Sobota 19. listopadu 1938

Přítomni:

Předseda Malypetr.

Místopředsedové: Vávra, dr Markovič, Langr, Košek, Sivák.

Zapisovatelé: Michálek, Šalát.

168 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: předseda vlády arm. gen. Syrový; ministři dr Bukovský, Černý, dr Feierabend, dr Chvalkovský, brig. gen. Kajdoš, dr Kalfus, dr Karvaš, inž. Vavrečka, dr Zenkl. Ministři vlády slovenské Černák, dr Ďurčanský, Lichner, Teplanský. Ministři vlády podkarpatoruské dr Bačinský, Révay.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupci dr Mikyška, dr Záděra.

Předseda Malypetr zahájil schůzi ve 12 hod. 15 min. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

Sdělení předsednictva.

Dovolenou

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda na dnešní den posl. Dubickému.

Rozdané tisky.

Zprávy tisky 1432, 1434.

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání prvého odstavce pořadu, jímž jest:

1. Zpráva výboru ústavno-právneho o návrhu posl. Hlinku, Sidora, dr Sokola a dr Tisu (tlač 1429) na vydanie ústavného zákona o autonomii Slovenskej krajiny (tlač 1432).

Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby jednání o této osnově bylo sloučeno s jednáním o dalším odstavci pořadu, jímž jest:

2. Zpráva výboru ústavně-právního podle § 35 jedn. řádu o návrhu poslance Révaye (tisk 1433) na vydání ústavního zákona o autonomii Karpatské Ukrajiny (tisk 1434).

Důvodem pro navrhované sloučení jest podobnost projednávané látky.

Jsou snad nějaké námitky proti návrhu na sloučené projednávání těchto dvou odstavců? (Nebyly.)

Není jich.

Projednávání bude tedy podle návrhu sloučeno.

Zpravodajem při odst. 1 pořadu jest p. posl. dr Sokol.

Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Sokol: Slávna snemovňa! Panie a páni!

Ústavno-právny výbor dňa 17. a 18. novembra tohto roku rokoval o iniciatívnom návrhu posl. Hlinku, Sidora, dr Sokola a dr Tisu na vydanie ústavného zákona o autonomii Slovenskej krajiny a predkladá ho Národnému shromaždeniu k ústavnému schváleniu.

Táto osnova na jednej strane legalizuje terajší faktický stav na Slovensku so zpiatočnou platnosťou od 7. októbra 1938 a na druhej strane upravuje nové štátoprávne postavenie Slovenska v rámci Československej republiky. Slovensko podľa navrhovanej osnovy je autonomnou čiastkou československého štátu a tým daný je nový ústavný podklad pre politický vývoj Slovenska v budúcnosti. Je to osnova mimoriadne dôležitá, nielen pre Slovensko, ale aj pre republiku, lebo jej uzákonením prestane platiť terajsia centralistická ústava a pomer Čechov a Slovákov bude týmto ustanovením vyriešený na základe úplnej rovnoprávnosti českého a slovenského národa. Uzákonenie návrhu zabezpečuje tiež štátoprávne postavenie Slovenskej krajine, aké jej patrí v duchu Pittsburghskej dohody a podľa iných predprevratových dohôd a prejavov.

Osnova sama pozostáva zo dvoch častí. Časť prvá je rozdelená na 7 článkov a obsahuje úvodné ustanovenie. Časť druhá obsahuje zmenu ústavnej listiny a je rozdelená na päť hláv. Hlava I obsahuje všeobecné ustanovenia, hlava II týka sa moci zákonodarnej, hlava III moci vládnej a výkonnej, hlava IV moci sudcovskej a hlava V obsahuje ustanovenia o spoločných výdavkoch.

V usporiadaní ústavných pomerov Československej republiky podľa navrhovanej osnovy prevádzajú sa tieto význačnejšie zmeny: Vládna a výkonná moc sa decentralizuje. Mimo vecí zahraničných, vecí národnej obrany a niektorých vecí finančných a hospodárskych slovenská vláda a orgány jej podriadené budú vykonávať na území Slovenskej krajiny celú vládnu a výkonnú moc. Slováci budú primerane zastúpení aj v ústrednej vláde a vo všetkých ich orgánoch, ako aj v medzinárodných orgánoch, v ktorých má republika zastúpenie. (Předsednictví převzal místopředseda Sivák.) Slovenskú účasť v ústrednej vláde zaručuje ustanovenie §u 12 osnovy, podľa ktorého vládne nariadenia podpisuje aspoň jedon člen ústrednej vlády, zastupujúci Slovensko.

Vedľa autonomnej vlády Slovensko má mať svoj vlastný zákonodarný snem so širokou pravomocou. Táto pravomoc je obmedzená len v takej miere, akej nezbytne vyžaduje spoločný záujem slovenského a českého národa. Z toho dôvodu sú Národnému shromaždeniu vyhradené na pr. veci nár. obrany, ciel, dopravy atď.

Slovenský snem podľa navrhovanej osnovy vydá ústavu Slovenskej krajiny, t. j. upraví organizáciu všetkých jej úradov, súdov a orgánov. Slovenský snem bude môcť uplatňovať svoje stanovisko i voči prezidentovi republiky, keďže i pre slovenský snem bude platiť § 48 úst. listiny, podľa ktorého môže snemovňa sotrvať na zákone, ktorý jej vrátil prezident republiky.

Poslanci slovenského zákonodarného snemu budú mať rovnakú imunitu ako poslanci Národného shromaždenia. Slovákom bude zaručený patričný vplyv na voľbu prezidenta republiky a prezident republiky bude musieť požívať dôveru kvalifikovanej väčšiny slovenského národa. Slovenský živel bude mať na Slovensku nielen rozhodujúci vplyv na osobné otázky slovenských úradov, súdov a orgánov, ale aj zamestnanci ústrednej štátnej správy na Slovensku budú sa musieť prijímať predovšetkým z príslušníkov krajiny Slovenskej.

Úradnou a vyučovacou rečou na Slovensku bude výhradne reč slovenská. Pre jazykové práva národných menšín ostávajú v platnosti doterajšie ustanovenia. Českej reči sa vyhradzujú na Slovensku rovnaké práva, aké sú vyhradené slovenskej reči v Čechách a v zemi Moravskosliezskej.

Toto základné prebudovanie československého štátu, v ktorom budú Slováci a Česi postavení na roveň, je zaistené pre všetky budúce časy, tak že bez súhlasu kvalifikovanej väčšiny slovenského národa nebude ho možné zmeniť.

Ústavno-právny výbor uznáva význam a dôležitosť návrhu posl. Hlinku a zároveň je si vedomý jeho veľkého dosahu ústavnoprávneho. Jeho preskúmaniu venoval preto mimoriadnu starostlivosť a uznal za vhodné bez toho, že by doporučoval niečo meniť na jeho zásadách, previesť len niektoré zmeny s hľadiska legislatívno-technického.

V prvej časti osnovy boly prevedené tieto zmeny: Čl. II nahradený bol novou textáciou, ktorá zachováva právnu kontinuitu so zreteľom na terajší ústavný súd.

Čl. III zostáva bezo zmeny až na odst. 3, ktorý zabezpečuje členom slovenskej krajinskej vlády zastúpenie v ústrednej vláde. S tým súvisí aj zmena stylizácie čl. V, odsek 4. Doplnením čl. IV citáciou čl. V, odst. 4 stáva sa i toto ustanovenie súčiastkou ústavnej listiny.

V časti druhej usniesol sa ústavne-právny výbor na týchto zmenách, poťažne doplnkoch: § 1 bol obmedzený len na odst. 1. Novým znením §u 2, odst. 2 bolo zaistené príslušníkom českého národa ako aj úradom, súdom, korporáciám a verejným orgánom z českých zemí právo používať českého jazyka na Slovensku vo styku s úradmi. súdmi a verejnými orgánmi slovenskými. Tým sa dostáva českému národu vo slovenskej krajine tých istých práv, akých používa a bude používať slovenský národ v zemiach českých. Nové znenie §u 2, odst. 3 zaručuje národnostným menšinám jazykové práva v rozsahu zabezpečenom smluvou saint-germainskou.

V §e 3 boly škrtnuté len slová " na území Slovenskej krajiny" ako zbytočné. Celý rad zmien a doplnkov bol prevedený v §e 4, odsek 1, a to v bodoch 2, 3, 5, 7, 8, 9, 11, ďalej pripojený bol nový bod č. 12, a to jednak so zreteľom na presnejšie vymedzenie kompetencie Národného shromaždenia a jednak z dôvodov systematických. Určitejšie bol vyjadrený obsah odseku 2 úradným postupom, aký bude treba zvoliť pri určení otázok spoločného záujmu. Novou úpravou ustanovení §u 5, odsek 2 bola zdôraznená zásada, že ústredná vláda má požívať aj dôvery väčšiny slovenského národa. Právo podať návrh na vyslovenie nedôvery ústrednej vláde priznáva sa aj tretine poslancov zo Slovenska. Pre ďalší postup platia dosavádne predpisy, t. j. §§ 75 a 76 ústavnej listiny.

Do §u 9 bol vložený nový odsek o príslušnosti slovenského snemu k vysloveniu súhlasu s medzinárodnými smluvami, ktoré sa týkajú kultúrnych, kultových a hospodárskych otázok slovenských. K dosavádnemu §u 11, v ktorom bola vypustená citácia odseku 1, bol pripojený druhý odsek, ktorým sa zjednáva právny podklad pre jednotnú úpravu otázok spoločného záujmu..

Podrobnejšiu úpravu vyžadoval podľa názoru ústavne-právneho výboru dosavádny § 12, v ktorom je teraz predovšetkým riešená otázka účasti slovenskej krajinskej vlády na rozhodovaní ústrednej vlády, pokiaľ ide aj o záležitosti týkajúce sa Slovenskej krajiny. V odseku 2 bolo jasnejšie vyjadrené, kedy podpisuje člen vlády zastupujúci Slovenskú krajinu vládne nariadenia, vydané podľa §u 84 úst. listiny.

§ 13 bol doplnený ďalším odsekom 3, ktorý recipuje v podstate obsah bodu 3, §u 4 pôvodného návrhu ohľadom dislokácie vojenských útvarov na Slovensku. Tento presun nastal zo systematických dôvodov, lebo ide o otázky správne a nie o otázky legislatívne.

V §e 15 bola vynechaná v odseku 1 citácia bodu č. 11 z §u 4 so zreteľom na povahu vecí uvedených v bode č. 6, colné veci, a v č. 7, doprava, v §e 4 javila sa potreba v odseku 2, §u 15, aby v týchto veciach pokračovaly krajinské orgány podľa predpisov spoločných centrálnych ministerstiev.

V §e 15 bol ďalej pripojený odsek 3, v ktorom je vyjadrená zásada administratívneho oddelenia štátnych dopravných podnikov (doprava, pošta atď.).

V ďalšom novom odseku pamätuje sa na riešenie vecí, ktoré sú celoštátneho a spoločného záujmu, a určuje pre tieto spôsob dohody. Ďalej pamätuje sa i na zriadenie spoločných orgánov pre tieto veci, keď by to bolo potrebné. V dôsledku tohoto usporiadania označuje sa druhý odsek pôvodného znenia §u 15 ako odsek 5.

Ustanovenia §§ 16 a 17 boly doplnené so zreteľom na zaistenie právnej kontinuity, pokiaľ ide o dosavádny najvyšší súd a najvyšší správny súd v dobe, kým dojde k zriadeniu samostatných najvyšších súdnych tribunálov Slovenskej krajiny. V §e 17, odsek 1, bolo škrtnuté slovo " krajinské", lebo bude vecou ďalšej úpravy, ako budú tieto súdy nazvané.

§ 18. Zdroje na úhradu výdavkov spoločných vecí boly rozmnožené o výnos tých nepriamych daní, ktoré určí Národné shromaždenie. Tým bol modifikovaný odsek 1, ku ktorému bol pripojený nový odsek 2, týkajúci sa použitia výťazku kúpnej ceny za odpredaný štátny majetok. Po tejto novej formulácii §u 18 boly vynechané odseky 2 až 5 pôvodného znenia tohoto paragrafu, ktoré sa staly zbytočnými.

V §e 19 na dvoch miestach bolo pridané slovo " spoločných", aby sa takto vyhlo mylnej interpretácii. Ináč iniciatívny návrh v ďalších bodoch ústavne-právny výbor nechal bezo zmeny.

Slávna snemovňa, panie a páni! (Hluk.)

Místopředseda Sivák (zvoní): Prosím o kľud.

Zpravodaj posl. dr Sokol (pokračuje): Uzákonením prejednávanej osnovy splňujú sa odveké túžby slovenského národa. To, čo ešte len nedávno bolo želaním Slovákov, stáva sa dnes skutočnosťou. Je to politická udalosť tak významná v dějinách slovenského národa, že dnešné zasadnutie poslaneckej snemovne môžeme označiť plným právom za historické. Uzákonenie autonomie Slovenskej krajiny má dejinný význam nielen pre ďalší život slovenského národa, ale i pre budúce spolužitie národa českého a národa slovenského.

A tu by som. chcel stručne a jasne zdôrazniť toto: Zákon, ktorý dnes odhlasujeme, nech raz a navždy likviduje doterajšie trenice medzi Slovákmi a Čechmi a nech je počiatkom krajšej budúcnosti nielen slovenského, ale aj českého národa. (Potlesk. - Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)

Staré Československo v nemalej miere padlo i preto, lebo medzi slovenským a českým národom nebola shoda a úprimná spolupráca. Ak chceme, aby nové, okyptené Československo bolo zdravé a životaschopné, musíme ho budovať nielen novými metodami, ale aj v novom duchu, v duchu vzájomnej lásky, snášanlivosti a v duchu vzájomného bratského porozumenia. (Potlesk.)

Slávna snemovňa! Kto chce zvíťaziť, musí v prvom rade sám veriť vo víťazstvo pravdy, za ktorú pracuje a bojuje. Slováci po 20 ročnom boji zvíťazili, lebo nestrácali vieru v Boha a verili vo spravedlivosť a životaschopnosť svojho národa. (Potlesk.)

Viera v Boha a viera v seba zachránily slovenský národ v minulosti a ja pevne verím, že viera v Boha a viera v seba zachráni slovenský národ aj v budúcnosti. (Potlesk.)

Som šťastný, že som mohol byť referentom tejto historickej osnovy, a navrhujem v mene ústavno-právneho výboru slávnej poslaneckej snemovni, aby prijala návrh ústavného zákona o autonomii Slovenskej krajiny. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Zpravodajem při odstavci 2 pořadu je pan posl. dr Kossey. Dávám mu slovo.

Posl. dr Kossey (rusky): Vážené Národní shromáždění!

Ústavně-právní výbor projednal ve schůzi dne 17. listopadu t. r. návrh zákona o autonomii Podkarpatské Rusi. Tato autonomie jest utvořena podle autonomie slovenské země ve smyslu rozhodnutí zákonodárných činitelů a zástupců ruských národních rad v Žilině dne 6. října 1938.

Karpatoruský národ dbaje svých práv, zaručených mu mezinárodními smlouvami a ústavou, projevoval po řadu let silné národní hnutí pro uskutečnění autonomie a národně revolučním způsobem vyhlásil pro sebe autonomii dne 6. října 1938. Československá vláda vyhověla požadavkům karpatoruského národa a splnila svou povinnost dáti karpatoruskému národu plnou autonomii, širší autonomii, než byla podle ústavy povinna, autonomii na základě solidarity, bratrství a rovnosti Čechů, Slováků a Karpatorusů. Tato autonomie vyplývá ze zásad čisté demokracie a spravedlnosti.

První část obsahuje ustanovení o ústavním soudě, o způsobu platnosti zákonů karpatoruského sněmu s hlediska ústavně-právního, o výkonné moci na území Podkarpatské Rusi po 11. říjnu t. r., když karpatoruská vláda převzala veškerou výkonnou moc na Podkarpatské Rusi.

Čl. V mluví o volbách do sněmu. Zde se přidržujeme zásady provésti volby co nejdříve, ale ne později než do 5 měsíců ve smyslu rozhodného požadavku karpatoruského národa. Zde jest odchylka od počtu mandátů, neboť rozhodujicím jest počet obyvatelů (na jeden mandát 20.000 obyvatelů).

Druhá část obsahuje definitivní a ústavní určení úředního a vyučovacího jazyka. Normalisování této důležité a spletité otázky bylo přeneseno v demokratickému duchu a v duchu spravedlnosti na karpatoruský sněm.

Ze znění navrženého zákona o autonomii Slovenska bylo vynecháno ustanovení, že " dnešní území Slovenské krajiny shoduje se se správním obvodem krajiny Slovenské" a zůstane v platnosti ustanovení ústavní listiny o určení hranic mezi Slovenskem a Podkarpatskou Rusí. Jsem přesvědčen, že tato otázka definitivního určení hranic dojde případného porozumění u příslušných činitelů a že toto ústavní vakuum bude co nejdříve vyplněno a že otázka hranic se rozhodne s konečnou platností a spravedlivě co nejdříve, a to se zřetelem na váznou národní situaci.

Druhá kapitola mluví o zákonodárné moci. § 5 jest přizpůsoben případným změnám, týkajícím se státoprávního postavení Podkarpatské Rusi. Třetí kapitola mluví o moci soudní. Pátá kapitola mluví o společných výdajích.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP