Čtvrtek 5. února 2009

Tretí deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

5. februára 2009 o 9.00 hodine

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram tretí rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

V zmysle tradičnej procedúry o ospravedlnenie požiadali na dnešnom rokovaní: pán podpredseda Viliam Veteška a poslanci Ferdinand Devínsky, Michal Lukša a Ján Slota.

V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 882.

Teraz poprosím pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo, pána poslanca Bobríka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Jozef Halecký, ktorému teraz odovzdávam slovo.

J. Halecký, poslanec: Príjemné a dobré ráno prajem všetkým.

Vážené dámy, vážení páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem aj ja prispieť k tejto problematike, k problematike, ktorá bola veľmi výstižne a veľmi dobre, a dá sa povedať, možno aj účinne predostretá pani profesorkou Tóthovou a pani poslankyňou Muškovou, pretože je to problematika, ktorá má svoje miesto práve v tejto dobe a je to problematika, ktorá je zrelá na riešenie, dá sa povedať, v tomto čase, pokiaľ to už nie je neskoro.

Chcel by som sa k tejto otázke postaviť skôr z hľadiska medicínskeho ako lekár, ako kardiológ a poukázať na dôsledky, ktoré alkohol má na ľudí a predovšetkým na mladú generáciu a aké sú špecifiká tohto účinku práve na deti, na adolescentov.

Musíme zdôrazniť, že boj s alkoholom je nielen problém dnešných dní, ale je to problém, dá sa povedať, dlhých rokov, desaťročí a storočí, pretože alkohol pôsobí nielen ako niečo negatívne v spoločnosti, ale má aj svoje pozitíva. O týchto sa, samozrejme, z tých propagandistických dôvodov nehovorí veľa a nehovorí často, ale je potrebné zdôrazniť, že alkohol je do určitej miery ako liek, čiže ako prostriedok, ktorý uvoľňuje napätie, uvoľňuje úzkosť. Je ako prostriedok, ktorý znižuje pocit ohrozenosti, zvyšuje sebavedomie, teda je to chemická látka a prostriedok, ktorý, dá sa povedať, v tom pozitívnom náhľade pomáha človeku prekonávať nielen bežné denné, ale aj tie dlhodobé problémy a ťažkosti. Samozrejme, ako každá chemická látka, ktorá má priaznivý účinok na organizmus v určitých dávkach a v určitých situáciách, pri zneužití, pri nadužívaní a v tom celkovom globálnom používaní má aj svoje negatívne dôsledky, ktoré majú hlboký ekonomický, finančný, ale aj zdravotný dôsledok.

Ako vieme, alkohol spôsobuje celý rad chorôb. Uvediem ako príklad len súvislosť s cukrovkou alebo s diabetes mellitus, kde priama konzumácia alkoholu ničí bezprostredne bunky podžalúdkovej žľazy, znižuje množstvo hmoty, ktorá produkuje inzulín a tak vlastne dochádza k tomu, že predčasne u tých ľudí, ktorí nadužívajú alkohol, vzniká cukrovka a vieme, že je to problém sám osebe, pretože zapríčiňuje celý rad komplikácií ciev, mozgu, srdca, nervov a ostatných systémov. Je to len jeden príklad toho, že alkohol vplýva negatívne na organizmus, ale ako už bolo aj povedané, alkohol veľmi úzko súvisí s úrazmi, veľmi úzko súvisí so správaním sa dospelých, ale aj detí, súvisí, dá sa povedať, s podstatnými a rozhodujúcimi negatívnymi javmi v doprave, úrazovosti a v negatívnych dôsledkoch v kombinácii aj s ďalšími toxickými látkami, teda s drogami. Tí, čo užívajú alkohol, obyčajne aj fajčia a určité percento z týchto ľudí sa nakoniec v priebehu vývoja svojej osobnosti dopracuje aj k tvrdším, už spoločensky netolerovaným drogám.

Z tohto pohľadu chcem zdôrazniť, pokiaľ hovorím ešte o týchto pozitívno-negatívnych dôsledkoch alkoholu, ako som spomínal, alkohol zapríčiňuje dôsledky aj psychické. Má vplyv na vývoj mozgu nielen dospelých, ale hlavne detí a adolescentov. Je vedecky proklamované, že jedno poldeci bežného alkoholu zapríčiňuje smrť alebo zničenie desaťtisíc mozgových buniek. Je pravda, že tých mozgových buniek je vyše desať miliárd, ale keď si predstavíme tých, ktorí užívajú alkohol dennodenne, tak tam vidíme, že sa to prejavuje aj na poškodení mozgu, ktoré má dokonca aj svoj názov, aj svoje morfologické a patologicko-anatomické charakteristiky.

Chcem zdôrazniť túto skutočnosť, čo súvisí aj s predkladaným zákonom pani profesorky Tóthovej a pani poslankyne Muškovej, že u detí pôsobenie alkoholu má tú zvláštnosť a to špecifikum, že u nich sú dôsledky väčšie. To znamená, že poškodenie či už mozgových buniek, ale aj orgánov s vnútorným vylučovaním je častejšie, je vo väčšom rozsahu ako u dospelých. U detí a adolescentov alkohol má vplyv aj na psychický vývoj, sexuálny vývoj a má podstatný vplyv na poruchy správania, ktoré sa môžu v dospelosti fixovať. Kvôli zaujímavosti môžem uviesť, že alkohol napríklad u dievčat, kde je vyšší výskyt užívania alkoholu ako v relácii v dospelom veku, je zvýšená náchylnosť napríklad na obezitu, čo je základnou zdravotnou, ale možno povedať, aj určitou kozmetickou požiadavkou u dievčat v tomto veku dodržiavať diétu tak, aby mali primeranú postavu. Alkohol v tomto smere nielenže vplýva na psychiku, ale aj priamo na enzymologické procesy, ktoré zvyšujú náchylnosť na obezitu.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že interval medzi vznikom závislosti u dospelých a u detí je rozdielny. U detí a u adolescentov návyk na alkohol a strata kontroly je podstatne kratšia ako u dospelých. Čiže deti si skôr zvyknú na alkohol, skôr vzniká závislosť a potom vznikajú často aj kombinácie užívania spoločensky tolerovaných drog, ako sú cigarety, možno tu priradiť aj kávu, ale aj značne sa rozširujúce tvrdšie drogy v dospelosti. To znamená, že tento zákon, ktorý chráni hlavne deti a dospievajúcich, je v tom rozhodujúci, že má nielen určitý represívny charakter, ale hlavne výchovný, pretože tá výchovná časť je veľmi dôležitá hlavne v tomto veku, vo veku detí a vo veku dospievajúcich.

Celé výchovné zameranie je väčšinou usmernené na stredoškolákov, to znamená, že väčšinou na mladých ľudí vo veku nad 12 rokov, avšak podstatné návyky, či už pozitívne, alebo negatívne, ale aj ten rozhodujúci vzťah k alkoholu sa fixuje, upevňuje v psychike, ale aj v povedomí medzi ôsmym a dvanástym rokom. To znamená, že aj výchovné pôsobenie, osobný príklad alebo pozitívny, alebo negatívny musí byť skôr, ako je to bežné v bežnej výchovnej praxi. Z tohto dôvodu vidím aj prínos prijatia tohto zákona u predkladateliek, že má aj mimo svojho represívneho obsahu hlavne výchovný charakter a charakter taký, že v spoločnosti vie a mal by vytvoriť atmosféru, že deti a hlavne ich rodičia by si mali uvedomiť, že je to nielen neprístupné dávať alkohol deťom, nielen trestné, ale aj z hľadiska výchovného malo by to vytvoriť v rodinách, na školách takú atmosféru, aby sa alkohol stal problémom už v samých začiatkoch detí a mládeže.

Z tohto dôvodu pokladám za dôležité, aby sme presadili tento zákon do praxe, aj keď svoju určitú nejakú averziu celospoločenskú na začiatku mal, myslím si, že atmosféra v posledných mesiacoch, polroku, roku sa mení k tomu, že je tolerovaný v širšom zmysle slova a nakoniec bude akceptovaný nielen parlamentom, ale aj všetkými činiteľmi, ktoré majú podstatný vplyv na jeho prijatie. Preto ja odporúčam aj z hľadiska lekárskeho, aj z hľadiska celospoločenského venovať sa tejto problematike a presadiť tento zákon nielen v parlamente, aby bol platný a účinný, ale hlavne presadzovať ho potom v praxi a v praxi pôsobenia na deti, na mládež a, samozrejme, že aj na dospelých. Takže ja tento zákon s radosťou podporím.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou - pán poslanec Pavol Minárik. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Napriek v závere deklarovanej podpore tomuto návrhu si dovolím, pán Halecký, k vám jednu poznámku. Treba si uvedomiť, že predkladateľky jasne špecifikujú tú cieľovú skupinu, na ktorú by to malo dopadnúť, do pätnásť a do osemnásť rokov. V tejto vekovej skupine hovoriť o alkohole a potrebe cez neho odreagovať sa a unikať z úzkosti, je podľa mňa úplne nemiestne. V tejto vekovej skupine užívať na akýkoľvek únik alebo odreagovanie sa z psychickej záťaže akúkoľvek psychotropnú látku možno podľa mňa užívať len pod dozorom lekára a takéto skupiny by ani nemali mať také ťažkosti, ak sa k nim budeme správať v celej spoločnosti trošku ináč ako dnes, tým myslím menej nevšímavo. Naozaj, hovoriť o alkohole ako pozitívno-negatívnom pre deti do 18 rokov nie je na mieste.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktickú poznámku - pán poslanec Halecký. Má slovo.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K tomu pozitívno-negatívnemu pôsobeniu som chcel len poukázať, že alkohol sa neužíva preto, že ľudia chcú, ale že ich to k tomu ťahá, že sú náchylní na to užiť prostriedok, ktorý uvoľňuje úzkosť a uvoľňuje a zlepšuje, dá sa povedať, ten štandard, kľud, uvoľnenosť v živote. To neznamená, že to odporúčam. Ja len hovorím, že alkohol sa neužíva náhodou, ale alkohol sa užíva preto, že má taký a taký účinok na ľudí. Už známy stresológ Selye, ktorý pochádzal z nášho územia, proklamoval tézu, že samotný stres v živote má väčšie dopady, negatívne aj konkrétne dôsledky ako samotné užívanie alkoholu a drog. To znamená, že alkohol je ako anxiolytikum, čiže uvoľňuje práve tento stres. Tu len chcem poukázať na to, že je snaha človeka, aby mal pohodu telesnú, duševnú a alkohol je jeden z prostriedkov. O tom, že je to problém, chcem len poukázať, že stačí si zájsť, či už v Bratislave alebo v mestách, ale aj na dedinách, že vinárne, reštaurácie, diskotéky sú plné mladých ľudí a tam sa užíva alkohol alebo je snaha užívať alkohol, a samozrejmá vec, že nie je žiadnym tajomstvom aj drogy vo veľkom rozsahu. A vtedy pôsobiť na 15- a 18-ročných je už neskoro. Už si s nimi nedajú rady ani rodičia, ani v škole, ani policajti. Toto pôsobenie o negatívnom vplyve musí byť skôr, pred 12 rokom a práve tento zákon by mal mať aj okrem iného tento dosah a význam.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chcem sa opýtať, či pani navrhovateľka chce zaujať stanovisko. Má slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa touto cestou poďakovala všetkým tým kolegom, ktorí v rozprave vystúpili, podporili tento legislatívny návrh.

Musím konštatovať, že okrem tých, ktorí vystúpili, viacerí, aj z opozície, mi tlmočili podporu tohto legislatívneho návrhu, takže verím, že do druhého čítania prejde. A tak ako to viacerí zdôraznili, naposledy pán poslanec Halecký, bude treba hlavne po jeho prijatí tlačiť na aplikačnú prax, aby ho realizovala. Osobne odmietam všetky úvahy, že predložený legislatívny návrh je nerealizovateľný. Nie je to pravda. Je realizovateľný pri dobrej vôle.

Obdobné úpravy v zahraničí sa už dlhé roky realizujú a v mnohých štátoch úspešne. A čo chcem povedať k tomu, tlač, hlavne tlač veľmi prispieva k tomu, aby neboli tieto zákony porušované a aby boli vyvodzované dôsledky. Nemenované dcéry nemenovaného prezidenta si dovolili kúpiť alkohol a len ho ochutnať a celá tlač ich pranierovala. Pranierujú sa školy, kde sa to stane a podobne.

V tejto súvislosti chcem povedať, že na Slovensku je dnes už katastrofálna situácia. Kto si dnes prečítal Nový čas alebo včera počúval Televízne noviny, nedá mi to nezverejniť, kde moderátor uviedol, citujem: "Dve študentky strednej školy v Partizánskom si vyučovanie spríjemňovali šokujúcim spôsobom. Počas vyučovania priamo pred očami svojej triednej učiteľky pili alkohol. Tá účasť nikomu neoznámila a preto zrejme dostane výpoveď. Bez trestu nezostanú ani žiačky." A čo bola podstata, študentky strednej školy prišli do školy na mol opité. Ich spolužiaci, ešte máme aj deti, ktoré sú kritické, všetko natočili na mobil. Natočili, ako si tieto žiačky miesto kníh vyložili na stôl fľaše s alkoholom. Bolo to počas vyučovacích hodín, nie počas prestávky. Tieto žiačky mali 16 rokov. Ich triedna učiteľka toto nutne musela vedieť, musela vidieť. Dve opité žiačky a proti dvom opitým žiačkam vôbec nezakročila. Práve naopak, celú vec sa snažila ututlať. Na videu, aj v spomínanom Novom čase sú presne uvedené zábery a televízni diváci, ktorí pozerali včera Televízne noviny JOJ, to mohli vidieť, doslova sa potácali po chodbách počas vyučovania a jedna z nich sa pri vychádzaní z triedy zrútila na podlahu.

Vážení, ak je situácia taká, že nielenže deti pijú, ale pijú v škole a učitelia, žiaľ, niektorí to ani neohlásia, tak, prosím vás, kto mi hovorí, že nemáme dávať oznamovaciu povinnosť. Ja si myslím, že toto je dôkaz, že učiteľom treba dať oznamovaciu povinnosť, tak ako to my dávame zákonom. A neoznámenie už je nie porušenie príslušného školského poriadku, ale je porušenia zákona, kde potom už musia byť vyvodené vážne disciplinárne dôsledky, pretože to máme v predpisoch.

Ďalej by som chcela zdôrazniť, pretože nielen pán poslanec Novotný včera, ale aj v tlači sa vyskytujú názory, že túto problematiku netreba dávať samosprávam na riešenie, že je to pokryté priestupkom. Rodič, ktorý má zaplatiť pokutu za maloleté dieťa, ktoré poruší zákon, musí zaplatiť pokutu a že sa to má vymáhať priestupkovým zákonom. Ja chcem povedať, že to nie je pravda. Priestupok je zavinené konanie. Priestupkové konanie možno uplatňovať len proti tomu, kto priamo niečo zaviní. Toto je správny delikt bez zavinenia. Rodič nezaviní konkrétne nič, ale nesie zodpovednosť za svoje dieťa do 15 rokov, teda delikt, správny delikt bez zavinenia.

Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem viac hovoriť, aj keď táto problematika je veľmi vážna. Bolo by ju treba rozdiskutovať ešte aj z hľadiska čo vylepšiť. Ja vás veľmi prosím, aby v druhom čítaní, čomu verím, že sa tento legislatívny návrh doň dostane, ste dávali pripomienky. Ak máte pocit, že pre vykonateľnosť v praxi by niektoré úpravy bližšie viac pomohli, bolo by to efektívnejšie, s pani poslankyňou Muškovou sme ústretové a nielenže tie pripomienky prijmeme, ale budeme vám za to aj povďačné.

Posledná myšlienka. Tento zákon nie je neželateľný, plazivý zásah štátu do súkromnej sféry rodičovskej. Tento zákon je už legislatívna úprava, ktorá prichádza nie päť minút pred dvanástou, ale už desať minút alebo aj hodinu po dvanástej. Pretože vyberte si tabuľku, ktorú včera uviedol pán poslanec Novotný a uvidíte, koľko detí na ARO ide, ide do nemocnice ako na mol opité deti.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán spravodajca chce zaujať stanovisko? Nechce. Ďakujem pekne.

Ďakujem aj navrhovateľke, aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz, kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač č. 883. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 902.

Máte slovo, pani poslankyňa, uveďte predložený návrh zákona.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, uchádzam sa o vašu priazeň s novelou zákona o lesoch, ktorej základným cieľom je, aby financie získané z predaja prebytočného majetku zostali tam, kde vznikli, v slovenských lesoch a boli prednostne použité na posilnenie zdravotného stavu a odolnosti lesných porastov.

Boli sme svedkami rozpravy o zdravotnom stave našej mládeže a myslím si, že nemenej dôležité je, v akom zdravotnom stave sa nachádza aj príroda, v ktorej žijeme a s tým súvisí aj zdravotný stav lesov.

Dovoľte mi, aby som odôvodnila v krátkosti predloženie tejto novely.

Tým najzávažnejším dôvodom je materiál, ktorý vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva a ktoré mi bolo poskytnuté. Tento materiál sa zaoberá lesným hospodárením na Slovensku a súčasťou tohto materiálu je aj rozbor aktuálneho zdravotného stavu lesných porastov s prevládajúcim zastúpením smreka. V správe sa konštatuje, že po prvé jednak hrozí rozpad smrekových porastov, ktorý so sebou prináša sociálno-ekonomické a ekologické dôsledky a po druhé, že slovenské lesníctvo sa nachádza v zložitej finančnej situácii.

Ministerstvo zároveň navrhuje okamžité a dlhodobé preventívne ochranné a obranné opatrenia na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov. Ja chcem k tejto iniciatíve ministerstva prispieť touto novelou, pretože mám aj ďalší dôvod na to. Prednedávnom sa objavila v médiách správa, že lesné pozemky vo Vysokých Tatrách sú dlhodobo poddimenzované v zásobovaní draslom v súvislosti s ničivou víchricou a požiarmi, ktoré lesy vo Vysokých Tatrách postihli.

Správa ministerstva pôdohospodárstva definuje tri základné zdroje financovania ozdravných opatrení, a to:

1. Program rozvoja vidieka - os 2.

2. Vlastné zdroje z predaja prebytočného majetku.

3. Prostriedky štátneho rozpočtu na roky 2009 a 2010 v kapitole ministerstva.

Dámy a páni, cieľom predkladanej novely o lesoch je viazať prostriedky získané z predaja prebytočného majetku štátneho podniku Lesy na konkrétne preventívne ochranárske opatrenia, a to na monitorovanie zdravotného stavu lesov, vrátane pôdnych rozborov a po druhé na opatrenia na znižovanie kyslosti pôdy v lesných porastoch, najmä vápnením pôdy.

Zhrniem, podčiarknem, ten hlavný dôvod na predloženie novely je to, aby prostriedky vytvorené činnosťou štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a získané odpredajom prebytočného majetku boli určené v prvom rade na posilnenie odolnosti lesných porastov, aby finančné prostriedky zostali a slúžili tam, kde boli vytvorené - v slovenských lesoch.

Môžeme vychovávať zdravé deti, ak nebude zdravá príroda? Pýtam sa vás. Človek a príroda tvoria symbiotickú jednotu a zdravá príroda podporuje zdravie človeka. Preto si dovoľujem požiadať vás o podporu môjho návrhu.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, teda výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Pán poslanec Ľuboš Martinák má slovo.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 354 z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky relevantné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, čo odôvodním v rozprave.

V prípade, že Národná rada Slovenskej republiky sa uznesie v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2009 č. 902 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne. Takže otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, registrujem prihlášku do rozpravy pána spravodajcu. Ďalej registrujem - pán poslanec Lebocký, do rozpravy? Áno. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán spravodajca, potom vystúpi pán poslanec Lebocký.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako bolo zrejmé, cieľom predkladanej novely zákona o lesoch je viazať prostriedky z predaja prebytočného majetku Lesy Slovenskej republiky, š. p. na konkrétne ochranárske opatrenia a to monitorovanie zdravotného stavu lesov, vrátane pôdnych rozporov a opatrenia na zníženie kyslosti pôdy v lesných porastoch, najmä vápnenie pôdy.

Ďalej pani poslankyňa Jarmila Tkáčová správne uvádza v dôvodovej správe tri zdroje financovania: z Programu rozvoja vidieka, ďalej sú to vlastné zdroje z predaja prebytočného majetku a ďalej z prostriedkov štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva.

Na predmetnom poslaneckom návrhu ako spravodajca vidím tri závažné nedostatky.

1. § 55 ods. 1 znie, citujem: "S cieľom trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch štát z prostriedkov štátneho rozpočtu zabezpečuje rôzne činnosti, napríklad stratu z hospodárenia v lesoch, lesnícky výskum a štátne úlohy lesníckeho výskumu a medzi nimi je aj pod písm. j) monitorovanie zdravotného stavu lesa." Teda ja nevidím dôvod, prečo striktne dávať zákonom, aby tento výkon bol uhrádzaný z vlastných zdrojov z predaja prebytočného majetku, keď raz máme dané zákonom, že je tu na to štátny rozpočet. Nevidím dôvod, prečo zväzovať ruky obhospodarovateľovi lesa zákonom, v tom prípade podniku Štátne lesy Slovenskej republiky.

2. Ten istý paragraf, to je § 55 v ods. 5 rieši činnosť uvedenú v ods. 1 písm. j), to je práve monitorovanie zdravotného stavu lesov s možnosťou použiť finančnú pomoc z rozpočtu Európskej únie. Nevidím opäť dôvod, prečo zväzovať ruky v oblasti financií práve z vlastných zdrojov z predaja prebytočného majetku pre štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, keď predmetný štátny podnik má možnosť túto finančnú pomoc získať z rozpočtu Európskej únie.

3. Ďalší a možno najväčší nedostatok vidím z praktickej lesníckej činnosti. Každý z nás vie, že les je neustále sa vyvíjajúca geobiocenóza. Obhospodarovateľ lesa zodpovedá za zdravotný stav lesa, za ekologickú rovnováhu. Formou odborných lesných hospodárov tento obhospodarovateľ prevádza hospodárske výkony v lesoch na základe platného lesného hospodárskeho plánu. Ako lesník môžem zodpovedne povedať, že jednotlivé činnosti v lesoch na seba bezprostredne nadväzujú. My nemôžeme klásť niektoré výkony prioritou nad iné. Isteže, to, čo povedala pani poslankyňa, sú závažné problémy, ale rovnako závažné sú aj oblasti v ochrane lesa, oblasti v obnove lesa, kde napríklad priamo obhospodarovateľovi zákon ukladá zabezpečiť obnovu, to znamená, zalesnenie holín do dvoch rokov od vzniku holiny. Preto je tu daná finančná možnosť, odkiaľ čerpať prostriedky, konkrétne pre štátne lesy jednak z Programu rozvoja vidieka, jednak aj z prebytku prebytočného majetku, jednak z prostriedkov štátneho rozpočtu, ako sme sa dozvedeli v § 55 v ods. 5 aj z prostriedkov Európskej únie. A preto nevidím skutočne dôvod zväzovať ruky obhospodarovateľovi z prostriedkov z predaja prebytočného majetku a dávať to do zákona.

A preto podávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom poslaneckom návrhu zákona.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani navrhovateľka, chcete vystúpiť teraz? Nech sa páči. Odpustite, pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku má navrhovateľ prednosť.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ja len veľmi krátko na rozpravu budem reagovať záverečným slovom, ale keďže pán spravodajca ako spravodajca nenavrhol procedúru podľa § 73 ods. 3 písm. c) pokračovať v rokovaní o návrhu, tak tento procedurálny návrh podávam v rozprave. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Tibor Lebocký, má slovo.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, sme v prvom čítaní, budem maximálne stručný, pokiaľ sa mi to podarí. Hneď v úvode chcem povedať, že samotná myšlienka, aby prostriedky, ktoré boli vyprodukované v lese, zostali v lese, sa aj mne veľmi páči a myslím si, že je to záležitosť, ktorou sa zaoberá aj súčasné vedenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky v rámci určitých opatrení financovania lesníckych činnosti pre budúcnosť a rozhodne tieto opatrenia sú uvedené, resp. tieto východiská sú uvedené aj v materiáli, ktorý tu pani predkladateľka vo svojom úvodnom slove už spomínala.

Nedá mi však, aby som nezareagoval v podstate na trošku iné dôvody a aby som neuviedol iné argumenty, týkajúce sa tohto samotného predloženého právneho predpisu.

Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážená pani predkladateľka, vážení hostia, ak dovolíte v záujme dodržania § 73 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, sa vo svojom krátkom vystúpení nebudem venovať legislatívnotechnickým nedostatkom predloženého návrhu zákona, ale poukážem na podstatné skutočnosti, na ktoré by sa v rámci všeobecnej rozpravy malo v súvislosti s lokalizáciou podstaty zákona rozhodne upozorniť. Rád by som pani navrhovateľke pripomenul, že účelová viazanosť finančných prostriedkov sa uplatňuje len na prostriedky štátneho rozpočtu a podľa môjho názoru ju nemožno uplatňovať na finančné prostriedky samostatného podnikateľského subjektu, ktorým štátny podnik v zmysle zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov bezpochyby je. Pritom upozorňujem, samozrejme, na to, že § 50 a) sa vzťahuje len na štátne podniky, to znamená, v súčasnosti na Lesy Slovenskej republiky, š. p. Lesohospodársky alebo teda lesopoľnohospodársky podnik Ulič, š. p. a Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p. Navyše sa takýmto prístupom porušuje ústavná zásada rovnakej ochrany vlastníctva, keďže štátny podnik pri rovnakom druhu podnikania bude mať aj iný rozsah práv a povinností ako iné podnikateľské subjekty v lesnom hospodárstve. Toto je, myslím si, veľmi vážny argument a zrejme nebude problém, aby ho pani navrhovateľka akceptovala, pretože ona sa vo svojich vystúpeniach často odvolávala na ústavnoprávne princípy predkladaných návrhov zákonov.

Nie je správne, žiaľ, ani použitie odkazov na § 55 zákona o lesoch, pretože tento rieši len použitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, nemôže sa teda uplatňovať na prostriedky štátneho podniku, ktorý je samostatným podnikateľským subjektom. Návrh zákona navrhuje z prostriedkov štátneho podniku hradiť monitorovanie zdravotného stavu lesov vrátane pôdnych rozborov. Tieto činnosti však nezabezpečuje štátny podnik, ale v zmysle § 29 ods. 2 písm. a) orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa, ktorou v súčasnosti je Lesnícka ochranárska služba v Banskej Štiavnici ako organizačný útvar príspevkovej organizácie, v tomto prípade Národného lesníckeho centra zriadeného Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Štátny podnik by teda túto činnosť musel objednávať u vyššie uvedenej organizácie. Predkladateľka návrhu zákona mala pri tom možno na mysli zabezpečenie povinností obhospodarovateľa lesa vyplývajúcich z § 28 ods. 1 písm. a) zákona o lesoch, to znamená, zabezpečiť zisťovanie a evidenciu výskytu a vývoja škodlivých činiteľov a nimi spôsobeného poškodenia lesa.

Povinnosť zabezpečiť preventívne opatrenia na ochranu lesov vyplýva pre každého, opakujem, pre každého z obhospodarovateľov lesov z § 28 zákona o lesoch. Je preto zbytočné túto povinnosť duplicitne riešiť, najmä, ak táto nie je riešená celoplošne pre všetky lesy, ale len na časti územia obhospodarovaného štátnymi podnikmi. Pritom štátne organizácie obhospodarujú len 55,5 % lesných pozemkov porastených lesom. Navrhované ustanovenia sú teda z hľadiska alebo z tohto aspektu, ako som uviedol, z hľadiska zabezpečenia celoplošnej ochrany lesa, nesystémové.

Návrh zákona podľa dôvodovej správy nadväzuje na materiály predkladané Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rokovanie vlády Slovenskej republiky s cieľom zabezpečenia priaznivého zdravotného stavu lesov, najmä lesných porastov s prevládajúcim zastúpením smreka.

V tejto súvislosti musím upozorniť na skutočnosť, že smrekové porasty sú v súčasnosti už značne poškodené a je potrebné v prvom rade vykonávať obranné opatrenia v už poškodených porastoch. Preto zameranie na preventívne opatrenia a viazanie množstva finančných prostriedkov na ne nebude dostatočne efektívne. Je preto potrebné nechať rozhodovanie o priorite jednotlivých opatrení, či už preventívnych alebo opatrení obranných, na posúdenie odborným lesným hospodárom, prípadne lesníckej ochranárskej službe.

Vážené kolegyne, kolegovia, z uvedených dôvodov dávam procedurálny návrh v súlade s § 73 ods. 3 písm. b), aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa pani navrhovateľky, už avizovala, máte slovo, pani navrhovateľka.

J. Tkáčová, poslankyňa: Dámy a páni, ani ma vôbec neprekvapuje spôsob, akým argumentujete, ani ma vôbec neprekvapuje, že nie ste ochotní v druhom čítaní sa rozprávať o tom, ako by sme to spoločne riešili lepšie, keď si myslíte, že to nie je dobre navrhnuté. Hovorí sa, že kto chce psa biť, palicu si nájde. A už som si zvykla pri všetkých návrhoch, ktoré predkladám, že si nachádzate rôzne pseudoargumenty.

Štátny podnik Lesy vykonáva úlohy vo verejnom záujme, a preto nevidím dôvod, prečo by sme mu nemohli úlohy vo verejnom záujme ukladať zákonom. Podľa môjho názoru je prevencia, profylaxia prioritou, pretože je to najlacnejšie opatrenie a je to dlhodobé opatrenie. V posledných dňoch, možno v posledných mesiacoch vidíme, že si neviete so zdravotným stavom lesov dať poradiť. Pre vás je najlepšie opatrenie zobrať tony chémie a nasypať ich do našich lesov, aby ste zabili lykožrúta. Pritom, keby sa boli opatrenia urobili oveľa skôr vo forme profylaxie, toto opatrenie by nebolo dnes potrebné.

Nastavujem vám zrkadlo a obraz, ktorý vidím, je nelichotivý. Jedno hovoríte, druhé konáte. Možno viete, možno neviete, že len lesy na Orave potrebujú miliardy korún na to, aby sa kyslosť v pôde znížila. Máte tieto prostriedky v rozpočte? Máte vybavené projekty v Európskej únii, ktorými by ste toto zabezpečili? Dôsledkom nezníženia kyslosti pôdy je vymieranie týchto lesov na Orave.

Návrh, ktorý podávam, je, samozrejme, len doplnkovým financovaním a práve preto si myslím, že môže byť a mal by byť účelovo viazaný na prevenciu a profylaxiu, pretože je to lacnejšie opatrenie.

Ešte raz zopakujem, bola by som veľmi rada, keby ste ustúpili z tej vašej tvrdohlavosti, keby ste návrh zákona posunuli do druhého čítania. Môžeme sa baviť o tom, ako profylaxiu a prevenciu zabezpečiť aj v súkromnom sektore. A preto dúfam, pretože ja stále verím v ľudskú dobrotu a zdravý sedliacky rozum, a chcem vás poprosiť, aby ste tento návrh zákona predsa len posunuli do druhého čítania.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať. Má slovo.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani navrhovateľka, môžem vás ubezpečiť bez toho, aby to bolo nejaké chválenkárstvo, že pracujem v lesníckej prevádzke 26 rokov a skutočne viem, o čom rozprávam. Veď vy ste tu vystúpili ako sama proti sebe. Veď skutočne nechajme voľnosť obhospodarovateľovi, aby mohol použiť jednak prostriedky z Programu rozvoja vidieka, samozrejme, aj z vlastných zdrojov z prebytočného majetku a jednak z prostriedkov štátneho rozpočtu a dokonca z prostriedkov Európskej únie. Nedávajme, nenúťme obhospodarovateľa k tomu, aby vyslovene bol viazaný na prostriedky z predaja prebytočného majetku. Čo ak, aj sa to stáva, nepredá prebytočný majetok. Čo potom? Čo potom urobí odborný lesný hospodár pri previerkach lesného hospodárskeho plánu? Preto, vážené poslankyne, páni poslanci, rozhodnem sa jednoznačne pre to, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona, a to práve z dôvodu oživovania zdravotného stavu lesov a ekologickou rovnováhou v prírode. Pretože, bohužiaľ, či chceme, alebo nie, všetko dnes je viazané na finančné prostriedky a jednoducho, nech obhospodarovateľ má celú škálu finančných prostriedkov, aby sa mohol rozhodnúť, z ktorej kapitoly finančných prostriedkov nahradí predovšetkým ochranárske a pestovateľské práce.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem navrhovateľke aj spravodajcovi.

Teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Júliusa Brocku, Márie Sabolovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona má parlamentnú tlač č. 884 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 903.

Slovo má teraz pani poslankyňa Monika Gibalová, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. Máte slovo.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážené dámy a páni, pred štvrťrokom, keď bol prijatý zákon o sociálnych službách a diskusia k tomuto zákonu, som konštatovala už pri prijímaní zákona aj vo výbore, že návrh tohto zákona evidovaný ako parlamentná tlač č. 740 je nositeľom kvázi morovej nákazy.

Generálnou líniou tohto schváleného zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách z novembra 2008 je vo všeobecnosti znemožnenie slobodného rozhodovania sa klienta pri výbere subjektu poskytujúceho sociálne služby. Tento zákon znamená praktické uzákonenie monopolu obcí a VÚC na vykonávanie sociálnych služieb. A znamená vytvorenie podmienok pre hospodárske zruinovanie neverejných, neziskových poskytovateľov sociálnych služieb.

Skôr, než sa zmienim o návrhu novely, ktorou chcem spolu s kolegami z KDH - a verím, že za vašej podpory - odstrániť tie najvypuklejšie deformácie platného zákona, pozastavím sa pri niektorých momentoch, aj pri koreňoch zákona o sociálnych službách.

Nedá mi nepovedať niekoľko veľmi podstatných vecí.

V súvislosti so zákonom o sociálnych službách sa stretávam najmä s dvoma mystifikáciami. Tou prvou je tvrdenie, že návrh zákona vypracovaný ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a predložený vlani do parlamentu bol vyhovujúci. A druhou mystifikáciou je názor, že kvalitu schváleného zákona zásadným spôsobom ovplyvnila poslankyňa za Smer Jana Vaľová. Obidva tieto názory sú podľa môjho hlbokého presvedčenia výsledkom hlbokého nepochopenia filozofickej orientácie tvorcov tohto návrhu a aj procesu schvaľovania zákona v parlamente.

Prvé tvrdenie, t. j. že návrh zákona vypracovaný ministerstvom práce a predložený do parlamentu v októbri 2008 bol vyhovujúci, nezodpovedá skutočnosti, pretože mal dva základné nedostatky. Predovšetkým nedával klientovi možnosť slobodne si vybrať poskytovateľa sociálnej služby a to napriek tomu, že právo slobodnej voľby bolo formálne deklarované v § 6. Jednotlivé ustanovenia návrhu zákona v skutočnosti zabezpečovali monopolné postavenie subjektom zriadeným obcami a VÚC-kami, znemožňovali konkurenciu neverejných neziskových poskytovateľov, pretože klient mal možnosť slobodne si vybrať poskytovateľa služby iba vtedy a len vtedy, ak obec alebo VÚC takúto službu nemôže poskytnúť.

Návrh zákona, ten pôvodný, tiež finančne znevýhodňoval neverejné neziskové subjekty poskytujúce paralelné služby s obcami a znevýhodňoval aj klientov, ktorí sa rozhodnú využiť ich služby, tým, že im ukladal povinnosť zaplatiť náklady spojené s poskytovaním sociálnej služby v plnom rozsahu.

Druhé tvrdenie, že kvalitu schváleného zákona zásadným spôsobom ovplyvnila poslankyňa za Smer Jana Vaľová, je výsledkom zastierania si očí pred realitou, pred skutočnými zámermi ministerstva a je aj výsledkom neznalosti pomerov v parlamente. Je pravdou, že kolegyňa Vaľová predložila pozmeňujúce návrhy až na rokovaní pléna v 53 bodoch, ktoré zaberali 12 strán formátu A4. Kto len trochu pozná pomery v parlamente, vie, že poslanec s kvalitami pani Vaľovej nie je schopný vypracovať kvalifikovane taký rozsiahly návrh. Tu sa ponúka jediné vysvetlenie. Tety z ministerstva potrebovali zasiahnuť do znenia návrhu zákona a mohli tak urobiť iba s pomocou koaličného poslanca ako obetného baránka, na čo využili pani poslankyňu a moment nášho prekvapenia. Súhlasím s tvrdením, že prednesením návrhov na poslednú chvíľu neposkytla pani Vaľová príležitosť vyjadriť sa k nim ostatným členom výboru pre sociálne veci a rodinu, ale ani subjektom, na ktoré sa vzťahuje.

Preto musím, žiaľ, konštatovať, že pani poslankyňa Vaľová zo strany Smer je zvedená a opustená, pretože úradníčky z ministerstva a ani pani ministerka Tomanová kolegyňu Vaľovú v nasledujúcich rozhlasových ani televíznych diskusiách na túto tému vôbec neobhajovali, práve naopak, pomáhali vytvárať dojem, že išlo o jej osobnú iniciatívu a my s tým nemáme nič spoločné. (Potlesk.) Jednoducho ju nechali v kaši, dali od nej ruky preč podľa hesla po použití odhodíme.

Považujem za potrebné zdôrazniť, že pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli od úradníkov z ministerstva v podaní pani Vaľovej, nezmenili podstatu návrhu zákona, ale iba precizovali jeho znenie v tom smere, aby sa ešte dokonalejšie a jasnejšie a raz a navždy podľa predstáv tejto vlády a koalície obmedzila možnosť slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby, aby sa zabezpečil neotrasiteľný a jedinečný monopol sociálnych služieb poskytovaných obcami a VÚC-kami v duchu hesla iba jeden kohút na jednom smetisku a aby v horizonte niekoľkých rokov došlo k ekonomickej likvidácii neverejných, neziskových poskytovateľov sociálnych služieb.

V zákone je už upravené aj znenie § 6, aby náhodou nevznikli ani najmenšie pochybnosti o tom, či klient má, alebo nemá právo slobodnej voľby poskytovateľa sociálnej služby, samozrejme, že má v mizivom počte prípadov. Chcem oživiť pamäť najmä kolegom z výboru pre sociálne veci a bývanie a vyvrátiť túto mystifikáciu, že tento zákon pokazila iba pani poslankyňa Vaľová. Keď sme mali výbor pred druhým čítaním, práve k týmto najzávažnejším skutočnostiam a obmedzeniam v zákone som dávala pozmeňujúce návrhy, ktoré, samozrejme, vo výbore neprešli. Keď som komunikovala s nemenovanými úradníkmi z ministerstva, bola som uistená, že toto sa zmení, keď som sa pýtala, kto to zmení, ako to zmení, no určite niekto z koalície. Žiaľ, musím povedať, že je to červená niť, ktorá sa tiahne celým týmto zákonom a dôsledky toho zákona budú rovnaké ako bačovanie komunistov po roku 1948, spôsobia úpadok sociálnych služieb, ale nieže spôsobia, oni už spôsobujú.

Skupina poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie predkladáme novelu zákona o sociálnych službách, ktorou chceme odstrániť tie najvypuklejšie a najhoršie ustanovenia. Chceme vytvoriť prostredie, v ktorom bude klient rovnocenným partnerom, má prednostné právo zvoliť si typ sociálnej služby, formu služby a poskytovateľa služby. Tento náš návrh odstraňuje nerovnaký prístup k neverejným poskytovateľom sociálnych služieb pri poskytovaní sociálnych služieb v prípade, ak obec alebo vyšší územný celok poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie služieb nepožiadal.

Vo všeobecnosti tento náš návrh zákona odstraňuje nerovnosť príležitostí poskytovateľom sociálnych služieb a hrubé narušenie proporcionality pri poskytovaní služieb a jednoznačne ukladá poskytnúť finančný príspevok neverejnému, riadne registrovanému poskytovateľovi, ktorý poskytuje služby, ak si ho vybrala fyzická osoba ako svojho poskytovateľa.

Rovnako novela zákona definuje poskytovanie sociálnych služieb neverejným registrovaným poskytovateľom ako verejný záujem.

Tým nechcem povedať, že touto minimálnou zmenou považujeme zákon ako-taký za dobrý. Nepovažujeme ho za dobrý, nie je dobrý, treba ho zmeniť, my sme to vždy hovorili, aj sme žiadali, aby bol prepracovaný vo fáze jeho schvaľovania, ale práve v interakcii na tieto skutočnosti, ktoré chceme zmeniť. Chcela by som vás upozorniť na výsledok jednej minianalýzy, ktorú som si pripravila v súvislosti so slobodnou voľbou poskytovaním finančných prostriedkov, a síce porovnávala som obligatórnosť a fakultatívnosť v tomto zákone, jednotlivých ustanovení vo vzťahu k slobodnému výberu a ak som porovnávala prvok obligatórnosti a fakultatívnosti v zákone o sociálnych službách podľa formy služby s priradením jednotlivých paragrafov a zaradením tejto služby medzi originálne kompetencie obce alebo VÚC, vyšlo mi veľmi zaujímavé číslo, výpočet percenta obligatórnosti zo 100 % v tomto zákone 21,32 % a to som si nevyveštila z kariet, to som poctivo vypočítala. Toto je výsledok riešenia rovnakých podmienok, rovnakého prístupu postavenia a financovania neverejných poskytovateľov, to je v hrubom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky vo vzťahu k neverejným poskytovateľom, ale aj ku klientom. Aj z tohto titulu je tento zákon sám osebe matériou na podanie na Ústavný súd. Ak sa podľa 195-ky - a vy viete, že som sa tomu stále venovala a donekonečna to opakovala -, financovanie sociálnych služieb vymykalo spod režimu zákona a podliehalo a bolo úplne závislé od politických rozhodnutí VÚC, dnes toto platí dvojnásobne.

Toľko k zákonu a k nášmu návrhu. Samozrejme, že je tu viacej tých mystifikácii. Jednou z nich je aj argumentácia, že neverejní poskytovatelia sú drahší a že ak neverejný poskytovateľ poskytuje služby, klientovi nezostane žiaden zostatok. No to sú nepravdy, pretože, ak neverejný poskytovateľ uzavrie zmluvu a bude financovaný obcou alebo VÚC-kou, pre neverejného poskytovateľa budú platiť presne tie isté pravidlá financovania ako pre verejného poskytovateľa, čo je jasne už zadefinované v tomto zákone a to nepustí. Ak neverejný poskytovateľ poskytuje služby za úhradu so ziskom, v tomto zákone už je predsa zaradený medzi poskytovateľov, ktorí poskytujú sociálne služby na platforme zisku.

Pani poslankyňa Vaľová, budete mať príležitosť sa k tomu vyjadriť a ja budem rada o tom diskutovať. Jeden malý príklad, ako je verejnosť zavádzaná, že sú drahšie služby u neverejného poskytovateľa. Do rany mi veľmi dobre prišla relácia Príklad v Rádiožurnále, kde som si vypočula príspevok o opatrovateľských službách v Ružomberku. Je to dobrý príklad toho, čo bude nasledovať, ak likvidovanie konkurencie obcami bude prebiehať v masovom meradle. Jednoducho monopol zabezpečený zákonom prinesie zvýšenie cien za služby. V príspevku pracovníčka Mestského úradu v Ružomberku obhajovala zvýšenie cien za opatrovateľskú službu, za čo mimochodom bola kritizovaná, teda mesto bolo kritizované, že zvýšilo v čase prechodu na euro ceny za opatrovateľskú službu, pritom sa mesto zbavilo konkurencie v poskytovaní opatrovateľskej služby poskytovateľom, ktorý túto službu poskytoval lacnejšie. Čo ma ale neskutočne zaujalo, bola informácia, že náklady na opatrovateľskú službu, ktoré mesto má, sú okolo 45 až 46 Sk za hodinu služby.

Poďme si zobrať na pomoc matematiku. Ak budeme pracovať s informáciou, že náklady na jednu hodinu služby a to minimálne náklady sú 100 Sk - ja sa ospravedlňujem, že hovorím o slovenských korunách, ale psychologicky je to aj pre mňa a verím, že aj pre vás jednoduchšie -, ľahko si urobíme výpočet reálnych nákladov a ceny práce opatrovateľky, a to si musíme raz a navždy povedať, koľko stojí táto služba a chcem upozorniť aj na tú skutočnosť, že cenu 100 Sk za hodinu opatrovateľskej služby si nikto nevymyslel, keď sa ráno len tak jedného dňa prebudil. Ak zoberieme, že minimálna mesačná mzda je 8 900 Sk, ak pripočítame k tomu odvody a uvažujeme, že počítame to na jeden pracovný 8-hodinový úväzok na celý rok, tak minimálna cena pri minimálnej mzde, minimálna cena práce takejto opatrovateľky za rok je 144 tis. Sk. Fond pracovného času tejto opatrovateľky je 21 dní krát 8 hodín krát 12 mesiacov, je 2 000 hodín. Ak z toho celkového fondu odpočítame obligatórne straty, dovolenky, paragrafy, PN, obligatórne straty manažérske a zoberieme to, z toho ukrojíme len 25 %, tak fond pracovného času po odpočítaní je 1 500 hodín. Ak to vydelíme 144 000 : 1 500, cena práce, reálna cena práce na jednu hodinu je 96 Sk, to znamená, pri minimálnej mzde, kde je valorizácia, kde sú iné čiastky, ktoré sú povinné aj zo Zákonníka práce. Čiže, ak niekto tvrdí, že hodina služby stojí 45 až 46 Sk a také sú náklady na službu, tak buď si to nevie vypočítať alebo porušuje Zákonník práce, lebo v tom prípade by musela opatrovateľka pri plnom úväzku dostávať polovicu z minimálnej mzdy, t. j. niečo vyše 4 000 Sk.

Čiže, konečne sa zbavme tohto tvrdenia, že neverejný poskytovateľ je drahší, či je to verejný alebo neverejný poskytovateľ, jednoducho náklady na tú službu sú také. Neverejný poskytovateľ je ešte aj v tej nevýhode aj pri ideálnych predstavách, že uzavrie zmluvu a bude financovaný podľa tohto zákona, že sa musí riadiť akousi prílohou a príspevky podľa tejto prílohy napríklad na opatrovateľskú službu tieto náklady nepokryjú ani túto minimálnu mzdu, to znamená, že prirodzene tento poskytovateľ je donútený žiadať úhradu od klienta, samozrejme, nie bezbreho, ale neverejný poskytovateľ v systéme, aký tu fungoval a funguje, a asi aj bude fungovať dlho, sa bude musieť veľmi ťažko obracať, aby si diverzifikoval zdroje a hľadal iné a iné zdroje, ak chce tieto služby vykonávať. Naproti tomu, vo výhode je verejný poskytovateľ, či je to mesto alebo VÚC-ka, pretože on si môže vo svojom rozpočte finančné prostriedky navýšiť tak, ako to schvália poslanci mestského alebo župného zastupiteľstva.

Keď hovorím o trpkom ovocí zákona o sociálnych službách, tak hovorím o reálnom stave. To, že naša argumentácia o likvidácii neverejných poskytovateľov bola namieste, aj naše obavy, dokazujú aj také skutočnosti, ktoré môžem dokumentovať listom. Žilinský samosprávny kraj napríklad prostredníctvom svojej vedúcej odboru listom zo dňa 11. 12. požiadal subjekty poskytujúce sociálne služby, ktorých zriaďovateľom nie je, aby zaslali všetky žiadosti o poskytnutie sociálnych služieb čakateľov a náležitosti k žiadostiam na samosprávny kraj. Ja citujem: "V súvislosti s blížiacim sa nadobudnutím účinnosti nového zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona Vás touto cestou žiadame o bezodkladné postúpenie všetkých žiadostí o poskytovanie sociálnych služieb spolu so súvisiacou spisovou dokumentáciou v zmysle § 106 ods. 1 vyššie uvedeného zákona a zaslanie menného zoznamu klientov, ktorým sú poskytované sociálne služby vo vašom zariadení k 31. decembru 2008 a to najneskôr do 19. decembra 2008. Zároveň Vás touto cestou chceme informovať o povinnosti postúpiť všetky žiadosti, ktoré obdržíte po 31. decembri 2008, Úradu Žilinského samosprávneho kraja." Ešte nebol účinný zákon, úradníci si už vyžiadali a už rozdeľovali klientov do zariadení, ktoré si nevybrali sami, ale o ktorom rozhodli úradníci.

Dámy a páni, možno pre mnohých nepodstatný, nepatrný, nepovšimnuteľný zákon, ktorý, žiaľ, aj pri schvaľovaní sa akosi zahmlieval, nehovorilo sa o ňom, bol na pripomienkovom, potom bol zase stiahnutý z pripomienkového, potom rýchlo, rýchlo len ho schváliť. O čo tu ide? Kdesi som počula, že strana Smer si dala predsavzatie do roku 2010 sa postarať o všetkých starých ľudí... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP