Pátek 5. února 2010

Štvrtý deň rokovania

48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

5. februára 2010 o 9.00 hodine

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som vám zaželal príjemný deň.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 48. schôdze Národnej rady požiadali poslanci Ferdinand Devínsky, Jakub Gajdošík, Sergej Chelemendik, Ján Chrbet, Jaroslav Ivančo, Jaroslav Izák, Ľuboš Micheľ, Martin Pado, Pavol Pavlis, Pavol Prokopovič a Jarmila Tkáčová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Kovarčík.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1303, spoločnú správu výborov máte ako tlač 1303a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, poslankyne tri, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je začlenenie služby Mýtnej polície, Železničnej polície do štruktúr Policajného zboru. S touto zmenou sa počítalo v podstate od vzniku Mýtnej polície a následne po začlenení Železničnej polície do rezortu ministerstva vnútra. Je prirodzené, aby práve tá časť tejto služby, konkrétne Mýtna polícia, sa stala súčasťou Policajného zboru, pretože aj bude vykonávať všetky tieto činnosti spolu s dopravnou políciou a budú vzájomne tieto úlohy môcť vykonávať efektívnejšie a omnoho aj silnejšie, samozrejme.

Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišli dve pripomienky. Tieto pripomienky odporúčam, tak ako to navrhol gestorský výbor, schváliť.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1772 z 1. decembra 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s uvedenými pripomienkami. Ako bolo spomínané, sú dve. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk z výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 309 na jeho 75. schôdzi.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať druhým čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1314 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1314a.

Opäť prosím ministra Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil, nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 126/2009. Ústavný súd týmto nálezom vyslovil nesúlad tých ustanovení citovaných v zákonoch s Ústavou Slovenskej republiky, podľa ktorých bol výkon trestu odňatia slobody prekážkou výkonu práva voliť. V odôvodnení svojho rozhodnutia Ústavný súd uviedol, že v demokratickom a právnom štáte je neprípustné, aby bola akákoľvek veľká skupina občanov, alebo čo i len jeden občan, bez vážneho verejného záujmu vylúčená z volieb a zároveň jej bolo odopreté na určitú dobu vykonávať jedno z jej ústavou garantovaných práv, ak k takému opatreniu neexistuje legitímny cieľ a súčasne nie sú ohrozené iné dôležité verejné záujmy. Podľa názoru Ústavného súdu neexistuje žiadny relevantný verejný záujem smerujúci k tomu, aby osobám vo výkone trestu odňatia slobody bol odopretý výkon aktívneho volebného práva vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky ani vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Predkladaným návrhom sa citované zákony zosúlaďujú s týmto nálezom a upravujú tak, aby výkon trestu odňatia slobody zostal iba prekážkou práva byť volený, a to tak vo voľbách do Národnej rady, ako aj vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch, rozsiahla diskusia k nemu prebehla najmä v ústavnoprávnom výbore, a to vo viacerých smeroch. Ako však vyplýva zo spoločnej správy, neboli k nemu prijaté žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prosím o schválenie návrhu zákona.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 1314.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 1. decembra 2009 č. 1773 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady v znení neskorších predpisov a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

Vládny návrh zákona o voľbách do Národnej rady a o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov odporúčali Národnej rade schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 26. januára tohto roku č. 792, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením z 29. januára tohto roku č. 333, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien z 20. januára tohto roku č. 248 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 19. januára 2010, uznesenie má č. 309. Všetky bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Gestorský výbor na základe stanovísk k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a č. 331/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 333/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a č. 331/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorú máte ako tlač 1314a, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 2010, číslo uznesenia 804. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Môžem konštatovať, že som do rozpravy dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Daniela Lipšica, ktorý sa prihlásil za poslanecký klub KDH. Po vystúpení pani poslankyne Laššákovej a pána poslanca Lipšica bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte priestor v rozprave.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ako pán minister vo svojom úvodnom slove uviedol, tento zákon reaguje na nález Ústavného súdu. Ja by som, môj pozmeňujúci návrh smeruje vlastne k takej legislatívnotechnickej úprave, máte ho všetci v laviciach, ale keďže rokovací poriadok požaduje, aby bol tento pozmeňujúci návrh prednesený v Národnej rade, takže dovoľte, aby som ho prečítala.

V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy:

1. V čl. I bod 1 znie: "V § 2 ods. 2 sa doterajšie písmeno c) označuje ako písmeno b) a vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 2."

2. V čl. II bod 1 znie: "V § 2 ods. 3 sa doterajšie písmeno c) označuje ako písmeno b)."

Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa reaguje na uplynutie času od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým boli ustanovenia písmena b) v dotknutých odsekoch vyhlásené za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky a stratili aj platnosť. Zmenou nedochádza k vecnej zmene navrhovaných bodov.

Ďakujem pekne a prosím o podporu predloženého pozmeňujúceho návrhu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, ja budem mať tiež pozmeňujúce návrhy, ale nie legislatívnotechnickej povahy, ale vecnej povahy. Možno sa to nezdá, ale my dnes budeme v skutočnosti rozhodovať o tom, či aktívne volebné právo, právo voliť do Národnej rady a Európskeho parlamentu, budú mať osoby odsúdené aj za najzávažnejšie zločiny v tejto krajine. A ja si myslím, že by takéto volebné právo mať nemali.

Obete páchateľov najzávažnejších zločinov si nevyberajú politické tričko, sú z rôznych strán. Ako sa pozrieme do očí pani Kubašiakovej, keď o budúcnosti jej detí bude rozhodovať nielen ona vo volebnej miestnosti, ale aj vrahovia jej manžela? Ako sa pozrieme do očí rodine mladého muža, ktorý bol obeťou streľby košického podsvetia a náhodne bol na tom mieste, keď o budúcnosti tejto krajiny budú rozhodovať aj tí, čo z automatických zbraní do neho strieľali? Je našou povinnosťou ako volených zástupcov týchto ľudí povedať tomuto nie a ja si myslím, že na to máme aj dobrý dôvod, aj právne dobrý dôvod.

Tu sa stále operuje rozhodnutím Ústavného súdu, ktorý oprel svoje rozhodnutie o rozhodnutie Európskeho súdu vo veci Hirst proti Spojenému kráľovstvu. Ja z tohto rozhodnutia budem citovať, aby bolo zrejmé, že Európsky súd nikdy nepovedal, nikdy nepovedal, že všetci odsúdení musia mať aktívne volebné právo. A preto chápem, že najjednoduchšie vybavenie rozhodnutia Európskeho súdu a Ústavného súdu je to, čo navrhlo ministerstvo vnútra. Je to najjednoduchšie, ale nie je to najlepšie. Nie je to najlepšie.

Budem z tohto rozhodnutia citovať. Inak v tomto rozhodnutí, ktoré bolo veľmi osobitné, išlo o prípad z Veľkej Británie, lebo to je prípad Hirst proti Veľkej Británii, kde osoby, ktoré dostanú doživotný trest, sú odsúdené najskôr na tzv. tarifu, teda musia vykonať trest napríklad 15 rokov, aj keď majú doživotný trest, a potom už sú vlastne na úvahe výkonnej moci, či pokračujú vo výkone trestu, alebo nie. A Európsky súd rozhodoval o tom, že či už po tých 15 obligatórnych rokoch strata volebného práva ešte má svoje dôvody, a povedal, že nemá a nijako nespochybnil tých prvých 15 rokov.

A ja z toho rozhodnutia budem citovať, aby bolo zrejmé, úplne jasné, že vlastne ako to v Európe aj v Rade Európy vyzerá. Je to taká nejaká krátka komparatívna analýza, z ktorej zacitujem jednu vetu, podľa Európskeho súdu, keď to bolo komparované, asi 18 krajín Rady Európy neukladá žiadne obmedzenia vo výkone trestu pre aktívne volebné právo, 13 krajín zakazuje všetkým odsúdeným voliť a 12 krajín sú uložené isté obmedzenia. Čiže väčšina krajín Rady Európy neumožňuje všetkým odsúdeným vo výkone trestu voliť, k čomu smeruje tento návrh novely volebného zákona.

No a teraz z rozhodnutia súdu, budem teraz citovať: "Pokiaľ ide o rámec voľnej úvahy, upozorňuje súd na existujúce rozdiely v legislatíve a právnej praxi medzi zmluvnými štátmi. Na jednej strane spektra je asi 18 štátov, v ktorých sa odsúdeným neukladajú žiadne obmedzenia volebného práva. Asi v 13 štátoch väzni nemôžu voliť pre uplatňujúci sa zákon alebo pre absenciu vykonávacích ustanovení a medzi týmito extrémami", zdôrazňujem extrémami, "stoja zmluvné štáty, v ktorých sa strata volebného práva obmedzuje len na niektoré trestné činy." Čiže podľa Európskeho súdu my ideme do extrému. My ideme dať volebné právo všetkým odsúdeným aj za najzávažnejšie trestné činy.

"Tento nedostatok jasného konsenzu", pokračuje Európsky súd, "zdôrazňuje dôležitosť rámca voľnej úvahy vnútroštátnej zákonodarnej moci pri prijímaní podmienok, ktorými sa bude spravovať volebné právo." Nebudem dlho citovať, ale poviem veľmi jasný záver Európskeho súdu: "Legislatívna moc v štáte by mala rozhodnúť, či akékoľvek obmedzenie volebného práva by sa malo spájať len s konkrétnymi trestnými činmi alebo trestnými činmi dosahujúcimi určitý stupeň závažnosti alebo či napríklad súd vynášajúci rozsudok by mal rozhodnúť o pozbavení odsúdenej osoby volebného práva." Čiže tých alternatív je niekoľko. Jedna z nich je, že zákonodarca vylúči z aktívneho volebného práva osoby odsúdené za najzávažnejšie trestné činy. To je rozhodnutie Európskeho súdu.

A preto navrhujem, aby tá novela nebola taká jednoduchá, ale aby bola lepšia, navrhujem pozmeňujúci návrh v dvoch alternatívach. V alternatívach v tom, že by aktívne volebné právo nemali odsúdení za zločiny ako za závažnejšie trestné činy, alternatívne, to sa mi zdá byť absolútne minimum, aby ich nemali za obzvlášť závažné zločiny. Prečítam pozmeňujúce návrhy v tých dvoch alternatívach a potom sa ešte k tomu stručne vyjadrím.

Alternatíva jeden, pozmeňujúci návrh č. 1.

Bod 1. V čl. I bod 1 znie: Bod 1. V § 2 ods. 2 písmeno b) znie: "b) výkon trestu odňatia slobody uloženého za spáchanie zločinu."

Bod 2. V čl. II bod 1 znie: Bod 1. V § 2 ods. 3 písmeno b) znie: "b) výkon trestu odňatia slobody uloženého za spáchanie zločinu."

Čiže to je návrh, aby aktívne volebné právo nemali osoby odsúdené za zločin. Mali by ho len tie, ktoré sú za prečin vo výkone trestu. Prečin sú vlastne všetky kulpózne trestné činy plus všetky aj úmyselné trestné činy s trestnou sadzbou do piatich rokov. To je alternatíva číslo jeden. Dám to pani spravodajkyni.

Alternatíva číslo dva je obmedzenie výkonu aktívneho volebného práva osôb, ktoré sú odsúdené za obzvlášť závažné zločiny. Obzvlášť závažným zločinom je trestný čin, ktorý má dolnú hranicu trestnej sadzby 10 rokov. Ide vo väčšine prípadov o vrahov alebo osoby, ktoré spáchali tie najťažšie zločiny. Čiže prečítam alternatívu dva.

Bod 1. V čl. I bod 1 znie: Bod 1. V § 2 ods. 2 písmeno b) znie: "b) výkon trestu odňatia slobody uloženého za spáchanie obzvlášť závažného zločinu."

Bod 2. V čl. I bod 1 znie: Bod 1. V § 2 ods. 3 písmeno b) znie: "b) výkon trestu odňatia slobody uloženého za spáchanie obzvlášť závažného zločinu."

Aj alternatívu dva dám pani spravodajkyni. Neviem teraz, ako sa to vysporiada celkom s tým návrhom, ktorý dala pani spravodajkyňa, ale ak je vôľa, tak sa to dá ešte, samozrejme, že urobiť.

Tento návrh ja nepovažujem znovu, a tým uzavriem moje vystúpenie, za politický. Lebo opakujem ešte raz. Kto sa zastane obetí trestných činov? Páchatelia trestných činov majú svojich advokátov. Aj si ich platia alebo im ich platí štát. Ale častokrát obete trestných činov, a tých najzávažnejších, tie už nám nepovedia väčšinou nič, tie žiadnych advokátov nemajú. Tých musíme zastať my v parlamente. A ja sa nechcem pozerať do očí pozostalým po obetiach vrážd, keď sa ma budú pýtať, prečo priznáme rovnaké právo rozhodovať o budúcnosti našej krajiny aj vrahom ich blízkych? Opakujem ešte raz: Nikto nás k tomu nenúti. Ani Európsky súd pre ľudské práva. Je to naše slobodné rozhodnutie.

Preto vás žiadam, prosím, aby ste tento jeden z pozmeňujúcich návrhov schválili.

Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy písomne. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Neevidujem žiadnu prihlášku do rozpravy ústne, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcem sa spýtať pána ministra, či chce reagovať na príspevky, ktoré odzneli v rozprave v záverečnom slove. Pán minister? Nie. Pani spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh je pod tlačou 1411 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1461.

Prosím, pán podpredseda vlády, uveďte aj tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, minule som na tomto mieste prišiel o poznámky, ale dnes som prišiel k peru, tak sa pre istotu pýtam, Daniel, pán poslanec Lipšic, nie je to tvoje pero? Pani poslankyňa? Tak fajn, viete. Plodný pult parlamentu plodí nové perá, aspoň niečo. Dobre.

Vážený pán predseda, ešte raz, dámy poslankyne, páni poslanci, dôvodom na vypracovanie predloženého návrhu zákona je potreba zapracovať zmeny a doplnenia vyplývajúce z práva Európskeho spoločenstva v oblasti zbraní a streliva do právneho systému Slovenskej republiky. Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 21. mája 2008 totiž zmenila a doplnila smernicu o kontrole získavania a vlastnenia zbraní z roku 1991.

V súlade s novou smernicou sa nanovo upravujú ustanovenia, v ktorých sa vymedzujú niektoré pojmy, ako napríklad zbraň, jej hlavné časti, súčasť zbrane, a doplňujú sa nové pojmy, napríklad napodobenina zbrane a replika zbrane. Uvedenými úpravami došlo zároveň k rozšíreniu druhov definovaných zbraní v jednotlivých kategóriách.

Na základe smernice sa ďalej ustanovuje zákaz pre držiteľa zbrojného preukazu zaobstarávať si zbrane alebo strelivo prostredníctvom zmluvy na diaľku, napríklad cez internet. Držiteľ zbrojnej licencie bude môcť uzatvárať takúto zmluvu len s iným podnikateľom.

Vyslovene sa ustanovuje povinnosť označovať zbrane počas ich prevodu z vládnych zásob do trvalého civilného užívania. Obdobie vedenia evidencie o zbraniach sa v súlade so smernicou predlžuje na 20 rokov.

Záverom si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

A opäť dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Mariánovi Kovačócymu. Nech sa páči.

M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 83 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 č. 1461 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

A otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má tlač 1412 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1462.

Pán podpredseda vlády, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženej novely zákona o cestnej premávke je predovšetkým zabezpečenie transpozície novej smernice o vodičských preukazoch.

Smernica o vodičských preukazoch sa má uplatňovať až od 19. januára 2013, avšak členské štáty sú povinné ju transponovať do svojich právnych poriadkov už od 19. januára 2011. V dôsledku transpozície tejto smernice sa ustanovujú nové skupiny motorových vozidiel a vodičských oprávnení s tým, že sa už nerozlišujú skupiny a podskupiny, ale iba skupiny. Ďalej sa tiež zvyšuje vek na udelenie vodičského oprávnenia skupiny A a D, teda pre motocykle a autobusy, z 21 na 24 rokov a zavádza sa postupný prístup pri udeľovaní vodičského oprávnenia skupiny A. Upravujú sa podmienky pre skúšobných komisárov, zdravotná spôsobilosť na vedenie motorových vozidiel.

Ďalším zo základných cieľov predkladaného návrhu je zavedenie osvedčenia o evidencii v časti jeden vo forme polykarbonátovej čipovej karty, pričom súčasná forma osvedčenia o evidencii v papierovom vyhotovení ostane zachovaná ako časť dva.

Navrhovanou zmenou sa reaguje na požiadavky lepšej manipulácie, zvýšenia ochrany osvedčenia o evidencii a zabránenie nadmernému opotrebovávaniu súčasného osvedčenia v papierovom vyhotovení, keďže vodič vozidla bude povinný mať pri jeho vedení iba časť jeden, teda polykarbonátovú kartu. Vraciame sa tým teda k osvedčenému modelu malého a veľkého "techničáku".

Nové osvedčenie o evidencii tiež zvýši ochranu pred jeho zneužitím, a tým napomôže k eliminácii trestnej činnosti páchanej v súvislosti s krádežami, kúpou a predajom motorových vozidiel. Dve časti osvedčenia sa budú od 1. júna vydávať pri zápise nových vozidiel a v prípade starších vozidiel iba pri zmenách v evidencii.

Legislatívna úprava zavedenia dvoch častí osvedčenia o evidencii sa vykoná primárne novelizáciou zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktorá je obsiahnutá v čl. 5. Popri zmenách súvisiacich s vyššie uvedenými právnymi aktmi Európskej únie sa v zákone o cestnej premávke navrhuje novelizovať aj niektoré ďalšie. Ide však o minimálne zmeny, keďže väčšina ustanovení sa v praxi osvedčila a prispela k zníženiu počtu obetí, ako aj zranených pri dopravných nehodách.

Z týchto zmien by som chcel upozorniť na úpravu času a rozsahu zákazu používania zvláštnych motorových vozidiel na cestách I. triedy. Oproti súčasnému zákonnému stavu budú môcť traktory a pracovné stroje používať aj cesty I. triedy okrem ranných hodín v pondelok až v piatok a večerných hodín v piatok a v dňoch pracovného pokoja.

V nadväznosti na vyššie uvedené zmeny v zákone o cestnej premávke tento predložený návrh obsahuje tiež novelu zákona o správnych poplatkoch, Exekučného poriadku, zákona o autoškolách a zákona o povinnom zmluvnom poistení.

Ďakujem pekne za podporu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Len pre upresnenie, ste ma dnes trikrát oslovili predseda, viem, že médiami prenikla informácia, že sa pohrávate s mojím odvolaním a že by som mal byť hneď potom vymenovaný za predsedu, som zatiaľ nečítal. Zostaňme pri tom podpredsedovi, dobre? Ďakujem za porozumenie.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, Jánovi Richterovi, aby nás informoval o úvodnej spravodajskej časti jeho vystúpenia. Nech sa páči.

J. Richter, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať spravodajskú správu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení týchto zákonov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 18. januára tohto roku pod č. 1462 a § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny, pre financie, rozpočet a menu, pre hospodársku politiku, pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pre zdravotníctvo, pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania tu, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Zaujmite aj vy miesto pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Neevidujem ani ústne prihláseného poslanca alebo poslankyňu, a preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz v súlade so schváleným poriadkom nášho rokovania sa vrátime na stranu č. 9 a budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1391 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1417. Máte ho v tom programe pod č. 50 na strane č. 9.

Dávam slovo poslancovi Martinovi Froncovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákon, ktorý predkladám spolu s kolegom Abrhanom, je jednoduchá novela zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a v podstate reaguje na život.

Vlani, v období, keď sme si pripomínali pamiatku zosnulých, som stretol občana, ktorý bol takpovediac dosť pobúrený, ale aj znechutený a hovoril mi o tom, že v podstate v tomto období, keď chce si uctiť pamiatku blízkych zosnulých, tak vlastne zapol si televíziu a z televízie zaznievala reklama už na vianočný tovar, samozrejme, spojená aj s vianočnými motívmi, to znamená s tónmi kolied a aj v tej obrazovej časti s vianočnými motívmi. Hovoril som potom s viacerými ľuďmi a naozaj vnímajú túto reklamu ako nevhodnú. A je skutočnosťou, že vysielanie reklamy na vianočný tovar sa stále viac a viac posúva a že už zaznieva niekedy v októbri. Ja verím, že sa nedožijeme toho, že v pekný septembrový deň, kdesi pri vode, nám zaznejú v reklame tóny kolied. No, poviete si, že preháňam, ja dúfam, že preháňam. Ale aby sa to nestalo, tak prichádzame s novelou zákona o vysielaní a retransmisii.

Rád by som povedal, že ja vnímam, samozrejme, záujem obchodníkov, aby predávali svoj tovar, aby ho inzerovali, aby ho reklamovali. Na druhej strane Vianoce sú obdobie, ktoré s rešpektom si pripomína podľa mňa celá Európa a aj v mnohých iných krajinách vo svete, a myslím si, že tento rešpekt by sme mali zachovať a nemali by sme posunúť Vianoce a ich význam len do oblasti komercionalizácie. A čo celkom iste by som bol nerád, aby naše deti, kde v tom útlom veku sa veci zapisujú do pamäti, sa nestali obeťou tohto, by som povedal, obchodného marketingu, aby pre ne Vianoce potom neznamenali len to, kde, ako najlepšie a najlacnejšie nakúpiť nejaké darčeky.

Vianoce sú predsa len, si myslím, že trochu o inom, a tak tá novela znamená, že v podstate v paragrafe zákona o vysielaní a retransmisii, v § 33, vkladáme za osem bodov tohto paragrafu. Tých osem bodov, to sú rôzne obmedzenia pre vysielanie reklamy. Jeden bod, ktorý nie vyslovene zakazuje, ale obmedzuje vysielanie reklamy v televízii na obdobie od 20. novembra, čiže približne vtedy, keď je už obdobie očakávania Vianoc.

Môže niekto namietať, že takéto veci by nechcel mať v zákone. Ja len rád by som povedal, že keď si pozriete ten § 33 a tých osem bodov, zistíte, že je tam oveľa viac obmedzení, a môžeme o nich takisto polemizovať, či sú vhodné, alebo nie. Ja osobne vždy váham, priznám sa, keď dávame nejaké obmedzenia, ale na druhej strane, keď nie je dosť dobré možné prirodzeným spôsobom sa brániť tomu, čo sa deje, a v tomto smere, myslím, že už tá reklama presiahla normálnu mieru a už sa akosi nechce zastaviť, v tom prípade si myslím, že je oprávnené, aby sme to urobili aj formou zákona.

Čiže ten bod 9 v tom paragrafe znie: "Vysielať reklamu na vianočný tovar a reklamu, ktorá obsahuje vianočné symboly a motívy, možno len v období od 20. novembra do 31. decembra v bežnom kalendárnom roku."

Toto je samotný návrh, čiže tá zmena je veľmi jednoduchá.

Rád by som povedal a v tomto prípade aj ohodnotil prístup ministerstva financií, pretože mám pocit, že snáď, neviem, či sa to vôbec stalo, ale ja to dlhodobo sledujem, obyčajne ministerstvo financií dá stanovisko, že nesúhlasí s tým, že by sa mali navyšovať prostriedky, keď sa nenavyšujú. V tomto prípade naozaj korektne konštatovalo, že tak ako je aj v doložke o finančných dopadoch návrhu zákona, že žiadne finančné dopady na štátny rozpočet z návrhu tohto zákona nevyplývajú. Chcel som to tu povedať aj preto, že chcem tento korektný postoj, v tomto prípade ministerstva financií, oceniť.

Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, obraciam sa na vás, aby ste celkom normálne reagovali a zvážili to, čo istým spôsobom cítia obyvatelia tejto krajiny, že táto reklama je tak rýchlo a tak predčasne vysielaná nevhodná.

A ešte snáď by som zdôraznil, že ide nie o, samozrejme, ani sa tu nedá urobiť nejaký absolútny zákaz, ale ide o reklamu, ktorú vnímam ako najvtieravejšiu. Najvtieravejšiu v tom, že vám prichádza rovno do bytu. Jednoducho, zapnete si televízor a máte ju tam. Ja nehovorím, že sa dá každej vyhnúť, ale predsa len do istej miery, ale táto je z tohto pohľadu naozaj, zdá sa mi, že najagresívnejšia.

Čiže obraciam sa na vás s prosbou, aby ste túto legislatívnu zmenu zákona o vysielaní a retransmisii podporili.

Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP