Středa 10. února 2010

Šiesty deň rokovania

48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

10. februára 2010 o 9.00 hodine

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážení páni poslanci, poslankyne nevidím, otváram šiesty rokovací deň 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Sergej Chelemendik, Ľuboš Micheľ a Tibor Mikuš.

Vážení páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať podľa schváleného programu prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1450, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1483.

Dávam teraz slovo pánu predsedovi výboru Mojmírovi Mamojkovi, aby poslanecký návrh odôvodnil. Nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, nosné základné myšlienky zdôvodnenia tejto relatívne drobnej novely, ak dovolíte.

Prvá zmena, ktorú navrhujem, spočíva v tom, že v § 2 ods. 15 zákona o vysokých školách je zmienka o kategórii tzv. odborných vysokých škôl. Podľa súčasného znenia je povedané, že môžu vykonávať výlučne I. stupeň vysokoškolského vzdelávania, teda bakalárske štúdium. Sme pevne presvedčení o tom, že nemožno takýmto spôsobom, použijem možno tvrdý výraz, likvidovať vlastne určitý stupeň vysokých škôl, pretože ak niekto by mohol vykonávať, hoci by bol vysokou školou, len bakalársku formu štúdia, je to vlastne, ako keby sme povedali, že ho rušíme, pretože bakalár jednoducho, to je hlbší problém. U nás v našich podmienkach slovenských sa jednoducho neuplatní. To znamená, táto forma štúdia I. stupňa nemá pre tú školu zmysel a vlastne končí. Preto navrhujem, a myslím, že je to korektné, dať väčší priestor a dať do tohto ustanovenia § 2 ods. 15 predmetného zákona slovo, ktoré v práve, v normatívnom texte reprezentuje príkladný výpočet a možnosť širšej aktivity, a to slovko "predovšetkým". Teda môžu robiť, keby na to mali štruktúru a majú na to štruktúru, trebárs aj štúdium magisterské. Prečo nie? Však sú to školy mnohé mladé. A tu nejde vôbec o súkromné, ale verejné aj súkromné. A keď majú na to dobrú kvalifikačnú štruktúru, a mnohé majú vekovú, kvalifikačnú, nechcime od trojročnej, štvorročnej, päťročnej vysokej školy, aby trebárs dokazovala to, čo dokazuje dvadsaťročná. Od päťročného decka nemôžeme chcieť to, aby dokázal to, čo osemnásťročný junák. Takže dajme im priestor, čas, o nič inšie nejde, nech dokážu, či na určitú kvalitu majú alebo nie. Keď na ňu mať nebudú a nemajú, no tak potom jednoducho skončia. Ale dajme tu proste širší priestor.

Druhou, možno kardinálnou alebo kardinálnejšou zmenou je návrh zrušenia vekového limitu pre garantov študijných odborov, ktorý momentálne, viete, je 65 rokov. Ja som pôvodne navrhoval zrušiť tento vekový limit vôbec, pretože som presvedčený, že to je protiústavné. A veková diskriminácia jednoducho v našom právnom poriadku by nemala čo hľadať. Ale urobil som kompromis po diskusiách s kolegami aj v parlamente a navrhujem zvýšenie veku 65 rokov pre garantov študijných odborov na 70 rokov. Je to kompromis, pretože si myslím, že po prvé priemerný vek profesorov napr. na Univerzite Komenského bol pred niekoľkými rokmi okolo 61, 62 rokov. To znamená, kolega pedagóg dosiahne vlastne vrchol akademickej pedagogickej kariéry okolo šesťdesiatky a neskôr a my ho dva, tri roky potom pošleme preč. Pritom vieme všetci veľmi dobre, že, nechcem sa nikoho generačne dotknúť, neberte to tak, máme tridsiatnikov, ktorí sú nepoužiteľní. A máme šesťdesiatnikov, sedemdesiatnikov, ktorí sú dobrí, ktorí sú rozumní, zdraví, majú životné skúsenosti a proste môžu fungovať. Keď vysokoškolský pedagóg môže mať ešte pedagogický úväzok vo veku po 65 rokoch, môže učiť, teda výkonne pracuje, a to už je predsa len určitá námaha, reálny výkon, no prečo by nemohol garantovať výchovu mladých doktorandov, prečo by nemohol garantovať svojím osobnostným rozvojom nejaký študijný odbor? Nie je to takto v podstate nikde vo svete. Pokiaľ ja viem, sú mnohé štáty, ktoré nemajú žiadny vekový limit. Takže podľa mňa je to skostnatená a zlá právna úprava.

Okrem toho vieme všetci dobre, povedzme si pravdu, že ekonomické veci a ekonomické skutočnosti budú celý svet tlačiť. Dneska to prijalo Grécko, aj keď nie môžeme sa porovnávať s Gréckom, že dôchodkový vek sa bude zvyšovať, pôjde sa neskôr do dôchodku. To znamená, má to väzbu aj na túto skutočnosť.

Okrem toho veľmi pragmatický dôvod sú tzv. spoločné odborové komisie, kde vysoké školy alebo fakulty majú spoločné komisie na obhajobu doktorandov, doktorandského štúdia. Tí, ktorí vykonávali doktorandské štúdium podľa pôvodných starších právnych predpisov, stratia garantov, nebudú môcť obhajovať mladých. To znamená, zas nejde o nič inšie, len o to, dať školám a staršej generácii priestor na to, aby dali, povedzme, na akademickú kariéru priestor aj mladej a mladšej strednej generácii, pretože jednoducho, neviem, či to vieme alebo nie, postupne, ale isto začíname likvidovať vysokoškolské vzdelávanie a intelektuálnu vrstvu.

Okrem toho, a tým končím, dalo by sa o tom veľa hovoriť, predsa stredná vrstva, ktorá čím je širšia v spoločnosti, tým je v spoločnosti väčší kľud, pokoj. A stredná vrstva je prevažne o stredoškolskom a vysokoškolskom vzdelaní. To znamená, nejde o nič inšie, iba dať čas a priestor na to, aby si vysoké školy a profesori a docenti uvedomili, že sú tu aj na to, aby nepovedali "po nás potopa", ale aby dali priestor mladej a mladšej strednej generácii na kvalifikačný rast, na akademickú kariéru, aby túto šancu školy aspoň časovo dostali. Ak si neuvedomia, čo majú a čo dostali, ak táto novela, o podporu ktorej vás prosím, prejde, tak potom si už zaslúžia zrejme len zdvihnutý prst. Ďakujem pekne za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda, za uvedenie.

Gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, určil pána poslanca Martina Fronca za spravodajcu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších a predpisov. Vystupujem ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 199 a podávam spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 1450.

Predseda Národnej rady zaradil návrh zákona na program tejto schôdze. Súčasne svojím rozhodnutím č. 1483 a rozhodnutím č. 1516 navrhol prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky i podľa legislatívnych pravidiel.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade ak Národná rada sa rozhodne návrh prerokovať v druhom čítaní, tak podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor v súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, že návrh zákona prerokujú určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od pridelenia.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, má záujem niekto sa prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy sa hlási pán spravodajca, nikto iný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Fronc, poslanec: Chcem vystúpiť ako spravodajca v rozprave, aby ste príp. mohli zareagovať. Chcem mať dve poznámky k tejto novele zákona, o ktorých hovoril v podstate už aj pán predkladateľ v návrhu zmeny vysokoškolského zákona.

Pozrite sa, ja si dokonca myslím, že tá prvá vec, ktorá sa týka toho, aby, keď sa spĺňajú podmienky, mohli tie vysoké školy robiť aj magisterské štúdium, vyplýva aj priamo zo zákona, pretože v zákone sa hovorí, že keď vysoká škola spĺňa podmienky, tak môže byť preradená z odbornej vysokej školy na vysokú školu. To znamená, ak jej to neumožníme, tak je to nezmyselné potom ustanovenie v znení zákona.

A druhá vec, veľmi krátko. Tie dôvody tu zazneli. Ale je jedna vec, ktorú si treba uvedomiť, to obmedzenie o veku 65 rokov je obmedzenie, ktoré bolo prijaté prakticky už v prvej novele a v prvej zmene zákona v roku 1990 a trvá už mnoho rokov. Len vtedy bola úplne iná situácia, to si treba povedať. Jednak sa reagovalo trochu na to, že bolo veľa sporných pedagógov, profesorov, docentov, nechcem to tu rozobrať, telefón profesor, telefón docent ap., ale druhá vec je, že od kedy sa zmenili podmienky v štáte, zmenil sa vek, v ktorom všetci občania odchádzajú do dôchodku. Posunul sa na 62 rokov. A nielenže je takýto zákon, ale prakticky sa to už aj naplnilo. Čiže v tomto prípade zostávajú tri roky. Medzi tým, samozrejme, zaviedla sa akreditácia študijných programov s tým, že zaviedli sa aj podmienky. Tie podmienky sú postavené tak, že de facto profesor alebo docent, ktorý má vek 62 rokov, prakticky už nemôže garantovať, pretože nebude garantovať študijný program počas celého obdobia. Čiže v takom prípade je automaticky z možnosti byť garantom vylúčený už na základe podmienok v Akreditačnej komisii, keď sa rozhoduje o pridelení alebo rozhodnutí, či daný študijný program na príslušnej vysokej škole získa akreditáciu. To sú veci, ktoré si treba uvedomiť. A toto pravidlo dnes, myslím si, už naozaj treba posunúť, to je ten kompromis, ten vek 70 rokov ja pokladám za dobrý, a preto ho podporujem. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek, nikto iný. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja absolútne súhlasím s pánom predsedom Mamojkom aj s pánom poslancom Froncom. A ja sa dokonca spýtam len, či by tam vôbec mala byť nejaká hranica veku garanta. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Fronc s reakciou.

M. Fronc, poslanec: Pán kolega, je to kompromis, ktorý sme dosiahli. Ja si myslím, že toto je vec na diskusiu, v ktorej by bolo treba dlhšie diskutovať. Ale vnímam to tak, že tento kompromis by mohol viesť k tomu, že ten problém sa aspoň na istú chvíľu vyrieši a medzitým sa to bude dať posunúť príp. ďalej. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie.

Ani pán spravodajca sa nechce vyjadriť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať v zmysle schváleného programu, a to

návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1455, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1488.

Návrh, ako som už uviedol meno, uvedie pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

T. Galbavý, poslanec: Áno. Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, pokúsim sa byť čo najstručnejší.

Predkladám návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Reagujem na situáciu, ktorá vznikla s predajom emisných kvót AAU firme Interblue Group. Návrh zákona je jednoduchý. Má zabrániť priamym predajom emisií a majú sa sprísniť nároky sprostredkovateľa pri predaji týchto emisií. Súčasné znenie zákona po obchodovaní s emisnými kvótami umožňuje vláde, ministerstvu predať nadbytočné kvóty, a to buď priamo cez sprostredkovateľa, alebo na burze. Vláda sa rozhodla predávať ich priamo. Všetci dobre vieme, ako do dopadlo. Písalo sa o tom dosť v médiách. Keďže chcem získať vašu podporu pre tento návrh zákona, nebudem sa vracať do minulosti, chcem vyslovene vecne reagovať na túto problematiku, pretože mojím úprimným cieľom je nehovoriť o podivnom predaji a o spoločnosti Interblue Group, ale hľadať legislatívne nástroje, ktoré by podobné priame predaje neumožnili, naopak, viedli by k transparentným formám predaja. Som presvedčený, že takto získame väčší objem financií za predaj emisií a zároveň zabránime tomu, aby za partnerom vlády stáli pofidérne firmy.

Za najčistejší a najefektívnejší považujeme predaj emisií cez burzu. Bohužiaľ, tento spôsob obchodovania s AAU emisiami je málo zaužívaný vôbec vo svete a zväčša sa využívajú služby sprostredkovateľa čiže rôzne agentúry, preto my navrhujeme, ak sa vláda rozhodne využiť služby sprostredkovateľa, musí si ho vyberať vo verejne vypísanej súťaži, inými slovami, musí ho vytendrovať. Čo od toho očakávame? Zvýšenie transparentnosti predaja, výber dôveryhodných partnerov vlády, vyššie ceny za emisie čiže viac peňazí pre environmentálne programy, zlepšenie dobrého mena krajiny, ktorá nebude spájaná so škandálmi, a, samozrejme, minimalizovanie korupčného prostredia. Čiže, už len jednu vetu poviem na záver, naším cieľom je predovšetkým zabrániť priamym predajom a ak sa vláda rozhodne využiť na predaj nadbytočných emisných kvót sprostredkovateľa, tohto sprostredkovateľa musí vyberať štandardným, transparentným výberovým konaním. Čiže musí ho vytendrovať.

Bol som stručný, poprosím vás, aby ste podporili tento návrh zákona, je to v prospech dobrej veci. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, určil pani poslankyňu Magdu Košútovú za spravodajkyňu. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Košútová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 523 z 20. januára 2010 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený predmetný návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na dnešnú, 48. schôdzu Národnej rady.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť obsahuje informáciu o súlade návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi, o zhodnotení súčasného stavu a dôvode potreby novej právnej úpravy.

Osobitná časť dôvodovej obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave uvedený poslanecký návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 č. 1488 navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ani pán navrhovateľ, ani spravodajkyňa sa nemajú k čomu vyjadriť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pán poslanec Galbavý ešte vydrží, pretože budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1456. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1489.

Opäť dávam slovo pánu poslancovi Galbavému, aby svoj poslanecký návrh odôvodnil.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, opäť ďakujem. Dámy a páni, pokúsim sa byť opäť stručný. Po druhýkrát v tomto volebnom období predkladám návrh zákona, ktorý reaguje na zlý stav financovania verejnoprávnych médií. Inak poviem, 13 rokov sa financujú verejnoprávne médiá prostredníctvom koncesionárskych poplatkov, prostredníctvom reklamy čiže predaja reklamy a aj prostredníctvom štátneho rozpočtu, pretože často sa stalo v minulosti, že tieto médiá nestačili alebo nemohli zvládnuť a vykryť svoj rozpočet. Objavili sa im deficity, ktoré my všetci sme museli zaplatiť. Čiže občania ho museli vyrovnať zo štátneho rozpočtu. Aj preto museli riaditelia top manažmentov chodiť v hlbokom úklone za ministrami, predstaviteľmi, politikmi, aby mohli tento deficit alebo túto nepríjemnú finančnú situáciu vyrovnať.

Rovnako si myslím, že aj nový zákon, ktorý sa volá úhrada za službu verejnosti poskytovanú Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou, sa neukázal ako lepší. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia detto, schvaľoval sa rozpočet nedávno, má opäť málo peňazí. To si musíme všetci priznať, aj napriek tomu, že k tomuto starému systému financovania verejnoprávnych médií sa pridal ešte jeden atribút. A to je zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi médiami. Tá funguje na takej báze, že štát si objedná služby v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase a za poplatky, za financie budú tieto služby, samozrejme, napĺňať. Tu vidím obrovské riziko, už hovoril aj starý pán Baťa "náš zákazník, náš pán". A neviem sa s týmto celkom vyrovnať, pretože som o tom presvedčený, že tento systém financovania len posilňuje závislosť Slovenskej televízii a Slovenského rozhlasu od politiky ako takej.

Čiže znovu opakujem, za 13 alebo 17 rokov fungovania verejnoprávnych médií sa tento systém neosvedčil. Televízie majú málo peňazí, čo sa odráža v kvalite. A, samozrejme, v konečnom dôsledku, občan, ktorý platí koncesionárske poplatky, platí za niečo, čo ani nepozerá. Preto my navrhujeme zrušiť koncesionárske poplatky, zrušiť zákon, a to, samozrejme, zákon, ktorý zaviedol nový vzťah medzi štátom a verejnoprávnymi médiami, čiže navrhujeme zrušiť zmluvy.

Ako alternatívu ponúkame. Ponúkame alternatívu, ktorá je podľa nášho názoru garanciou nezávislosti, efektívneho prísunu finančných zdrojov pre verejnoprávne médiá a je postavená na princípe solidarity. Navrhujeme financovať tieto médiá priamo zo štátneho rozpočtu, a to stanovením pevnej čiastky výdavkov štátneho rozpočtu na daný rok. Navrhujeme, aby sa im vyčlenilo 1 % z výdavkov, pričom rozhlas by dostal 0,3 % výdavkov a STV by získala 0,7 % výdavkov zo štátneho rozpočtu. Tým sa odstránia všetky riziká súčasného stavu, verejnoprávne médiá budú mať viac peňazí, ako ich majú doteraz z poplatkov od občanov aj na základe zmluvy so štátom. Navyše tieto peniaze boli alebo budú každoročne budú valorizované, a to všetko bez toho, aby sa zaťažovali jednotlivé domácnosti. Domácnosti, naopak, usporia. Navyše bude takéto platenie sociálne, solidárnejšie, pretože do rozpočtu väčšou čiastkou budú prispievať tí, ktorí viac zarábajú. Čiže, inými slovami, budú sa solidarizovať s tými, ktorí zarábajú menej.

Systém je finančne nenáročný, nebude tu žiadna spoločnosť vybavená počítačmi, autami a iným inventárom. Všetko zvládne minister jedným podpisom pera. Teda dôjde aj k tak potrebným úsporám a zníženiu početnosti administratívy.

Tým, že by o objeme peňazí nerozhodoval ani jeden minister a ani jeden poslanec, zvýšila by sa nezávislosť médií od politickej moci. A to by bolo naozaj na prospech ako samotným médiám, tak aj celej spoločnosti.

Odmietam názor, ktorý, ako to predpokladám, bude prezentovať môj kolega pán poslanec Jarjabek. Proti gustu žiaden dišputát, ale že by išlo o zoštátnenie médií? Nie, v žiadnom prípade. Presný opak je pravdou. Zoštátnenie predsa znamená ovládnutie. A tu ide o pravý opak, o zvýšenie nezávislosti verejnoprávnych médií od štátnej moci. Všetci dobre vieme, že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sa vybrali cestou, ktorá vyvoláva podozrenie, pochybnosti z pohľadu objektivity, transparentnosti, a to už nehovorím ani o kvalite. Kto z vás, čo tu sedíte, dámy a páni, je spokojný s tým, ako Slovenská televízia funguje? Dokonca aj iné komerčné médiá prižmúrili oči, sú "solidárne", pretože môžu sa len tešiť, že Slovenská televízia nemá kvalitu, pretože strácajú hráča v mediálnom poli. To je celkom prirodzené. Ale v každom prípade my by sme mali poukazovať na pokusy politikov z akejkoľvek garnitúry, vytvárať si priestor na úkor transparentnosti, objektivity. A, samozrejme, Slovenská televízia aj Slovenský rozhlas vysielajú zo zákona. A v každom prípade by si mali uvedomiť, že by mali prospievať a fungovať v súlade s tým, čo je v tom zákone napísané.

Z mojej strany je to zatiaľ všetko. Taktiež vás poprosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý bude efektívny z pohľadu ekonomického. Som o tom presvedčený, že všetko sa odrazí v kvalite týchto verejnoprávnych médií a všetko sa odrazí aj v ich nezávislosti. V súlade s týmto zákonom si viem predstaviť pokračovanie legislatívy, ktorá upravuje fungovanie verejnoprávnych médií, a to tak, aby sa rady, televízna a rozhlasová, kreovali čo najďalej od politiky, čo najďalej od tohto parlamentu. Vtedy budem mať dobrý pocit, že médiá neslúžia politikom, ale ľuďom, tým, ktorí to tak výrazne očakávajú. Ďakujem. Z mojej strany je to všetko.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za odôvodnenie vášho návrhu.

Gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, určil pána poslanca Dušana Jarjabka za spravodajcu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, dovoľte, aby som vám prečítal spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, v prvom čítaní. Dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už spomínaný zákon o Slovenskom rozhlase a zákon o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov. Návrh bol doručený v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

V zmysle pripojenej doložky zlučiteľnosti problematika návrhu nie je v práve Európskej únie upravená a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.

Podľa navrhovateľa návrh predpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, pozitívny vplyv na obyvateľstvo a žiaden dopad na životné prostredie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 18. januára 2010 č. 1489 navrhujem, aby v prípade postúpenia návrhu do druhého čítania ho prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási. Registrujem, že do rozpravy sa hlási pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo ako jediný prihlásený do rozpravy.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, budem naozaj veľmi stručný preto, lebo o verejnoprávnych médiách už bolo povedané veľmi veľa. Tie argumenty, o ktorých sme hovorili, keď bol prvý raz predkladaný tento návrh zákona pánom poslancom, sa nezmenili. Ja neuberám pánovi poslancovi dobrý úmysel riešiť finančnú situáciu v rámci verejnoprávnych inštitúcií, avšak ostáva tu naďalej istý strach z toho, o čom sme hovorili, o čom sme hovorili aj pri jeho prvom predkladaní, či takýmto spôsobom, a teraz naozaj nehovorme o vplyve štátu na médiá, o nejakej podradenosti, tie garantované peniaze, o ktorých pán poslanec hovorí v navrhovanom zákone, by sa skutočne dostali do verejnoprávnych inštitúcií podľa toho vzorca, o ktorom pán poslanec hovoril, preto, lebo ten hlavný argument je asi taký, že čo keď akákoľvek vláda bude mať iné priority ako tie, ktoré ju budú zaväzovať k tomuto percentu rozdeleného na 0,3 a 0,7 %, kto to bude garantovať, ako inak sa takéto finančné prostriedky dostanú do týchto verejnoprávnych inštitúcií. No a pre nás je takým veľmi zaujímavým a nie celkom dobrým príkladom situácia v Poľsku, ktorá nastala po prijatí nového zákona o verejnoprávnych inštitúciách, kde sa podobným spôsobom rieši financovanie verejnoprávnych inštitúcií. A podľa našich informácií to nefunguje. Takže strach z toho, že by sa tá situácia vo verejnoprávnych inštitúciách mohla dostať ešte do horšej situácie, v akej je v súčasnosti, lebo ona nie je vyriešená, a ako pomôže zmluva so štátom, to si uvedomíme až potom, ako bude vyhodnotená na konci roka.

No som presvedčený, že v tom budúcom volebnom období sa parlament bude musieť zaoberať legislatívnymi účinkami nového zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase z toho dôvodu, že vieme, že je tu pripravený iný projekt existencie verejnoprávnych inštitúcií, iný projekt financovania verejnoprávnych inštitúcií.

No a nakoniec bude sa musieť aj legislatívne zmeniť ten vzťah, ktorý spomenul pán poslanec vo svojom úvodnom príhovore, rád Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu k výboru pre kultúru a médiá a následne ich vzťah k parlamentu a vôbec k ich voľbe a existencii.

Toto sú všetko veľmi otvorené otázky. A predpokladám, že prídu na rad na parlamentné rokovanie až v tom budúcom volebnom období. Zatiaľ ďakujem za pozornosť. A z týchto dôvodov nemôžeme podporiť skutočne v dobrej vôli tento návrh, ktorý predkladá pán poslanec Galbavý. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za vystúpenie v rozprave.

S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko, nikto iný. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Senko, poslanec: Ja by som rád doplnil pána poslanca Jarjabka ešte aj v tom, že tento návrh zákona neprecizuje ani podmienky poskytovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu verejnoprávnym vysielateľom a dokonca dostatočne ani nešpecifikuje účel ich použitia.

Rád by som tiež podotkol, že v návrhu zákona je niekoľko nedostatkov aj legislatívnotechnického charakteru.

Tiež by som chcel upozorniť aj na to, že tvrdenie, že súčasný zákon nezabezpečuje vyšší príjem finančných prostriedkov, nie je pravdivé, pretože zabezpečuje väčší objem finančných prostriedkov pre verejnoprávnych vysielateľov pri podstatne nižších nákladoch na výber daní.

A je potrebné zdôrazniť aj to, že tento návrh zákona neprihliada ani na záujem občana o program verejnoprávnych vysielateľov. To je tiež jedna pravda.

A vôbec, takýmto spôsobom, myslím si, špecifikovaný návrh zákona nie je prospešný a treba povedať aj to, že zakladá negatívny dopad na štátny rozpočet, pričom predkladateľ neuvádza žiaden návrh na úhradu zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Nikto sa už nehlási, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

T. Galbavý, poslanec: Začnem pánom poslancom Senkom. Gratulujem, neviem, kedy ste vyštudovali právo, že hodnotíte zákon z pohľadu legislatívnych alebo technických pripomienok. Máte na to právo, nevadí to, to nie je v tejto chvíli podstatné. Legislatívnotechnické pripomienky alebo nedostatky sa vždy dajú vyčistiť, pokiaľ sú tam. Ja som zatiaľ na ne neprišiel.

A nerozumiem celkom poznámke, pán poslanec Senko, že zákon nezohľadňuje záujem občana o program verejnoprávnych vysielateľov. Tomu som celkom nerozumel. Predsa tu máme zákon o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase, ktorý presne precizuje, čo je v náplni týchto verejnoprávnych inštitúcií. To by ste už mohli vedieť po 3,5 roka pôsobenia vo výbore pre kultúru a médiá. Isteže, kto nemá záujem podporiť dobrý návrh zákona, má na to právo, ale poprosím, aby ste sa vyjadrovali k tejto téme vecne. O to viac môžeme aj našim divákom a kolegom priblížiť problematiku financovania verejnoprávnych médií.

K Dušanovi. Isteže, ty si už starý harcovník. Tejto problematike rozumieš, o tom nepochybujem. Ale celkom nesúhlasím s tvojimi poznámkami. Budem ťa citovať. Máš strach, či takýmto spôsobom by sa skutočne dostali financie do verejnoprávnych médií. No čo môže byť vyšší príkaz, ako je zákon? Poslanci tvoria a schvaľujú zákony v tomto pléne. Rovnako budeme rozhodovať a schvaľovať aj zákon o štátnom rozpočte. To bude všetko, týmto spôsobom sa poslanci budú vyjadrovať k financovaniu aj verejnoprávnych médií. Budú musieť rešpektovať koeficient, ktorý je postavený na určitom percente a na báze výdavkov zo štátneho rozpočtu. Čiže politici zahlasujú za rozpočet a jednoducho televízia a rozhlas budú vedieť, koľko peňazí dostanú dopredu, bez toho, že by sa museli prosiť politikom a museli ich žiadať o vyrovnanie deficitu. A kto to bude garantovať? No zákon. Čo by to bolo za vládu, čo by to bolo za ministra, ktorý by nerešpektoval rozhodnutie poslaneckého zboru? Potom môžeme mať obavy aj v iných prípadoch, v dôchodkoch, pri všetkých otázkach, ktoré zákon ukladá, by sme mohli mať obavy, že vláda to nebude rešpektovať. Som o tom presvedčený, že každá vláda, politici budú musieť rešpektovať rozhodnutia poslancov v tomto pléne, čiže nemám obavy. To je tá najvyššia, ale najzodpovednejšia garancia prísunu finančných prostriedkov do televízie a do Slovenského rozhlasu. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči. (Hlas z pléna.) To už bolo záverečné slovo, pán poslanec, nedá sa už reagovať faktickou.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. V záverečnom slove ešte raz ja nespochybňujem dobrý úmysel, ktorý má Tomáš Galbavý pri predkladaní tohto zákona. Skutočne nespochybňujem ho. Aj by to bolo jednoduché riešenie, keby sa tomu do budúcnosti dalo veriť. Opakujem to znovu.

Aj ty si povedal na záver jednu vetu, kto to bude garantovať. Urobil si pomlčku a povedal si, že to bude zákon. Tento príklad sama tá minulosť parlamentarizmu od roku 1993 ti trošku protirečí. A nebola to jedna vláda, bolo to niekoľko vlád. A teraz nechcem hovoriť o opozičných, koaličných, to vôbec nemá zmysel. Bol tu jeden návrh zákona o Pro Slovakii, ktorý garantoval 0,5 % rozpočtu do tohto fondu. Keby sa ten fond bol naplnil len jeden jediný raz, predpokladám, že tie problémy, ktoré sú v kultúre a s financovaním kultúry, by dneska boli oveľa menšie, ako sú. Nikdy ten zákon nebol tými 0,5 % naplnený a prosto tých 0,5 % bolo zo zákona o rozpočte. Nuž ale ministri financií to jednoducho nezobrali na vedomie, vždy existovali nejaké iné priority. A tohto ja sa bojím, keď bude garantovaný nejaký rozpočet, a teraz hovoríme o ministroch financií, všetkých, ako tu zaradom boli, vláda bude mať iné priority, príde kríza nejaká ešte väčšia, ako je teraz, alebo iná, ako je teraz, a bude sa hovoriť o prioritách v školstve, bude sa hovoriť o prioritách v hospodárstve, bude sa hovoriť o rôznych iných prioritách. No kto bude myslieť v tejto chvíli na verejnoprávne inštitúcie, že je tu nejaké garantované percento zo zákona a že to percento treba dodržať? Vláda sa uznesie svojím uznesením a v tej chvíli, no čo bude môcť robiť parlament? Bude môcť protestovať, ako protestoval pri návrhu zákona o Pro Slovakii? Tohto ja sa bojím, toto je môj jediný strach, že eventuálne toto percento, ktoré by bolo takto napísané, nikdy nebude dodržané, preto, lebo niekto môže povedať, že sú iné priority. A to bude dôvodom na nedodržanie percenta v zákone, ako to bolo aj v prípade Pro Slovakie. Ale, ešte raz, dobrý úmysel neberiem. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Tento poslanecký návrh je uverejnený pod tlačou 1457, návrh na jeho pridelenie na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1490.

Dávam slovo pánu poslancovi Lipšicovi, aby svoj návrh odôvodnil.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi zdôvodniť návrh novely zákona, ktorej cieľom je vrátiť právny stav do situácie spred decembra, novembra minulého roku, keď parlament cez poslanecký návrh mimoriadne zvýhodnil veľké kasína, tým, že im znížil odvody, zaviedol tzv. degresívnu maržu pre vysoké príjmy kasín. Súvisí to s plánovaným projektom Metropolis. Považujem za bláznovstvo do hlavného mesta, do metropoly umiestniť obrovské kasíno. Považujem to za bláznovstvo preto, že všetky negatíva, o ktorých budem hovoriť, spojené s veľkými kasínami sa v metropolitných aglomeráciách len zvyšujú. Nie je náhoda, že krajiny, ktoré legalizovali veľké kasínové komplexy, ich nikdy nemajú v hlavných mestách, ale skôr na perifériách. Las Vegas vzniklo v púšti a ruské megakasína budú asi na Sibíri. Budem hovoriť prečo je tomu tak, pretože, ako som povedal, negatívne dôsledky hazardných hier sa znásobujú vo veľkých metropolitných aglomeráciách.

Najskôr chcem povedať jednu vec. Ak by hazardné hry a veľké kasína neniesli so sebou žiadne negatívne dopady, tak by som takýto návrh nepredložil, pretože ak niekto chce hrať hazardné hry a tak tráviť voľný čas a nemá to žiadne iné negatívne dopady, nech to kľudne robí. Proste každý trávi čas iným spôsobom. Problém je, že hazardné hry majú obrovské dopady na kriminalitu, organizovaný zločin, osobné bankroty, rozpad rodín, zdravotníctvo, keďže ide o závislosť od hazardných hier, a podobne.

Najskôr chcem povedať, v čom sa urobila v parlamente novela, v čom táto vládna koalícia urobila novelu, ktorá nejde v prospech sociálne najslabších, ale práve naopak, v prospech veľkých prevádzkovateľov kasín. Jednak sa zaviedla licencia na 30 rokov pre kasíno v rekreačnom komplexe, čo je nový názov, ktorý bol do zákona včlenený, čo je kasíno, ktoré má minimálnu plochu 7 000 metrov štvorcových, 50 hracích stolov a 500 hracích automatov, a odvod sa znížil z 27 % hernej istiny na 8 % pri zisku nad 40 mil. eur. Čiže nieže je to rovná daň, to nieže je progresívna sadzba, ktorú socialisti väčšinou propagujú, to je úplný opak. To je degresívna daň. Čím má kasíno vyšší zisk, tým bude platiť nižšie odvody. To je návrh v prospech koho? Je to v prospech sociálne najslabších? Poviem to veľmi otvorene. Ak by osoby, ktoré túto zmenu v parlamente pred niekoľkými mesiacmi presadili, boli kúpené prevádzkovateľom kasína, nesprávali by sa inak.

Nie je náhoda, že v Spojených štátoch amerických sú jedny z najväčších korupčných káuz spojené s udeľovaním licencií pre kasína. Mal som možnosť asi pred dvoma rokmi na jednej konferencii v Prahe hovoriť s hlavným federálnym prokurátorom štátu Louisiana, ktorý mi povedal, že: "Ak sa môžete ubrániť týmto kasínovým komplexom, urobte to. Inak, pokiaľ dostanú licenciu, budete ich tam mať na desiatky rokov a nebudete mať šancu sa ich nijakým spôsobom zbaviť. A bude to mať dopad na organizovaný zločin, na kriminalitu, z pozície prokurátora na dva fenomény, ktoré považujem za najrizikovejšie."

Musím povedať, že spoločnosť, ktorá sa usiluje o kasíno pri Jarovciach, prevádzkuje aj kasína v meste New Orleans. Šéf projektu Metropolis Simon Bayley, keď sa táto investícia oznámila, povedal: "Rokovali sme s mnohými vládami v okolitých krajinách, no žiadna z nich nebola ochotná vyjsť tomuto projektu tak v ústrety ako slovenská vláda." To považujem za škandál. V každej krajine tento projekt narazil. Narazil preto, že narazil na verejnú mienku. Dnes, ako viete, na Slovensku prebieha petícia, ktorá obsahuje zozbieraných už desiatky tisíc podpisov proti tomu, aby v centre hlavného mesta, v metropolitnej aglomerácii, bolo prevádzkované megakasíno.

A teraz prejdem k tým negatívnym efektom kasína, pretože je zdôvodňované ministrom financií pánom Počiatkom, neviem, či mal inšpiráciu, keď sa vrátil z Monaka, z jachty, že tam tie kasína sú fajn, že toto kasíno prinesie veľké pridané efekty, investície a zamestnanosť. Podľa jednej z najvýznamnejších štúdií, ktorá bola vypracovaná v Spojených štátoch amerických, však každý dolár získaný z kasína v podobe odvodov alebo daní, alebo zamestnanosti je spojený so spoločenskými nákladmi vo výške 6 dolárov. Čiže keď získame 1 euro do štátneho rozpočtu, 6 eur vynaložíme na sociálne náklady s tým spojené. Opakujem ešte raz, ak by neexistovali spoločenské náklady hazardu, ja osobne by som nemal dôvod byť proti tomu. Problém je, že existujú. A poviem niekoľko z nich.

Prvá vec sú náklady na zdravotníctvo, pretože hazardné hry spôsobujú závislosť, spôsobujú gamblerstvo, spôsobujú patologickú závislosť. Podľa viacerých analýz umiestnenie kasína v nejakej aglomerácii dvojnásobne zvyšuje počet problémových gamblerov v 70-kilometrovom okruhu okolo kasína. Preto je nezmyslom umiestňovať o. i. kasíno v oblasti, kde je najvyššia koncentrácia obyvateľov. To si naozaj môže dovoliť možno banánová republika. Ale Slovensko takou republikou byť nemôže.

V oblasti kriminality 23 % patologických a 13 % problémových gamblerov bolo odsúdených na väzenský trest. Keď hovoríme o Las Vegas, tak poviem, že štát Nevada, v ktorom je Las Vegas, má jednu z najvyšších mier kriminality v Spojených štátoch amerických. Pri vzniku rôznych kasín v určitej oblasti prišlo v priemere k nárastu kriminality o 8 %. Pán minister vnútra nám nedávno ukazoval štatistiky, z ktorých som ja rád, že sa znižuje počet trestných činov. A neviem, či tento počin nebude znamenať, že sa štatistiky znovu zvýšia. Opakujem ešte raz, v priemere sa počet trestných činov zvýšil o 8 % po vzniku megakasína. V mestských aglomeráciách sa napr. zvýšil počet krádeží motorových vozidiel o 25 %.

Mnohé z kasín sú automatické práčky špinavých peňazí. O tom si nemusíme nič hovoriť. Ak pôjdete do Prahy, tak uvidíte, že takmer na každom rohu, na každom bloku je nejaké kasíno. Tie kasína sú v princípe dosť prázdne, lebo ich je tak veľa. Odporúčam navštíviť Prahu a túto skutočnosť si preveriť. Kvôli čomu tam tie kasína sú? Na pranie špinavých peňazí, bez akejkoľvek pochybnosti.

Spomínal nám pán minister financií, že tieto megakasína prinesú zamestnanie pre našich ľudí. Ja sa pýtam: Aké zamestnanie prinesú? Dobre, dajú nejakú prácu pri stavebných prácach, pri stavbe toho kasína a potom to budú práce skôr krupierske, upratovačské a SBS-kárske. Všetky výskumy potvrdzujú, že aj na tieto práce, či stavebné, ale potom aj upratovačské, SBS-kárske a krupierske má neuveriteľný vplyv organizovaný zločin, inými slovami, že vo väčšine kasín tieto práce organizovaný zločin ovláda a organizuje.

Okrem kriminality a posilňovania organizovaného zločinu problém kasín sa týka aj výchovy v rodinách. Deti z gamblerských rodín majú výraznejšie psychosociálne problémy, ako aj problémy v škole. Viaceré štúdie prišli k záveru, že vyššia miera výdavkov na hazard priamo súvisí s nižšou úrovňou vzdelania.

Obrovské megakasína majú vplyv aj na rozvrátenie rodín. Las Vegas má najvyššiu mieru samovrážd v Spojených štátoch amerických.

Okrem toho majú kasína vplyv aj na zvýšenie miery chudoby. Totižto chudobní dávajú na hazard proporcionálne väčšiu časť svojich príjmov ako bohatí, dávajú menej v absolútnom čísle, ale proporcionálne je to väčšia časť ich príjmov.

V okolí kasínových komplexov bol zistený dlhodobý nárast nezamestnanosti o 12 %. Čiže nie je pravda, že by kasína výrazne redukovali nezamestnanosť, práve naopak, kasína ju zvyšujú.

Kasínové komplexy majú veľký vplyv aj na nárast užívateľov omamných látok, drog. Každý piaty gambler je závislý od psychotropných látok.

Summa summarum, znovu to zopakujem, ak získame 1 euro z odvodov alebo daní z takéhoto kasínového komplexu, 6 eur vynaložíme na liečenie gamblerstva, na potláčanie kriminality, na riešenie rozvrátených rodín, sociálnej chudoby, nezamestnanosti. Toto je zrejme vizitka sociálnej vlády.

Pre mňa osobne je najväčšou hrozbou organizovaný zločin a kriminalita. Nebudem tu citovať, čo som povedal pri rokovaní o vládnom programe, že ako by táto vláda vychádzala v ústrety v mnohých oblastiach organizovanému zločinu. Tu sa to prejavuje úplne jednoznačne. Ak táto vládna koalícia je schopná bez verejnej diskusie v parlamente prijať pozmeňujúci návrh, ktorý zvýhodňuje vlastníkov obrovských kasín tak, že im stanovuje degresívnu maržu, že im dáva tridsaťročnú licenciu na prevádzkovanie, tak to považujem za niečo, čo je škandalózne, aj preto, že umiestnenie kasína sa navrhuje v mestskej aglomerácii, čo nemá obdobu podľa mojej mienke v dnešnej dobe v civilizovaných krajinách.

Pred pár dňami sme rokovali o podobnom návrhu pána poslanca Minárika. Myslím, že neprešiel o tri hlasy, štyri hlasy. Je šanca urobiť zmenu.

A chcem povedať na záver ešte jednu vec. Naše deti budú v tejto krajine vyrastať. Mnohé z nich budú vyrastať v Bratislave, v jej blízkom okolí alebo tu budú študovať, alebo tu budú potom pracovať. A moja otázka na vás všetkých, milé kolegyne, vážení kolegovia, je, či chceme, aby naše deti vyrastali v takomto prostredí. Ďakujem veľmi pekne.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP