Pátek 24. dubna 2009

Siedmy deň rokovania

35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

24. apríla 2009 o 9.00 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky pani Anna Belousovová, ďalej poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Rudolf Bauer, pán Stanislav Kubánek, pán Ľuboš Micheľ, pán Rudolf Pučík, pán Ján Slota a pani Jarmila Tkáčová.

Panie poslankyne, páni poslanci, predtým, ako budeme pokračovať v bodoch programu 35. schôdze, požiadam povereného overovateľa pána poslanca Pavla Džurinu, aby oznámil výsledky včerajších opakovaných tajných volieb.

Najskôr prosím, pán poslanec, oznámte výsledok voľby kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu. Nech sa páči.

P. Džurina, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, overovatelia ma poverili oznámiť výsledok tajného hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, ktoré sa konalo 23. apríla 2009 opakovaná voľba.

Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 128 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu neodovzdalo nula poslancov hlasovacie lístky. Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 18 neplatných a 110 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že po prvé.

Za Štefana Abelovského hlasovalo za 66 poslancov, hlasovalo proti 21 poslancov, zdržalo sa hlasovania 23 poslancov.

Za Janu Burešovú hlasovalo za 66 poslancov, hlasovalo proti 22 poslancov, zdržalo sa hlasovania 22 poslancov.

Za Jána Havláta hlasovalo za 43 poslancov, proti 46 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov.

Za Ľubomíra Hrežďoviča hlasovalo za 77 poslancov, proti 14 poslancov, zdržalo sa hlasovania 19 poslancov.

Za Daniela Ilavského hlasovali za 3 poslanci, proti 63 poslancov, zdržalo sa 44 poslancov.

Za Viliama Pohančeníka hlasovalo za 59 poslancov, hlasovalo proti 23 poslancov, zdržalo sa hlasovania 28 poslancov.

Za Dušana Repáka hlasovali 2 poslanci, 61 hlasovalo proti, zdržalo sa hlasovania 47.

Na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu zvolení Ľubomír Hrežďovič, Štefan Abelovský a Jana Burešová.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Čiže konštatujem, že Národná rada navrhuje Súdnej rade Slovenskej republiky Ľubomíra Hrežďoviča, Štefana Abelovského a Janu Burešovú za kandidátov na vymenovanie za sudcov disciplinárneho súdu.

Pán poslanec, ďalej oznámte, prosím, výsledok voľby kandidátov na vymenovanie za člena Rady pre reguláciu. Nech sa páči.

P. Džurina, poslanec: Overovatelia ma poverili oznámiť výsledok tajného hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu, ktoré sa konalo 23. apríla 2009 opakovaná voľba.

Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 128 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných a 121 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Jána Hijja hlasovalo 74 poslancov, proti 21 poslancov, zdržalo sa hlasovania 26 poslancov.

Za Igora Masára hlasovalo 58 poslancov, proti 37 poslancov, zdržalo sa hlasovania 26 poslancov.

Na voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní bol za kandidáta na člena Rady pre reguláciu zvolený pán Ján Hijj.

M. Hort, podpredseda NR SR: Čiže konštatujem aj ja, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Jána Hijja za kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie za člena Rady pre reguláciu.

A nakoniec, prosím, pán poslanec, oznámte výsledok voľby členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. Nech sa páči.

P. Džurina, poslanec: Overovatelia ma poverili oznámiť výsledok tajného hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 23. apríla 2009 opakovaná voľba.

Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 128 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných a 119 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Igora Chovana hlasovalo 7 poslancov, proti 69 poslancov, zdržalo sa 43.

Za Lászlóa Kovácsa hlasovalo 16 poslancov, proti 64 poslancov, zdržalo sa hlasovania 39 poslancov.

Za Michala Krála hlasovalo 54 poslancov, proti hlasovalo 34 poslancov, zdržalo sa hlasovania 31 poslancov.

Za Lenku Lubuškú hlasovalo 39 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa hlasovania 30 poslancov.

Za Marcela Mojzeša hlasovalo za 0 poslancov, proti 68 poslancov, zdržalo sa hlasovania 51 poslancov.

Za Ivana Mrvu hlasovalo 10 poslancov, 61 hlasovalo proti, 48 sa zdržalo hlasovania.

Za Arpáda Tarnóczyho hlasovalo 73 poslancov, proti 19 poslancov, zdržalo sa hlasovania 27 poslancov.

Na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený pán Arpád Tarnóczy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní Arpáda Tarnóczyho za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

Pani poslankyne, páni poslanci a teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z.

Návrh zákona ste dostali ako parlamentnú tlač č. 1051 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1067.

Teraz dávam slovo poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

D. Jarjabek, poslanec: Príjemné dobré ráno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, po veľkých témach, ako určite sú novelizácia ústavy alebo novelizácia rokovacieho poriadku, dovoľte mi, aby som predniesol v tejto chvíli určite nie spoločensky tak výsostne preferovanú tému, ale myslím si, že o to dôležitejšiu, lebo o to ľudskejšiu. Odhodlal som sa požiadať vás o podporu návrhu novelizácie zákona o divadelnej činnosti z jedného jediného dôvodu.

Dámy a páni, nie je nás tu veľa, ktorí poznáme divadlo nielen z tej krásnej, vysvietenej a vyčačkanej strany určenej pre návštevníkov, ale i zozadu. Nejeden deň a týždeň, mesiac a rok som strávil v skúšobniach najrozličnejšej kvality, videl som, za akých podmienok pracujú okolo mňa členovia zboru, orchestra a poznám podmienky nielen v našom Národnom divadle, ale i v ostatných profesionálnych súboroch a v našich hudobných inštitúciách. Nie je to ani náhoda, ani objednané stanovisko, ak odborníci lekári porovnávajú podmienky práce divadelného umelca s podmienkami, aké majú pri svojej robote baníci. A nie je to ani stanovisko nové. Fungovalo práve na základe takýchto odborných expertíz a skúmaní riešení umožňujúcich v niektorých divadelných profesiách odchádzať pracovníkom do predčasného alebo výsluhového dôchodku.

Podotýkam, že ide v prvom rade ani nie tak o globálne vzatého divadelného umelca, ale ide o tanečníka, respektíve člena alebo sólistu baletného súboru v prvom rade. O čo pri tom išlo? Jednoducho o prípady, keď sa enormná záťaž organizmu, napríklad baletného umelca, neprejavila zničujúco či už katastroficky, teda "vznikom nároku na invalidný dôchodok", ale organizmus skrátka už prestane počúvať tak, aby tanečník, hudobník či iný umelec mohol podávať sústavne špičkové umelecké výkony. Do takéhoto postavenia sa môže dostať umelec okolo štyridsiatky či päťdesiatky, a ak dovtedy poznal iba tréning, odborné štúdium, predstavenia a skúšky, ocitá sa zrazu v situácii, že mu divadlo môže ešte tak ponúknuť funkciu vrátnika, upratovačky či uvádzačky alebo kulisára, čo sa bežne stáva, alebo odchod do evidencie úradu práce.

Čo sa deje? Tým z vás, ktorí ste si nestihli prečítať novelizácie zákona a poznáte iba jeho, no, musím o tom hovoriť, takzvanú dezinterpretáciu z pera pána redaktora Krempaského v istom slovenskom denníku, aby som teda nikoho nemenoval zo SME, by som chcel zdôrazniť, že nejde o žiadnu rentu, nejde o príplatok, ale o nahradenie inštitútu, ktorý sme v našom právnom poriadku poznali do roku 2005 ako takzvaný predčasný dôchodok za výsluhu rokov.

Onen neveľmi zorientovaný redaktor totiž akosi pozabudol, že ako predkladateľ návrhu nechcem odškodniť zničených umelcov, ako sa nazdal pán redaktor Krempaský, ale navrhujem odstrániť nedôslednosť architekta dôchodkovej reformy v roku 2005 pána exministra Kaníka, ktorý túto možnosť zrušil. Nechcem sa prieť o tom, či vedome, nevedome, proste stalo sa, je to istý lapsus v tomto právnom poriadku a v tejto chvíli nič iného nerobíme, iba daný stav, ktorý tuná kedysi bol, skutočne staviame späť z hlavy na nohy.

Pán vtedajší minister si asi neuvedomil, že nový systém pripoistenia v treťom pilieri nabieha iba postupne a plne bude funkčný až v roku 2029. Preto sme v spolupráci s vedením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva kultúry hľadali možnosť, ako riešiť situáciu tých umelcov, ktorí sa nie vlastnou vinou, ale pričinením politikov ocitli vo vzduchoprázdne. Na starý predčasný dôchodok nárok už nemajú a na nové pripoistenie nárok ešte nemajú.

Povedzte sami, či má v takomto prípade miesto napríklad konštatovanie kompetentného úradu ministerstva kultúry, že v najbližších piatich rokoch možno predpokladať, že bude asi 30 umelcov, ktorí by sa o osobitný príspevok mohli uchádzať. O to ťažšie sa mi čítalo v danom denníku istým spôsobom nepochopenie celej problematiky, dokonca dávanie to do istého extrémneho postavenia, ako keby tu bola nejaká nová nároková čiastka, hoci tá skutočnosť naozaj aj z hľadiska tejto novely zákona je úplne iná.

Takéto nepochopenie veci, ktoré som si mohol prečítať v tomto denníku, a hlavne teda reakcie naň spôsobilo a spôsobuje, to sú práve tie veci, ktoré spôsobujú šírenie nenávisti tam, kde nenávisť nikdy nebola, lebo vlastne sa stavajú proti sebe skupiny ľudí, ktorí predtým, ako si takýto článok prečítali, normálnym spôsobom komunikovali a nemali problém.

Skutočne mi to bolo veľmi ľúto, a preto apelujem znova na pána redaktora, aby si tie veci prečítal a bol by som veľmi rád, keby sa špeciálne tanečníkom tento pán redaktor mohol ospravedlniť, lebo to naozaj vzbudilo veľké pobúrenie.

Dámy a páni, uznali sme v minulosti, že v niektorých verejne exponovaných profesiách, napríklad pri obrane vlasti alebo pri zabezpečovaní poriadku a bezpečnosti obyvateľov, alebo najnovšie pri dobývaní nerastných surovín je človek vystavený neobyčajne náročným situáciám a zakotvili sme v našej legislatíve isté zvýhodňujúce opatrenia vrátane nároku na určitú finančnú kompenzáciu po odpracovaní istého času v takomto povolaní, respektíve v takomto prostredí. Asi nik sa nebude prieť, že tvorba divadelných inscenácií či interpretácia hudobných diel tiež patria k činnostiam, ktoré nevznikajú výlučne z osobného rozmaru každého z aktérov a že ide o diela, ktoré slúžia verejnosti.

Preto navrhujem, aby sme prijali legislatívnu možnosť, opakujem, nie príkaz, ale možnosť riešiť v prípade, že divadelný alebo hudobný umelec, ale opakujem ešte raz, týka sa to prevažne tanečníkov, ale preto hovorím o divadelných a hudobných umelcoch, lebo otvárame zákon o divadelnej činnosti, je donútený zanechať svoje povolanie, ktorému sa venoval vo svojich najlepších rokoch, situáciu tak, že mu umožníme poberať výsluhový príspevok. Výška tohto príspevku navrhnutá na 50 % priemernej mesačnej mzdy dáva garancie, že nik sa nebude do takéhoto postavenia siliť, ale na druhej strane je to pre tých, ktorí sa hrou osudu v takomto postavení ocitnú, predsa len istým spôsobom dôstojné riešenie. Dodávam ešte, že toto riešenie sa rezort ministerstva kultúry rozhodol aj finančne zabezpečiť v rámci svojej kapitoly a nebude teda vyvolávať tlak na zvýšenie rozpočtu Sociálnej poisťovne.

Dočítal som sa v internetovej diskusii návrhu, že podobnú možnosť by si zaslúžili aj ľudia vykonávajúci mnohé iné profesie. Súhlasím, že asi áno.

Ale chcel by som vás upozorniť na jeden drobný rozdiel medzi človekom, ktorý sa stal napríklad tanečníkom, a človekom, ktorý sa stal povedzme učiteľom. Budúci pedagóg sa pre svoje povolanie rozhodol v maturitnom ročníku, teda zhruba ako 19-ročný mladý muž či žena. A ako 24-, 25-ročný ho začal aj vykonávať, ak sa medzitým počas štúdia nerozhodli títo ľudia uplatniť si svoje vedomosti a schopnosti nejako inak.

Pre cestu tanečníka či hudobníka, ale ešte raz hovorím, špeciálne tanečníka však toto samotné rozhodnutie dozrelo a zrelo v situácii, ktorá umožňovala už iba isté radikálne riešenie v rámci danej možnosti preto, lebo títo ľudia sa vlastne nerozhodli sami. O týchto ľuďoch kedysi, keď mali 4, 5 rokov rozhodli rodičia ako o veľkých talentoch. Títo ľudia potom navštevovali vtedajšie ľudové školy umenia, neskôr konzervatóriá, eventuálne vysokú školu múzických umení. Pre tanečníkov to boli vtedy odbory choreografia tanca, respektíve pedagogika tanca a nič k tomu títo ľudia už neštudovali preto, lebo jednoducho 10 a viac hodín v rámci tohto štúdia trávili len v rámci svojho povolania. Tanečníci špeciálne 10, 11, 12 hodín denne. Títo ľudia po dosiahnutí veku 40, 42 rokov zrazu stratili schopnosť tancovať, jednoducho kĺby doslúžili, ale oni nespĺňajú podmienky invalidného dôchodku. To znamená, do toho invalidného dôchodku sa jednoducho nemôžu zaradiť iba tie točky štyri za sebou, batmany a neviem, čo všetko možné, vedeli by to povedať určite jednoduchšie tanečníci, už jednoducho nemôžu v tom divadle robiť.

V 42 rokoch, v biologicky mladom veku v divadle končia a nevedia robiť nič iného. Robia zamestnanie, o ktorom nerozhodli sami a rozhodli kedysi ich rodičia a sú takpovediac na dlažbe. Je to skutočne pád z tých najvyšších umeleckých mét, pád do bezdomovcov. Títo ľudia sa potom, ako som už spomínal, zachraňujú kade-tade na vrátnici, a ak teda môžu čosi robiť, tak robia často prácu nekvalifikovanú, ak vôbec nejakú zoženú.

Dámy a páni, do roku 2005 sme tu inštitút predčasného dôchodku za výsluhu rokov pre rizikové divadelné profesie mali. Nebol využívaný masovo, skôr ako posledné východisko pre tých, ktorí svoje fyziologické obmedzenie výkonu povolania nedokázali riešiť iným spôsobom.

Pri reforme dôchodkového zabezpečenia zanikol s tým, že zabezpečenie pre takéto prípady sa bude riešiť cez tretí dôchodkový pilier, kde sa z príspevkov zamestnávateľa vygenerujú za roky aktívneho pôsobenia dostatočné zdroje. Ibaže tvorcovia reformy zabudli na umelcov, ktorí už v praxi pôsobia, ktorí nemajú pred sebou 20 či 30 rokov práce a šetrenia, ale už iba 2 či 5 rokov, za ktoré si v treťom pilieri nestihnú nasporiť v podstate nič. Preto som navrhol obmedziť účinnosť tohto zákona do roku 2029, v ktorom už prví umelci, ktorí by spĺňali nárok na príspevok, budú mať v treťom pilieri plnú výšku úspor.

Dovoľujem si vás všetkých na záver požiadať o podporu predloženého návrhu na novelizáciu zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 416/2001 Z. z. a v druhom čítaní som, samozrejme, prístupný návrhom na prípadné spresnenie či korekcie. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Jánovi Senkovi, aby nám predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady ako určený spravodajca podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku v zmysle § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie o dôvode potreby novej právnej úpravy, o finančnom dopade na verejné financie a zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia, že osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, že návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 1. apríla 2009 č. 1067 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre kultúru a médiá.

Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. Zároveň sa prihlasujem do rozpravy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Vašu prihlášku do rozpravy evidujem, ale najskôr otváram rozpravu a dávam priestor teraz, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne, pretože písomnú prihlášku som žiadnu nedostal? Nikto. Takže ste jediný, pán spravodajca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a nech sa páči, teraz máte priestor na vystúpenie v rozprave.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, predmetný poslanecký návrh zákona reaguje na stav, ktorý nastal po prijatí dôchodkovej reformy v roku 2005 a dosť nepriaznivo sa dotkol sociálneho zabezpečenia umelcov v niektorých umeleckých profesiách. V profesiách, ktoré zabezpečujú aj rozvoj príslušných umeleckých žánrov na Slovensku a prispievajú aj k obohacovaniu kultúrnej aj umeleckej úrovne našej spoločnosti. Súhlasím s predmetným návrhom a o dôvodoch sa nebudem bližšie rozširovať. Myslím, že v dôvodovej správe k návrhu zákona sú dostatočne jasne zdôvodnené.

Dotknem sa iného problému, ktorý by sa mal podľa môjho názoru v druhom čítaní doriešiť. V navrhovanom paragrafovom znení, konkrétne v § 11b v odsekoch 1 až 5 sa konkretizuje kto, za akých podmienok, ktoré umelecké profesie, v akej výške a z ktorých umeleckých inštitúcií majú nárok na osobitný príspevok. Nemám pripomienky ani k jednej z uvedených umeleckých inštitúcií a nárokovateľnosti či priznávaniu príspevku pre jej umelcov v príslušných umeleckých profesiách pri splnení podmienok.

Medzi vymenovanými inštitúciami mi chýba jedno umelecké teleso, ktorého takmer šesťdesiatročná činnosť nielen na našej umeleckej scéne prispela k šíreniu nášho ľudového umenia v štylizovanej umeleckej podobe takmer na celom svete. Ide o Slovenský ľudový umelecký kolektív - SĽUK, ktorý je rozpočtovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. SĽUK, možno povedať, bol a je určite pojem na našej umeleckej scéne, pretože vytvoril a spropagoval originálne národné ľudové umenie počas svojej existencie, výsostne domácu slovenskú umeleckú tvorbu, ktorú dokázal s obrovským úspechom prezentovať na najprestížnejších pódiách sveta. Podotýkam, že na vysokej profesionálnej úrovni.

Som si vedomý, akých máme doma vynikajúcich, fantastických umelcov aj v iných žánroch - operných spevákov, inštrumentalistov, choreografov, tanečníkov i vynikajúce orchestrálne telesá či dirigentov, ktorí sú tiež pozývaní do zahraničia. Vyhrávajú súťaže a dosahujú veľké úspechy. Ide však o úspechy s tvorbou, ktorá až na veľmi malé výnimky nie je primárne slovenská. SĽUK dokázal svojou kvalitou a originalitou slovenskú kultúru prezentovať vo svete tak, že publikum, kritici i medzinárodné agentúry ho zaraďovali či zaraďujú medzi najlepšie súbory na svete vo svojom odbore. Pre jeho činnosť je preto nanajvýš potrebné, aby takúto mimoriadne úspešnú formu národného umenia podporoval aj štát. Navyše, aby aj vytváral podmienky pre umelecky kvalitných a dlhodobo účinkujúcich členov umeleckého telesa. Podmienky, ktoré by im pomohli alebo mu pomohli v ich postproduktívnom živote. Naozaj sú členmi národnoreprezentatívneho umeleckého telesa. To ale neznamená, že nemám určité výhrady z hľadiska celkového umeleckého smerovania tohto kolektívu, ale to nie je predmetom dnešnej diskusie.

Aj nedávno pri príležitosti 80. narodenín majstra Juraja Kubánka, ktorý sa výrazným spôsobom pričinil o založenie, umelecký rast a umelecké smerovanie SĽUK-u som pri rozhovore s ním cítil, že situácia sa dosť výrazným spôsobom dotkla aj umelcov, tanečníkov tohto kolektívu. Za súčasných podmienok sa nie veľmi darí stabilizácii tanečníkov v kolektíve aj tohto umeleckého telesa. Jej tanečníkov sa Kaníkova dôchodková reforma dotkla dosť zásadným spôsobom.

Pôvodne mohli tanečníci po dvadsiatich rokoch kariéry v tomto telese dostávať dôchodkovú rentu. Tak ako predkladateľ uviedol vo svojom vystúpení, opotrebovanosť organizmu, jeho schopnosť naďalej podávať dlhodobejšie kvalitatívne hodnotný umelecký výkon po takmer dvadsiatich rokoch vrcholných umeleckých výkonov je obmedzená a fakticky nemožná. Títo tanečníci denne tancujú približne šesť hodín. Zvyčajne majú ukončené konzervatórium. Hoci zo strany zamestnávateľa sú vytvárané podmienky počas kariéry tanečníkov na zvyšovanie ich kvalifikácie formou externého štúdia, ďalšie uplatnenie v spoločnosti po dvadsiatich rokoch vrcholného tancovania je obmedzené. Aktívnejšie a adekvátnejšie zaradenie sa do pracovnej činnosti v spoločnosti je po ukončení ich aktívneho pôsobenia v tomto telese takmer obmedzené a problémové. Ich odmena za výkon počas kariéry nie je taká, aby si prostredníctvom úspor počas kariéry mohli ušetriť na ďalšie roky života tak, ako je to napríklad u vrcholových a možno aj výkonnostných športovcov, trebárs len v našich podmienkach.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj toto opatrenie v prospech tanečníkov tohto kolektívu vytvorí čiastočné podmienky, ktoré môžu pomôcť udržať tento umelecký kolektív pri živote aj v nasledujúcich rokoch. Prihováram sa za toto riešenie v prospech dlhoročných členov - tanečníkov SĽUK-u. Prihováram sa aj za tento predložený poslanecký návrh zákona a podporím jeho posunutie do druhého čítania. Súhlasím však s tým, že bude asi potrebné, aby sme pouvažovali o tom, či je potrebné riešiť aj ďalšie umelecké profesie tak, ako je to riešené v návrhu zákona v jeho § 11b odseku 2.

Verím, že bude možnosť, aby sme našli vhodné riešenie aj po konzultáciách s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na zakomponovanie mnou načrtnutého problému do paragrafového znenia tohto zákona. A možno aj problém umelcov z iných umeleckých telies, ak sa v takto navrhnutom zákone neriešia a ich problémy nie sú do návrhu zahrnuté. Verím, že aj v záujme národnoreprezentatívneho charakteru činnosti dotknutých umelcov pôsobiacich v týchto umeleckých telesách sa nám podarí nájsť primerané riešenie, ktoré je cieľom predmetného návrhu zákona. Prosil by som o jeho podporu a ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca bol jediný prihlásený do rozpravy. Skôr ako ukončím rozpravu, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ján Slabý. Nech sa páči.

J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, v plnom rozsahu podporujem tvoje vystúpenie a myšlienku o rozšírenie možnosti finančnej podpory aj iných umelcov. Viete, ja si totiž myslím, že nemôžeme hovoriť o niekom, že viac alebo menej odovzdáva. Každý, kto to robí profesionálne a z titulu práce, ktorú vykonával, má neskôr znemožnené pokračovať v tejto práci, mal by mať nejakú formu kompenzácie.

Som veľmi rád, že si spomenul práve Slovenský ľudový umelecký kolektív. Zhodou okolností som pred veľmi krátkym časom mal dosť podrobný rozhovor na túto tému s pánom majstrom Kubánkom. Ver mi, že aj v druhej časti, teda v druhom čítaní sa budem snažiť prispieť pozmeňujúcimi návrhmi k tomu, aby sme ten okruh rozšírili tak, aby všetci, ktorí si to zaslúžia mali nejakú kompenzáciu. Ďakujem ti.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Predpokladám, pán spravodajca, že nebudete reagovať na faktickú poznámku. V záverečnom slove? Teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

Kolegovia, kolegyne, poprosím o pozornosť.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem poďakovať aj pánovi poslancovi Senkovi, aj pánovi poslancovi Slabému. SĽUK asi vypadol pri prepise preto, lebo ide o inštitúcie, ktoré sú priamo zriadené ministerstvom kultúry. Mňa to tiež prekvapilo, keď som si to potom dodatočne prečítal, že tam SĽUK nie je.

A chcel by som len jednu vec povedať, že ono tu v prvom rade ide aj o záchranu tanečného zamestnania alebo tanečného, alebo, ako to povedať, profesionálnejšie tanečného stavu, profesionálneho tanečného zamestnania, lebo to je zamestnanie: profesionálny tanečník. Všetky tie ostatné zamestnania v rámci umeleckých zamestnaní sú viac-menej riešené a spadajú vždy pod čosi. A to, ktoré sa ich týkajú v tomto návrhu zákona takým spôsobom, ako sa týkajú, je skutočne len preto, že to otvárame cez divadelný zákon preto, lebo cez iný zákon to nemôžeme otvoriť a museli by sme zaviesť úplne inú terminológiu.

Ale logicky nikdy nemôžu byť vlastne tieto ustanovenia využité inými, ako sú tanečníci preto, lebo by boli pre nich nevýhodné. Nikto nie je v takom stave, ako je tanečník, že po dvadsiatich, po dvadsiatich dvoch rokoch odtancovania sa dostane do patovej situácie a v štyridsiatich dvoch rokoch nie je schopný prevádzať ďalšie zamestnanie, teda toto svoje zamestnanie a iné nevie a zostáva mu ešte strašne ďaleko do penzie a dostáva sa do situácie keď, no, čo už v štyridsiatich dvoch rokoch, a pritom je to mladý človek. Čiže toto je istý záchranný pás preto, lebo všade vo svete a v Európe je to riešené iným spôsobom.

A ešte, keď môžem len jednu poznámku. V súčasnosti je stav taký, že vlastne naše školy, konzervatóriá tanečné vyrábajú tanečníkov pre všetky štáty v Európe a máloktorý z nich tu zostáva. Taká je situácia. A keď si pozriete, tie veľké tanečné súbory, teda Košice, Bratislava, Banská Bystrica, tak zrazu vidíte, že naši tanečníci sa vyskytujú dosť sporadicky v týchto súboroch. A je to rôznymi inými spôsobmi nahrádzané v rámci repertoáru.

Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz pekne prosím o podporu tohto zákona a v druhom čítaní sa budem tešiť na to, že budeme jednotlivé paragrafy precizovať. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca nepotrebuje využiť právo záverečného slovo. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh máte ako tlač 1053 a návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1061.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, týkajúci sa vedenia evidencie priestupkov orgánmi, ktoré ich prejednávajú, má za cieľ jeho zosúladenie s ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

Orgány prejednávajúce priestupky spracúvajú osobné údaje osôb, ktoré sa konania o priestupkoch zúčastňujú v rôznom procesom postavení. Túto činnosť vykonávali aj pred prijatím zákona o ochrane osobných údajov. Ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov splnomocňuje spracovať osobné údaje o porušení ustanovených predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva len tomu, komu to umožňuje osobitný zákon. Žiadne ustanovenie zákona o priestupkoch však doposiaľ nevymedzuje, že správne orgány na tomto úseku spracúvajú osobné údaje ani ich rozsah. Vzhľadom na uvedené je potrebné odstrániť uvedenú medzeru v zákone o priestupkoch.

Ďalším dôvodom na navrhované doplnenie zákona o priestupkoch je skutočnosť, že s tým sa zabezpečí jednotná evidencia priestupkov orgánmi, ktoré ich prejednávajú. Táto evidencia je nevyhnutná predovšetkým na účely § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia sa dopustí trestného činu krádeže ten, kto si prisvojí cudziu vec s tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý.

Podľa § 128 ods. 5 Trestného zákona sa na jeho účely postihnutým obdobný trestný čin rozumie ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. Evidencia je potrebná aj na účely iných orgánov, napríklad pre orgány sociálnoprávnej ochrany mladistvých, a má význam i pre správne orgány prejednávajúce priestupky. Je to napríklad na nazeranie na osobu páchateľa.

Evidenciu priestupkov je potrebné budovať v súlade so stratégiou informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky, ktorá je zameraná i na informatizáciu verejnej správy. Zefektívnenie verejnej správy prostredníctvom moderných technológií a metód je považované za jednu z rozhodujúcich súčastí štátnej informačnej politiky.

V súčasnej dobe požadujú rôzne štátne orgány, ktorým to ustanovuje osobitný predpis, od orgánov prejednávajúcich presné informácie z tejto oblasti, pričom výmena týchto informácií prebieha v listovej forme.

Zavedenie evidencie priestupkov v elektronickej forme pre všetky správne orgány, ktoré ich prejednávajú, by prispelo k zjednodušeniu a urýchleniu výmeny informácií a prípadne i k ich úspore finančných nákladov odbúraním poštových prepravných nákladov. Pri súčasnom rozvoji informačno-komunikačných technológií je nevyhnutné budovať aj informačné systémy verejnej správy, ktoré sledujú rast jej účinnosti a efektívnosti.

Realizácia novely zákona o priestupkoch nebude mať dopad na verejné rozpočty v prípade, že správne orgány na evidovanie priestupkov využijú svoje existujúce programové vybavenie. Návrh neprináša nároky na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súlad s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie je úplný.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že podporíte predmetnú novelu zákona. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, jeho predsedovi pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi.

Nech sa páči, pán poslanec, úvodná spravodajská informácia.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval, že v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1053).

Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. marca 2009 č. 1061 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

Skončil som, pán predsedajúci, prosím, keby ste otvorili rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som k tomuto návrhu zákona nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto z prítomných kolegýň a kolegov sa chce prihlásiť ústne? Neevidujem žiadneho poslanca ani poslankyňu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o 11.00 hodine.

Teraz by som poprosil, pretože viem, že je v parlamente už pán minister Počiatek, keby sa dostavil do rokovacej sály. Ah, fajn. Takže podľa schváleného programu pokračujeme v rokovaní Národnej rady dvomi návrhmi, ktoré bude z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladať minister financií Ján Počiatek. Najskôr pristúpime k druhému čítaniu o


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP