Pátek 30. října 2009

Siedmy deň rokovania

42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

30. októbra 2009 o 9.00 hodine

 

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podpredseda vlády, pán minister, predseda NKÚ, otváram siedmy rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pani podpredsedníčka Národnej rady Anna Belousovová a poslanci Milana Belásová, Mikuláš Dzurinda, Stanislav Kubánek, Tibor Lebocký, Mojmír Mamojka, Ľuboš Martinák, Ľuboš Micheľ, Ján Slota, Anna Szögedi a Ivan Šaško.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010.

Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 1218 a jeho súčasť návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2010 - 2012.

Spoločná správa výborov schválená gestorským výborom má tlač 1218a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky Ján Počiatek. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, žijeme v zložitom období, celá jedna generácia ľudí v západnom svete zažila vytrvalý hospodársky rast, z ktorého najmä v posledných rokoch veľa získalo aj Slovensko. Bohužiaľ, ukázalo sa, že globálny rast nebol postavený na pevných základoch, nebol udržateľným rozvojom. Umožňoval skrývanie rizík v čoraz v neprehľadnejšom finančnom systéme. Presúval náklady veľkého biznisu na často neinformovaných občanov. Bol založený na mnohých nerovnováhach a do veľkej miery financovaný dlhom. Náprava týchto chýb, zlyhaní trhov a nerozumných rozhodnutí vlád nie je jednoduchá a platíme za ňu všetci.

Ukázalo sa, že naivná viera v dokonalosť neobmedzeného trhu prospela len niektorým jeho aktérom, pričom náklady nesú ostatní. Jedno poučenie z krízy je už dnes jasné. Budeme potrebovať obozretnejšie a v medzinárodnom meradle lepšie koordinované makroekonomické a fiškálne politiky a inteligentnejšiu, dôraznejšiu a transparentnejšiu reguláciu jednotlivých trhov, a to najmä finančných.

Prežívame pravdepodobne najväčšiu nevojnovú fiškálnu katastrofu v dejinách a nie v našej krajine, ale globálne na celom svete. Odmietam preto prázdne obvinenia tých, ktorí z prejavov krízy na Slovensku obviňujú výlučne súčasnú vládu. Kríza nevznikla na Slovensku. Slovenské domácnosti a podniky neboli príliš zadlžené, slovenské banky nehazardovali s exotickými finančnými produktmi a ich regulácia bola obozretná. Na Slovensku nebola výrazná realitná bublina. Kríza prišla zvonku. Jednoducho dopyt po našej produkcii v zahraničí opadol. Mimochodom, v štruktúre ekonomiky a jej otvorenosť sme zdedili po predchádzajúcich vládach. Od začiatku, ale aj na základe najnovších skúseností sa pokúšame o jej hlbšiu diverzifikáciu.

Uvedomujem si vážnosť situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza. Viem, že hrozivé makroekonomické štatistiky nie sú len čísla a grafy, ale že pre mnohých ľudí znamenajú stagnujúce mzdy a hrozbu straty zamestnania. Pokladám však za veľmi nepoctivé a zavádzajúce, ak naši kritici z čisto politických dôvodov maľujú nepravdivo čierny obraz.

Slovensko nemá najvyšší nárast nezamestnanosti v rámci krajín OECD a rozhodne nie dvakrát taký než Česká republika, ako tvrdil nedávno v médiách jeden z lídrov opozície. Napríklad v Španielsku miera nezamestnanosti za posledný rok vzrástla o 7 percentuálnych bodov, v Írsku dokonca viac než 6, v Spojených štátoch o 3,5 % . Na Slovensku to bolo o 2,6 percentuálneho bodu rovnako ako v Čechách, a keď sa na to pozrieme v percentuálnom náraste, tak na Slovensku o 30 % oproti 57 % v Spojených štátoch, 58 % v Českej republike, 59 % v Španielsku a v porovnaní s nami trojnásobok bol v Írsku, a to až 93 %.

Našou prioritou je bojovať proti nezamestnanosti, nie strácať čas vyvracaním demagógie opozície. Každého človeka, ktorý príde o prácu, je mi úprimne ľúto. Urobíme všetko preto, aby ich bolo čo najmenej, aby bol prepad ich životnej úrovne čo najnižší, aby mali čo najskôr opäť možnosť pracovať.

Hoci nasledujúci rok bude ešte veľmi ťažký, návrat lepších časov už nie je v nedohľadne. Mäkké ukazovatele hospodárskeho sentimentu, ktoré naznačujú situáciu ekonomiky na určitý čas dopredu, sa u našich hlavných obchodných partnerov v Európe už niekoľko mesiacov neustále zlepšujú a v poslednej dobe sú pozitívne už aj na Slovensku. Objavujú sa aj prvé pozitívne tvrdé ukazovatele. Predpokladáme, že nezamestnanosť bude kulminovať v prvom polroku 2010, ale ak sa potvrdia naše očakávania, v prvom štvrťroku 2010 by sme mali už zaznamenať medziročný hospodársky rast.

Aby bolo oživenie čo najrýchlejšie a cena, ktorú zaplatia občania, čo najnižšia, v roku 2009 sme na základe dohody s našimi partnermi v Európskej únii využili všetky dostupné nástroje na podporu ekonomiky aj za cenu dočasného nárastu deficitu. Výsledky nášho úsilia, ako aj hodnotenia medzinárodných autorít, ktorými sú najmä Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka, potvrdzujú, že naša doterajšia stratégia bola správna. Títo medzinárodne uznávaní odborníci jasne a jednoznačne konštatovali, že fiškálna reakcia súčasnej vlády na krízu bola adekvátna a plne v súlade s európskym konsenzom.

Dovoľte mi preto, dámy a páni, aby som vám načrtol ekonomickú a sociálnu stratégiu na najbližšie roky, ktorú prináša rozpočet, o ktorom dnes v parlamente začíname diskusiu.

Slovenská vláda bude naďalej zodpovedná. Žijeme v čase, keď sa rozpočtový rámec Európskej únie otriasa v základoch, keď sa mnohé krajiny odkláňajú od dohodnutých trajektórií, keď napríklad Grécko ohlasuje dvojciferný deficit aj na budúci rok, keď napríklad aj Francúzsko napriek svojim záväzkom a ambícii byť pilierom európskej integrácie odmieta plán výraznejšej konsolidácie v budúcom roku a plánuje verejný deficit na úrovni 8,5 % HDP. V takýchto časoch predkladá slovenská vláda rozpočet, ktorý predpokladá návrat k deficitu na úrovni 3 % HDP už v roku 2012. Čiže konsolidujeme už v budúcom roku, keď mnohé krajiny ešte nechávajú dobiehať stimuly, a to dôraznejšie, než si to vyžadujú naše záväzky. Uvedomujeme si, že ako malá krajina sme v zraniteľnejšej pozícii, a preto pristupujeme k hospodáreniu zodpovedne.

Zodpovednosť však nie je len o dodržiavaní pravidiel Európskej únie. Naopak, zodpovednosť je najmä o tom, aby sme nadmerne nezadlžovali budúce generácie, aby sme aj v budúcnosti mali dostatok peňazí na kvalitné verejné služby a pomoc občanom. Vysielame jasný signál trhom, že to so zdravím verejných financií myslíme vážne. Kríza ukázala, že finančné trhy veľmi presne rozlišujú medzi krajinami rôznej povesti, aj keď majú dlh denominovaný v jednej mene. My patríme a budeme patriť do skupiny zodpovedných a spoľahlivých krajín, ako ukazujú nielen ratingové hodnotenia Slovenska, ktoré sú najlepšie v histórii, ale aj relatívne nízke a klesajúce úrokové sadzby slovenského štátneho dlhu.

Upozorňujem, že ratingy nehodnotia minulosť, ale dôveryhodnosť vládnych krokov v budúcnosti. Najlepším hodnotením dôveryhodnosti vládnej politiky v budúcnosti je však trhový test. To, že nám dôverujú investori, ktorí na rozdiel od prázdnych slov domácich kritikov dávajú do hry svoje vlastné peniaze. Často na veľmi dlhé obdobie. Dnes sa už napriek kríze financujeme za podobných podmienok ako niektoré pôvodné, oveľa väčšie krajiny eurozóny a výhodnejšie ako naši susedia - a to je práve odpoveď trhu na to, ako dôveruje budúcim krokom tejto vlády.

Peniaze ušetrené na dlhovej službe nám umožnia rýchlejšie napredovať k cieľu mať vyrovnané verejné hospodárenie. A nielen to, umožnia nám financovať systémové zmeny v školstve, v zdravotníctve, čo najrýchlejšie dobudovať infraštruktúru, diaľnice, železnice, digitálne siete a prebudovať verejnú správu tak, aby konečne slúžila občanom a nie úradníkom. Nízke úrokové sadzby, ktoré naše konsolidačné úsilie prinesie, znamenajú aj dostupnejšie bývanie pre mladých, lepšie podmienky pre financovanie malých a stredných podnikov a oveľa dynamickejšiu ekonomiku.

V roku 2011 a neskôr nás čakajú ďalšie vážne rozhodnutia. Ušetrené peniaze potrebujeme aj na to, aby sme mohli kompenzovať dôsledky krízy na zraniteľné vrstvy. Slovensku nestačí skresať deficit na úroveň 3 % HDP. Najneskôr v druhej polovici budúceho desaťročia budeme musieť čeliť otázkam dlhodobej udržateľnosti verejných financií, preto potrebujeme mať vyrovnaný rozpočet čo najskôr. Konsolidovať a správať sa zodpovedne budeme musieť vo vonkajšom prostredí s oveľa pomalším rastom, ako sme si v minulosti mysleli. Neznamená to však, že sme na pomalší rast odsúdení. Musíme ďalej skvalitňovať podnikateľské prostredie a pritiahnuť čo najviac ľudí na trh práce vrátane tých, s ktorými niektorí už ako keby nerátali. Dlhodobo nezamestnaní, ľudia z odľahlejších regiónov, Rómovia, starší ľudia, zdravotne postihnutí, všetci môžu v prípade rozumnej politiky zvýšiť náš rastový potenciál.

Som presvedčený, že najlepším spôsobom znižovania deficitu je úspora výdavkov prostredníctvom ich zefektívňovania. Napríklad v zdravotníctve sme takto od nástupu tejto vlády dokázali znížiť výdavky o pol percenta HDP alebo každoročne približne o 300 mil. eur napríklad znížením cien liekov dodávaných často monopolnými dodávateľmi.

Z predkladaného rozpočtu je zrejmé, že budúci rok sme skresali vládnu spotrebu o takmer 800 mil. eur. Je to šetrenie, ktoré sa nedotkne občanov, a v takomto šetrení sa musí pokračovať.

Dlhodobo pracujeme na komplexných reformných projektoch, zlúčení a reorganizácii daňovej a colnej správy a výberu daní a odvodov, informatizácii verejnej správy či zoštíhlením vlády a centralizácii vládnych inštitúcií. Nie sú to len plány na papieri, ale premyslená sekvencia konkrétnych krokov, čoho dôkazom je aj nedávno týmto parlamentom schválená legislatíva reorganizujúca daňovú správu. Mimochodom, napriek podobným rečiam na túto tému bývalá vláda nikdy nenašla dostatok politickej sily a odvahy takýto zákon schváliť.

Existujú však hranice šetrenia, za ktorými by už štát nemohol uspokojivo poskytovať svoje služby. Spolu s Írskom máme najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie v Európe. V Írsku už do istej miery prebieha revízia ich modelu spoliehajúceho sa na nízke dane. My dane zvyšovať nechceme. Efektívnejšou alternatívou prekonania krízy a skonsolidovania verejných financií je zefektívňovanie výdavkov. Budeme ale pozorne zvažovať neopodstatnené výnimky v daňovom a odvodovom systéme a budeme venovať pozornosť daňovým únikom a úspešnosti výberu daní. Pokladáme za neprijateľné, aby bohatí jednotlivci a bohaté firmy unikali daňovým povinnostiam buď cez diery v systéme a verejné financie a verejné služby boli aj preto nedofinancované.

Dámy a páni, na záver mi dovoľte zopakovať: celosvetovo prežívame jednu z najväčších hospodárskych katastrof a najväčšiu mierovú fiškálnu katastrofu v modernej histórii. Slovensko si v nej však nevedie najhoršie a existujú dôvody na optimizmus do budúcnosti. Rozpočet, ktorý vláda predkladá, je zodpovedný, konsoliduje verejné financie ambicióznejšie, než si to vyžadujú naše záväzky, a umožňuje napĺňanie vládnych politických priorít v blízkej aj vzdialenej budúcnosti.

Ďakujem za slovo. Skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády,

Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2010 je pod tlačou 1284.

Prosím teraz predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jána Jasovského, aby toto stanovisko predniesol Národnej rade. Nech sa páči.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 vychádza z kompetencií vymedzených tomuto nezávislému štátnemu orgánu Ústavou Slovenskej republiky a zákonom, ktorým je zriadený, na rokovania a zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v súlade s § 87 zákona č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Dôležitým aspektom tohto stanoviska je adekvátne prepojenie skúseností z nezávislej kontrolnej činnosti s poznatkami o vývoji slovenskej ekonomiky a fiškálnych cieľoch vlády Slovenskej republiky, ktoré stanovujú finančný rámec pre jej štrukturálne politiky a reformy.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pri preskúmaní cieľov a záväzkov vlády Slovenskej republiky vyjadrených v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 - 2012 nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010, ktorý je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími zákonmi platnými v Slovenskej republike, s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. To však neznamená, že vo svojom stanovisku nepoukazuje aj na slabé miesta v niektorých kapitolách štátneho rozpočtu a zložkách rozpočtu verejnej správy. Základným predpokladom naplnenia cieľov návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 - 2012 bude naplnenie daňových a odvodových príjmov a predovšetkým zabezpečenie čerpania prostriedkov zo zdrojov Európskej únie na rozpočtovanej úrovni.

Cieľom kontrol čerpania zdrojov Európskej únie je vo všeobecnosti nadobudnutie primeraného zistenia, že verejné zdroje sú spravované zákonným a správnym spôsobom, že sa dodržiavajú princípy hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a že sú používané na určený účel a využívané v maximálnej miere. Zistenia odhadované kontrolnou činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky poukazujú na slabé miesta a rizikové oblasti či už v systéme riadenia kontroly, alebo pri využívaní verejných zdrojov. Prínos kontrol znamená efektívnu kontrolnú činnosť vykonávanú v súlade s medzinárodne akceptovanými kontrolnými štandardami a zameranú na rizikové oblasti, odhaľovanie nedostatkov, sledovania prijímania náležitých a účinných opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a plnenia tých opatrení až do úplného odstránenia zistených nedostatkov.

V súlade s Limskou deklaráciou o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly jednou z kľúčových hodnôt činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je napomáhať správnemu a efektívnemu hospodáreniu s verejným majetkom a poskytovať tak Národnej rade Slovenskej republiky objektívne informácie o zistených skutočnostiach a predkladať odporúčania na riešenie nedostatkov.

Stratégia kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na roky 2010 - 2012 aj naďalej kladie dôraz na hospodárne, efektívne a účinné vynakladanie verejných zdrojov a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Aj preto kontrolná činnosť Najvyššieho kontrolného úradu bude v roku 2010 - a chcem to práve dnes tu povedať Národnej rade - zameraná na tri hlavné oblasti:

- Bude to práve čerpanie a hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť využívania zdrojov z fondov Európskej únie. Túto kontrolu vykonáme aj v tomto roku, kde viac ako 50 % svojej kapacity sme zamerali práve na tento problém. A myslím si, že nedostatkov sme našli až príliš veľa.

- Na riešenie negatívnych dopadov a zmiernenie dopadov finančnej a hospodárskej krízy a rozvoj hospodárstva.

- A na aktuálne a celospoločensky významné témy.

Dámy a páni, to je všetko, čo som chcel k návrhu zákona o štátnom rozpočte povedať.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánu Jánovi Jasovskému za predloženie stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu na rok 2010.

Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru, pánu poslancovi Jozefovi Burianovi, aby uviedol stanovisko k prerokovaným jednotlivým návrhom aj návrhy na spôsob riešenia a aby toto všetko odôvodnil. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2010 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 - 2012.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 a k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 - 2012.

Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1266 z 30. septembra 2009 pridelil vládny návrh o štátnom rozpočte výborom Národnej rady Slovenskej republiky, všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Slovenskej informačnej služby, prerokováva iba kapitolu Slovenskej informačnej služby, a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.

Výsledky prerokovania vládneho návrhu o štátnom rozpočte. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok prijali výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre sociálne veci a bývanie.

Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre hospodársku politiku, platné uznesenie nebolo prijaté vo výbore pre kultúru a médiá a výbore pre európske záležitosti.

K návrhu rozpočtu návrhy boli prerokované výbormi tak, ako je uvedené v spoločnej správe. A jednotlivé výbory prijali nasledovné, pripomienky a odporúčanie návrhu rozpočtových kapitol boli nasledovné:

1. návrh na zvýšenie výdavkov kapitol; návrh na zvýšenie kapitol bol - Slovenská akadémia vied zvýšiť o 10 mil. eur,

2. návrh na zvýšenie príjmov a výdavkov rozpočtu bol Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, kde boli dokonca aj vyššie príjmy zadefinované ako požadované výdavky, a

3. návrh na presun finančných prostriedkov bolo v rámci kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor navrhol nasledovné hlasovanie: spoločne o bodoch 1 až 3 s návrhom gestorského výboru neschváliť. A gestorský výbor odporúča prípadné pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválení zapracovať do uznesenia č. 2.

Zároveň výbor určil poslancov Jozefa Buriana, Jozefa Lišku, Miroslava Jureňu, Borisa Hradeckého, Ivana Vargu a Michala Lukšu za spoločných spravodajcov výboru a ďalej navrhol vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som. Otvorte rozpravu, poprosím.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili za poslanecké kluby: klub SMK - Ivan Farkas, klub SDKÚ - DS - Ivan Mikloš, klub Ľudovej strany - HZDS - Miroslav Jureňa, klub KDH - Pavol Hrušovský, klub SNS - Rafael Rafaj. Ďalej sa písomne do rozpravy prihlásili panie poslankyne a poslanci Gibalová, Andruskó, Bastrnák, Viliam Novotný, Zsolt Simon, Ivančo, Jozef Šimko, Stanislav Janiš, Martin Fronc, Magda Vášáryová, Tatiana Rosová, Rudolf Bauer, Ivan Štefanec, Rafael Rafaj, Ján Golian.

Ako prvý v rozprave vystúpi za poslanecký klub SMK pán poslanec Ivan Farkas. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, dovoľte, aby som prezentoval stanovisko opozičnej strany, opozičného poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2010.

Minister financií v prvom polroku avizoval, že do 15. augusta predloží do vlády revidovaný návrh rozpočtu na rok 2009. On ho ale nepredložil. Následne 30. septembra vláda odsúhlasila rozpočet na budúci rok a až následne minister dal vládou odsúhlasiť revidovaný návrh štátneho rozpočtu na tento rok. Čiže postupnosti a okolnosti prijímania návrhov rozpočtov boli nadmieru zaujímavé, nezvyčajné, najmä čo sa týka poradia. Jedno je ale isté, návrh štátneho rozpočtu na rok 2010 bol vo vláde schválený zrazu a unáhlene bez dohody so sociálnymi partnermi v tripartite a bez konzultácie so združeniami samospráv. Toto sa ale, vážení, nehodí na sociálnodemokratickú vládu, veď vynechala aj odbory z rokovania o zákone zákonov. Na takýto postup nemá odvahu ani jedna sociálnodemokratická vláda členského štátu Európskej únie. Isté je ale, že vláda schválila volebný rozpočet na budúci rok, pripravila štátny rozpočet s historicky najväčším deficitom verejnej správy, a to, prosím, v čase zúriacej hospodárskej krízy.

Pýtame sa, či to nie je príliš veľký hazard. Nebolo by potrebné viac krotiť požiadavky jednotlivých rezortov v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu?

Vláda sa nešťastne snaží ľudí a občanov presvedčiť o tom, že všeliekom na hospodársku krízu je bezhraničné plytvanie verejnými zdrojmi a utrácanie verejných financií. Ale vývoj vo verejných financiách sa tým dostáva do neznáma. Dôkazom bezbrehého populizmu a schválenia volebného štátneho rozpočtu vo vláde je skutočnosť, že k oživeniu hospodárstva môže dôjsť až v tých rokoch nasledujúcich, v roku 2011 a 2012, napriek tomu v týchto rokoch ráta vláda a ministerstvo financií s klesajúcimi výdavkami štátneho rozpočtu ako v roku, alebo v porovnaní s rokom 2010. Dovoľte, aby som upriamil vašu pozornosť na protirečenia tohto štátneho rozpočtu na budúci rok.

1. Premiér tvrdí, že štátny rozpočet na rok 2010 je rozpočtom na ochranu ľudí. Slovenská vláda sa podľa neho drží filozofie, že ľudia sú na prvom mieste. Prečo potom dávky v hmotnej núdzi a prídavky na deti budú v budúcom roku nižšie, teda poklesnú? A prečo po zarátaní inflácie poklesnú aj niektoré iné kategórie sociálnych dávok?

2. Deficit verejných financií bude v budúcom roku na úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu. Slovensko je na druhej strane ale nováčikom v eurozóne, členstvo získalo ani nie pred rokom. A tam najdôležitejšie Maastrichtské kritérium stability určuje maximálnu hranicu schodku verejných financií na úrovni 3 % z hrubého domáceho produktu. Prečo vláda nešetrí viac? Prečo nemieni splniť alebo priblížiť sa k najprísnejšiemu kritériu stability verejných financií sledovanému v Európskej únii?

3. Podľa premiéra sa Slovensko týmto rozpočtom nezadlžuje. Aká je holá pravda? Myslí to pán premiér vážne? Veď daňové príjmy z roka na rok klesajú, napriek tomu výdavková stránka štátneho rozpočtu z roka na rok rastie. Akože sa krajina nezadlžuje? Je to zavádzanie v priamom prenose, dôkazom toho je pred pár dňami revidovaný štátny rozpočet na rok 2009, v ktorom vláda priznala neschopnosť zvládania dopadov hospodárskej krízy a v ktorom objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu zvýšila na tento rok na dvojnásobok. Tomu sa hovorí, že krajina sa nezadlžuje, prosím?

4. Vláda chce obrovský deficit v budúcom roku vykryť efektívnejším čerpaním zdrojov z fondov Európskej únie. Nevyznieva to smiešne? Veď čerpanie prostriedkov z fondov Európskej únie je katastrofálne. K septembru tohto roka, teda po uplynutí bezmála 40 % programového obdobia 2007 - 2013, máme vyčerpaných iba niečo cez 1 % disponibilných prostriedkov pre Slovensko v tomto programovom období, teda 1 % zo sumy 11,4 mld. eur. Pričom vláda chce v budúcom vyčerpať 3,5 mld. eur za jeden rok, za nasledujúci rok 30-násobok doteraz vyčerpanej sumy skoro za trojročné obdobie. To sú závratné, nereálne zmeny.

Čím to chcú dosiahnuť? Ako kúzelník vytiahnuť zázračného zajaca z cylindra? Okrem toho čoskoro máme vrátiť 3 % zo sumy vyčerpaných prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na programové obdobie 2004 - 2006 pre nezvládnutý proces verejného obstarávania asi vo výške 115 mil. eur, samozrejme, na úkor budúcoročného rozpočtu. Pritom dovoľte, aby som sa v krátkosti tu pozastavil. Súčasná regulujúca vláda obvinila predchádzajúcu vládu tým, že ona je vinná za to, že musíme vrátiť do rozpočtu Európskej únie takúto značnú sumu. Pozrime sa na to, vážení, aká je skutočnosť.

Členstvo v Európskej únii sme nadobudli 1. mája 2004. V programovom období 2004 - 2006, teda predchádzajúca vláda zodpovedala za čerpanie celkovo 25 mesiacov, kým súčasná vláda 36 mesiacov, nakoľko platilo a platí pravidlo N+3 a čerpanie prostriedkov v programovom období 2004 - 2006 sa uskutočnilo až do júna tohto roka. Vo výbore pre financie, rozpočet a menu som sa opýtal ministra financií, aké je toto porovnanie nie z časového hľadiska, ale z hľadiska čerpania financií. Priznal sa, že predchádzajúca vláda vyčerpala 20 % finančných prostriedkov z tohto programového obdobia, ale súčasná vláda až 80 % prostriedkov. A, vážení, toto porovnanie na úrovni uhrádzania konkrétnych faktúr vykazuje ešte väčší nepomer. Vážené poslankyne, vážení poslanci, kto je teda vinným za nedodržanie pravidiel verejného obstarávania, a teda za to, že musíme vrátiť zo štátneho rozpočtu až 115 mil. eur do kasy Európskej únie? Len toľko na vyvrátenie populistických, nepravdivých obvinení bývalej vlády súčasným premiérom a súčasnou vládou.

5. V tomto roku šetrí každý. Šetria podnikatelia, výrobné, obchodné spoločnosti, viaceré z nich, žiaľ, skrachovali a krachujú alebo bojujú o prežitie, šetria samosprávy pre legislatívne úpravy vlády na úkor samospráv a napokon šetrí väčšina občanov, veď miera nezamestnanosti rýchlo rastie. Teda vláda prečo nešetrí v tomto roku a prečo ide v budúcom roku do hazardu s deficitom verejných financií, prečo nemieni šetriť ani v budúcom roku?

Spomeniem len hromadné prepúšťania v papierňach Smurfit Kappa v Štúrove, Nováckych chemických závodoch, v Chemlone v Humennom, na údolí Bodrogu v Kráľovskom Chlmci. Pričom je vážna situácia v desiatkach ďalších mikroregiónov, kde zamestnávatelia hrozia hromadnými prepúšťaniami. Je smiešne, keď vláda pri takomto trende hromadných prepúšťaní ráta v budúcom roku s mierou nezamestnanosti iba 12,1 %. Každému je jasné, že aj keby boli v budúcom roku náznaky oživenia hospodárstva, tak sa to odrazí v náraste počtu nových voľných pracovných miest, teda v zlepšení zamestnanosti, s omeškaním jedného až dvoch rokov. Preto je evidentné, že rozpočet dávok na podporu v nezamestnanosti, ako aj dávok v hmotnej núdzi je veľmi, veľmi poddimenzovaný, čiže riziká nie sú len na príjmovej stránke štátneho rozpočtu, ale značné riziká vidíme aj na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu.

A tu sa opäť nachvíľu opäť zastavme, a to teraz u samospráv. Veľkými porazenými v budúcom roku z hľadiska rozpočtu verejnej správy budú samosprávy, najmä miestne samosprávy, ale pokles pocítia, samozrejme, aj regionálne samosprávy. Vláda v tomto roku legislatívnymi úpravami značne uškodila samosprávam. Vo februári zvýšením nezdaniteľnej časti príjmu fyzických osôb síce pomohla občanom, ale zároveň zobrala nie sebe, ale samosprávam citeľné percentá príjmov. A júlové opatrenie, keď primátori, starostovia dostali z ministerstva financií list o krátení príjmov na tzv. podielových daniach o vyše 16 %, tak to už bol citeľný zásah do hospodárenia väčšiny samospráv. Viem o takých obciach, vážení, ktorých starosta nielenže neberie mzdu za svoju prácu, napriek tomu, že je starostom na celý úväzok, ale zo svojich úspor dotuje prevádzku obce, aby obec mohla vykonávať najzákladnejšie funkcie samosprávy.

A čo sa stane v budúcom roku? V tomto roku veľa zamestnávateľov svojim zamestnancom krátilo mzdu, a to tak v súkromnej sfére, ako aj vo verejnej správe. Veľa pracovných miest zaniklo, žiaľ, za takých pracovníkov ich bývalí zamestnávatelia už neodvádzajú dane z príjmov. Obchodníkom, živnostníkom, ako aj podnikateľom fyzickým osobám tržby za posledné roky rástli, veď sme zažívali hospodársku konjunktúru, pričom pre väčšinu z nich bol najúspešnejším rokom vlaňajší rok 2008. Vlani mali najväčší obrat, do 31. marca 2009 z toho odviedli dane z príjmu a na základe príjmov a daňového zákona tohto najúspešnejšieho roku 2008 odvádzajú teraz mesačne alebo štvrťročne daňové preddavky na rok 2009. Lenže medzičasom kvôli dopadom hospodárskej krízy, žiaľ, viacerí skrachovali, viacerí z nich stoja len tak-tak nad vodou a čakajú na lepšie časy. Viacerí z nich nebudú mať kladný daňový základ. Po 31. marci 2010 budú teda vrátky daní doteraz v nebývalom objeme a opäť to uškodí, samozrejme, samosprávam, pretože výnos daní z príjmov fyzických osôb poklesne o viac ako 12 mld. korún.

6. Napriek výraznému nárastu zadlženia krajiny rozpočet zároveň ráta s bezprecedentným znížením výdavkov na vzdelávanie a vedu. Dôjde k prepúšťaniu vedeckých pracovníkov, ako aj vysokoškolských pedagógov. Dôsledkom toho zároveň dôjde k ohrozeniu prevádzky škôl aj vedeckých inštitúcií a pri základných a stredných školách možno predpokladať aj ich zatváranie a masové prepúšťanie učiteľov a nepedagogických zamestnancov.

7. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2010 zároveň neráta s podporou pritiahnutia nových veľkých investícií, ktoré by zabezpečili vývoj a výrobu celkovo s vyššou pridanou hodnotou, ktoré by zabezpečili sofistikovanejšiu výrobu a mohli krajinu v ťažkej situácii posunúť dopredu. Dali by sa vytvoriť tým tisíce pracovných miest, ktoré nezaniknú po niekoľkých rokoch, ale na Slovensku zostanú dlhodobo. Takéto impulzy v štátnom rozpočte márne hľadáme, skrátka nie sú.

Poďme ale na niektoré konkrétne čísla:

a) Návrh štátneho rozpočtu vychádza z rámcových čísiel. Hospodársky rast plus 1,9 %, nazdávame sa, že je to značne nadhodnotený, veľmi optimistický údaj. Miera nezamestnanosti 12,1 %, nazdávame sa, že táto hodnota je značne podhodnotená, opäť veľmi optimistická, vychádzajúc len z hromadných prepúšťaní, o ktorých som pred chvíľou hovoril, a zo situácie v iných regiónoch, odkiaľ máme veľmi pesimistické informácie od zamestnávateľov vlastne zásadných a veľkých.

b) Rozpočet Všeobecnej pokladničnej správy. Všeobecná pokladničná správa sa zvýši a rozpočet tejto kapitoly o viac ako 86 %. Je tam dlhová služba a rozšafnosť vo volebnom roku. Podľa premiéra sa krajina nezadlžuje, pritom len v tomto roku dlhová služba narastie na dvojnásobok v porovnaní so schváleným štátnym rozpočtom alebo revidovaným vlastne v tomto roku v porovnaní so schváleným štátnym rozpočtom na rok 2009 a v budúcom roku bude rásť ďalej. Vláda v budúcom roku počíta s transferom vo výške 1,4 mld. eur, teda 42 mld. korún do Sociálnej poisťovne. Je to priznanie toho, že vláda nebola úspešná pri lanárení ľudí z druhého piliera do prvého piliera dôchodkového poistenia. V tomto roku sa sekla, veď rátala s prestupom 150-tisíc ľudí. My sme vládu včas a razantne upozorňovali, že je to viacnásobne nadsadené, iracionálne, ale rátala s tým napevno až natoľko, že v príjmovej stránke na tento rok započítala 7 mld. korún z tohto titulu.

c) Daňové príjmy štátneho rozpočtu poklesnú, pričom výdavky sa zvýšia o 66 mld. korún, teda o 15 % v porovnaní s týmto rokom 2009.

d) Vývoj deficitu štátneho rozpočtu. Od roku 2004 pokles deficitu z úrovne 70,3 mld. korún na 21,2 mld. v roku 2008, to bolo ešte dôsledkom hospodárskych reforiem druhej Dzurindovej vlády, v ktorej bola aj Strana maďarskej koalície, súčasná vláda z toho žila a ťažila až do konca minulého roka a teraz dochádza k výraznému nárastu deficitu z tej úrovne 21,2 mld. korún v roku vlaňajšom, v roku 2008, na 113 mld. korún v budúcom roku, v roku 2010. Teda za tri roky evidujeme nárast na 5,5-násobok. Nárast deficitu na 5,5-násobok. To je zázračným výsledkom činnosti súčasnej vlády.

Toto sa nedá ospravedlniť, vážení, ani hospodárskou krízou. Toto sa nedá ospravedlniť ničím, je to fatálny hazard s verejnými financiami, a to hazard na úkor budúcnosti. Takúto sekeru budeme splácať v nasledujúcich rokoch spoločne všetci, bez výnimky. Pričom nie je vylúčené, že vo forme zvýšenia daňových sadzieb, zníženia sociálnych dávok, zmrazenia dôchodkov v budúcom volebnom období, vláda tým ide do značného rizika, najmä ak má ambíciu voľby v budúcom roku vyhrať.

e) Čo sa týka jednotlivých kapitol výdavkovej strany štátneho rozpočtu, dovoľte krátky komentár. Ministerstvu obrany, Úradu vlády a ministerstvu zahraničia sa krátia výdavky o plus-mínus 20 %. Ministerstvu kultúry a ministerstvu vnútra sa krátia výdavky vo výške plus-mínus 10 %. Dokazuje to, že Úrad vlády a tieto rezorty majú doteraz vzhľadom ku skutočným potrebám veľmi veľkorysý rozpočet, mohli utrácať za kadečo, žili nad reálne pomery. Pri nich sa luxus končí, zlatým časom je preč. Ale na druhej strane máte odvahu Slovenskej akadémii vied krátiť výdavky o 13 %, tak tomu sa čudujem. Čím sa vedci previnili? - pýtame sa. Ako chcete kvalitný základný výskum na Slovensku, ktorý mal doteraz dobré meno v celej Európe, zachrániť? Žiaľ, tieto časy skončia. Myslíte si, že sa to dá zachrániť výskumom na vysokých školách? A vy máte poznatky o úspešnosti alebo úspechoch základného, aplikovaného výskumu na vysokých školách? Ja som, žiaľ, o nich nepočul. Možná chyba je u mňa, máte ale zvláštny prístup.

Častokrát sa nás opozičných poslancov pýtajú, kde by sme my konkrétne šetrili, kde vidíme isté rezervy, keďže už permanentne kritizujeme vládu, že v podmienkach hospodárskej krízy nemieni viac šetriť. V žiadnom prípade nechceme siahať na platy učiteľov, lekárov, zdravotníckeho personálu ani na platy pracovníkov v pôdohospodárstve. Ale v niektorých kapitolách, v niektorých rezortoch sa výdavky zvýšia o 10 až 29 %. Ale platy v týchto rezortoch takýmto tempom neporastú. Ako príklad za všetky. Oproti rastu výdavkov v kapitole školstva o 8 % platy učiteľov narastú o 2 %. Tak to sú, vážení, rezervy na zníženie výdavkov, najmä ak zoberieme do úvahy, že tieto markantné navýšenia rozpočtu výdavkov v niektorých kapitolách sú kryté nereálnym nárastom príjmov v týchto kapitolách platbami z fondov Európskej únie, čiže z rozpočtu Európskej únie. Vieme ale všetci o tom, a už som hovoril, že je to zbožné želanie vlády, ale nezakladá sa to na reálnych očakávaniach a možnostiach.

Dovoľte, aby som vyjadril počudovanie nad tromi súvislosťami:

1. Slovensko je najmladším členom eurozóny, Európska komisia zahájila konanie voči Slovensku a iným členským štátom za nedodržanie Maastrichtských kritérií. S vami to jednoducho nezamávalo, vy kľudne idete znižovať príjmovú stránku štátneho rozpočtu a chladnokrvne ponechávate výdavkovú stránku na pôvodnej úrovni.

2. Pred zavedením a počas zavádzania eura ste vždy s radosťou privítali eurokomisára pre menovú oblasť Joachima Almuniu. Osvojili ste si jeho odporúčania, rady. Teraz, keď sa vyjadril, že na Slovensku je značne ohrozená rovnováha a udržateľnosť verejných financií, rovnováhy verejných financií, hrozí nám destabilizácia, akosi vám jeho rady a upozornenia nejako unikajú, nechcete si ich vziať ku srdcu.

3. Na poslednom zasadnutí Ekofinu sa dohodlo, že na rozdiel od doterajšej fiškálnej politiky odporúčajú každému členskému štátu Európskej únie znižovať deficity verejných financií, teda prinútia členské štáty, a najmä členské štáty eurozóny, šetriť. Nevnímam odozvu tohto odkazu na Slovensku, akoby vláda nepočula a nevnímala odporúčania, odkaz Ekofinu.

Na záver. Volebný rozpočet v podmienkach hospodárskej krízy pri razantnom náraste miery nezamestnanosti, chce to poriadnu dávku odvahy. Vláda plánuje obrovský rast zadlženosti krajiny, ale tieto prostriedky nepoužije na investície, ktoré by boli základom pre tvorbu pracovných miest, pre ozdravenie hospodárstva a znakom toho, že vláda pripraví alebo je schopná pripraviť krajinu na obdobie oživenia hospodárstva na obdobie budúcej hospodárskej konjunktúry. Ako keby si vláda nechcela uvedomiť, že sme sa dostali do eurozóny, že musíme plniť prísne kritériá na stabilitu domácej ekonomiky. Veľkými porazenými budú samosprávy, vláda ich nechá napospas osudu, nemá záujem riešiť ich problémy.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2010 je typickým volebným rozpočtom s výrazným rizikom pre rovnováhu verejných financií, rizikom z hľadiska schopnosti financovania historického deficitu štátneho rozpočtu a deficitu verejných financií. Ľudia by si mali všimnúť, že dôsledky volebného rozpočtu budeme znášať všetci, nielen členovia sympatizanti vládnych strán a najmä SMER-u. Lebo na Slovensku nevídaným spôsobom sa krajina zadlžuje, že vláda pritom zavádza, klame verejnosti priamo do očí. Nedá sa to ospravedlniť hospodárskou krízou, lebo v podmienkach krízy zodpovedná vláda koná opačne, nie zadlžením krajiny na viac rokov, možno na ťarchu budúcej generácie. Schválený rozpočet je veľmi zlá správa občanom, aj keď sa to vláda snaží predať, že koná v prospech občanov, a predáva to takým spôsobom, akože rozpočet na ochranu ľudí.

Za poslanecký klub Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja vám chcem potvrdiť, že za takýto rozpočet alebo takýto návrh štátneho rozpočtu na rok 2010 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2010 - 2012 nemôžeme hlasovať, budeme proti. A tým nevyjadrujeme len politický postoj, ale hodnotíme aj odborne veľmi nekvalitný návrh.

Vzhľadom k tomu, že vlani vláda a minister financií neakceptoval ani jeden pozmeňujúci návrh v pléne Národnej rady, možnože po 10 rokoch prvýkrát, je to veľmi nesmierne domotivujúce, napriek tomu dovoľte, aby som podal štyri pozmeňujúce návrhy, a nechcem tým navyšovať deficit, nechcem tým navyšovať výdavkovú stránku, ja to presne určím, akým spôsobom to podávam. Žiadam osobitné hlasovanie o každom pozmeňujúcom návrhu.

Prvý pozmeňujúci návrh. V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky navrhujem vyčleniť účelové finančné prostriedky pre obce a čiastočnú kompenzáciu dopadov legislatívnych zmien výpadku príjmu obcí z titulu zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane z príjmov fyzických osôb a zvýšenia zamestnávateľskej prémie v objeme 90 mil. eur.

Odôvodnenie: Dôsledkom legislatívnych zmien (zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane z príjmov fyzických osôb, zvýšenie zamestnávateľskej prémie) sa znížia príjmy obcí v roku 2010 o 153,96 mil. eur. Navrhujem čiastočnú kompenzáciu časti výpadku príjmov obcí v sume 90 mil. eur.

Druhý pozmeňujúci návrh. V kapitole Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky navrhujem vyčleniť účelové finančné prostriedky vo výške 10 mil. eur na transfery pre obce na refundáciu dane z pridanej hodnoty obciam v Programe rozvoja vidieka.

Odôvodnenie: Problém refundácie DPH obciam v rámci Programu rozvoja vidieka legislatívne nie je vyriešený od roku 2007, pričom Slovenská republika je jedna z mála členských krajín Európskej únie, kde DPH nie je oprávnenou položkou pre obce v rámci Programu rozvoja vidieka. Týmto návrhom sa vykompenzuje nespravodlivosť a systémová chyba vo vzťahu k obciam.

Tretí pozmeňujúci návrh. V kapitole Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky navrhujem vyčleniť účelové prostriedky v objeme 238 mil. eur na transfery pre obce a mestá, na financovanie úloh v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami.

Odôvodnenie: V priebehu reformy verejnej správy štátna správa oddelimitovala do pôsobnosti miest, obcí a vyšších územných celkov budovy a stavby bez toho, aby boli pozemky pod týmito stavbami vysporiadané. Navrhujem vyčlenenie účelových prostriedkov na dodatočné vyriešenie tohto problému, na financovanie úloh v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z.

A napokon štvrtý pozmeňujúci návrh. V kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky navrhujem vyčleniť účelové prostriedky v objeme 2 mil. eur na granty obciam a mestám, účelová dotácia obciam a mestám na nákupy školských autobusov.

Odôvodnenie: V roku 2002 sa zriaďovateľské kompetencie v oblasti regionálneho školstva v prípade základných škôl oddelimitovali na obce a mestá. Fiškálna decentralizácia zásadným spôsobom transformovala financovanie základných škôl. Vytvorili sa originálne kompetencie obcí a prenesený výkon štátnej správy. Kapitálové výdavky patria do originálnych kompetencií obcí. Základná škola zanikla v priebehu posledných piatich rokov vo viac ako sto obciach. Žiaci z obce, v ktorej zanikla základná škola, zväčša navštevujú školu v susednej obci alebo v blízkej obci. Stredisková obec, v ktorej sa takýmto spôsobom vytvorila škola aj pre viaceré susedné obce, nemá vlastné finančné prostriedky na nákup školského autobusu alebo mikrobusu. Finančná pomoc zo štátneho rozpočtu na čiastočné vykrytie potrieb na nákup školských autobusov by mohla prispieť k vyriešeniu situácie, kedy časť žiakov dochádza za školskými povinnosťami do susednej obce, na druhej strane linky medzimestskej autobusovej dopravy ich správcovia redukujú.

Ďakujem pekne za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP