Pátek 11. prosince 1936

Přítomni:

Předseda Malypetr.

Místopředsedové: Langr, dr. Markovič, Košek, Onderčo, Mlčoch, Taub.

Zapisovatelé: Bergmann, Jaša.

170 poslanců podle presenční listiny.

Člen a zástupci vlády: ministr Zajiček; za ministerstvo železnic odb. radové dr. Chmelař a dr. Heuschneider.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr. Říha; jeho zástupce Nebuška.

Místopředseda dr. Markovič zahájil schůzi v 10 hod. 52 min. dopol. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

Sdělení předsednictva.

Dovolené

podle § 2, odst. 4. jedn. řádu obdrželi na dnešní den posl. J. Sedláček, dr. Eichholz.

Omluvy.

Za platné podle §u 2, odst. 4. jedn. řádu uznány dodatečné omluvy posl. Kuta a dr. Eichholze na den 10. prosince.

Změny ve výborech.

Do výboru iniciativního vyslal klub poslanců "Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei" posl. Illinga za posl. dr. Eichholze.

Do výboru ústavně-právního vyslal: klub poslanců komunistické strany Československa posl. dr. Clementise za posl. Švermu; klub poslanců "Deutsche sozialdemokratische Arbeiterpartei" posl. Zischku za posl. Köglera; klub poslanců "Bund der Landwirte" posl. Viereckla za posl. Kunze.

Z iniciativního výboru

ve schůzi dne 10. prosince 1936 přikázány k řádnému projednání tištěné návrhy výborům:

soc.-politickému tisk 653;

soc.-politickému a brannému tisk 657;

soc.-politickému, úst.-právnímu a rozpočtovému tisky 693, 696;

zemědělskému tisk 668;

zemědělskému a rozpočtovému tisk 674;

kulturnímu, zdravotnickému a rozpočtovému tisk 686;

ústavně-právnímu tisk 700.

Místopředseda dr. Markovič (zvoní): Pristúpime k prejednávaniu prvého odstavca poriadku, ktorým je:

1. Zpráva výborů soc.-politického, ústavněprávního, technicko-dopravního a branného o vládním návrhu (tisk 401) zákona o drahách (železniční zákon) (tisk 698).

Zpravodajcami sú: za výbor soc.-politický p. posl. Tichý, za výbor ústavne-právny p. posl. dr. Mareš, za výbor technicko-dopravný p. posl. Němec (čsl. soc. dem.), za výbor branný p. posl. Vaverka.

Všetci páni zpravodajci predniesli už svoje zprávy vo včerajšej 72. schôdzi snemovne, v ktorej schôdzi bolo jednanie o tejto veci započaté.

Poneváč sú prihlásení rečníci, zahájime rozpravu.

Podľa usnesenia predsedníctva navrhujem lehotu rečnícku 40 minút. (Námitek nebylo.)

Námitok niet. Navržená lehota je schválená.

Prihlásení sú rečníci: na straně "proti" pp. posl. Suroviak, Kliment, Chmelík, Knöchel; na straně "pro" pp. posl. Benda, Polívka, Révay.

Dávam slovo prvému rečníku prihlásenému "proti" pánu posl. Suroviakovi.

Posl. Suroviak: Slávna snemovňa!

Návrh železničného zákona, vydaného pod tlačou 401 kvôli sjednoteniu starých zákonov, už dávno mal byť predložený parlamentu. Prijatím tohoto návrhu parlamentom bude učinený koniec chaosu medzi obyvateľstvom a správou železnice a odvolaniam sa na rakúske a uhorské zákony. Žiaducné je však, aby i ostatné staré zákony už jedenkrát boly unifikované.

Osnova železničného zákona má dobré stránky v záujme samého štátu a jeho obrany, avšak okrem niektorých výhod pre obyvateľstvo má i zlé stránky tak pre obyvateľstvo, podnikateľov, ako i pre samý personál.

Za nevýhodu v celej osnove zákona považujem slová v paragrafoch "môže" a podľa skúsenosti tiež odvolania sa na vydať sa majúce vládne nariadenie. Na pr. k zákonu čís. 103 z r. 1926 bolo socialistickými stranami vydané vládne nariadenie čís. 15 z r. 1927, ktoré ako by si nevšímalo samého zákona, celkom odchylné ustanovenia má, ba môžem povedať, že vládne nariadenie č. 15 protiví sa zákonu č. 103.

Čo sa týka koncesií, ktorými sa zaoberá § 7, osnova železničného zákona hovorí, že povolenie k prípravným prácam neznamená nárok na udelenie koncesie na vybudovanie železnice a dopravy na nej. Tento odstavec 3 spomenutého paragrafu je nie ani ľudský, ale ani sociálny. Načo poskytnúť podnikateľovi povolenie k prípravným prácam, keď ten koncesiu ešte nemá zabezpečenú? Prípravné práce preca znamenajú finančné zaťaženie podnikateľa a koniec koncom koncesiu nedostane.

Tvrdenie zástupcu železničnej správy v technicko-dopravnom výbore, že dosavádna praks dovoľuje aj iným firmám prácu dať, so sociálneho stanoviska nezodpovie, lebo štátný podnik neni na to, aby podnikateľov pripravil o ich majetky.

Preto odst. 3 §u 7 by mal znieť, že povolenie k prípravným prácam len vtedy sa poskytne, keď sú zistené nároky na udelenie koncesie.

Odst. 4 §u 71 hovorí, že riaditeľom alebo členom riaditeľstva ustanovený smie byť len čsl. štátny občan, majúci bydlisko v Československej republike a znalý štátneho jazyka. I keď pôvodná osnova bola takto zmenená, nám Slovákom to nestačí. V mene strany, ktorú mám česť zastupovať, žiadam, aby spomenutý odstavec znel tak, že riaditeľom alebo členom riaditeľstva smie byť ustanovený len čsl. štátny občan, majúci rodisko a bydlisko v tej krajine Československej republiky, kde je sídlo riaditeľstva, a ktorý ovláda úradnú reč tej krajiny.

Zmenu tohoto odstavca vyžadujú dosavádne skúsenosti na Slovensku, kde, ako som už spomenul v rozpočtovom výbore, zo 16 prednostov oddelení riaditeľstiev nemáme ani jedného Slováka, z 82 skupinárov len 5 Slovákov na nevýznamných skupinách, v dieľňach a kuriarňach, výtopňách prednostov Slovákov vôbec nemáme a z 31 prednostov odborov pre udržovanie železnice na Slovensku a Podkarpatskej Rusi máme len 3 Slovákov. (Hlasy: Konsolidácia Slovenska!) Slávna snemovňa, toto je ukrutná obžaloba na terajší režim, toto má byť pestovanie československej vzájomnosti?

V rozpočtovom výbore 19. novembra v prítomnosti pána ministra železníc predniesol som celý rad podnetov k náprave železničiarskych pomerov. Predniesol som tiež a náležite odôvodnil viac konkrétnych sťažností na dnešný príliš vyostrený stranícky režim na našich železniciach. Pán minister Bechyně sa ešte v rozpočtovom výbore pokusil niektoré moje sťažnosti zmierniť a niektoré vyvrátiť. Opakujem, že len niektoré.

V rozpočtovom výbore som už nemal umožnené slová pána ministra železníc uviesť na pravú mieru. Používam preto tejto príležitosti, aby som znova vyhlásil, že naše železnice a železničiari takého straníckeho režimu, čo jestvuje náš spoločný štát, ešte neokusili.

Najprv sa však pozrime, na čo odpovedal pán minister železníc z celej mojej reči v rozpočtovom výbore a aká je skutočnosť.

Kritizoval som udelenie 4dňovej platenej dovolenky pre účastníkov sjazdu soc. demokratickej Unie v auguste tohto roku. Pán minister železníc odpovedal, že túto výhodu majú všetky organizácie, ktoré usporiadajú celoštátne sjazdy. Pri tejto príležitosti musím konštatovať, že toto tvrdenie je východiskom z núdze. Pán minister uviedol, že táto výhoda bola poskytnutá medzinárodnému katolickému sjazdu v Prahe, na Pribinove oslavy v Nitre, na sokolské a orolské slety. Je to vraj norma, ktorá platí pre všetkých, a neide o privilegiá pre tú či onú organizáciu alebo stranu. Ja vraj ako železničný úradnik že to mám vedeť.

Ja naproti tomu ako železničný úradník viem, že táto výhoda síce poskytnutá bola na Pribinovské oslavy, dvojsmyslne bola poskytnutá na celoštátny katolický sjazd v Prahe.

Ešte dnes ležia na košickom riaditeľstve štátnych železníc nevybavené intervencie Sväzu slovenských železničiarov, aby boly vyplatené mzdy železničným zamestnancom za dni, cez ktoré sa zúčastnili katolického sjazdu v Prahe, na pr. zamestnanci z Oravy. Na rozličné sokolské slety sa táto výhoda až cez mieru poskytuje, slovenským a kresťanským podnikom je však odpieraná. Sväz slovenských železničiarov usporiadal dosiaľ niekoľko celoštátnych podnikov, sjazdov, napriek tomu, že sa tejto výhody domáhal - ako jeho predseda nepoznám prípadu, že by mu čo len jeden raz táto výhoda bola poskytnutá.

Na naše podniky, i keď majú celoštátny ráz, železničná správa poskytuje pre železničných zamestnancov len neplatené dovolenky na úkor riadnych dovolených na zotavenie, aj to len, jestli to slúžobný záujem a nerušený chod železničnej služby dovolí. Na sjazd Unie, ktorý je najmenej nevecné prirovnávať k takým celoštátnym Pribinovským oslavám, alebo medzinárodnému katolickému sjazdu - boly poskytnuté 4 dňové platené dovolenky bez akýchkoľvek výhrad, aby neutrpel riadny chod železničnej služby. Okrem toho na sjazd Unie boli dirigovaní železniční zamestnanci menovite a to úradnými depešami z riaditeľstiev štátnych železníc.

Takto vypadá v skutočnosti tá norma, o ktorej hovoril pán minister železníc v rozpočtovom výbore, že platí pre všetkých rovnako bez akýchkoľvek privilegií.

V ďalšom pán minister železníc vysvetlil postup železničnej správy vo veci zastavenia výplat penzií poživateľom, ktorí sú nie príslušníkmi nášho štátu. Jestliže je výnos ministerstva železníc č. 16.398, zo dňa 6. novembra 1936 len odvetným opatrením za rovnaký postup Maďarska a Rumunska voči našim príslušníkom, ktorí tam bývajú, vtedy je vec do určitej miery správna. Opakujem, len do určitej miery. Z právneho a ľudského stanoviska posudzujúc vec - neni na mieste, jestliže si ten ktorý zamestnanec po dobu svojej aktívnej služby platil príspevky na penziu, keď mu už bola priznaná penzia, aby mu bola po 18 rokoch z titulu nedostatku štátneho občianstva zastavovaná. Dosiaľ máme niekoľko noriem o nadobúdaní a pozbavovaní nášho štátneho občianstva. My vieme, že sa pri odobieraní a nadobúdaní čsl. štátneho občianstva ináč pokračuje voči tým, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti, a ináč voči tým, ktorí sa hlásia k národnosti českej. Za 18 rokov existencie nášho ministerstva unifikácie už sa tu mohla najsť jedna a jasná norma. Tam nemožno hovoriť o riadnej konsolidovanej administratíve, kde správne úrady vybavujú jedno štátne občianstvo niekoľko rokov. A tam, kde sa toho chaosu využíva ešte proti nevinným zamestnancom, nemožno dobre hovoriť o tej toľko omáľanej humanite.

Vo svojej reči v rozpočtovom výbore predniesol som i celý rad konkrétnych, odôvodnených sťažností, ba celú štatistiku, ako sa predvádza za terajšieho režimu prijímanie personálu do služieb železničných a ako sa prevádzať v záujme štátu a železničného podniku nemá.

Pán minister železníc sa tu vzmohol len na veľmi vyhýbavú odpoveď. V odpovedi sa obmezil len na otázku prijímania traťmajstrov. Aj tu sa nevecne uhnul za vlád. nariadenie č. 15/1927 Sb. z. a n., ktoré vraj podpísali za občianskej koalície minister dr. Tiso a dr. Gažík. To však pán minister železníc múdro zamlčal, že to vládne nariadenie robila jeho strana, spolu so stranou národných socialistov, menovite socialistické odborové organizácie Unia a Jednota.

Ale i keď je tomu tak, že vlád. nariadenie čís. 15 spolupodpísali s ostatnými ministrami občianskej koalície dr. Tiso a dr. Gažík, na ktorých sa pán minister železníc pri prijímaní traťmajstrovského dorastu odvoláva, ja ho s tohoto miesta prosím, aby mi ráčil ukázať v tomto vládnom nariadení paragraf, podľa ktorého bol nútený na 49 traťmajstrovských miest pre Slovensko prijať len 11 Slovákov a 38 Čechov! Ja dosiaľ vo vl. nar. č. 15 takéhoto ustanovizne nepoznám. Bol by som preto pánu ministrovi železníc vďačný, keby ma naň konkrétne upozornil. To však nemôže, lebo taká ustanovizeň vo vl. nar. 15 nejestvuje.

Ďalšie vývody pána ministra železnic, že je nedostatok slovenských uchádzačov na traťmajstrovské miesta, úplne skutočnosti nezodpovedá. Pán minister to aj sám možná dobre vie, alebo je zavedený. Slovenskí uchádzači nemajú strýčkov na zodpovedných miestach, kedy a na aké miesta bude železničná správa tajne prijímať, a verejné súbehy sa nevypisujú len preto, aby sa Slováci uchádzať nemohli. Potom sa ľahko môže tvrdiť, že slovenských uchádzačov nebolo.

Týmto je asi vyčerpané všetko, čím sa pokúsil pán minister železnic v rozpočtovom výbore vyvrátiť moju poldruhahodinovú reč. Pán minister si vzal toľko odvahy, že v závere sa na mňa obrátil ironickou otázkou: "Když mi toto tváři v tvář říkáte zde, jak potom mluvíte na Slovensku?" Ja sa cítim oprávnenejším položiť tiež pánu ministrovi železníc podobnú otázku: Jestliže sa nám do oči verejné faktá takto vykrúcajú, ako sa potom rozhoduje o veciach, ktoré zostanú navždy zrakom verejnosti skryté?

Pán minister mi zostal dlžný odpoveďou na všetky ostatné konkrétne sťažnosti. Nepokúsil sa odvrátiť, ba ani len zľahčiť smutnú skutočnosť, že pre prijímanie aspirantov za účinkovania pána ministra boly stanovené také podmienky, že im vedia zadosť učiniť len niektorí Neslováci a nekresťania, ale len vo veľmi výnimečných prípadoch kde tu aj niektorý Slovák. Ustálené je, že za aspirantov môže byť prijatý, kto nemá viac dostatočných známok na vysvedčení ako dve. Rovnako nepokúsil sa pán minister železníc vyvrátiť ani smutnú štatistiku o prijímaní rušnovodičského dorastu do služieb železničných na Slovensku. Pre tento dorast majú slovenské riaditeľstvá v záznamoch na stovky slovenských uchádzačov. Prijímať ich ministerstvo železníc nedovolí, ale priamo provokačne importuje na Slovensko ďalších prebytočných rušnovodičov z Čiech. To je nie politika československého dorozumenia a vyrovnania sa, ale politika, ktorá medzi to dorozumenie stavia celý čínsky múr. Vyhľadovávaním a odstrkovaním Slovákov sa nikdy čsl. dorozumenie nedocieli.

Na Vrútkach a okolí je niekoľko desiatok vyučených zámočníkov, ktorí márne prosia o prijatie do služieb železničných na voľné miesta. Naproti tomu len v novembri 1936 do vrútockej železničnej dielne a topiarne boli preložení z Čiech títo ďalší zamestnanci: Jozef Engermayer, Jozef Beran, Stanislav Puntikán, Jaroslav Švanda, Emil Schullerbauer, Jozef Vávra atď. To je prosím nový import z Čiech na Slovensko, ktorý mi ešte nebol známy, keď som minulého mesiace v rozpočtovom výbore pranieroval stranickú politiku na železniciach.

Jestliže si pán minister myslí, že týmto spôsobom pre čsl. jednotu získal tých vrútockých slovenských nezamestnaných remeselníkov, to má veľmi divnú logiku. Touto ďalšou zásielkou 6 českých remeselníkov na Vrútky sa slovenskí nezamestnaní remeselníci vrútockí nenasýtili. Tým sa im len lepšie otvorili oči, aby jasno videli na tú čsl. vzájomnosť, hlásanú i pánom ministrom železníc.

V novembri 1936 obšťastnil nás režim pri železnici ďalšou podobnou zásielkou, o ktorej som v rozpočtovom výbore nehovoril. Je to nová zásielka asi 20 úradníckych elévov z brnenského, pražského a olomouckého riaditeľstva do obvodu riaditeľstva čsl. štát. železníc v Bratislave. Kto by chcel o tom pochybovať, nech si láskave prečíta úradný list bratislavského riaditeľstva čís. 24 zo dňa 28. novembra 1936.

Niet v republike človeka, ktorý by nás a s nami celú slovenskú verejnosť presvedčil, že toto sústavné zaplavovanie Slovenska českými silami neni na úkor v prvom rade slovenského národa samotného a v druhom rade i Československej republiky ako takej. Slovensko nesmie mať v Československej republike funkciu kolonie pre české sily. Slovensko má dnes vlastný nezamestnaný remeselnícky stav, má vlastnú nezamestnanú inteligenciu, preto na Slovensku v záujme Československej republiky všetky voľné miesta patria v prvom rade a výhradne nezamestnaným Slovákom. (Tak je!) Kto proti tomuto prirodzenému príkazu pracuje, pracuje proti Slovensku a proti záujmom Československej republiky.

Pri tomto dovolím si pripojiť jeden príklad: V poslednej dobe uchádzal sa na Slovensku študovaný mladík, Čech, ktorý na Slovensku skončil maturitu, ale pochádza z Čiech, u olomúckeho riaditeľstva o prijatie. Olomúcké riaditeľstvo odpovedá vtedy, keď sa českí zamestnanci posielajú na Slovensko, že vraj, poneváč má slovenskú školu, upotrebiť ho nemôžu.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP