Pátek 13. února 2009

Ôsmy deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

13. februára 2009 o 9.00 hodine

 

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška, poslanci Ferdinand Devínsky, Martin Fronc, Štefan Kužma, Jozef Líška, Ľuboš Micheľ, Ján Slota, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a Jana Vaľová a pán poslanec Boris Zala.

Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

Vládny návrh zákona má tlač 947, spoločná správa výborov má tlač 947a.

Dávam slovo ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi, ktorý vládny návrh zákona odôvodní. Nech sa páči, pán minister.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, s cieľom zmiernenia vplyvu celosvetovej krízy predovšetkým na nízkopríjmovú skupinu zamestnancov, vytvorenia lepších podmienok pre malé a stredné podnikanie a tiež zosúladenie postupu pri poskytovaní niektorých daňových zvýhodnení v rámci Európskej únie.

V prípade nízkopríjmovej skupiny zamestnancov sa v súvislosti so snahou na zmiernenie pôsobenia celosvetovej krízy zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka zo sumy 3 435,27 eur na 4 025,70 eur, čo nepriamo vyvolá aj zvýšenie sumy zamestnaneckej prémie pre nízkopríjmovú skupinu zamestnancov, ktorá sa bude po prvýkrát vyplácať za rok 2009. Táto úprava má dočasný charakter a dotýka sa dvoch zdaňovacích období, a to rokov 2009 a 2010.

Ďalej táto novela rieši zlepšovanie podnikateľského prostredia množstvom opatrení, ale to najmä:

- zjednodušenie daňovej evidencie tak, že pre podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, sa poskytuje výnimka z povinnosti viesť účtovníctvo za predpokladu, že nezamestnáva žiadnych zamestnancov a jeho príjem nepresahuje sumu 170-tisíc eur,

- zjednodušenie vedenia agendy v súvislosti so spotrebou pohonných hmôt, ruší sa možnosť vedenia knihy jázd,

- zvýšenie vstupnej ceny odpisového hmotného majetku z 996 eur na 1 700 eur a nehmotného majetku z 1 660 eur na 2 400 eur,

- sa skracuje doba odpisovania niektorých druhov hmotného majetku, napr. strojov pre potravinársky, textilný, odevný a kožiarsky priemysel, traktorov a ostatných zariadení pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, zdvíhacích a manipulačných zariadení, elektrických, rozvodných a ovládacích zariadení, tlačiarenských strojov,

- sa predlžuje lehota na podávanie daňových priznaní; táto úprava sa vzťahuje už na rok 2008,

- novela rieši zosúladenie postupov v rámci Európskej únie, kde sa v nadväznosti na upozornenie Európskej komisie zavádzajú rovnaké podmienky pre možnosť uplatnenia nezdaniteľných častí základu dane, daňového bonusu, aj pre daňových nerezidentov. Uplatniť si túto možnosť môže len taký nerezident, ktorý bude dosahovať zdaniteľné príjmy na území Slovenskej republiky vo výške najmenej 90 % z celosvetových príjmov.

Ďakujem za slovo, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Slovo dávam spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, ktorý bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k návrhu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nasledovnú správu.

Národná rada uznesením č. 1290 z 11. februára pridelila vládny návrh zákona o dani z príjmu výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Odporúčanie pre Národnú radu bolo schváliť uvedený návrh zákona. V spoločnej správe prešli štyri pozmeňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru schváliť, a preto výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča ako gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Predmetná správa Národnej rady v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením výboru č. 461 z 11. februára a výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu, súčasne ho poveril po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky: písomne sa do rozpravy prihlásil za klub SDKÚ pán poslanec Mikloš, za klub KDH pán poslanec Brocka, ďalej sa písomne prihlásila pani poslankyňa Gibalová a pán poslanec Farkas.

Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš za SDKÚ. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, budem hovoriť aj o zákone o dani z príjmov, predložím aj konkrétne pozmeňujúce návrhy, ale najskôr mi dovoľte vyjadriť sa k širšej problematike, ktorej táto novela zákona je vlastne súčasťou, a to je problematika, ktorou žije celé Slovensko, ale dnes celý svet, ekonomická, najskôr finančná, dnes už aj ekonomická kríza.

Musím, žiaľbohu, využiť túto príležitosť, nemôžem hovoriť na schôdzi, resp. na špeciálnom bode, ktorý sme sa už trikrát pokúsili zaradiť na schôdzu Národnej rady a trikrát bol vládnou väčšinou, koaličnou väčšinou odmietnutý.

Je to smutné, myslím si, že sme asi jediný parlament v Európe, ktorý odmieta diskutovať o takej vážnej veci, o veci, ktorá zaujíma, ktorou doslova žijú všetci občania Slovenskej republiky. Je to smutné, pretože sme tu preto, sedíme tu preto, aby sme sa zaoberali tým, čím ľudia žijú, a aby sme riešili problémy, ktorými ľudia žijú. Preto musím skonštatovať, že je naozaj zarážajúce, ak vládna väčšina odmieta čo i len diskusiu v parlamente na túto tému.

Na druhej strane musím konštatovať a vyjadriť istú spokojnosť, že vývoj je pozitívny v tom zmysle, že kým vláda najskôr pripravovala skôr marketingové opatrenia, opatrenia, ktoré nemali reálny vplyv a šancu veci ovplyvniť, postupne pod tlakom reality, pod tlakom zhoršujúcej sa situácie, pod tlakom prepúšťania postupne je ochotná prijímať aj niektoré návrhy, s ktorými my sme vychádzali už v minulosti. Žiaľbohu, je to stále nedostatočné, a to je to najdôležitejšie, že aj keď vláda sa v posledných týždňoch už snaží, aj keď vláda prijíma niektoré opatrenia, ktoré môžu pomôcť, stále je to nedostatočné a zároveň je to neskoro.

Dovoľte mi pripomenúť iniciatívy, ktoré viacerí opoziční poslanci mali ešte v priebehu minulého roka, ktoré boli odmietané a ktoré dnes sú predkladané zo strany vlády, vládnej koalície alebo poslancov vládnej koalície.

Moja kolegyňa Lucia Žitňanská sa už vyše roka snaží zmeniť zákon o verejnom obstarávaní aj zákon o rozpočtových pravidlách tak, aby to prinieslo menej plytvania, aby to prinieslo štátu viac zdrojov, ktoré by mohol použiť pre prospech občanov. Tieto návrhy boli doteraz odmietané. Teraz, čuduj sa svete, sú predkladané poslancami vládnej koalície. Hovorím o návrhoch, ktoré sa týkajú zákona o verejnom obstarávaní.

Ďalším príkladom je práve tento zákon, ktorý teraz prerokovávame. V auguste minulého roka som oznámil iniciatívu SDKÚ - DS, oznámil som náš návrh na zvýšenie nezdaniteľného základu, a teda na zníženie daňového zaťaženia zvýšením nezdaniteľného základu o 18-tisíc korún ročne z úrovne 103-tisíc, ktorá platí od 1. januára tohto roka, na úroveň 121-tisíc korún, ale aj zmenu valorizácie určovania nezdaniteľného základu. V októbri sme tento návrh predložili tu v parlamente ako opozičný návrh, bol odmietnutý. Dnes je predkladaný vládnou koalíciou. Hovoríme chvalabohu, ale zároveň hovoríme, keby ste ho neboli odmietli, už to mohlo od 1. januára platiť.

Iným príkladom sú návrhy na zriadenie na predĺženie doby, v ktorej sa môže uplatňovať takzvané flexi konto. Prišli sme s týmto návrhom pred niekoľkými týždňami. Včera vystúpil pán poslanec Madej pri inom zákone a navrhol predĺženie tohto flexi konta. Fajn, chvalabohu.

Ďalším príkladom je riešenie odvodov pre nových živnostníkov. Poslanec Štefanec navrhoval ešte na jeseň minulého roka daňové a odvodové prázdniny a zvýhodnenie týchto nových živnostníkov. Bolo to odmietnuté. Dnes to navrhuje vláda. Navrhuje to síce menej efektívnym spôsobom, ale v zásade ide o to isté.

Ďalším príkladom je súbeh mzdy a sociálnej dávky, tzv. medzitrh práce, ktorý poslankyňa Radičová navrhovala na jeseň. Odmietli ste to hlasovaním. Dnes s tým prichádzate, aj keď zase vo forme, ktorá nie je tak efektívna a nepokrýva, nerieši až tak efektívne problém, ako to bolo v návrhu Ivety Radičovej, čo sa pokúšala vylepšiť svojím pozmeňujúcim návrhom.

Ďalší návrh, kde som sa v médiách dopočul, že SNS navrhuje väčšiu podporu nájomného bývania, rekonštrukcie a zatepľovania bytov. Fajn. Ale takýto návrh, ktorý dávala Iveta Radičová, ste na tejto schôdzi odmietli, pani poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície.

Takže na ilustráciu, a mohol by som toho hovoriť viac, na týchto príkladoch chcem ukázať, že naozaj by sme sa mali zamýšľať nie nad tým, kto ten návrh dáva, lebo stalo sa tu pravidlom, že keď návrh dáva opozičný poslanec, odmietnete to a potom, o niekoľko mesiacov, prídete presne s tým istým alebo len kozmeticky upraveným návrhom. Na týchto príkladoch som chcel predovšetkým poukázať na to a vyzvať vás, aby ste naozaj hlasovali nie podľa toho, kto ten návrh dáva, ale podľa toho, či dáva zmysel, či pomôže, či pomôže ľuďom.

Čo sa týka krízy a opatrení, ktoré zatiaľ vláda a vládna koalícia predkladá, chcel by som ich rozdeliť na niekoľko oblastí a vyjadriť naše stanovisko k týmto opatreniam a potom prejdem k zákonu o dani z príjmov.

Za opatrenia, s ktorými súhlasíme, ktoré podporujeme a podporili sme ich, náš nominant v Rade pre hospodársku krízu ich podporil, podporujeme ich verejne, za tri najdôležitejšie považujeme:

- zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, teda to, o čom tu teraz rokujeme,

- skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty zo šesťdesiat na tridsať dní, čo bolo tiež opatrenie, ktoré už dlhšie navrhujeme, od jesene minulého roka,

- a príspevok na odvody za zamestnancov, ktorí nepracujú a dostávajú 60 % mzdy, pričom sme navrhli vylepšiť toto opatrenie tak, aby sa to vzťahovalo na priemerný počet, na celkový počet zamestnancov, nie na každého zamestnanca. Pretože podniky majú niektoré prevádzky, kde nemusia obmedzovať výrobu napríklad, ale iné prevádzky, kde ju musia obmedziť viac, ako im umožňuje, keby sa to vzťahovalo na jednotlivého zamestnanca.

Tento návrh už dala Iveta Radičová pri zákone, ktorý sa toho týkal.

Naopak, za škodlivé opatrenie považujeme sociálne podniky chápané tak, ako ich chápe a realizuje vládna koalícia. Sociálne podniky tak, ak ich vy realizujete, považujeme za plytvanie verejnými zdrojmi, za zdroj netransparentnosti a korupcie vrátane politickej korupcie, ku ktorej sa tu včera pani ministerka Tomanová hrdo a otvorene prihlásila. Takéto plytvanie zvlášť v dnešných časoch jednoznačne, zásadne odmietame, kritizujeme a budeme kritizovať. A nič nie je lepším symbolom tohto plytvania ako luxusná Toyota Land Cruiser v sociálnom podniku v Revúcej.

Niektoré ďalšie opatrenia, ktoré vláda pripravuje, je ich množstvo, síce považujeme v zásade za pozitívne, za také, ktoré môžu trochu pomôcť, ale myslíme si, že by nemali byť financované z tých 10 mld. korún, ktoré chce vláda ušetriť, ale mali by byť financované predovšetkým z európskych fondov, ktoré nie sú dostatočne využívané. Myslíme napríklad na opatrenie typu zvýšenie podpory malým a stredným podnikom, zvýšenie podpory výskumu a tak ďalej. Tieto opatrenia totižto nemajú zásadný význam. Nedajú ekonomike dostatočný impulz, ktorý by prispel k udržaniu zamestnanosti a k vytváraniu nových pracovných príležitosti. Čiže navrhujeme, aby sa peniaze, ktoré zatiaľ vláda vyčlenila, že chce ušetriť, aj keď doteraz nepovedala kde a ako presne, ale k tomu sa dostanem neskôr, navrhujeme, aby tieto peniaze boli použité na opatrenie, ktoré môže zásadne pomôcť najmä živnostníkom a malým a stredným podnikateľom. A to je na odvody, na časť odvodov, resp. na časť príjmu, ktorá by nebola zaťažená odvodmi. Čiže navrhujeme zavedenie odpočítateľnej položky, ktorá sa dnes používa pri dani z príjmov, aby sa uplatňovala aj pri platbe odvodov.

Navrhujeme, aby sa z prvých 1 000 korún - budem zatiaľ hovoriť v korunách, sme na to zvyknutí, sme stále v roku duálneho oceňovania, takže myslím si, že je to lepšie zatiaľ a zrozumiteľnejšie - čiže navrhujeme, aby z tých prvých 1 000 korún, čo je zhruba 35 eur, aby sa neplatili odvody. Toto by ušetrilo 371 korún zamestnávateľovi a 141 korún zamestnancovi. Takže spolu by tá úspora bola vyše 500 korún, úspora pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca. Pomohlo by to najmä živnostníkom, malým a stredným podnikateľom.

Ďalej navrhujeme zrušiť viaceré body novely Zákonníka práca, ktoré sme schválili počas tejto vlády a ktoré bránia ľuďom pracovať aj vtedy, keď pracovať chcú a keď sú ochotní na tom sa dohodnúť so svojím zamestnávateľom. Súčasné znenie Zákonníka práce obmedzuje slobodu na trhu práce, a tak ohrozuje pracovné miesta. Jedným z takýchto bodov, ktoré sú vyslovene škodlivé, je napríklad povinné rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv aj na firmy, ktoré s tým nesúhlasia. Ďalším príkladom je obmedzovanie práce nadčas.

Ďalej navrhujeme, aby vláda začala okamžite rokovania s Európskou komisiou o dočasnom zvýšení hranice obratu pre povinnú registráciu platiteľov dane z pridanej hodnoty. Od 1. januára tohto roka došlo k zníženiu tejto hranice pôvodne z 1,5 mil. korún na 1 mil. korún, 35-tisíc eur, čo postihuje najmä drobných a malých živnostníkov a zhoršuje im to situáciu.

Ďalej navrhujeme okamžite zaviesť krízové riadenie s cieľom rozbehnúť čerpanie európskych fondov. V tejto oblasti je situácia naozaj zlá a neudržateľná a v tomto programovacom období sa takmer peniaze nečerpajú, aj keď už beží tretí rok tohto programovacieho obdobia. Čiže tých 10 mld. korún, ktoré chce vláda ušetriť, navrhujeme použiť najmä na zavedenie odpočítateľnej položky pri platbe odvodov, čo podľa našich prepočtov by zhruba stálo 9,6 až 10 mld. korún.

Navrhujeme ďalej ďalšie opatrenia, ktoré majú rozpočtové dôsledky, a niektoré z nich predložím teraz pri tomto zákone, ale zároveň povieme, ako navrhujeme tieto rozpočtové dôsledky kryť.

Navrhujeme znížiť sadzbu dane z príjmu z 19 na 16 %. V súčasnosti počuli sme od pána predsedu vlády, že je to sabotáž a že nikde dane neznižujú. Myslím, že bolo dokázané veľmi jasne, jednoznačne aj v médiách, že to nie je pravda. Takmer všade dane znižujú. Len námatkovo poviem od Západu na Východ, že je to Kanada, sú to Spojené štáty, je to Francúzsko, je to Veľká Británia, je to Nemecko, je to Maďarsko, včera oznámilo obrovské zásadné znižovanie daní Rusko. Teda takmer všade dane znižujú. Zníženie daní môže byť spolu s ďalšími opatreniami, ako je zníženie odvodov, ako je zmena Zákonníka práce, ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia, toto môžu byť skutočné a zásadné opatrenia, ktoré síce nezabránia tomu, že teraz budú niektoré firmy prepúšťať, ale mohli by viesť k tomu, že sa bude prepúšťať menej. A najmä by tieto opatrenia vytvorili podmienky na to, aby keď k oživeniu dôjde, aby rast slovenskej ekonomiky, rast zamestnanosti, rast tvorby pracovných miest, rast platov a životnej úrovne bol omnoho vyšší, aby sme boli konkurencieschopní.

Kapitál a investície boli vždy opatrné, ale teraz tá opatrnosť bude omnoho, omnoho väčšia. Teraz investori budú omnoho starostlivejšie zvažovať, porovnávať jednotlivé krajiny z hľadiska podmienok, z hľadiska podnikateľského prostredia, z hľadiska daňového a odvodového zaťaženia. Tie krajiny, ktoré sú si toho vedomé a konajú, budú vo veľkej výhode. My máme istý predstih. My na rozdiel napríklad od Maďarska, od Spojených štátov, od ďalších krajín tu krízu nepociťujeme až tak dramaticky vďaka reformám, ktoré sme v minulosti robili, aj vďaka ozdraveniu bankového sektora napríklad, ku ktorému došlo v rokoch 1999 až 2000. Ak túto šancu, túto výhodu, ktorú dnes máme, nevyužijeme, tak to bude trestuhodné. Jeden z krokov, ktorý by v tomto mohol zásadne pomôcť, je zníženie rovnej dane z 19 na 16 %. Navrhujeme preto takéto zníženie.

Ďalšie opatrenie, ktoré navrhujeme, sa týka živnostníkov. Živnostníci, a mimochodom tu tiež by som ilustroval to, že vláda síce na mnohé veci zabúda, mnohé veci robí, ale robí neskoro, ale nechá sa inšpirovať, chvalabohu. Stretli sme sa minulý týždeň, myslím, že vo štvrtok, so živnostníkmi, v piatok pán predseda vlády zistil, že sú tu aj živnostníci, začal konať, chvalabohu, aj vo vzťahu k živnostníkom, len musím skonštatovať, že zase aj neskoro, aj nedostatočne. A živnostníci, ktorí doteraz nemali zastúpenie v Rade pre hospodársku krízu, po tejto našej iniciatíve toto zastúpenie získali. Fajn, sme radi.

Živnostníkov je na Slovensku vyše štyristotisíc. Živnostníci sú najviac ohrození. Sú viac ohrození ako veľké podniky a veľkí podnikatelia, pretože často nemajú rezervu na to, aby mohli utlmiť svoju výrobu alebo svoju činnosť a prečkať tie ťažšie časy. Preto by sme živnostníkov mali riešiť prednostne a špeciálne. Preto navrhujeme, okrem toho prvého, čo som už hovoril, aby vláda rokovala o zvýšení minimálnej hranice pre povinnú registráciu na platbu DPH, navrhujeme aj ďalšie opatrenia vo vzťahu k živnostníkom. Navrhujeme, aby minimálny vymeriavací základ bol zmenený z minimálnej mzdy na životné minimum.

Minimálna mzda, a pani ministerka Tomanová včera povedala, že veď to naviazanie vzniklo ešte za našej vlády v roku 2004. Áno, má pravdu, vzniklo, ale zároveň je dôležité aj, ako sa minimálna mzda vyvíja. Vy, vo vašej vláde Roberta Fica, ste schválili mechanizmus, s ktorým my sme súhlasili a hlasovali sme tu zaň, že keď sa sociálni partneri nedohodnú, tak sa minimálna mzda zvyšuje maximálne o vývoj miezd a infláciu, z 50 % podľa vývoja miezd, z 50 % podľa inflácie. Potom ste to vy sami zrušili, vy sami ste zrušili zákon, ktorý ste si vy sami schválili, po dohode so sociálnymi partnermi ste ho schválili, potom ste ho zrušili napriek nedohode na zrušení a dvihli ste minimálnu mzdu tak, že to likviduje najmenších živnostníkov, pretože z titulu vyššieho rastu minimálnej mzdy sa im zvýšilo odvodové zaťaženie. Čo spolu so zvýšením toho minimálneho obratu, resp. znížením minimálneho obratu za povinnú platbu DPH, najmä pre najmenších živnostníkov, znamená doslova, v súvislosti aj s krízou, doslova likvidačné prostredie.

Preto navrhujeme túto zmenu, o ktorej nám pani ministerka povedala, že oni uvažujú a že zriadili pracovnú komisiu. Tretí rok vládnete, jediný výsledok riešenia tohto bodu napríklad je, že ste dokázali zriadiť pracovnú komisiu. To považujem za veľmi málo, a preto navrhujeme, aby sa to zmenilo okamžite. Ten rozdiel je taký, že kým minimálna mzda je dnes 8 900 korún, životné minimum je 5 390. Okrem toho navrhujeme, aby živnostníci mohli platiť nemocenské poistenie dobrovoľne, rovnako ako je to v súčasnosti pri poistení v nezamestnanosti. Tým by ušetrili ďalších zhruba 240 korún.

Ďalej navrhujeme podporiť zo štátneho rozpočtu zatepľovanie bytov a domov. Navrhujeme, aby každý, kto sa rozhodne zatepliť si svoj byt alebo dom, dostal od štátu dotáciu vo výške 25 % nákladov na zateplenie, samozrejme, s istou hornou hranicou, aby sme nezatepľovali vily za desiatky, stovky miliónov korún. Navrhujeme, ak sa človek rozhodne, že si zateplí dom ešte v tomto roku, aby ten príspevok bol vyšší, 40, 50 %. Ten dôvod je ten, že na jednej strane chceme nechať ľuďom viac peňazí znížením daní a znížením odvodov, ale na druhej strane ich chceme motivovať, aby tie peniaze minuli, aby ich, aby jednoducho peniaze sa v ekonomike točili. Myslím, že u väčšiny ľudí, ktorí sú nízkopríjmoví, to netreba ani špeciálne stimulovať, pretože žijú z ruky do úst a tam je predpoklad, že tie peniaze, ktoré im ostanú navyše, minú, ale napr. u strednej vrstvy, nižšej strednej, strednej vrstvy, kde by mohlo toto riziko, riziko z hľadiska toho, že to teraz ekonomike nepomôže, hroziť, tam by sme ich mohli stimulovať aj týmito dotáciami na zatepľovanie bytov a domov.

Dotácie na zatepľovanie bytov a domov majú aj tú výhodu, že pomáhajú ekonomike plošne, že pomáhajú nielen v tých regiónoch, kde napríklad začnete nejakú veľkú investičnú akciu, ale pomáhajú všade, na celom Slovensku. Tento program by mal aj tú výhodu, že by pomáhal najmä malým a stredným stavebným podnikom a živnostníkom, teda rezortu, ktorý je jeden z najviac postihnutých krízou popri automobilovom priemysle, prípadne elektronickom. Takže preto si myslíme, že toto opatrenie by malo byť dôležité a že by sa naň mali nájsť peniaze.

Teraz kde navrhujeme získať zdroje na tieto opatrenia? Zdroje na zníženie odvodov cez odpočítateľnú položku, to je tých 10 mld. korún, ktoré vláda už našla, čiže tie navrhujeme použiť z tejto sumy na ďalšie opatrenia, ako je zníženie dane z 19 na 16 %, zatepľovanie bytov a tie ďalšie, ktoré som potom spomínal, sme presvedčení, že sa peniaze dajú nájsť, ak by sa prestalo plytvať alebo ak by sa aspoň menej plytvalo vo verejnom obstarávaní a v nakladaní s verejnými zdrojmi. Na verejné obstarávanie ide veľa peňazí. V roku 2007 to bolo 130 mld. korún. Vo verejnom obstarávaní sa plytvá. Plytvá sa tak, ako sa nikdy v histórii Slovenskej republiky neplytvalo. Za všetky príklady uvediem len niektoré.

Tender na diaľničné mýto nás bude stáť o 6,5 mld. korún viac, ako musel. Ak sa snažia niektorí členovia vlády povedať, že o to štát neprichádza, lebo to sa zaplatí vlastne z výnosu z toho mýtneho, tak chcem povedať, že to nie je pravda. Štát to samozrejme zaplatí, lebo na výnose z mýtneho dostane o 6,5 mld. menej, ako by dostal, keby ste to boli dali firme, ktorá ponúkala cenu o 6,5 mld. korún nižšiu. O 6,5 mld. korún viac dostanú firmy, ktoré, bolo to zverejnené, ktoré to sú, ktoré stoja za touto veľkou zákazkou a ktoré zároveň stoja za financovaním vašej strany. Teraz hovorím o strane SMER - sociálna demokracia.

6,5 mld. korún je veľa peňazí a je veľký rozdiel, či 6,5 mld. korún skončí na účtoch na Cypre nejakých finančných skupín alebo či 6,5 mld. korún použijeme napríklad na program zatepľovania, ktorý prinesie pre desaťtisíce ľudí a rodín zateplené byty, ktorý prinesie pre stovky a tisíce živnostníkov, malých, stredných stavebných firiem prácu a zákazky, ktoré prinesie pre tisíce ľudí, ktorí v týchto firmách robia, prácu a ktoré by prinieslo pre desaťtisíce rodín nižšie náklady, nižšie výdavky na elektrinu, teplo a plyn. Je v tom zásadný rozdiel a tento tender sa stal ukážkou toho, akým spôsobom sa plytvá s verejnými zdrojmi. Dokonca tá až bohorovnosť a drzosť nemá hraníc, keď Národná diaľničná spoločnosť odmieta zverejniť zmluvy. Odmieta zverejniť zmluvy, v dôsledku ktorých prídu občania, prídu o verejné financie, o 6,5 mld. korún v prospech finančných skupín.

Iným príkladom je slávny nástenkový tender.

Iným príkladom je prvý zrealizovaný PPP projekt na rýchlostnú komunikáciu R 1, ktorá podľa odhadov nás bude stáť o 3 až 4 mld. viac, ako mohla, keďže tam boli aj lacnejšie ponuky.

Takže ak sa pýtate kde, tak len tieto dve veci, len diaľničný tender a PPP projekt na rýchlostnú komunikáciu vám dáva 10 mld. korún.

Iný príklad toho, aké je plytvanie, chcem ilustrovať slovami vášho predsedu. Predseda vlády Fico, keď sa stal predsedom vlády, povedal, že podľa jeho dohadov za našej vlády dochádzalo k plytvaniu vo verejnom obstarávaní vo výške 30 až 40 %. To sú citáty, ktoré si môžete nájsť, keďže v roku 2007 sa obstarávalo verejne za 130 mld. korún, viete si ľahko vypočítať, koľko z toho je 30 až 40 %. Pričom tvrdím, že ak je pravda, čo tvrdí predseda vlády, že za nás bolo plytvanie 30 až 40 %, tak dnes je najmenej 40 až 50 %. Pretože miera nesúťažných foriem verejného obstarávania počas vašej vlády narástla. Počas vašej vlády za rok 2007, máme zatiaľ presné čísla, narástli nesúťažné formy, t. j. priame zadania, o 13 % oproti roku 2006. Takže ak sú pravdivé slová Roberta Fica, ak by sme ho mali brať vážne, tak plytvanie vo verejnom obstarávaní dnes dosahuje objem 40 až 50 %, čo pri 130 mld. korún by mohlo znamenať až 65 mld. korún. Myslím si, že toto číslo je nadsadené, ale každopádne som presvedčený, že hovoríme o desiatkach miliárd korún.

Iným príkladom plytvania sú sociálne podniky pod patronátom poslancov SMER-u. Tento biznis SMER-u už dnes stojí daňových poplatníkov desiatky, možno stovky miliónov korún. Pani ministerka podala návrh na Radu pre hospodársku krízu zvýšiť prostriedky na tieto účely až do výšky 6 mld. korún. Počujete dobre, 6 mld. korún. Potom sa to korigovalo, že asi toľko to až nebude. Ale ďalší príklad neuveriteľného plytvania, ďalší príklad toho, kde môžete nájsť prostriedky na to, aby sme znížili sadzbu dane z 19 na 16 % bez toho, aby to viedlo k ohrozeniu verejných financií a k zvýšeniu deficitu.

Takže máme aj ďalšie oblasti, kde by sa ale šetriť dalo. Napríklad zrušiť nadbytočné úrady. Vy ste vyhlásili doktrínu neprivatizácie a živíte Fond národného majetku. My sme privatizovali, zároveň sme ho chceli zrušiť. Za našej vlády v rokoch 2005 - 2006 prebiehali intenzívne práce na zrušenie Fondu národného majetku, ktorý, mimochodom, v Českej republike zrušili asi pred piatimi rokmi, a to privatizujú. Načo, načo živíte Fond národného majetku? Prečo ho nezrušíte?

Dám vám ale aj iné typy. Mnohé verejné inštitúcie sa stali cestovnými kanceláriami. Predseda Úradu pre normalizáciu už pobehal celý svet, chodí do takých exotických destinácií, kde ani metre nemajú. Ale nielen predseda pre normalizáciu, mohli by sme sa pozrieť aj do parlamentu na niektorých vašich ctených kolegov, ktorí a niektorí sa učia angličtinu v Oxforde už pol roka.

Takže tých príkladov, kde by štát naozaj mohol menej plytvať, je veľmi, veľmi veľa. A nakoniec najlepším dôkazom toho, že sa plytvá, je to, a že si to uvedomujete, aj keď konáte zatiaľ len veľmi vlažne, je to, že už sami ste si osvojili návrhy, ktoré rok odmietate, ktoré predkladá poslankyňa Žitňanská ohľadom verejného obstarávania, či už elektronické obstarávanie, alebo zverejňovania tendrov alebo ďalších vecí.

Takže toľko všeobecne ku kríze. Teraz by som prešiel k pozmeňujúcim návrhom, ktoré navrhujem, k ich odôvodneniu a predloženiu.

Ako som už spomenul, tým najdôležitejším návrhom je zníženie sadzby dane z príjmu, teda tzv. rovnej dane, dane z príjmu fyzických a právnických osôb z 19 na 16 %. Tento návrh som vlastne už odôvodnil, takže ho ďalej odôvodňovať nebudem. Odôvodnil som aj spôsob, akým navrhujeme kryť výpadok príjmov z tejto zníženej sadzby dane, pričom by som chcel ešte podotknúť, že tie odhady ministerstva financií považujem za možno reálne, možno nie, ale považujem ich za maximálne. V skutočnosti si myslím, že ten dopad by bol nižší tak, ako bol nižší v rokoch 2000 - 2004, keď sme viackrát dane znižovali. Napriek zníženiu sadzby dane došlo k zvýšeniu výnosu daní. Nemyslím si, že by k tomu došlo teraz, že pri znížení sadzby by došlo k zvýšeniu, to nie, ale tvrdím, že ten výpadok by bol nižší, ako je odhad ministerstva financií.

Len na ilustráciu, za štyri roky po zavedení rovnej dane, po znížení daní, za roky 2004, 2005, 2006 a 2007 boli daňové príjmy, len daňové príjmy, o 60 mld. korún vyššie, ako boli odhady ministerstva financií, ktoré boli v štátnom rozpočte. Za štyri roky o 60 mld. korún. Táto tendencia pokračovala aj v roku 2008, ale za rok 2008 ešte nemáme, samozrejme, čísla, tie budeme mať neskôr.

Takže tie reči o tom, že je to sabotáž, že to spôsobí rozvrat verejných financií, nie sú pravdivé. Samozrejme, nie sú pravdivé za predpokladu, že by ste prestali plytvať, že by naozaj sa urobili opatrenia, ktoré tu spomíname, a vtedy by ten výpadok, ku ktorému by došlo, ale bol by menší, ako odhaduje ministerstvo financií, bolo možné pokryť.

Takže to je ten prvý návrh. Ja ho prečítam asi. Čiže v § 15 v úvodnej vete sa číslovka "19" nahrádza číslovkou "16" a v § 35 ods. 2 v prvej vete sa číslovka "19" nahrádza číslovkou "16". Nech sa páči.

Druhý návrh súvisí so zvýšením nezdaniteľného základu a súvisí tak, že v súčasnosti 93,8 % výnosu dane z príjmu fyzických osôb je príjmom samosprávy; 70,3 % je príjmom obcí a miest a 23,5 % je príjmom vyšších územných celkov. Tým, že zvyšujeme nezdaniteľný základ, čím znižujeme dane, mimochodom, teda robíme niečo, vláda sama navrhuje to, čo predseda vlády jedným dychom zásadne odmieta, ale, chvalabohu, že to navrhuje. Čiže týmto znížením daní cez zvýšenie nezdaniteľného základu prichádza k výpadku na výnose dane z príjmov fyzických osôb podľa ministerstva financií, a nemám dôvod spochybňovať ten údaj, o 4,5 mld. korún. Zároveň obce prídu aj o ďalšie peniaze z titulu nižšieho odhadu rastu. Ako viete, rozpočet je nastavený na 4,6-percentný rast, najnovšia prognóza ministerstva financií je 2,5 %, obávam sa, že skutočnosť bude ešte nižšia, ale pri 2,5-percentnom raste oproti 43,6-percentnému na tejto dani zníženie príjmu sa predpokladá o 1,4 mld. korún. Čiže na dani z príjmu fyzických osôb z titulu nižšieho rastu a zvýšenia nezdaniteľného základu by sa malo vybrať spolu o 5,9 mld. korún menej. A keďže 93,8 % výnosu je príjmom obcí, miest a VÚC, tak zníženie pre obce, pre samosprávy znamená zhruba 5,5 mld. korún. Čiže z týchto dvoch dôvodov obce a mestá budú mať menej o 5,5 mld. korún v budúcom roku.

Čuduj sa svete, vláda sa dohodla - čomu dosť dobre nerozumiem, ale dohodla - so ZMOS-om na tom, že obce, mestá, VÚC-ky nechcú žiadne kompenzácie. Dohodla sa ale tak, a to je súčasťou tohto zákona a s tým nebudeme súhlasiť, že uvoľňuje rozpočtové pravidlá. Dohodla sa tak vláda, že doteraz pomerne prísne rozpočtové pravidlá, ktoré odlišujú bežné a kapitálové rozpočty, ktoré neumožňujú napríklad výnosy z predaja majetku míňať na bežnú činnosť, toto vláda do roku 2010 obciam, mestám a VÚC-kam uvoľňuje.

Tá istá vláda, to isté ministerstvo financií, ktoré počas uplynulých dvoch rokov kritizovalo obce a mestá, že sa príliš zadlžujú, že príliš veľa míňajú a že to má vplyv na verejné financie. Tá istá vláda, to isté ministerstvo financií takto mení rozpočtové pravidlá, čo bude mať veľmi negatívne dôsledky, pretože nehovorím, že všetky, ale mnohé obce, mestá, mnohé VÚC-ky to celkom určite využijú, zadlžia sa a jednoducho spôsobia problémy do budúcnosti, ktoré budú musieť občania platiť.

Takúto dohodu považujem za zlú a považujem za nepochopiteľné, ja naozaj nie celkom chápem, ako ZMOS mohol na takúto dohodu pristúpiť a navyše pán štátny tajomník Kažimír sa preriekol na výbore a povedal, že súčasťou dohody je, že uzavrú pakt so ZMOS-om, že do roku 2010 vláda nebude predkladať žiadny presun kompetencií, ktorý nebude krytý peniazmi. Neuveriteľná vec! Vláda sa zaviazala, že nebude, že odteraz nebude porušovať zákon, a pre ZMOS je prísľub neporušovania zákona zo strany vlády dostatočným argumentom a dostatočnou ponukou na to, aby súhlasil, že nežiada kompenzáciu.

Takže v čom je náš pozmeňujúci návrh? Náš pozmeňujúci návrh z dôvodu toho, že už zvýšenie nezdaniteľného základu berie obciam, mestám a VÚC-kam 4,5 mld. korún, ale aj z dôvodu toho, že nami navrhované zníženie sadzby, zníženie sadzby z 19 na 16 % by znamenalo ďalšie zníženie príjmov pre obce, mestá a VÚC-ky, navrhujeme zmenu takú, že tých 6,2 %, ktoré dnes ostávajú príjmom štátneho rozpočtu pri dani z príjmov fyzických osôb, by sa proporcionálne zvýšil ten podiel a rozpustili by sa v prospech obcí a miest. Preto navrhujeme, aby po novom 75 % výnosu dane z príjmu fyzických osôb dostávali obce a 25 % dostávali vyššie územné celky.

Pozmeňujúci návrh, ktorý toto mení, znie nasledovne: v čl. II v § 2 sa číslovka "70,3" nahrádza číslovkou "75", v § 3 sa číslovka "23,5" nahrádza číslovkou "25".

Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III. Odôvodnenie som povedal, nech sa páči.

Tretí pozmeňujúci návrh, ktorý dávame, sa týka zvýšenia nezdaniteľného základu, s ktorým súhlasíme, ale zároveň si myslíme, že nie je riešený iný problém. Problém, vďaka ktorému vlastne vzniklo to, že teraz to navyšujeme. Pokúsim sa to vysvetliť. Ten problém je v tom, že nezdaniteľný základ, ktorý bol nastavený na pôvodnú výšku v rámci daňovej reformy od 1. 1. 2004, sa valorizuje každoročne, ale valorizuje sa podľa vývoja životného minima. Zároveň ale priemerná mzda rastie rýchlejšie, ako rastie životné minimum, a tým dochádza k nárastu skrytého zdanenia, tým, že vlastne mzdy rastú rýchlejšie, ako sa valorizuje nezdaniteľný základ. Preto sme navrhli ešte v auguste a v októbri tu v parlamente, aby sa to zvýšilo o 18-tisíc korún. Tých 18-tisíc korún zo 103- na 121-tisíc korún ročne nebolo vybratých náhodne, to je práve tá suma, o ktorú sa zvýšilo skryté zdanenie za roky 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008. Za päť rokov, keby sme od začiatku, a to bola chyba, ktorú sme urobili, pretože keby sme na začiatku boli valorizáciu nastavili podľa priemernej mzdy a nie životného minima, tak by v tomto roku nezdaniteľný základ bol práve tých 121-tisíc korún, bol by práve o tých 18-tisíc korún vyšší, o ktoré sme navrhovali to zvýšiť a ktoré prebrala aj vláda. Čiže to, že vláda nezmenila tú výšku, akceptovala presne náš návrh z augusta a z októbra tu z parlamentu a zvyšuje nezdaniteľné minimum práve o tých 18-tisíc korún, je akceptovanie argumentu, že došlo o tých 18-tisíc korún k skrytému zvýšeniu zdanenia.

No ale problém vládneho návrhu je v tom, že síce rieši ten problém za posledných päť rokov, ale zároveň nemení systém valorizácie. Čiže teraz sme vyriešili zvýšením nárast skrytého zdaňovania za posledných päť rokov, ale keďže budeme ďalej valorizovať podľa životného minima, tak zase nám bude problém do budúcnosti vznikať a zase bude narastať to skryté zdanenie. Preto navrhujeme zmenu, navrhujeme, aby sa to do budúcna nevalorizovalo podľa životného minima, ale podľa priemernej mzdy. Toto nemá rozpočtové dôsledky na budúci rok, samozrejme, do ďalších rokov by to isté rozpočtové dôsledky malo, ale nie zásadné.

Prečítam teraz ten pozmeňujúci návrh, ktorý toto rieši. Takže navrhujeme vypustiť bod 34 z vládneho návrhu zákona a doplniť nasledovne:

1. V § 2 sa v písmene v) na konci vety mení bodka za čiarku a za písmeno v) sa vkladá nové písmeno x), ktoré znie: "x) priemernou mzdou v národnom hospodárstve priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok predchádzajúci príslušnému zdaňovaciemu obdobiu (ďalej len "priemerná mzda v národnom hospodárstve")."

2. V § 11 ods. 2 písm. a) sa slová "100-násobok sumy platného životného minima" nahrádzajú slovami "32-násobok sumy priemernej mzdy v národnom hospodárstve" a slová "19,2-násobku sumy platného životného minima" sa nahrádzajú slovami "6-násobku sumy priemernej mesačnej mzdy".

3. V § 11 ods. 2 písm. b) sa slová "100-násobok platného životného minima" nahrádzajú slovami "32-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve" a slová "44,2-násobku platného životného minima" sa nahrádzajú slovami "14-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve".

V § 11 ods. 3 písm. a) sa slová "176,8-násobok platného životného minima" nahrádzajú slovami "56-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve".

V § 11 ods. 3 písm. a) bod 1 sa slová "19,2-násobku platného životného minima" nahrádzajú slovami "6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve".

V § 11 ods. 3 písm. a) bod 2 sa slová "19,2-násobku platného životného minima" nahrádzajú slovami "6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve", a to v obidvoch častiach vety.

V § 11 ods. 3 písm. a) bod 3 sa slová "19,2-násobku platného životného minima" nahrádzajú slovami "6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve".

V § 11 ods. 3 písm. b) sa slová "176,8-násobok platného životného minima" nahrádzajú slovami "56-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve".

V § 11 ods. 3 písm. b) bod 1 sa slová "63,4-násobku platného životného minima" nahrádzajú slovami "20-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve".

Odôvodnenie som povedal, takže tento návrh tiež odovzdávam.

Dovoľte mi na záver povedať, že návrhy, ktoré som predložil, považujem za také, ktoré by viedli k tomu, že by slovenská ekonomika dostala silnejší impulz, viedli by k tomu, že by v súčasnosti menej pracovných miest zanikalo. A jasným dôkazom toho, lebo môžu byť rôzne teórie, rôzne názory rôznych teoretikov, rôznych politikov, ale nám to povedali ľudia, ktorí zamestnávajú ľudí, keď sa náš predseda opýtal jedného zamestnávateľa v Martine, ktorý má podnik v Rakúsku, Maďarsku aj na Slovensku a prepúšťa a ide prepúšťa všade, keď sa ho opýtal, čo by sme mali urobiť, aby prepúšťal v Rakúsku a Maďarsku, ale nie na Slovensku, povedal: "Znížte dane a odvody." A potom povedal: "A zmeňte Zákonník práce."

Preto navrhujeme tieto veci. Preto sme presvedčení, že zníženie daní, zníženie a riešenie odvodov, zmena Zákonníka práce a zároveň úspora tam, kde sa plytvá, a použitie peňazí tam, kde to pomôže, sú zásadnými opatreniami, a preto si myslíme, že aj tieto naše návrhy by mohli pomôcť.

Ak budete mať, a predpokladám, že budete mať, aj ministerstvo financií, aj pán minister, že bude mať výhrady, či už z fiškálnych dôvodov, alebo z dôvodov ideologických, alebo iných, tak naozaj navrhujem, aby sme teraz tieto či už ideologické, alebo osobné spory dali nabok, aby sme sa naozaj zamýšľali nad tým, čo pomôže a čo vec vyrieši.

Ako príklad poviem, pri rokovaní vo výbore o tom treťom návrhu, ktorý som dal, tak viacerí aj koaliční poslanci povedali, že to má logiku a že si vedia podporiť, dokonca jeden, nebudem ho menovať, za to aj hlasoval. Takže myslím si, že toto je naozaj príklad toho, aby sme to naozaj neposudzovali nejako úzko, ani ideologicky, ani stranícky, ani z hľadiska nejakých osobných animozít, z hľadiska toho, kto ten návrh predkladá alebo či ho predkladá opozícia, alebo ho predkladá koalícia, ale podľa toho, či môžu pomôcť. Ja som presvedčený, že pomôcť môžu, a preto vás žiadam o podporu týchto návrhov.

Ďakujem pekne.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP