Pátek 12. února 2010

Ôsmy deň rokovania

48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

12. februára 2010 o 9.00 hodine

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým dobré ráno a príjemný deň.

Konštatujem, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 48. schôdze Národnej rady požiadala podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky pani Anna Belousovová a ďalej poslanci Monika Gibalová, Marián Haľko, Sergej Chelemendik, Mojmír Mamojka, Ľuboš Micheľ, Martin Pado, Ján Slota, Ivan Šaško, Ivan Varga a Jaroslav Ivančo.

Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona na podporu vlastenectva.

Návrh zákona má tlač 1355 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1355a.

Dávam slovo teraz poslancovi Rafaelovi Rafajovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Rafaj, poslanec: Prajem dobré ráno a ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Budem odôvodňovať návrh na podporu vlastenectva, pokiaľ nepríde spravodajca, takže využijem túto chvíľu alebo aj väčší čas na to, aby som predovšetkým v úvodnom slove oboznámil poslancov, že došlo k zásadným zmenám oproti predkladanému stavu, ktorý sme mali v prvom čítaní.

Počet paragrafov aj predmet pôsobnosti ich úpravy zostal zachovaný, ale zmenili sa niektoré podstatné textácie, čím navrhovatelia reagovali na pripomienky či už koaličných partnerov, opozície, ale aj médií. Ak dovolíte, ja by som to zhrnul v tomto úvodnom vystúpení a mám pripravený ešte ďalší pozmeňujúci návrh, takže prihlásim sa neskôr do rozpravy, aby som ho mohol predniesť.

Sme presvedčení, že predmet zákona, ktorý upravuje základné princípy, ciele, formy a právne pravidlá, ktoré by mali smerovať na podporu vlastenectva v spoločnosti, je úplne legitímny. Robia tak aj ostatné vyspelé štáty, spomeňme napríklad Francúzsko. Navyše máme právo reagovať na tie špecifiká, v ktorých sa nachádza slovenská spoločnosť, máme relatívne mladý štát a sme už členom iného nadnárodného zoskupenia, ktoré si presadzuje svoje vlastné ciele a hodnoty a nemusí pritom, prirodzene, zohľadňovať záujmy iných štátov a tobôž nie 5-miliónového štátika v strede Európy.

My sme síce mladý štát, ako napísal jeden historik, ale veľmi starý národ. A na toto spojenie alebo na tento rozpor by sme nemali zabúdať, aby sme pri, nielen pozabudli na mladosť štátu a krehkosť vytvárania vzťahu, ale aby sme možno v akomsi kultúrnom, historickom opojení, že sme jeden z najstarších národov, nakoniec nestratili aj tento predstih a nemali čo budúcim generáciám a budúcej civilizácii ponúknuť. Pretože včera sme odmietli možnosť upraviť používanie názvov budov pre developerov v ich honosných anglických názvoch, dnes pravdepodobne táto snemovňa odmietne návrh na podporu vlastenectva a zajtra možno príde návrh, aby sme zrušili Slovenskú republiku ako nejaké nadbytočné slepé črevo, ktoré zaťažuje Európsku úniu a zostaneme akousi stredovýchodnou guberniou Bruselu. Aj to je možné. Proste v ľudských hlavách je, ako to pozorujem v tejto sále a v reakciách, naozaj všetko možné.

Navyše, ak niektorí kolegovia pri odbornej diskusii, alebo snahu viesť s nimi odbornú diskusiu, tak apelujú akýmsi politikom, že čo na to Európska únia, že či tento zákon vraj nepatrí niekde do 19. storočia? No nepatrí! Lebo v 19. storočí Slovákov bili po hlavách a nemali sme vlastný štát a nemohli sme ani podporovať teda vlastenectvo, alebo vzťah k štátnosti a k štátnym symbolom. Tam, keď ste vytiahli len trikolóru bez kríža, tak ste boli panslávom. Takáto je situácia.

Druhý paragraf hovorí o pôsobnosti zákona, to je viac-menej každému jasné, tam sa nič nemení.

Tretí paragraf v podstate začína tým, čo je predmetné, že štát podporuje vlastenectvo v oblasti plnenia všetkých jeho funkcií. A to je správne. Štát by mal byť ten prvý, ktorý začína a ukazuje občanom, áno, ja vám garantujem základné ľudské práva, slobody vrátane sociálnych práv, právo na zdravotnú starostlivosť, ochranu, právnu istotu, a zato vytváram s vami istú zmluvu, medzi štátom a občanmi, a ako dobrý rodič očakávam od občanov to, čo očakáva dobrý rodič od svojich detí. Pretože spolu sú rodina. Tam nemôžeme povedať, čo bolo skôr, či vajce, sliepka, či národ, ktorý si uplatnil štátnosť. V podstate je to paralela. Súbežne ide národ a súbežne ide jeho právo, ktoré si v danom historickom čase jeden uplatní skôr a jeden neskôr.

Preto navrhujeme a zostáva, aby pred každým začiatkom Národnej rady Slovenskej republiky sa hrala štátna hymna Slovenskej republiky. Možno som mohol dnes požiadať pred rokovaním o 9.00 hod., aby sa zahrala štátna hymna. No, neviem, ako by to dopadlo.

A je nedôstojné žiadať každý deň počas jednotlivých rokovacích schôdzí, myslím, že sme ich mali 49, vždy prosiť pána predsedu alebo predsedajúceho, aby bol taký láskavý a poslancom naladil slovenskú nôtu, keď prišli od iných starostí a ich veľkých povinností v priestore a teréne a prišli tu do najdôstojnejšieho stánku slovenskej politiky, aby riešili záujmy občanov a ochraňovali Slovenskú republiku. Keď prídete do kostola, vyznáte na začiatku svoje hriechy a dávate tým na známosť niečo. A bolo by asi správne, keby poslanci prišli do tejto rokovacej sály a na začiatku aspoň schôdze si vypočuli štátnu hymnu Slovenskej republiky a uvedomili si, pre koho sme tu a čomu máme vlastne slúžiť a komu. Taktiež sa to týka prirodzene aj exekutívy, teda vlády Slovenskej republiky.

Paragraf 4 hovorí o výchove k vlastenectvu. Toto ustanovenie sa dotýka predovšetkým alebo upravuje podmienky vo výchovno-vzdelávacom procese, teda na školách, čo je opäť prirodzené a normálne. Počúvame, že prečo to zas riešiť zákonom, že prečo to nenechať len tak. No, bolo by dobré, keby Slovenská národná strana mala až do roku 2020, 30, 40, 50 svojho ministra školstva a možno by to naozaj nebolo treba upravovať. Ale sme vyspelý štát a máme legitímnu právomoc upravovať dané náležitosti v zákonoch. Veď sa hovorí, že slušní ľudia nepotrebujú zákon. Slušný človek skutočne za celý svoj život, nájdu sa naozaj takí, ktorí majú aj to šťastie, že iní im neprekríži ich práva a slobody, v živote sa nestretnú so zákonom. To sú slušní, jednoduchí ľudia, majú šťastný osud a nepotrebujú zákon. Možno niektorí z vás by mohli tiež prísť a povedať, zrušme všetky zákony, lebo predpokladáme, že podľa § 1 nejakého zákona o ideálnej spoločnosti všetci sme dobrí, spravodliví, čestní a nepotrebujeme nijaké zákony, a teda všetko zrušíme, aj legislatívu, aj vládu, a budeme nažívať len podľa nejakých prirodzených zákonov. A asi sa teraz smejete, a právom. A preto aj výchovu k vlastenectvu upravujeme cestou zákona.

Prirodzene, že Slovenská národná strana, pokiaľ riadi ministerstvo školstva, zabezpečila aj výučbu vlastenectva vrátane národných a kresťanských tradícií ako systém výučby. Len aby bolo jasné, že národné a kresťanské rešpektujeme ako dve spojené nádoby, ktoré prirodzene sa celé desaťročia, stáročia vyvíjali ruka v ruke. Áno, takýto materiál existuje, prirodzene, ale nepostačuje. Dá sa jednoducho zmeniť, v tom procese uplatňovania sa dá zmeniť. Takže preto § 4 výchova k vlastenectvu aj v rámci školského systému, pretože máme rôznych zriaďovateľov škôl. Možno aj práve preto.

Potom ide § 5, ktorý asi vzbudil najviac pozornosti a aj najviac kritiky. Preto sme už počas rokovania na výboroch prišli so zmenou a ja ďakujem a oceňujem, že aspoň ústavnoprávny výbor schválil tieto zmeny a pozeral sa, verím, tak ako doteraz, pragmaticky líniou právnej a legislatívnej čistoty na dané zmeny a odložil politikum nabok a vďaka tomu to prešlo aj do spoločnej správy.

Všetko podlieha vývoju a, prirodzene, aj sú rôzne pohľady legislatívcov, a pretože mali sme naozaj čistý záujem na tom, aby sme aj tento zákon vyčistili absolútne z legislatívno-právnej stránky, tak ja, pokiaľ sa prihlásim ešte do rozpravy v rámci rokovania, prednesiem k § 5 novú zmenu, a preto vás poprosím, aby ste aj hlasovali tak, ako by som vám chcel odporučiť. Ale čo je podstatné už teraz, že sme reagovali v § 5 na tie kritiky, ktoré poukazovali, že či je správne, aby 15-ročný začínajúci občan po novom vyjadril aj verbálne a sľubom ten neformálny vzťah, ktorý je medzi ním a štátom, ktorý mu začína garantovať jeho základné ľudské práva a slobody. Nakoniec sme ustúpili od úpravy takéhoto skladania sľubu mladými ľuďmi, rovnako tak sme vypustili novozavádzaný sľub vernosti pre poslancov Národnej rady, členov vlády, primátorov, starostov, poslancov miestnej samosprávy, pretože by išlo o istý duplicitný prvok, aj keď si myslím, že pri tých posledných menovaných, pri samospráve, nejde o totožné skladanie sľubu vernosti štátu alebo republike, ale len úprave vzťahu k občanom daného mesta alebo danej obce.

Napriek tomu sme boli natoľko ústretoví, aby sme eliminovali výhrady a aby sme možno zobrali vietor z plachiet tým, ktorí by povedzme na niektorých pre nás podstatných, ale dnes, môžeme povedať, už nie až tak kľúčových momentoch vyliali s tou špinavou vodou z vaničky aj to dieťa, ktorým je samotný zákon na podporu vlastenectva. Aj to je kľúčové, dámy a páni, uvedomovať si samotný názov. A keďže boli výhrady dokonca ešte aj k samotnému názvu, že či môžeme nejakým zákonom podporovať vlastenectvo, a pritom niekto si myslí, že vlastenectvo je akýsi hurá systém, vyhrali sme v hokeji, vyjdeme všetci spontánne do ulíc a tam to končí. Raz za 10 rokov sa možno podarí nejakému športovcovi alebo kolektívu získať nejakú zlatú medailu a všetci Slováci zrazu hurá, pôjdeme do ulíc, a tým sa vlastenectvo začalo aj skončilo. Preto ja znovu dávam na vedomie, že v tom vystúpení v rozprave dám návrh aj na doplnenie názvu zákona.

Paragraf 6 hovorí o podpore vlastenectva zo strany orgánov samosprávy. Ale aby som uzavrel ten § 5, aby ste pochopili, o čo ide. Pôjde len o jednu jednoduchú úpravu, sľub vernosti zostáva, ale budú ho alebo mali by ho skladať iba novonastupujúci zamestnanci v štátnej správe. To je všetko. A myslím si, že je to správne. Ak firmy a zamestnávatelia vyžadujú dnes od ľudí istú lojálnosť, dokonca im dávajú podpisovať rôzne firemné štandardy alebo úpravy, čo môžu, čo sa očakáva, ako by mali a mohli a čo nemôžu. Nuž naozaj nevidím dôvod, prečo by novonastupujúci zamestnanec do štátnej správy, kde získava naozaj, prepytujem, teplé miestečko, kde štát ho živí, aby jeho vzťah bol založený podľa súčasného stavu len podľa klasickej zmluvy. Ale to opäť nie je zmluva medzi štátom a štátnym zamestnancom. To je zmluva medzi štatutárom, ktorý zas len slúži štátu. A je možno volený, možno vymenovaný, dosadený. Kde je teda tá zmluva medzi občanom a štátom? Konkrétne medzi zamestnancom, ktorého štát, povedzme si úprimne, aj veľmi dobre platí. Je predsa správne, aby sľúbil vernosť tomuto štátu, že bude dohliadať na všetky náležitosti, ktoré sa týkajú štátnosti. Takže to jediné zostane v § 5.

Myslíme si, že aj orgány samosprávy ako dôležitá súčasť našej spoločnosti by mali mať povinnosť okrem tých, ktoré majú aj a majú aj možnosti. (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie, pán kolega. A dúfam, že je to aj na pravdu. (Povedané so smiechom.) Majú aj možnosti a priestor, aby mohli podporovať vlastenectvo. Neustále to opakujme. My tu nevyrábame nijakých vlastencov, nikomu sa nič neprikazuje, my len vytvárame podmienky, tak ako rodič a rodina má vytvoriť podmienky pre zdravý a morálny vývoj svojich detí. Tak ako škola, rovnako tak má vytvoriť len podmienky na vedomosti, zdravý a morálny život detí. Tak aj my hovoríme len o vytváraní podmienok na výchovu k vlastenectvu alebo pre formy, ktoré sú, a prejavy, inde bežné, ako je vyvesovanie štátnej zástavy, ďalších štátnych symbolov, hranie štátnej hymny.

Povedzte mi úprimne, kedy ste počuli hrať naposledy štátnu hymnu Slovenskej republiky? V rozhlase sa kedysi hrávalo, ale potom prišlo také čudné vedenie v rozhlase a všetko zmenilo. Viete, čo dokonca zmenili, pán kolega? Oni zmenili dokonca hymnu. A viete, že zo zákona o štátnych symboloch je jasne povedané, že aké sú tri formy možné, ktoré sú prípustné pri hraní štátnej hymny, a je tam dokonca minutáž, minúta 18, minúta 35 atď., a oni to jednoducho skomprimovali ako nejaký dokument, zozipovali to, lebo sa im to tak hodilo. Proste inak povedané, aby ste chápali, zrýchlili to. A teraz to už tak zrýchlili, že už to ani nepúšťajú. Oni už na to kašlú jednoducho.

Takže myslím si, že aj zo strany orgánov samosprávy, ktoré organizujú zhromaždenia občanov, organizujú život komunít v konkrétnych obciach, asi by mala platiť istá povedzme štábna kultúra, štátna kultúra príslušnosti k tomu, kde som a vzdávam úctu, prirodzenú úctu, tak ako by to malo byť napríklad v prípade rokovania Národnej rady hneď na začiatku. V hraní štátnej hymny, neviem, čo to komu môže prekážať. Nech príde nejaký starosta, primátor a povie, áno, mne to prekáža, lebo na zhromaždení obce, ktoré som zvolal, nechcem zahrať štátnu hymnu tohto štátu. No nech príde sem pred parlament, rád s ním budem diskutovať.

Už sme pri § 6, čiže už len dva odôvodním. Takže myslím, že toto je tak isto každému zrejmé.

Potom je tu § 7, ktorý hovorí o tom, že štátna hymna sa hrá povinne na športových podujatiach a športových súťažiach vyhlásených alebo organizovaných národnými športovými zväzmi. Čo je na tom čudné, zvláštne? Toto podľa niektorých má patriť do 19. storočia? Vtedy sa ešte ani športové ligy nehrali na Slovensku. Prečo by sme nezvýšili dôstojnosť futbalovej, hokejovej, volejbalovej, basketbalovej ligy a rôznych iných športov tým, že by na začiatku zaznela hymna, ktorá spája občanov a ľudí? Oni sa potom rozdelia podľa fanúšikov, ktorí budú fandiť domácim alebo hosťujúcim, ale na začiatku si treba uvedomiť, že treba spájať, že všetci sme občania tohto štátu, že sme dobrými synmi a dcérami našej vlasti matky a potom môžeme byť ľavičiari, pravičiari, veriaci, neveriaci, fanúšikovia alebo doma v papučiach ležiaci, nech sa páči. Ale nezavrhujme to, čo nás všetkých spája a čo ide s nami od narodenia až k smrti, pretože aj to naše telo hriešne nakoniec skončí v tejto zemi, pokiaľ nemáte dosť peňazí a nevystrelíte sa niekde do vesmíru, ale myslím, že za to by vám to nestálo. Veľmi jednoduchý, čistý, priehľadný paragraf, s ktorým, dúfam, kolegovia, nebudete mať problém.

No a potom je posledný paragraf, alebo ostatný po slovensky, lebo posledný by znamenal, že ešte môžu ísť nejaké ďalšie, a ja predpokladám, že áno, pokiaľ to posunieme a schválime, nevylučujem novelizáciu a pribudnú ďalšie. Viete, že tu máme rezervy? Pozrite sa na prechody medzi štátmi, čo hovorí zákon o štátnych symboloch? No? Má tam byť umiestnený štátny znak Slovenskej republiky. Viete, čo tam je teraz väčšinou? Jedna taká nová autoznačka hranatého tvaru s modrým pozadím, žltými hviezdičkami a vnútri je Slovak Republic. (Povedané so smiechom.) Toto tam je. Žiadny štátny znak Slovenskej republiky. A ďalej máte značku, akou rýchlosťou môžete ísť v obci alebo na diaľnici. To je identifikácia pre toho, kto vstupuje na územie Slovenskej republiky. To len na margo toho dávam vám priestor, nech sa páči, § 9, kľudne to môžete upraviť.

Čiže § 8 nami navrhovaného zákona hovorí o podpore vlastenectva vysielateľmi zo zákona, inak povedané, verejnoprávnymi médiami, to znamená Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou. Sú to vysielatelia zo zákona. Pred rokom 1989 to boli tzv. štátne médiá. Potom sme, samozrejme, s demokraciou prijali duálny systém elektronických médií a nazvali sme tieto médiá verejnoprávnymi. A vývoj ide ďalej, čiže už nehovoríme, hovoríme síce o službe verejnosti, ale v názvosloví sme postúpili k možno presnejšiemu precizovaniu a to je vysielateľ zo zákona. Čiže my sme zriadili verejnoprávne médiá Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu zo zákona, majú povinnosť byť, existovať a vysielať. A ako takéto by mali zohľadňovať to, čo hovorí zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, v niektorých momentoch to upravuje aj zákon o vysielaní a retransmisii, teda názorovú pluralitu, výchovu k občianstvu, ale aj to, že sú to na prvom mieste národné, kultúrne, informačné a tak ďalej inštitúcie. A keď je teda národnou, tak by mala hrať aj národnú hymnu Slovenskej republiky práve preto, že je zriaďovateľ zo zákona.

Čiže nič iné nechceme od vážených verejnoprávnych médií, len aby okrem toho, že sa chcú vyrovnať vysielateľom na základe licencie, čiže predtým tzv. súkromným médiám, ktoré nezohľadňujú okrem zákona o vysielaní a retransmisii nič iné len vlastnú sledovanosť, a je úplne jedno, na čo nachytajú divákov. Okrem teda tejto súťaživosti, čo by vôbec nemuseli súťažiť, by mali podľa nás v časovom rozmedzí približne okolo polnoci, je to v ďalších vykonávacích predpisoch určené medzi 23.30 a 00.30 hod., zaradiť do programovej skladby minútu 13, čo obsahuje dĺžku slovenskej hymny.

Len si pozrite, koľko trvá teleshoping. Teleshoping je súvislé vysielacie reklamné pásmo v dĺžke 15 minút. Takže 15 minút v tomto čase bežne vám ten "hlúpy a hlúpejší" hovoria, aké je dobré kúpiť si jeden mikrofón a hneď s ním dostanete tieto dva mikrofóny, ak okamžite zavoláte a ešte hneď teraz, hej? A nechápem, prečo by v tomto čase nemohli byť tie mikrofóny a ten "hlúpy a hlúpejší" odsunutí a minútu 13 by tam zaznela slovenská štátna hymna. Už len zo slušnosti.

A keďže máme aj štátne sviatky Slovenskej republiky, ako každý iný vyspelý moderný štát, Francúzi, pokiaľ sa nemýlim, 14. júl, Spojené štáty 4. júl, no tam to inak vyzerá aj v médiách, aj na uliciach počas štátnych sviatkov. A viete, ako to vyzeralo na štátny sviatok, 1. januára, vzniku republiky u nás? Som to už v jednej relácii povedal. V prime time, teda v čase, ktorý sa takto nazýva od 20. hodiny až do tej 22. alebo 24., išli v podstate komédie, zábavné, ľahké žánre a potom zas ten teleshoping a ďalšie zábavné a iné žánre. Nič, nijaký program o vzniku Slovenskej republiky. Na dvojke išla rekapitulácia, ako sme prijali euro, na deň vzniku slovenského štátu.

Prosím, mohlo to byť obohatenie, ale myslíme si, že pri tej programovej nivelizácii, kde sa vajce ako vajcu podobá program verejnoprávnych médií a súkromných médií, že by bolo asi slušné štyrikrát do roka zaradiť do programovej skladby jeden jediný program v nami neurčenej dĺžke, 13, 26 minút, to sú základné minutáže dokumentov, 52-ka, to je už veľký dokument, to už sa u nás momentálne netočí, lebo nie sú na to peniaze. Alebo film, ak taký máme, no neviem, možnože sa nájdu štyri filmy, preboha, hádam hej. Hádam nie sme až tak vykorenení, že by sme nemali natočené štyri filmy, ktoré môžu vzbudzovať národnú hrdosť alebo pocit príslušnosti a ako uvádzané obsahovo súvisia s daným štátnym sviatkom. Preboha, veď stáročia sme bojovali o vlastnú štátnosť, a keď ju máme, tak súkromné médiá nám vysielajú Prci, prci, prcičky (smiech v sále), večer, na štátny sviatok vzniku Slovenskej republiky. No pre niekoho sú to "prci, prcičky", asi, že Slováci prišli sem, prišli tam a nejako im to tu padlo a majú ten štát, no tak čo už, no tak to s nimi nejako v tej Európskej únii vydržíme, nie? Čo poviete? Kým sa zas nerozhodnú, že urobia iné "prci, prci, prcičky", čo poviete? A budeme nejaká gubernia Bruselu alebo neviem, možno, že sa tuto kolegovia spoja s Poliakmi, ako hovorí Viktor Orbán, a hranica pôjde medzi Poľskom a Maďarskom a už nebudeme tam musieť mať možno, preventívne už tam ani nie sú tie štátne symboly na tej južnej hranici, možnože už sa chystá to spojenie Poľska a Maďarska a ušetríme im strašne veľa peňazí. To je úžasné!

Takže, kolegovia, načrtol som vám, možno obsiahlo, ale aj tá vaša diskusia a pripomienky boli obsiahle, jednoduchých osem paragrafov zákona na podporu vlastenectva. Keď chcete, môže tam byť na podporu demokracie, na podporu občianstva, pretože aj to je istý vzťah k štátu, čo len chcete. Synoným máme množstvo. A ja rešpektujem aj vašu predstavivosť. Doplňte si tam, čo chcete, je tam aj to kresťanstvo, čo len chcete, veď vlastenectvo je všetko, čo robí človeka zodpovednejším k danému štátu a k svojim spoluobčanom - to je vlastenectvo, ktoré upravuje tento zákon.

Pokiaľ myslíte na to, čo keď si kliknete na internet a či už Metapédia, alebo Wikipédia, alebo iná vám vyhodí, že ide o lásku, oddanosť, lojalitu, hrdosť, obetavosť. Áno. Ale ak je to hodnota, viete, že psychológ Lautman určil 180 definícií, čo je to hodnota? Hádam nebudeme v zákone rozoberať všetky tie štruktúry tohto pojmu. Rovnako tak rodina, obrovský pojem. A iné pojmy, ktoré riešime v zákonoch.

Takže, drahí kolegovia a kolegyne, ja dúfam, že som nehádzal slová zbytočne ani tie perly, pretože vlastenectvo je príliš posvätný pojem a ja si vás napriek tomu, ako niekedy hlasujete, skutočne vážim, že ste pozorne počúvali a že pokiaľ budete mať, neviem, v diskusii, v rozprave pozmeňujúce návrhy a pokiaľ teda budete akceptovať ten môj, ktorý ešte vylepšuje a úplne redukuje ten sporný § 5, navyše sú tam vyňaté zo spoločnej správy jednotlivé body na samostatné hlasovanie, že tento návrh zákona podporíte, pretože so slovenským vlastenectvom v praxi je to veľmi biedne. Nielenže sme na posledných miestach v rôznych prieskumoch, ale možnože to uvediem neskôr, čo, myslím, včera sa vyjadril budúci premiér Maďarskej republiky na našu adresu. Ale to možno aj v tomto kontexte by bolo dobré uvažovať a rovnako tak uvažovať, či je možné napriek tomu, že áno, že ľudia si to myslia o nás, že je možné sedieť na dvoch, troch, štyroch, piatich stoličkách a mať nielen ľavú a pravú mozgovú hemisféru, ale v podstate byť aj schizofrenický a politicky rozpoltený. Túto pred občanmi mi rozprávať o vlastenectve, o tom, ako budeme brániť národné, štátne záujmy a potom príde zákon a niekto ukáže takto alebo takto. Tak to je hlúposť, to dajte preč, to tu nemá čo robiť, to nás nezaujíma.

Takže dúfam, že ste pochopili a ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za jeho obsiahly výklad. Pán kolega, myslím, že by boli radi niektorí poslanci, pardon, reagovali len, to bolo vystúpenie v úvodnom slove, na čo sa nedá reagovať faktickými poznámkami. Dúfam, že mi ctená snemovňa odpustí a ústami pána Rydla, ak vás to poteší, chcem vás upozorniť, pán poslanec, že v Dubnici sa organizuje každý rok Atletický most, čo je jeden vynikajúci míting, na ktorý je pozývaných 150 pretekárov zo sveta, je tam okolo 15 až 20 olympijských víťazov a majstrov sveta a začína ten míting vždy slovenskou hymnou, ktorú spieva jedna nádherná dievčina. Ale spolu s ňou spievame aj európsku hymnu, lebo sú tam aj pretekári zo zahraničia, ktorých si tým chceme uctiť. A keď budete mať čas, príďte, budete mať dobrý a hrdý pocit vlastenectva z toho, akým spôsobom ten most otvárame. No a k tým majstrom sveta v hokeji, bojím sa, že raz za 10 rokov nám to nevydá, no aj keď by to bolo, tak ten pocit vlastenectva by to určite posilnilo. Ďakujem pekne za toleranciu.

A teraz dávam slovo pánovi poslancovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, Pavlovi Abrhanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky nasledovnú správu.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1839 z 9. decembra 2009 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona na podporu vlastenectva na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Poslanecký návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 802 z 26. januára 2010 so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 330 z 29. januára 2010 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 233 z 26. januára 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport neprijal platné uznesenie, pretože nebol uznášaniaschopný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4, § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5 a 6 s návrhom schváliť, samostatnej o bode 4. K bodu 4 gestorský výbor neprijal odporúčanie.

Gestorský výbor určil poslanca Pavla Abrhana za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 234 z 29. januára 2010.

Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal písomné prihlášky dvoch poslancov: pána poslanca Zsolta Simona a pána poslanca Rydla.

Slovo má teraz pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už pri prvom čítaní som avizoval, že budem chcieť k tomuto návrhu zákona, pokiaľ sa dostane do druhého čítania, vystúpiť. A nedá mi, aby som nevystúpil.

Zo strany predkladateľov a poslancov za stranu SNS predloženie takéhoto návrhu zákona o vlastníctve považujem za farizejské. Predstavitelia politickej strany Slovenskej národnej strany chcú poučovať občanov tejto krajiny o tom, čo je vlastenectvo. Pre mňa je otázkou, či za vlastenecké sa dá považovať predaj emisií za polovičnú cenu, čím ukrátili svojich spoluobčanov o viac ako dve miliardy korún. Usporiadaní nástenkového tendra, podpisovanie svojho kolegu či rôzne nadávky na adresu predstaviteľov polície. Toto je len niekoľko príkladov z počínania predstaviteľov a nominantov Slovenskej národnej strany. Tieto príklady slúžia k výchove k vlastenectvu - len k akému vlastenectvu? Som presvedčený, že všetky tieto prejavy nie sú stotožniteľné s pojmom vlastenectvo. Keby v skutočnosti predkladatelia mali seriózny záujem, tak by do sľubov a do § 5 doplnili aj vetu, ktorú som im odporučil pri prerokovaní prvého čítania, ktorá znie: "Taktiež sľubujem, že nebudem rozkrádať verejné financie, verejný majetok štátu a nebudem podpisovať svojho kolegu."

Ale teraz vážne. Vážení predstavitelia, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, zákonom nútiť kohokoľvek k tomu, aby bol vlastencom, aby sa podľa toho správal, možné nie je. Je to len divadlo na odpútanie pozornosti od spomenutých škandálov a vytvorenie priestoru na pokojné vytváranie ďalších škandálov do konca volebného obdobia.

Minulý rok v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky praktiky tejto vládnej koalície dosiahli rozmach v rozkrádaní štátneho majetku, likvidácia toho, na čo každý občan tejto krajiny je právom hrdý, dosiahli závratné rozmery. Ukradnutých bolo viac ako 600 kamiónov dreva, enormné úverové zaťaženie štátneho podniku, rozdávanie tohto majetku svojim straníckym kolegom bolo také vysoké, že pár jednotlivcov, ako pán Mičovský, pán Gogola, pán Marko a pani Fáková, ako zamestnanci tohto štátneho podniku už nemohli sa mlčky prizerať a zachovali sa ako skutoční vlastenci tejto krajiny aj bez takéhoto zákona. Títo páni a dáma upozornili na tento nešvár, ktorý šíri táto vládna koalícia, nebáli sa verejne prezentovať svoj názor a poukázali na tieto problémy. Boli si vedomí, že môžu ohroziť svoju vlastnú existenciu, existenciu svojich rodín, ale aj napriek tomu sa zachovali ako skutoční vlastenci.

Čo dostali od tejto vlády za toto svoje vlastenecké konanie? Najskôr ich presunuli do lesníckeho centra na pracovné pozície, následne ich prepustili, resp. prinútili k dobrovoľnému odchodu. Obetovali sa teda na oltári vlastenectva a vláda ich odmenila tým, že mohli rozšíriť rady nezamestnaných. Dalo by sa povedať, že tí, ktorí hovoria o vlastenectve, predstavitelia vlády a vládnej koalície, v štátnych lesoch zmenia svoj prístup. Je pravdou, že došlo k výmene generálneho riaditeľa, je pravdou, že sú trestné podania. Ale pravdou je aj skutočnosť, že kontrolóri štátnych lesov majú príkaz nekontrolovať oblasti, kde štátny podnik postupuje netransparentne. Ale najsmutnejšie je, že ani ministerstvo pôdohospodárstva nenariadilo a ani nechce nariadiť kontrolu na štátnych lesoch, aké sú skutočné pomery.

Takže všetky praktiky ostali zachované v štátnom podniku, tak ako na to vlastenci poukázali. Preto z tohto miesta sa chcem poďakovať verejne všetkým tým ľuďom, ktorí sa skutočne zachovali ako vlastenci a upozornili na rozkrádanie prírodného klenotu Slovenska - Lesov Slovenskej republiky, pánovi Mičovskému, pánovi Gogolovi, pánovi Markovi a pani Fákovej.

Na základe týchto skutočností navrhujem, vážené kolegyne a kolegovia, aby tento zákon sme neschválili v Národnej rade, lebo skutočné vlastenectvo sa zákonom vynútiť nedá. Preto podávam procedurálny návrh nepokračovať v prerokovaní tohto návrhu zákona.

Ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zsolta Simona sa prihlásili Milada Belásová, Rafael Rafaj, Katarína Tóthová, Emil Vestenický, Zdenka Kramplová, Marta... Pani Damborská, áno alebo nie? (Reakcia poslankyne.) Pani Damborská Marta. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Milada Belásová, nech sa páči.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, všimla som si, že rozprávate veľmi dobre po slovensky a rozumiete slovenčine, tak nechápem, kde sa stala chyba, že ste si neuvedomili, že toto nie je míting, predvolený míting vašej strany Most - Híd, ale že toto je prejednávanie a prerokovávanie zákona o vlastenectve. Takže neviem, či ste tomu dobre po slovensky nerozumeli, alebo ja neviem ako. A ešte tak mimochodom jednu informáciu. No čo sa týka emisií, tak nemáte najčerstvejšie informácie. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Rafael Rafaj, nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Tiež budem pokračovať v tom, čo reagovala moja kolegyňa. Pán poslanec bol evidentne, zjavne mimo. Mimo predmetu a možno bol aj mimo iné dimenzie. Ale viete, čo je škandálom, pán poslanec? Škandálom je existencia etnických strán na tomto území. Tých istých, ktoré rozvrátili pred 50 rokmi túto republiku. Škandálom je, že za vašej éry a v tomto parlamente došlo k takej zmene reštitučných zákonov, že nemecko-maďarský evanjelický zbor reštituoval, že ste mu vrátili nástupníctvo po fašizoidných inštitúciách a možno, že ste otvorili Benešove dekréty - toto je škandálom! Viete, čo je škandálom, pán exminister? Že vy ste umožnili vášmu krajskému šéfovi Elemérovi Jakabovi v Košiciach so železničiarskym vzdelaním, dokonca ste upravili výberové konanie dvakrát, len aby ste ho mohli dať na riadiaci post do lesohospodárskeho podniku Ulič. A vy tu rozprávate o lesoch a ochrane?! Tento človek mal na starosti desaťtisíce hektárov pôdy?! Že sa nehanbíte! Vy svoj antislovakizmus, vážený, skrývate len za akúsi kauzológiu. A viete, čo je strašné? Že pôdu ste reštituovali, že to vraciate ľuďom, ktorí nikdy nemali a nebudú mať radi tento štát - toto je tragédia!

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, vy ste vo svojom vystúpení hovorili o všetkom možnom, len nie o probléme, ktorý je predmetom legislatívnej úpravy. Nehovorili ste o význame vlastenectva, nehovorili ste o cestách, ktorými by sa vlastenectvo dalo zvýšiť v Slovenskej republike a ako vy by ste chceli na tom participovať. Určite participácia na zvýšení vlastenectva nie je účasť poslancov na stretnutí poslancov Karpatskej kotliny. Určite prejavom vlastenectva nie je nosenie neprávd do Štrasburgu a Bruselu. Určite nie je prejavom vlastenectva tvrdenie, že jazykový zákon sankcionuje používanie jazyka národnostných menšín a nie nepoužívanie štátneho jazyka tam, kde to zákon predpisuje, čo sú veľké rozdiely. A keď som bola ako podpredsedníčka vlády, tak som musela vaše, z vášho bývalého politického subjektu nosené nepravdy do Bruselu a Štrasburgu veľmi prácne vysvetľovať, naprávať a dávať na prvú mieru. Toto bolo prejavy nie vlastenectva. Čiže vy by ste mali byť ten, ktorý by ste sa mali vôbec zamyslieť nad pojmom, čo to vlastenectvo je. Pozrieť sa, aký je rozdiel medzi nacionalizmom a vlastenectvom, a pozrieť sa, ako sa aktivizujú iné štáty na zvýšenie pocitu vlastenectva.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Emil Vestenický, nech sa páči.

E. Vestenický, poslanec: Vážený pán poslanec, používate tu strašne rád veľmi pekné slová, Použili ste tu slovo "farizejstvo", použili ste tu slovo "skutočné vlastenectvo", len sa divím, že ste tu nepoužili ešte jedno pekné slovo, a to je "bezočivosť". Kde, prosím vás pekne, chodíte na tie vaše spôsoby? Vy by ste hádam najradšej mali Slovákov kdesi v kúte na kolienkach, pokiaľ možno kľačať na kukuričke, a dovoliť si s každým otvoreným slovíčkom prísť najskôr k vám, požiadať vás, čo môžeme rozprávať. Ak tu Slovák chce len to, čo všade je vo svete bežné, hneď ste krikľavý! Každého ste ochotný v tom momente obviniť.

Rád lovíte v pamäti a porovnávate všetko možné hádam aj dvesto rokov dozadu. Prosím vás, kde ste boli, nie je to až tak dávno, hádam jeden a pol mesiaca, keď sa tu prejednával problém okolo emisií. Vystupoval tu stávajúci minister životného prostredia a vystupoval tu aj bývalý minister pán poslanec Chrbet. Kde ste boli, keď tu vysvetľoval všetko, ako sa má vec, keď tuná dával k dispozícii fakty. Neopovážili ste sa zoči-voči tomuto človeku povedať ani pol slova, nezmohli ste sa ani len na úbohú faktickú poznámku. A teraz budete dnes tuná odrazu poučovať. Niektorým ľuďom ktosi nemôže prísť ani na meno, ale myslím si, že by ho z času na čas bolo treba poťahať za tie výrastky na tej fúzatej tváričke.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pani Zdenka Kramplová, nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán poslanec, skutočne prerokovávame momentálne zákon o vlastenectve a neprerokovávame situáciu v štátnych lesoch. Ja viem, že situácia v štátnych lesoch nie je jednoduchá, je tam veľa problémov. Ale chcem vás poprosiť, aby ste to nechali na voličov. Tí presne vedia, kto riadi Štátne lesy, a Štátne lesy sa dotýkajú skutočne tisícov občanov Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o vlastenectvo ako také, som presvedčená, že skutočne tento zákon je veľmi dôležitý, je veľmi potrebný. A je mi len ľúto, že kým v iných štátoch sa vlastenectvo hodnotí ako tá najvyššia hodnota občana daného štátu, na Slovensku sa bežné vlastenectvo biľaguje ako škodlivý nacionalizmus. A tu by sme mali rozlišovať, a preto je nutné, aby sme sa touto otázkou intenzívnejšie zaoberali aj v budúcnosti a aby sme konečne vysvetlili občanom, aká je hodnota vlastenectva a čo vlastenectvo je a prečo vlastenectvo musíme vyznávať.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Damborská, nech sa páči.

M. Damborská, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vaša rozprava a argumenty, ako hovorili aj kolegynky a kolegovia predo mnou, naozaj nemajú nič spoločné s predkladaným návrhom zákona.

A pokiaľ my chceme vychovávať z mladých ľudí správnych a čestných občanov Slovenskej republiky, nesmieme opomínať aj výchovu k vlastenectvu, pretože ako všetci dobre vieme, a ja to viem z praxe, vlastencom sa človek vôbec nerodí, ale vlastencom sa človek stáva výchovou, poznávaním, osobnými životnými skúsenosťami.

Takže, vážený, vlastenectvo je veľmi dôležitá súčasť národného povedomia. Pretože veľmi rozšíreným javom u slovenskej mládeže je, že u mladých ľudí je vyslovene zakódovaný pocit malosti slovenského národa. Preto naozaj máme čo naprávať v tejto oblasti. A preto sa absolútne stotožňujem a som šťastná, že konečne je v Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona o vlastenectve. A ďakujem všetkým, pánovi predsedovi, Rafajovi aj všetkým predkladateľom.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke, bude teraz pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP