Středa 29. dubna 2009

Deviaty deň rokovania

35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

29. apríla 2009 o 9.00 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým dobré ráno.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali títo poslanci Národnej rady: pán poslanec Pál Csáky, pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Pavol Hrušovský, pán poslanec Stanislav Kahanec, pán poslanec Ľuboš Micheľ, pán poslanec Ján Slota, pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová, pán poslanec Mikuláš Dzurinda, pán poslanec Pavol Prokopovič, pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová a pán poslanec Zoltán Horváth. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán poslanec József Berényi.

Teraz budeme pokračovať v programe druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 895, spoločnú správu výborov máte ako tlač 895a.

Vítam pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Stanislava Becíka na rokovaní Národnej rady a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch, kde bola dosť rozsiahla diskusia, ktorá smerovala k hľadaniu optimálnych riešení problémových oblastí. Chcem vám touto cestou poďakovať za pripomienky, ktoré ešte vylepšujú navrhovanú právnu normu.

Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne zvýšená ochrana pôdy, povrchových a podzemných vôd pri aplikácii čistiarenských kalov a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Zároveň sa stotožňujem s návrhmi gestorského výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Ďakujem za slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz prosím pána poslanca Jána Čecha, ktorého určil ako spoločného spravodajcu výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Čech, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1239 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov (tlač 895), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 602 z 1. apríla 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 377 zo dňa 30. marca 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré prerokovali tento vládny návrh zákona, vyplývajú určité doplňujúce návrhy a pozmeňujúce návrhy. Tieto máte uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o týchto bodoch hlasovať nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 25 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov (tlač 895), schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov (tlač 895), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 395 zo dňa 14. apríla 2009. V citovanom uznesení výboru poveril výbor mňa ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce k tomuto vládnemu návrhu zákona niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Rovnako vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 11.00 hodine.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o právnej ochrane odrôd rastlín.

Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 897. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 897a.

Rovnako prosím aj pri tomto zákone pána ministra Becíka, aby ho odôvodnil. Nech sa páči.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch, kde bola dosť rozsiahla diskusia, ktorá smerovala k hľadaniu optimálnych riešení problémových oblastí. Chcem vám touto cestou poďakovať za pripomienky, ktoré ešte vylepšujú navrhovanú právnu normu.

Samotný vládny návrh zákona upravuje udeľovanie šľachtiteľských osvedčení v správnom konaní vykonávanom Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky primerane s konaním vykonávaným Úradom spoločenstva pre odrody rastlín podľa nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 2100 z roku 1994. Vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Zároveň sa stotožňujem s návrhmi gestorského výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Ďakujem za slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1241 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona o právnej ochrane odrôd rastlín (tlač 897) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, tak ako je to uvedené v časti IV spoločnej správy spolu s návrhmi gestorského výboru.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 9 s návrhom uvedené body schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o právnej ochrane odrôd rastlín schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a tých, ktoré budú prednesené príp. v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o právnej ochrane rastlín vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pod číslom 396 zo 14. apríla 2009. V citovanom uznesení výboru poverili ma ako spoločnú spravodajkyňu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnili podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že taktiež ani tu nie sú žiadne písomné prihlášky od poslancov, a preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Evidujem zatiaľ pána poslanca Zsolta Simona. Ako jediný je prihlásený. Uzatváram možnosť prihlásiť sa rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto vládnemu návrhu.

Chápem dôvody predloženia tohto návrhu zákona, keďže by inak Slovenská republika nemala vlastnú právnu úpravu udeľovania slovenských šľachtiteľských osvedčení s ich územnou pôsobnosťou a zároveň by sa tak aj porušil medzinárodný dohovor.

Návrh zákona v dôvodovej správe uvádza, že nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na zamestnanosť a nebude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Ale som toho názoru, že bude mať dopad na občanov tejto krajiny, hlavne na gazdinky, na ženy, matky, babky, čo v dôvodovej správe uvedené už ale nie je. A taktiež bude mať dopad na nás mužov z Národnej rady Slovenskej republiky, keď budeme musieť doma vysvetľovať, prečo sme prijali takýto návrh zákona. Vysvetlím prečo, keďže predložený návrh zákona má § 20. A § 20 rieši priestupky fyzických osôb, nepodnikateľov, a to do výšky s možnou sankciou 1 500 eur. Medzi takéto priestupky sú zahrnuté činnosti, ktoré ale nepodnikateľ nevykonáva ako dovoz, vývoz a predaj, poprípade iná forma predaja, keď si to vymením so susedkou, však áno. Taktiež je zahrnuté do priestupku aj nesprávne používanie názvu odrody alebo rozmnožovacieho materiálu či akákoľvek forma obchodovania, teda aj výmena. Tento paragraf ale neuvádza výnimku na činnosti vykonané na osobné a nepodnikateľské účely. A teda takéto znenie umožní sankcionovať každého, kto si rozmnoží rastlinu. Ale veľká väčšina žien sa venuje záhradke a pestovaniu kvetín ako svojmu hobby. Medzi sebou si vymieňajú rôzne odrody alebo časti rastlín, ktoré rozmnožujú napr. prostredníctvom odrezkov alebo cibuliek ako napr. muškát či tulipán. Takéto znenie § 20 umožní sankcionovať všetky tieto fyzické osoby za rozmnožovanie svojich kvetín, a to do výšky až 1 500 eur.

Dámy a páni, tento návrh zákona v tomto bode ide ďaleko, ďaleko nad rámec Európskej únie. Prečo? Podľa čl. 15 nariadenia Komisie 2100/1994 sa práva spoločenstva k odrodám rastlín nevzťahujú na činnosti vykonané na osobné a nepodnikateľské účely. No a to znamená, že náš zákon, naša právna úprava ide ďaleko nad. Ja chápem, že vláda potrebuje v čase krízy finančné prostriedky. Ale takýmto spôsobom? Práve preto prekladám pozmeňujúci návrh, ktorý vypúšťa z návrhu zákona § 20 a ostatné paragrafy sa prečíslujú s tým, že zostane zachovaný § 21 Iné správne delikty, ktoré budú sankcionovať podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby, podnikateľov, to znamená že v plnej miere zákon bude v súlade potom po takejto zmene s legislatívou Európskej únie.

Dámy a páni, dúfam že chápete potrebu takéhoto riešenia, takéhoto pozmeňujúceho návrhu, vypustenia ustanovenia § 20 tohto návrhu zákona, a podporíte toto moje snaženie. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Na vaše vystúpenie sa s faktickými poznámkami nehlási nikto. Čiže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A pretože pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, pán minister: Chcete reagovať v záverečnom slove na vystúpenie pána poslanca? Nech sa páči.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Simon, myslím si, že právna ochrana odrôd rastlín musí byť zabezpečená zákonom, o tom tu nikto nepochybuje, a hovoríme o právnej ochrane rastlín, ktorú potrebujeme zabezpečiť zákonom najmä pre ekonomické účely, nie pre hobby účely, tak ako to bolo prezentované pánom poslancom Simonom. Máme zákon o plemenitbe hospodárskych zvierat, ktorý takisto bol prijatý. Pýtam sa, keď ho mám porovnať: Ten, kto bude rozmnožovať zajace alebo holuby pre hobby účely alebo pre svoje nadšenie chovateľské, takisto bude sankcionovaný? Je to absolútny nezmysel. To znamená, že s návrhom pána poslanca, ktorý podal v rozprave, nesúhlasím. Ďakujem, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani spravodajkyňa? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Petra Dubravaya na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 870, spoločnú správu výborov máte ako tlač 870a.

Teraz dávam slovo poslancovi Petrovi Dubravayovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Dubravay, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Predložený poslanecký návrh zákona má za cieľ upraviť postavenie a činnosť hydrologickej a meteorologickej služby v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky a parlamentu vysloviť súhlas s predloženým návrhom.

Cieľom predloženého návrhu je zákonná reglementácia meteorologických a hydrologických služieb, ktoré má aj naďalej zabezpečovať Slovenský hydrometeorologický ústav.

Slovenský hydrometeorologický ústav vykonáva meteorologické a hydrologické služby na základe platných zákonov a na základe zriaďovacej listiny ministra životného prostredia Slovenskej republiky a štatútu schváleného ministrom životného prostredia. Pán predsedajúci, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Antonovi Korbovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

A. Korba, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegynky, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1250 zo 4. februára 2009 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.

Všetky Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako ich máte uvedené v časti IV spoločnej správy s návrhmi gestorského výboru.

Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 12, 14, 15, 16, 20 až 24, 26 až 32, 34, 36, 38 až 48 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bodoch spoločnej správy 13, 17, 18, 19, 25, 33 a 37 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody z 21. apríla 2009. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som a hlásim sa do rozpravy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Najprv zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, tak sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslane László Miklós, pán poslanec Pavol Minárik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Evidujem teda prihlášku dvoch poslancov. Sú to László Miklós, Pavol Minárik.

A v súlade s rokovacím poriadkom má teraz prednosť pán spravodajca. Nech sa páči pre svoje vystúpenie v rozprave.

A. Korba, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Podávam tento pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Slotu a pána poslanca Dubravaya na vydanie zákona o hydrologickej službe a o meteorologickej službe vo verejnom záujme.

V návrhu zákona navrhujem vykonať nasledovné zmeny.

Za uvedenú vetu zákona sa vkladá označenie článku I, za § 18 sa vkladá nový článok II, ktorý znie: "Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z. a zákona č. 514/2008 Z. z. a zákona...," ktorý je tam zatiaľ vybodkovaný, sa doplní pri vypracovaní čistopisu, keďže Zbierka zákonov ešte k zákonu o cenných papieroch číslo nepridelila.

Tá Zbierka zákonov sa mení a dopĺňa takto:

Po prvé, § 4 ods. 1 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie: "na úhradu nákladov za služby vo verejnom záujme na základe rozhodnutia ministra".

Odôvodnenie. Prostriedky fondu bude možné poskytnúť tým právnickým osobám v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva, ktoré budú zabezpečovať verejnoprospešné služby s environmentálnym zameraním v prospech ochrany životného prostredia Slovenskej republiky a poskytnuté prostriedky nebudú využívať na podnikanie. Takto zadefinovaná náhrada za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc.

Po druhé, § 8 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: "Žiadateľovi, ktorým je právnická osoba v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva, sa poskytuje podpora na zabezpečovanie služieb vo verejnom záujme."

Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa vytvorí priestor pre poskytnutie podpory z Environmentálneho fondu právnickej osobe v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Po tretie, § 9 sa dopĺňa novým odsekom 11, ktorý znie: "Postup podľa ods. 1 písm. i) až n), ods. 3 a 5 sa nevzťahuje na žiadateľa, ktorým je právnická osoba v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, a na účely podľa § 4 ods. 1 písm. h) aj na žiadateľa, ktorým je právnická osoba v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva."

Odôvodnenie. Novým znením § 9 ods. 11 sa odstránili nejasnosti týkajúce sa predkladania žiadosti právnickou osobou v zriaďovateľskej alebo v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Odstránili sa nedostatky týkajúce sa spôsobu, akým sa organizácie v zriaďovateľskej alebo v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky budú uchádzať o podporu. A zároveň sa jednoznačne určil spôsob, akým bude minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodovať pri poskytovaní podpory. Minister životného prostredia Slovenskej republiky bude rozhodovať o poskytnutí podpory na základe písomného rozhodnutia. Zároveň sa proces poskytovania podpory vo vzťahu k organizáciám v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti ministerstva životného prostredia upravil tak, že Environmentálny fond bude jednoznačne naďalej plniť svoju evidenčnú a kontrolnú funkciu podľa zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za článok II nad § 19 sa vkladá nový článok III, ktorý znie: "Účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2009."

Na základe vloženia článku II sa názov zákona mení nasledovne: "... o štátnej hydrologickej službe a o štátnej meteorologickej službe a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."

Odôvodnenie. Názov zákona je potrebné upraviť vzhľadom na doplnenie článku II, v ktorom sa vykonávajú úpravy ustanovenia zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z. a zákona č. 514/2008 Z. z. a zákona, o ktorom som vám hovoril, že máte ho vybodkovaný a bude mu pridelené číslo. Skončil som, pán predsedajúci. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

S faktickými poznámkami sa na vaše vystúpenie neprihlásil nikto. A preto teraz dávam slovo pánovi poslancovi Lászlóovi Miklósovi, ktorý je prvým prihláseným do rozpravy. Nech sa páči.

L. Miklós, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, milí priatelia, začnem takou vecou, ktorá, verím, nevyvolá vo vás neprimerané reakcie, lebo má to svoj účel. Hydrológiou a meteorológiou sa zaoberám od detských liet, pretože na našom dvore starý otec bol meteorologický pozorovateľ a na našom dvore stála zrážkomerná stanica. Viem, o čom to je. Potom som bol sám fenologickým pozorovateľom. Potom som hydrológiu, meteorológiu, klimatológiu študoval na vysokej škole. Potom som pracoval na Slovenskej akadémii vied, kde sme sa zaoberali hydrológiou, klimatológiou a meteorológiou. Potom som sa stal profesorom a vyučujem geosystémy, kde súčasťou geosystémov je aj hydrológia, meteorológia a klimatológia. Okrem toho... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán kolega, kolegovia, kolegyne, je nás tu dosť málo, tak skúsme si to, čo chcete si povedať, povedať vonku, aby sme nevyrušovali poslanca vystupujúceho v rozprave. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči.

L. Miklós, poslanec: Aha, ja som myslel, pán predsedajúci, že mňa si upozornil, aby som takéto veci nehovoril. No okrem toho, samozrejme, keď som bol minister, pod moju pôsobnosť patril Hydrometeorologický ústav, takže takisto viem, čo sa tam robí. Toto je všetko mimo politiky, a preto som si to dovolil povedať, aby ste vedeli, že to, čo teraz budem hovoriť, je naozaj mimo politiky a vyslovene, vyslovene, vyslovene o odbornosti.

No začal by som s tým, že sme mali s týmto zákonom problémy, ale to je už za nami, to ja už nechcem hovoriť. Na druhej strane oceňujem, že posledný týždeň sme naozaj videli, že je snaha o vylepšenie zákona. Len ten problém je, že už na širšiu diskusiu a dlhšiu diskusiu a zatiahnutie viacerých ľudí do debaty, na to už jednoducho nebol čas, možno ani vôľa. A preto zostali v zákone také problémy, ktoré sa už nedajú upravovať len cez prosté pozmeňujúce návrhy, tie majú hlbší filozofický, vedecký a iný význam, ktoré treba pochopiť a prediskutovať trošku v kľude, a nie tak, že máme nejaké paragrafy a do toho musíme nasekať to, čo by sme si tam želali.

Takže tieto problémy, žiaľbohu, zostali a ja by som vymenoval niekoľko z nich. Predovšetkým sú tu formálno-legislatívne problémy. Samozrejme, každý zákon je o právach a povinnostiach, predovšetkým, proste o tom, niekomu dať právo a niekomu dať povinnosť. No a okrem toho potom hneď za tým ide, akým spôsobom to je možné vymožiť, vymožiteľnosť práva, teda čo kým a akým spôsobom. No toto celkom teraz už v tej poslednej verzii už je to trošku predsa len lepšie, ale stále to ešte nie je ono.

Druhá filozofická kategória, to je ten verejný záujem. Ja sa vám priznám, že mne sa ten pojem páči. Dokonca ešte dneska ste uvádzali ten zákon pod tým, aj keď viem, že už v konečnej verzii ten verejný záujem je von zo zákona. Takže mne sa ten pojem páčil. A to z jedného prostého dôvodu. Totižto počasie je verejné, nie štátne. Druhá vec je, akým spôsobom nadefinovať verejné, či to je to isté ako verejnoprávne. Zrejme nie celkom. Tá pôvodná definícia naozaj mala určité problémy. Ja som sa potom pokúsil dať ďalšiu definíciu, už, samozrejme, to by potrebovalo minimálne týždeň debaty so všetkými zainteresovanými. Ja som pod tým verejným myslel to, že to bude objektívne posúdenie klimatických prvkov na vedeckom základe a bude to šírené bez ohľadu na to, kto je štát, keď to takto hlúpo mám povedať. Druhá vec je, že, samozrejme, súhlasím, aby sieť bola štátna a aby aj služba bola štátna, aby prekrývala celé územie. Čiže to je ten prvý problémový okruh, verejný záujem, ktorý mne sa páčil. Mne sa páčil. No ale tá definícia nebola dokonalá, takže v tomto momente aj ja by som skôr súhlasil s tým, aby to tam nebolo.

Druhý taký okruh je dikcia zákona ohľadom informovanosti. Sú odkazy v zákone na zákon o prístupe k informáciám. Ja som povedal pani vedeckej tajomníčke ústavu, s ktorou som debatoval, ale aj všetkým ostatným, že je zbytočný taký zákon, ktorý hovorí o informáciách, ktorý nič iné nepovie o informovanosti, len to, čo má povinnosť zo zákona o prístupe k informáciám. Totižto Slovenský hydrometeorologický ústav tradične a bez zákona robil pozorovania a robil informácie bez toho, že by bol tento nový zákon. Potom prišiel zákon o prístupe k informáciám. Hydrometeorologický ústav ani vtedy nemal žiadny problém, pretože on aj predtým informoval. A teraz v tomto zákone na mnohých miestach to isté, čo doteraz robil, sa nedefinuje presnejšie, aká je náplň týchto informácií, len sa odvolávajú, podľa zákona o informáciách. Myslím si, že toto je tiež legislatívne nie celkom dobrý prístup. Myslím, že to tam nevadí. Ale preto som navrhoval na mnohých miestach, ktoré už teraz v mojich pozmeňujúcich návrhoch nebudú figurovať, preto som v mnohých miestach navrhoval, že nech je to ako podzákonný predpis, kde sa bude definovať, čo obsahujú tie informácie.

Ďalší taký tiež filozofický problém je také široké uvádzanie náplne hydrologickej služby, resp. činností Hydrometeorologického ústavu, ktoré sa prejavujú v definíciách. A na druhej strane ale výstupy sa nedefinujú. Je tu niekto, takže má to zmysel aspoň k odkazu, to, čo teraz poviem. No čím viacej tam dáte náplne, tak tým viac povinností si dávate. Druhá vec je, že vymožiteľnosti, povinnosti, to v zákone nie je. Ale to som povedal prvýkrát. Ale čím viac tu dávate, že SHMÚ robí to a to, dokonca s prekryvmi, a nie celkom s presnými definíciami, tak tým viac musíte toto robiť. A SHMÚ toto môže robiť, pretože zákon mu to nezakazuje. Ale to, čo bude v zákone, musí robiť, musí robiť. A na druhej strane v tých výstupoch tá definícia tých výstupov chýba. To znamená, že ja okamžite môžem naštartovať, že vy mi nerobíte, nedávate informáciu o stave pôdy, pretože SHMÚ nebude robiť stav pôdy. Totižto robí len niekoľko vizuálnych stanovení o vlastnostiach pôdy. Ale v zákone je povedané, že robí stav pôdy. Keď príde pôdoznalec alebo hocikto, tak povie: "Pre mňa do stavových veličín pôdy patrí celkom iste hĺbka pôdy. Robíte hĺbku pôdy? Nerobíte. Neplníte zákon." No ale toto je filozofia. Toto sa nedá napraviť tak jednoducho. Len to vám veľmi dobrosrdečne takto hovorím, že to sú tie nedostatky. Preto som relatívne protestoval, teda nieže protestoval, ale snažil som sa do toho zasiahnuť.

No a potom sú tu aj pojmové nejasnosti. Preto som aj povedal, že vyučujem teóriu geosystémov, aby ste vedeli, že to, čo som tu navrhoval, som nevymyslel včera, ale na základe dlhoročných vedeckých bádaní.

Takže prepáčte mi, moji kolegovia, nebudete s tým asi súhlasiť, môj prvý návrh bude procedurálny, a myslím, že nikomu to nebude škodiť, myslím, najjemnejšie, najjemnejší proces je, vrátiť to na dopracovanie, lebo keby sme to podali, keby sme to dotiahli na budúcom zasadnutí parlamentu, možno ešte ten mesiac by trošku pomohol tomu zákonu. To už je na vás, ako sa s tým vysporiadate, ale celkom iste by to tomu pomohlo.

No ale keď nie, tak by som prešiel potom na konkrétne pozmeňujúce návrhy, ktoré som konzultoval s vedeckou tajomníčkou ústavu. Dostal som na to odpoveď, znovu som to prežul. Ale práve to, že to sa nedá len takto ad hoc, to by sme mali sedieť na tom možno dva dni, aby sme to presne upresnili, lebo postupne som sa dozvedel, čo bol zámer predkladateľa, predkladateľ postupne sa dozvedel, čo namietame my. Takže to už je relatívne ťažké. Napriek tomu som niektoré z tých pozmeňujúcich návrhov naformuloval do klasickej formy, a to aj cez 16 podpisov.

Takže § 1 písm. b), tam je to o tom, na čo je vôbec tento zákon. A hovorí, že upravuje štátnu hydrologickú sieť. Myslím si, že nie je to dobrá formulácia, že upravuje štátnu hydrologickú a meteorologickú sieť, pretože neupravuje ju, totiž ona ešte neexistuje. Čiže podľa mňa ju ustanovuje. Tá odpoveď bola, že však to bude tá istá sieť, ktorá v tomto momente existuje, len sa povie, že bude štátna. Ja s tým absolútne súhlasím, ide len o slovné spojenie. Dokonca aj, predkladateľ, si uvádzal, že účelom zákona je upravenie postavenia. To už je lepšie. Preto aj môj návrh je v § 1 písm. b) na začiatok doplniť slová "ustanovenie a postavenie siete". Ináč, presne o tom hovoríte v § 17 pozmeňujúceho zákona. Čiže nič nového nehovorím, len aby ten zákon bol taký, aký by mal byť.

V § 1 písm. d) hovorí súčasné znenie, že povinnosti služby... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, poprosím o chvíľu strpenia. Poprosím vás, tí, ktorí naozaj si potrebujete niečo povedať a ešte k tomu nahlas, tak urobte to mimo sály. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči, pán kolega.

L. Miklós, poslanec: V § 1 písm. d) sa hovorí o povinnostiach služby. No, služba je definovaná v definíciách ako činnosť. No činnosti nemôžeme dať povinnosť. My by sme mali dať povinnosti tomu, kto túto činnosť prevádza. To je SHMÚ. A ja som presvedčený, že tento paragraf mal hovoriť o tom, čo je náplň služby, všakže. Celkom iste to má byť. Preto navrhujem, aby slovo "povinnosti" sa nahradilo slovami "náplň činnosti", pretože to je to isté, ale povinnosť musí byť vymáhateľná. Od služby, čo je len činnosť, nemôžeme vymáhať nič, od SHMÚ už áno, od SHMÚ už máme čo.

No § 2 písm. g) je definícia klimatického systému, ktorý je prevzatý z Americkej meteorologickej spoločnosti. Samozrejme, táto definícia nebola robená pre zákon. Okrem toho tam opomenula reliéf, opomenula pôdy, opomenula človeka ako súčasť klimatického systému. A okrem toho ten najväčší problém je, že na dvoch alebo troch miestach zákon sa odvoláva na to, že sa robí pozorovanie klimatického systému. Ale v skutočnosti služba nerobí pozorovanie celého toho systému, čo sa tu vymenuje, lebo tu je vymenovaný celý geosystém, ale len atmosféry. A jediný rozdiel je vizuálne hodnotenie pôdy. Preto ani nie z hľadiska presnosti definície, ale z hľadiska predovšetkým zákona toto treba vydefinovať iným spôsobom, predovšetkým tak, že ten klimatický systém je predovšetkým systém atmosféry, na ktorý, samozrejme, všetky ostatné systémy vplývajú. Ale netreba sa za to hanbiť, že tento zákon je o atmosfére. Však jednoducho SHMÚ robí predovšetkým atmosféru a hydrosféru. A meteoslužba robí predovšetkým prvky atmosféry. Netreba sa hanbiť a to treba tak nadefinovať. Preto § 2 písm. g) navrhujem znenie: "klimatickým systémom súbor prvkov subsystému atmosféry", aby sme vedeli, že je to o atmosfére, že po vás nikto nebude vedieť môcť vyžadovať nič iné. A, samozrejme, z vedeckého hľadiska tam dáme: "ktoré sú vo vzájomnej interakcii s prvkami subsystémov hydrosféry, kryosféry, litosféry, pedosféry, reliéfu, biosféry a novosféry", tak to je už kompletné, "ktorých výsledkom je určitý stav týchto prvkov tvoriacich klímu Zeme". Verte mi, takto je vedecky korektná definícia aj z hľadiska systémovej teórie, keď si už niekto dovolí tam použiť slovo systém, tak musí sa držať systémovej teórie, nikomu to nevadí, ale SHMÚ nedáva úlohy navyše toho, čo robí, pretože sa to bude vzťahovať len na atmosféru. To, že je tam ten stav pôdy, to vizuálne posúdenie povrchovej vrstvy pôdy, to tam vôbec nevadí.

Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka § 2 písm. j) práve o tej pôde. Tam sa hovorí, že meteoslužba sleduje stav pôdy. Pôda je predovšetkým, už keď hľadíme na to z pedologického hľadiska, pedologický pojem. A do toho patria desiatky a desiatky ukazovateľov stavu pôdy, pH, hĺbka, skelet na to, zrnitosť, sorpčná kapacita a tak ďalej. Samozrejme, toto SHMÚ nerobí, ani nikto nechce, aby toto SHMÚ robilo. Tak potom načo tam chcete dávať stav pôdy? Okamžite by pedologický ústav mohol po vás požadovať: "Tak mi dajte hĺbku pôdy." Samozrejme, potom predkladateľ vysvetlí, o čo tu ide, že tu ide o vlastnosti povrchovej vrstvy pôdy, ktoré sú určované poveternostnými vplyvmi a dokonca sa určujú len vizuálne. No tak potom to tak nedávajme, preto môj návrh je, aby sme po slovách "v stave" dali slová "vlastnosti povrchovej vrstvy pôdy, ktoré sú určované poveternostnými vplyvmi". A potom už nikto nemôže po vás nič požadovať, že je to nesprávne. Okrem toho nie je to celkom korektné, pretože stav pôdy je naozaj nemeteorologická disciplína, to je niečo iného. A nikto po meteorológoch nemôže vyžadovať, aby robili pedológiu. No a na druhej strane ale to, že takto sa to zaužívalo, to si, myslím, by nemalo mať vplyv na všeobecne záväzný právny predpis, ktorý platí aj pre pedológa, ale aj pre tetku z dediny.

To isté sa týka § 2 písm. r), lebo tam sa takisto objavuje stav pôdy. Čiže aj tam po slove "stav" sa vložia slová "vlastnosti povrchovej vrstvy pôdy, ktoré sú určované poveternostnými vplyvmi".

Šiesty pozmeňujúci návrh sa týka § 4 ods. 2 písm. p). Možnože je to teraz iné číslovanie, lebo po tých prečíslovaniach sa to možno zmenilo. Hovorí sa, že sa sledujú hydrologické veličiny, že hydrologická služba dáva informácie o hydrologických veličinách. No veličina je metavedný pojem, po slovensky by sme najlepšie mohli povedať rozmer. No hydrologická služba nedáva informácie o rozmere, teda nie o milimetroch, nie o metroch kubických, ale o tom, o koľko metrov kubických ide, teda o ukazovateľoch alebo hodnotách ukazovateľov vlastností. Teoreticky by mohli dať informácie o metodike, ako sa určuje prietok. Ale celkom iste to nebol zámer predkladateľa. Čiže, mimochodom, potom som sa dozvedel, že tu je zámer tam vložiť jednoducho také ukazovatele, bilančné ukazovatele a ja neviem čo. Ale tak či tak si myslím, že si netreba brať zbytočne na seba ďalšie povinnosti, lebo nikto to po vás nechce. Keď to tam už bude, už to možno požadovať po vás. Keď to tam nie je, tak to urobiť môžete, ale nemusíte. Takže tu navrhujem, aby miesto tých hydrologických veličín... (Hlasy v sále.). Jaj, 870? Dobre, ďakujem pekne, 870. Tak som sa pomýlil tam. Takže miesto slov "hydrologických veličín" navrhujem slová "stave ukazovateľov vlastností hydrologických systémov verejnosti a všetkým dotknutým právnickým a fyzickým osobám". Druhá vec je, že ten koniec vety je adresát, komu majú ísť tie informácie. No nejdem sa teraz o tom rozširovať.

Siedmy môj návrh podľa všetkého sa akceptuje. Len nie som si istý, či je to zahrnuté do pozmeňujúceho návrhu predkladateľa. Tam som navrhoval, aby v § 5 ods. 2 písm. a) sa slovo "identifikácia" nahradilo slovom "stanovenie". Totižto ústav neidentifikuje, že no tak toto je štátna sieť, ale ustanovuje, že toto je štátna sieť. Tak preto je, si myslím, stanovenie lepšie slovo. Toto bolo akceptované zo strany SHMÚ, len neviem, či je to zahrnuté, preto to predkladám.

Ôsmy bod, v § 5 ods. 2 písm. b) a c) sa pôvodné znenie nahrádza. Teraz najprv vám prečítam, čo je súčasné znenie. Súčasné znenie je: "b) sledovanie a hodnotenie stavu atmosféry" a "c) sledovanie a hodnotenie parametrov klimatického systému". Tak predovšetkým si neviem predstaviť, ktoré prvky atmosféry nie sú súčasťou klimatického systému. Čiže to je to isté. A druhá vec je, presne ide o sledovanie a hodnotenie v obidvoch prípadoch. V jednom prípade je tam pridané slovo parametre. A okrem toho znovu sa vraciam ku tej širokej definícii klimatického systému. Do sledovania hodnotení parametrov klimatického systému podľa pôvodnej definície patrí aj sledovanie pôdy, sledovanie geologického podkladu, sledovanie hydrosféry, čo robí hydroslužba a tak ďalej a tak ďalej. Čiže toto celkom iste neplní to, čo je zámer predkladateľa. Nakoniec som sa dozvedel vďaka vedeckej tajomníčke ústavu, že tu ide o rôznosť metodiky meraní, čo, by som povedal, nepatrí do zákona. Ale už keď to tu je, tak preto navrhujem nasledovné znenie: "b) kontinuálny monitoring stavu atmosféry alebo jeho meranie s vysokou frekvenciou" a "c) periodické sledovanie hodnotení vybraných parametrov klimatického systému". Veľmi dôležité je slovo, vážení kolegovia najmä z SHMÚ, "vybraných", aby po vás nechceli všetky, pretože nikdy žiaden ústav jeden nebude sledovať všetky. A keď sa tam nepovie nič iné, tak to nemožno vyžadovať, lebo zákon práveže nemá tie vynucovacie prostriedky. No ale už keď ste to tam napísali, tak by to tam malo byť. Takže to je bod 8.

Bod 9. Je tu osobitný paragraf, účel hydrologickej siete účel meteorologickej siete. Je povedané, že účel siete je monitoring. Ja si myslím, že účelom siete je vytvoriť materiálnu základňu na to, aby sa mohlo monitorovať. A to by bolo treba sformulovať. Ja som dal jeden návrh, ktorý naozaj bol trošku chybný. A uznávam, že ten prvý návrh bol chybný. Ale ja si myslím, že treba povedať "účelom vytvorenia siete", teda netreba povedať "účel siete", ale "účelom vytvorenia siete", a teraz to už môžeme povedať, "zabezpečiť prístrojovú základňu a iné fyzické podmienky pre systematický monitoring". A ešte navrhujem nahradiť slovo, aby mal zmysel tento paragraf, lebo ináč nemá zmysel nejaký extra, podľa § 7 ods. 1 "základné" slovami "ústavom a rozmiestnených na celom území štátu podľa vedecky odôvodnených princípov, ktorými sa získavajú". Nič nové, toto presne SHMÚ už urobil. Čiže tuto nedávame osobitné, ale presne sa definuje, čo urobil. Toto sa týka § 8 ods. 1 aj ods. 2, aj meteorologickej služby, aj hydrologickej služby.

Desiaty pozmeňujúci návrh. Do § 13 ods. 3 navrhujem doplniť za slovo "právomoci" čiarku a za ňou slová "ako aj vedeckým ustanoveniam a školám na účely základného a aplikovaného výskumu". Tento paragraf hovorí, kto má dostať bezplatne hydrologické údaje. Tak predovšetkým je tu odkaz na zákon o informáciách, čo je jasné, to tam nemuselo ani byť. Ale okrem toho je to veľmi správne povedané, že niekto to má dostať zadarmo. A ja ako vedecký pracovník SAV a učiteľ na vysokej škole navrhujem aj to, že pre potreby základného výskumu, teda nie komerčne, na základe výskumu aby to dostávali bezplatne aj vedecké ustanovizne, aj vysoké školy. Teda, kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, toto SHMÚ aj teraz robí. To nie je výčitka, to presne takto robí, to takto funguje. Ale keď už robíme zákon a tam hovoríme, kto to dostáva bezplatne, a niektorých z tých, ktorí to doteraz dostávali bezplatne, vymenujeme a niektorých nie, si myslím, že nie je to celkom správne. To, že to bude na základe zmluvy ako doteraz, to ja beriem. To je úplne v poriadku. Len týmto pádom povieme, že áno, školy to budú dostávať aj v budúcnosti zadarmo, keď urobíme na to zmluvu, ale nie je to povedané v zákone. Tak preto ja naďalej navrhujem, aby vedecké ustanovizne a školy dostávali na účely základného a aplikovaného výskumu tieto rovnako ako doteraz zadarmo.

No a ešte som mal ešte jeden sen, ktorý tu mám ako jedenásty bod, kde možnože za to ma niekto bude odsudzovať, že si myslím, že verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia, ktoré sú napojené na verejné financie, tak ako aj SHMÚ je napojený na verejné financie, by mali vysielať meteorologické a hydrologické správy, ktoré sú spracované zo zdroja štátnej meteorologickej a hydrologickej služby po prvé z vedeckého a odborného hľadiska. Totižto táto sieť je reprezentatívna, výsledky sa považujú za reprezentatívne. A prečo by potom verejnosti, ktorej slúži predovšetkým verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia, nemali dávať výsledky z tohto merania? Čiže naďalej som to sformuloval nasledovne: "Verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia je povinná šíriť štandardné hydrologické predpovede a štandardné meteorologické predpovede, hydrologické výstrahy a meteorologické výstrahy, ktoré boli spracované zo zdrojov štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete."

Kolegovia, bolo toho dosť. Verím, že som vás nezarmútil. Okrem týchto posledných dvoch ostatné sú len technické veci. Tieto dva podnety, myslím si, SHMÚ by len a len pomohli.

No ešte by som poprosil vzhľadom na to, že neviem, ako sa bude vyvíjať diskusia, v každom prípade teraz som pri pulte, vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie bod 16, bod 20 a bod 45.

A ešte ma kolegyňa upozornila, že mám chybu vo vytlačenej forme pozmeňujúcich návrhov, som tam dal tlač 873 a je to tlač 870? (Odpoveď z pléna.) Tak myslím, že to nie je smrteľný hriech, že to môžem takto opraviť. Hej? Ďakujem pekne.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP