Čtvrtek 17. března 1938

Místopředseda Košek (zvoní): Uděluji slovo dalšímu řečníku, panu posl. Schulczovi.

Posl. Schulcz (maďarsky): Vážená snemovňa!

Pri pojednávaní prestúpenia rozpočtu na r. 1936 musíme konštatovať, že prevážna časť tohoto prestúpenia je vo spojitosti s vybudovaním obrany republiky a bezpečnostných opatrení s tým súvisiacich.

Podža môjho názoru bolo by anachronizmom hovoriť o tom, či boly tie výdavky odôvodnené. Výška týchto rozpočtových nadvýdavkov je nado všetko ospravedlnená známymi fakty politickej situácie svetovej. A nech to znie akokožvek zvláštne, konštatujem s požutovaním, že rozpočet nebol prekročený ešte viac za účelom ďalšieho vybudovania bezpečnosti štátu.

Dnes, kde proti všetkej rozvahe a rozumu predstavujú nový mrav nezachovávanie zaručených smlúv, pusté násilnosti a prepadávanie a tieto sú podkladmi medzinárodných stykov, nemohli sme a nemôžeme robiť nič iné než zbrojiť, zbrojiť a znova zbrojiť.

Je najsmutnejšou skutočnosťou pre nás, že namiesto budovania škôl, nemocníc a sociálnych inštitúcií musíme vyrábať delá, lietadlá a strelivo pre násilnosti a násilné zbrojenie iných. Nerobíme to radi, ale musíme-li to už robiť, tak plňme našu povinnosť na sto procentov, lebo bezpečnosť našej demokratickej republiky a žudská sloboda nás všetkých je nám nado všetko.

Posledné vládne prehlásenie pán a predsedu vlády kryje sa v plnom celku s naším stanoviskom. V týchto ťažkých dobách, kde je treba, aby sa somkli všetci žudia dobrej vôle a milujúci slobodu, chceme nad všeetky strany a názorové rozdiely všetci jedno: demokraciu a nie fašizmus, slobodu a nie pošžapávanie našich práv. S vážnosťou, dôstojnou týmto osudovým dobám, prehlašujeme v mene každého rozšafného, pokrokového maďarského občana, delníka a rožníka, že radšie zomrieme, než sa vzdáme našej slobody. Nevzdáme sa jej; a kto sa pokusí ju rozšžapať, nech počíta s naším obetavým a bezpodmienečným odporom.

Nech dojde k akýmkožvek budúcim udalostiam, s kžudnou dušou hžadíme všetkému v ústrety. Vieme, že naše pohraničné obranné pásmo je vybudované čo najmodernejšie, vieme, že duch našej armády je demokratický, slobodymilovný, vieme že jej technické vyzbrojenie je najprednejšie, vieme, že náš spojenecký systém zaisťuje nám pomoc armády francúzskej a ruskej a spolu s nimi i svetovej ríše anglickej. A nado všetko to sú tuná miliony žudu, ktorý už 20 rokov požíva práva demokratickej slobody a je očitým svedkom najhroznejšieho stredovekého útisku: fašizmu. Medzi týmito dvoma nebude ťažká vožba. A maďarská aktivistická menšina, státisíce pracovníkov už volily! Volily svoj život, svoju slobodu a spoluprácu s vežkými západnými mocnosťmi a pre zabezpečenie toho hodlajú položiť i svoje životy.

Slová tieto vyznievajú v dobách ťažkých, ale sebavedome a s presvedčením v mene tých, ktorých tuná zastupujeme. V tomto momente je toto heslo jediným zákonom, ktorý nás zaväzuje. Tieto ťažké doby prejdú, len zachovajme rozvahu a sebadôveru. Buďme pevní v tom, čo nás pojí, a odmietajme všetko, čo nás delí.

Nech sa dá vláda bez meškania do riešenia zbývajúceho ešte komplexu otázok menšinových. Nech predloží parlamentu osnovy potrebných zákonov, predovšetkým zákona o nabývaní štátneho občianstva, aby sme mohli pokračovať v našej budovaťežskej práci a vybudovať z nás všetkých neprelomny kovový múr. Podporujme snahy štátnikov, ktorí od rokov hlásajú, že nadovšetko lepším a vhodnejším pojivom je plná, stoprocentná spokojnosť a rovnoprávnosť štátnych občanov.

Snahou maďarského aktivizmu a podstatou jeho politickej práce je: spojiť sa s každým, kto v týchto dobách správne a s dobrým úmyslom chce spolupracovať na usporiadaní vecí.

Predlohy prijímam. (Potlesk.)

Místopředseda Košek (zvoní): Dávám slovo dalšímu řečníku, kterým je pan posl. Zupka.

Posl. Zupka: Slávna snemovňa!

V spojitosti s rakúskymi udalosťami s vežkým záujmom sme sledovali stanovisko sidorovskej kliky. Boli sme zvedaví na ich postoj k tomuto imperialistickému výpadu, keď išlo o porobenie národa na 95 % katolíckeho. Domnievali sme sa, že na podklade tejto skutočnosti sidorovská lklika preca si raz uvedomí, že jej politika prisluhovania hnedému fašizmu je politikou národnej katastrófy. Domnievali sme sa, že táto klika vyvodí patričné závery a pristúpi k revízii svojho iredentistického a separatistického snaženia. Vedža českého reakcionára Kahánka, maďarského iredentistu Esterházyho, o Henleinovi ani nehovoriac, zasa len sidorovská klika bola tá, ktorá netajenou radosťou vítala okupáciu Rakúska a jasala nad tým, že hranice hnedého fašizmu sa rozšírily až k Bratislave. Škoda, že nemám necenzurovaného "Slováka", orgán Hlinkovej slovenskej žudovej strany, ktorý je úplne v rukách sidorovskej kliky. Ale aj cenzurovaný "Slovák" hovorí nám dosť jasne.

V nedežu, v čísle z 13. marca, pod hlavičkou "Slovensko hraničí s Vežkonemeckom. Hitlera víta dnes večer Viedeň", píše nasledovne (čte): " ... a vojská Hitlerove pochodujú k Viedni, ktorá ich očakáv a s nepredstieranou radosťou." Iste že nie s takou radosťou, ako pán Sidor ich čakal. "Nad Hitlerovým vojskom popod modrú oblohu neeba plávajú k Rakúsku stovky nemeckých lietadiel, pozdravované všade rakúskym obyvatežstvom." Takto raduje sa pán Sidor nad okupovaním Rakúska. Ďalej hovoril: "Keď sa katolícke Rakúsko - bez plebiscitu - rozhodlo za režim Hitlerov, musíme to vziať na vedomie a zaujať k tomu kladné stanovisko." Totiž Hitler sa bál plebiscitu, Hitler násilím znemožnil dôsledky rozhodovania rakúskeho žudu o svojom osude. Toto nazýva pán Sidor, táto sidorovská klika v "Slováku" dobrovožným podriadením sa rakúskeho žudu Hitlerovmu režimu! A ďalej k to muto násilnému prepadnutiu my máme zaujať kladné stanovisko! Ďalej sa hovorí: "Ostáva ešte súhlas Londýna, Paríža a Varšav y, aby zas Europa mohla ísť v svojom povojnovom vývine ďalej." Ako myslí na vývoj pisatež tohoto článku, tohoto úvodníku, nemôžeme sa dozvedeť, lebo cenzor do toho zasiahol, ale hovorí zase úvodník "Slováka" v čísle zo dňa 15. marca, útorok, pod hlavičkou "Tvorcovia nemeckej sily", kde sa hovorí (čte): " ... dnes prichádza obdobie, keď ostatné štáty budú museť uspokojovať túžby nemeckej výbojnosti. Preto by sme v týchto vážnych chvížach radšej počuli s anglickej strany uistenie, že Anglicko je odhodlané na spoluprácu s Nemeckom, ..." - v akom smysle? - " ... aby v koloniálnej politike nastal obrat, ktorý by sme nemuseli nazvať obratom v prospech Nemecka, ale skôr obratom v záujme spravodlivosti a pokoja v Europe". To znamená splniť výbojné požiadavky nemeckého imperializmu, hnedého fašizmu; ale ďalej tiež nám doporučuje pán Sidor, aký máme mať postoj voči útočiacemu Nemecku, a hovorí: "Dnes niet už pokoreného Nemecka, ale existuje Nemecko víťazné a výbojné. S týmto Nemeckom nebude sa možno shovárať starým spôsobom stáleho odmietania, ale bude museť nastať obrat v tomto smere, že sa Nemecko prijme ako rovnocenný rozhodujúci činitež k zelenému stolu, pri ktorom sa spravedlivo bude merať aj 70 milionovej Nemeckej ríši. Ak sa nepodarí takto usmieriť Nemecko, vtedy ďalšie nemecké prekvapenia budú znamenať začiatok novej vojny." To znamená dohodnúť sa s Nemeckom. Takto sa dohodnúť s Nemeckom doporučuje tento pisatež úvodníku, ako sa dohodlo Rakúsko, a potom sa dať glajchšaltovať podža programu berchtesgadenského a na koniec úplne kapitulovať. To je program "Slováka". (Posl. Němec: A Sidora!) Sidor má "Slováka" pod svojím vplyvom. Prehlašujeme, že sidorovská klika nevyjadruje smýšžanie slovenského žudu a národa, ba čo viac, nevyjadruje ani smýšžanie väčšiny príslušníkov Hlinkovej slovenskej žudovej strany.

Pri tejto príležitosti pripomíname pamätný prvý máj z r. 1918 v Lipt. Sv. Mikuláši, kde robotníci, organizovaní v slovenskej soc. demokratickej strane, a slovenskí občania na verejnom žudovom shromaždení v prijatej rezolúcii pod 2. bodom hovoria takto (čte): "Ako prirodzený následok uznanej slobody žiadame bezpodmienečné uznanie práva na samourčenie všetkých národov nielen za hranicami našej monarchie, ale i národov Rakúsko-Uhorska, teda i uhorskej vetve československého kmeňa." Tento žud sv. mikulášsky, verný tradícii boja za oslobodenie slovenského národa, znova dal počuť svoj varovný hlas, a to na adresu nepriatežov slovenského žudu, v rezolúcii zo dňa 14. marca, t. j. v pondelok, kde sa hovorí takto (čte): "Robotníctvo mikulášskych fabrík a obyvatežstvo Lipt. Sv. Mikuláša, sídené na schôdzi dňa 14. marca, rokovalo o udalostiach, hlavne odohravších sa ku koncu minulého t ýždňa v Rakúsku a pripravovaných už dávn o nemeckým fasizmom, a usnieslo sa poslať predsedovi vlády tento manifest: Rozhorčuje nás na najvyššiu mieru ako a celú verejnosť, že malé národy majú byť podža príprav a skutkov prepadávané a potláčané. Spoločnosť národov a demokratické mocnosti sa nečinne na vec pozerajú a neposkytujú pomoc prepadnutým. (Předsednictví převzal místopředseda Taub.) Robotníctvo Lipt. Sv. Mikuláša má už v historii bojov za slobodu a práva svoje miesto. Má zásluhu aj o túto republiku svojím nebojacným rozhodnutím a prvým vystúpením na Slovensku dňa 1. mája 1918. A tak dnes, keď našim národom Československej republiky je zároveň pripravený ten istý osud a tým istým nepriatežom za pomoci u nás dosiaž trpených spikleneckých spojencov, čo súsedného rakúskeho žudu, ba viac i požským a maďarským fašizmom, sme rozhodnutí a stojíme už v pohotovosti obrániť našu republiku a jej národy vo spolku s našimi spojencami, s SSSR a Francúzskom. Uisťujeme vládu, že nám robotníkom Mikuláša nestojí v ceste k obrane politické, náboženské presvedčenie alebo národné, sžubuje me stáť pod tým vlivom, ktorý za každých podmnienok bude mať dobrú vôžu a spravedlivý zámer hájiť nezávislosť Československej republiky, práva, ako i hospodársky a kultúrny rozvoj národov v republike. Žiadame však na našej vláde teraz opierať sa o žud, a čo viac, aby bolo verejne manifestované vládou naše spojenectvo s SSSR, s Francúzskom a Malou dohodou. Upozorňujeme, že akýkožvek prejav a zanášanie paniky a strachu do žudu, ako že sme nemožní a slabí, bude považované robotníctvom za zradcovstvo a podža toho sa bude aj robotníctvo k šíritežom týchto vecí chovať, U nás zastrašenosti niet. My túto nepoznáme, keď ide o nezávislosť republiky, a le žiadame vládu, aby si osvojila naše odhodlanie. V Lipt. Sv. Mikuláši 14. marca 1938." Nasledujú podpisy.

Tak smýšža slovenský žud, ktorý nechce sdiežať osud lužických Srbov, žud, ktorý s nepredstieraným rozhorčením sleduje brutálne prenasledovanie korutánskych Slo vincov, katolíkov. Smýšža inak než sidorovsk á klika. Tá nazýva sa katolíckou, ale tak ako dosiaž potláčala a zamlčovala mierumilovné prejavy i najvyšších katolíckych hodnostárov, zamlčuje teraz aj to, čo sa robí s katolíckymi Slovincami v Korutanoch. Zprávy, ktoré pre časopis "Slovák" neexistujú, hovoria o tom nasledujúce (čte): "Orgány nacionálne socialistickej strany v Korutanoch zahájily postup proti tamojšej slovinskej menšine, ktorá má na 100.000 príslušníkov. V Celovci bol zatknutý Cwiter, redaktor jediného slov nského časopisu v Rakúsku ťKorošský SlovinecŤ, a tiež na vonkove je postupované proti niektorým slovinským predákom. Jeden z kňazov zachránil sa útekom cez hranice. Tieto zprávy vyvolávajú tam stiesnenú náladu." To je jedna zpráva. Ale persekúcia neušetrila ani spolky katolíckych žien - o tom ďalšia zpráva. Ako oznámil župný velitež a zemský hejtman hornorakúsky, bola poverená Matilda Šichová, aby likvidovala všetky ženské organizácie bývalého spolkového štátu a zaistila ich majetky. Sú medzi nimi katolícke ženské organizácie, linecký sväz nemeckých žien, ako aj ženské sdruženia pri Vlasteneckom fronte.

Uvedené skutočnosti dokazujú najjasnejšie, že sidorovská klika verným prisluhovaním hnedému fašizmu nebezpečne zahráva s osudom slovenského žudu, s osudom slovenského národa. Je treba však jasne vedeť, akko smýšžajú ostatní zodpovední činitelia v Hlinkovej slovenskej žudovej strane. Preto v tejto historickej vážnej chvíli dovožujem si pánom z žudovej strany postaviť niekožko jasných otázok:

1. Buď s republikou proti hnedému fašizmu, alebo proti republike so separatistickýnm autonomizmom? Sidorovská klika a časopis "Slovák" pôjdu tou druhou cestou. Čo hovorí ktejto politickej línii "Slováka" generálny tajomník Hlinkovej slovenskej žudovej strany, p. dr Sokol?

2. otázka: Či vo sväzku s českým národom a ostatnými národami republiky na obranu existencie slovenského národa, alebo cestou protičeských štvaníc, cestou národnostného rozoštvávania v službách zahraničného útočníka? Som zvedavý, čo na túto otázku odpovie pán dr Tiso.

3. otázka: Či poctivá práca pre hospodárske, sociálne a kultúrne povznesenie úrovne slovenského národa, alebo cestou využívania sociálnej biedy žudu v prospech separatizmu vo službách zahraničných nepriatežov republiky a demokracie? - Som zvedavý, čo odpovie na túto otázku p. kol. Čavojský.

Slovenský žud je demokratický, miluje slobodu, miluje svoj rod a preto čo najrozhodnejšie odmieta všetky vlastizradcovské činy sidorovskej kliky. Slovenský žud je pripravený brániť národnú existenciu a je si vedomý toho, že obrana slovenského národa dnes je totožná s obranou republiky. Preto my komunisti - a som presvedčený, že s nami všetci demokrati a socialisti zo Slovenska podávame ruky českému a všetkým národom Československa, aby sme sa jednotne pričinili k izolovaniu nepriatežov žudu z národa, aby z národa boli vylúčení tí vlastizradcovia, ktorí rozvratníckou politikou podlamujú vnútorné predpoklady obrany republiky a demokracie.

Napriek tomu, že pán predseda vlády je zastancom regionalizmu, voči Slovensku tento regionalizmus dôsledne uplatňovaný nebol a nie ani dnes. Ťažký zápas pracujúceho žudu Slovenska za holú existenciu vleč ie sa ďalej starou cestou, ba čo viac, stále stúpajúcou dražobou zvyšuje sa bieda a zúrodňuje sa pôda pre rôzne epidemické choroby na Slovensku.

Na Medzilaborecku šarapatí nemoc strnutia šije. Vo Fižakove, Harmanci, ba už aj na západnom Slovensku šíri sa epidemia brušného týfu. Každý rok v niekožkých miestach vypuká táto nebezpečná choroba. Liečenie tejto nebezpečnej epidemickej nemoci je nedostatočné, nakožko terajšie nemocnice, ktorých je aj tak nedostatok, nie sú na to zariadené. Bolo treba zvláštneho zákroku našich členov v krajinskom zastupitežstve, menovite krajinského posl. Ďuriša, aby bolo postarané o vybudovanie nemocničných barákov v Banskej Bystrici. Sme toho názoru, žee ani nemocnicami nebude hlavná príčina tejto choroby odstránená. Všade, kde vyšetrovanie bolo prevedené, chtiac alebo nechtiac, museli zistiť, že hlavnou príčinou týchto nemocí sú nemožné sociálne a hygienické pomery. Podívajme sa trošku zblízka na miesta, kde tieto nemoci šarapatia.

Kto by nepoznal Haburu, tento výkričník biedy na východnom Slovensku, obec, ktorá je vo volebnom kraji p. predsedu vlády dr Hodžu? Tento kraj má štyroch agrárnických a troch žuďáckych poslancov. Doporučujem týmto pánom vypočuť len malý úryvok zo sociografickej štúdie obce Habury. Bolo preskúmaných 30 gazdovstiev v januári 1938. Celkový odhad hodnoty majetku činí 272.700 Kč. Celkové zadlženie činí 156.750 Kč. Exekvované za posledné tri roky bolo u 24 gazdovstiev v 199 prípadoch. 212 osôb obýva 30 izieb, na jednu izbu pripadá 7 osob. Majú 47 postiež. To je na 4 1/2 osoby 1 postež. Mäso jedia raz a poniektorí dvarazy do roka, na Vežkú noc a Vianoce. Z 212 len 4 jedli pomaranče a to na vojančine, alebo v Amerike alebo v Belgicku. 11 pomaranče poznajú, ale nejedli ich. 97 vôbec pomaranče nepoznali. Kakao jedol jeden v Belgicku. Z 30 rodín 4 sa umývajú mydlom, a to len v nedežu. Zubnú kefku vôbec nepoznajú, tým menej pastu na zuby. Noviny vôbec nečítajú, knihy málo. Kino a divadlo vôbec nepoznajú. K chorým lekára nezvyknú volať, len v niektorých prípadoch, keď už umierajú.

To je jasný obraz obce Habury, kde dnes sarapatí strnutie šije.

Márne volá tento žud po náprave. Stačilo by len čiastočne uskutočniť plán na hospodárske, sociálne a kultúrne povznesenie Slovenska, aby ťažké postavenie tohoto žudu sa zmiernilo.

Pojďme ale ďalej a podívajme sa, ako to vyzerá v Harmanci, kde sa stavia štreka Harmanec-Diviaky. Myslelo sa tak na všetko, len na to nie, že 6.000 robotníkov potrebuje poriadnu stravu, čistú pitnú vodu, hygienické byty a tiež záchody. Platy sú nízke, nestačia na riadnu výživu robotníka. Ak niektorý robotník z toho nízkeho zárobku chce posielať tiež niečo rodine, tak musí sám sa obmedziť. Títo robotníci v barákoch, kde sú napchatí ako heringy, sami si musia stravu variť, po ťažkej dennej únavnej práci. Ako táto strava vyzerá, nemusím hovoriť. Mnohí robotníci ani v barákoch nemajú miesta, bývajú v dedinách a spia na šichty v jednej posteli niekedy aj traja. Pitná voda, ktorou sú zásobení, nestačí, pije sa aj špinavá voda, z potoku, do ktorej stieka výkal. Čistú vodu ťažko tam dneska najdete. A to z tých príčin, lebo je nedostatok záchodov a robotníci chodia všade na potrebu. Samé úrady musely dať 2 hydranty vypariť, lebo našly v nich výkaly.

K týmto do neba volajúcim pomerom sa pridružuje aj to, že niektoré firmy nedodržujú ani tie najprimitívnejšie bezpečnostné opatrenia. Oprávnene nazývajú už robotníci túto stavbu bitúnkom na žudí. Keď je práca v plnom prúde, denne aj 10, 15 zranených odvezú do Banskej Bystricee, kde v nemocnici dokonca aj 2 ležia na jednej posteli. V týchto krutostiach vyznamenáva sa najmä všeobecne známa fa Kruliš-Konstruktiva na V. a VI. úseku. Tak na príklad 27. januára jeden robotník bol dynamitom roztrlhaný na kusy. Deň na to 28. januára bol iný robotník zabitý rútiacou sa skalou. Od začiatku tejto stavby došlo k 45 smrtežným úrazom.

Žiadame preto, aby samotné ministerstvo železníc sa postaralo o to, aby robotníkom boly platy zvýšené a aby sa im dostalo riadnych bytov, dostatok záchodov a zdravotne nezávadná pitná voda.

Robotníctvo na Slovensku m á priemerne najnižšie mzdy. Podža samotného štatistického výkazu ústrednej soc. poisťovne 51-5 % všetkých poistencov v r. 1937 bolo zaradené do 3 najnižších poistných tried. To znamená, že viac ako polovica všetkých zamestnaných robotníkov na Slovensku má denný zárobok do 14 Kč denne. Prevážnu väčšinu týchto poistencov tvoria robotníci zamestnaní na stavbách a verejných investičných prácach, ale najmä tvorí túto časť zemerobotníctvo.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP