Úterý 8. června 1937

Předseda (zvoní): Dávám slovo k doslovu zpravodaji výboru kulturního, p. posl. dr Lukáčovi.

Zpravodaj posl. dr Lukáč: Slávna snemovňa!

V ankéte, ktorú usporiadal slovenský dvojtýždenník "Politika" o slovenskej technike, inž. Emil Belluš napísal pravdivé slová: "Každý rok je nenahraditeľný." Táto skutočnosť by mala byť pred očima všetkých tých, ktorí sa s novou vysokou školou technickou dr M. R. Štefánika zapodievajú. Bolo práve dosť tých uplynulých prípravných rokov, keď sa o potrebe na Slovensku debatovalo, manifestovalo, v oficielných i neoficielných kruhoch usnášalo. Skonštatované boly tu všetky úsilia - uvádza ich aj dôvodová zpráva - a to úsilia nie iba jedného smeru, ale ozaj zovšadiaľ, aby nová technika na Slovensku stala sa skutkom. Toto úsilie nemožno monopolizovať, dôvodová zpráva je toho svedectvom, že celé Slovensko, v celom svojom složení hospodárskom i politickom ho plne vyvinovalo. Dôvodová zpráva uvádza okolnosti, prečo sa preca hodne omeškalo, prečo uplynulo toľko drahocenných rokov. Založenie vysokej školy vôbec a v nových pomeroch slovenských zvlášť není hračkou, jej vytvorenie neni pre chvíľkovú potrebu, ale ľudsky myslené pre storočia. Preto je tu vyžadovaná predbežná vyšetrujúca, vysokodôležitá práca, zisťujúca vsetky okolnosti a potreby. Nijaká vysoká škola na svete nevznikla okamžite, každú predchádzalo dlhé pripravovanie a skúmanie podmienok. A dodávame fakt, že nijaká vysoká škola na svete nevznikla naraz úplná až do detailov, všetky maly etapy vybudovania, po fakultách, po dvoch, a všade to trvalo a vyžadovalo hodne národného vypiatia a energie, kým boly dobudované. V tomto ohľade ani my nie sme výnimkou, ba neboly nimi ani predchádzajúce pomery. Pamätám sa, že na býv. univerzite Elisabetinej ešte v bývalom Prešporku bola najsamprv právnická fakulta, neúplná filozofická a ozaj torzo lékarskej. Podobných príkladov postupného vybudovania mohol by som uviesť na desiatky, snáď stovky.

Toto není omluva, iba vysvetlenie a ustálenie skutočností. Zpod tohoto zorného uhla sa dívajúc bude prirodzeným a samozrejmým uvedenie etapovitého systému i na novej vysokej škole technickej dr M. R. Štefánika. Maximalizujúce snahy sú vysvetliteľné slovami, ktoré som citoval: "každý rok je nenahraditeľný."

Ale práve preto, že je nenahraditeľný, musíme zaujať kladné stanovisko k tej skutočnosti, že prišla konečne chvíľa, keď sa pomery vykrystalizovaly tak ďaleko, že vysoká škola technická dr M. R. Štefánika je tesne pred uskutočn ením. Odznely tu reči pánov kolegov zo Slovenska i pí kol. inž. Tumlířovej ako českej odborníčky. Našly sa hlasy oceňujúce, boly i také, čo maly výhrady, a boly i odmietavé. Ale i tieto posledné v podstate odmietaly iba preto, lebo osnova zákona nezodpovedala maximalistickým predstavám a tužbám. Prečo nie, na to som poukázal shora. Dôvodová zpráva silne sa môže opierať o stanovisko krajinského zastupiteľstva slovenského, o vyjadrenie ankety v Košiciach r. 1926, kde hlavným rečníkom o potrebách a formách techniky na Slovensku bol práve prof. Ursíny, a o anketu z posledného času, konanú 17. novembra 1936 v Bratislave, kde boli tak zástupcovia všetkých kompetentných ministerstiev, ako i reprezentanti korporácií odborníkov a slovenského vysokoškolského študentstva. Všetky stanoviská spomínaných korporácií a ankiet žiadaly postup, aký uvádza vládna osnova. Napokon i t. zv. Akčný výbor nemá v podstate názor odchylný, lebo v podstate schvaľuje prvú etapu, žiadajúc si iba názvoslovnú zmenu z obavy, aby vysoká škola technická nebola bez rektora, ako i z obavy, aby nepozostávala iba z jedného dekanátu. Tieto obavy však boly rozptýlené vyhlásením kompetentných zástupcov ministerstva školstva a nár. osvety. Akčný výbor, na ktorý sa často odvolával p. posl. Siváka s ktorého stanoviskom bol som oboznámený i ja práve prostredníctvom prf. Hronca, jeho predsedu, formuľoval ďalšiu požiadavku o tom, aby ďalšie etapy vybudovania boly uskutočňované vládou bez nového zákona. Nuž, už sme poukázali na to, že toto sa protiví vysokoškolskému zákonu z r. 1922, preto o tom škoda šíriť ďalej reči. Akčný výbor si mal uvedomiť túto zákonitú prekážku. Ale sme hlboko presvedčení o tom, že týmto nijak neutrpí ďalšie budovanie etáp a že slávna snemovňa a jej slovenskí zákonodarci vždy najdú možnosť a čas iniciatívy k potrebnému ďalšiemu zákonu o dobudovaní techniky.

P. posl. Sivák obšírne formulovaľ výhrady proti vládnej osnove, vítal uskutočnenie dávnej myšlienky, ktorú si neraz žiadal vteliť aj on, odmietal však napokon spôsob realizácie. Pri rekriminovaní minulosti, prečo sa myšlienka spozďovala, zabudol na čas, keď odpovednosť za meškanie niesla aj jeho strana a jej zástupcovia ako spoluzodpovední účastníci vládni. Už som však naznačil, že škoda týchto rekriminácií, lebo vykrystalizovanie toto bolo potrebné, ako je tomu všade tak.

O mnoho podivnejšie je, že vyslovil poľutovanie nad tým, že bohužiaľ, vraj bohužiaľ, slovenské krajinské zastupiteľstvo si toto stanovisko nepremyslelo. Nuž, zasa musíme konštatovať, že na formuľovanie stanoviska krajinského zastupiteľstva slovenského iste značný, ak nie prepotentný vplyv majú i zástupcovia z jeho kruhov. Tu je práve istá dvojitosť. P. posl. Sivák spomínal sľub o úplnosti techniky. Myslím, že nikto ani nemohol sľúbiť techniku neúplnú, ide iba o to, ako bude dosiahnutá táto úplnosť, a tu som presvedčený, že nijaký zodpovedný činiteľ a znalec univerzitného komplexu nemohol dať sľub na okamžitú úplnosť, lebo tým by prezradil naprostú neznalosť reálnych možností. (Výborně!) Spomínal stanovisko a hlasy rozličných kruhov, odborníkov i záujemcov, no zdá sa mi, že ani jedna mienka nevyznela v tom smysle, aby sa postupovalo prekotne, naraz piatymi, šiestymi odbormi, nanajvýš sa prizvukovala okolnosť, aby pri budovaní ďalšom sa nekopírovalo, ale myslelo i na to, čo ešte v celom štáte nemáme. A v tomto ohľade ani jedno stanovisko dosiaľ spomínané neprišlo s konkrétnym novým návrhom, prinajmenej nie zo spomínaných odborných kruhov, ani z akčného výboru. Až 3. júna, teda práve v deň rokovania snemovného o vysokej škole technickej, vyšla pozoruhodná úvaha inž. Kappa zo Sväzu priemyselníkov v spomínanom časopise "Politika", kde žiada mysleť na to, čo ozaj dosiaľ nemáme, na odbor vojenský, ktorý nemáme ani na jednej našej technike. Je to len ukázka, že pri 19 ročnom uvažovaní prichádza sa k určitým, a zda s celoštátneho hľadiska najpotrebnejším potrebám až na koniec, a i to ojedinelým hlasom. Dúfame, že pri budovaní ďalších etáp bude povšimnutý. Tým bude zadosť učinené i tej požiadavke, aby sa na novej vysokej škole nekopírovalo to, čo inde už máme. (Výborně!)

Netreba sa mi obšírne rozhovoriť o požiadavke slovenskosti. Ako zpravodajca práve preto som navrhoval doplnok osnovy súhlasne s pánom posl. Sivákom, pomenovanie techniky menom Štefánika, lebo toto pomenovanie už samo v sebe určuje charakter a patričnosť inštitúcie, už samo v sebe viacej hovorí ako akýkoľvek iný atribút. (Tak jest!) Môže byť Štefánikova vysoká škola technická, sídlom na Slovensku, neslovenská? Nebude azda slúžiť Slovensku a jeho rozvoju? Odvolávalo sa na techniku v Brne. Konštatujem, že podľa Sbierky zákonov a nariadení zo dňa 8. marca 1937, § 1, čl. 31 jej názov je len: Vysoká škola technická dr Eduarda Beneša. Pri starších predprevratových inštitúciách je názov historický, vyjadrujúci protiklad proti ústavom nemeckým. Pod označením reči štátnej je a musí byť vždy myslená i slovenčina. Či snáď není rečou štátnou? Už vo svojej správe som označil, že ministerstvo školstva a nár. osvety pripravuje menovanie 25 riadnych profesorov, pri čom do povahy sa vezme i slovenský záujem a možnosti. No pripustil to už p. posl. Sivák v kultúrnom výbore, že nebudeme mať toľko slovenských odborníkov a že prijdú do úvahy vynikajúce sily české. Ide nám o to, či oslovení slovenskí odborníci budú chceť sa venovať pedagogickej činnosti. V tomto ohľade vyslovil pochybnosti sám slovenský odborník, profesor na brnenskej technike, predseda spomínaného akčného výboru prof. Hronec. ("Politika z 3. júna" v článku v "Národných novinách" na Veľkú noc 1937.) Tu bude treba apelu na národné svedomie.

Hovorilo sa o nedostatku jedného vážného predpokladu novej slovenskej techniky, o nedostatačnom počte reálok na Slovensku. Prosím, aký protiklad, na jednej strane sa súri úplnosť techniky slovenskej, na druhej sa uznáva, že nie sú predpoklady. Úplne súhlasím so stanoviskom, ktorý je proti uniformovanému typu stredného školstva a ktorý žiada väčšie porozumenie pre reálky. Upozorňujem iba na to, že na niektorých miestach na Slovensku boli to práve miestní činitelia, ktorí si žiadali premenu reálok na reálne gymnáziá. Slovom neuvažovalo sa dosť a nemyslelo sa na budúcnosť. Ak by sme však mali čakať na to, k ým sa i tento predpoklad zasa rozšíri, to by bola otázka novej techniky slovenskej znova odložená na niekoľko rokov. (Předsednictví převzal místopředseda Košek.)

Pán posl. Sivák spomenul otázky Banskej Štiavnice a jej bývalých vysokých škôl. Čiastočne už mu odpovedel pán posl. Devečka. Ako štiavnicko-hodružský rodák strednú školu som skončil tam, takže náhodou dobre poznám z bezprostrednej blízkosti tieto vysoké školy, banskú, lesnícku i hutnícku, a mal by som k tomu poznámku. Že by bola mala veľký význam v národnom živote predprevratovom, to nemôže dotvrdiť ničím ani pán poslanec, ani nikto, naopak my vieme, ako vplývala na celé okolie i obyvateľstvo. (Výkřiky posl. Siváka.) No, to by bola minulosť. Prostredie pre dva obory v ďalších etapách narýsovaných by tam bolo, baníctvo, lesníctvo, ale to, čo asi pri prevrate rozhodlo o ich zrušení, ako vieme, to bola okolnosť, že najcennejšie drahé vnútorné zariadenie bolo odnesené do Maďarska, kde sa na tom základe ustanovila vysoká lesnícka škola v Šoprone. Ostaly len holé miestnosti. (Výkřiky posl. Siváka.) Tým nijak nepopieram, ba práve i vo svojej zpráve uvádzal som ako jedno z miest, ktoré prichádzalo do povahy, Banskú Štiavnicu, ktorá k získaní techniky tiež podnikala patričné kroky spolu s dvoma súsedmi, so Zvolenom a s Banskou Bystricou. Výslovne som uvádzal tie časti dôvodovej zprávy, ktoré udávaly príčinu, prečo myslí osnova zákona na Košice. Niektorí páni poslanci, na pr. pán posl. dr Clementis, zapodievali sa s týmto problémom sídla a zaujali i stanovisko Košiciam nie najpriaznivejšie, ba i odmietavé. I ja som uvádzal menovite Bratislavu ako hlavného súpera, ktorý by vážne mohol prísť do povahy. Zaujímavé je však, že keď prezrete všetky hlasy zo spomínaných ankiet, nemôže vám nenapadnúť okolnosť, že za Bratislavu horovali zväčša všetci netechnikovia rozličných oborov, právnici a filozofovia, ale technici sami boli za Košice temer svorne alebo s malou výnimkou, ktorá tiež nebola priaznivá Bratislave. Je to teda na uváženie, kto má viac oprávnenia a tým i možnosti o veci sa vyjadrovať a koho mienka je právoplatnejšia už preto, lebo pochádza z najbližšieho podkladu. Spomínam mienku dr inž. Křivanca, inž. arch. Belluša, ináče člena aj Akčného výboru, a spomínaný prejav prof. Hronca. (Výkřiky.) Konštatoval som fakt, že v tomto ohľade nebolo jednoty ani medzi slovenskými činiteľmi či korporáciami či jednotlivcami, spomenul som, že ani krajinské zastupiteľstvo slovenské neurčilo sídlo ani slovom. V tomto bode teda sotva by prišlo k dohode. Tým viacej musela vládna osnova prihliadať k hlasom výlučne technikov. Nemálo prispela k riešeniu okolnosť, ktorú tu uviedol pán posl. Devečka, že Košice išly v ústrety tak ďaleko vraj, ako ani jedno mesto. (Posl. Sivák: To som ja spomenul!) Tak odpusťte! Najviac však rozhodovala, i podľa dôvodovej zprávy, Podkarpatská Rus a jej blízkosť.

Rozhodne odmietam tvrdenie pána posl. Siváka, ktoré tu padlo, akoby vraj Slovensku nebolo dovolené zriadiť slovenskú techniku. Slovensko bude mať a musí mať postupne úplnú techniku a ten, kto ju dnes v základoch odmieta, ten ju preca tiež bude užívať vo svojich potomkoch a vo svojich blížnych v národe, i keď proti vlastnej vôli. Nemôžeme ju odmietať len preto, lebo je neúplná; vítame ju i v tejto prvej etape, lebo sme ju ťažko postrádali a nechceme ďalej odkladať. Každý rok je nenahraditeľný. (Potlesk.)

Místopředseda Košek (zvoní): Dávám slovo k doslovu zpravodaji výboru rozpočtového, za omluveného p. posl. Teplanského p. posl. Martináskovi.

Zpravodaj posl. Martinásek: Slavná sněmovno!

Předložená osnova o zřízení vysoké školy technické dr Milana Rastislava Štefánika v Košicích byla předmětem jistě plodné debaty, a mám-li se jenom několika slovy dotknouti některých otázek, které v souvislosti s touto osnovou byly s této tribuny přednášeny, musím říci, že hlavně dvě námitky, myslím, z řad oposičních řečníků zde byly uváděny, především pokud se týče nedostatečného vybavení odborů a za druhé pokud se týče místa techniky.

V souvislosti s nedostatečným vybavením techniky padlo zde několikráte slovo, že se zřizuje torso. Všecky tyto námitky byly jistě koaličními poslanci dostatečně vyvráceny, přece jenom však budiž mně dovoleno, abych se o nich zmínil ještě několika slovy:

Tato vysoká škola technická si, myslím, nezasloužila tohoto označení torsem, neboť všichni řečníci, kteří vystihli dobrý úmysl zříditi tuto školu a vybudovati ji na konec jako dostatečnou a dobrou, zvážili, myslím, všechny důvody, které mluvily pro to, aby tato vysoká škola byla zřizována tak, jak se začíná.

Chci konstatovati, že proti zřízení odborů nynějších, uvedených v osnově zákona, nemluvil nikdo z řečníků, všichni zdůrazňovali a ztotožňovali se s názorem, že je jich pro Slovensko a Podkarpatskou Rus nevyhnutelně třeba. Žádali však rozšíření a doplnění. K tomuto rozšíření a doplnění této vysoké školy, tlumočenému řečníky z řad oposičních, chci říci malé srovnání.

Slavná sněmovno, vysoká báňská škola v Příbrami existuje už 150 let, má svůj velký zvuk nejenom ve vnitrozemí, nýbrž i za hranicemi. Avšak tato vysoká škola příbramská není dnes ani tak široce vybudována jako zřizovaná vysoká škola technická v Košicích. Z tohoto porovnání je viděti, že opravdu, jak jsem byl řekl, si nezaslouží toto velké dílo názvu torsa.

Slavná sněmovno, byl zde dále vysloven požadavek jmenovitě se slovenské strany ľudové, aby na této škole vyučovali profesoři-Slováci. Podle toho, kolik profesorů-Slováků schopných pro vysokou školu technickou zde jest, vyslovuje se obava, zda bude možno dosavadní zřízené odbory obsaditi Slováky. Tyto obavy byly vysloveny z řad samé slovenské strany ľudové. Což teprve v tom případě, kdyby mělo býti zřízeno odborů víc, jak se žádá! Myslím, že slavná sněmovna a všichni rozumní lidé jsou zajedno s názorem, že pro vysokou školu technickou musíme reklamovati a musíme povolávati především prvotřídní odborníky, neboť má-li se dáti jméno, dobrá budoucnost vysoké škole technické v Košicích, mohou jí to jméno a budoucnost dáti jedině prvotřídní dobří odborníci. Špatnými odborníky bychom v zárodku tuto školu zakopali. A budiž mi prominuto, když prohlásím, že nestačí pouze, aby se hlásil profesor - Slovák o místo na této škole, nýbrž je nutno zkoumati, jestli hlásící se profesor-Slovák má všechny předpoklady odbornosti pro tuto školu. Jistě slavná sněmovna přeje ze srdce této nové vysoké škole technické v Košicích, aby do vínku dostala opravdu prvotřídní a nejschopnější profesory.

Všichni, kteří kladli základy k této vysoké škole, kteří po několik roků, ba desítek let usilovali o zřízení tohoto vysokého učiliště, doufali a věřili, že bude zde veliký zájem, abychom tuto školu vybudovali tak, jak budou vyžadovati poměry kraje slovenského a podkarpatoruského a jak toho bude vyžadovati dobré jméno školy.

Slavná sněmovno, vysoká škola technická jako učiliště akademické má se státi výrazem nejvyšší kultury kraje, má se státi střediskem, ze kterého půjdou ony paprsky kultury a odbornosti především do nejbližšího okolí školy. A proto myslím, že právě z tohoto důvodu je zdravé, aby této vysoké škole a všem těm, kteří ji povedou a budou budovati, byla dána do té míry autonomie, aby na základě růstu, na základě poměrů a potřeb kraje vyhledávali a doplňovali pak v dalším ona oddělení, která budou potřebná pro kraj a která budou zvedati popularitu a hodnotu této školy.

Slavná sněmovno! Druhá námitka se týkala umístění Štefánikovy vysoké školy technické v Košicích. Je nutno znova opakovati a zdůrazniti, že myšlenka zřízení vysoké školy technické rostla od prvního počátku přímo s místem, t. j. s Košicemi. Je třeba znova si zopakovati, že nejpovolanější činitelé a odborníci od prvého počátku se vyslovovali pro Košice. Byli to především zesnulý profesor Ursíny, po něm pan předseda vlády dr Milan Hodža a konečně sám pan posl. Sivák ve svých třech návrzích se ztotožňuje s místem v Košicích. Je proto, myslím, také i z důvodů decentralisace kulturních středisk vysokých škol zdravé, abychom necentralisovali, jak se mluvilo o Bratislavě, nýbrž je rozumné a zdravé pro vývoj Československé republiky a vyrovnání duševní a odborné úrovně všeho obyvatelstva, že se tato vysoká škola klade do toho cípu republiky, kde má splniti své velké kulturní poslání.

Proto ze všech těchto důvodů a v neposlední míře z toho důvodu, že tato škola jistě ten nejzazší úsek naší republiky kulturně i hospodářsky povznese, je rozumné a zdravé, že tato vysoká škola bude postavena v Košicích.

Slavná sněmovno, byla zde vyslovena naděje, že tato škola v tom rámci, jak je budována, je zdravým základem pro její velké poslání. I my všichni jsme povoláni k tomu, abychom tento slibný začátek hlídali a abychom do budoucna dobudovali toto vysoké učení tak, jak si toho zasluhuje, aby bylo chloubou celého našeho státu a aby nám opravdu na Slovensku vychovalo mladou odbornou vysokoškolskou generaci, která by pak ve všech odvětvích obsáhla tento náš úsek Československé republiky, hospodářsky jej povznesla ku blahu celé Československé republiky.

Z těchto důvodů jménem rozpočtového výboru doporučuji, aby osnova zákona byla přijata tak, jak byla slavné sněmovně předložena. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP