Čtvrtek 18. června 2009

Tretí deň rokovania

39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

18. júna 2009 o 9.00 hodine

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Národnej rady Ferdinand Devínsky a Jaroslav Izák.

Pokračujeme tým, že pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Parlamentná tlač má č. 1117 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom má č. 1138.

Tento poslanecký návrh zákona uvedie pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Má slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, predkladám veľmi krátku a veľmi stručnú novelu Obchodného zákonníka, ktorou sa snažím reagovať na opakované podnety a skúsenosti z posledného obdobia. Je to novela, ktorá sa týka zrušenia obchodných spoločností bez likvidácie v prípade, že táto likvidácia neprebieha, pretože spoločnosti nemajú žiaden majetok.

Podľa nášho právneho poriadku pre tento prípad súd môže zrušiť obchodnú spoločnosť bez likvidácie. Je to právna úprava, ktorá je zameraná na to, aby všetky takzvané mŕtve spoločnosti mohli byť vymazané z obchodného registra, aj keď už nemajú štatutárnych orgánov, nevykonávajú činnosť a podobne. Pre tieto obchodné spoločnosti, ktoré naozaj nemajú žiaden majetok, ustanovenie likvidátora a proces likvidácie nemá zmysel, stál by peniaze a tá základná otázka je, kto by likvidátora platil, keď sa nemôže platiť z podstaty likvidačného zostatku.

V poslednom období ale sledujem prípady, kedy táto právna úprava sa zneužíva niektorými obchodnými spoločnosťami, ktoré cielene prevedú svoj majetok na inú obchodnú spoločnosť, spriaznenú obchodnú spoločnosť, a v krátkom čase dajú podnet na súd, aby táto spoločnosť bola rozhodnutím súdu zrušená, teda vymazaná z obchodného registra bez toho, aby prebehol proces likvidácie, pretože predtým už stihli všetok majetok dostať zo spoločnosti preč.

Problém, ktorý nastáva, je, že veritelia týchto obchodných spoločností, ktorí by aj boli schopní napadnúť, povedzme, právne úkony, odporovať právnym úkonom, ktorým bol tento majetok prevedený, pretože bol evidentne účelovo prevedený, sa dozvedia o tom, že obchodná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie vlastne až po jej výmaze, čiže nemajú voči komu konať, nemôžu ani žalovať, nemôžu odporovať právne úkony, ktoré boli urobené v rozpore so zákonom, pretože neexistuje subjekt. Subjekt zanikol výmazom obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

Táto právna úprava hovorí len o tom, aby súd predtým, ako vydá rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie, túto informáciu zverejnil a od toho momentu by plynula trojmesačná lehota, v rámci ktorej by veritelia mohli konať. A pokiaľ by veritelia podali, povedzme, nejakú žalobu, odporovali právne úkony a podobne, tak súd už podľa štandardných pravidiel procesného práva vie, ako má postupovať - prerušením konania o zrušení spoločnosti a podobne.

Čiže cieľom tejto novely je ochrana veriteľov tým, aby dostali informáciu a čas, že sa ide obchodná spoločnosť zrušiť, aby mohli využiť právne prostriedky, pokiaľ majú za to, že potrebujú využiť právne prostriedky na svoju ochranu. Je to veľmi obdobný režim ako v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou, kde vstup do likvidácie sa taktiež zverejňuje v Obchodnom vestníku.

Ďakujem pekne za podporu. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie poslaneckého návrhu zákona.

Teraz dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru Mojmírovi Mamojkovi, ktorý uvedie spravodajskú správu.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prezentoval moje vystúpenie spravodajcu.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. júna 2009 ma určil za spravodajcu k predmetnému návrhu pani poslankyne Žitňanskej, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník s tým, že podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v predmetných ustanoveniach rokovacieho poriadku s tým, že zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa samotná uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, aj medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní. Vyplýva z nej, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí, ani vyšších územných celkov.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom EÚ spĺňa náležitosti určené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve EÚ. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Ja teraz využijem moje právo spravodajcu povedať niektoré myšlienky, aby som potom nezdržoval v rozprave, pretože myslím si, že nie je dôvod. Len niekoľko viet k tomu, že keď porovnám navrhovanú novelu § 47 Občianskeho zákonníka - prepáč, že porovnávam - tak táto zmena má podľa môjho názoru naozaj racionálne jadro. K občanovi sa už vracať nechcem, to už sme si trošku prediskutovali včera, aj keď jemne. Ale v tomto prípade, aj keď § 68 Obchodného zákonníka má ods. 7, 8, 9, kde sú určité ochranné brzdné mechanizmy, ale osobne mám za to, že v danom prípade by išlo o vytvorenie širšieho časového priestoru pre ochranu veriteľov a tých, ktorí konajú v dobrej viere a majú pohľadávky voči tej obchodnej spoločnosti, ktorá je zrušiteľná súdom. Takže osobne sa domnievam, že by to asi prospelo ochrane veriteľov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1138 z 1. júna 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 2. septembra 2009 a v gestorskom výbore do 4. septembra 2009.

Skončil som, pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pani navrhovateľke, aj pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

Návrh zákona má tlač č. 1120 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1139.

Slovo má pán poslanec Tomáš Galbavý a uvedie tento poslanecký návrh zákona.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol zámer mojej legislatívnej iniciatívy. Snažím sa novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť rozhodovania vládneho kabinetu.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám zakotvuje právo na informácie a vyčleňuje okruh informácií, ku ktorým má mať verejnosť prístup. V niektorých prípadoch zákon priamo stanovuje, ktoré informácie musia byť zverejnené. V prípade rokovania parlamentu sú to napríklad návrhy zákonov. Dá sa povedať, že v prípade rokovania parlamentu, vrátane zvukových záznamov, konečných návrhov zákonov, celý priebeh rokovania, celý proces legislatívny je zachytený a verejnosť má rôzne možnosti, ako tieto informácie dostane, či už prostredníctvom médií, prostredníctvom internetu, prostredníctvom materiálov, ktoré Národná rada dáva k dispozícii verejnosti. A preto cieľom novely aj v tomto prípade je rozšíriť tento okruh povinne uverejňovaných informácií aj na samotný priebeh rokovania a rozhodovania vlády obdobne, ako je to v prípade rokovania a rozhodovania parlamentu a to tak, že by vláda povinne uverejňovala aj zvukový záznam zo svojho rokovania.

Vážené kolegyne, kolegovia, prečo som predložil tento návrh? Predovšetkým si treba uvedomiť, že vláda nerozhoduje o maličkostiach, ľudovo povedané, nerozhoduje o fazuľkách. Ide o milióny, o miliardy získané z daní občanov a podnikateľskej sféry, o miliardy a milióny z eurofondov a iných zdrojov.

Taktiež vláda pripravuje vo svojom legislatívnom programe zákony, predkladá do parlamentu. V každom prípade budete so mnou súhlasiť, že ide o zákony, ktoré niekedy veľmi výrazne zasahujú do života občanov, ich súkromia, bezpečnosti, ochrany i zdravia a sociálneho postavenia v spoločnosti, o návrhoch, ktoré sa týkajú práv a povinností občanov. Preto by malo byť v záujme verejnosti, aby bola čo najpodrobnejšie informovaná nielen o tom, o čom bude vláda rokovať a aký bol výsledok rokovania, ale aj o tom, akým spôsobom minister návrh odôvodnil, aké sú pohnútky jednotlivých členov vlády pri hlasovaní, o ich pripomienkach, prípadných obavách a podobne. Rozptýlili by sa tiež pochybnosti o transparentnosti niektorých rozhodnutí, či o ich zákonnosti. Tu narážam na medializovaný prípad občana, ktorý sa domáhal zvukového záznamu najmä preto, že mal odôvodnené podozrenie, že vláda rozhodla nie v súlade so zákonom, rozhodla v konkrétnom prípade nie v súlade so zákonom. Myslím si, že takýto stav neslúži ku cti ani vláde, ani k jej prospechu.

Vážené kolegyne, kolegovia, z hľadiska Ústavy Slovenskej republiky nie je žiadny dôvod, prečo by rokovania vlády mali byť utajené. Ústava Slovenskej republiky nikde nestanovuje, že rokovania vlády sú neverejné. Teda túto otázku možno riešiť zákonom nižšej sily, napríklad zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.

Neobstojí tiež argument, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám umožňuje nezverejňovať informácie, ktoré sa týkajú osobných údajov osôb. Vláda predsa nie je súborom súkromníkov. Vláda je ústavným orgánom, ktorý rozhoduje o verejných zdrojoch. Zvukový záznam z rokovania vlády je teda záznamom z rokovania štátneho orgánu, a to, čo tam odznie, sú vyjadrenia ústavných činiteľov.

Ak by bolo dôvodom k neuverejňovaniu záznamov z rokovania vlády to, že ide o výroky fyzických osôb , tak v takom prípade by bolo nevyhnutné ustanoviť aj neverejnosť rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a nezverejňovať záznam z rokovania parlamentu. No a predsa sa tak nestalo a nestane, to by bola veľmi špatná a zlá cesta. Zhodou okolností preto, že v tomto prípade je verejnosť z rokovania priamo zakotvená v Ústave Slovenskej republiky.

Podobne neobstojí odvolávanie sa na zákon o činnosti vlády, ktorý parlament prijal v roku 2007 a ktorý stanovuje, že rokovania vlády sú neverejné. To predsa taktiež nebráni zverejňovaniu zvukových záznamov z rokovania vlády. A pojem neverejný ešte neznamená, že je to materiál, ktorý spadá do kategórie dôverné alebo tajné. My predsa nechceme, aby rokovania vlády boli verejné, pretože to by mohlo znamenať, že počas rokovania vlády by sa po budove úradu pohybovali desiatky ľudí. Skrátka, technicky to ani nie je možné a zákonom nemám záujem presadiť takúto ambíciu.

Čo však považujeme za nevyhnutné a prospešné, je, aby bol verejne dostupný zvukový záznam z rokovania vlády napríklad prostredníctvom internetu rovnako, ako je to v prípade parlamentu. Tu si na webovej stránke každý môže vypočuť napríklad aj to, ako dnes o probléme budeme diskutovať. Tu, čo skutočne môže a musí podliehať utajeniu, sú dôvody, ktoré pozná aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, teda materiály, ktoré už teraz majú označenie dôverné.

Vážené kolegyne, kolegovia, ja si uvedomujem, že môj návrh ide nad rámec stavu, aký je bežný v Európe. Lenže pýtam sa: Sme my v situácii, v akej sú napríklad Veľká Británia, Francúzsko, Švédsko alebo Fínsko, teda krajiny, kde sa demokracia buduje desiatky rokov, či priam storočí, kde je teda aj iná a dovolím si povedať, vyspelejšia politická kultúra? No, nanešťastie nie sme.

Ctené kolegyne, kolegovia, na záver snáď len jedna veta. Zopakujem, že mojou ambíciou je novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Dosiahnuť cieľ, aby okruh informácií pre občanov sa rozšíril aj o možnosť získať z internetu zvukové záznamy zo zasadnutia vlády. Nie je na tom nič zlé, keď chceme byť informovaní alebo máme záujem poskytnúť čo najviac informácií o činnosti vlády. Skôr to vnímam pozitívne, bude to slúžiť ku cti tejto výkonnej zložky.

Vopred vám ďakujem za podporu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Viere Mazúrovej, uvedie spravodajskú správu.

V. Mazúrová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1120.

Návrh bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 39. schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

V zmysle pripojenej doložky zlučiteľnosti problematika návrhu nie je v práve Európskej únie upravená.

Stanovisko ministerstva financií potvrdzuje, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy či na zamestnanosť, životné a podnikateľské prostredie.

Pokiaľ ide o obsah a zámer zákona, zastávam stanovisko, že nejde o problematiku, ktorú je potrebné upraviť zákonom. A preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom poslaneckom návrhu zákona.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za spravodajskú správu.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem aj pani spravodajkyni.

Ďalším bodom bude prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

parlamentná tlač č. 1121, návrh na pridelenie výborom 1140.

Opäť ma má slovo pán poslanec Tomáš Galbavý a uvedie tento návrh zákona.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Opäť, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol môj zámer novely zákona, návrhu novely zákona o priestupkoch.

Čo je mojím základným zámerom a cieľom? Je to veľmi citlivá téma, ktorá bola niekoľkokrát už pertraktovaná či už v tomto volebnom období alebo v minulom volebnom období - obmedzenie poslaneckej imunity. Nebude to obmedzenie poslaneckej imunity v trestnoprávnej rovine, ale v rovine priestupkovej. Čiže, podľa Ústavy Slovenskej republiky sú si všetci občania rovní v právach a povinnostiach. Poslanecká imunita tento princíp narúša. A oprávnene treba žiadať, aby jej rozsah bol zúžený na čo najnižšie možnú mieru.

Najprv treba povedať, na čo vlastne imunita slúži. Poslanecká imunita nie je žiadny svojvoľný výmysel, ktorý má umožniť beztrestný život nejakej kasty vyvolených jedincov. Parlament je miesto, v ktorom sa rozhoduje o vážnych veciach, ktoré sa týkajú všetkých obyvateľov, ich financií, ich práce, dôchodkov, ale aj iných okolností ich života. Diskusie teda môžu byť úmerné vážnosti otázok, o ktorých sa rokuje. Sú ostré. Padajú tvrdé slová. Niekedy kvôli pretlaku emócií, niekedy jednoducho preto, aby sa zdôraznila dôležitosť témy. Poslanci pod hrozbou trestnoprávnych a občianskoprávnych postihov za to, čo a ako povedia, nepôjdu do rizika a teda nebudú slobodní. Ešte vážnejšie je v prípade imunity zahlasovanie. Ako budú môcť poslanci hlasovať s vedomím, že niekto ich vzápätí môže napadnúť na súde napríklad preto, že mu objektívne hlasovaním vznikne nejaká ujma, trebárs, mu bude musieť platiť vyššie dane, bude musieť vynaložiť peniaze na zachytávanie emisií a podobne.

Môžete povedať, že takýto súdny spor bude zriedkavý a je vysoko pravdepodobné, že žaloba by neuspela. Lenže dovolím si upozorniť, že už samotný fakt, že poslanci budú vedieť, že súdny spor byť môže, že budú musieť chodiť a vysvetľovať svoje hlasovanie na súde, bude poslancom zväzovať ruky a obmedzovať ich slobodné rozhodnutia.

Imunita však nechráni primárne poslancov ako jednotlivcov. Imunita chráni predovšetkým parlament ako inštitúciu. Jeho základnou funkciou je predsa kontrolovať vládu. Aká je asi tá nezávislosť kontrolóra, ktorý vie, že kontrolovaný ho môže kedykoľvek obmedziť? Preto si myslím a preto je oprávnené, aby poslanci mali imunitu za svoje skutky, za hlasovanie, za výroky, za všetko, čo súvisí s výkonom ich mandátu. Čiže, poslanci majú byť chránení imunitou v tejto budove. Akonáhle vyjdú na ulicu, musia byť rovní pred zákonom ako každý občan v tejto krajine.

Čo však ide nad nevyhnutný rámec, je imunita v prípade trestných činov a priestupkov. Tu treba povedať s odstupom času, že v prípade trestných činov je situácia, no, pomerne uspokojivo vyriešená. Poslanec, keď sa dopustí alebo je podozrivý zo spáchania trestného činu, o tom, či bude trestne stíhaný, rozhodne poslanecká snemovňa. A ja si myslím, že politická kultúra je už na takej vysokej úrovni, že v prípade, ak by išlo o závažný trestný čin, tak poslanecká snemovňa by poslanca na trestné stíhanie vydala. Predpokladám, že by sa tak stalo. Ak by sa tak nestalo, rameno spravodlivosti potom môže siahnuť hneď po uplynutí mandátu, prakticky ihneď, ako naposledy vyjde z brány parlamentu. Teda základný problém v tejto chvíli nie je.

Panie poslankyne, páni poslanci, stále aktuálna však ostáva otázka priestupkovej imunity. Neustále totiž vyvoláva otázku, prečo sa majú poslanci líšiť od ostatných ľudí. Do akej miery možno tolerovať odlišnosť poslancov od ústavne zakotvenej rovnosti občanov? Keď bežný občan prekročí povolenú rýchlosť, zaplatí pokutu. Schválili sme zákon o cestnej premávke a tie pokuty, ich výšku všetci dobre poznáme. Ide o desaťtisíce korún. Poslancovi stačí vytiahnuť poslanecký preukaz. Pokutu zaplatiť nemusí. Ak o veci neprinesú médiá informáciu, no tak o priestupku poslanca sa nikto ani nedozvie. Nerokuje o ňom parlament, ba ani niektorý z výborov. Ak aj médiá prípad odhalia, poslancovi sa nestane nič. Kauza za pár dní prehrmí a občanom z nej ostane v ústach nepríjemná pachuť. Pretože nakoľko možno dôverovať zákonodarnému zboru, ktorého členovia môžu beztrestne porušovať zákon? Je získanie kresla v parlamente dostatočným dôvodom na to, aby poslanec mohol jazdiť nadmernou rýchlosťou? Ospravedlňuje mandát k tomu, aby auto s poslancom za volantom mohlo štúrovať cestu od krajnice po krajnicu, ale ak nedôjde k dopravnej nehode, nemôže polícia zasiahnuť? No prečo má poslanecký mandát poskytovať krytie hulvátom, ktorí kade chodia, tam vulgárne nadávajú a urážajú? Na toto má slúžiť priestupková imunita? Ako tento problém vyriešiť, ctené kolegyne, kolegovia? Odpoveď je jednoduchá. Generálne ju zrušiť. Tým sa dostávame k otázke, ako to máme urobiť. Jediná možnosť ako môžeme priestupkovú imunitu zrušiť, je v našich rukách - v parlamente alebo referendom.

Napriek tomu sme v minulom volebnom období prijali novelu ústavného zákona s cieľom priestupkovú imunitu zrušiť. Teda do Ústavy Slovenskej republiky sme vložili ustanovenie, podľa ktorého možno prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon. Podľa názoru právnych expertov paradoxne táto úprava priestupkovú imunitu rozšírila, či dokonca ju zaviedla. Príslušný priestupkový zákon totiž menoval jediný prípad, jazda pod vplyvom alkoholu, pričom došlo, muselo dôjsť k dopravnej nehode. Tento stav vyvolával oprávnenie diskusie a viac-menej všetci sa zhodujeme v tom, že situácia nie je uspokojivá a je nevyhnutné ju upraviť.

Ctené kolegyne, kolegovia, som o tom presvedčený, že jeden z najzákladnejších princípov právneho štátu je rovnosť občanov pred zákonom. My sme chránení alebo požívame priestupkovú imunitu, ktorá absolútne nijako nesúvisí s výkonom nášho mandátu, neobmedzuje našu slobodu, neobmedzuje a neohrozuje našu nezávislosť. Obraciam sa preto na vás s prosbou, aby sme si toto plne uvedomili. Aby sme urobili všetko pre to, aby sme boli rovní pred zákonom, ako sú všetci tí, ktorí nevykonávajú poslanecký mandát.

Z mojej strany je to všetko. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Pán poslanec Pavol Goga uvedie spravodajskú správu.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1121, v prvom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2009 č. 1140 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Odporúčam, aby určené výbory poslanecký predmetný návrh zákona prerokovali do 2. septembra 2009 a v gestorskom výbore do 4. septembra 2009.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám.

Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj spravodajcovi.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Viliama Novotného a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1122 a návrh na pridelenie výborom má č. 1146.

Slovo má pani poslankyňa Tatiana Rosová a uvedie tento poslanecký návrh zákona.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, milí kolegovia, o zákone na ochranu nefajčiarov sme sa v tejto snemovni bavili nie tak dávno. Predkladala som vtedy pozmeňujúci návrh v tom duchu, ako je teraz predkladaná novela zákona. Predkladala som ten pozmeňujúci návrh vtedy samostatne, pretože aj mnohí z mojich kolegov mali na tento problém iný názor.

Tentokrát podávame novelu zákona ako spoločný návrh troch poslancov. Už to svedčí o tom, že argumentov v prospech toho, aby v zariadeniach spoločného stravovania, to znamená, v tých zariadeniach, kde sa podávajú jedlá alebo nápoje, sa u nás nemohlo fajčiť, iba pribúda. Pribúda ich jednak preto, lebo pribúdajú skúsenosti s aplikáciou takýchto opatrení v zahraničí. Naši ľudia cestujú a vidia, že to ide a že je to na prospech ako fajčiarom, tak nefajčiarom. Ale mnoho argumentov pribudlo aj potom, ako vstúpili do platnosti niektoré ustanovenia zákona na ochranu nefajčiarov od 1. apríla 2009. Občania mali právom očakávania, že ich aspoň tieto opatrenia uchránia pred cigaretovým dymom v zariadeniach. Žiaľbohu, nedočkali sa. Nedočkali sa preto, lebo mnohí prevádzkovatelia zariadení sa vyhovárajú na nejasnosť zákona. A vyhovárajú sa právom. Nedočkali sa aj preto, lebo vynutiteľnosť tohto zákona sa ukazuje ako veľmi slabá. Ale predovšetkým, pokiaľ nie sú jasné pravidlá... (ruch v sále) - môžem poprosiť, páni kolegovia -, pokiaľ nie sú jasné pravidlá, dovtedy je ťažké očakávať, že sa budú dodržiavať.

V každom prípade pribúda ľudí, ktorí podporujú to, aby sa na Slovensku tak ako v iných - a stále pribúdajúcom počte iných - európskych aj mimoeurópskych krajín neumožňovalo fajčiť v zariadeniach, kde sa je, alebo, kde sa podávajú nápoje. Ľudia sú rozhorčení z toho, ako sa aplikuje zákon, ktorý tu doteraz platí.

Na druhej strane stále sú isté argumenty. Ja by som si dovolila niektoré z nich odprezentovať a zároveň poskytnúť protiargumenty voči nim. Jednak sa stále u nás deklaruje, že prijatie takéhoto zákona pripraví podnikateľov o zisky. Nuž, keby sa toho podnikatelia obávali, nedeklarovali by sami prostredníctvom svojich združení, že oni podporujú tiež takéto opatrenie. To je jeden argument.

Ale druhé sú omnoho ešte empirickejšie preto, lebo ponúkajú príklady zo zahraničia. Pre tých, ktorí by ste mali záujem, mám tu štúdiu, ktorá hovorí o tom, ako prebiehalo prijatie takéhoto zákona v Írsku a aká bola následne reakcia naň. V Írsku podpora takémuto zákonu pred jeho prijatím bola menej ako 60 %. U nás je to viac ako 70 %. Obávali sa ho podnikatelia, obávala sa ho časť verejnosti. Po zavedení tohto zákona 93 % populácie si myslí, že je to dobrý nápad, vrátane 80 % fajčiarov. Nehovoriac o tom, že prakticky 100 % tých ľudí, ktorí pracujú v týchto zariadeniach, uvádza, že ich prostredie je podstatne zdravšie a príjemnejšie. Rovnako sa nepreukázali ani žiadne straty, hoci spočiatku došlo k poklesu tržieb, ale neskôr sa vyrovnali, prípadne aj zvýšili. Takže toľko o tom, či prídu, alebo neprídu podnikatelia o zisky.

Ďalšie argumenty. Hovoríme o tom, že slovenská krčma už nebude tým, čím bola, že starí ľudia, ktorí tam boli zvyknutí chodiť, už tam chodiť nebudú. No dovolím si trošku zaironizovať. Myslím, že takého boh dá nebude, aby Slováci prestali chodiť do krčmy a že takýto zákon ich od toho určite neodradí.

Ale tu sú znova skúsenosti zo Slovenska, zo slovenských dedín, kde, ak je jediná krčma alebo pohostinské zariadenie, čoraz viac pribúda takých majiteľov, ktorí sa rozhodli urobiť ich nefajčiarskymi. A aký je výsledok? Štamgasti chodiť neprestali, ale pribúdajú iní ľudia, iný typ zákazníkov, napríklad viac žien, napríklad aj detí a kultúra prostredia v týchto zariadeniach sa podstatne zvyšuje. Samotní podnikatelia majú veľmi dobré dôvody na to, aby nechceli, aby sa v ich zariadeniach fajčilo. Napriek tomu tu stále zaznievajú argumenty o tom, že je akosi proti slobode podnikania, keby sme prijali takýto zákon, ktorý jednoznačne zakazuje, aby sa v ich zariadeniach fajčilo.

Ja mám veľký cit pre to, aby bola na Slovensku sloboda v každej oblasti, a preto sa zamýšľam práve nad týmito argumentmi najviac. A tieto protiargumenty adresujem aj do lavíc mojich kolegov, ktorí naozaj často v dobrej viere a v mene hodnoty slobody tento argument používajú bez toho, aby vlastne porozmýšľali aj o tom, či ozaj ide o slobodu. Nuž, keby išlo o slobodu, prečo by sa jej teda vzdávali takto dobrovoľne práve tí, ktorých sa najviac týka, to znamená, podnikatelia? Prečo by práve oni a čoraz dôraznejšie žiadali, aby sme takýto zákon prijali?

Myslím si, že podstata je niekde inde. Takéto zariadenia neboli vymyslené na to, aby sa v nich fajčilo, alebo nefajčilo. Ľudia do nich nechodia fajčiť, alebo nefajčiť. Chodia si do nich posedieť, chodia do nich konzumovať a podľa toho si aj tieto zariadenia vyberajú. Či je tam príjemná obsluha, či je tam príjemná strava, aká je cenová hladina a podobne. To, či sa tam fajčí, alebo nefajčí, je podružné.

Na druhej strane ale je u nás zažitá konvencia, a nielen u nás, že sa jednoducho nefajčiari prispôsobujú fajčiarom. Napriek tomu, že nefajčiarov je dvakrát viac ako fajčiarov, podstatne viac je tých zariadení, kde sa fajčiť môže, a to práve preto. Akonáhle je totiž v skupine, ktorá navštívi takéto zariadenie, čo len jeden fajčiar, nefajčiari majú tendenciu prispôsobiť sa mu. Preto podnikatelia v obave pred tým, že by dali prednosť konkurencii, nechávajú svoje zariadenia ničiť cigaretovým dymom, zmierujú sa s vypálenými stopami po ohorkoch na kobercoch, zmierujú sa s rizikom zdravotného ohrozenia svojich zamestnancov a s podstatne vyššou chorobnosťou. Zmierujú? No nie celkom zmierujú. Chcú, aby sa to zmenilo, ale každopádne sami sa len málokedy odvážia podstúpiť riziko, že konkurencia preberie ich zákazníkov, ktorí sú ochotní prispôsobiť sa svojim fajčiacim priateľom.

Takže myslím si, že brániť slobodu je záslužné, ale mali by sme myslieť aj na slobodu nefajčiarov. Určite, ak sa nefajčiar sám rozhoduje o mieste stretnutia, môže vybrať také, kde sa nefajčí. Lenže kde ho nájde? Často musí potom nie celkom slobodne prejsť oveľa dlhšie, ako keby uprednostnil zariadenie fajčiarske. No, ale ak je pozvaný, má tiež slobodu, môže pozvanie neprijať. Je to naozaj sloboda? Myslím si, že zákaz fajčiť, áno, určite obmedzuje v istej miere slobodu fajčiarov, ale iba v tej miere, že namiesto toho, aby fajčili vnútri, budú môcť fajčiť na vzduchu.

Dnešný stav ale obmedzuje slobodu nefajčiarov a obmedzuje aj slobodu majiteľov podnikov, a to v omnoho brutálnejšej forme. Tí si totiž vybrať často nemôžu. Pod tlakom konvencie poškodzujú svoje zdravie, nechávajú poškodzovať svoj majetok. Máme na výber. Môžeme čakať, kým sa zmení konvencia, prípadne počkať, kým nás k takémuto rozhodnutiu donúti Brusel. Ale myslím si, že je na čase, aby sme na to nečakali, ale aby sa presadil zdravý rozum, aby sa presadilo to riešenie, ktoré podporuje na Slovensku veľká väčšina občanov.

Ďakujem vám za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie tohto návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Antonovi Bobríkovi, aby uviedol spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená predkladateľka, vážené poslankyne, páni poslanci, prítomná mládež, dovoľte, aby som sa v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku ako určený spravodajca výborom Národnej rady pre zdravotníctvo vyjadril k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pani Tatiany Rosovej, Viliama Novotného a Petra Markoviča, ktorým chcú vydať zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1122. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Dôvodová správa sa nevyjadruje k finančnému zaťaženiu štátneho rozpočtu a verejných financií, ako aj vplyvu na zamestnanosť. Dôvodová správa neobsahuje, či predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

Súčasťou návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré má pripomienky. V stanovisku ministerstva financií sa uvádza, že v materiáli sa neuvádzajú finančné dôsledky predloženého návrhu na rozpočet verejnej správy.

V nadväznosti na uvedené v súlade s § 33 ods. 1 a 2 zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné v návrhu zákona uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám.

Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pána poslanca Markoviča, pána poslanca Pada. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Markovič, pripraví sa pán poslanec Pado.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte aj mne, aby som sa ako jeden z navrhovateľov tohto návrhu zákona veľmi v krátkosti vyjadril, prečo si myslím, že je dôležité, aby takýto návrh zákona tu dnes bol. Ja som sa dosť vehementne vyjadroval už pri predchádzajúcom rokovaní o návrhu zákona na ochranu nefajčiarov, ktorý sme tu v snemovni mali a prezentoval som svoj názor na túto problematiku, ktorým, priznávam sa, som sa snažil o istý komplexnejší pohľad na to ako túto problematiku riešiť. Ako na jednej strane sa snažím nezasahovať do slobody občana a na druhej strane ako ochrániť ľudí, ktorí nefajčia pred jednoznačne škodlivými dopadmi cigaretového dymu.

Musím povedať, že vtedy som bol trošku sklamaný z toho, že práve táto moja aktivita sa nestretla s veľkým pochopením ani po niekoľkonásobnom vysvetľovaní, či už vo výbore pre zdravotníctvo, alebo tu v pléne a zistil som, že iné ako jednoduché riešenia pravdepodobne nebudú úspešné.

Čoho sme však svedkami dnes? Dnes sme svedkami situácie, kedy schválený zákon o ochrane nefajčiarov, len nedávno schválený v tejto snemovni, spôsobil situáciu, ktorá je oveľa horšia ako tá, ktorá bola predtým, ktorá už vôbec nezakladá podmienky na to, aby vôbec k nejakej ochrane, či vôbec k nejakému prihliadaniu sa na záujmy nefajčiarov dochádzalo. A preto som nadobudol presvedčenie, že pravdepodobne iná cesta nebude, ako len veľmi jednoducho, ale o to zásadnejšie, povedať, čo by bolo správne urobiť a preto som sa rozhodol, že je dôležité, aby takýto zákon tu dnes bol a aby sme o ňom rokovali.

Nechcem hovoriť príliš dlho, lebo tých odborných argumentov tu už odznelo veľmi veľa a aj kolegyňa Rosová veľmi dobre vyargumentovala také tie hlavné klišé, ktoré sa v našej spoločnosti k tejto problematike viažu a myslím si, že je dôležité, aby sme dnes my už pokročili o krok dopredu a aby sme ukázali, že vieme trochu oslobodiť našu myseľ od starých konvencií a urobiť niečo dobré pre nás, pre naše deti, pre naše životné prostredie, teda pre prostredie, v ktorom sa dennodenne pohybujeme, a preto vás spolu s pani kolegyňou, aj kolegom Novotným chcem pekne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP