Čtvrtek 4. března 2010

Tretí deň rokovania

49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

4. marca 2010 o 9.00 hodine

 

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno, vážené panie poslankyne, poslanci, otváram tretí rokovací deň 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Rudolf Bauer, Tibor Bastrnák, Miklós Duray, Gábor Gál, Jozef Líška, Ľuboš Micheľ, Pavol Prokopovič, Ján Slota, Lucia Žitňanská.

Vážené panie poslankyne, poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1416. Spoločnú správu máme pod tlačou 1416a.

Prosím teraz podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne a ospravedlňujem sa váženému plénu za môj hlas.

Vážený pán podpredseda, predsedajúci, vážení členovia Národnej rady, dovoľte mi, aby som urobil úvodné slovo k tomuto predkladanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z.

Petičné právo ako základné právo zahrnuté do politických práv predstavuje jednu z foriem priamej demokracie. Je jedným z prostriedkov, prostredníctvom ktorých dochádza k uplatneniu princípu suverenity občanov zakladajúceho ich legitímny nárok zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Petície predstavujú nástroj ochrany práv. Majú podobu kvalifikovaných podaní, sú tiež nástrojom kontroly verejnej správy. Súčasne platný zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve prijatý 29. 3. 1990 bol novelizovaný iba raz a to zákonom č. 242/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.

Predkladaný návrh zákona o petičnom práve vo všeobecnosti podrobnejšie špecifikuje možnosti realizácie petičného práva. Novela zákona o petičnom práve sa predkladá v súvislosti s poznatkami aplikačnej praxe a v nadväznosti na niektoré zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 13. januára tohto roku a prijala k nemu uznesenie č. 13. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z., tlač 1416, bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Samozrejme, na základe týchto rokovaní a pripomienok v pléne si vás dovoľujem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu tohto návrhu novely zákona a súčasne ho schváliť.

Ďakujem vám veľmi pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Poprosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

Gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien určil pani poslankyňu Vieru Mazúrovú za spravodajkyňu. Ja ju poprosím, aby predniesla v Národnej rade informáciu o výsledku rokovania vo výboroch a zároveň aj stanovisko gestorského výboru k týmto návrhom, ktoré odzneli vo výboroch.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 79 rokovacieho poriadku uviesť spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z., tlač 1416, v druhom čítaní.

Národná rada svojím uznesením č. 1893 z 3. februára 2010 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru.

Oba výbory návrh prerokovali v určenej lehote a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť s pripomienkami.

Gestorskému výboru v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku predložila pozmeňujúce návrhy poslankyňa Zdenka Kramplová. Jej návrhy boli na schôdzi výboru osvojené a hlasovaním prijaté. Tieto, ako aj ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť.

Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade aj zákon ako celok schváliť v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe výborov. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru z 2. marca 2010 pod č. 260.

Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil.

Panie poslankyne, páni poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže nebola žiadna rozprava, ani pán navrhovateľ, ani spravodajkyňa sa nemajú k čomu vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Panie poslankyne, poslanci, ďalším bodom programu je druhé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Zvonára a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1430 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 1430a.

Za skupinu poslancov predloží návrh pán poslanec Zvonár. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Zvonár, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. Ide o veľmi krátku novelu, ktorá umožní prevod majetku na mestské časti. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je bezplatný prevod majetku obce neprípustný, ak osobitný predpis neustanoví inak. Zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov je k zákonu o obecnom zriadení špeciálnym zákonom, to znamená, že na hlavné mesto sa vzťahujú ustanovenia zákona o obecnom zriadení, ak zákon o hlavnom meste neustanovuje inak.

Zákon o obecnom zriadení nerieši prevody v rámci jednej obce, pretože vôbec nepredpokladá v jednej obci viac právnických osôb, ako je to v meste Bratislava a Košice, to znamená mesto a mestské časti. Preto sa v plnom rozsahu na vzájomný prevod majetku medzi mestom a mestskou časťou vzťahuje zákon o hlavnom meste. Preto je aj táto kratučká novela, ktorá by umožnila bezplatný prevod majetku na mestské časti tých objektov alebo tých zariadení, ktoré sú nevyhnutné na to, aby si mestské časti mohli plniť svoju funkciu ustanovenú zákonom o hlavnom meste.

Poprosil by som vás o podporu tohto kratučkého zákona. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj určil pána poslanca Branislava Bačíka za spravodajcu. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch a zároveň, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k týmto návrhom, ktoré boli prijaté vo výboroch.

Nech sa páči, pán poslanec.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Zvonára a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1932 z 9. februára 2010 pridelila predložený poslanecký návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením č. 1932 z 9. februára 2010 Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tento predmetný návrh zákona prerokovali, vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Nebudem ho čítať, máte ho uvedený v spoločnej správe pod bodom IV. Gestorský výbor tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh odporúča schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 73 zákona o rokovacom poriadku v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v tejto správe a po prednesení v rozprave odporúča tento poslanecký návrh zákona schváliť.

Spoločná správa výborov k uvedenému poslaneckému návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru pod č. 357 z 2. marca 2010 a gestorský výbor určil mňa za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na tejto schôdzi a zároveň ma poveril, aby som navrhol Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom poslaneckom návrhu ihneď po skončení rozpravy.

Pán podpredseda Národnej rady, toľko spravodajská informácia k uvedenému poslaneckému návrhu zákona. Ďakujem pekne. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil.

Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, zároveň vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, aj spravodajca.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať a to druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka a Emila Vestenického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1436 a informáciu výborov máme ako tlač 1436a.

Dávam slovo pánu poslancovi Emilovi Vestenickému, aby tento poslanecký návrh odôvodnil. Nech sa páči.

E. Vestenický, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Nehnevajte sa, budem veľmi stručný.

Dámy a páni, predkladám návrh zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podstata zákona bola objasňovaná, iba ju zopakujem. Cieľom je zbaviť dane zahraničný príspevok vojakom profesionálom, ktorí plnia úlohy Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN alebo záväzkov, ktoré nám plynú z členstva v Európskej únii či NATO v zahraničí. Dostávajú tento príplatok z hľadiska nebezpečia obtiažnosti prostredia, v ktorom fungujú a dneska je zaťažený daňou. Podstata návrhu spočíva zbaviť tento príplatok dane.

Prosím, aby ste boli zhovievaví, aby ste nepovyšovali nezmyselné princípy nad záujem ľudí. Prosím o vašu podporu.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie tohto návrhu.

Dávam teraz slovo spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Jánovi Chrbetovi a žiadam ho, aby nás informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch a zároveň, aby aj predložil stanovisko gestorského výboru k týmto návrhom.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Chrbet, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona túto informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1935 z 9. februára 2010 pridelila návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu poslancov Národnej rady stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a to: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť.

Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III vyplynuli pozmeňujúce návrhy tak, ako ich máte predložené k predmetnej informácii. Prvý podal výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť, druhý výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a bod 3 ústavnoprávny výbor.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov neprijal odporúčanie Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady bola prerokovaná s prijatím uznesenia gestorského výboru č. 667 z 2. marca 2010.

Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť informáciu výborov na schôdzi Národnej rady a predložiť návrh na ďalší postup.

Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil.

Panie poslankyne, poslanci, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Registrujem, pán spravodajca. Nik iný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Nech sa páči, pán spravodajca, môžete vystúpiť v rozprave.

J. Chrbet, poslanec: Vážený pán podpredseda, dovoľte mi predniesť krátky pozmeňujúci návrh k danému predmetnému návrhu zákona.

V § 9 ods. 2 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová "a zahraničný príspevok poskytovaný profesionálnemu vojakovi podľa osobitného predpisu". Poznámka pod čiarou k odkazu 47a) znie: "§ 147 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."."

Odôvodnenie. Navrhovaná zmena zohľadňuje platný právny stav, pretože zahraničný príspevok, ktorý sa navrhuje oslobodiť od dane z príjmov, sa neposkytuje v cudzej mene. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou nikto nereaguje. Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

E. Vestenický, poslanec: Dámy a páni, v priebehu prejednávania návrhu zákona v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prejednávali to stanovené výbory, bol som účastný na jednaní týchto výborov. V rámci svojich rokovaní v podstate všetky výbory, vrátane výboru pre financie, rozpočet a menu predkladaný návrh zákona hlasovaním odsúhlasili. Je mi nesmierne ľúto, že už z im známych dôvodov niektorí ľudia pri hlasovaní v rámci gestorského výboru nenašli silu, aby tento návrh podporili. Preto vítam návrh spravodajcu, súhlasím s ním a prosím všetkých ešte raz v rámci hlasovania, aby aspoň v rozsahu návrhu, ktorý predkladá spracovateľ, tento návrh zákona podporili.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

Pán spravodajca, sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, teraz malo nasledovať druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, ale pán poslanec Rydlo včera požiadal o presunutie tohto bodu na utorok.

Takže budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana, Tibora Lebockého a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupku v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

Návrh zákona má tlač 1441 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 1441a.

Za skupinu poslancov tento návrh odôvodní pán poslanec Tibor Lebocký. Poprosím, pán poslanec, keby ste návrh odôvodnili.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh vodného zákona sprehľadní a konkrétnejšie zadefinuje postup priznávania náhrady majetkovej ujmy za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, ktorý je zatiaľ len príliš všeobecne a neurčito upravený v § 32 ods. 6 a ods. 8 vodného zákona.

Návrhom na zmenu a doplnenie tohto zákona sa dosiahne upresnenie postupu uplatňovania si náhrad majetkovej ujmy vlastníkmi pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov voči subjektom odoberajúcim vodu. Návrh súčasne pomôže zaktualizovať platnú legislatívu, keďže súčasná poznámka č. 46 v § 32 ods. 6 vodného zákona odkazuje na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 184/2003 Z. z., ktoré bolo zrušené § 5 nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. o podrobnosti a obsahu žiadostí o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku.

Nové znenie vodného zákona odstráni zároveň pochybnosti ohľadne nejasnej definície subjektu oprávneného žiadať o náhradu majetkovej ujmy. Odstránia sa tak súčasne výkladové rozpory ohľadne definovania oprávneného subjektu. Dosiahne sa zároveň želaný stav, aby si náhradu majetkovej ujmy mohol nárokovať výlučne vlastník ako jediný subjekt priamo a dlhodobo postihnutý vyhlásením ochranného pásma na pozemkoch v jeho vlastníctve a nie iné, len nepriamo dotknuté subjekty.

Toľko asi k uvedeniu tohto návrhu na zmenu a doplnenie zákona.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

Gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ochranu prírody určil svojho podpredsedu pána poslanca Jána Čecha za spravodajcu. Poprosím, pán poslanec, keby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch a zároveň aj predložili stanovisko gestorského výboru k týmto návrhom.

Nech sa páči.

J. Čech, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám spoločnú správu k prerokovanému poslaneckému návrhu zákona, tlač 1441a.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1952 zo dňa 10. februára 2010 pridelila uvedený poslanecký návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

- Ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 850 zo dňa 24. februára 2010 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pripomienkami.

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 552 zo dňa 25. februára 2010 s týmto návrhom takisto súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

Pripomienky k tomuto poslaneckému návrhu zákona máte uvedené v časti IV spoločnej správy.

Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať tak, že o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 562 z 2. marca 2010.

V tomto uznesení výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil.

Panie poslankyne, poslanci, je priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako jediný sa do rozpravy hlási pán predseda výboru Jozef Burian. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Nech sa páči, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sám si uvedomujem a myslím, že hovorím aj za svojich kolegov Tibora Lebockého a Mojmíra Mamojku, že tento zákon nie je jednoduchý ani preto, lebo mali sme a máme dobrý zámysel, aby jednoducho sa nezneužíval proces odškodňovania jednak vlastníkov alebo nájomcov pôdy, ktorí nemôžu vykonávať na území, ktoré je problematické, problematické z pohľadu toho, že sú tam ochranné pásma, ochranné pásma vôd.

O tomto zákone sme komunikovali niekoľkokrát jednak s Asociáciou vodárenských spoločností, jednak sme komunikovali aj s ministerstvom pôdohospodárstva a na základe tejto komunikácie sme prišli k nejakému konsenzu. Ten konsenzus by mal vyplývať z toho, že malo by sa obmedziť špekuláciám rôznych firiem, ktoré budú takýmto spôsobom vymáhať vysoké pohľadávky, alebo, by som povedal, nárokovať si vysoké pohľadávky za niečo, čo nie je jasne, presne zadefinované a neriadi sa, povedzme, ani nariadením vlády alebo nariadením ministerstva pôdohospodárstva, ktoré jasne zadefinovalo, akú výšku odplaty by mali dostať jednotliví vlastníci, prípadne nájomcovia pôd, ktorí obhospodarujú a nemôžu obhospodarovať tie pásma alebo ochranné pásma, ktoré takto vznikli.

Vzhľadom na to, že sme hľadali kompromis aj s ministerstvom pôdohospodárstva a dovoľujem si dať pozmeňujúci návrh k tomuto nášmu návrhu, teda poslaneckému návrhu, a ten znie, že: "V čl. I bod 1a bod 4 vypustiť", už vzhľadom k tej definícii, ktorú som naznačil. V definícii som naznačil to, že my sme vlastne chceli obmedziť možnosť nárokovania si finančného odškodnenia za ochranné pásma vôd iba vlastníkom pôdy vzhľadom na to, že aj iné zákony kolidujú s tým, že nie sú, že nie je to prepojené v súlade s pôdohospodárskymi zákonmi, kde v podstate by sme narazili na problém, že tí, ktorí sú nájomcovia, sú iba tí, alebo tí majú najväčší nárok si nárokovať na to odškodnenie, lebo oni sú vlastne výrobcovia hodnôt, im vlastne vznikla tá ujma, tým, ktorí na tejto pôde priamo pracujú. Takže to je dôvod, prečo takúto legislatívnu úpravu alebo takýto konsenzuálny návrh sme riešili alebo prijali aj za prítomnosti ministerstva pôdohospodárstva. Ale dôležité je, že v tom zákone zostáva podstata nepostupovania pohľadávok na rôzne subjekty, doslova subjekty, ktoré vznikajú len, by som povedal, na špekuláciu alebo na získavanie na súdne spory voči vodárenským spoločnostiam, ktorých zakladateľmi sú mestá a obce a tieto vodárenské spoločnosti momentálne evidujú takmer 700 mil. alebo viac ako 20 mil. eur žalôb a myslím si, že určite to nepridá do budúcnosti na cene vody, ktorú určitým spôsobom by mohli pocítiť týmto spôsobom občania Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za podporu tohto zákona. Skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou nikto nereaguje.

Pán predseda výboru Burian bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť, ani pán spravodajca. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1450 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 1450a.

Dávam teraz slovo pánu predsedovi výboru Mojmírovi Mamojkovi, aby návrh zákona odôvodnil.

M. Mamojka, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom poviem len jedno. Ja sa, samozrejme, odosobním od takých argumentov alebo pár argumentov, ktoré najmä z externého prostredia zazneli, pretože je pod moju úroveň, aby som sa dostal pod určitú hranicu, aj keby som sa odviazal, bolo by o čom a niekto by sa musel trošku červenať, ale neurobím to, aspoň zatiaľ nie.

Takže len fakty a vecné argumenty. Ja si myslím, že každý uzná, budem stručný, nemusíte sa báť, že Slovensko nemá inú šancu, a to nemá Európa inú šancu, pretože ani Holanďania, Portugalci, Španieli nemajú už kolónie a musia žiť iba z vlastnej kvality a zdrojov. Slovensko nemá inú šancu iba kreovať - nemám to slovo budovať rád -, kreovať znalostnú, vedomostnú spoločnosť. Dovolím si upozorniť, včera pán Barroso vystúpil v médiách a neobjednal som si to ja, samozrejme, aby si niekto nemyslel, že Európa, ak chce udržať konkurencieschopnosť najmä voči Ázii, Číne, Indii, Rusku a voči Spojeným štátom, tak nemá inú šancu a doslova to povedal pán Barroso, vyhnať ľudí na univerzity a do univerzít - neviem, kto to zachytil -, ale proste v kontexte tohto to povedal. Pretože Európa takisto, žiaľ, okrem Ruska, nemá surovinové zdroje, kolónie už padli, našťastie, to znamená, môže sa spoľahnúť iba na mozgy. To Spojené štáty urobili geniálne, keď sa im podarilo kúpiť svetové mozgy z celého sveta. Takže to je jednoducho princíp.

Fakty a teraz konkrétne k tomu môjmu návrhu. Mne už je to niekedy trápne aj hovoriť a zdôrazňovať, že dvakrát dva sú štyri a trikrát tri je deväť a podobne. K faktom. Prosím vás, ešte poďme k Európe a Európskej únii. Ja si dovolím zacitovať, aby to zas nebolo povedané, že to je nejaký môj subjektívny názor a že obhajujem nejaký skupinový alebo individuálny záujem. Vyberiem len z kontextu. Všetky európske a svetové organizácie v oblasti ľudských práv, demografie, populačného vývoja venujú nesmierne, nesmierne frekventovanú pozornosť demografickým zmenám a predlžovaniu veku a dožitia občanov. Citujem: "Aj keď Európa starne, ošedivieva a vráskavie, ľudia sa dožívajú stále vyššieho veku a predlžuje sa ich pracovná aktivita, schopnosť podávať vysoké pracovné výkony aj vo vyššom veku." Dnes šesťdesiatnik alebo sedemdesiatnik je päťdesiatnik spred 20 rokov, čo sme radi, samozrejme. Dohovor Organizácie spojených národov o právach starších občanov, aj tzv. madridský akčný plán z roku 2002, ktorý organizuje celé štáty a národné stratégie na podporu a ochranu práv starších občanov, a tu myslí starších občanov nad 70 rokov, dokonca a nie do 70 rokov. Všetci vieme, že je to jednoducho svetový trend, ktorý vyplýva z jednej ekonomickej reality, že vek sa predlžuje a nevyhneme sa tomu ani my, a to nie je otázka toho, kto je momentálne vo vláde, že sa zvýši vek odchodu do dôchodku. Teraz to robili Španieli zo 65 na 67 rokov atď., atď., takže nejde o žiadny slovenský subjektívny výmysel, svetový a európsky trend predlžovania fyzického veku, keď to veľmi zjednoduším.

Ďalšie fakty konkrétne z akademickej pôdy. Prosím vás pekne, z hľadiska právneho 65 rokov a povinnosť odchodu do dôchodku a hlavne povinnosť nemožnosť garantovať vedný odbor je veková diskriminácia, ako by povedal pán predseda HZDS, ako Brno. Učiteľ základnej školy nemá vekový limit. Učiteľ strednej školy, pedagóg nemá vekový limit, no vysokoškolský pedagóg má. No, kto mi povie logický dôvod, prečo je to tak? V žiadnej duševnej sfére nemáte takéto drastické vekové obmedzenia ako na pôde vysokých škôl.

Ja neviem prečo, z akého dôvodu. Áno, do určitej miery pochopím tie argumenty, že po roku 1990 bolo možno treba do určitej miery, prepáčte mi ten výraz, preriediť možno nejaké stavy pedagógov, ktorí vznikali, boli vychovávaní pred rokom 1990. No veď ale je 20 rokov po, prepánaboha, 20 rokov po, nie 2 roky. Tak koho chceme riediť a z akého dôvodu? Nad 65 rokov môže robiť akademický funkcionár rektora, dekana, vedúceho katedry, tam vekový limit nie je. Ale garanta robiť nemôže? Nemôže sa posadiť do fotela a nemôže povedať kolegovi alebo kolegyni, tak, moja zlatá, alebo, môj milý, štruktúra práce musí byť taká a taká, literatúru máte tam a tam. Odporúčam vám takúto metódu vedeckej práce spracovania problematiky. To je čo? Banský výkon? To ten 66-, 67-ročný človek na vrchole síl nemôže robiť?

Prosím vás, taká argumentácia, že máme zakonzervovaných profesorov. No dobre, načo sú potom rektori a dekani? Keď tam je niekto, kto skutočne nerobí, nepracuje, nevychováva mladých, sú aj medzi nami takí, ktorí majú filozofiu, "po nás potopa". No ale tak tých sa treba zbaviť, súhlasím. Ale na to je manažment fakulty a manažment vysokej školy. Ja si dovolím tvrdiť, že 80 %, môj odhad skromný, pedagógov je takých, ktorí vychovávajú mladú generáciu, lebo pochopili, že to je nutnosť. A prečo má tých 80 % doplatiť na tých 20 %, ktorí to možno ignorujú? No nie je to absurdum?

Ja by som, ak dovolíte, aj za seba, aj keď to nie je o mne, tu bol jeden taký podpásový úder, na ten reagujem. V rozhlase som naň reagoval. Prečo to ja hovorím, koho som ja vychoval? Prepáčte mi trochu samoľúbosti, dá sa to. Ja mám za sebou troch profesorov, päť docentov a vyše dvadsať doktorandov. Neviem, či je ešte niekto v právnych a humanitných vedách na Slovensku alebo dokonca si dovolím tvrdiť, v strednej Európe. Takže, dá sa to. A ja mám morálne právo to povedať, takže kto ma v tomto kritizuje, môže ma mať akurát rád.

Ďalší fakt z hľadiska veku, ešte jedna vec. Ale dobre, myslím, že na margo veku stačilo. Opakujem, keď zhrniem koncentrovane jednoznačne veková diskriminácia, vek sa predlžuje, ide o duševnú prácu, a keď niekto môže ten argument, že ale veď môžu učiť, áno, rok po roku im predlžuje dekan funkciu, ktorá sa rok po roku, čo nie je, opakujem, v duševnej sfére a keď niekto môže učiť, keď môže viesť cvičká, môže prednášať, proste, musí podať istý výkon, ktorý neraz nie je ľahký, no tak nemôže garantovať, čo je pozícia najvýznamnejšia pre výchovu mladých, ale relatívne najľahšia, lebo nemusí podávať priamo fyzický výkon, ale skutočne metodicky vedecky usmerňuje a celoživotné, vedecké skúsenosti a ľudské odovzdáva mladým. Tak ja dosť dobre naozaj neviem pochopiť, komu toto môže prekážať. O to viac, že keď sa aj hovorí, že máme veľa všelijakých profesorov, no veď ale veľa všelijakých a ten tzv. všelijaký profesor, čo je veľmi diskutabilné, asi musel splniť nejaké kritériá inauguračné na inštitúcii, ktorá malo právo menovania, inauguračného konania, habilitačného konania, však my sme ho nezvesili z vešiaka aj toho tzv. všelijakého profesora. On legálne, legitímne získal titul profesora alebo docenta. Tak asi niekto nastavil svojho času, prepáčte mi za výraz, blbé kritériá a asi je chyba niekde inde.

Čo sa týka tých dvoch sporných článkov, tak ja som posunul účinnosť na 1. októbra, to len pripomínam, aby argumenty, ale nech, že sa čiastočne menia, kritériá doterajšej akreditácie sa nemenia. Účinnosť navrhujem od 1. októbra, kedy podľa metodiky Akreditačnej komisie aj zákona by mala byť dávno ukončená akreditácia do konca septembra všetkých vysokých škôl i verejných, i súkromných. To znamená, účinnosť je posunutá, takže žiadne kritériá nemodifikujem a nemením. Dokonca som vypustil, z čoho som smutný, ja sa vám priznám, veľmi smutný a možno som nemal podľahnúť, ale dobre, je to istý politický kompromis. Vypúšťam slovo predovšetkým u odborných škôl, lebo som tam mal predovšetkým bakalársky stupeň štúdia a bol to len priestor, nebola to povinnosť, bola to možnosť, ak by boli spĺňali iné kritériá. Dobre, je to vonku. Ale z titulu veku, opakujem, je to absurdné a verím a priznávam sa aj k tomu druhému, čo som vypustil a pevne verím, že nie je všetkým dňom koniec a že raz to tam bude, pretože to má absolútnu logiku a je to korektné, získavali by školy len čas, nič inšie, len čas a priestor.

Záverom, ak dovolíte, domnievam sa, že zákon o vysokých školách a celá vysokoškolská legislatíva je vyslovene zlá. Ja som to povedal pred dvomi, tromi rokmi, keď som mal takú prvú polemiku s pánom ministrom školstva a poviem len jeden prvok, od ktorého sa odvíja -x- subprvkov, štátna správa, samospráva sa decentralizuje a správne, poďme k ľudu - Vox populi, vox dei, Hlas ľudu, hlas boží, decentralizujme, čo je možné a čo sa dá. A riadenie vysokých škôl drsne a tvrdo centralizujeme. Ja chápem, rozumiem tomu, ľahšie sa dá ovplyvniť 30 lektorov ako 150 dekanov, ale celý trend riadenia vysokých škôl podľa môjho skromného názoru je chorý, je zlý. Máme sa zaoberať inými a prepáčte mi tú frázu, nemám ju rád, systémovými a strategickými vecami, ako je kreovanie Akreditačnej komisie, ktorí by mali byť profesionáli, špičkovo platení, a venovať sa len tomu, keď už študujú tisícky strán niekedy hlúpych a balastových akreditačných spisov, aby boli oslobodení od nejakých, nazvime to, pokušení. Mali by sa meniť úplne inak kvalifikačné kritériá pri habilitáciách, inauguráciách, kde často sme pápežskejší ako pápež a potom sa čudujeme, že v Spojených štátoch má profesor 33 rokov a nám to vadí. Ja som mal 49, keď som bol profesor, najmladší zasran, s prepáčením za výraz, 49-ročný, to je dosť veľká hanba, nie moja, ale systému akreditačných kritérií.

Takže ja si myslím, že žaba na prameni je úplne inde. A posledná rečnícka otázka, ktorú dávam, tú si neodpustím. Tá miera až hysterického odporu niektorých, ale hovorím, ja sa neznížim, je asi o inom, asi sú tam dôvody v inom a inde, ale nepokladám za potrebné a nutné ich tu rozoberať a jatriť zbytočne rany, možno aj politické. Ale ak sa raz k tomu dostanem, tak to možno všetko poviem. Zatiaľ mi ide len o tieto pragmatické záležitosti, ktoré podľa mňa jednoznačne môžu napomôcť tomu, že mladí dostanú viac priestoru a dostanú minimálne pár rokov navyše, aby inaugurovali, aby habilitovali, aby sa ukončili doktorandské štúdiá. Však mnohí nebudú môcť absolvovať a obhajovať doktorandskú prácu, keď ten limit tam ostane. A tí mladí za to môžu?

Takže, toľko z mojej strany a osobne ešte opakujem, ak mi nejaký hlupáčik povie, že to robím kvôli sebe, môže to byť do Nového času a s tou červenou "onou" na nose, ja som 59-ročný junáčik, ktorý nepotrebuje žiadne predĺženie do 70, ani do 80. Ja v 65 idem pestovať vnúčatá, cvičiť psov a podobne, a idem oddychovať. Takže, možno tí, ktorí ma kritizujú, by mali držať palce, aby tento Mamojkov názor prešiel, lebo tí budú mať problémy.

Ďakujem za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP