Úterý 30. června 2009

Deviaty deň rokovania

39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

30. júna 2009 o 9.00 hodine

 

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Imre Andruskó, Rudolf Bauer, pani poslankyňa Milada Belásová, Pavol Goga, Ivan Mikloš.

Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie (tlač 1019).

Pán minister je už na mieste navrhovateľa a pán spravodajca tiež je prítomný.

Dovoľte, aby som skonštatoval, že do rozpravy sú ešte ústne prihlásení páni poslanci Pavol Abrhan, predseda výboru, a Tomáš Galbavý.

Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo. Pripraví sa Tomáš Galbavý.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som uviesť pár poznámok k predloženému návrhu zákona, ktorý sa týka niektorých opatrení týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

Už v prvom čítaní k tomuto návrhu som hovoril o tom, kde sa navrhuje, že k výročnej správe o činnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu rada by mala zaujímať stanovisko. Podľa môjho názoru je to nadbytočné, lebo túto výročnú správu do výboru predkladá predseda Rady Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. A tým pádom nie je potrebné zákonom ukladať možnosť, aby jednotlivé rady predkladali a zaujímali stanovisko. Ale rada ak takéto stanovisko prijme, tým, že predsedovia jednotlivých rád túto výročnú správu predkladajú, tak môže toto stanovisko tlmočiť.

Druhý okruh problémov, o ktorom som hovoril, ktorý sa toho týka, je umožnenie, vytvorenie možnosti ako zdroj financií prijímať úvery od bánk. Pán minister vo svojom vystúpení argumentoval a hovoril, že vlastne tento návrh bol predložený preto, aby bolo možné prijať preklenovací úver na začiatku roku, aby sa prekrylo toto obdobie, ktoré môže vytvárať určité problémy pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas. Musím povedať, že aj v tom samotnom návrhu s veľkou pravdepodobnosťou aj ministerstvo si uvedomovalo problém takto navrhnutej možnosti prijímania úverov, lebo tie úvery obmedzilo 40 % skutočných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka bez príjmov zo štátneho rozpočtu a príjmov z úhrad za služby verejnosti. Už tu zaznel od pani poslankyne Muškovej návrh, aby táto časť bola vypustená. A ja sa tiež k tomu prikláňam. Možnože ak by sme našli formuláciu, ktorá by vytvorila len priestor na preklenutie toho začiatku roku, by to mohlo byť súčasťou návrhu zákona. Ale pokiaľ by to takýmto spôsobom zostalo, tak vlastne úver by si mohli verejnoprávne médiá, Slovenský rozhlas aj Slovenská televízia, brať nielen na preklenutie tohto úvodu roka, ale vlastne hocikedy.

Nuž a potom tá podstatná vec, ktorá je návrhom tohto zákona, je zmluva so štátom. Je len prirodzené, že vždy keď štát vstupuje do zmluvného vzťahu s verejnoprávnymi médiami, tak to vyvolá mnohé otázky, mnohé otázky na vplyv na tieto verejnoprávne médiá. Nemyslím si, to som hovoril už pri prvom čítaní, že nie je šťastne volený návrh v tom, aby to bola rámcová päťročná zmluva a potom aby každý rok bola obnoviteľná, aby vlastne každý rok verejnoprávne médiá si dohadovali so štátom v zastúpení ministerstvom kultúry výšku a objem teda toho, čo by malo byť odvysielané. Takýmto spôsobom, som presvedčený, vlastne je to určitý nepriamy tlak na verejnoprávne médiá. Dajme tomu, predsa len pokiaľ niečo by sa na ministerstve kultúry dialo alebo stalo, ak bude Slovenský rozhlas rokovať o zmluve, o výške finančných prostriedkov, nuž ako bude kritický voči ministerstvu kultúry, keď bude závislý od toho, akú čiastku s ministerstvom kultúry si vlastne dohodne. To je jedna vec. A tu vyjadrujem určité obavy pred objektívnosťou týchto médií vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky aj vo vzťahu k ministerstvu kultúry.

Druhá vec je obsah tej zmluvy. Musím povedať, že nielen opozícia, ale aj v koalícii pravdepodobne cítia, že rozsah zadefinovaný v zákone je veľmi taký vágny. Preto na výbore pán poslanec Rafaj predložil návrh, ktorý detailne popisuje, čo zmluva so štátom má obsahovať. Predpokladám, že ako spravodajca využije právo a ešte vystúpi, aj keď nie je prihlásený do rozpravy, a možnože aj k tomu to prednesie, kde on podrobne popísal mechanizmus prípravy, schvaľovania, realizácie zmluvy medzi Slovenskou republikou a Slovenskou televíziou o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania a dodatkov na stanovené obdobie, kde podrobne stanovil, čo táto zmluva má obsahovať a akým spôsobom sa má vlastne uzatvárať. Preto takto voľne stanovená zmluva so štátom, keď nevieme, čo bude obsahovať, je pre mňa trošku problematická. A z toho dôvodu aj z tých dôvodov, ktoré som vyjadril, nepodporím tento návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru, za vystúpenie v rozprave.

S faktickou sa nikto nehlási, takže ďalej v rozprave vystúpi posledný rečník prihlásený, pán poslanec Tomáš Galbavý. Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som využil túto príležitosť a vyjadril svoj postoj k vládnemu návrhu zákona o opatreniach, ktoré súvisia so Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.

Krátka rekapitulácia. Tento zákon sa pokúša riešiť financovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi v zastúpení, zastupovať bude ministerstvo kultúry štát, verejnoprávnych vysielateľov generálni riaditelia. Čiže tento návrh zákona sa pokúša riešiť financovanie programov vo verejnom záujme, financovanie účelových, investičných projektov a tiež financovanie zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu. Poslednou ambíciou, ktorú tu už spomínal pán poslanec Abrhan, je upraviť v tomto zákone podmienky, aby verejnoprávna televízia si mohla čerpať úver z komerčných bánk. Pán minister vo svojom poslednom vystúpení povedal, že tento cieľ chcel presadiť predovšetkým na to, aby Slovenská televízia mohla vykryť deficit z tzv. kontokorentného účtu, ktorý je spôsobený nezaplatenými faktúrami za služby, ktoré poskytujú verejnoprávne médiá.

Dámy a páni, faktom je, že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sú dlhodobo podfinancované. Na tom sa určite všetci zhodneme. Tento stav ich núti k úsporným opatreniam, ktoré sú niekedy neúnosné a ohrozujú ich schopnosť poskytovať verejnosti naozaj kvalitnú službu, ohrozujú schopnosť poskytovať verejnú službu v súlade so zákonom, hlavne preto, že verejnoprávne médiá nemajú dostatok peňazí. Vidíme to najmä v prípade STV, bohužiaľ, centrom pozornosti bude Slovenská televízia, a nie Slovenský rozhlas, pretože na Slovenskú televíziu sa kladú iné kritériá.

Slovenská televízia vysiela momentálne na troch kanáloch. Prvý je určený širokej verejnosti. V podstate ide o pokus konkurovať aspoň ako-tak ostatným komerčným televíziám. Treba ale povedať, dámy a páni, že ide o pokus neúspešný. Dvojka je určená menšinovému žánru. Je zameraná pre náročnejšieho diváka. Môžeme tam vidieť veľa kvalitných, hodnotných filmov, dobrý šport, ale stále to nie úroveň, ktorú by sme si želali a ktorú máme možnosť my Slováci sledovať vo verejnoprávnej televízii v susedných Čechách. Tretí kanál, dámy a páni, je jednoducho unikát. V podstate nevedno, na čo vlastne slúži, keďže skutočné športové lahôdky obvykle vysiela súbežne s druhým kanálom. Osobitnou kapitolou je každoročne sa zvyšujúci podiel repríz. Reprízujú sa zábavné programy, reprízujú sa dokumentárne programy. Vrchol všetkého je reprízovanie minuloročnej olympiády v Pekingu na Trojke STV. To len dokresľuje biedny výsledok celého pokusu o spustenie tretieho športového kanála. V tejto situácii priam tragikomicky pôsobia správy o tom, že sa pripravuje spustenie ďalšieho okruhu, štvrtého kanála, Slovenskú televíziu zaväzuje zákon k spusteniu štvrtého kanála. Ale ešte predtým sa spustí tzv. piaty kanál, ktorý bude zabezpečovať vysielanie pre krajanov v zahraničí. Tento úbohý stav sa odráža aj v postavení, ktoré verejnoprávne médiá v očiach verejnosti. Opäť budem hovoriť o STV, ktorá je viac v centre pozornosti. Počet divákov pomaly, ale isto klesá. Napr. spravodajstvo, ktoré by malo byť výkladnou skriňou verejnoprávnych televízií, jeho sledovanosť predbehli obidve komerčné médiá.

Ctené kolegyne, kolegovia, už dávno všetci vieme, že verejnoprávne médiá, najmä Slovenská televízia je v kríze, v programovej, ekonomickej a personálnej. Práve návrh pána ministra kultúry Marka Maďariča, tento zákon sa pokúša riešiť ekonomickú, finančnú stránku verejnoprávnych médií. Priznám sa, že možno návrh zákon prinesie verejnoprávnym médiám viac peňazí na ich prežitie, ale cena, ktorú za to budú musieť zaplatiť, však bude príliš vysoká, bude ich to stáť nezávislosť. Financovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom zmluvy so štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi je spôsob nestabilný, ktorý nedokáže zabezpečiť dostatok financií a garantovať dostatok financií pre verejnoprávne médiá. A pri fakte, že o skutočnom objeme peňazí, ktoré médiá dostanú, sa bude rozhodovať každoročne, teda rozhlas a STV nebudú mať žiadnu garanciu, že peniaze naozaj dostanú a koľko ich bude, jednoducho preto, pretože návrh zákona neobsahuje žiadne ustanovenia o tom, že STV a SRo majú na peniaze od štátu právny nárok, neexistujú žiadne ustanovenia, ktoré by umožnili verejnoprávnym médiám tieto peniaze na základe zákona vymáhať. Prirovnal by som to k situácii, ktorú popisuje Hašek v Švejkovi, podľa príkazu a predpisov majú vojaci pri transporte na front dostať v istej stanici 20 dkg syra, lenže syr nie je, takže, "drahí vojaci, ráčte si dať na večeru papier, na ktorom je napísané, že máte dostať syr".

Vážené kolegyne, kolegovia, musím konštatovať, že jedinou garanciou, že STV a SRo dostanú peniaze, je ich postoj práve k vládnucej moci. A pri tejto príležitosti musím povedať a zagratulovať pánovi ministrovi, že táto legislatíva sa dostane do histórie slovenského právneho systému, tento zákon sa bude volať Maďaričov zákon. Bude postavený na filozofii, kde výška objemu peňazí, ktoré ministerstvo kultúry uvoľní, bude priamo úmerná hĺbke predklonu, v akom prídu riaditelia STV a SRo na ministerstvo, najlepším generálnym riaditeľom bude riaditeľ bez chrbtovej kosti, pretože jeho úklon bude bezpečne najhlbší, čo môže znamenať najväčší prínos z pohľadu finančného.

Vážený pán minister, budem úprimný. Ja ani poslanecký klub SDKÚ - DS nemôže podporiť tento návrh zákona, napriek tomu, že som si plne vedomý, že verejnoprávna televízia a Slovenský rozhlas potrebujú peniaze ako soľ, jednoducho na to, aby mohli poskytovať kvalitnú verejnú službu, aby mohli poskytovať program, za ktorý si už dnes ľudia musia platiť. Nemôžem tento zákon podporiť aj napriek tomu, že ste tvrdili, aj v dôvodovej správe uvádzate, že takýto systém financovania už funguje v iných európskych krajinách. No fakt je taký, že funguje, ale je postavený na iných princípoch. Je tam v zákone garantovaná nezávislosť a peniaze pre verejnoprávne médiá. Existuje v krajinách, kde politici otvorene nehovoria o tom, že chcú, aby členovia rád reprezentovali ich názory, v krajinách, kde demokracia a politická kultúra má hlbšie korene. Musím povedať, že ide o návrh, ktorý bude mať ďalekosiahle a dlhodobé následky takého charakteru, ako si možno len ťažko predstaviť.

Pán minister, som si plne vedomý, že ani jedna politická garnitúra, to platí aj pre naše obdobie vládnutia, nevyriešila dostatočne financovanie verejnoprávnych médií. Klasické platenie koncesionárskych poplatkov sa ukázalo ako nefunkčné, zastarané, ktoré nedokáže zagarantovať toľko peňazí pre verejnoprávne médiá, aby mali zmysel, aby ich ľudia mohli sledovať. Preto prijmite aj týmto spôsobom pozvánku za okrúhly stôl. V septembri SDKÚ - DS sa pokúsi presadiť v parlamente opäť systémové riešenie financovania verejnoprávnych médií. Navrhujeme zrušenie koncesionárskych poplatkov, a nie tak, ako nás obviňujete, že platenie zo štátneho rozpočtu automaticky znamená závislosť od politikov, nie, v žiadnom prípade nie, chceme zaviesť taký mechanizmus, ktorý bude hovoriť o koeficiente, valorizačnom koeficiente, systém, aby nie poslanci rozhodovali každoročne o výške peňazí pre verejnoprávne médiá, ale aby to už bolo zakomponované automaticky v štátnom rozpočte. Takýto systém bude spravodlivý, bohatí budú sa solidarizovať s chudobnými, bude spravodlivý a konformný pre všetkých. Znovu opakujem, prijmite túto ponuku, takýto návrh zákona v žiadnom prípade nemôžeme podporiť už zo spomínaných dôvodov. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami sa hlásia pán predseda výboru Pavol Abrhan, pán poslanec Ján Senko. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

Slovo má pán predseda výboru Pavol Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať pánovi poslancovi Galbavému. Myslím si, že vystihol podstatu problémov, ktoré predložený návrh zákona môže priniesť. A ťažko k tomu ešte niečo dodať, snáď len jednu pripomienku. Bol by som rád, aby Slovenská televízia nespúšťala ďalší kanál, ak chce, tak nech spustí ďalší program. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Senko.

J. Senko, poslanec: Samozrejme, pán poslanec, sú problémy v oblasti financovania verejnoprávnych médií, nikto to nepopiera. Nakoniec, aj tento návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, smeruje k tomu, aby sa aspoň čiastočne tie problémy riešili. Ja ho vítam.

Pán poslanec, zase čo sa týka tej tvojej argumentácie, tak mierne preháňaš. Ja by som sa chcel opýtať, aký predklon urobil predchádzajúci riaditeľ STV pán Rybníček, keď dostal cez ministerstvo financií riadené vtedy pánom Miklošom financie na činnosť STV bez nejakých kritérií tiež.

Systém, ktorý sa tu navrhuje, je istým spôsobom pokrokovejší vo vzťahu k financovaniu verejnoprávnych médií, aj keď naozaj celý systém bude potrebné v nasledujúcom období zrejme dolaďovať. Je zaujímavé, že vy teraz hovoríte, aký systém budete navrhovať, ako chcete riešiť financovanie verejnoprávnych médií. Za osem rokov sa vám ho nepodarilo vymyslieť. V podstate nič nové ste nepriniesli, akurát to, že ste dávali na činnosť týchto verejnoprávnych médií netransparentným spôsobom financie.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S reakciou na faktické pán poslanec Tomáš Galbavý, nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Ja zareagujem na faktickú poznámku pána poslanca Senka v tej pasáži, kde sa pýtal, v akom hlbokom úkone musel prísť generálny riaditeľ Rybníček za ministrom financií, aby dostal štátnu dotáciu. No štátna dotácia bola predovšetkým nasmerovaná na oddlženie za náklady na zníženie stavov. Čiže Slovenská televízia za pána generálneho riaditeľa Richarda Rybníčka začala fungovať vo vyrovnanom ekonomickom portfóliu. A pán Rybníček bol prvým riaditeľom, ktorý mal podmienku aj vo svojom projekte, že nebude žiadať do budúcnosti žiadnu štátnu dotáciu. Toto boli všetky súvislosti, na ktoré si v tejto chvíli spomínam. Ale za pána Richarda Rybníčka naozaj Slovenská televízia zamestnávala neskôr o tisíc ľudí menej. Nemusím vám zrejme vysvetľovať, že ide o výraznú úsporu. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vystúpili všetci prihlásení poslanci do rozpravy i s faktickými poznámkami.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Najprv si dovolím krátko reagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli dnes.

Čo sa týka stanoviska k výročnej správe, pôvodne tam bolo, že by rada mala schvaľovať tú výročnú správu. Myslím si, že zaujatie stanoviska je prijateľný kompromis, ktorý umožňuje manažmentu televízie výročnú správu pripraviť a ďalej si ju obhajovať.

K úverom som sa už vyjadril. Ja akceptujem pozmeňujúci návrh.

Otázka mechanizmu zmluvy, či je to v zákone vágne pomenované. No ja si myslím, že v zákone môže byť stanovený ten základný mechanizmus. Neviem si predstaviť, že by v zákone bol nejaký podrobnejší popis a obsah tých zmlúv.

K pánovi poslancovi Galbavému, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že zmluva so štátom nedáva nárok na peniaze. A ja sa pýtam: Dáva dnes niečo verejnoprávnym médiám nárok na dotácie, ktoré sú im dlhoročne a každoročne udeľované? Tak myslím si, že predsa len tento mechanizmus dáva tomuto nejaký systém lepší.

A je tam ešte jedna vec, ktorá hovorí o tom, že tie peniaze na základe zmluvy dostanú. My ako členský štát Európskej únie sme zaviazaní aj určitými smernicami a odporúčaniami Európskej únie podporovať verejnoprávne vysielanie. Takže ak máme v našom zákone inštitút zmluvy, ak sme zodpovedným členom Európskej únie, tak niet dôvodu pochybovať o tom, že na základe zákonom zavedenej zmluvy tie prostriedky do Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu prídu.

A úplne na záver. Zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi médiami je nástroj naozaj štandardný, ako tu bolo dnes spomenuté. A dokonca aj v štátoch, ktoré sú oveľa väčšie ako Slovensko, majú ďaleko vyššie poplatky koncesionárske a majú aj ďaleko väčší počet poplatníkov.

Tento návrh zapadá do systému zmien financovania verejnoprávnych médií. A minimálne posúva to súčasné, ako som spomenul, náhodné, dlho a každoročné udeľovanie dotácií k systému, ktorý zaručuje tvorbu nových programov vo verejnom záujme a účelových investícií na základe dlhodobej stratégie rozvoja programovej služby. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za záverečné slovo.

Pán spravodajca, takisto, nech sa páči, máte možnosť vystúpiť.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo. Dámy a páni, dovoľte, aby som ocenil diskusiu, v ktorej vystúpili štyria páni poslanci. A až na jeden reálny pozmeňujúci návrh boli ich predstavy alebo návrhy smerované skôr v rovine koncepčnej alebo v rozporovom názore na riešenia predloženej novely zákona, ktorý je pomerne obsiahly, pretože má 2 x 26 novelizačných bodov v tých prvý dvoch základných článkoch.

Je pravda, ako povedal jeden z rečníkov, ako povedal pán predseda výboru, že na výbore gestorskom pre kultúru a médiá som skutočne predkladal pomerne rozsiahlu úpravu a podrobnú úpravu zmluvy so štátom, keďže zavádzame nový mechanizmus. Ambíciou tohto zákona, tejto novely konkrétne, mala byť práve úprava zmluvy so štátom. Osobne som mal za to, že keďže ide aj o nový mechanizmus, je potrebné upraviť do hĺbky rámce, mechanizmy, postupy, časové sledy, ale aj kontrolu, a to aj parlamentom, pretože ja osobne som presvedčený, že takáto výročná správa by mala byť prednesená plénu, keďže ide o službu verejnosti. Bohužiaľ, verejnoprávna služba je podľa mňa od roku 1990 v ohrození a je len trpeným dieťaťom duálneho systému. Pripadá mi to, a to budú posledné kritické slová na to, aby sme zásadnejším spôsobom riešili situáciu vo verejnoprávnych médiách a vôbec aj prijali konečne terminológiou aj z obsahovej stránky, čo vlastne verejnoprávnosť je, ako keby sme všetci boli konzumenti veľrýb, masovo všetci na mori loviaci veľryby a potom príde jedna správa, ktorá povie, že veľryby sú zrazu v ohrození, a všetci sa staneme na chvíľku záchranári veľrýb, aby na chvíľku sme prestali konzumovať veľrybie mäso, pretože aj sledovanie verejnoprávnych médií a médií vôbec je podľa mňa klasickým konzumom obsahu. Všetkým nám určite záleží na tom, aby bol ten obsah kvalitný, zmysluplný.

Ja po diskusii na mediálnom výbore som rezignoval na nejaké zmeny. Takže vo svojej záverečnej správe teraz nepredložím nijaký pozmeňujúci návrh, ale myslím, že jeden rok by mohol byť dostatočný na to, aby sme odsledovali legislatívnu a najmä spoločenskú prax, akým spôsobom dochádza k skvalitneniu vysielania, služby verejnosti, a možno potom pristúpili k ďalším mechanizmom úpravy zákona o Slovenskej televízii aj o Slovenskom rozhlase. Takže ja mám nádej, že keď už sme všetci spoločne zobrali verejnoprávnym médiám časť ich zdrojov a hlavnú stránku financovania nemá nikto z nás politickú odvahu riešiť, tak že aspoň toto opatrenie ministerstva kultúry, akýsi štvrtý pilier financovania, dostane Slovensko z neblahej pozície posledného miesta vo financovaní, konkrétne teraz poviem, verejnoprávnej televízie podľa štatistík a hodnotení EBU aspoň na tie dve priečky odzadu a postupne sa budeme odrážať od dna, čo ocenia, dúfam, aj diváci a verejnosť. Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí sa do toho zapojili.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za vystúpenie.

Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi a spravodajcovi za prácu pri prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona.

Prerušujem rokovanie o tomto vládnom návrhu zákona. Hlasovať budeme, tak ako bolo dohodnuté, po prerokovaní bodov.

Panie poslankyne a páni poslanci, pristúpime teraz k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 976, spoločná správa má číslo 976a.

Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Stanislava Becíka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve sa predkladá z dôvodu potreby zmeny národnej legislatívy za účelom implementácie nových pravidiel spoločnej organizácie trhu s vínom.

Nová právna úprava má nahradiť doteraz platný a účinný zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctva a vinárstve v znení zákona č. 283/2007 Z. z., ktorým sa vykonáva nariadenie Rady Európskeho spoločenstva č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom.

Predmetné nariadenie Rady je nahradené nariadením Rady Európskeho spoločenstva č. 479/2008 z 29. apríla 2008 ustanovujúcim špecifickú kategorizáciu vín prispôsobenú horizontálnym pravidlám legislatívy Európskej únie. Ustupuje sa od tradičného členenia na stolové a akostné vína, pričom nová kategorizácia je založená na zdôraznení zemepisného označenia. S tým súvisí aj prebratie nových postupov uznávania ochrany označenia pôvodu a zemepisného označenia, ktoré je potrebné implementovať do národnej legislatívy, nakoľko tieto postupy uznávania si vyžadujú predbežný vnútroštátny postup.

Ďalšie zmeny podstatného charakteru sa týkajú označovania vín a systému kontroly vo vinárskom sektore, ktorá sa má viac sústrediť na dodržiavanie špecifických podmienok výroby vín s chráneným označením pôvodu a zemepisným označením.

Vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie a schválenie návrhu. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

Poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Miroslava Jureňu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1357 z 15. apríla 2009 pridelila vládny návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve (tlač 976) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Ústavnoprávny výbor uznesením č. 655 z 10. júna 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil.

Takisto výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 437 z 18. júna 2009 súhlasil schváliť zákon s pripomienkami.

A tiež výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 284 zo 4. júna 2009 súhlasil schváliť ho s pripomienkami.

Celkovo gestorský výbor odporúča schváliť navrhovaný zákon so 43 pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili páni poslanci Iván Farkas z klubu SMK a pán poslanec Zsolt Simon.

Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Iván Farkas, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Zsolt Simon.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte, aby som predložil dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve.

Prvý návrh znie takto:

1. bod. V § 2 písmeno f) znie: "klonom viniča vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd, uvedenej v prílohe".

2. bod. V § 5 odsek 1 znie: "Na vysádzanie vinohradníckych plôch podľa § 3 a 4 možno použiť len sadenice registrovaných odrôd uvedené v prílohe podľa osobitného predpisu."

3. bod. V § 14 ods. 1 písmeno b) znie: "hrozno na výrobu vína patrí k odrodám, ktoré sú registrované v Listine registrovaných odrôd uvedenej v prílohe".

4. bod. V § 15 ods. 1 písmeno b) znie: "hrozno na výrobu vína patrí k odrodám, ktoré sú registrované v Listine registrovaných odrôd uvedenej v prílohe".

5. bod. Zákon sa dopĺňa prílohou, ktorá znie:

"Príloha k zákonu č. ... /2009 Z. z.

Listina registrovaných odrôd viniča hroznorodého - Vitis vinifera L.

1. muštové hrozná: a) biele: Aurelius, Bouvierovo hrozno, Devín, Dievčie hrozno, tam sú klony, Feteasca regala, Chardonnay, tam sú tiež klony uvedené, Irsai Oliver, Muškát moravský, Muškát Ottonel, Műller-Thurgau, tam sú tiež klony, Neuburské, Pálava, Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Rulandské biele, Rulandské šedé, Sauvignon, Silvánske zelené, sú tam klony, Tramín červený, Veltlínske červené skoré, Veltlínske zelené, b) tokajské: Furmint, Lipovina, Muškát žltý, c) modré: Alibernet, André, Cabernet Franc, Cabernet Sauvignon, Dornfelder, Dunaj, Frankovka modrá, sú tam klony, Merlot, Modrý Portugal, Neronet, Rulandské modré, Svätovavrinecké, tam sú tiež klony, Syrah a Zweigeltrebe, 2. stolové: Diamant, Dora, Julski biser, Guzal Kara, Chrupka biela, Chrupka červená, Chrupka Jalabertova, Olšava, Opál, Panónia Kincse a Vitra."

6. bod, § 33 ods. 1 znie: "Pri zakladaní vinohradov a nahrádzaní vyhynutých krov v Tokajskej vinohradníckej oblasti na kvalifikovaných honoch možno vysadiť len viničové sadenice tokajských odrôd registrovaných v Listine registrovaných odrôd uvedenej v prílohe."

Odôvodnenie.

Tento návrh reaguje na ustanovenia predkladaného zákona o vinárstve a vinohradníctve, ktorým sa prispôsobuje legislatíva Slovenskej republiky k horizontálnym pravidlám legislatívy Európskej únie.

Návrh zákona v porovnaní s platným zákonom znižuje hraničnú hodnotu cukornatosti, resp. zvyšuje najvyšší hektárový výnos hrozna, z ktorého sa víno vyrába. Týmito ustanoveniami sa zásadným spôsobom zmierňujú kvalitatívne požiadavky kladené na hrozno, z ktorého sa víno vyrába, umiestňované na trh.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh vychádza z odbornej verejnosti. Znížením kvalitatívnych požiadaviek kladených na víno umiestnené na tuzemskom trhu sa povoľuje dovoz a výroba menej kvalitných vín. Reagujúc na vzniknutý stav by bolo žiaduce, aby sa do Listiny registrovaných odrôd viniča hroznorodého zapísali odrody, ktoré sú uznávané prakticky vo všetkých krajinách, kde sa hrozno pestuje a vyrába víno, a pritom sú zaužívané aj na Slovensku. Sú to tzv. "svetové odrody", ktoré doteraz neboli na Slovensku zapísané do Listiny registrovaných odrôd, nie je známy ich pôvod, preto sa zapisujú do listiny bez dodatočných nákladov. Ide o odrody: Cabernet Franc, Merlot a Syrah. Okrem týchto odrôd navrhujem zapísať aj odrodu Dornfelder, ktorá má nemecký pôvod, je uznávanou odrodou v Nemecku a Rakúsku a jej výsadba sa rozširuje aj na Slovensku.

Výsadba uvedených štyroch odrôd sa rozširuje aj na Slovensku, ich zápis do Listiny registrovaných odrôd by pomohol pestovateľom hrozna a vinárom v podmienkach hospodárskej krízy za daného stavu, keď sa plocha s vysadeným hroznom na Slovensku znížila za posledných 10 - 15 rokov z 25 000 hektárov na 12 000 hektárov. Okrem toho po schválení nového zákona o vinárstve a vinohradníctve sa predpokladá narastajúca konkurencia zo strany producentov a dovozcov menej kvalitných vín.

Legislatíva Európskej únie neupravuje podmienky vyhlásenia a legislatívnu podobu Listiny registrovaných odrôd viniča hroznorodého. Preto sa navrhuje implementácia Listiny registrovaných odrôd viniča hroznorodého priamo do navrhnutého zákona o vinárstve a vinohradníctve vo forme prílohy k zákonu s rozšírením registrovaných odrôd o uvedené štyri odrody.

Po dokončení dvanásťročného, dvojitého cyklu skúšania nových, na Slovensku vyšľachtených odrôd (Nitra, Hron, Rimava, Váh, Torysa, Rudava, Rosa, Breslava a Hetera) na kontrolnom ústave, ÚKSÚP, bude možné niektoré z nich zapásať do Listiny registrovaných odrôd, teda o 2 roky.

K tomuto dovoľte ešte krátky komentár. Ako som uviedol na začiatku, tento návrh vychádza z odbornej verejnosti. Prednedávnom som mal možnosť rokovať o tomto návrhu aj s pánom riaditeľom ÚKSÚP-u s pánom Filkornom. A on nenamietal, aby listina bola rozšírená o nové odrody. Dokonca nenamietal ani proti tomu, aby v prípade hrozna sa listina dostala priamo do zákona, o chvíľu poviem prečo. Hovorili sme o tomto probléme aj s pánom ministrom Becíkom minulý týždeň. Dokonca generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu súhlasil s tým, aby sa napr. odroda Dornfelder uznala aj u nás, lebo je veľmi rozšírená v susednom Rakúsku a dokonca sa rozširuje aj na Slovensku. Uznal tiež, že v Listine registrovaných odrôd je jedna anomália. V prípade pšenice, kukurice ak sa napr. v Rakúsku alebo v iných členských krajinách Európskej únie objaví nová odroda, treba ju implementovať aj do našej Listiny registrovaných odrôd. Neplatí toto ale pre hrozno, vinič. A tam by preto bolo vhodné nájsť nejaký špeciálny prístup. Veď o tomto je tento môj pozmeňujúci návrh. V tomto pozmeňujúcom návrhu je riešenie urobené iným spôsobom, ako to bolo navrhnuté vo výbore pre životné prostredie, pôdohospodárstvo, nie samostatným paragrafom, ale formou prílohy k tomuto zákonu.

Dovoľte, aby som predložil druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý znie:

1. bod. V § 24 ods. 1 písmeno e) znie: "doklad o obchodnej produkcii v oblasti, kde organizácia výrobcov pôsobí; obchodná produkcia musí byť najmenej 40 % celkovej produkcie oblasti".

Odôvodnenie. V rámci organizácie výrobcov navrhujem znížiť podiel obchodnej produkcie v oblasti zo 70 % na 40 % celkovej produkcie v oblasti, nakoľko pôvodný návrh, podiel produkcie vo výške 70 % považujem za iracionálne vysokú hodnotu, iracionálne vysokú hodnotu v súčasnej dobe, keď spolčovanie, združenie producentov, výrobcov, obchodníkov je problematické aj v iných odvetviach a oblastiach produkcie alebo obchodu.

2. bod. V § 2 po písmene ap) sa vkladá nové písmeno aq), ktoré znie: "Cuvée je špecifický druh, ktorý sa pripravuje zmiešaním hroznových muštov alebo vín s rozdielnymi vlastnosťami".

V § 13 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "Víno bez zemepisného označenia sa označuje výrazom "Cuvée", ak sa pripravuje zmiešaním hroznových muštov alebo vín s rozdielnymi vlastnosťami a možno ho označovať údajmi o pôvode podľa osobitného predpisu."

V § 28 za odsek 9 sa vkladá nový odsek 10, ktorý znie: "Označovať víno slovom "Cuvée" možno, ak sa pripravuje zmiešaním hroznových muštov alebo vín s rozdielnymi vlastnosťami." A zároveň doterajší odsek 10 sa označí ako odsek 11.

Odôvodnenie. Obsahom aktuálneho znenia zákona o vinohradníctve a vinárstve je aj zvláštny druh vína Cuvée, ktoré sa vyrába zmiešaním muštov alebo vín s rôznymi vlastnosťami. Návrh zákona o vinárstve a vinohradníctve neráta s takýmto druhom vína. Z podnetu odbornej verejnosti navrhujem zaradiť takýto druh vína do zákona medzi vína bez zemepisného označenia, teda k tej nemenej kvalitnej skupine vín. Je to aktuálne najmä v súčasnosti, keď sa novým zákonom implementuje legislatíva Európskej únie a tým sa zmierňujú kvalitatívne požiadavky kladené na víno vyprodukované na Slovensku alebo dovezené zo zahraničia. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zsolt Simon. Po vystúpení pána poslanca Simona bude priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod mi dovoľte poznamenať, že v mnohých oblastiach bol tento návrh zákona vylepšený prostredníctvom nových návrhov pánov poslancov a paní poslankýň, zákon ale ďalšie sporné oblasti nerieši.

Slovenská republika má 22 000 ha registrovaných vinohradov. Z toho len 16 000 ha je obhospodarovaných, ale rodiacich je len 12 000 ha. Mám obavu, že tento stav sa ešte zhorší. Teraz platí zákon č. 182/2005 Z. z., ktorý tento návrh zákona ruší. Pôvodný, súčasne platný zákon, teda č. 182/2005 Z. z. v § 8 ods. 4 ustanovuje, že vinohradnícku plochu je užívateľ povinný užívať len ako vinicu, pričom v odseku 6 je uvedená výnimka pre diaľnice, cesty a miestne komunikácie. Predložený návrh zákona takéto ustanovenie neobsahuje. Som presvedčený, že po účinnosti tohto zákona Malokarpatská vinohradnícka oblasť v častiach okolo Bratislavy a smerom do Pezinka úplne zanikne a miesto nej budú stavebné pozemky.

K tomuto zrušeniu ochrany sa pripája ešte návrh aj kolegu Jureňu zo spoločnej správy v bode 9 § 8 ods. 8, ktorý znie: "Kontrolný ústav vyčiarkne z vinohradníckeho registra vinohradnícku plochu na žiadosť vinohradníka alebo na žiadosť vlastníka vinohradníckej plochy, ktorá bola zaregistrovaná podľa odseku 4 inou osobou, ako jej vlastníkom, a k tejto vinohradníckej ploche nie je uzatvorená nájomná zmluva. Výsadbové právo z tejto plochy sa stáva súčasťou rezervy výsadbových práv." Táto zmena sa týka § 8 ods. 4, ktorý ustanovuje, že týka sa to výmery pozemkov do 1 000 metrov štvorcových. Zaoberal som sa touto problematikou a kládol som si otázky: Komu slúži alebo koho problém rieši návrh v bode 9 spoločnej správy do 1 000 metrov štvorcových? Nie sú to ľudia, ktorí majú pozemky 800 metrov štvorcových v Bratislave? Že by to boli vinohradníci či vinári? No určite nie. Koho potom je cieľ zákona v tejto podobe? Sú to páni ako Rozin, ktorí majú niekoľko hektárov pôdy v Bratislave? Týmto zákonom sa pozemky o 800 metrov štvorcových, ako aj niekoľko desiatok hektárov stanú stavebnými pozemkami? Dámy a páni, áno. Kolegyne a kolegovia, vážení prítomní, opakujem, áno, tento zákon je o vytvorení stavebných pozemkov medzi Bratislavou a Pezinkom prioritne. Toto chceme? Takže si predkladatelia dali cieľ znížiť výmeru vinohradov na Slovensku, pre niekoho vytvoriť možnosť dobre si zarobiť a likvidáciu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti minimálne medzi Bratislavou a Pezinkom. Z uvedeného dôvodu som uvažoval, či predložiť vôbec pozmeňujúci návrh. Dospel k som k záveru, že je to politická zodpovednosť toho, kto tento návrh zákona predložil. Preto ja v tejto chvíli, vážené dámy a páni, ctení kolegovia a kolegyne, predkladám len procedurálny návrh, a to návrh hlasovať na začiatku o procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.

Nový zákon o vinohradníctve a vinárstve zavádza novú kategorizáciu vín v zmysle legislatívy Európskej únie, ktorá rozdeľuje vína na tri nové kategórie: víno bez zemepisného označenia, po ďalšie, víno s chráneným zemepisným označením a, po tretie, víno s chráneným označením pôvodu, pričom tradičným výrazom akostné vína či akostné s prívlastkom napr. neskorý zber môžu byť označené iba chránené vína. Podľa nariadenia Rady 491/2009 zverejneného 17. júna 2009 v Official Journale na výrobu vína s chráneným zemepisným označením a vína s chráneným označením pôvodu môže byť použité výlučne hrozno dopestované v danej oblasti, dámy a páni, opakujem, výlučne hrozno dopestované v danej oblasti, pričom sa môže použiť názov oblasti osobitného miesta a len vo výnimočných prípadoch to môže byť celá krajina. Opakujem, len vo výnimočných prípadoch to môže byť celá krajina. Takúto výnimku si neuplatňuje ani jeden členský štát Európskej únie.

Podľa § 7 ods. 2 sa Slovenský vinohradnícky región člení na oblasti: Malokarpatskú, Južnoslovenskú, Stredoslovenskú, Nitriansku, Východoslovenskú a Tokajskú, pričom podľa definície je Slovenským vinohradníckym regiónom časť územia Slovenskej republiky vysadená viničom. A tu je obrovský problém. Ďalšie členenie Slovenského vinohradníckeho regiónu upraví všeobecne záväzný predpis vydaný ministerstvom pôdohospodárstva. Tento vykonávací predpis nebol doručený Národnej rade Slovenskej republiky spolu so zákonom, čím sa porušil § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku. Ale podľa tohto vykonávacieho predpisu, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, zemepisnou jednotkou určenou na spracovanie hrozna a plnenie vína je územie Slovenskej republiky vysadené viničom, Slovenský vinohradnícky región. Víno z jednotlivých oblastí, napr. Malokarpatskej oblasti, nie je povolené vyrábať ani plniť mimo Slovenského vinohradníckeho regiónu, teda je to celé územie Slovenskej republiky. Toto naozaj chceme? Takže takýmto riešením sa bude môcť vyrábať tokajské víno v Bratislave a pezinské, neskorý zber s chráneným označením vo Veľkom Krtíši. Je to naozaj krásny zámer. Toto skutočne chceme? Takéto riešenie je priamo v rozpore s legislatívnou Európskej únie pre zemepisnú geografickú ochranu o Tokaji. Prečo? Hrozno z tokajskej oblasti vyrobené na území Maďarskej republiky, ktoré je takisto chránené ako Tokaj vyrobený na území Slovenskej republiky, už nebude môcť byť dovezené na územie Slovenskej republiky a spracované v Tokajskej vinohradníckej oblasti na území Slovenskej republiky, a tým nedáme priestor občanom podnikajúcim v Tokaji, aby si zvýšili svoju produkciu a zvýšili možnosť zamestnávania ľudí v Tokaji a vytvorili väčší osoh a väčší zisk, pretože tento zákon to bude zakazovať. Naviac, tento zákon umožňuje v tejto podobe vyniesť tokajské hrozno a spracovať ho v i nej oblasti v rámci slovenského regiónu, trebárs v Bratislave. A to je problém z hľadiska Európskej únie, pretože európska legislatíva o geografickej ochrane jednoznačne určuje, že víno v rámci geografickej ochrany je možné vyrábať a spracovať len v danom geografickom území. To znamená žiadny Slovenský vinohradnícky región, ale región priamo zapísaný v registri o Tokaji.

Kladiem si otázky: Prečo je potrebné vytvárať Slovenský vinohradnícky región? Komu to pomôže? Budeme mať viac kvalitného vína? Bude viac rodiacich vinohradov? Budeme dovážať menej vína na Slovensko? Dámy a páni, nie. Bude nižšia vystopovateľnosť, v ktorej oblasti sa hrozno dopestovalo? Odpoveď je jednoznačne áno. Komu to pomôže, pestovateľovi či výrobcovi? Jednoznačne je to výrobca, ktorý bude môcť nakúpiť akékoľvek hrozno z celého územia a domiešať to a takýmto spôsobom vyrábať víno kdekoľvek. Bude takto zabezpečená záruka o kvalite a o tom, že výrobcovia, pestovatelia hrozna budú môcť pestovať hrozno na celom území republiky? Budú mať záujem pestovať hrozno, keď výrobcovia budú za kvalitné odrodové hrozno platiť menej peňazí? No určite nie.

Ďalší problém vnímam v definícii, ustanovení Slovenského vinohradníckeho regiónu, že je to územie vysadené viničom. Kolegyne a kolegovia, územie vysadené viničom pokrýva celé územie Slovenskej republiky, aj Tatry či Ružomberok? Ako som už úvodom uviedol, máme 22 000 ha vinohradníckych plôch, čo je cca 1 %, opakujem, 1 % poľnohospodárskej pôdy na území Slovenskej republiky. Takáto definícia nás oprávňuje podľa predkladateľa, ako aj vás požiadať o výnimku pre celé územie Slovenskej republiky alebo nie? Sedliacky rozum hovorí, že nie. Opakujem, takáto definícia Slovenského vinohradníckeho regiónu, ktorá zahŕňa celé územie Slovenskej republiky, umožňuje pomiešať dopestované hrozno z celej Slovenskej republiky a dané víno označiť ako slovenské víno. A toto podľa mňa nie je v súlade s legislatívou Európskej únii o víne. Z uvedeného dôvodu navrhujem definíciu Slovenského vinohradníckeho regiónu vypustiť zo zákona a vinohradnícke oblasti špecifikovať jednoznačne, preto predkladám tri pozmeňujúce návrhy, ktoré znejú:

Bod 1. V § 2 písmeno o) sa vypúšťa.

Bod 2. V § 2 písm. p) sa vypúšťa slovo "regionálnom".

Bod 3. V § 7 odsek 2 znie: "Vinohradnícke oblasti sú: a) Malokarpatská, b) Južnoslovenská, c) Stredoslovenská, d) Nitrianska, e) Východoslovenská, f) Tokajská."

Dámy a páni, snáď v tejto chvíli by sme mohli si zadefinovať zo starého príslovia, že víno sa dá vyrobiť aj z hrozna. Toho by sme sa mali držať a vyrábať víno z hrozna. Treba ale uviesť, že zákon treba vnímať komplexne, teda nielen z hľadiska ochrany vinohradníckych plôch, nielen z hľadiska zadefinovania územia, kde je možné produkovať víno, ale aj z hľadiska kontroly. V oblasti kontroly návrh zákona pristupuje k inovácii, a to spôsobom, že Zväz vinárov, združenie bez právnej subjektivity, bude poverené kontrolou a vydávaním certifikátov podľa § 26 ods. 4, kde sa vytvára táto možnosť, citujem, kontrolný ústav alebo organizácie autorizované ministerstvom, teda zväz, dostaneme sa o chvíľu do stavu, kde vyrábať, kontrolovať, ako aj certifikovať vinári budú samých seba. Táto skutočnosť dáva absolútne záruku pre každého konzumenta značkového vína vyrobeného na území Slovenskej republiky, že bude mať vo fľaši, ktorú kúpi, značkové, odrodové víno? Pýtam sa: Je to skutočný zámer, kam chceme smerovať oblasť slovenského vinohradníctva, či je to zámer, aby sme jednoznačne zrušili vinohradníctvo a vinárstvo na území Slovenskej republiky, nahradili ho dovozom a predávali zahraničné bez riadneho označenia a riadneho zistenia pôvodu?

Ďalšia problematická oblasť, ktorá ale nie je vyriešená v zákone, je Tokajské združenie. Členstvo v Tokajskom združení nie je definované v návrhu zákona ani v samotných stanovách, čím by mohlo dôjsť k obmedzeniu rovnosti prístupu k vlastníkom a užívateľom tokajských honov a výrobcom tokajského vína z dôvodu zabránenia vstupu.

Preto navrhujem pozmeňujúci bod 4, kde v § 31 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4, 5 a 6, ktoré znejú:

Odsek 4: "Členom Tokajského združenia sa môže stať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vlastní alebo užíva tokajské vinohradnícke hony, ktoré sú zaradené do kvalifikovaných honov, alebo vyrába tokajské víno v Tokajskej vinohradníckej oblasti na základe písomnej žiadosti. Členstvo vzniká od prvého dňa nasledujúceho mesiaca od doručenia žiadosti."

Takéto znenie automaticky vytvorí pre každého vlastníka, užívateľa tokajských honov, že sa stane členom tohto Tokajského združenia.

Odsek 5: "Zástupca vinárov a zástupca vinohradníkov za každú tokajskú obec uvedenú v § 30 ods. 1 je volený do Predsedníctva Tokajského združenia. Predsedníctvo si zvolí zo svojich radov predsedu a dvoch podpredsedov."

Takéto riešenie zabezpečí, že každá vinohradnícka obec z tých siedmich, ktoré sú na území Tokaja, bude mať rovnomerné zastúpenie v tomto združení, resp. v jeho vedení.

Odsek 6: "Členstvo v Tokajskom združení zaniká a) úmrtím člena, resp. zánikom právnickej osoby, b) vystúpením - členstvo zaniká dňom doručenia písomného oznámenia člena o vystúpení zo združenia predsedníctvu, c) vylúčením - členstvo zaniká dňom doručenia rozhodnutia predsedníctva o vylúčení, d) zánikom združenia."

Doterajšie odseky sa prečíslujú. Zároveň sa upraví aj § 37 ods. 3 písm. l).

Prečo toto riešenie? No preto, lebo dnes v tomto Tokajskom združení, odkedy sme ho vytvorili prvýkrát v roku 2006, je zainteresovaných asi 15 ľudí. Vlastníkov a vinárov v oblasti Tokaja je viac ako 600. Týmto zákonom splnomocňujeme Tokajské združenie vydávať jednotlivé opatrenia a vykonávať zásahy, ktoré sa dotýkajú každého jedného vlastníka. Nazdávam sa, že keď im nevytvoríme rovnocenný prístup, aby mohli byť účastní tohto Tokajského združenia, tak vytvoríme súkromnú organizáciu, ktorá nemá žiadne iné osobitné postavenie ani ústavné oprávnenia, ale napriek tomu bude vstupovať do práv jednotlivých vlastníkov tým, kedy určí začiatok zberu hrozna, zatriedenie hrozna, a tým zatriedenie tokajských vín. Myslím si, že toto nemôže byť cieľom tohto zákonodarného zboru.

Dovoľujem si vás požiadať o podporu týchto návrhov. A zároveň navrhujem, aby sa hlasovalo o bodoch 1, 2 a 3 spoločne, nakoľko spolu úzko súvisia, o bode 4, ktorý sa dotýka § 31 spoločne, zvlášť.

Taktiež navrhujem, aby body spoločnej správy 5 a 6 boli vyňaté na osobitné hlasovanie, pretože práve do tejto oblasti sú mierené moje pozmeňujúce návrhy 1, 2 a 3. A navrhujem, aby bola prijatá mnou predložená alternatíva alebo spôsob riešenia.

Taktiež opätovne len zdôrazňujem návrh vyňať na osobitné hlasovanie bod 9 spoločnej správy, čo sa týka vyňatia pozemkov do 1 000 metrov štvorcových, teda riešenia pre tých, ktorí v Bratislave vlastnia vinice s rozlohou 800 metrov štvorcových.

Body, ktorými sa navrhuje vypustiť autorizovanú osobu pre certifikáciu vinárskych produktov pri uvádzaní na trh. Certifikácia je overenie, dodržiavanie špecifikácie vína, teda aj kontrola, z ktorého regiónu pochádzalo hrozno, z ktorého bolo víno vyrobené. Orgán vykonávajúci certifikáciu musí byť objektívny a nestranný a musí byť akreditovaný v zmysle článku 48 nariadenia Rady 479/2008, č. 1180, a nie je v súlade so zákonom, 491/2009, aby to bolo v súlade s Európskou normou EN 45011 alebo ISO/IEC 65.

Taktiež musia byť v súlade s článkom 5 nariadenia Rady 882/2004 o úradných kontrolách, ktoré stanovuje súhlas s Európskou normou, takéto akreditácie vydáva Slovenská národná akreditačná služba, a nie tak, ako navrhuje predložený návrh zákona ministerstvo pôdohospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva pokiaľ bude vydávať certifikáciu, bude poverovať autorizovanú organizáciu, bude porušovať nariadenie Európskej únie. Potom je jednoduchšie, a opätovne zdôrazňujem, hlasovať skôr o vrátení návrhu zákona predkladateľovi, nech to prepracuje, nech donesie zákon, ktorý bude sledovať záujmy vinárov, vinohradníkov a potreby Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP