Čtvrtek 10. prosince 2009

Siedmy deň rokovania

44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

10. decembra 2009 o 9.01 hodine

 

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Rudolf Bauer, Milada Belásová, Pál Csáky, Mikuláš Dzurinda, Jozef Ďuračka, Jozef Líška, Mojmír Mamojka, Ľuboš Micheľ.

Keďže poslankyne tu nemáme, takže, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 44. schôdze, a to

návrhom vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska.

Návrh vlády má parlamentnú tlač 1369.

Návrh odôvodní minister financií Slovenskej republiky Ján Počiatek, ktorého vítam na našom rokovaní. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená dáma, vážení páni, podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov členmi Bankovej rady Národnej banky Slovenska je guvernér, dvaja viceguvernéri a dvaja ďalší členovia. Pritom guvernéra podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky schválený Národnou radou Slovenskej republiky.

Vzhľadom na termín uplynutia funkčného obdobia súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Ivana Šramka od 1. 1. 2010 predkladám návrh na vymenovanie doc. Ing. Jozefa Makúcha za nového guvernéra Národnej banky Slovenska, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky dňa 9. decembra 2009. Menovaný už v súčasnosti zastáva funkciu člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska a spĺňa všetky kritériá, predpoklady a podmienky na úspešný výkon funkcie guvernéra Národnej banky Slovenska.

Ďakujem za slovo. Skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Takže musím sa teraz ospravedlniť, vážená pani poslankyňa, poslanci, dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu. Teda dávam slovo pánu poslancovi Michalovi Lukšovi, aby informoval Národnú radu o spravodajskej informácii.

M. Lukša, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov pristúpil k návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska doc. Ing. Jozefa Makúcha, PhD., ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady ako tlač 1369.

Vláda Slovenskej republiky v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov predložila tento návrh a zároveň ho požiadala prerokovať na schôdzi Národnej rady.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku. Svojím rozhodnutím č. 1397 z 9. decembra 2009 pridelil tento návrh vlády Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie s termínom ihneď. Gestorský výbor prerokoval návrh vlády na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska a prijal k nemu uznesenie č. 637 z 9. decembra 2009, v ktorom súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska doc. Ing. Jozefa Makúcha, PhD., a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, pardon, návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovania guvernéra Národnej banky Slovenska schváliť.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Chcem sa spýtať, pani poslankyne a poslanci, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem, pán poslanec Július Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Ako jediný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Július Brocka, nech sa páči, máte slovo.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, ja som v Národnej rade už nejaký piatok a myslel som si, že ma už hocičo neprekvapí v tejto inštitúcii, ale musím povedať, že je vždy niečo, čo v tejto Národnej rade prekvapí, a určite nielen poslancov Národnej rady.

Dámy a páni, nemám v tejto chvíli nič proti kandidátovi na guvernéra Národnej banky Slovenska, ale chcem povedať minimálne dve veci. Prvú, pred mesiacom na minulej schôdzi poslanci vládnej koalície robili, prepáčte za výraz, "cirkus", keď sme nepriamou novelou novelizovali zákon o Národnej banke Slovenska argumentmi o tom, že aby bola zabezpečená funkčnosť tejto inštitúcie, tak je potrebné urýchlene novelizovať zákon o Národnej banke. Myslel som si vtedy, teda aj vy viacerí, že ide o to, aby terajší guvernér mohol pokračovať vo svojej funkcii, alebo prípadne niektorí z viceguvernérov ho mohol nahradiť. Ukazuje sa, že tak ako to na Slovensku platí aj v iných oblastiach, že kde sa dvaja bijú, nakoniec tretí zvíťazí, ale to je vedľajšie, to je možno na komentáre niekoho iného.

Čo mňa zaráža, a to považujem za podstatné, prosím vás, veď to je taká vážna vec - funkcia guvernéra Národnej banky Slovenska. To predsa nevolíme vedúceho úradu ministerstva financií alebo ani vedúceho strážnej služby v Národnej rade. Veď ten kandidát sa ani neusiloval o podporu v poslaneckých kluboch. Ak to vám nevadí, poslancom vládnej koalície, tak mne to vadí a ja preto dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode, aby poslanci, poslanecké kluby mali možnosť sa stretnúť s kandidátom na guvernéra a položiť mu aspoň niekoľko otázok, aby sa ho mohli spýtať na veci, ktoré ich zaujímajú. Ako bude vo svojej funkcii pokračovať? Alebo ako bude fungovať Národná banka Slovenska? Aj keď jej kompetencie sú možno dnes určite oveľa, oveľa menšie, ako boli pred vstupom do eurozóny. Ale je to stále jedna z najdôležitejších inštitúcií na finančnom a kapitálom trhu.

Jednoducho to považujem za minimálnu vec, aby ten kandidát, o ktorom ideme rozhodovať, aby sa poslanci, ak nie vo výboroch, všetkých, tak minimálne v poslaneckých kluboch mohli s týmto kandidátom stretnúť. A preto navrhujem za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme po hlasovaní o 11.00 hod. mohli s kandidátom na guvernéra Národnej banky stretnúť a aby sme až potom pristúpili k hlasovaniu o jeho voľbe.

Ďakujem za vašu pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem za vystúpenie v rozprave. S faktickou pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa stotožniť s tým, čo hovoril kolega Brocka, že asi nemeníme ani vrátnika, ani strážnika, meníme šéfa, guvernéra Národnej banky Slovenska. A celkom dobre to ani ja nechápem, aj pre mňa to je prekvapenie. Doteraz som nepočul zo strany vlády alebo najvyšších predstaviteľov, aby mali výhrady voči jeho práci, aby mali výhrady voči kreditu, ktorý sme aj na základe jeho pôsobenia mali v zahraničí. Aj napriek tomu, že bol ocenený ako guvernér Slovenskej republiky - a zrazu ho meníme. Skúste nám to vysvetliť. Ja to celkom dobre nechápem. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Vystúpili všetci, teda jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?

Nech sa páči.

J. Počiatek, minister financií SR: Teda na konkrétnu otázku. Končí mu funkčné obdobie, pán Kahanec, to ste si asi nevšimli, a nechce pokračovať, to je jeho osobná vec. Takže nemôžeme nikoho do toho nútiť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Spravodajca chce sa vyjadriť? Áno, záverečné slovo. Nechce sa pán spravodajca vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať ďalším bodom programu a to je

Petícia občanov Slovenskej republiky Stop uránu na Slovensku.

Petícia má parlamentnú tlač 1234 a správa výboru má tlač 1234a.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Ľubošovi Martinákovi a prosím ho, aby podal správu o prerokovanej petícii vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Petíciu občanov Slovenskej republiky Stop uránu na Slovensku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1324 z 3. novembra 2009 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ktorý podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval petíciu 19. novembra 2009 a uznesením č. 614 vzal uvedenú petíciu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tiež ju vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval petíciu 24. novembra 2009 a uznesením č. 496 z 24. novembra 2009 vzal petíciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky tiež vziať na vedomie. Zároveň sa výbor rozhodol pripraviť legislatívnu úpravu stavebného, geologického a banského zákona tak, aby sa, vychádzajúc zo štúdií environmentálnych dopadov prieskumu a ťažby nerastných surovín na zdravie obyvateľov, kvalitu ich života, čisté životné prostredie a priestor pre ďalší trvalo udržateľný rozvoj jednotlivých regiónov, zabezpečila dostatočná ochrana verejného záujmu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor schválil túto správu svojím uznesením č. 505 z 1. decembra 2009. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uznesenie máte dané v prílohe.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie stanoviska výboru.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Po jej vystúpení bude priestor na prihlásenie sa do rozpravy ústne.

J. Tkáčová, poslankyňa: Poprosím vás o chvíľku strpenia, pretože sa potrebujem prichystať. (Pripájanie notebooku kvôli prezentácii.)

Ja sa ospravedlňujem, kolegovia, ale musím na úvod najprv protestovať proti spôsobu, ako sa tu organizuje program, ktorý sme na začiatku schválili, a body sú prehadzované, ako len komu napadne. Takže som nestihla si tie obrázky, ktoré vám chcem ukázať, pripraviť. Ale už sú tam, takže môžeme začať.

K problematike ťažby uránu som, vážení kolegovia, kolegyne, vystupovala v pléne Národnej rady už viackrát a som si povedala, že viac ako tisícky slov budú účinnejšie obrázky a sú to obrázky z oblastí, kde sa urán ťaží, a sú to obrázky, ktoré ukazujú, ako je krajina po ťažbe zdevastovaná. Nechám ich bežať počas môjho vystúpenia a toto moje vystúpenie je snahou zhrnúť všetky fakty o Petícii Stop uránu na Slovensku, ktorú organizovali mimovládne organizácie Greenpeace, Priatelia Zeme, Sosna a ďalšie.

Čiže základné fakty sú: Túto petičnú akciu podporilo viac ako 113-tisíc občanov Slovenska a petícia vďaka záujmu občanov stále pokračuje. Ďalej pribúdajú podpisy na petičné hárky. Môžeme konštatovať, že táto petícia, táto petičná akcia je najväčšou environmentálne orientovanou petičnou akciou v histórii Slovenska. Najväčšou environmentálnou petičnou akciou.

Túto petíciu podporili aj zástupcovia, volení zástupcovia občanov, a to zástupcovia organizovaní v ZMOS-e a organizovaní v Únii miest, ktorí vo svojich uzneseniach nielen odmietajú ťažbu uránu vo svojich územných celkoch, územných samosprávnych celkoch, ale ktorí odmietajú aj prieskumné práce. Tie argumenty, že však dobrý gazda potrebuje vedieť, čo má v humne, neobstoja, pretože my už veľmi dobre vieme, kde zásoby uránu na Slovensku máme. Čiže vbíjame sa do otvorených dverí. A vznikajú tu aj také dôvodné otázky, ako sa zahraničné firmy tak rýchlo dozvedeli o prieskumných prácach, o výsledkoch prieskumných a geologických prác, ktoré boli vykonané ešte v časoch československých, teda v dobe Československej socialistickej republiky.

Keď som hovorila, že Petíciu Stop uránu podporuje aj samospráva, dovoľte mi zacitovať zo stanoviska ZMOS-u, ktoré vyjadruje obavy občanov z možnej a hroziacej ťažby uránu. Tie miesta sú hlavne koncentrované, tých 15 nálezísk je koncentrovaných na východnom Slovensku, v Košickom a Prešovskom kraji a potom v Trenčianskom kraji. Takže zo stanoviska ZMOS-u. Citujem: "Riziká ťažby uránovej rudy, ktoré by museli znášať občania Slovenska, naše regióny, životné prostredie a veľmi pravdepodobne aj verejné financie, výrazne prevyšujú prínosy, ktoré by prípadná ťažba uránu mohla znamenať pre štát." Povedal výkonný podpredseda ZMOS-u Milan Muška. Podľa jeho slov "združenie je tiež presvedčené, že sa neoplatí riskovať zdravie ľudí, kvalitné zdroje pitnej vody, poľnohospodársku pôdu či bohatstvo slovenskej prírody".

V tomto kontexte musíme skutočne hovoriť o ekonomických benefitoch, ktoré z prípadnej ťažby uránu by mali zahraničné ťažiarske spoločnosti, a o ekonomických nákladoch, ktoré by zo sanácie prírody po ukončení ťažby mali občania Slovenskej republiky. V Čechách zatiaľ stála sanácia občanov Českej republiky 65 mld. korún.

Naša legislatíva je, žiaľ, formovaná tak, alebo je v takom právnom stave, že prípadný ťažiar platí poplatky za dobývacie právo, ktoré sú šialene nízke, a zároveň je povinný tvoriť rezervu na sanáciu, ale len vo výške 50 % predpokladaných nákladov. A čo potom, keď počas sanácie daná právnická osoba, daný podnikateľský subjekt zanikne? Kto potom? No, samozrejme, my. My všetci.

Keď hovoríme o sanácii životného prostredia po ťažbe uránu, musíme povedať aj to, že tie dôsledky, environmentálne dôsledky na vodu, na krajinu, na ovzdušie, na zdravie obyvateľstva sa neprejavia len niekoľko rokov, tie sa budú prejavovať niekoľko generácií. A samotná sanácia bude zdrojom profitu, zdrojom príjmu zase nejakých súkromných firiem, ktoré túto sanáciu budú na náklady občanov Slovenskej republiky vykonávať. Toto sú ekonomické dôvody, pre ktoré - zatiaľ - by sme ťažbu uránu mali odmietnuť.

Takisto Únia miest podporuje petíciu proti ťažbe uránu a požaduje, aby v prípade, keď plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja a územné plány miest, obcí a regiónov nepredpokladajú banskú činnosť, nesmú na ňu banské úrady vydať súhlas. Stanovisko obce, prípadne vyššieho územného celku by malo byť pre banský úrad podľa únie záväzné. "Záujem súkromnej ťažobnej spoločnosti nemôže mať prednosť pred záujmom občanov," konštatoval pán Minarovič. Predpokladám, že to je sekretár únie, Marián Minarovič.

Takže toľko k stanovisku samosprávy. Ja chcem dať do pozornosti fakt, že napríklad pri výstavbe atómovej elektrárne musia občania dotknutej obce dať na ňu súhlas, a predsa sa na Slovensku aj v Čechách podarilo postaviť atómové elektrárne alebo naplánovať stavbu ďalších. Takže nebojme sa toho, aby sa občania, ktorých sa takáto veľká stavba a možno aj riziková stavba týka, aby sa občania týchto území k výstavbe vyjadrovali.

Toto, samozrejme, je premietnuté aj do troch legislatívnych návrhov, ktoré sme na utorňajšom rokovaní výboru schválili, a ja pevne dúfam, že všetci kolegovia z výboru, ktorí hlasovali, aby výbor podal tieto tri legislatívne návrhy, že nielen poslanci z výboru, ale aj ich kolegovia zo všetkých poslaneckých klubov tieto návrhy podporia. Ja si myslím osobne, že sme tým povinní, týmto občanom, ktorí sa s petíciou na nás obrátili.

K ďalšiemu sumáru. K priebehu petičnej akcie patrí aj podpora predstaviteľov samosprávnych krajov, a to Košického a Trenčianskeho. Pán Zdenko Trebuľa takto verejne urobil až po tom, ako som ho na tlačovej konferencii k tomu vyzvala, a potom zrazu bola ochota aj prijať predstaviteľov petičného výboru, pre ktorých dovtedy nebol voľný termín. A napriek tomu sa teším, že sa to podarilo a pán Trebuľa verejne deklaroval, že samosprávny kraj, Košický samosprávny kraj vo svojom územnom pláne počíta s týmto územím pre rozvoj cestovného a turistického ruchu. Budeme veľmi, veľmi pozorne dohliadať, aby tieto záväzky pán novozvolený predseda samosprávneho kraja aj dodržal. Samozrejme, budeme iniciovať, aby nové zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja prijalo patričné uznesenie k ťažbe uránu.

Podporu vyjadrilo v petícii aj zastupiteľstvo trenčianskeho vyššieho územného celku, ktoré už v roku 2008 prijalo uznesenie, v ktorom požiadalo o zastavenie všetkých prieskumných prác a plánov ťažiť urán v lokalite Kálnica - Selec.

O samospráve som hovorila, o komunálnej samospráve. V čase odovzdania tejto petície do Národnej rady jej podporu vyjadrilo 41 dotknutých obcí a miest, ktoré prijali uznesenia, v ktorých vyjadrili svoj nesúhlas s prieskumom uránových rúd a ich prípadnou ťažbou na svojom území. Hlavným argumentom, opakujúcim sa vo všetkých uzneseniach, je rozpor plánovanej ťažby s platnými územnými plánmi, ako aj s rozvojovými koncepciami.

Musím povedať, že máme veľmi zlú skúsenosť s rešpektovaním územného plánu, a to v prípade Pezinku, kde - to mi kolega Čech potvrdí - napriek tomu, že územný plán výstavbu druhej skládky nepredpokladal, stav je taký, že momentálne táto druhá skládka nielenže je postavená, ale je do nej navážaný komunálny odpad napriek tomu, že Najvyšší súd vydal predbežné opatrenie, ktorým toto navážanie zastavil, pretože Ústavný súd toto predbežné opatrenie zastavil.

Rozhodnutia Ústavného súdu sa rešpektujú a možno by niekto mal povedať, by povedal, že sa ani nekomentujú, ale dovoľte mi aj svoj názor. Dosť s počudovaním sledujem, že napriek požiadavke občanov Pezinka, aby boli informovaní o dôvodoch, o obsahu, prečo došlo k pozastaveniu predbežného opatrenia Najvyššieho súdu, k týmto informáciám sa nemôžu dostať. Na dnešnej hodine otázok sa aj pani ministerky spravodlivosti, pani Viery Petríkovej, pýtam, či takýto postup Ústavného súdu je dôveryhodný, pretože na stránke, na oficiálnej stránke Ústavného súdu podľa mojich informácií v iných prípadoch sa zverejňujú aj priebežné rozhodnutia, ktoré smerujú ku konečnému rozhodnutiu v danej kauze.

Ale poďme ďalej. Kto ešte podporil Petíciu Stop uránu? Mnoho slovenských, popredných slovenských i zahraničných odborníkov z oblasti geológie, ochrany zdravia a životného prostredia. Známy slovenský ekológ, aby som uviedla aspoň dvoch, pán Dr. Mikuláš Huba, CSc., a jeden z najuznávanejších odborníkov Dr. Jozef Vozár, DrSc., vedúci geologický pracovník Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied, z ktorého stanoviska som citovala už včera, keď som predkladala zákon, ktorý by ustanovil 12-ročné moratórium na ťažbu uránu na Slovensku.

A dovolím si predsa zopakovať, pretože opakovanie je matka múdrosti, z jeho stanoviska, citujem: "Ťažba uránu do tak zaľudnenej oblasti, ako je stredná Európa, rozhodne nepatrí. Prieskum, ale hlavne ťažba uránových rúd rozhodne majú vplyv na životné prostredie a sú rizikové vo všeobecnosti. O to viac v tak zaľudnenej a kultivovanej časti, ako je stredná Európa, a teda aj Slovensko. Ťažba takej suroviny v strednej Európe znamená riziko znečistenia pôd a vôd, tak podzemných, ako aj povrchových, a, samozrejme, v konečnom dôsledku aj znečistenie ovzdušia." Toľko zo stanoviska pána Dr. Vozára.

Ďalej k tým organizáciám, ktoré podporili Petíciu Stop uránu na Slovensku. Je to spoločné vyhlásenie 23 slovenských ochranárskych organizácií, ktoré bolo zverejnené 1. októbra 2009. No a nakoniec, ale nie ako najnevýznamnejší, je to podpora množstva osobností kultúrneho a spoločenského života, ktorých zoznam, aby som nikoho z nich nevyberala, môžeme nájsť na internetovej stránke www.stopuranu.sk.

Dámy a páni, výbor predložil do Národnej rady návrh uznesenia, v ktorom Národná rada berie na vedomie túto petíciu a zároveň sa zaväzuje prijať legislatívu, ktorá by viedla k zlepšeniu legislatívnych podmienok z pohľadu občanov Slovenska k ťažbe uránu. Nie je to podľa môjho názoru téma politická. Skutočne tie otázky, problémy ochrany zdravia, základných práv a slobôd sú otázkami o našej morálke, o našich prioritách. A dávam do vašej pozornosti aj Chartu základných práv a slobôd, ktorá sa 1. decembra 2009 stala právne záväznou tým, že do platnosti vstúpila Lisabonská zmluva, ktorú tento parlament ratifikoval ešte začiatkom roku 2008. V tejto charte je inovatívny prístup k základným právam a slobodám. Všetky práva a slobody majú rovnakú váhu a vytvárajú sa aj nové práva, hovorí sa o právach štvrtej generácie. A jedným z takých práv je aj právo na zlepšovanie životného prostredia prostredníctvom trvalo udržateľného rozvoja. Dokumenty, strategické dokumenty Slovenskej republiky hovoria v tejto súvislosti o tom, že pri využívaní nerastného bohatstva v oblasti energetiky, napríklad, sme povinní myslieť aj na budúce generácie.

Preto vás, kolegovia a kolegyne, žiadam, ja vás prosím, aby sme tejto petícii v Národnej rade dali zelenú a aby sme vypočuli hlas občanov našej vlasti.

Ďakujem vám za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Boli ste jediná prihlásená písomne. Do rozpravy, nefunguje momentálne technika, chcem sa spýtať, panie poslankyne, poslanci, kto sa hlási do rozpravy ústne? (Reakcia z pléna.)

J. Tkáčová, poslankyňa: Nie, nie, ja nie som predkladateľka, ja som vystúpila v rozprave.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ale nemôžem ani vyzvať, lebo je možnosť sa prihlásiť do ukončenia rečníka. Keďže nikto nebol prihlásený, tak ja nemôžem inú vec spraviť, ako pristúpiť k tomu, čo je možné, a to znamená, že prihlásiť sa do rozpravy, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Registrujem, pán poslanec Zsolt Simon, Zdenka Kramplová, končím možnosť, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Vystúpi pán poslanec Zsolt Simon. Pripraví sa Zdenka Kramplová.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prejednávame tu jednu petíciu, pod ktorú sa podpísalo viac ako 100-tisíc občanov Slovenskej republiky. Táto Národná rada a každý jej poslanec dostal mandát na výkon svojej funkcie od občana nie preto, aby občana šikanoval, ale robil to, čo občan považuje sám za potrebné a dôležité.

Ťažba uránu je potenciálne vysoké riziko znečistenia životného prostredia. Ja by som sa chcel zamerať nielen na túto všeobecnú formuláciu, ale na formuláciu, že je to vysoké, potenciálne vysoké riziko znečistenia spodných vôd a zdrojov pitnej vody. Spustením ťažby by potenciálne ohrozilo zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou v okolí Trenčína či Košíc. To je predpokladané miesto ťažby.

Položme si otázku: Bez uránu dnes vieme existovať? Bez vlastnej ťažby? Však existujeme. Dovážame túto surovinu zo zahraničia, nevieme ju obohacovať, nevieme ju spracovať? Pokiaľ to dáme zahraničným investorom, aby prišli a vyťažili, zoberú túto surovinu mimo územia Slovenskej republiky na obohatenie a potom možnože Slovenská republika ju môže kúpiť. Ale podľa dohôd, ktoré má Slovenská republika uzatvorené s Ruskom, je evidentné, že na budúcich 10 rokov o tento problém máme postarané. Ale aj keby sme kúpili urán obohatený, teda vyrobený na Slovensku, obohatený, tak ho nekúpime za nejakú zvýhodnenú zlacnenú cenu, ale kúpime ho za celosvetovú cenu uznávanú všade. Preto asi nie je logické, keď nepotrebujeme dnes ťažiť urán, aby sme k tomu pristupovali.

Z uvedeného vyplýva, že SR nie je odkázaná na ťažbu tohto nerastného bohatstva v súčasnosti. Včera Národná rada Slovenskej republiky neprijala návrh kolegyne Tkáčovej na odsúhlasenie moratória 12 rokov, ktorý by vytvoril priestor na širokú diskusiu a vytvorenie priestoru na vývoj nových bezpečnejších technológií. Dúfam, že návrhy výboru, ktoré predloží na budúcu schôdzu Národnej rady, budú podporené celou snemovňou, pretože tieto návrhy nie sú návrhy koaličné, nie sú ani opozičné, ale sú spoločné a vychádzajú zo spoločnej vôle občanov.

Veď predsa keď sa pozrieme na to, kto všetko podporil túto petíciu, tak musíme vidieť, že sú to starostovia, predstavitelia vyšších územných celkov, nielen opoziční, ale aj koaliční. Táto petícia je charakteristická tým, že nerozdeľuje občanov podľa politickej príslušnosti. Bol by som rád, keby Národná rada ukázala obdobný takýto postoj pri hlasovaní o tejto petícii, o uznesení, ktoré navrhol výbor k tejto petícii, ale aj na budúcej schôdzi Národnej rady pri prerokovaní návrhov, ktoré vychádzajú z tejto petície a sú návrhom výboru.

Ja osobne podporím návrh a toto znenie aj teraz, aj podporím návrhy na budúcej schôdzi Národnej rady, ktoré predloží Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ktoré sledujú legitímny cieľ - naplniť požiadavku viac ako 100-tisíc občanov vôle vyjadrenej v tejto Petícii Stop uránu.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tkáčová, Halecký, Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Pripraví sa predseda výboru Jozef Halecký.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem poďakovať kolegovi Simonovi aj všetkým ďalším 60 poslancom, ktorí včera podporili návrh zákona o 12-ročnom moratóriu.

A k tomu, čo hovoril kolega Zsolt Simon, hlavne k zaisteniu jadrového paliva pre Slovenskú republiku, chcem povedať, že ruský dodávateľ jadrového paliva podpísal so Slovenskými elektrárňami dve dlhodobé zmluvy na dodávku paliva pre slovenské jadrové elektrárne. Tento podpis zmlúv potvrdil aj hovorca Slovenských elektrární Juraj Kopřiva a ďalej nás informoval, že zároveň ruská firma, ktorá dodáva jadrové palivo, je pripravená dodávať až do konca životnosti jadrových blokov na Slovensku. Tá prvá zmluva zabezpečuje dodávku jadrového paliva do roku 2015 a druhá dáva opciu pre všetky budúce jadrové bloky na Slovensku. Pri otázke, či má Rusko dostatok uránu, Rusi informovali ústami premiéra Putina, že Rusko podpísalo dohodu o nákupe austrálskeho uránu, ktorý bude používaný výhradne pre ruské jadrové elektrárne a pre svojich zahraničných odberateľov, a na vojenské účely má Rusko uránu dosť. Zároveň Rusko podpísalo dohodu s Mongolskom o spoločnom podniku na náleziská uhlia, zlata a uránu. Odhaduje sa, že svetové zásoby uránu sú zhruba na 80 rokov a 45 % týchto zásob je koncentrovaných do Austrálie a do Kanady, ktoré, ako vieme, vyhlásili moratórium na ťažbu uránu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda výboru Jozef Halecký, pripraví sa Martin Fronc.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán poslanec, chcel by som sa opýtať na jednu otázku, ale úvodom chcem zdôrazniť, že skutočne vážim si ľudí, ktorí dokázali zorganizovať a využiť aj názor v danej lokalite o ekologicky takej závažnej skutočnosti ohrozujúcej zdravie, život a možno aj existenciu do hlbokej budúcnosti a perspektívy. Zaiste, že aj vzhľadom na vysokú koncentráciu obyvateľstva, ale aj pitnej vody, minerálnej vody, kúpeľných a ostatných zdravotníckych zariadení v tejto lokalite je potrebné a myslím, že je dôležité, aby ekologické, zdravotné a verejnozdravotné riziko bolo prvoradé.

Chcem sa vás však opýtať, či považujete za primerané, aby minimálne, pokiaľ taká situácia nastala, sa urobil primeraný prieskum, výskum do hĺbky a do rozsahu, akej si vyžaduje situácia, a či aj prieskum a výskum považujete za niečo, čo je v kontraprodukcii s touto petíciou a s touto celou záležitosťou. Ja osobne bol by som zvedavý a zaujímali by ma všetky okolnosti, ktoré s uránom súvisia, s nebezpečím výskytov, lokalitou, zahraničných expertov, nielen ekologických, ale aj odborníkov hospodárskych a vysokošpecializovaných organizácií.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. S faktickou poznámkou pán poslanec Martin Fronc. Pripraví sa s reakciou Zsolt Simon.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Ťažba nerastných surovín vždy spôsobuje aj škody na životnom prostredí, čiže je to taká vždy dilema, ale v tomto prípade je to mimoriadne ohrozujúce a nebezpečné, a preto si myslím, že na to treba naozaj veľmi vážne odpovedať. Ale čo pokladám za dôležité, to je práve tá petícia a myslím, že my sme tu aj pre to, aby sme vnímali veľmi citlivo a rešpektovali to, čo chcú ľudia, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Preto návrh, ktorý má výbor, pokladám za dobrý, odôvodnený a racionálny a podporím ho. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Zsolt Simon.

Zs. Simon, poslanec: Pán kolega Halecký, prieskum, ktorý sa robí dnes zahraničnými spoločnosťami na Slovensku, nie je ničím novým. Robia tam, kde už predchádzajúce prieskumy preukázali, že urán je. Aj v akej miere, aj v akom rozsahu. Tento prieskum je len o tom, že si overíme, že údaje Slovenskej republiky sú skutočné a pravdivé. Pýtam sa, kto pôjde robiť takýto výskum za vlastné peniaze, keď nebude chcieť ťažiť?

Dneska sa tváriť, že nás sa to netýka, však ide o prieskum, je krátkozraké, lebo veľmi rýchlo zistíme, že začína ťažba. Je ohrozený život a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. A pýtam sa: Urán je potrebný k životu? Alebo voda? Ja si myslím, že voda je základom života. V tomto ponímaní a práve preto by sme mali najskôr otvoriť širokú diskusiu. Však táto Národná rada menila banský zákon. Boli tu návrhy, ktoré smerovali k tomu, že je možné vstupovať na pozemky vlastníkov bez ich súhlasu za účelom prieskumu a výskumu. Však táto vláda nielen pri banskom zákone alebo pri ťažbe vo všetkých ostatných oblastiach predkladá návrhy zákonov, kde aj vlastnícke práva, práva občanov žijúcich v obci, susednej obci, v regióne, popiera ich, aby sa mohli vyjadrovať. Táto petícia bola o tom, že občania nielen z konkrétnej obce, ale zo širokého regiónu bezprostredne susediacich regiónov sa vyjadrili, že oni z toho majú problém, majú z toho obavy. A budem zvedavý, že o návrhoch výboru ako bude Národná rada hlasovať, pretože som presvedčený, že občania vo voľbách budú hlasovať v tomto zmysle a v tomto vedomí.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Zdenka Kramplová, pripraví sa Katarína Tóthová.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Milé kolegyne a kolegovia, Aristoteles kedysi v starovekých Aténach povedal: "Ľudskou bytosťou je ten, kto sa aktívne zúčastňuje na veciach verejných." Myslím si, že petícia, ktorá je dnes predložená do parlamentu, je výrazom toho, že ľudia majú záujem podieľať sa na veciach verejných, ale aj my sa musíme správať tak, aby ich hlas bol vypočutý a aby ľudia mali pocit, že aj my máme záujem poznať ich problémy, ale nielen to, ale ich hlavne riešiť.

Vážená pani poslankyňa Tkáčová, mňa veľmi mrzí, že včera som nejako prepásla možnosť prihlásiť sa do rozpravy, keď ste vystupovali s vaším návrhom, pretože chcela som niektoré veci povedať, ktoré poviem dnes, ale videla som váš návrh ako jednu z možností riešenia situácie s uránom, keďže sa nám to nepodarilo pri iných návrhoch. Verila som aj to, že budú predložené na tejto schôdzi návrhy či už novely geologického, alebo banského, alebo stavebného zákona, avšak nie v tej veľkej podobe, alebo v tak rozsiahlej podobe, ako som mala možnosť vidieť a ako boli predložené pánom poslancom Miklósom. Boli to veľmi závažné zásahy bez toho, že by sme boli o tom rozprávali, a bez toho, aby to bolo prerokované aj so zainteresovanými. A myslím si, že v tejto oblasti je dobré, keď sa nájde konsenzus, a som presvedčená o tom, že tak ako je koncipované uznesenie pri tomto bode programu rokovania, nájde podporu naozaj celým spektrom politických strán. Som presvedčená, že životné prostredie je oblasťou, ktorá nemôže byť charakterizovaná, že je to agenda koalície alebo opozície. Som rada, že tu máme aj pána ministra, a som presvedčená, že aj minister životného prostredia by mal byť človek, ktorý nie je politicky zaťažený, ale ktorý vie riešiť problémy v oblasti životného prostredia pre všetkých občanov Slovenska.

Petícia nám ukázala, že občania majú záujem vyjadriť sa. Ukázala, že občania sa vedia vzájomne podporiť, to znamená, že petíciu podpísali tak ľudia z východu, ako zo západu alebo zo severu, pretože mnohí cítia, že životné prostredie je to, ktoré nemôže si nikto uzurpovať, že patrí koalícii alebo opozícii. Životné prostredie je to, ktoré si musíme ctiť, a je to agenda, ktorej by sme sa mali oveľa, oveľa aktívnejšie venovať aj my tu v parlamente, a som presvedčená, vážený pán minister, aj u vás na ministerstve.

Včera tu bola pomerne široká diskusia ohľadne vlastenectva a inšpirovala ma k niektorým myšlienkam pani poslankyňa Tkáčová. Ja som presvedčená, že vlastenectvo je aj to, aby sme si všetkými možnými a dostupnými a legálnymi prostriedkami chránili životné prostredie a aby sme nedovolili nadnárodným spoločnostiam drancovať to, čo máme, bohatstvo, ktoré nemáme právo znivočiť pre rozvoj budúcich generácií. Takže aj to je jedna z foriem vlastenectva, a preto si myslím, že aj o vlastenectve treba hovoriť a vlastenectvo treba podporovať, pretože životné prostredie na to aktívne nadväzuje.

Myslím, že mnohí z vás, ktorí ste trošku zaangažovaní do oblasti životného prostredia, ale aj do oblasti hospodárskej politiky Slovenskej republiky, pokiaľ ide o ťažbu rôznych nerastov, si ešte pamätáte na rozpravu a na taký určitý boj, ktorý tu bol v súvislosti s ťažbou zlata. Áno, pred dvomi rokmi tu bola ťažba zlata, dnes tu máme na stole ťažbu uránu, možno o rok, o dva bude ťažba antimónu alebo magnezitu, alebo neviem čoho ešte. Ale treba si uvedomiť, že prečo vznikajú tieto problémy, ktoré tu sú. Nuž jednoducho preto, že naša legislatíva nechráni životné prostredie a nechráni ho tak, aby nebolo možné obísť územné plány, a nechráni ho tak, aby občania sa mali možnosť vyjadriť k tomu, čo sa bude konať v ich bezprostrednej blízkosti.

Opakujú sa tu tie isté argumenty ako pri ťažbe zlata. Pani poslankyňa Tkáčová to veľmi dobre zhrnula, nebudem sa opakovať v tom, aby som hovorila o negatívnych účinkoch uránu, ale presne o tom istom sme hovorili pri zlate, ukazovali sme tu mesačnú krajinu, ktorá by vznikla, keby sa povrchovou ťažbou a kyanidovým lúhovaním ťažilo zlato. Ukazovali sme mesačné krajiny, ktoré ťažobné západné spoločnosti nám prezentovali ako niečo veľmi zaujímavé, ktoré budeme môcť ponúkať v rámci cestovného ruchu. No veľmi smiešne, ale na druhej strane bolo to zarážajúce, že si myslia, že sme až takíto hlupáci. Rovnako sme hovorili o kontaminácii vôd v súvislosti s ťažbou zlata, presne o tom istom hovoríme dnes pri ťažbe uránu a je to jedno, či to bude akýkoľvek nerast, ktorý spôsobuje, ktorého ťažba určitou technológiou spôsobuje problémy.

Čiže tie isté problémy sa otvárajú dnes, a preto som presvedčená, že je našou povinnosťou, aby sme ešte na dvoch rokovaniach, ktoré nám zostávajú v budúcom roku, vyriešili problém ťažby nerastov ako takých, nielen uránu, a aby sa táto situácia, ktorá tu aj momentálne je a ktorá ťaží viac ako 100-tisíc občanov, ktorí sa podpísali pod petíciu, aby sme sa ju snažili vyriešiť.

Pre mňa je dosť závažná aj ďalšia okolnosť. Som presvedčená, že nemali by sme ignorovať samosprávy, či už sú to vyššie územné samosprávy alebo miestne samosprávy. Som presvedčená aj v to, že nemali by sme spochybňovať inštitút lokálnej demokracie. Tá by mala byť pre nás záväzná a mali by sme sa ňou riadiť.

Pani poslankyňa Tkáčová hovorila aj o Pezinku. Využijem túto príležitosť a trošku sa vrátim aj v tejto oblasti do minulého roka. Stalo sa mi, že keď tí, ktorí protestovali proti skládke v Pezinku, boli pred ministerstvom životného prostredia a išla som okolo a pridala som sa k nim, pretože myslím, že nikto nepochybuje o tom, že som človek, ktorý si ctí životné prostredie, a vždy som bola tá, ktorá sa snažila, aby sme ochraňovali životné prostredie, spochybnili to, že ja som nemala právo sa zastaviť pri nich a nemala som právo podporiť túto ich aktivitu, čo som bola z toho veľmi zdesená a bolo mi povedané, že boli pobúrené osobnosti, ktoré sa pod touto petíciou podpísali, pretože ja som ich chcela podporiť a zastavila som sa pri nich. Urobili fotografiu, teda ten petičný výbor to dal na ich stránku a v priebehu dvoch či troch dní musela byť táto fotografia stiahnutá, pretože ja som bola z koalície.

Takže toto pokladám za jeden veľký nezmysel, čo sa deje, a nie je možné, a preto som to aj povedala, nie je možné deliť životné prostredie, ochranu životného prostredia a vyjadrenie názoru za opozičný alebo koaličný. Je to choré a myslím si, že to, čo nám tu chýba, a povedala som to aj včera, chýbajú nám tu jasne definované štátne záujmy tohto štátu. A štátnym záujmom tohto štátu by mala byť aj ochrana životného prostredia a v tom prípade si myslím, že nemuseli by byť ani petície, ale by sme ich vedeli vyriešiť v rámci jasnej dohody. Som presvedčená o tom, že životné prostredie by malo byť témou, ktoré by nás zbližovalo, tak koalíciu, ako opozíciu, tak ako sme sa vedeli dohodnúť včera na materiáli ohľadne, teda stiahnutia krížov zo škôl, alebo pokiaľ ide o problematiku Kosova, som presvedčená, že v budúcnosti sme odkázaní na to, aby sme sa dohodli aj v súvislosti a s agendou ochrany životného prostredia.

Ak decentralizácia moci znamená prenos kompetencií na mestá a na obce, na VÚC-ky, som presvedčená, že aj právo rozhodovať o tom, v akom prostredí budú žiť ľudia, patrí na obce, patrí na vyššie územné celky a mali by sme v ďalšom období prehodnotiť aj kompetencie VÚC-ok v oblasti životného prostredia tak, aby občania získali dôveru aj vo vzťahu k VÚC-kam a aby vedeli, že keď ich trápia určité veci, ktoré súvisia so životným prostredím v celom globále, nesúvisí to len s ťažbou, súvisí to s vodou, súvisí to s ovzduším, aby vedeli, že aj VÚC-ka im môže pomôcť. Potom nebudeme prekvapení, keď nám príde 20 % ľudí voliť, pretože budú vedieť konkrétne, že tá VÚC-ka im vie pomôcť aj v tak závažných a nepríjemných a nebezpečných oblastiach, akou je ochrana životného prostredia.

Verím, vážení páni poslanci tak z opozície, ako z koalície, že táto petícia, ktorá bola predložená, bude podporená, budú podporené kroky, ktoré sú pripravené, a na ďalšom, na februárovom pléne budeme môcť zdvihnúť ruku za to, že budú pripravené návrhy legislatívnych noriem, ktoré zabránia drancovaniu národného bohatstva, ktoré máme ukryté v našej zemi a ktoré zabránia, aby nadnárodné spoločnosti si zo Slovenska urobili, nechcem sa škaredo vyjadriť, alebo vydrancovali naozaj to najvzácnejšie, čo máme.

Pán poslanec Halecký hovoril o prieskumoch, výskumoch, áno, mám tú skúsenosť, ako to bolo v Kremnici. Prieskum robil kto? Pán poslanec, myslíte si, že ten prieskum robili slovenské spoločnosti? Nie. Ten prieskum robili zahraničné spoločnosti, tie, ktoré mali záujem ťažiť. Tie, ktoré získavali všetky informácie, čo máme ukryté v útrobách našej zeme pod naším územím. Myslíte si, že je to z pohľadu štátnych záujmov celkom v poriadku? Ja som presvedčená, že to nie je v poriadku. A znovu opakujem, banský zákon tak, ako je v súčasnosti platný, bol pripravený v období roku 1988, kedy bol pripravený na ťažobné spoločnosti, ktoré boli štátne, to znamená, že spoločnosti, ktoré nemali záujem drancovať krajinu a ktoré nemali záujem znetvoriť životné prostredie Slovenska a odísť na ťažbu do iných krajín, ktoré majú rovnaké legislatívne diery.

Preto som presvedčená, že naozaj tento zákon, hlavne banský a geologický, treba prekopať tak, aby boli zabránené akékoľvek aktivity nadnárodných spoločností nie v prospech Slovenska, ale v prospech ich vlastných ziskov, ale naopak, v neprospech slovenského občana, slovenského štátu. Pretože za pár centov, ktoré nám pribudnú zajtra alebo pozajtra do pokladní, nemôžeme zapredať budúcnosť Slovenska a nemôžeme zapredať životné prostredie, ktoré sa vyvíja a ktoré máme povinnosť ochraňovať.

Ďakujem za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP