Úterý 10. února 2009

Piaty deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

10. februára 2009 o 9.00 hodine

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady pán Viliam Veteška, ďalej, poslanci Imre Andruskó, Stanislav Kahanec, Ľuboš Micheľ, Martin Pado a Boris Zala. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Milan Urbáni.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uvedený ako tlač 918, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 935.

Slovo dávam poslancovi Róbertovi Madejovi, ktorý návrh zákona uvedie. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú s pánom poslancom Pelegrinim predkladáme na rokovanie parlamentu.

Účelom novelizácie zákona o verejnom obstarávaní je venovať sa istej časti procesov vo verejnom obstarávaní, ktoré sa týkajú tzv. neprioritných služieb.

Navrhujeme okrem riešenia aj tejto problematiky, aby sa zvýšila možnosť kontroly a kompetencií zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Navrhujeme, aby Úrad pre verejné obstarávanie vykonal kontrolu zadávania zákaziek nielen z vlastného podnetu, ale aby Úrad pre verejné obstarávanie vykonával kontrolu zadávania zákaziek aj z podnetu Úradu vlády, Najvyššieho kontrolného úradu a aj samotného obstarávateľa. V týchto prípadoch by bol Úrad pre verejné obstarávanie povinný začať výkon kontroly, čo podľa nášho názoru sprísni a do istej miery stransparentní aj verejné obstarávanie.

Ďalej navrhujeme znížiť limit pri neprioritných službách zo súčasných 6 mil. eur na 3 mil. eur tak, aby tento limit spôsobil to, aby už od nižšej sumy, teda od 3 mil. eur pri obstarávaní neprioritných služieb bolo povinné použiť transparentnejšiu a prísnejšiu metódu obstarávania, podlimitnú metódu, nakoľko pri sume nižšej by sa tak ako doteraz, pod 6 mil. eur, uskutočňovalo formou podprahovej metódy obstarávania. Zníženie tohto limitu spôsobí, že od nižšej sumy sa bude vykonávať verejné obstarávanie prísnejšie, metódou, ktorá zabezpečí transparentnejší výber dodávateľa služieb.

Ďalším opatrením, ktoré sa v poslaneckej novele navrhuje, je okrem zníženia limitu aj stransparentnenie nižších výberov, nižších zákaziek, a to tou formou, že obstarávateľ bude povinný zaslať informáciu o zadávaní zákazky Úradu pre verejné obstarávanie. Táto informácia bude uverejnená na stránke Úradu pre verejné obstarávanie. Ak sa donedávna uskutočňovali také prípady, že zverejnenie zadania zákazky bolo uverejnené na tabuli, resp. na nejakej nástenke obstarávateľa, následne sa to zmenilo na webstránku obstarávateľa, ani to podľa nášho názoru nestačí, pretože v mnohých prípadoch by takéto informácie mohli byť ťažko nájditeľné pre širokú verejnosť. Snažíme sa scentralizovať tieto informácie, aby verejnosť sa mohla dostupne dostať k informáciám o všetkých jednotlivých obstarávateľoch, o všetkých zákazkách, ktoré sa na Slovensku dejú v tejto oblasti, aby sa jednoducho dozvedela o tom z centrálneho zdroja, ktorým bude webstránka Úradu pre verejné obstarávanie. Myslíme si, že v takomto prípade nevznikne pochybnosť o tom, že informácie o následne vyhlasovanej súťaži by neboli dostatočným spôsobom zverejnené, nakoľko stránka Úradu pre verejné obstarávanie túto informovanosť zabezpečovať bude. Jednoduchým spôsobom povedané, ak niekto bude chcieť poskytovať služby, nebude musieť vyhľadávať množstvo tisíc stránok jednotlivých obstarávateľov, obcí, inštitúcií, či už verejnoprávnych alebo štátnych, bude mu postačovať pozrieť sa na webstránku Úradu pre verejné obstarávanie. A tam, podľa ohlásených predmetov týchto súťaží zistí, kde sa mu pozrieť oplatí a kde nie.

Celé tieto opatrenia podľa nášho názoru zvýšia konkurenciu pri poskytovaní služieb štátu, čo spôsobí podľa nášho názoru aj nižšiu cenu pri samotných zákazkách. A to spôsobí úsporu pre štát, ktorá je v súčasnej dobe, v čase hospodárskej krízy, tak nevyhnutná, určite pre všetkých.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu predmetného návrhu zákona. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Slovo dávam spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Tiborovi Glendovi. Nech sa páči.

T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma svojím uznesením č. 459 z 20. januára 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 918). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený zákon prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 935 z 19. januára 2009 a § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Žitňanská, ktorej dávam slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vyjadriť sa k tomuto návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.

Vopred chcem povedať, že túto novelu zákona o verejnom obstarávaní podporím, pretože som presvedčená, že zlepšuje fungovanie verejného obstarávania, zlepšuje podmienky pre transparentnejšie verejné obstarávanie. A keďže táto téma je mojou prioritou a prioritou SDKÚ - DS, tak tento návrh podporím. Podporím ho aj preto, pretože obsahuje návrhy, ktoré som minulý rok v máji tu v tomto pléne predkladala, žiaľ, s čiastočným úspechom. Musím ale povedať, že to, že od 1. júla minulého roku nástenkový tender nie je možný, je aj vďaka tomu, že táto snemovňa prijala môj pozmeňujúci návrh, aby každý tender musel byť keď nie publikovaný vo Vestníku verejného obstarávania, tak na webovej stránke obstarávateľa. Hovorím, tie návrhy, ktoré som predkladala, boli len čiastočne úspešné, dnes sú tu na stole, a preto ja ich podporím. Čo je mi jediné ľúto, je, že táto úroveň transparentnosti verejného obstarávania, ktorú dnes máme v návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, mohla platiť rok.

Verejné obstarávanie je nevyhnutnosťou, pretože verejné obstarávanie slúži na to, aby štát mohol zabezpečiť svoje potreby na poskytovanie služieb občanom, aby bol vôbec funkčný. Na verejné obstarávanie sa ročne vynakladajú miliardy slovenských korún, dnes eur. V roku 2007 to bolo okolo 130 mld. Sk. Každá úspora, aj 10-percentná úspora predstavuje, vychádzam z tej sumy 127 mld., čo bol objem verejného obstarávania v roku 2007, okolo 13 mld. Sk. Keď by sme zobrali sumy za rok 2008, bolo by to o niečo viac. Preto vo verejnom obstarávaní každá aj malá úspora znamená veľké zdroje. A myslím si, že práve dnes, keď riešime hospodársku krízu, keď navrhujeme opatrenia, ako zmierniť dopady hospodárskej krízy, keď všetci musia šetriť, tak je našou povinnosťou nastaviť systém verejného obstarávania tak, aby sa minimalizoval priestor pre plytvanie verejných zdrojov v rámci verejného obstarávania. Preto som presvedčená, že ak možno pred rokom stačil tento návrh, tak dnes nestačí, pretože dnes treba pritlačiť viac a prinútiť štát, štátne orgány, aby obstarávali takým spôsobom, aby priestor pre plytvanie verejnými zdrojmi bol minimálny.

Preto si dovolím zopakovať návrhy, ktoré v tejto snemovni tiež už odzneli, návrhy, ktoré jednoznačne dokážu usporiť verejné zdroje, pretože jednoznačne preukázateľne dokážu na verejnom obstarávaní usporiť prostriedky. Sú to tri opatrenia, ktoré navrhujeme.

Je to elektronická aukcia na nákup tovaru a služieb. Súkromný sektor elektronickú aukciu používa s úspechom. Tie mestá a obce, ktoré začali pracovať s elektronickou aukciou, majú veľmi dobré výsledky, 10 % úspory v priemere pri obstarávaniach elektronickou aukciou je konzervatívny odhad z toho, čo som mohla vidieť v mestách a v obciach tam, kde začali elektronickú aukciu používať. Preto si myslím, keďže štát sa nemá k tomu, aby začal využívať elektronickú aukciu, treba túto povinnosť uložiť zákonom, aby všade tam, kde je to možné, aj štát a štátne orgány obstarávali elektronickou aukciou tovary a služby.

Po druhé, som presvedčená, že je potrebné vylúčiť možnosť, aby mohol byť uchádzač vylúčený z tendra len preto, že dal najnižšiu cenu. Videli sme to teraz naposledy pri obstarávaní diaľničného úseku R1, uchádzač s najnižšou cenou bol z tendra vylúčený. V súlade so zákonom, ja nehovorím, ale považujem túto právu úpravu za zlú, pretože najnižšia cena, to je predsa to, čo chceme dosiahnuť. A pokiaľ ten uchádzač dá ponuku, ktorá spĺňa všetky ostatné kritériá verejného obstarávania, nie je dôvod, aby najnižšia cena bola tým dôvodom, pre ktorý môže byť z tendra vylúčený.

A tretie opatrenie, ktoré navrhujem, je zavedenie cenových limitov na nákup tovaru. Som presvedčená, že tak ako to funguje v niektorých iných štátoch, vláda by mala povinne definovať limity štandardnej kvality a cenovej úrovne na nákup tovarov a služieb, ktoré obstarávajú ministerstva a iné štátne orgány. Mali by byť limity na to, koľko má stáť auto štátneho úradníka. Tie limity môžu byť rôzne pre rôzne úrovne funkčného zaradenia, ale som presvedčená o tom, že nie je dôvod, a najmä dnes v čase hospodárskej krízy, keď všetci musia šetriť, aby sa len tak dávali verejné zdroje na nákup tovaru a služieb bez toho, aby existovali nejaké racionálne hranice a limity na ceny tovaru, ktorý štát obstaráva.

Toto sú tri návrhy, ktoré navrhneme v pozmeňujúcom návrhu tejto snemovni, a okrem toho chcem upozorniť ešte na jednu možnosť, pre ktorú nie je potrebné urobiť legislatívne opatrenie. Ale táto vláda sľubovala aj spoločné verejné obstarávanie. Je to tiež spôsob, akým sa dajú ušetriť verejné zdroje, pretože sa dá zefektívniť týmto spôsobom verejné obstarávanie, ale zatiaľ so spoločným verejným obstarávaním sme sa nestretli.

Opakujem, dnes v čase hospodárskej krízy, myslím si, sme povinní prijímať také opatrenia aj legislatívne, aby sme zabezpečili úsporu verejných zdrojov, aby sa v rámci verejného obstarávania neplytvalo verejnými zdrojmi. Som presvedčená, že naše návrhy, ktoré v tejto súvislosti predložíme, takúto úsporu dokážu garantovať, a preto sa budem uchádzať o vašu podporu pre tieto návrhy v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej, pán poslanec Pelegrini, Štefanec, Ďuračka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Pelegrini.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem poďakovať kolegyni Žitňanskej za to, že vyjadrila podporu našej novele zákona o verejnom obstarávaní. Ja chcem uistiť, že tak ako sme urobili pri prerokovávaní zákona o verejnom obstarávaní minulý rok, keď sme sa stretli zástupcovia aj všetkých koaličných strán, aj opozičných a hľadali sme nejaké prieniky tých možných pozmeňujúcich návrhov, tak určite budeme o návrhoch, ktoré povedala, diskutovať, ale na druhej strane si dovolím pripomenúť, že to, že máme na stole v krátkej dobe ďalšiu novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá má za cieľ sprísniť a stransparentniť samotný proces obstarávania, znamená, že táto vláda má reálny záujem, aj poslanci vládnej koalície, naozaj tieto podmienky sprísňovať. A ide už o druhý počin v rámci tohto volebného obdobia. Chcem len pripomenúť, že počas predchádzajúcej vlády až tak často k sprísňovaniu podmienok a k stransparentňovaniu zákona o verejnom obstarávaní nedochádzalo. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel by som podporiť pani poslankyňu Žitňanskú v jej návrhoch, pretože som presvedčený, že ak to predkladatelia novely myslia vážne, tak podporia aj tieto návrhy, osobitne povinné verejné elektronické obstarávanie, zavedenie limitov a štandardov do verejného obstarávania a v neposlednom rade zákaz vylúčenia ponuky s najnižšou cenou z výberového konania. Som presvedčený, že čo je možné v súkromnom sektore urobiť, a takmer pravidlom už v súkromnom sektore, tak je to možné urobiť aj vo verejnej správe. A všetky tieto doplnenia by mohli len pomôcť a vylepšiť zmienený návrh. Koniec koncov tieto návrhy nie sú novinkou, pani poslankyňa bola spolupredkladateľkou už niekoľkých noviel zákonov. Zatiaľ v tomto volebnom období sa to nepodarilo, verím, že v rámci tejto novely sa nájde konsenzus a tieto pozmeňujúce návrhy budú prijaté. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ďuračka.

J. Ďuračka, poslanec: Pani podpredsedníčka, ďakujem vám za slovo. Takisto sa mi páči to, že pani poslankyňa Žitňanská podporila uvedený návrh zákona. Myslím si, že je potrebné, aby bol čo najskôr na svete. A takisto v druhom čítaní niektoré tie námety, ktoré boli spomenuté, by sa tam mali podľa mňa zapracovať. Čo je, samozrejme, ďalšia veľmi dôležitá vec a páči sa mi na tom zákone, je, aby bol jeden portál, kde záujemca, uchádzač a tak ďalej nemusí listovať v ďalších www-čkách ap., na jednom portáli, aby boli zverejnené všetky obstarávania, či to bude štátu, obcí, miest a tak ďalej. Čiže to sa mi takisto na tom veľmi dobre páči. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Krátko. Ďakujem pekne. Rada som si vypočula od kolegov z koalície, že v rámci druhého čítania sú pripravení o mojich návrhoch diskutovať, teším sa na debatu, kolegovia. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa Žitňanská bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy písomne, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Keďže sa do rozpravy neprihlásil nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Nie.

Pán spravodajca, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Takisto nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 919, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 936.

Slovo dávam pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, milí hostia, novela zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách má za cieľ znovu obnoviť konkurenciu v segmente hybridnej pošty. Po zmene vlády v roku 2006 stále fungovala konkurencia v tomto segmente, bohužiaľ, novelou poslaneckého návrhu zákona č. 507/2001 Z. z. sa tento stav zmenil a obnovil sa kedysi dávny monopol Slovenskej pošty. Mojím cieľom predloženia tejto novely je teda znovu zaviesť konkurenciu, znovu zaviesť lepšie služby a najmä férovejšie ceny, pretože som presvedčený , že najmä v možnosti voľby je výsledkom najspravodlivejšia cena.

Keď sme prerokovávali tento návrh zákona minulý rok, viackrát som upozornil na možné negatívne dôsledky nielen zo strany monopolizácie trhu, ale aj zo strany možných sankcií v rámci európskej legislatívy. Žiaľ, tieto slová sa naplnili. A 17. 12. 2008 Európska komisia začala právne konanie voči Slovensku práve vzhľadom na súčasne platnú legislatívu. Mojím návrhom vlastne teda chcem suplovať vládu Slovenskej republiky, ktorá zatiaľ nemala záujem dostať tento právny stav do polohy takej, ktorý by bol kompatibilný s európskou legislatívou, a snažím sa o to ja.

Som presvedčený, že tento návrh zákona je dobrý nielen z hľadiska podnikateľského prostredia, nielen z hľadiska štátneho rozpočtu, ale predovšetkým pre občanov Slovenskej republiky, ktorí nakoniec môžu profitovať vzhľadom na férovejšie ceny.

Vzhľadom na legislatívny proces navrhujem platnosť zákona od 1. júna 2009. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, podľa rokovacieho poriadku podávam ako spravodajca v prvom čítaní informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu je tiež zrejmý účel aj cieľ navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení ako spravodajcu odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Ďalej navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a výbor pre hospodársku politiku aby prerokoval návrh zákona aj ako gestorský výbor.

Pani podpredsedníčka, môžete otvoriť rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Keďže sa do rozpravy neprihlásil nikto, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračovať budeme prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 920, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 937.

Slovo má pán poslanec Vladimír Jánoš, ktorý návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, ctení hostia, dovoľte, aby som predniesol dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 461/2003 Z. z . o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Na úvod tejto dôvodovej správy by som rád pripomenul, že tento predmetný návrh novely zákona už bol prerokovaný v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, avšak pre určité dôvody, keď nedošlo k vzájomnej zhode medzi zamestnávateľmi a zamestnancami alebo zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, bol tento predmetný návrh zákona z pléna Národnej rady stiahnutý. Nakoľko sa podarilo dosiahnuť konsenzus medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, návrh zákona v upravenej podobe opätovne predkladám na prerokovanie a schválenie do pléna zákonodarného zboru.

Ctené dámy, vážení páni, hlavným dôvodom, prečo sa vypracoval tento návrh zákona a prečo sa aj predkladá tento návrh zákona, bola určitá snaha reagovať na skutočnosť, že baníci sa podľa štatistických údajov dožívajú výrazne nižšieho veku ako zvyšná časť populácie. Toto bol jeden z hlavných dôvodov. No a, samozrejme, navrhovanou novelou zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom sa vlastne táto disproporcia sčasti vyvažuje, a to práve priznávaním osobitnej dávky baníkom v preddôchodkovom veku, to znamená vo veku od 55 rokov do 62 rokov, ktorí odpracovali 15, resp. 20 rokov priamo v podzemí hlbinných baní a dosiahli vek 50 rokov počas trvania zamestnania v baníctve. Nárok na poberanie osobitného príspevku vzniká oprávnenej osobe dovŕšením veku 55 rokov. Uvedený príspevok bude mať formu osobitnej dávky za fyzické, duševné a iné opotrebenie osoby baníka. Návrh zákona pamätá taktiež aj na bývalých zamestnancov baní, ktorí prestali vykonávať banícke povolanie či už zo zdravotných, organizačných alebo racionalizačných dôvodov, ako aj bývalých zamestnancov baní, ktorí okamžite skončili pracovný pomer z toho dôvodu, že zamestnávateľ im nevyplatil mzdu, náhradu mzdy alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Uvedenej skupine oprávnených osôb návrh novely taktiež priznáva nárok na poberanie osobitného príspevku. Táto kapitola sleduje alebo odráža skutočnosti, ktoré sa pred časom udiali práve v spoločnosti Siderit Nižná Slaná. Ďalej by som chcel uviesť, že v súvislosti s výškami príspevkov baníkom je potrebné zdôrazniť, že i napriek existencii splnomocňovacieho ustanovenia pre vládu neboli tieto nárokovateľné príspevky už takmer 20 rokov zvyšované. Návrh novely o. i. mierne zvyšuje aj nároky tých, ktorí v dôsledku dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície alebo pre ohrozenie chorobou z povolania z doterajšieho zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky prestali vykonávať túto prácu. Zvýšenie pre túto skupinu osôb je však výrazne nižšie, keďže ide o osoby, ktoré sú spôsobilé vykonávať ľahšiu, a teda inú prácu.

Okrem zvyšovania návrh novely zákona odstraňuje aj vývojom už prekonané pojmy a ustanovenia či ustanovenia odvolávajúce sa na dnes už zrušené právne predpisy. Návrh novely zákona je vypracovaný v súlade so zásadou adresnosti, vysporadúva sa aj s otázkou súbehu osobitného príspevku baníkom ako dávky za fyzické, duševné a iné opotrebenie osoby baníka, ako som už spomenul, s inými dávkami podľa zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na to tento návrh zákona novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to tak, že ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť poskytovať vyplácajúcej inštitúcii informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom.

Záverom tejto správy si vám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem ešte upresniť tabuľkovú časť predloženej dôvodovej správy, kde je v dôsledku chyby v písaní uvedený nie celkom presný odhad dopadov na štátny rozpočet v časti Odhad dopadov na štátny rozpočet. Správny údaj odhadu dopadov z titulu úprav osobitného príspevku baníkom na štátny rozpočet pre rok 2009 je suma 1,4 mil. eur, čo predstavuje zhruba 42,2 mil. Sk. A na ďalšie roky už je tento údaj správny, teda vo výške 2,4 mil. eur čiže 72,3 mil. Sk na rok.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovolím si vás touto cestou požiadať o prerokovanie tejto novely zákona a o posunutie celej novely zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Jane Vaľovej. Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 920), ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 219 z 21. januára 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako predmetná tlač 920.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 937 z 19. januára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Novela zákona reaguje na skutočnosť, že baníci sú skupinou zamestnancov, ktorá sa štatisticky dožíva nižšieho veku než zvyšná časť populácie. Táto disproporcia sa sčasti vyvažuje touto novelou, a to priznaním osobitnej dávky baníkom v preddôchodkovom veku, ktorí odpracovali 15, resp. 20 rokov v podzemí hlbinných baní a dosiahli vek 50 rokov počas trvania zamestnania v baníctve.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Ďakujem, pani podpredsedníčka, to je koniec mojej spravodajskej informácie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu.

J. Vaľová, poslankyňa: Moment ešte.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, navrhujem prideliť toto na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálnej veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor v lehote do 14. apríla 2009. Ďakujem pekne, to je koniec mojej spravodajskej informácie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Takže otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostala jednu písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Kotian, ktorý má slovo. Nech sa páči.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka, Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som veľmi rád, že ministerstvo hospodárstva a ministerstvo práce a sociálnych vecí pripravilo dobrý zákon, ktorý pozdvihne takpovediac stavovský stav baníkov, že pripravilo zákon, ktorý v tomto smere baníkom pomôže, ako to bolo aj zdôvodnené v úvode. A ja osobne môžem povedať len toľko, že si vážim banícky stav aj z toho dôvodu, že som nielen v teoretickej polohe, lebo som v bani pracoval 15 rokov a viem, čo to je banícka práca, aká je banícka práca namáhavá. Banícka práca si vyžaduje viac, aby sa v spoločenskom hodnotení dostala do takého postavenia, v akom má byť.

Ja som osobne však prekvapený, že keď sa tento zákon legislatívne pripravoval na ministerstve hospodárstva za spolupráce ministerstva práce a sociálnych vecí, sa zrazu posunul, resp. je v pozícii poslaneckého návrhu. Hľadal som nejaké podnety, resp. nejaké informácie, aby to bolo nejako zdôvodnené. Žiaľ, nedopátral som sa, kvôli čomu tak to je. Mám taký osobný názor, že pán poslanec sa potrebuje nejako prezentovať alebo dokázať, že pomáha baníkom, resp. možnože chce znova vstúpiť do komunálnych volieb v Prievidzi a po neúspešných komunálnych voľbách znova sa nejako prezentovať. Je to môj názor, ale, pochopiteľne, je to určitá etická a morálna záležitosť pána poslanca Jánoša, aby sa s tým sám vysporiadal.

Ale nedá mi, aby som viacej o tomto zákone nepovedal, aj ako to prebiehalo prvom kole, ako to povedal pán poslanec, že už raz tento zákon bol v pléne Národnej rady. Ako to prebiehalo? Bolo to povedané, tak nejako takticky a zaobalene, že nebola dohoda medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Ale ten problém bol niekde inde a ten problém je asi nasledovný, ktorý vám chcem teraz vysvetliť.

Zákon, ktorý bol pripravovaný na ministerstve hospodárstva a na ministerstve práce a sociálnych vecí, bol daný do východiskovej, čistej polohy, ktorý napĺňal programové vyhlásenie vlády, že vláda bude plniť sociálny program, ktorý si v programovom vyhlásení vytýčila. Aké bolo moje prekvapenie, keď tento návrh prišiel do Národnej rady? Pochopiteľne, pozorne som sledoval aj v prvom čítaní, ako tento zákon pôjde ďalej. Nič sa nestalo, všetko bolo v poriadku. Až v druhom čítaní zrazu prišiel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý negoval totálne tento zákon a baníkov dostával do veľmi nevýhodnej a nekorektnej pozície. Tento pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Boris Hradecký. A preto som reagoval. A som sa ho pýtal: Pán poslanec, máte nejaké skúsenosti s baníckou prácou, keď týmto pozmeňujúcim návrhom chcete baníkov poškodiť? Pán poslanec Boris Hradecký mi odpovedal, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý on predložil, mu dal pán poslanec Jánoš a on ho má len prečítať. Ja len môžem poďakovať pánovi poslancovi Hradeckému za úprimnosť a za korektnosť a za určitú otvorenosť, akože povedal pravdu, v čom je podstata veci. Tento pozmeňujúci návrh automaticky dostal baníkov do takej pozície, že aj tí baníci, ktorí museli odísť zo Sideritu Nižná Slaná, boli mimo tohto zákona. To znamená, že automaticky podľa tohto pozmeňujúceho návrhu baníci, ktorí dali výpoveď v Siderite Nižná Slaná, nemali nárok a nespĺňali tieto požiadavky, ktoré tento pozmeňujúci návrh dával.

Následne na to, aby sa anuloval tento pozmeňujúci návrh pána Borisa Hradeckého, prišiel pozmeňujúci návrh od pani poslankyne Vaľovej, ktorý tento stav negoval. A v odôvodnení sa jasne deklaruje, kvôli čomu to bolo. Citujem: "Pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje, aby nárok na poberanie osobitného príspevku baníkom vznikol aj bývalým zamestnancom baní, ktorí okamžite skončili pracovný pomer, z toho dôvodu, že zamestnávateľ im nevyplatil mzdu, náhradu mzdy alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Týmto návrhom budú riešení aj zamestnanci Sideritu Nižná Slaná, ktorí okamžite skončili pracovný pomer z toho dôvodu, že zamestnávateľ im nevyplatí mzdu za viac ako 2 mesiace."

Vážené dámy a páni, bol som veľmi nemilo prekvapený, keď určité blato, ktoré tuná vzniklo, sa začalo hádzať na mňa aj z toho dôvodu, lebo som vysvetlil, že tento pozmeňujúci návrh nie je dielom pána poslanca Borisa Hradeckého. Pán poslanec Jánoš na to reagoval, že tento pozmeňujúci návrh je z ministerstva hospodárstva a ministerstvo hospodárstva žiada, aby tento pozmeňujúci návrh bol v pléne Národnej rady. Bol tu osobne pán minister Jahnátek, ktorého som sa opýtal: Pán minister, je tento pozmeňujúci návrh z vašej dielne? Pán minister Jahnátek sa od tohto dištancoval. A povedal, že takýto návrh z ministerstva hospodárstva neprišiel.

Následne prebiehalo zákulisné, povedal by som, lobovanie zástupcov Hornonitrianskych baní, vedenia spoločnosti, úzkym kontaktom s pánom poslancom Jánošom, aby tento zákon aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý dal pán Boris Hradecký, prešiel v takej polohe, ako bol daný do pléna.

Osobne ma oslovili zástupcovia Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky na čele s pánom predsedom Škrobákom, aby som im pomohol riešiť situáciu a ohrozenie, ktoré by tu prijatím tohto zákona v pléne Národnej rady vzniklo. Dohodli sme sa na určitom postupe. A začali oslovovať aj zástupcovia odborového zväzu jednotlivé poslanecké kluby. V poslaneckom klube za HZDS bola táto otázka veľmi jasná. Boli nezhody v poslaneckom klube SNS, kde taktiež potom zvážili, že tento pozmeňujúci návrh nepodporia. Naďalej sme hľadali ešte podporu u všetkých poslancov, pochopiteľne, hľadal som tu podporu aj u poslancov za Smer, aby sa nedali zmiasť týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý nepodpísal ani pán poslanec Jánoš. Viete, posunul sa tento pozmeňujúci návrh na pána poslanca Borisa Hradeckého, ale on sám osobne sa na tomto poslaneckom návrhu nepodpísal, nerozumiem tomu. Prečo? Asi preto, lebo by sa ukázalo, že tieto podpisy, ktoré sú tu, a ja to považujem za veľmi nekorektné, považujem to fakt za veľmi nekorektné, že tento účel ste posunuli na svojho kolegu. Váš kolega, keby bol schválený tento pozmeňujúci návrh, by bol v tej pozícii toho zlého, ktorý pre baníkov chce to najhoršie. A bol som prekvapený, že sa dostal na pozmeňujúci návrh podpis aj pána poslanca Antona Bobríka, ktorý tvrdo bojuje za záujmy baníkov, aj v Bani Čáry na Záhorí, kde tie podmienky sú veľmi zlé, aj v tej ďalšej oblasti, keby som chcel viac rozobrať stav baníctva na Slovensku. Pochopiteľne, ale to nie je teraz otázka môjho diskusného príspevku. Toto sa možnože rozoberie ešte v druhom čítaní, kde si musíme ujasniť stav baníctva medzi jednotlivými akciovými spoločnosťami, ktoré na Slovensku dobývajú uhlie. To je ďalšia taká parketa, ktorá je stále problémová. A osobne som sa zúčastnil rokovania aj s niektorými poslancami na Bani Čáry, kde sme tieto informácie dostali. Boli veľmi negatívne.

Aby som išiel k veci. Po konzultácii pracovníkov so zástupcami Odborového zväzu, s pánom predsedom Škrobákom a s tajomníkom, baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky sme sa dohodli, že napíšu poslancom taký prípis, aby oboznámili poslancov s tým, čo tu hrozí pre baníkov, keď sa prijme tento pozmeňujúci návrh. Ja osobne som tento prípis, ktorý vám o chvíľu prečítam, rozdával všetkým poslancom do lavíc, aby tento pozmeňujúci návrh nepodporili. Ja si vám ho dovolím prečítať:

"Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, práve v týchto dňoch vrcholí naše úsilie o to, aby sa aspoň sčasti zmiernili sociálne dopady na zamestnancov, pracujúcich v Rudných baniach po zrušení pracovných kategórií. Naše návrhy na riešenie formou tzv. výsluhových dôchodkov alebo i na úroveň postavené ďalšie riešenia mali byť plnohodnotnou náhradou za zrušené preferované kategórie dôchodkového zabezpečenia pre zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie pod zemou v hlbinných baniach tak, ako to riešila právna úprava obsiahnutá v zákone č. 100/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení, platná do 31. 12. 1999.

Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu od samého začiatku na všetkých rokovaniach, či na politickej alebo odbornej úrovni, presadzoval prijatie legislatívnej úpravy, ktorá by v plnej miere kompenzovala bývalé banícke dôchodky a ktorá by pre zamestnancov pracujúcich v podzemí hlbinných baní v konečnom dôsledku znamenala možnosť zanechania tejto náročnej práce v prípade splnenia podmienky odpracovania potrebného počtu rokov v podzemí, 15 alebo 20 rokov, ba dávala možnosť v čase dosiahnutia 55 rokov veku uplatniť si nárok na poberanie osobitného príspevku až do dosiahnutia dôchodkového veku. Snaha zástupcov, zamestnancov je objektívne a nespochybniteľne podložená tým, že pri dlhodobom výkone baníckeho povolania dochádza k podstatnému opotrebovaniu organizmu baníkov a k priamemu poškodzovaniu zdravia s následkom invalidity. Je teda fakticky vylúčené vykonávať fyzicky ťažkú prácu v podzemí hlbinnej bane až do veku 62 rokov, čo je dôchodkový vek podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení. Na základe viacerých rokovaní, najmä so zodpovednými zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pri ktorých boli prehodnotené viaceré alternatívy riešenia Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky, nakoniec akceptoval stanovisko ministerstva, že legislatívna úprava v rámci novely zákona o sociálnom poistení by bola v tomto smere nesystémová, a súhlasil s návrhom, aby uvedená problematika bola riešená formou novely zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov. Tak ako je uvedené v dôvodovej správe návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov, ide o právny predpis, ktorý reaguje na skutočnosť, že baníci sú skupinou zamestnancov, ktorá sa štatisticky dožíva nižšieho veku než zvyšná časť populácie. Navrhovanou novelou uvedeného zákona sa táto disproporcia sčasti vyvažuje, a to priznávaním osobitnej dávky baníkom v preddôchodkovom veku.

Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky považoval za potrebné uviesť celú genézu vývoja danej problematiky vzhľadom na potrebu objektívne posúdiť pripravovanú novelu zákona o osobitnom príspevku baníkom a reagovať na obštrukcie časti zamestnávateľov, ktorých snahou je vyriešiť si vlastné problémy vyplývajúce z dlhoročného a trvalého podhodnocovania ceny práce v baníctve.

Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky zásadne nesúhlasí s požiadavkami, ktoré sa zamestnávatelia snažia presadiť prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu. Tieto požiadavky smerujú proti základným princípom návrhu zákona, ktoré je možné vyjadriť nasledovne. Baníctvo nemôže byť považované za celoživotné povolanie. Zdravie baníkov je nevyhnutné chrániť pred enormným nárastom chorôb z povolania a ďalších všeobecných ochorení. Baníci majú nárok tak ako všetky ostatné profesie užiť si priemerný dôchodkový vek aspoň v relatívnom zdraví. Novelizovaný zákon nesmie mať za následok vznik novodobých vazalov, baníkov, ktorí budú musieť pracovať v podzemí na najťažších prácach do dosiahnutia veku 55 rokov, aby mohli získať osobitný príspevok baníkom, napr. ako odmenu za 35-ročnú prácu vykonanú v podzemí. Hlavnou úlohou novelizovaného zákona nie je riešiť problémy zamestnanosti v baníctve, i keď sekundárne ich riešenie pozitívne ovplyvní. V tejto súvislosti považujeme za nevyhnutné upozorniť na fakt, že novela zakotvuje prísnejšie podmienky na získanie nároku na osobitný príspevok baníkom, ktoré spočívajú najmä v skutočnosti, že veková hranica na získanie nároku na osobitný príspevok baníkom sa zvýši oproti platnej právnej úprave v súlade so zvýšením dôchodkového veku z 50 na 55 rokov veku. Prepočty, ktoré skupina lobujúcich zamestnávateľov podsúva ako ohrozenie štátnych financií, nie sú prepočtami, ktoré by zodpovedali štandardným postupom pri stanovení dopadu konkrétneho návrhu zákona na štátny rozpočet. Napokon stačí ich porovnať s prepočtami pripojenými k poslaneckému návrhu.

Náš odborový zväz v žiadnom prípade nemieni robiť na ústavné orgány nátlak a vytĺkať nezaslúžené výhody. Očakávania baníkov sú však v tomto prípade predsa len podstatne odlišnejšie od predstáv ich zamestnávateľov. Žiadame vás preto, vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, o podporu novely zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v takom znení, ako bola predložená do prvého čítania, a nepodporili také pozmeňujúce návrhy, ktoré budú zásadným spôsobom meniť podstatu novely zákona a budú v neprospech baníkov.

S pozdravom predseda Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Jozef Škrobák."

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto bol ten materiál, ktorý ste mali k dispozícii vtedy, keď sa prvýkrát predkladal do Národnej rady tento pozmeňujúci návrh.

Ešte by som chcel doplniť jednu vec, že na pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Vaľová, je 21 podpisov. Pochopiteľne, tento pozmeňujúci návrh bol v prospech baníkov. A tu sa už objavil aj podpis pána poslanca Jánoša, lebo tam je to, dá sa povedať, pozitívne. Tam, kde to nebolo do takej oblasti pozitívne, tam sa pán poslanec nepodpísal.

Ja som si podrobne preštudoval aj druhé podanie tohto návrhu do parlamentu, kde došlo k určitým zmenám a sú zakotvené v tomto zákone aj určité náležitosti, ktoré boli dané aj v tom poslaneckom návrhu pani poslankyne Vaľovej, pochopiteľne, aj ďalšie veci, je tam jedna rozdielna podstatná vec a to je tých 5 rokov. Ale, pochopiteľne, o celom zákone budeme viac debatovať a komunikovať na jednotlivých výboroch v druhom čítaní.

Ja by som chcel povedať, že pri tom určitom lobistickom tlaku, ktorý tu nastal, resp. určitých riešeniach pri prvom predkladaní tohto zákona to ohrozenie, že tento zákon a tento pozmeňujúci návrh v Národnej rade neprejde, bolo veľké. Preto pán poslanec sa musel rozhodnúť, ako bude ako predkladateľ pokračovať ďalej. Musel sa rozhodnúť, a poviem to otvorene a na plné ústa, medzi Audi A8 a tým, či hodí cez palubu všetkých baníkov, ktorí si zaslúžia, dá sa povedať, aby tento zákon v takom predložení bol schválený, ako to bolo z ministerstva hospodárstva. Viete, pán poslanec Jánoš neváhal ani sekundu. On hodil cez palubu všetkých baníkov, a tým ukázal, ako mu záleží na baníckom stave. Ďakujem vám pekne za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP