Úterý 8. prosince 2009

Piaty deň rokovania

44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

8. decembra 2009 o 9.00 hodine

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážené pani poslankyne, poslanci, otváram piaty rokovací deň 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Peter Dubravay, Juraj Horváth, Sergej Chelemendik, Ľuboš Micheľ, Ivan Mikloš, Viliam Novotný, Beata Sániová, Jarmila Tkáčová.

Zároveň si vás dovoľujem informovať, že na rokovaní sa nezúčastní predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška z rodinných dôvodov.

Vážené panie poslankyne, poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorých sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1332, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1358.

Dávam slovo pani poslankyni Gibalovej, aby návrh odôvodnila. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobré ráno všetkým. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôchodkové dávky sa valorizujú podľa mechanizmu určeného § 82 zákona č. 461 o dôchodkovom poistení tým spôsobom, že dávka sa valorizuje o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.

Spôsob valorizácie dôchodkových dávok, ktorý platí od roku 2004, je však častým zdrojom kritiky ich poberateľov. V priebehu predchádzajúcich rokov som zaznamenala výhrady najmä od poberateľov starobných dôchodkov k tomuto modelu valorizácie.

Najväčšie výhrady majú voči značných rozdielom v sumách každoročného navýšenia starobných dôchodkov, ktoré sa prejavuje tak, že vyššie dôchodky stúpajú rýchlejšie, zatiaľ čo časť nízkych dôchodkov nestačí pokryť ani náklady spôsobené medziročným rastom cien.

Aj keď § 82 zákona určuje jednotným spôsobom valorizácie všetkých kategórií dôchodkových dávok, v mojom vystúpení sa zameriam predovšetkým na starobné a predčasné starobné dôchodky, ktoré pohltia podstatnú časť objemu prostriedkov vyplatených Sociálnou poisťovňou na dôchodkové dávky.

Považujem sa správne, že výška dôchodku závisí od výšky zárobku, teda od výšky odvodov v produktívnom veku. Ale zároveň sa domnievam, že by mal jestvovať taký systém valorizácie dôchodkových dávok, najmä starobných dôchodkov, ktorý každoročne zabezpečí kompenzáciu rastúcich životných nákladov aj ľuďom s najnižšími dôchodkami.

Tento predpoklad dnes nie je pre nízkopríjmové kategórie poberateľov splnený, zatiaľ čo nárast vysokých dôchodkov po ich každoročnej valorizácii je mnohonásobne vyšší, ako je minimálna suma potrebná na krytie zvýšených nákladov spôsobených rastom cien.

Spôsob určenia výšky dôchodkov vychádza z princípu zásluhovosti, podľa ktorého poberateľ dávky obsadí natrvalo určitý stupienok na rebríčku výšky dávok v závislosti od výšky svojich odvodov v aktívnom veku.

Návrh, ktorý teraz predkladám v paragrafovom znení, si nekladie za cieľ uskutočniť prevratné zmeny v systéme dôchodkového poistenia zabezpečujúce jeho udržateľnosť. To je úloha, ktorou by sa malo veľmi intenzívne zaoberať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a to od prvého dňa po vymenovaní vlády, a to je práve to, čo už štvrtý rok nerobí.

Cieľom tohto môjho návrhu je dosiahnuť takú zmenu valorizácie dôchodkových dávok, ktorá bude do zásluhového systému prvého piliera vnášať aspoň aký-taký prvok solidarity. Dnešný systém postavil poberateľov dávok na rôzne stupienky rebríčka príjmov, čo je v zásluhovom systéme prirodzené, ale dochádza aj k tomu, že pôvodne vedľa seba sa nachádzajúce dávky valorizáciou od seba stále viac a viac vzďaľujú.

Aby boli moje tvrdenia názornejšie, uvediem na príklade starobného dôchodku, o koľko vzrastie dávka po štyroch rokoch valorizácie podľa platného § 82 zákona. Pre zjednodušenie predpokladám, že inflácia a rast priemernej mzdy je na rovnakej päťpercentnej úrovni a v priebehu štyroch po sebe idúcich rokov sa nemení. A pre lepšiu ilustráciu, prosím, budem používať vo vyjadreniach starú menu. Poprosila by som prepnúť. Ďakujem.

V tejto tabuľke sú uvedené starobné dôchodky v štyroch... (Hlas v sále.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, preruším vás. Poprosím, pán poslanec Galbavý, nerušte vystúpenie kolegyne. Ďakujem. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. (Hlas v sále.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V tejto tabuľke sú uvedené starobné dôchodky v štyroch rôznych úrovniach, a to priemerný dôchodok vo výške 10 200 Sk, polovičný vo výške 5 100 Sk a dôchodky na úrovni 18-tisíc a 25-tisíc Sk. Po štyroch rokoch valorizácie vzrastie najnižší dôchodok priemerne o 1 100 Sk, zatiaľ čo najvyšší vzrastie o takmer 5 400 Sk, čo je viac ako celá výška najnižšieho dôchodku uvedeného v tabuľke.

Obhajcovia tohto systému si môžu povedať, ale veď to je v poriadku, pretože i keď sa rozdiely medzi dávkami zväčšujú, ich relatívna úroveň zostáva zachovaná. Domnievam sa, že to nie je primerané práve preto, že ak je druhý pilier plne zásluhový, potom prvý pilier by mal mať výraznejšie prvky solidarity, ako je to dnes.

Údaje z tabuľky sú znázornené v nasledujúcom grafe. Na vodorovnej osi je znázornená výška dôchodku a jednotlivé body v grafe predstavujú sumy, o ktoré vzrastie dávka po štyroch rokoch jej poberania. Modrý bod na tomto grafe predstavuje sumu, o ktorú vzrastie za štyri roky priemerný starobný dôchodok po inflácii a raste priemernej mzdy na úrovni 5 %.

Návrh, ktorý predkladám, spočíva v tom, že sa mení spôsob valorizácie dôchodkových dávok tak, že suma navýšenia pozostáva z dvoch častí, a to z pevnej sumy a z percentuálneho navýšenia. Pevná suma, teda prvá časť navýšenia nezávisí od výšky dôchodku a je rovnaká pre každého poberateľa dávky. V tomto ponímaní pevná suma predstavuje istý prvok solidarity v systéme dôchodkového zabezpečenia. Určí sa ako jedna polovica priemernej sumy navýšenia dôchodkových dávok v príslušnom roku. Druhá časť navýšenia je zásluhová a je priamo úmerná výške dôchodkovej dávky. Je to suma, do ktorej sa premieta úroveň inflácie a rastu priemernej mzdy za predchádzajúci rok.

Podobný systém valorizácie jestvoval už pred rokom 2004 s tým rozdielom, že mechanizmus určenia výšky pevnej sumy dôchodkovej dávky v tomto návrhu je presne definovaný a nezávisí od ľubovôle úradníkov.

Týmto spôsobom úpravy výšky dôchodkových dávok sa dosiahne zmiernenie prehlbovania sa rozdielov medzi podpriemernými a nadpriemernými dôchodkovými dávkami, čo je podľa môjho názoru celkom oprávnene najčastejší dôvod kritiky súčasného systému valorizácie dávok zo strany občanov. Kvôli lepšej predstave o rozdieloch medzi doterajším a navrhovaným spôsobom valorizácie použijem ako príklad grafické vyjadrenie pre tie isté štyri úrovne starobných dôchodkov.

Na tomto grafe hnedá čiara znázorňuje príslušné sumy navýšenia po štyroch rokoch valorizácie podľa súčasného mechanizmu. Pre štyri úrovne dôchodkových dávok, ktoré sú uvedené na vodorovnej osi, teda pre 5 100 Sk, 10 200, 18-tisíc a 25-tisíc. Čiara tehlovej farby znamená navýšenie týchto istých dávok podľa kombinovaného spôsobu, keď navýšenie je súčtom sumy pevnej dávky a sumy percentuálneho navýšenia podľa mechanizmu, ktorý navrhujem zakotviť do § 82. Ako z grafu vidieť, navrhovaný spôsob valorizácie zvýhodňuje nízkopríjmových poberateľov dávok, pretože po štyroch rokoch sa dávka 5 100 Sk zvýši o 1 630 Sk, čo je približne o 530 Sk viac, ako zodpovedá navýšeniu podľa teraz platného zákona.

Pre starobný dôchodok, vo výške priemerného starobného dôchodku dnes to je 1 200 Sk, je rozdiel sumy navýšenia po štyroch rokoch takmer zanedbateľný, je nižší o 43 Sk. Najvýraznejšie rozdiely sú vo vysokopríjmových pásmach. Pre dôchodok vo výške 18-tisíc Sk spôsobí navrhovaný kombinovaný spôsob valorizácie zníženie o približne 900 Sk mesačne a pre dôchodok vo výške 25-tisíc korún spôsobí navrhovaný spôsob po štyroch rokoch zníženie dávky približne o 1 700 Sk. Tu však treba povedať, že nárast dávky pre osoby s dôchodkom vo výške 25-tisíc Sk bude po štyroch rokoch valorizácie aj tak viac ako dvojnásobný v porovnaní s dôchodkom na úrovni 5 100 Sk.

Iný veľmi názorný spôsob porovnania súčasného a navrhovaného spôsobu valorizácie je na tomto grafe. Na vodorovnej osi sú opäť výšky dôchodkových dávok. Od 5 100 po 25-tisíc Sk. Hnedé stĺpce predstavujú navýšenie dávok po štyroch rokoch valorizácie za podmienok platného zákona § 82. Značné rozdiely vo výške hnedých stĺpcov odzrkadľujú značné rozdiely v sumách navýšenia dávok rôzne vysokých dôchodkov.

Napravo od hnedých stĺpcov sú biele stĺpce, ktoré znázorňujú nárast dávok po štyroch rokoch valorizácie spôsobom, ktorý navrhujem v tejto novele zákona. Rozdiely vo výške bielych stĺpcov, teda v prírastkoch jednotlivých dôchodkových dávok už nie sú také markantné ako pri percentuálnej valorizácii, ktorú predstavujú hnedé stĺpce podľa súčasne platného paragrafu.

Biele stĺpce v skutočnosti pozostávajú z dvoch zložiek. Z pevnej sumy a z percentuálneho navýšenia, čo je premietnuté v nasledujúcom grafe, kde je znázornené už dvojfarebné videnie. Dvojfarebné stĺpce teda predstavujú celkové navýšenie podľa kombinovaného spôsobu po štyroch rokoch. Oranžová časť stĺpcov predstavuje navýšenie o pevnú sumu. Toto je solidárna zložka sumy navýšenia a je rovnaká pre všetkých poberateľov bez ohľadu na výšku dávky.

Šedá časť stĺpcov je zásluhová časť navýšenia, ktorá závisí od výšky stupienka, na ktorom sa nachádza poberateľ dávky, teda od výšky príspevkov zo mzdy do dôchodkového poistenia v aktívnom veku. Tu je zrejmé, že pri vysokých dôchodkoch tvorí zásluhová časť, teda sivé sfarbenie stĺpčeka stále veľmi významnú a dominantnú časť celkového kombinovaného navýšenia starobných dôchodkov po štyroch rokoch a pri porovnaní s výškou hnedých stĺpcov je zrejmý aj vplyv súčasného kombinovaného spôsobu valorizácie na celkové navýšenie dávok.

V celom svojom doterajšom vystúpení som sa zamerala výlučne na to, aký vplyv majú dva porovnávané mechanizmy valorizácie dávok na sumu navýšenia dôchodkov. Na tomto poslednom grafe je znázornený konečný efekt obidvoch spôsobov valorizácie na celkový nárast dôchodkov. Smotanovo sfarbené stĺpce predstavujú dôchodky vo výške 5 100, 12 200, 18-tisíc a 25-tisíc Sk.

Hnedé stĺpce sú dôchodky po štyroch rokoch valorizácie dnešným spôsobom podľa platného zákona a stĺpce tehlovej farby znázorňujú dávky valorizované podľa navrhovaného spôsobu, aký predkladám. Teda kombináciou pevnej sumy a percentuálne. Na tomto grafe vidieť konečný efekt obidvoch spôsobov zhodnocovania starobných dôchodkov a konečnú výšku dávky. Tento diagram ukazuje veľmi názorne, že kombinovaný spôsob valorizácie znamená mierny nárast pre nízkopríjmové dôchodky, zanedbateľný pre tých, ktorí majú priemerné, mierny pokles pre vysokopríjmové skupiny. Tu považujem za potrebné pripomenúť alebo povedať, že 50 %, teda polovica všetkých poberateľov starobných dôchodkov poberá dávku v intervale plus mínus 15 % od priemernej výšky dôchodku. Tejto skupiny poberateľov sa, ako som už povedala, navrhovaná zmena výrazne nedotkne.

K najvýraznejším zmenám výšky dôchodkov dochádza v kategórii nižších, ktoré vzrastú, a v kategórii najvyšších, ktoré poklesnú. Tu treba ale veľmi zdôrazniť, že zásluhový prvok v systéme, ktorý zabezpečuje trvalé rozdiely vo výške rôznych kategórií dôchodkov zostáva mojím návrhom nedotknutý.

Tu by som chcela na záver zhrnúť a povedať, že navrhovaný model úpravy výšky dôchodkových dávok, ktorý je kombináciou percentuálnej valorizácie a zhodnocovania pevnou sumou, vnáša do prvého piliera princíp solidarity a zároveň rešpektuje aj princíp zásluhovosti, vďaka čomu vyššie príjmoví poberatelia majú zabezpečenú vyššiu úroveň dávok po celý čas ich poberania.

Je teda istou obdobou kombinácie prvého a druhého piliera aj pre tých, ktorí nie sú zúčastnení v druhom pilieri dôchodkového sporenia, a to bol cieľ, ktorý som chcela dosiahnuť svojím návrhom. Tento spôsob valorizácie rešpektuje princíp zásluhovosti, teda vyššia mzda znamená trvale vyšší dôchodok a zároveň vnáša do dôchodkového zabezpečenia prvok solidarity tým, že zmierňuje značné rozdiely vo valorizačnom navýšení vysokých a nízkych dôchodkov.

Navrhovaný kombinovaný spôsob zhodnocovania dôchodkových dávok neovplyvní navýšenie priemerných dôchodkov, opakujem, podľa terajšieho mechanizmu, ale iba urýchli rast nízkych a spomalí rast vysokých dôchodkov. Ja verím, že túto moju snahu oceníte a prosím vás o podporu tohto môjho návrhu pri hlasovaní do druhého čítania. Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom pre sociálne veci a bývanie pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Šimko, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1332) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 307 z 26. novembra 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1358 zo 16. novembra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Navrhovateľka v dôvodovej správe odôvodnila predložený návrh novely zákona. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade so zákonom o rokovacom poriadkom a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne do 27. januára 2010 a gestorský výbor v termíne do 29. januára 2010.

Pani predsedajúca, skončil som spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nikto sa neprihlásil ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz by sme mali pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Mamojku, Petráka, Senka a Kuboviča (tlač 1333). Vzhľadom na to, že navrhovatelia požiadali o preloženie rokovania o tomto návrhu zákona na ďalšiu schôdzu z dôvodu potreby prerokovania danej problematiky s príslušnými inštitúciami, pristúpime teraz k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1336, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1363.

Nech sa páči, pán poslanec Galbavý, máte slovo.

T. Galbavý, poslanec: Pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, ďakujem za možnosť vysvetliť vám, prečo som sa opäť rozhodol podať návrh novely zákona o rokovacom poriadku. Mojím zámerom je predovšetkým odstrániť nežiaducu a zaužívanú prax - možnosť podávať pozmeňujúce návrhy, ktoré vecne nesúvisia, alebo nedotýkajú sa predmetného prerokúvaného návrhu zákona.

Základným predpokladom existencie právneho štátu je zrozumiteľnosť právnych predpisov. Aj preto je nevyhnutné dodržiavanie pravidiel pri procedúre prijímania zákonov pri tvorbe legislatívy. My sme si pravidlá legislatívneho procesu napísali do rokovacieho poriadku, taktiež sa ctená snemovňa zhodla na legislatívnych pravidlách uznesením. Je to celkom prirodzené, ak chceme prijímať kvalitné a zrozumiteľné zákony, nemôžeme pripustiť veľkú dávku svojvôle pri celej tejto procedúre. Za jav, ktorý narušuje princíp zrozumiteľnosti, prehľadnosti, ale aj stability právneho systému treba považovať prax novelizovania zákonov pomocou pozmeňujúcich návrhov k inému zákonu.

Opäť zopakujem, presnejšie ide o prax, keď sa počas prerokúvania návrhu zákona podá či už vo výbore, alebo v pléne poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka úplne, ale úplne iného zákona. Tieto návrhy dostali názov nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych štátoch poslanecké prílepky.

Pani kolegyne, kolegovia, tento problém sa netýka, prirodzene, len slovenského parlamentu. Týka sa aj iných parlamentov. Napríklad v Čechách o podobnom probléme rozhodoval Ústavný súd. V iných parlamentoch sa takýmto problémom alebo jeho odstránením zaoberali parlamenty.

Na druhej strane uvediem iný príklad. V Kongrese USA za fundamentálne pravidlo legislatívneho procesu sa uznáva pravidlo takzvaného úzkeho vzťahu. Teda pozmeňujúci návrh sa musí vecne dotýkať prerokúvaného návrhu zákona. Ak sa stane, že v pléne nejaký kongresman navrhne pozmeňujúci návrh, ktorý vecne nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, ktorýkoľvek iný poslanec, kongresman má právo podať námietku, o ktorej napríklad rozhodne predseda alebo predsedajúci, či je opodstatnená.

Často sa v tejto súvislosti cituje uznesenie Ústavného súdu Českej republiky č. 77/06, ktoré sa týka odškodnenia klientov niektorých bánk. Tu sa navrhovateľ - skupina členov Senátu Parlamentu Českej republiky domáha zrušenia niektorých častí zákona o bankách okrem iného s odôvodnením, že novela bola prijatá na návrh skupiny poslancov v rámci rokovania o zákone, ktorý sa týkal Fondu národného majetku.

Vo svojom uznesení Ústavný súd Českej republiky konštatoval, citujem predložený text, "za nežiaduci jav nekorešpondujúci so zmyslom a zásadami legislatívneho procesu treba označiť situáciu, keď jedným zákonom sú novelizované zákony, ktoré navzájom obsahovo bezprostredne nesúvisia". Ako Ústavný súd Českej republiky konštatuje, k tomuto dochádza napríklad z dôvodov urýchlenia legislatívnej procedúry často formou podaných pozmeňujúcich návrhov. Odcitujem opäť názor Ústavného súdu Českej republiky. "Taký postup totiž nezodpovedá základným princípom právneho štátu, medzi ktoré patrí zásada predvídateľnosti zákona, jeho zrozumiteľnosti, zásada jeho vnútornej bezrozpornosti."

Kolegyne, kolegovia, požiadavka predvídateľnosti zákona ako súčasť právneho štátu nemôže byť naplnená v momente, keď je novelizácia jedného zákona súčasťou zákona, ktorého obsah s novelizovaným zákonom vôbec, ale vôbec nesúvisí. Je tomu tak preto, lebo takýmito novelizáciami sa stáva právny systém neprehľadným a prakticky sa v ňom nedá orientovať bez použitia moderných informačných technológií. V takom prípade ale nie je možné aplikovať všeobecnú zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje.

Ak teda chce štát túto základnú zásadu aplikovať, a jej aplikácia je nevyhnutnou podmienkou efektivity práva, tak musí urobiť všetko pre to, aby bol právny systém zrozumiteľný, inak sa ním nedá riadiť.

Zákony v ctenej snemovni prijímame, povedzme si celkom otvorene, veď gro celej našej poslaneckej práce je prijímanie zákonov. Naším poslaním je prijímať také zákony, ktoré sú zrozumiteľné, efektívne, umožňujú predvídať. Skrátka, pokiaľ budeme vnášať do právneho systému chaos, ľudia nebudú vedieť, ako sa majú správať.

Myslím si, že z mojej strany je to všetko. Pokúsil som sa poukázať na nešváry, ktoré pretrvávajú a sú stále zaužívané či v minulosti, alebo dnes, pretože rokovací poriadok to umožňuje. Vnášajú do práva Slovenskej republiky naozaj chaos, neistotu, a preto si myslím, že našou povinnosťou - poslancov je takejto kompetencii a takejto možnosti sa dobrovoľne vzdať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Slovo má..., pán poslanec, pardon, slovo má spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som si splnila svoju povinnosť spravodajkyne. Za spravodajkyňu som bola určená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku.

Prvé konštatovanie ako spravodajkyne je, že predložený legislatívny návrh spĺňa formálnoprávne podmienky a náležitosti. Z obsahu predloženého legislatívneho návrhu je zrejmé, čo chce predkladateľ upraviť a čo chce predloženým legislatívnym návrhom povedať.

Dôvodová správa je v súlade, teda z dôvodovej správy vyplýva, že predložený legislatívny návrh je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami. Ministerstvo financií, tak ako predkladateľ osvedčil, že predložený legislatívny návrh nebude mať nároky na verejné financie, nedotýka sa životného prostredia ani rôznych ekonomických otázok, ako je zamestnanosť občanov. Doložka zlučiteľnosti je priložená a spĺňa náležitosti, ktoré sa na takýto akt vyžadujú.

Pani predsedajúca, to je všetko, čo som mala osvedčiť ako spravodajkyňa. Prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som opäť nedostala písomné prihlášky. Hlási sa niekto ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Miššík aj pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Miššík, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladateľ vo svojej predkladacej reči povedal tie dôvody, aj právne, aj vecné, ktoré ho viedli k tomu, že takýto návrh predložil. Myslím si, že tento návrh je nutné a povinné podporiť nielen kvôli tomu, že som právnik, aj kvôli tomu, že si musíme ctiť právny poriadok tejto krajiny. Bolo to snáď nejaké patetické, ale musím sa vrátiť do ďalekej minulosti aj do blízkej minulosti a dnes by sme všetci mohli hovoriť o tom, že či alebo ktorá vládna koalícia tento inštitút viac zneužívala. Princíp je ten, že dnes treba všetkými hlasmi pléna podporiť tento dobrý návrh zákona, v čo verím. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka nie sú. Takže ďalej má slovo pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážení prítomní, dlhé roky sa zaoberám legislatívou. Ešte aj skôr, ako som vstúpila do parlamentu, bola som aj členkou Federálnej legislatívnej rady a už od tých dôb sa stále apeluje na to, aby legislatíva bola zrozumiteľná, prehľadná a v rámci prehľadnosti aby sa do zákonov nedávali pozmeňujúce návrhy z iných zákonov. S tým treba plne súhlasiť. K tomu nemožno mať pripomienky.

Ja by som, keď je táto možnosť, ešte povedala jedno. Nielen priložené ďalšie zákony, ktoré nesúvisia s tým predloženým a prerokovaným zákonom, ale aj samotná reč legislatívy. Už na to upozorňujem aj v ústavnoprávnom výbore, kde som členka, že najmä zákony, s ktorými majú pracovať občania, sú rečou nezrozumiteľné, štylisticky nezrozumiteľné, zložité. Vo výbore som už viackrát povedala, že viaceré zákony týkajúce sa daní, financií sú také nezrozumiteľné a už pán predkladateľ spomínal, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Nuž niekedy si aj ja musím dvakrát prečítať zákon, aby som vedela, čo chcel básnik povedať.

Aj ustanovenia, ktoré sa týkajú sociálnych otázok a táto otázka niekedy, a keď si všimneme stretnutie predsedníčky Ústavného súdu a ministerky spravodlivosti, konštatovali, že aj prieťahy v súdnom konaní sú spôsobené nezrozumiteľnosťou právnej úpravy.

Veď minulé volebné obdobie, keď sme prerokovávali Trestný zákon, Trestný poriadok, upozorňovali sme na to, že sú zložité konštrukcie, že teda nie je inštruktívne za aký čin aká sankcia. Vo všeobecnej časti sú tam toľké, nejdem už teda odbočovať, áno. Chcem len povedať, že predložené zákony platia nielen v znení neskorších predpisov, ale prijímame zákony, napríklad na stole bude ďalším zákonom o pomoci a podpore poskytnutej Európskou úniou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ktoré zákony sa menia a dopĺňajú? Z toho sa vôbec bežný občan nedozvie, v ktorom zákone je čo skryté, čo sa vlastnej témy znenia a názvu zákona netýka.

Je to, už som spomenula, dlhodobý problém, myslím, najväčším výkričníkom bola situácia minulé volebné obdobie, čo by vo svojom ako už klasika, že v zákone o Horskej službe ste upravovali, alebo tento parlament chcel upraviť, vsunúť ustanovenia o cestnej premávke. Nuž to je skutočne úsmevné, pretože Horská služba a cestná premávka nemajú ani len blízku, ani ďalekú súvislosť. Preto je pozoruhodné, že práve z klubu, ktorý minulé volebné obdobie predkladal pozmeňujúci zákon o cestnej premávke do zákona o Horskej službe, takýto návrh prichádza. Ale musím povedať, je to dobré, že prichádza, lebo nie je správne, aby sme prehľadnosť, tak ako predkladateľ povedal, už aj v iných štátoch, skutočne aj Ústavný súd v Českej republike sa touto otázkou zaoberal. A ja si myslím, všetky dôvody pre zahatanie takejto praxe, ktoré uviedol predkladateľ, sú akceptabilné. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa prihlásil pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Miššík, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, áno, veľmi sa teším, že podporíte tento návrh zákona. Dúfam, že aj celý poslanecký klub HZDS - Ľudovej strany. Znovu sme sa dostali k tomu, čo som aj ja nadniesol v tej krátkej reči za "kecpultom", a síce, že my nerobíme preteky o tom, že kto robil viac alebo menej nepriamych noviel. Pokojne by som mohol spomenúť niekoľko vecí od Železničnej polície až po neviem čo, ako ste aj vy vládna koalícia takéto zmeny robili, no ale ako ma môj kolega, čo stojí pri mne, Minárik upozornil, nám nikdy pán prezident nevrátil žiadny návrh zákona kvôli tomu, že bola nepriama novela, vám sa to stalo. Verím, že spoločne podporíme tento dobrý návrh pána poslanca Galbavého a viac už takéto nedorozumenia nevzniknú.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Chcete reagovať, pani poslankyňa Tóthová? Nie, ďakujem. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ chce k nej zaujať stanovisko, nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, budem naozaj veľmi stručný, dve, tri vety. Moje vystúpenie bolo zámerne nepolitické. Chcel som sa venovať vecne problematike, a aj preto nebudem reagovať na pani profesorku Tóthovú, kto v minulosti viac alebo dnes zneužíva tento inštitút. Skrátka rokovací poriadok ho umožňuje. To je základný odkaz, ktorému by sme sa mali venovať. Zrušme jednoducho túto možnosť, aby poslanci v pléne mohli podávať pozmeňujúce návrhy, ktoré vecne nesúvisia s prerokúvaným návrhom zákona a basta, máme vyriešené. Budeme prijímať zákony zrozumiteľné, ktoré majú charakter predvídateľnosti a nevnášajú do právneho systému chaos.

A ešte jeden malý dôvod na záver. Ak chceme, aby zákony, ktoré sú prijímané a schvaľované v tejto poslaneckej snemovni, boli podpisované aj v Prezidentskom paláci, no tak urobme v tomto zmysle nápravu. Veľmi pekne ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Spravodajkyňa chce zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Pán predkladateľ ušiel. No, som rada, Tomáš, že tu budete so mnou v závere. (Hlasy z pléna.) Nie, nie, nie, ja chcem len vysvetliť, že ja som nepovedala, že kto viac a kto menej robíme preteky. Ja som povedala, že som rada, že prichádza návrh práve z klubu, ktorý je taký klasický prípad, ktorý vyjde a ktorý vojde do dejín a ktorý uvádzame možno aj vo výučbe, že do zákona o Horskej službe sa dali pravidlá cestnej premávky, lebo to už je naozaj na hlavu postavené. Aká cesta v horských výšinách? Žiadna. Takže vyjadrila som práve potešenie, nie začať si vyčítať kto koľko, pretože je jasné, áno, v minulosti, a povedzme si to, od vzniku Slovenskej republiky vo všetkých parlamentoch k takýmto javom dochádzalo. A nerobila som analýzu kto menej, kto viac. Ja som vyjadrila potešenie, a to je veľký rozdiel, páni. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Jaroslava Ivanča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1337, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1364.

Slovo má pán poslanec Štefan Kužma, ktorý tento návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prichádzam so zmenou zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Dôvodom predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, je potreba riešiť naliehavý spoločenský problém záškoláctva, predovšetkým v sociálne slabších rodinách, kde dochádza k obrovskému neospravedlnenému vynechávaniu povinnej školskej dochádzky. Z dôvodu záškoláctva klesá schopnosť žiakov zvládnuť vzdelávací proces a získať potrebné sociálne návyky. Vzdelanie musí byť prioritou našej spoločnosti, jeho absencia totiž bráni riadnemu začleneniu sa do spoločnosti. Potreba novelizácie Trestného zákona vyplýva z práce zástupcov samosprávnych orgánov, polície, prokuratúry, sociálnych pracovníkov, ako aj pracovníkov zo sféry školstva.

Vždy keď hovoríme o problémoch s marginalizovanými skupinami, každý jeden odborník, ale aj politik povie, že treba začať od detí, treba začať od vzdelania.

Aká je ale realita? V tých najzaostalejších osadách väčšina detí nenavštevuje reálne školskú dochádzku, mnohí z nich absolútne nedokončia ani základnú školu, nemajú žiadne sociálne návyky a sú v reálnej praxi neupotrebiteľní, lebo nemajú žiadnu kvalifikáciu. Asi so mnou bude každý súhlasiť, že tu je potrebná zmena. Tá zmena sa dá dosiahnuť dvoma spôsobmi. Jednak motiváciou, to tu máme, dokonca rodičom týchto detí platíme peniaze za to, že chodia ich deti do školy, čo, samozrejme, vyvoláva obrovské pobúrenie tej ostatnej komunity, ktorých deti rovnako chodia do školy a nikto im nič nedá. Ale na druhej strane okrem tejto motivácie, ak je neúčinná, potrebujeme aj druhú motiváciu, a to motiváciu obavy z reštrikcie.

Podľa dnes platnej legislatívy žiak, ktorý vymešká 60 hodín neospravedlnených, a rodič o tom vie, tak je rodič stíhaný za priestupok a mal by zaplatiť pokutu. Výsledok je ale taký, že ak rodič dostane pokutu, tak vymáhanie tejto pokuty sa automaticky zastaví z dôvodu sociálnej núdze pokutovaného, a tým pádom absolútne nie je potrestaný. Čiže tento náš zákon je totálne neúčinný a je vlastne na smiech všetkým postihnutým.

Keď to dieťa naďalej vynecháva školskú dochádzku, tak už dnes podľa platnej legislatívy by malo nastúpiť vlastne potrestanie, je to trestným činom. Je to zanedbávanie výchovy zverenej osoby, ale nie je nikde určené, kedy vlastne tento trestný čin nastáva. Máme okresy, keď je to po ďalších 50 hodinách, máme okresy kde po 100, 200 po 300, záleží na tom, ako si to vysvetlia orgány činné v trestnom konaní.

Keď sme diskutovali so sociálnymi pracovníkmi, starostami, učiteľmi, ale aj policajtmi a prokurátormi, tak sme sa zhodli, alebo oni sa zhodli, že jedna vec, ktorá chýba, je tak ako pri priestupku určiť konkrétnu hodnotu vynechaných hodín, pri ktorých by došlo k trestnému činu.

Čiže neprichádzame s ničím novým, neprichádzame s tým, že ľudia by mali byť trestaní za niečo, za čo doteraz neboli. Prichádzame len s tým, že spresňujeme množstvo vynechaných hodín. Nemôžeme len stále hovoriť, že musíme zmeniť situáciu tejto komunity, nemôžeme len stále hovoriť, že musíme začať od detí, nemôžeme len stále hovoriť o tom, že vzdelanie je rozhodujúce, a keď nebudú vzdelaní, vždy budú v tom sociálnom stave, ako sú dnes, a pritom absolútne nič neurobiť preto, aby sme to dosiahli. Tam, kde vidíme, a tí, čo chodia do týchto osád a prídu a v pracovný deň majú pocit, že sú prázdniny, lebo všetky deti sú doma a vidia, že pozitívna motivácia zlyhala, vám každý povie, že k tomu pozitívnemu je potrebné dať aj reštrikciu.

Preto vás, pani poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste tento návrh podporili. Je veľmi dôležitý na to, aby sme otočili situáciu v komunite, ktorá sa veľmi prudko rozrastá a ktorej sociálna situácia sa zhoršuje. A zhoršuje sa práve preto, že väčšina jej členov nemá žiadnu kvalifikáciu, žiadne vzdelanie. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 19. novembra 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Jaroslava Ivanča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

Podľa dôvodovej správy návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet ani rozpočty samosprávnych krajov, miest a obcí.

S konštatovaním ministerstvo financií súhlasí pod podmienkou, že prípadné zvýšené nároky budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých kapitol na príslušné rozpočtové obdobia.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo judikatúre súdu prvého stupňa.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla prerokovať tento návrh v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1364 zo 16. novembra 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a za gestorský navrhujem ústavnoprávny výbor s tým, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2010 a gestorský výbor do 29. januára 2010.

Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala písomné prihlášky. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Ústne sa prihlásil pán poslanec Ivančo. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Ivančo, máte slovo.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP