Čtvrtek 10. září 2009

Tretí deň rokovania

40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

10. septembra 2009 o 9.00 hodine

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Vladimír Faič, Sergej Chelemendik, Miroslav Kotian, Martin Kuruc, Ivan Mikloš, Alexander Slafkovský, Milan Urbáni a pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod parlamentnou tlačou č. 1189.

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1235.

Slovo má pán poslanec Tomáš Galbavý, ktorý návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh novely zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Čo je jeho základným cieľom? Základným cieľom tejto legislatívnej iniciatívy je zákonom garantovať, resp. uzákoniť tzv. paušálne náhrady pre všetkých pedagógov v našej spoločnosti. Ak zákon schválime, každý pedagóg bude dostávať paušálny príspevok. Jeho ročnú výšku navrhujem na úrovni polovice priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Tieto peniaze budú účelovo viazané na nákup informačných technológií a služieb, hlavne internetu, prípadne odbornej a popularizačnej literatúry. Teda pedagóg bude môcť z týchto peňazí financovať vlastné domáce pripojenie na internet, resp. investovať do informatizačných technológií a služieb, ktoré s ňou súvisia, prípadne odbornej a popularizačnej literatúry. Bude si môcť kúpiť literatúru, ktorú bude potrebovať na vlastné vzdelávanie, prípadne literatúru, ktorá mu umožní kvalitnejšie odovzdávať získané prostriedky a informácie.

V zákone úmyselne neuvádzam spôsoby, akým budú jednotlivé školy riešiť vyplácanie príspevku. Som presvedčený, že toto by každá škola mala riešiť podľa svojich možností. Niekto sa rozhodne mesačne preplácať účty za internet do určitej výšky a na konci roka, povedzme, pedagóg využije nevyčerpaný zvyšok na nákup odbornej literatúry. Niekto zas možno zvolí iný prístup. Dôležité je, že využitie prostriedkov musí byť preukázateľné napríklad tým, že pedagóg predloží mzdovej učtárni účty výpisy bankových operácií, aby dôveryhodne a v súlade so zákonom preukázal čerpanie týchto finančných prostriedkov. Keďže ide o príspevok, ktorý štát poskytuje za určitým účelom, nemal by podliehať dani z príjmu, preto si vyžaduje novelizáciu zákona o dani z príjmu.

Dámy a páni, v krátkosti som vysvetlil, čo chcem novelou zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch dosiahnuť.

A teraz mi dovoľte povedať, prečo si myslím, že táto myšlienka má svoje opodstatnenie. Povolanie pedagóga je kľúčové, nakoniec, v tejto poslaneckej snemovni máme veľa pedagógov, nemusím vám vysvetľovať podrobnosti, o čo ide.

Ale predsa sa pokúsim ctenej verejnosti moje argumenty vysvetliť, prečo som sa rozhodol tento návrh podať. Povolanie pedagóga je kľúčové z hľadiska budúcnosti spoločnosti, pretože okrem rodičov je práve pedagóg - učiteľ ten, kto vychováva budúce generácie. Dokonca by som povedal, že úloha učiteľa je stále dôležitejšia a významnejšia, jednak pre pracovnú zaťaženosť rodičov, ktorí spravidla obaja sú zamestnaní, ale aj pre rastúci, celkový objem poznatkov, ktorý rodičia jednoducho nemôžu komplexne vnímať a dokázať dieťaťu vysvetliť. Tu je nezastupiteľná úloha učiteľa ako osoby, ktorá dieťaťu sprostredkúva vedomosti a čo je možno ešte dôležitejšie, vedie ho k tomu, aby samo aktívne vyhľadávalo poznatky a dokázalo ich spracovať. Teda, aby dokázalo nielen memorovať hotové vedomosti, ako to niekedy stále ešte je, ale aby ich dávalo do súvislostí, aby s nimi vedelo pracovať. Ako ukázali nedávne hodnotenia úrovní, úrovne študentov jednotlivých štátov, práve tu naši študenti majú veľké rezervy. Stručne povedané, majú vedomosti, ale nevedia ich adekvátne použiť, škola ich to, bohužiaľ, nenaučila.

Čo považujem v tejto súvislosti za dôležité povedať, je, že svojím návrhom nadväzujem na nedávno schválený zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Ten predpokladá, že pedagógovia sa budú celoživotne vzdelávať. Je to podmienka zvyšovania ich platov. Teda budú musieť absolvovať školenia, získavať kredity a tak ďalej. Ale zákon podľa môjho názoru nevytvára podmienky na to, aby sa pedagóg naozaj mohol vzdelávať, aby sám mohol aktívne vyhľadávať informácie z najrôznejších zdrojov. Prečo si to myslím? Všetky školenia sú viazané na to, či pedagóga jeho zamestnávateľ vyšle na školenie a teda uvoľní z práce. Lenže pri dnešnej preťaženosti pedagogických zborov je otázne, ako sa dá táto podmienka splniť. Podobne je problematické udeľovanie voľna na štúdium. Zákon škole kladie povinnosť poskytnúť pedagógovi niekoľko dní voľna, aby mohol študovať. Lenže kto bude v tom čase za učiteľa suplovať, keď všetci majú povinností nad hlavu?

Nedávno som sledoval v televízii krátku anketu venovanú vstupu zákona do účinnosti. Pedagógovia, hlavne tí mladí, ho vcelku privítali ako možnosť zvýšenia platov. Ale predsa odznel aj pochybný hlas práve o tom, či škola učiteľa na školenie vyšle. To znamená, že síce od učiteľa požadujeme vzdelávanie sa ako predpoklad platového rastu, na druhej strane ale samotný učiteľ v tomto smere má zviazané ruky. Či pôjde, alebo nepôjde na školenie, rozhodne jeho zamestnávateľ. Takže sa môže stať, že účasť na školeniach a kredity si vybojujú nie najlepší pedagógovia, ale tí s najostrejšími lakťami okrem iného aj preto, že práve tých najlepších pedagógov škola bude najneochotnejšie uvoľňovať z práce, veď tých potrebuje v duchu známeho úslovia, že ten najlepší kôň musí najviac ťahať.

Vážené kolegyne, kolegovia, ako školy tieto problémy vyriešia? Dovoľte mi vysloviť obavu, že školenia a semináre sa budú organizovať počas letných prázdnin a v dňoch pracovného voľna, teda na úkor času, ktorý by pedagógovia mali stráviť oddychom v rodinnom kruhu. Tu musím pripomenúť, že naše školstvo je prefeminizované. Muž - učiteľ je pomerne vzácny jav. A ako konštatoval pán minister školstva v dôvodovej správe k zákonu o pedagogických zamestnancoch, naše školstvo je nielen prefeminizované, ale aj prestarnuté, bohužiaľ, je to tak. Má to svoje dobre známe a chronické príčiny. Prvou z nich je pomerne nízka platová úroveň. To na atraktivite zamestnania pedagóga nepridá. Časy, kedy v obci bola prestížna trojica - farár, notár a učiteľ, sú dávno preč. Nehovoriac o tom, že v niektorých prípadoch a pri niektorých školách sme svedkami nasledovného. Dieťa jednoducho do školy priváža otec na drahom aute a pedagogický zbor sa privezie hromadnou dopravou a ku škole kráča peši. Nechcem pomeriavať prestíž povolania peniazmi, ale obávam sa, že takýto pohľad učiteľom na autorite nepridá.

Ctené kolegyne, kolegovia, ako som už povedal, budúcnosť spoločnosti stále vo väčšej miere závisí od vzdelania a vedomostí, ktoré majú členovia spoločnosti k dispozícii a ktoré dokážu aktívne využívať. Povolanie pedagóga je preto kľúčové z hľadiska budúcnosti spoločnosti. Som presvedčený, že toto povolanie sa v dnešnej dobe nedá vykonávať bez toho, aby pedagóg nemal celodenný prístup k zdrojom informácií, teda k internetu. Pravda, možno povedať, že vďaka rôznym doteraz aplikovaným programom majú školy počítače a sú napojené na internet, lenže, ako som uviedol vyššie, pedagóg by mal mať prístup k internetu 24 hodín denne. V tejto súvislosti pripomínam viaceré interaktívne projekty, ktoré predpokladajú prakticky trvalý kontakt žiaka s učiteľom. Preto nestačí, ak má učiteľ prístup k internetu v škole, pretože predsa nemôže sedieť na pracovisku celý deň. Najmä, ak zvážime to, čo som uviedol pred chvíľou, väčšinu pedagogických zborov tvoria ženy, tie majú vlastné deti a rodiny, ktorým sa musia venovať. Prípadne, že budú mať internet doma, dokážu veľkú časť svojich povinností, vrátane prípravy na vyučovanie, urobiť doma, hoci aj vo večerných hodinách. Zároveň si kedykoľvek dokážu nájsť potrebné informácie a promptne ich zapracovať do svojej prípravy.

Vážené kolegyne, kolegovia, možno sa niekto spýta, prečo prichádzam s návrhom práve teraz. Je to aj preto, že práve nedávno sa povolanie pedagóga povýšilo na chránenú osobu. To by sa malo odraziť nielen v ich ochrane pred útokmi žiakov a rodičov. Mimochodom, už samotný fakt, že takáto úprava bola nevyhnutná, dokazuje, že s pozíciou a autoritou pedagógov nie je všetko v poriadku. Podľa môjho názoru by sa to malo odraziť aj vo finančnom ocenení práce učiteľov a odborných pracovníkov v školstve a vo vytvorení podmienok na ich vlastné vzdelávanie a osobnú iniciatívu.

Kolegyne, kolegovia, plne si uvedomujem, že realizácia nami navrhovaného riešenia si vyžiada nemalé finančné prostriedky. Príspevky budú pedagógom vyplácať zriaďovatelia škôl, teda zvýšia sa náklady štátneho rozpočtu, rozpočtu VÚC, miest a obcí. S vyššími nákladmi budú musieť rátať aj zriaďovatelia súkromných škôl. Zdôrazňujem však, že nejde o nejaké rozdávanie peňazí. Práve tým, že použitie poskytnutých finančných prostriedkov je viazané na určité účely, dovolím si tvrdiť, že ide o dobrú investíciu, konkrétne o investíciu do budúcnosti štátu. Na to sa jednoducho peniaze musia vynaložiť aj za cenu úspor v iných oblastiach.

Ctené kolegyne, kolegovia, preto vás veľmi prosím o podporu tohto opozičného návrhu.

Ďakujem. Z mojej strany je to všetko.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, poslancovi Valentínovi Švidroňovi. Nech sa páči.

V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení kolegovia, kolegyne, poslankyne, poslanci, na základe uznesenia výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport č. 176 zo 7. septembra 2009 podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku ako určený spravodajca podávam spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač č. 1189. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1235 z 24. augusta navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a určil lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia spravodajcu výboru odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky takto rozhodne, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Za gestorský výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, aby určené výbory prerokovali návrh zákona do 14. októbra a gestorský výbor do 16. októbra 2009.

Prosím, pani predsedajúca, skončil som, odporúčam otvoriť rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Peter Dubravay. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec, máte slovo.

P. Dubravay, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, účelom predloženého poslaneckého návrhu zákona je zavedenie príspevku pedagogickým a odborným zamestnancom na úhradu výdavkov preukázateľne vynaložených na využívanie vlastných informačných technológií a na odbornú a popularizačnú literatúru ročne do výšky polovice priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

Dovolím si tvrdiť, že celoplošné poskytovanie navrhovaného príspevku zhruba 94 tisíc pedagogickým a odborným zamestnancom je nesystémovým návrhom, ktorý by vytvoril priestor pre jeho zneužívanie a zároveň by vytvoril veľký priestor pre rozšírenie administrácie zo strany škôl a školských zariadení - preukazovanie využívania informačných technológií, požiadavka na ich využívanie zo strany zamestnávateľa a podobne.

Pokiaľ ide o prístup pedagogických a odborných zamestnancov k informačným technológiám, uvádzam, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky schválilo stratégiu informatizácie regionálneho školstva, ktorá je v súlade so strategickými dokumentmi a politikami Slovenskej republiky a rešpektuje predkladanú synergiu, najmä medzi Operačným programom Vzdelávanie a ďalšími príslušnými operačnými programami.

Uznesením vlády č. 1004 zo 6. decembra 2006 bol schválený návrh Operačného programu Informatizácia spoločnosti, opatrenia ktorého budú nepriamo prostredníctvom vplyvov napĺňať priority Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, konkrétne Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja pre roky 2005 - 2010, predovšetkým v oblasti informatizácie v školstve.

Hlavnými cieľmi stratégie informatizácie regionálneho školstva do konca roku 2011 sú: udržať konkurencieschopnosť Slovenskej republiky na globálnom trhu s využitím prostriedkov informačno-komunikačných technológií vo vzdelávaní a zaradiť kompetencie v oblasti IKT do požiadaviek na profesijné kompetencie pedagogických a odborných zamestnancov vo všetkých pozíciách, teda plošne rozšíriť informačný systém v rezorte školstva a s poskytovaním služieb dátového centra a školského intranetu zvýšiť kvalitu všetkých typov a stupňov škôl tým, že škola vytvorí pre žiaka prostredie na vyučovanie s IKT pre využitie vedomostnej spoločnosti a prostredníctvom IKT optimalizuje podmienky aj pre celoživotné vzdelávanie.

Vyučovanie s IKT, ktorých úroveň sa bude približovať úrovni vo všetkých vyspelých členských štátoch EÚ, sa premietne do hodnotenia kvality školy. Okrem tejto stratégie Ministerstvo školstva Slovenskej republiky spolu s rezortnými organizáciami realizuje viaceré národné projekty, výstupom ktorých je postupné vybavovanie škôl a školských zariadení informačno-komunikačnými technológiami, ku ktorým majú prístup nielen žiaci, ale, samozrejme, aj pedagogickí a odborní zamestnanci. Títo ich môžu využívať na prípravu na pedagogickú činnosť a odbornú činnosť a jej realizáciu, ako aj na sebavzdelávanie.

Uvedený návrh zákona, ktorý tu bol predložený, predstavuje zvýšené nároky na rozpočet Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva vnútra, obcí, vyšších územných celkov a neštátnych zriaďovateľov, ktorí do tejto oblasti patria.

Vyčíslené finančné prostriedky predstavujú dopad na štátny rozpočet, rozpočet samosprávy a neštátnych subjektov z dôvodu navrhovaného poskytovania príspevku pedagogickým a odborným zamestnancom na úhradu výdavkov preukázateľne vynaložených na využívanie vlastných informačných technológií a na odbornú a popularizačnú literatúru v ročne navrhovanej sume. Otázky krytia uvedených výdavkov rozpočtu návrh zákona vôbec nerieši.

Vážené kolegyne, kolegovia, ja plne súhlasím so všetkým, čo pán poslanec Galbavý povedal o učiteľoch. Treba sa im venovať, treba ich patrične odmeniť, ale takto predložený návrh nespĺňa tieto požiadavky, o ktorých si ja myslím, že by mali byť ináč preformulované, a preto odporúčam uvedený zákon neschváliť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Dubravaya nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Nech sa páči. Áno, máte slovo.

T. Galbavý, poslanec: Ja by som možno len na adresu pána kolegu Dubravaya povedal. Ďakujem za to, že ste podporili myšlienku pedagóga, ale nemôžem sa vám poďakovať za to, že tento návrh spochybňujete len preto, že sa dá ľahko zneužiť. Chcete povedať, že učitelia sú charakterovo vybavení na to, aby a priori tento inštitút zneužívali a podvádzali? To celkom nie je v poriadku. To by bola moja prvá poznámka.

Druhá poznámka, že tento návrh zákona zakladá finančné nároky na rozpočet. Áno, to som sa priznal, povedal som, jednoducho, že pre túto oblasť peniaze, financie musíme nájsť, pretože je to dobrá investícia do budúcnosti.

A do tretice možno len toľko, aj poslanci majú paušálne náhrady, majú inštitút verejného činiteľa. Myslíte si, že aj my máme sklon, aby sme tieto paušálne náhrady zneužívali? Nie je to dobrý pohľad podľa môjho názoru. Pedagógom paušálne náhrady v tejto minimálnej sume prináležia. A nechcem kritizovať činnosť vášho ministerstva školstva. Je to popol na hlave všetkých vlád, keď to chcete počuť. Nič, alebo, respektíve málo sme urobili preto, aby postavenie pedagóga v spoločnosti bolo dôstojné tak, ako tejto funkcii a tomuto povolaniu prináleží byť.

Ďakujem. Z mojej strany je to všetko.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského, Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1199. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1201.

Slovo má pani poslankyňa Monika Gibalová, ktorá návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, o ktorom rokujeme v tomto bode programu, som vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnila 21. apríla 2009 na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Nebudem sa preto opakovať a obmedzím sa iba na súhrn dôležitých faktov, ktoré vám umožnia vytvoriť si predstavu o opodstatnenosti dôvodov, ktoré ma viedli opäť predložiť túto novelu zákona na rokovanie schôdze.

V závere svojho vystúpenia sa zameriam na skutočnosti, ktoré neboli známe pred piatimi mesiacmi. Podľa návrhu novely zákona, o ktorom rokujeme, sa zo zákona Slovenskej národnej rady č. 369 o obecnom zriadení odstraňuje sporné ustanovenie § 2 ods. 9, ktoré bolo včlenené do tohto zákona zákonom č. 267/2006 Z. z. zo dňa 19. apríla 2006. Tento zákon bol schválený parlamentom ako iniciatívny návrh skupiny poslancov. Podľa ustanovenia § 2 ods. 9 sa obnovuje obec Ľubické kúpele, ktorá zanikla po zriadení Vojenského obvodu Javorina a vysťahovaní obyvateľov obce. Určuje sa jej katastrálne územie a vlastníctvo obce a tiež spôsob zabezpečenia úloh obce v súvislosti s prípravou volieb do obecného zastupiteľstva a starostu obce.

Už krátko po schválení zákona č. 267/2006 Z. z. sa vynorili pochybnosti o ústavnosti niektorých jeho ustanovení. Z tohto dôvodu najskôr vrátil zákon do parlamentu prezident Slovenskej republiky, avšak Národná rada jeho veto prelomila. Potom v krátkom slede po sebe nasledovali dve podania. Na Ústavný súd sa obrátila najskôr skupina 32 poslancov Národnej rady a po nich generálny prokurátor Slovenskej republiky s návrhom na začatie konania o súlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a ods. 7 zákona č. 369 o obecnom zriadení s Ústavou Slovenskej republiky a Európskou chartou miestnej samosprávy.

Ústavný súd Slovenskej republiky prijal návrh skupiny poslancov a generálneho prokurátora na začatie konania a uznesením č. 616/2006 rozhodol o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky boli v danom prípade splnené podmienky na pozastavenie účinnosti všetkých napadnutých ustanovení zákona o obecnom zriadení, pretože ich aplikáciou pred rozhodnutím Ústavného súdu by mohlo dôjsť k vážnemu nenapraviteľnému následku. Ústavný súd pozastavil účinnosť celkom piatich ustanovení zákona o obecnom zriadení. V tlači č. 1199 navrhujem vypustiť iba ustanovenie § 2 ods. 9 a ostatné ponechať na rozhodnutie Ústavného súdu.

Aké sú dôvody pre toto vypustenie, pre vypustenie práve § 2 ods. 9? Alebo v čom spočíva výnimočnosť tohto ustanovenia? Na rozdiel od všetkých ostatných ustanovení, ktorých účinnosť je pozastavená, § 2 ods. 9 je problematický svojou samotnou existenciou, pretože je príčinou vážnych problémov aj v stave pozastavenej účinnosti. V tom spočíva jeho výnimočnosť a to je aj dôvod, prečo predkladám tento návrh zákona. Pozastavením účinnosti tohto ustanovenia sa totiž zablokoval proces rušenia Vojenského obvodu Javorina, ako je deklarovaný v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 548 z 29. mája 2002. Bez konečného verdiktu Ústavného súdu nemôže ministerstvo obrany predložiť vláde Slovenskej republiky návrh nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina.

Dôvodom na predloženie mojej novely, v ktorej navrhujem vypustiť zo zákona § 2 ods. 9 zákona, je teda popri jeho potenciálnej neústavnosti aj riešenie už neudržateľného stavu, ktorý je dôsledkom doteraz neukončeného konania Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto veci. Ústavný súd doteraz nerozhodol a v blízkej budúcnosti, ako sa zdá, ani nerozhodne. Domnievam sa, že namiesto pasívneho čakania na verdikt Ústavného súdu má Národná rada Slovenskej republiky možnosť napraviť pochybenie, ku ktorému došlo pri schválení zákona č. 267/2006 Z. z., tým spôsobom, že sporné ustanovenie zo zákona vypustí.

Nebudem tu rozoberať argumenty, ktorými generálny prokurátor a skupina poslancov Národnej rady spochybňuje ústavnosť tohto ustanovenia, pretože tieto sú detailne popísané, uvedené v podaniach. O praktických absurdných dôsledkoch aplikácie sporného ustanovenia zákona som podrobne informovala tento zákonodarný zbor 21. apríla 2009, pričom som vychádzala z odpovede ministra obrany Slovenskej republiky Jaroslava Bašku na moju interpeláciu. Pán minister vo svojej odpovedi upozorňuje na závažné dôsledky, ktoré vyplývajú z prípadnej aplikácie ustanovenia § 2 ods. 9 zákona o obecnom zriadení a ktoré majú priamu súvislosť s procesom rušenia Vojenského obvodu Javorina, ako je deklarované v uznesení vlády č. 548 z 29. mája 2002 a to najmä, že aplikáciou sporného ustanovenia by dňom zrušenia Vojenského obvodu Javorina prešli z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva obce Ľubické kúpele všetky nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré sú prebytočným majetkom štátu a taktiež všetky nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, ktoré sú v správe štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a to bez ohľadu na ich prebytočnosť.

Uvedené ustanovenie podstatne zasahuje aj do rozdelenia Vojenského obvodu Javorina, do katastrálnych území susedných obcí a to v prospech obce Ľubické kúpele, v dôsledku čoho nie je možné získať súhlas všetkých príslušných obcí s rozdelením územia, čím sa v konečnom dôsledku znemožňuje zrušenie Vojenského obvodu Javorina.

Dámy a páni, stanovisko ministra obrany Jaroslava Bašku z 10. marca 2009, ktoré je dostupné ako parlamentná tlač č. 959, nie je jediným podrobným stanoviskom pre schválenie návrhu, ktorý predkladám spoločne s kolegami Pavlom Hrušovským a Máriou Sabolovou. Významným odporúčacím dokumentom je stanovisko vlády Slovenskej republiky zastúpené ministerstvom spravodlivosti zo dňa 12. januára 2007 vypracované na požiadanie Ústavného súdu k podaniu skupiny poslancov a generálneho prokurátora.

Dovoľte, aby som voľne pretlmočila obsah tohto dokumentu, ktorý je vypracovaný na 6 stranách.

1. Vláda Slovenskej republiky v bode 2 stanoviska súhlasí s návrhom navrhovateľov na začatie konania o súlade určitých ustanovení zákona o obecnom zriadení pred Ústavným súdom.

2. Vláda Slovenskej republiky v tom istom bode 2 stanoviska navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o návrhu vyniesol nález, podľa ktorého všetky ustanovenia napadnuté skupinou poslancov a generálnym prokurátorom nie sú v súlade s ústavou.

3. Vláda vo svojom stanovisku pre Ústavný súd podrobne odôvodňuje aj rozporuplnosť ustanovenia § 2 ods. 9 zákona o obecnom zriadení, ktoré navrhuje vypustiť zo zákona.

Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Preto vás, dámy a páni, chcem zoznámiť na záver so stanoviskom Ministerstva obrany Slovenskej republiky k návrhu, o ktorom rokujeme v tomto bode programu, teda k parlamentnej tlači 1199. Stanovisko podpísal 25. augusta 2009, teda pred dvoma týždňami, minister obrany Jaroslav Baška a v stanovisku uvádza toto, citujem: "Vypustením ustanovenia § 2 ods. 9 zo zákona o obecnom zriadení by sa odstránila legislatívna prekážka pre splnenie úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády č. 548/2002 predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o zrušení Vojenského obvodu Javorina." Koniec citácie.

A na inom mieste stanoviska sa píše: "Zrušenie Vojenského obvodu Javorina vytvorí predpoklad pre využitie tohto územia okolitými obcami a ďalšími subjektmi a pre efektívnejšie využitie majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky na tomto území. Vojenský obvod Javorina bol na základe potrieb a plnenia úloh Ozbrojených síl Slovenskej republiky a ministra obrany Slovenskej republiky vyhodnotený ako nepotrebný pre splnenie úloh obrany štátu a výcvik na tomto území bol ukončený v decembri 2005." Koniec citácie.

Vážené poslankyne a poslanci, toto stanovisko vlády a stanoviská Ministerstva obrany Slovenskej republiky považujem za jednoznačné odporúčanie, ktoré je určené najmä všetkým koaličným poslancom, aby sa neostýchali podporiť tento návrh zákona. V priebehu 4. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky nie je známy jediný prípad, keď opozičný poslanec doložil vlastný návrh novely zákona podpornými stanoviskami vlády Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Verím a dúfam, že tento návrh budú vo svojich kluboch odporúčať na schválenie aj koaličné poslankyne - pani Laššáková, Zmajkovičová a poslanci Číž, Záhumenský, Madej, Kondrót a Varga, ktorí podanie poslancov na Ústavný súd v roku 2006 podpísali. Apelujem na všetkých koaličných poslancov, aby zvážili vyššie uvedené skutočnosti, aby zohľadnili stanovisko vlády a ministerstva obrany a vzali do úvahy aj celospoločenský záujem na ukončení prípadu, ktorý okrem iného spočíva vo významnej úspore finančných prostriedkov vynakladaných každoročne na prevádzku Vojenského obvodu Javorina.

Zrušením vojenského obvodu dôjde k priemernej ročnej úspore prostriedkov zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 1 mil. eur, čo sú každoročné náklady na starostlivosť o objekty, ktoré sú vo vlastníctve štátu v správe ministerstva obrany bez ohľadu na funkčnosť Vojenského obvodu Javorina. Navyše, a čo je veľmi dôležité, a prosím, aby ste si to povšimli, vážení kolegovia a kolegyne, vaše rozhodnutie v tejto veci očakávajú s nádejou tisíce občanov oprávnených osôb, ktoré si uplatnili nárok na vrátenie majetku z Vojenského obvodu Javorina a dúfajú v jeho skoré prinavrátenie. Umožní sa tým tiež to, aby okolité obce mohli po štrnástich rokoch od schválenia zákona č. 147/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, spravovať svoj majetok bez obmedzení vyplývajúcich z uvaleného vecného bremena.

Preto vás prosím, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste túto novelu zákona podporili a posunuli do druhého čítania.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, predsedovi tohto výboru poslancovi Tiborovi Cabajovi.

Nech sa páči.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval so spravodajskou správou výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Tento ma určil ako spravodajcu k tomuto návrhu poslancov Gibalovej, Hrušovského a Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky uvedené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa koná jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Dovoľte ale, aby som pripomenul niektoré veci, pretože budem predkladať návrh, tak ako budem predkladať následne stanovisko výboru. Tento poslanecký návrh budem predkladať teda pri hlasovaní, aby sme ho neodporučili do druhého čítania. To znamená, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Vedie ma k tomu niekoľko návrhov. Všetci tí, ktorí ste pozorne sledovali vystúpenie pani poslankyne, veď ona si už na to odpovedala, prečo to aj tak robím, pretože, ak je podanie na Ústavnom súde a neznamená, že keď poslanci sa podpíšu pod podanie na Ústavnom súde, že následne budú potom rozhodovať za Ústavný súd. Ak to podanie dali na Ústavný súd, tak čakajú na to, ako Ústavný súd, ktorý je kompetentný, v tejto veci rozhodol.

Navyše, keďže som bol prítomný pri prerokovaní toho návrhu zákona, ktorý sa prijal v roku 1996, treba povedať, že bol to poslanecký návrh, ktorý sa objavil v parlamente, keď sa táto vec prerokúvala. Bol to návrh poslanca z opozície a návrh bol prijatý naprieč celým politickým spektrom, dokonca aj to prelomenie veta bolo o tom, že keď prezident to vrátil do parlamentu, takýmto spôsobom rozhodol.

Navyše, vedie ma k tomu aj ďalší dôvod, prečo nemáme záujem robiť akékoľvek čiastkové novely zákona o obecnom zriadení, pretože momentálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní tzv. veľká novela zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a pravdepodobne už na októbrovú schôdzu bude táto predložená, ktorá už, pokiaľ mám dobrú informáciu, má teraz okolo stopäťdesiat alebo stošesťdesiat bodov novely tohto zákona o obecnom zriadení. Preto aj v priebehu posledného roka sme viacero návrhov, ktoré boli tu predložené v prvom čítaní na novelu zákona ako čiastkové novely zákona o obecnom zriadení, jednoducho nepodporili z toho dôvodu, že budeme sa touto problematikou zaoberať.

Takže, ak dovolíte, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Samozrejme, vychádzajúc aj z tých náležitostí v prípade, čo predpokladám, čo je tu bežná prax, že sa objaví návrh, aby Národná rada pokračovala v druhom čítaní. Pre ten prípad dávam aj návrh v prípade, že by takýto pozmeňujúci návrh prešiel a prešiel by zákon do druhého čítania, aby sa potom už v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady zaoberali týmto: Ústavnoprávny výbor, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, zároveň gestorský výbor - výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a takisto ako aj v iných zákonoch v prípade, že teda budeme takto pokračovať, výbory by prerokovali do 14. októbra a gestorský výbor do 16. októbra 2009.

Pani podpredsedníčka, skončil som. Toľko moja spravodajská informácia.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Gibalová. Dobre som vás rozumela, hlásili ste sa? Takže pani poslankyňa Sabolová, po nej pani poslankyňa Gibalová. Má ešte niekto záujem? Pán poslanec Šimko, áno. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Slovo má pani poslankyňa Sabolová, po nej sa pripraví pani poslankyňa Gibalová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, chcem sa ako spolupredkladateľka, ale aj ako poslankyňa i v bývalom volebnom období vyjadriť k tejto novele zákona.

V prvom rade na začiatku svojho vystúpenia chcem odporučiť, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní. Pretože len tam sa dá vlastne urobiť aj prípadná úprava, ak by sa nám zdalo, že sú nejaké chyby.

Skôr ako budem hovoriť veľmi konkrétne k samotnému zákonu, chcem krátko zareagovať na pána spravodajcu. Pán spravodajca je dlhoročný poslanec Národnej rady a myslím si, že vie, mal by vedieť, že Národná rada je inštitút, orgán v tejto krajine, ktorá rozhodne o tom, ako bude vyzerať legislatíva, ako sa bude napĺňať legislatíva. A nerozumela som celkom dobre, pán poslanec Cabaj, ak Ústavný súd rozhoduje vo veci, ktorú poslanci napadli ako v rozpore s ústavou, tí, ktorí nehlasovali za daný návrh v roku 2006, nemôžeme, nemáme rozhodovať? Veď toto nemôže byť blokácia, pretože Ústavný súd od roku 2006, dnes je rok 2009, mal dostatok času na to, aby vo veci rozhodol a nielen na základe skupiny poslancov Národnej rady, ale aj na základe podania generálneho prokurátora. A myslím, že takto zdvojený inštitút podania na Ústavný súd, kedy Ústavný súd prijal návrh skupiny poslancov, aj návrh generálneho prokurátora, je veľmi vážny stav v Slovenskej republike, ak my nemôžeme dať veci do poriadku, lebo Ústavný súd nerozhodol. Ak my sme rozhodli v nejakej veci zle, Národná rada môže dať do poriadku veci tak, aby boli v súlade s normami, ak sa vám, pán poslanec, a vám, blízka skupina poslancov, nebude pozdávať rozhodnutie, a zdôvodním prečo, rozhodnutie tejto Národnej rady, čo ním ešte aj môžeme dosiahnuť a čo je potrebné urobiť, nech sa páči, môžete podať čerstvé podanie a môžete. A myslím si, že ale vy ako sám osobne, aj mnoho poslancov okolo vás si ale myslí, že to nebol dobrý návrh zákona tým, že sme zákonom zriadili zaniknutú obec, a toto nie je dobrý postup.

Podanie na Ústavný súd išlo 14. júna 2006 a preto si myslím, tento návrh som podpísala aj ja, a myslím si, že Ústavný súd vo veci mal rozhodnúť. Ústavný súd v danom prípade pozastavil účinnosť všetkých napadnutých ustanovení zákona o obecnom zriadení, pretože ich aplikáciou pred rozhodnutím Ústavného súdu by mohlo dôjsť k vážnemu nenapraviteľnému následku. Čiže, už tam, ak pozastavil ďalšie rozhodnutia, naznačuje, že nie je celkom niečo v poriadku a ja ako predkladateľka návrhu na Ústavný súd dostala som list od pani predsedníčky Ústavného súdu, v ktorom tvrdí, že prieťahy v konaní sú len preto, že sa nedostavil zástupca poslancov na rokovanie. Ale to nemôže byť rozhodujúce, pretože Ústavný súd môže rozhodnúť aj bez prítomnosti. Ale chcem povedať, že aj v tom, čo naznačil pán minister vo svojej odpovedi, aj v tom, čo v tom danom liste je, je možné a prípustné, aby sa Národná rada v tejto veci rozhodla.

Ak hovoríme o tom, že táto novela je potenciálne neústavná, ďalším, veľmi vážnym dôvodom na to, aby sme to zmenili, je aj to, že tak ako bola novela prijatá, spôsobuje minimálne v priebehu tých troch rokov štátu, rezortu ministerstva obrany zbytočne vymrhané a teda vyhodené prostriedky, pretože predbežne alebo približne každým rokom ministerstvo obrany vynakladá na spravovanie, ochranu, zabezpečenie nepotrebného majetku zhruba 1 milión eur. A to si myslím, že pre každý rezort a pre štátny rozpočet v tejto časti a v tomto období hospodárskej krízy je dosť slušný peniaz na to, aby sme mohli povedať, že ich vieme využiť oveľa efektívnejšie.

Čiže problém je možné vyriešiť operatívne v tejto Národnej rade, ak sa schváli predložený návrh zákona, lebo sa ušetria prostriedky a vyriešime problém, ktorý sa sem dostal bez pripomienkového konania, bez vyjadrenia rezortu obrany, pretože bol to poslanecký pozmeňujúci návrh do novely zákona, v ktorom sme riešili aj iné veci, v zákone o obecnom zriadení. A preto si myslím, že je možné aj bez konečného verdiktu Ústavného súdu v našom prípade v Národnej rade rozhodnúť.

Čo nie je možno možné rozhodnúť v prípade nevydania verdiktu Ústavného súdu, je to, že ministerstvo obrany nemôže predložiť vláde návrh na nariadenie vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina, pretože ministerstvo obrany je výkonný orgán, ktorý sa musí riadiť rozhodnutiami buď Národnej rady, alebo iných orgánov, ktoré majú ústavnú právomoc v tomto štáte. A preto ani ministerstvo napriek tomu, že vyjadrilo súhlasné stanovisko k novele pani poslankyne Gibalovej a skupiny poslancov, nemôže konať a dnes bezprecedentne vyhadzuje aspoň po tie tri roky a nehovorím o minulom období, ročne zbytočnú 1 miliardu € - 30 mil. korún, ktoré si viem predstaviť nielen v rezorte ministerstva obrany, ale aj v iných oblastiach, v sociálnych, zdravotníctva, školstva použiť.

A preto vás, páni poslanci, chcem poprosiť a požiadať, tak ako sa stala chyba v roku 2006, ak niektorí poslanci hlasovali za tento návrh zákona, aby sme zákonom zriaďovali nejaké a upravovali nejaké pravidlá pri zaniknutých obciach, aby sme túto chybu opravili v tom orgáne, na ktorej pôde tento problém vznikol.

A ešte jedna poznámočka k vystúpeniu pána spravodajcu.

Pán spravodajca, neobstojí, že počkajme na veľkú novelu zákona o obecnom zriadení. Vo veľkej novele zákona o obecnom zriadení budeme diskutovať o úplne iných problémoch. O tom, ako má fungovať samospráva, o tom, aké problémy sa za 20 rokov fungovania samosprávy vyskytli, aby sme sa vlastne vyhli mnohým nedorozumeniam pri konaniach, či to je vo veci primátorov, starostov, zastupiteľstiev, ale toto je umelo vložený paragraf a on možno aj naznačuje už v tom období o skupinových záujmoch niektorých poslancov, lebo tak, ako sa stáva, že sa vyrábajú chyby v legislatívnom procese práve preto, že nejdú cez pripomienkové konanie, tak aj tento problém vidím ako problém, ktorý je schopná Národná rada takouto malou novelou napraviť a nečakať na veľkú novelu, ktorá je potrebná pre budúce komunálne voľby a nie preto, aby sme riešili jeden, dovolím si povedať, neústavný problém, ktorý bráni ukončiť celý proces Vojenského obvodu Javorina a problém ľudí, ktorí boli okradnutí o tieto priestory, ktorým to bolo zobraté, zoštátnené a oni ani 20 rokov po roku 1989 sa nevedia dostať k svojim majetkom a mať voľný a jasný prístup do zaniknutých obcí, ktoré boli silou minulého obdobia proste presadené.

Preto vás prosím, páni poslanci, možno aj hlavne tých, ktorí ste podpísali návrh na Ústavný súd a nehlasovali za tento návrh, myslím, že to bol pán poslanec Blajsko, ktorý v tom čase navrhoval tieto veci v parlamente za HZDS, keby ste tento návrh podporili a aby sme v druhom čítaní v prípade, že sú nejaké nezrovnalosti a drobnosti, ho nerozširovali, ale opravili, a preto vás prosím o podporu.

Ďakujem.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP