Čtvrtek 7. dubna 1949

K rozprave sa prihlásili títo páni poslanci:

Michal Bakuľa,

Jozef Baláž,

Štefan Stenko,

Jozef D a n č á k,

Elena Chuťková,

Pavol Ratkovský,

Karol Tomášek a

Jozef Dočkal.

Udeľujem slovo prvému rečníkovi, pánu poslancovi Michalovi Bakuľovi.

Poslanec Bakuľa:

Slávna Slovenská národná rada!

Chcem dnes prehovoriť niekoľko slov o prednesenom expozé, ktoré pán povereník, súdruh Dr. Falťan predniesol v pléne Slovenskej národnej rady dňa 28. januára t. r.

Pán povereník vo svojom expozé hovoril o príčinách a zaostalostiach slovenského poľnohospodárstva a o príčinách, ktoré zapríčiňovaly chudobu slovenskej dediny. Vláda veľkostatkárov už či to bolo vo vyšších kruhoch, vo vláde ako aj v okresoch alebo v obciach samotných, kde veľkostatkár ovládal majetkové pol chotára, svojou hospodárskou mocou ovládal aj politicky celú dedinu. To bola hlavná príčina chudoby na slovenskej dedine.

Slovenská dedinská chudoba v minulosti darmo hľadala východisko ako sa dostať z biedy, ktorá bieda už dosahovala najvyššieho stupňa Márne hľadala pomoc u tých, ktorí práve z tejto dedinskej biedy bohatli a stavali pre seba kaštiele. Bez obáv, že mi to niekto vyvráti, môžem povedať, že život slovenského roľníka za kapitalizmu bol na tak nízkej úrovni, že keď to dnes vyprávanie našim deťom a odôvodníme príčinu dedinskej biedy, že už aj 10 - ročný žiačik to chápe a povie nám, že prečo sme tých boháčov tak dlho trpeli.

Keď po utvorení československej republiky v roku 1918 vlna, tedy revolučná vlna zasiahla aj slovenské drobné roľníctvo a toto žiadalo rozparcelovanie veľkostatkárskej pôdy, vtedajšia buržoázna vláda aj tu radšej pomohla agrárnej šľachte a revolučný záborový zákon prevedený nebol. Znovu bola daná možnosť statkárom vykorisťovať drobných roľníkov, lebo zpod záboru vypustené majetky mnohí statkári začali predávať z voľnej ruky za vysoko premrštené ceny slovenským po pôde túžiacom roľníkom. Nádeje sloven-

ských roľníkov splnené neboly. Peniaze na kupovanie pôdy od statkárov - ovšem títo predávali len tú najhoršiu - slovenský roľník musel požičiavať od úžerníckej banky a mal z jednej biedy na krku biedy dve.

Aj tých málo a ťažko vyrobených produktov musel náš slovenský roľník predávať vtedy, za kapitalizmu, za nízke ceny, keď veľkoagrárna veľkostatkárska politika práve tým produktom, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov malého a stredného roľníka, to je živočíšnej produkcii a jej cenám nevenovala žiadnu pozornosť, ale zvyšovala ceny rastlinnej výrobe, ktorá bola hlavným zdrojom príjmov veľkostatkárov. Skoro všetok ročný dôchodok nášho drobného roľníka išiel na úroky. Toto vykorisťovanie kapitalisti a statkári zakrývali tou ich známou teóriou, že roľník je vraj vytrvalý, že znesie akékoľvek bremeno a že akékoľvek ťažkosti čo naňho naložia, on rád znáša. A tak aj kládli na jeho šiju také bremeno dlžôb a daní a týmito naň kladenými bremenami zaťažovali aj jeho myseľ a vykorisťovanie ospravedlňovali rôznymi politickými demagógiami.

Slovenské drobné roľníctvo napriek hospodárskemu útlaku svojmu národu bolo vždycky verné. Veď aj počas národného útlaku maďarskou buržoáziou najlepšie sa zachoval slovenský duch v najchudobnejších slovenských dedinách, pokiaľ meštiacke vrstvy a bohatí roľníci na dedinách boli vernými prisluhovačmi maďarskej šľachte, slovenský drobný roľník a slovenské robotníctvo kládlo odpor proti týmto utlačovateľom.

A znovu to ukázal náš slovenský roľník, keď išiel do spoločného boja za lepší zajtrajšok v Slovenskom národnom povstaní so svojimi spojencami, tedy s robotníckou triedou a svorne bojovali proti zrade spáchanej na národe a pracujúcom ľude a z tohto boja vyšli obidvaja víťazne.

Keď spoločne bojoval robotník a roľník, je len prirodzené, že spoločne budú nad svojimi výdobytkami vládnuť a svoj lepší zajtrajšok budovať.

Dovoľte mi, slávna Slovenská rada, aby som niekoľkými slovami sa zmienil, čo dala naša nová roľnícka politika prebojúvaná Komunistickou stranou slovenskému roľníctvu. Pozemková reforma je len jedna časť výdobytkov toho, čo naša národná

a demokratická revolúcia priniesla slovenskému roľníctvu.

Pán povereník vo svojom expozé hovoril, že na Slovensku sa dostalo prídel veľkostatkárskej pôdy 91. 575 prídelcom, to znamená viac ako jedna pätina roľníkov na Slovensku. Tento úspech nemožno hodnotiť len s hľadiska toho, že jedna pätina roľníkov, ktorá do nedávna pracovala na statkárskej pôde, že táto sa dostala do ich vlastníctva, ale že veľká väčšina roľníkov vymanila sa zpod politického vplyvu veľkostatkárov, keď prestala byť na nich politicky závislá.

Niektorí nepriatelia pracujúceho ľudu a nepriatelia nášho zriadenia ešte aj dnes snažia sa drobného roľníka znepokojovať a spomínajú mu, že ako sa vraj roľník voľakedy mal dobre, že nikto sa vraj nestaral do jeho hospodárenia. No roľníci sa na to veľmi dobre pamätajú, ako aj my všetci sa dobre pamätáme, že v minulosti nebol tedy vlastníkom, hoc formálne bol vlastníkom, ale fakticky nebol vlastníkom svojho majetku roľník, ale bola vlastníckou banka a daňový úrad.

Naše ľudovodemokratické zriadenie za 4 roky dalo viac možnosti vývoja roľníckemu ľudu, ako buržoázia dala za desaťročie. Náš režim ho oslobodil od mnohých bremien a pút, do ktorých ho bola spútala stará kapitalistická spoločnosť.

Pán povereník vo svojom expozé ďalej hovoril o nízkej výrobnosti, totiž o nízkej produktivite práce slovenského roľníka. Dosiaľ, tedy za kapitalizmu, ani nemohol viac vyrábať slovenský roľník, lebo kapitalistický režim nedával mu k tomu možnosti. Roľník nemal k obrábaniu pôdy dostatok strojov, nevládal pre zadĺženie kupovať umelé hnojivá, obrábal pôdu ručne a preto aj produktivita jeho práce bola nízka. Nemožno už dnes hovoriť, že práca roľníka nie je honorovaná, lebo náš režim dáva všetky podmienky k tomu, aby práca roľníkova bola produktívnejšia, aby vyrábal viac a lacnejšie. Niektorí jedinci sa ešte nájdu, ktorí sú zaťažení myšlienkou výchovy skrachovanej Demokratickej strany a hovoria o nízkych cenách poľnohospodárskych výrobkov. Na to je jedna pádna a faktická odpoveď, že dnes roľníci namiesto dlžôb majú vklady a to je odpoveď na to, či sú ceny poľnohospodárskych výrobkov nízke alebo nie. Hriechom kapitalizmu je i to, že nedoprial roľníkovi dostatok odborného ako aj politického

vzdelania a preto sa náš roľník na mnohé veci dosiaľ díva so svojho úzkeho hľadiska.

Správne povedal pán povereník vo svojom expozé, že sme naše poľnohospodárstvo zdedili po kapitalistoch v špatnom stave. Tendencia veľkostatkárov bola vytlačovať malovýrobcov a preto, že náš roľník nemal dostatok ani hospodárskej ani politickej moci brániť sa proti statkárskemu útlaku, dostával sa pod vplyv veľkostatkárov a potom sa to všetko prejavilo v zhoršovaní jeho životných podmienok.

Každý spoločenský poriadok vzniká za podpory istej triedy. Teraz, keď robotnícka; trieda ako najpokrokovejšia je povolaná na to, aby zo starej a už zákonom vývoja k zániku určenej kapitalistickej spoločnosti vytvorila novú spoločnosť, a to spoločnosť socialistickú, je len prirodzene, že robotnícka trieda podporuje a bude podporovať svojho najprirodzenejšieho spojenca drobného a stredného roľníka.

Ako podporovala a ako bude podporovať robotnícka trieda malého a stredného roľníka?

V expozé prednesenom pánom povereníkom bolo povedané, že roľníci dostali 179. 881 ha pôdy, čo sa mohlo stať a stalo, sa len za súčinnej pomoci robotníckej triedy. Tak podobne len za pomoci robotníckej, triedy môžu roľníci plniť mechanizačný a. vôbec celý päťročný plán. Robotníctvo tým že vyrába pre roľníkov stroje, tým sa dávajú podmienky k lepšiemu a ľahšiemu obrábaniu pôdy a jej vyššej výnosnosti a náš

roľník môže sa vytiahnuť z toho bahna driny, v ktorom ho kapitalizmus držal dlhé roky.

Preto dnes je vlasteneckou a občianskou povinnosťou, aby roľníci svojich spojencov za ich pomoc a za oslobodenie zpod útlaku kapitalistických bankárov a statkárov náležite odmenili. Táto odmena bude spočívať v tom, keď roľníci pre verejné zásobovanie vyrobia a odovzdajú toľko produktov, aby robotníci pri zaistení riadnej výživy mohli úspešne plniť päťročný plán. Čo dnes dávame pre verejné zásobovanie, to dávame sebe, lebo nemáme už tých, ktorí by žili z plodu práce iného. Úspešné podpisovanie výrobných a dodávkových smlúv je znakom toho, že roľníci chápu plánovanie. Ale úspešné plnenie závisí od toho, ako roľníci budú vedieť zaistiť výživu všetkých pracujúcich a v tom

sa prejaví pevné spojenectvo rečníctva a robotníctva.

Roľníci si tiež budú musieť uvedomiť, čo si už aj uvedomujú, že špekulácia je cťou len v kapitalizme, ale v socializme, a tak v prvom rade v ľudovej demokracii špekulácia miesta nemá. Každý roľník chce sa mať lepšie. Pre jeho lepšie postavenie ľudová demokracia dáva mu všetky predpoklady, ale tieto vyplývajú zo statočného a svedomitého plnenia päťročného plánu. Verím, že naši roľníci úlohy, ktoré im dáva päťročný plán, splnia a tým urazia kus cesty dopredu pri budovaní nášho zaostalého poľnohospodárstva na poľnohospodárstvo vyspelé, držiace krok s naším moderným priemyslom. Do dvojročného plánu roľníci plne zápojení neboli. Jednak pre sabotáž reakcie; ktorá naše úspechy pri plnení dvojročného plánu chcela zmámiť. Pri dobrom vysvetľovaní úkolov a výhod vyplývajúcich z plnenia päťročného plánu a čo plánovanie roľníctvu prináša, aj s myšlienkou ešte zaťaženou kapitalistickou výchovou, roľník prichádza k názoru a presvedčuje sa, že len plánovaním výroby dá sa vyhnúť tým výkyvom, ktoré roľníctvo zastihovaly v minulosti.

Pán povereník hovoril vo svojom expozé o poľnohospodárskom družstevníctve.

Družstevníctvu sme dali novú náplň, aby konalo tie úkoly a riadilo sa tými ideálmi, na základe ktorých ideálov vzniklo, lebo agrárna šľachta bola vytvorila z družstiev čisté zárobkové podniky, ktoré si so súkromnými podnikmi podávaly ruku a slúžily istej kapitalistickej džungli. Ľudová demokracia a v nej nová roľnícka politika položila aj družstevníctvo na nové základy, aby družstevníctvo skutočne slúžilo potrebám nášho drobného roľníckeho ľudu. Iste, že roľníci uvítali zákon o jednotnom roľníckom družstve, ktorým sú dané ďalšie predpoklady k rozvoju nášho poľnohospodárstva.

Jednotné roľnícke družstvá pomôžu malým a stredným roľníkom pri obrábaní pôdy, ktorí často boli pri obrábaní tejto odkázaní na milosť a nemilosť dedinských boháčov, lebo títo vlastnili stroje a poťahy. Jednotnými roľníckymi družstvami dostane sa veľkej úľavy malým a stredným roľníkom pri obrábaní ich pôdy. Malí a strední roľníci prostredníctvom jednotného roľníckeho družstva budú môcť vyvíjať iniciatívu pre zveľadenie dosiaľ

zaostalého poľnohospodárstva. Jednotné roľnícke družstvo je nová vymoženosť, ktorú ľudová demokracia prináša pre slovenskú dedinu. Prestáva sa na slovenskej dedine merať rozum podľa holdov, lebo zákon o jednotnom roľníckom družstve dáva možnosť každému a zvlášť malému a strednému roľníkovi, aby jeho tvorčia iniciatíva bola v prospech neho a v prospech celku uplatňovaná.

Hovorí sa mnohokrát o konzervatívnosti nášho roľníka. Roľník síce od tohto konzervativizmu upúšťa, lebo sa presvedčuje, že je iluzórne a smiešne vracať sa k starému spôsobu života, zanecháva staré návyky, presvedčil sa o tom, že len preorientovaním sa vo výrobe ako aj preorientovaním sa vo svojej mysli k novým pomerom, môže sa dožiť lepšej a krajšej budúcnosti.

Z celého predneseného expozé, ktoré bolo prednesené pánom povereníkom Dr. Falťanom, vidíme, že všetky podujatia, ktoré sa robia v roľníckej politike, majú tendenciu zvyšovať poľnohospodársku výrobu, uľahčovať prácu drobného a stredného roľníka a zvyšovať životnú a kultúrnu úroveň našej dediny.

Naša vláda, Ministerstvo a Povereníctvo pôdohospodárstva má dosť prostriedkov k tomu pomôcť nášmu zaostalému poľnohospodárstvu a za pomoci všetkých pracujúcich roľníkov priviesť ho na ten stupeň, že v budúcnosti sa nebude hovoriť o zaostalosti nášho poľnohospodárstva, keď takým tempom, akým ideme, mechanizujeme naše poľnohospodárstvo, tým sa vytvárajú lepšie životné podmienky a v krátkom čase zavládne lepší a radostnejší život aj na slovenskej dedine. (Potlesk)

Predseda Šmidke:

Nasleduje pán poslanec Jozef Baláž.

Dávam mu slovo.

Poslanec Baláž:

Slávna Slovenská národná rada!

Som rád, že ako výkonný roľník môžem pri tejto príležitosti prehovoriť pred týmto slávnym sborom k expozé pána povereníka Dr. Falťana. a to k takému expozé, ktoré sa priamo dotýka nielen mňa, ako praktického roľníka a roľníckeho pracovníka a nielen nášho roľníckeho stavu, ale celého národa.

Toto expozé musí zaujímať nielen nás roľníkov a roľníckych pracovníkov, ale

musí zaujímať celý národ a zvlášť tých, ktorí sú v akýchkoľvek verejných funkciách, lebo sa dotýka sektoru poľnohospodárskeho plánovania a výroby a s tým súvisiacej výživy národa, preto ho pokladáme v týchto časoch za náš najdôležitejší úkol.

Keď mám zaujať stanovisko k tomuto tak dôležitému expozé, chcem vec posúdiť vecne a spravodlivo. Nerobím to preto, žeby som chcel, ako sa to robievalo v minulosti, rozoštvávať, ale mám na zreteli zhodnotiť dobré stránky nášho plánovania v poľnohospodárstve a vo výrobe a na druhej strane poukázať na prípadné nedostatky a chyby, aby sme spoločným dorozumením mohli včas zjednať nápravu.

Naše roľníctvo a celá naša verejnosť prijala expozé pána povereníka Dr. Falťana s potešením a porozumením, lebo vidí, že to, čo pripravuje naša vláda, Sbor povereníkov, Ministerstvo zemedelstva s Povereníctvom pôdohospodárstva nášmu roľníctvu pre uľahčenie jeho práce, pre zvýšenie jeho sociálnej úrovne a docielenie väčších dôchodkov za jeho ťažkú a namáhavú prácu, je len dôkazom, že ozaj chce pomôcť týmto tým, ktorí dosiaľ boli zanedbávaní a zaznávaní. My všetci uvedomelí roľníci pričiníme sa na druhej strane o to, aby sme zaistili a zabezpečili výživu nášho obyvateľstva, aby životná úroveň najširších vrstiev pracujúceho ľudu bola zaistená a postavená na primeranú výšku.

Úloha vytýčená v tomto expozé je dosť obsiahla a bude vyžadovať od nás plné porozumenie, pochopenie a vypätie všetkých síl k ich zdolaniu a zvládnutiu. Veď to, čo je vytýčené v päťročnom pláne pre sektor poľnohospodársky, to má za úkol naše poľnohospodárstvo od základov prebudovať, dať mu novú náplň a v mnohých prípadoch nové formy, na aké naše roľníctvo dosiaľ nebolo zvyknuté. Nové formy v poľnohospodárskom sektore dávajú predpoklady k tomu, aby za ľahších výrobných podmienok a pri zmenšenom počte pracovných síl v poľnohospodárstve, dalo sa viac a kvalitnejších výrobkov vypestovať a takto zvýšiť výnos pôdy v každom poľnohospodárskom sektore výroby. Bude to práca ťažká a to preto, že sa nájde hodne roľníkov konzervatívnych, ktorí sa budú ťažko vžívať do nových foriem výroby v poľnohospodárstve. Tu nás uvedomelejších roľníkov čaká úloha presvedčiť

tých ostatných, že ako priemysel napreduje a zdokonaľuje svoju výrobu, tak aj poľnohospodárstvo musí zdokonaliť a zrýchliť tempo výroby, kráčať takým krokom, aby tu bol súlad, aby ten pochod, ktorým sme sa dali do budovania v päťročnici, nebol brzdený tými, ktorí nevedeli dosiaľ pochopiť, čo je ich úlohou pri budovaní nášho socialistického štátu.

Naše poľnohospodárstvo má ešte veľké nedostatky, ktoré boly zavinené minulými režimami. Vlády bývalých režimov nemalý snahu pozdvihnúť naše drobné a stredné roľníctvo, ale riadily veci štátu tak, aby to v prvom rade bolo k prospechu niekoľko málo percent statkárov, ktorí vedeli ťažiť z ťažkej práce nášho drobného ubiedeného roľníckeho stavu. Naše roľníctvo zvlášť v tých hornatých krajoch živorilo a bolo prinútené ísť do cudzích krajov hľadať možnosti pre zabezpečenie výživy svojej rodiny. Mnohí odišli do cudziny, kde pracovali v ťažkých a nebezpečných robotách v baniach a boli oddelení od svojich rodín niekedy až 15-20 rokov a niektorí sa ani vôbec nevrátili.

Aby sa tieto staré krivdy a chyby na našom národe popáchané napravily, naša vláda si vzala ako prvoradý úkol zpriemyselnenie tých krajov Slovenska, kde je pôda macošská a kde nie je možné vyživiť obyvateľstvo z výnosu poľnohospodárskej výroby. Kroky našej vlády v päťročnom poľnohospodárskom plánovaní smerujú aj k tomu, aby pracovné sily v poľnohospodárskej výrobe boly tam, kde nie sú dostatočne využité, odčerpané a prebytky pracovných síl preradené do priemyselnej výroby, aby sa dalo niekoľko tisíckam roľníkom, ktorí dosiaľ neboli dosť úspešné využití, zamestnanie, aj v tých najzapadlejších krajoch našej vlasti. Oravské a kysucké obyvateľstvo s nedočkavosťou čaká, kedy sa už roztočia kolesá našich novobudovaných podnikov a tovární, aby mohlo s istotou ísť v ústrety krajšej budúcnosti a žiť životom krajším a radostnejším.

Je pravda, že sú aj nedostatky, ktoré budeme musieť odstraňovať. Veď zaostalosť v poľnohospodárstve ako v iných sektoroch sa za dva-tri roky dobehnúť nedá. Veď nielen z predneseného expozé, ale na rôznych miestach sme sa presvedčili, že poľnohospodárstvo v historických zemiach je na moc vyššej úrovni, ako je poľnohospodárstvo naše slovenské. Veď ten náš

drobný rolničky slovenský ľud bol po každej stránke gniavený celé tisícročie. Aj historické zeme boly v područí cudzích nadvlád, ale predsa malý lepšie možnosti rozvoja, ako to bolo na Slovensku. Akýže to bol záujem dvíhať sociálnu úroveň a pomôcť z biedy nášmu obyvateľstvu tými vládami, ktoré vynášaly o nás výroky, že "tót nem ember" a neskoršie tými, ktorí mali bližšie k verkostatkárskym magnátom. Čakajú nás veľké úlohy, ku zvládnutiu ktorých potrebujeme tvrdých nekompromisných pracovníkov. Keď ale chceme, aby sa nám naša práca darila, je potrebné v prvom rade odstrániť nedostatky, ktoré dosial zabraňovaly a ešte aj teraz zabraňujú pri docielení vyššieho výnosu pôdy v tých najchudobnejších krajoch. Sú obce na Orave a Kysuciach, kde už skoro 100 rokov nebolo zameranie a preklasifikovanie pôdy a kde ešte vôbec nebola prevedená komasácia. Pozemky jednotlivých hospodárstiev sú rozdrobené na niektorých hospodárstvách až na 150-400 parciel, takže samotní ich vlastníci nielen že nepoznajú hranicu, ale ani svoju vlastnú parcelu. Za 100 rokov, aké tu nastaly zmeny vo vlastníctve pôdy a spôsobe jej obrábania. V niektorých obciach ešte aj dnes je spôsob trojpoľného hospodárenia. Koľko úrodnej pôdy bolo odplavené vodou a koľko sa tu vyskytlo zmien, čo má vplyv na výnos našej poľnohospodárskej výroby. Aby som mal jasný prehľad stavu našich hospodárstiev, prezrel som si katastrálne hárky a porovnal som so skutočným stavom, ako to vyzeralo pred 90 rokami, keď bol zakladaný kataster, a ako to vyzerá teraz. Pri porovnaní stavu predošlého s terajším stavom, čo je samozrejme každému jasné, je badať, že kataster má zaznamenané skoro 3/4 ornej pôdy a len 1/4 lúk, pastvín a inej k tomu aj neúrodnej pôdy. Na druhej strane terajší stav nám vykazuje len 1/3 ornej pôdy a 2/3 lúk, pastvín a inej k tomu neúrodnej pôdy. Je to len shruba načrtnuté, ako to vyzerá s pôdou, ktorá je v úžitku nášho oravského roľníctva, ale je tu ešte moc iných zvlášť závažných nedostatkov, ktoré je treba odstraňovať. Za takéhoto stavu nie je možné naše hospodárstva mechanizovať a nie je možné prikročiť k racionálnemu hospodáreniu, lebo na tak rozdrobených pozemkoch nedajú sa používať stroje, lebo vieme, že zvyšovať životnú úroveň a zľahčovať prácu môžeme len vte-

dy, keď budeme môcť našu pôdu obrábať strojami a nie podľa tých spôsobov, ako sa to robí dosiaľ.

Ako ďalšiu potrebu pri zdokonaľovaní našej poľnohospodárskej výroby pokladám tiež za veľmi potrebné prikročiť k čím prv k širšej akcii odvodňovania našich pozemkov. Máme ešte celé lány pozemkov dobrých, ktoré nie je možné pre ich zamokrenosť riadne využiť a bolo by veľmi účelné tieto pozemky ešte pred započatím zcelovacích prác odvodniť. Našim lúkám a pastvinám musíme tiež venovať zvýšenejšiu pozornosť, ako to bolo dosiaľ, lebo skvalitnenie chovu nášho dobytka je veľmi závislé na tom, ako budeme mať upravené lúky a pastviny. Pri tejto príležitosti menom nášho oravského roľníctva s vďakou kvitujem snahu pána povereníka Dr. Falťana, ktorý hneď po prevzatí rezortu Povereníctva pôdohopodártva dal podnet a možnosti veľkorysej úpravy pastvín na Orave, ktorá sa začala v 6 obciach a aj úspešne pokračuje. Pritom mám od p. povereníka Dr. Falťana prísľub, že v úprave pastvín sa aj v ďalších obciach bude pokračovať, začo mu naše oravské obyvateľstvo je ozaj veľmi povďačné. Za stavu, aký je v našom poľnohospodárstve na Orave, nie je možné zvýšiť výnos pôdy a splniť na 100 percent úlohy, ktoré sú nášmu roľníctvu ukladané.

Pri odstraňovaní týchto nedostatkov bolo by potrebné, čo už aj dávnejšie bolo plánované, zriadiť komisie, složené z odborníkov, ktoré by išly do obcí, prezrely by všetky plochy katastrálneho územia a určily, ktoré plochy sú vhodné pre pestovanie obilovín, okopanín a ktoré plochy sa majú používať na pestovanie iných plodín, prípadne na zalesnenie. Za stavu, aký tu teraz máme v našom poľnohospodárstve, ťažko je správne a spravodlivé rozpísať kontingentov tým chudobnejším okresom tené celkové výmery pôdy, jej terajší stav a jej výnosy v jednotlivých okresoch a štatistiky, na podklade ktorých by sme chceli rozpisy prevádzať, sú poväčšine nespoľahlivé. Stáva sa, že pri rozpisovaní kontingentov tým chudobnejším okresom sa uložia väčšie ťarchy pomerne ich únosnosti, ako bohatším a potom sa stáva, že bohatšie obce a okresy ľahšie splnia im uložené úlohy, ba v mnohých prípadoch sú vyznamenané a na druhej strane chudobnejšie obce nemôžu splniť im uložené úlohy preto, že výrub ich únosnosti bol

vysoký a sú pokladané, že nechcú konať svoju povinnosť voči štátu a pracujúcim vrstvám. Je pravda, že mnoho ráz v tých chudobnejších krajoch s viacerých hľadísk narážame na ťažkosti, ale sa tomu netreba čudovať, keď uvážime, že ako bolo minulosti o tieto kraje starané. Kultúrna úroveň je dosť zaostalá, lebo neboly dané možnosti jej zvyšovania. Máme ešte aj teraz na Orave okresy, kde na 33. 000 obyvateľov je len jedno kino a na 26 obcí je jeden kultúrny dom. Keď chceme po každej stránke zjednať nápravu, je potrebné týmto krajom venovať zvýšenejšiu pozornosť. Veď týmto ľuďom nebolo dosial umožnené vidieť ooučné filmy, z ktorých by sa dalo vidieť a z ktorých by sa poučili, že sa pôda dá aj ináč obrábať, ako to robia oni podľa tých zastaralých spôsobov. V takýchto krajoch sa ťažko pracuje a tí, ktorí medzi týmto ľudom pracujú, musia robiť ťažkú priekopnícku prácu a presviedčať ich, že to, čo robí naša vláda, toto všetko smeruje k tomu, aby sa tu zlepšila životná úroveň ich samotných, ktorí toho ozaj najviac potrebujú.

Záverom shrňujem a konštatujem, že expozé pána povereníka Dr. Falťana bolo rozdelené na dve časti. V prvej časti jasne osvetlil pomery v pôdohospodárstve v minulosti. Uviedol pádne príčiny a dôvody, prečo naše poľnohospodárstvo za celých 100 rokov veľmi málo pokročilo dopredu. Dokázal, že v minulosti kapitalistický systém dovolil vykorisťovať robotníctvo v priemysle a tiež drobných a stredných roľníkov v pôdohospodárstve.

V druhej časti rozviedol budúci plán, ktorý sa musí v poľnohospodárstve previesť, ak chceme kráčať k socializmu. Tento plán podoprel zase takými dôvodmi, ktoré ani ten najzarytejší nepriateľ nášho štátu nemôže vyvrátiť a podkopať.

Z oboch častí tohto expozé vyplýva, že neši drobní a strední roľníci nemôžu zaujať záporný postoj a nesúhlasiť s týmto plánom a jeho realizovaním v praktickom živote, lebo tu ide o plán, ktorým chcenie uľahčiť prácu roľníkov a zvýšiť životnú úroveň tých stoviek roľníkov, ktorí dosiaľ nežili životom priemerného človeka.

K tejto politike Klub poslancov za Stranu slovenskej obrody v Slovenskej národnej rade vyslovuje plný súhlas a bude ju plne podporovať. (Potlesk. )

Predseda Šmidke:

Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Štefanovi Stenkovi.

Poslanec Stenko:

Slávna Slovenská národná rada, súdruhovia a súdružky!

Dovoľte mi, výkonnému roľníkovi, v súvislosti s expozé povereníka pôdohospodárstva súdruha Falťana soznámiť vás s tými krivdami, ktoré páchali na nás roľníkoch - kapitalisti, statkári a veľkostatkári v prvej Československej republike a neskoršie za takzvaného Slovenského štátu, zároveň vysloviť vám vďaku za podporu, ktorú nám poskytuje naša ľudovodemokratická republika.

Nám dlho nevymiznú z pamäti pomery a takzvaný blahobyt prvej Československej republiky. Pamätáme sa na dobu, keď tenká vrstva statkárov, veľkostatkárov a ložných špekulantov vlastnila státisíce hektárov pôdy, na ktorej živorily stá a státisíce bírešov, poľnohospodárskych robotníkov a malých roľníkov. Pamätáme sa na ich nemilosrdné a bezcitné vykorisťovanie. Pamätáme sa taktiež na hospodárske krízy, vznikajúce - ako súdruh Falťan vo svojom expozé spomínal - raz z nedostatku, raz z kapitalistického nadbytku. Všetko to nás hnalo do náručia bánk a nútilo nás prosiť úver za priamo úžernícky úrok. Oni nám úver s veľkou radosťou poskytovali. Ako by nie. Veď poskytnutím úveru stávali sa našimi vlastníkmi. Náš osud bol v ich rukách. Dnes alebo zajtra mohli nám predať aj to posledné.

Nebolo mesiaca, v ktorom by dedina nebola svedkom žalostných scén exekučného odpredaja, majetkových bankrotov a rodinných tragédií. Exekútori neváhali predať i poslednú kravu. Daromný bol plač a prosby aj tak vychudnutých, polonahých a hladných detí a matiek. Peniaze a len peniaze chceli. A tých sme nemali, nemohli sme im dať. Veď odkiaľ by sme ich vzali? Pri nadľudskej drine sotva sme si udržali holý život.

Hlavné výrobné prostriedky boly v rukách veľkostatkárov. Oni boli ich vlastníkmi. Podľa ich potrieb a záujmov riadila sa cenová politika, výhody, podpory, poskytované štátom, patrily im. Dane platili minimálne. Niekedy aj od tých rôznymi špekuláciami sa oslobodili. Vtedy bolo to možné. Boli nositeľmi všetkej moci. O odbornom vzdelaní našich roľníkov v tej-


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP