Čtvrtek 27. listopadu 2008

Tretí deň rokovania

29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

27. novembra 2008 o 9.00 hodine

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým príjemný deň.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška a ďalej poslanci Mikuláš Dzurinda, Ľuboš Micheľ a Ján Slota.

Pani poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom a treťom čítaní o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009.

Máte ho ako tlač 771.

Prosím pána ministra financií Slovenskej republiky, pána Jána Počiatka, aby zaujal určené miesto pre navrhovateľov. Srdečne ho vítam na rokovaní Národnej rady. A spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Jozefa Buriana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Včera neukončil svoje vystúpenie v rozprave písomne prihlásený poslanec Jaroslav Ivančo, ktorému odovzdávam slovo. Mala by potom vystúpiť pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, ale o slovo v súlade s rokovacím poriadkom po vystúpení alebo po dokončení vystúpenia pána Ivanča požiadal pán spravodajca. Takže pani Vášáryová - až po vystúpení pána spravodajcu.

Pán poslanec Ivančo, nech sa páči, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave. Poprosím, zapnite mikrofóny pri rečníckom pulte.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, pán spravodajca, prajem všetkým dobré ráno.

Dovolím si hneď na úvod, keďže mám tú česť vystúpiť v dnešný deň ako prvý v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu, trošku odbočiť od témy a poblahoželať podpredsedovi Národnej rady a môjmu priateľovi všetko najlepšie k sviatku jeho mena. Takže všetko najlepšie. (Potlesk.)

Pokúsim sa pár vetami zhrnúť to, čo som povedal včera, aby sme na to nadviazali a potom budem pokračovať. Teda tak ako som uviedol včera, je nutné konštatovať, že pre vládu Slovenskej republiky v návrhu štátneho rozpočtu regionálne školstvo nie je a zdá sa, že ani na rok 2009 nebude prioritou. Povedal som, že klesá od nástupu vlády, od nástupu tejto vlády v roku 2006 klesá podiel výdavkov na regionálne školstvo voči HDP. V roku 2006 to bolo 2 %, v roku 2007 1,94; v roku 2008 1,82 a v roku 2009, dámy a páni, len 1,76 % HDP. Tu chcem upriamiť vašu pozornosť na programové vyhlásenie vlády, kde vláda sama sa zaviazala financovať kapitolu školstva na úroveň 5 % HDP, vrátane iných zdrojov, vrátane viaczdrojového financovania. Celé financovanie kapitoly školstva je, bohužiaľ, len na úrovni okolo 3 % HDP, regionálne školstvo som povedal.

Osobitným problémom v regionálnom školstve, aj keď dochádza k navýšeniu kľúčovej položky a to sú normatívne výdavky o 9 %, kľúčovým problémom zostáva to, že platy zamestnancov regionálneho školstva sú tak, ako boli v tomto roku, ako boli v roku 2007 poddimenzované a tu som hovoril o tom, že sú poddimenzované nie na priemer Európskej únie, ako hovoria poľnohospodári, ale sú poddimenzované voči priemernej mzde v národnom hospodárstve na Slovensku. Sám zdroj - Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy, internetová stránka uvádza, keď si to prepočítate, že priemerná mzda v tomto roku, v roku 2008 pracovníkov v regionálnom školstve je na úrovni len 86,5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V rozpočte v roku 2006, keď končila bývalá vláda, bola priemerná mzda zamestnancov regionálneho školstva na úrovni 91 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Od roku 2006 má podiel priemernej mzdy zamestnancov regionálneho školstva voči priemernej mzde v národnom hospodárstve Slovenskej republiky klesajúcu tendenciu a ako som uviedol, je to hlboko poddimenzované, v roku 2008, som povedal, že je to 86,5 % a v roku 2009 sa to plánuje na úroveň 88,8 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, teda necelých 89 %.

Tým chcem povedať, že návrh štátneho rozpočtu len doháňa, len sa šplhá na stav, ktorý bol v roku 2006. Preto podám návrh na zvýšenie sumy peňazí normatívnych výdavkov v kapitole školstva o 780 miliónov. Ak by sa vládna koalícia rozhodla, že by podporila tento návrh, chcem povedať, že by došlo po schválení tohto návrhu a po navýšení o 780 miliónov korún k tomu, že priemerná mzda zamestnancov regionálneho školstva by dosiahla priemernú mzdu plánovanú ministerstvom financií v národnom hospodárstve na 21 700 korún.

Som presvedčený, že tento môj návrh je hodný pozornosti aj zo strany poslancov vládnej koalície už len preto, že je až neuveriteľné, že zo 126 miliárd korún, ktoré máte navyše oproti roku 2006, sa nenájde vôľa na to, aby 780 miliónov korún išlo na regionálne školstvo, aby sme dosiahli stav, ktorý bol v roku 2006, keď končila bývalá Dzurindova vláda. A odbory, pamätám si, robili veľa kriku okolo toho, aké sú nízke mzdy v regionálnom školstve. Dnes, na počudovanie už nikomu neprekáža, že taká nízka úroveň je medzi priemernou mzdou zamestnancov a priemernou mzdou v národnom hospodárstve.

Nielen to je problémom vo financovaní regionálneho školstva, aj keď to pokladám za problém kľúčový. V roku 2008 sa urobilo veľmi veľa kriku kvôli reformnej reality šou, ako napísala jedna moja kolegyňa v jednom periodiku. No výdavky na vzdelávanie zamestnancov, také dôležité pri reforme systému vzdelávania, také dôležité pri tom, že ministerstvo školstva, sám pán minister a všetci, ktorí sa venujete regionálnemu školstvu, očakávame nový zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý by mal zabezpečiť kariérny rast, kde jednou z kľúčových požiadaviek na postup učiteľov bude vzdelávanie. A je zaujímavé, že v roku 2008 bolo v programovom rozpočtovaní plánované vzdelávať 114 tisíc zamestnancov. Je rok, hovoríme o návrhu rozpočtu na rok 2009, je tam o 15,7 milióna korún menej, ale cieľom je opäť vyvzdelávať 114 tisíc zamestnancov. Tak sa pýtam, akých 114 tisíc zamestnancov. Inak celkový počet zamestnancov v regionálnom školstve sa, dámy a páni, pohybuje okolo čísla 90 tisíc. Ministerstvo školstva plánuje vyvzdelávať 114 tisíc zamestnancov. Pýtam sa akých a o 15,7 milióna korún menej. Zdá sa mi to mlátenie prázdnej slamy, že takéto číslo dokáže ministerstvo školstva uviesť do návrhu štátneho rozpočtu.

Opakujem, učitelia dostanú povinnosť vzdelávať sa, ale inštitúcie, ktoré ich majú vzdelávať, nebudú mať na to peniaze, ani samotné normatívy, ktoré idú na žiaka, na školu, nebudú riešiť tento problém, tak som zvedavý, ako bude vyzerať kariérny rast učiteľov po novom zákone.

Pred záverom chcem, dámy a páni, ešte uviesť skutočnosť. Ak si porovnáte programové rozpočtovanie a návrh rozpočtu alebo rozpočet roku 2008, ktorý bol prerokovaný v roku 2007 v decembri, s terajším návrhom, zistíte závažné skutočnosti. Tie závažné skutočnosti sa týkajú toho, že my hovoríme o problémovom rozpočtovaní na horizont troch rokov. V decembri 2007 sme prerokovali návrh rozpočtu na rok 2008, kde boli isté ciele jednotlivých programov. A hovorím, boli to ciele na rok 2008, 2009, 2010. Prešiel rok a ministerstvo školstva zmenilo podstatnú časť cieľov týchto programov. Zmenilo ich tak, že mnohé programy vypadli, pri tom to pred rokom plánovalo na tri roky. Nedá sa mi to povedať inak, ako je to absolútne neriadenie, neprogramovanie a neplánovanie systému základného a stredného školstva Slovenskej republiky, pretože taká náhla zmena cieľov spôsobuje to, musím povedať, že ministerstvo školstva v konečnom dôsledku nemá žiaden cieľ, čo sa týka riadenia regionálneho školstva.

Ak sa zamyslím nad tým, čo viedlo k tomu, že pán minister školstva vyslovil čarovné konštatovanie, že je s návrhom rozpočtu rozhodne spokojný. Včera som povedal, že rozhodne spokojný by mal byť minister financií, lebo dokázal udržať na uzde ministra školstva, ale som prekvapený, že minister školstva je spokojný s týmto návrhom rozpočtu, keď jednoducho mu chýbajú peniaze a zvýšenie platov nedobehne ani priemernú mzdu.

Ale poviem vám, prečo je asi minister školstva spokojný a prečo je strana SNS ako koaličná strana spokojná s návrhom rozpočtu. Spokojní sú preto, že eurofondy im zastreli oči. A nemyslia už na zamestnancov školstva - na učiteľov, na ľudí, ktorí sa venujú žiakom. Zastreli oči eurofondy. Nič iné sa v rozpočte školstva nenavyšuje, len položka eurofondy. 1,5 mld. operačný program vzdelávanie navrhuje na gremiálnej porade minister školstva rozdeliť, a to zdôrazním, operačný program vzdelávanie 50 % na technické výdavky a 50 % na samotné vzdelávanie. Ja sa pýtam poslancov strany Smer ako najsilnejšej vládnej strany, či toto dopustia, aby operačný program vzdelávanie bol takto zhumpľovaný, že nakúpime počítače, ktoré za dva, tri roky budú staré. Na to máme eurofondy? Na to máme operačný program vzdelávanie?

Minister školstva poučený zo svojho pôsobenia na slovenskej správe ciest, pretože tento istý postup uplatňuje teraz, centralizuje celé školstvo. Deje sa to, že všetky metodické centrá, ktoré boli na Slovensku, stratili právnu subjektivitu, vzniká nejaké jedno veľké generálne riaditeľstvo s mnohými takzvanými hlavnými metodikmi. Ale nie to je podstatné. Podstatné je to, že samotné vzdelávanie učiteľov, ktoré bolo na regiónoch, tým pádom končí, 100 mil. Sk je rozpočet tohto nového metodického centra, 100 mil. Sk v rukách jednej pani, ktorá tam sedí a ktorá má na starosti pripraviť operačný program vzdelávanie a teda rozdeliť tých 1,5 mld. To je ďalší dôvod, prečo je minister školstva spokojný s rozpočtom.

Ďalší dôvod je ten, že sa pripravuje reorganizácia krajských školských úradov. Dámy a páni, už nebudú krajské školské úrady tak, že každý má právnu subjektivitu v každom kraji. Bude to, že budú pracoviská, opäť centralizácia, v Bratislave bude jeden veľký úrad, ktorý bude riadiť nejakých ľudí na krajoch a dokonca na počudovanie v Prešovskom kraji vzniknú dve pracoviská špecializovanej štátnej správy. Tak preto je minister školstva zo SNS spokojný s návrhom rozpočtu.

A na záver chcem povedať, že regionálne školstvo, dámy a páni, je pre túto vládu len povinnou plavbou lode do neznáma. Na tej lodi sú utečenci, sú tam žiaci, učitelia a rodičia a môžu sa spoľahnúť len na to, že vlastnými telami zaplátajú diery tejto potápajúcej sa lode. Faktom je, že minister školstva sa na luxusnej jachte za európske peniaze okolo nich plaví a nepomôže im. On im len vyhadzuje balíčky ďalších zákonov. Tie zákony im spôsobujú problémy a nemôžu to zvládnuť, nemajú na to peniaze a minister školstva im pekne z tej luxusnej jachty máva, pretože eurofondy mu zastreli oči. Nič nové nebude v regionálnom školstve, rozpočet je postavený na vode.

Môj návrh teda znie k platom učiteľov takto: "Bod č. 1. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte v časti výdavky štátneho rozpočtu na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: "V kapitole všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 25 mil. 955 764 eur a zároveň sa o rovnakú sumu zvyšujú v kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietajú do prílohy č. 4 - výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programu na rok 2007."."

Odôvodnenie. Platy učiteľov oproti priemernej mzde v národnom hospodárstve napriek sľubom vlády dlhodobo stagnujú. V rozpočte vláda navrhla stanoviť priemernú mzdu v regionálnom školstve na úroveň 89 % priemernej mzdy v hospodárstve, pričom v roku 2006 bola priemerná mzda v regionálnom školstve rozpočtovaná na úrovni 91 % priemernej mzdy.

Predkladaným pozmeňujúcim návrhom sa priemerná mzda v regionálnom školstve dorovnáva na úroveň rozpočtu z roka 2006 zvýšením normatívnych výdavkov smerujúcich do škôl prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva o 780 mil. Sk. Zvýšenie výdavkov na školstvo sa navrhuje v rovnakej sume kryť z kapitoly všeobecná pokladničná správa.

Dámy a páni, ďakujem vám pekne, že ste ma vypočuli a verím, že vám záleží na tom, aby zamestnanci regionálneho školstva boli odmeňovaní na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ak toto nepodporíte, nemáte záujem o ľudí, ktorí pracujú v regionálnom školstve.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili alebo prihlásila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pani poslankyňa, máte slovo.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zaznelo toho z vašich úst skutočne veľa. Už včera som chcela na vás reagovať. Ja nebudem dlho hovoriť. Obmedzím sa iba na čísla. Mám pred sebou výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005, kde rezort školstva je z hľadiska výdavkov na druhom mieste, pretože celé vaše vystúpenie bolo zamerané na to, ako sa dáva málo na školstvo. V súčasnom návrhu štátneho rozpočtu je na rezort školstva daný najväčší obnos zo všetkých ostatných rezortov a pozrite si ďalšie roky, prognózované ďalšie roky. Ten rozdiel sa ešte zvyšuje. A vaša výzva na to, aby platy v školstve boli vyššie, osem rokov ste mali možnosť tie platy zvyšovať. Ja som v školstve pôsobila. Bolo to úbohé. Platy sa valorizovali od 1. 7. Až táto vláda pristúpila k valorizácii od 1. 1. kalendárneho roka. A to, že majú byť platy na úrovni platov v národnom hospodárstve, je v programovom vyhlásení vlády. My ešte nekončíme, pán kolega. A dvojnásobné zvýšenie platov sme určite nesľubovali, ako vy ste svojho času sľubovali dvojnásobné zvýšenie miezd. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán kolega, chcete reagovať na pani Nachtmannovú? Poprosím stlačiť tú trojku. Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Pardon, ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Milá kolegyňa, musím povedať, že áno, rastú výdavky. Ale viete prečo? Keby ste ma dobre počúvali, tak kvôli tomu, že máte eurofondy. To je celý rast výdavkov. Normatívne výdavky, a to vám opakujem, rastú len o biednych 9 %, len o biednych 9 %. My sme eurofondy nemali. Ak máte, ak sú vaše slová postavené na faktoch, potom mi vysvetlite fakt, prečo v roku 2006, keď končila naša vláda, bola priemerná mzda zamestnancov regionálneho školstva na úrovni 90,7 % v roku 2006 a vysvetlite mi fakt, prečo je podľa odborárov, vašich kamarátov, prečo je priemerná mzda v roku 2008 doteraz na úrovni 86,5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ja neviem prečo. Dva roky máte na to, aby ste tieto mzdy dorovnali. Nám nevyčítajte osem rokov. Vy už dva roky tu vládnete, tak sa postarajte o to, aby priemerná mzda zamestnancov regionálneho školstva bola na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Nič viacej, nič menej.

Ďalšia vec je, keď sme vládli my, ten stav bol žalostný, začal veľmi zle, ale trend bol k tomu, že to skončilo na 90,7 %. Dva roky vládnete a trend je zlý, pretože rozdiel medzi priemernou mzdou v školstve a v národnom hospodárstve stále klesá. Takisto, ako vám klesá podiel výdavkov z HDP, to som vám hovoril, 2 %, 1,9; 1,8 a v tomto roku 1,76. Pani kolegyňa, nič iné, len fakty. Povedal som len čísla.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, zjavne ste prebrali túto poloprázdnu sálu, lebo na vaše vystúpenie sa hlási teraz v súlade s rokovacím poriadkom pán navrhovateľ, pán minister Počiatek, a potom dostane slovo pán spravodajca pán poslanec Jureňa a až potom bude vystúpenie pani Vášáryovej, riadne prihlásenej v rozprave.

Pán minister, nech sa páči.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Ja by som mal také dve technické otázky. Prvá technická otázka je k tomu vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Ako ste prišli na to, že kapitola všeobecná pokladničná správa je nejaká bezodná studňa, z ktorej sa dá len tak vytiahnuť 700 miliónov alebo koľko ste to chceli?

A druhá poznámka je k tomu, že vy všade argumentujete rokom 2006, to už som si všimol u vašich viacerých poslancov a ja ten dôvod viem. Myslíte si, že ho poznáte aj vy? Viete, prečo ste v roku 2006 boli schopní v niektorých kapitolách nárazovo v poslednom roku vášho vládnutia alokovať do niektorých oblastí viac peňazí? Viete? Preto, že ste si navrhli deficit 4,2 %. Keby ste normálnym spôsobom konsolidovali, nikdy by ste tam tie peniaze nenašli. A to je celý ten problém. Ten váš rok 2006 bol čistý marketing. Navrhli ste si po relatívne slabom konsolidačnom úsilí predchádzajúcich rokov absolútne brutálnu fiškálnu expanziu 4,2 %. Kvôli tomu sa Slovensko, aj kvôli predošlým rokom, dostalo do procedúry nadmerného deficitu, ktorý bol odstránený až za našej vlády vďaka tomu, že sme znižovali deficit.

Čiže toto je len taká poznámka. Ja sa k tomu potom dostanem v závere v úplných detailoch a pozrieme sa na tie vaše roky pred rokom 2006 a presne vám vykvantifikujem, čo tých 4,2 % deficitu znamenalo. Čiže s tým rokom 2006 by som bol veľmi opatrný, lebo nebolo by nič jednoduchšie pre nás, keby som išiel touto taktikou povedať, dobre, tak budeme mať 3,5-percentný deficit dnes a všetko vyfinancujeme. A keby sme išli na vašich 4,2; tak by sme ani nevedeli, kam už tie peniaze máme dať.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister vystúpil v rozprave. Prepáčte, pán spravodajca, najskôr budú faktické poznámky na pána ministra v súlade s rokovacím poriadkom. Čiže, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jaroslav Ivančo ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem, pán minister, že ste vystúpili v rozprave, oceňujem aj váš vecný tón a pokúsim sa vám v rámci svojich možností, keďže sa zaoberáme len kapitolou školstva, resp. regionálnym školstvom, aby som vám aj odpovedal v rámci mojich možností na vami položené otázky. Všeobecná pokladničná správa. Navrhnite z iných zdrojov, ale všeobecná, ja ju nepokladám za bezodnú studňu, z ktorej budeme len čerpať. Myslíme si, že je to tá časť, z ktorej by sme tých 780 miliónov mohli zobrať. Ale budeme hovoriť aj o tom, aby ste navrhli niečo iné vy. Kľúčové je to, aby učitelia boli v mzdách dorovnaní na úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ak by ste lepšie rozdeľovali zdroje tohto rozpočtu a pán poslanec Mikloš vám to, myslím, dostatočne vysvetlil, tak som presvedčený o tom, že by sa tých smiešnych 780 miliónov, v tomto prípade smiešnych, pretože oproti roku 2006 máte o 130 miliárd viac, by ste tam našli. Ale, samozrejme, to by chcelo aj iniciatívu a snahu zo strany ministerstva školstva, ale aj zo strany vládnej Slovenskej národnej strany. V tomto smere vám tento stav vyhovuje.

Čo sa týka ekonomických ukazovateľov, do roku 2006 sme urobili toľko ekonomických reforiem, z ktorých táto vláda žije, preto aj máte najmenšie problémy z krajín Európskej únie s finančnou krízou, že sme nemohli, samozrejme, všetko vybaviť tak, ako nám to teraz niektorí vaši kolegovia hovoria. Ale ekonomický rast, ktorý sme vám zabezpečili, vám dovoľuje, aby ste tieto peniaze mohli dať aj na to, aby regionálne školstvo sa nadýchlo. To ešte nie je vyriešenie problémov. To len je nadýchnutie... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán minister, chcete reagovať na vystúpenie pána poslanca vo faktickej poznámke? Môžete z miesta, ak to má byť reakcia na faktickú, lebo ak pôjdete sem, tak potom znova môže byť faktická. Nehnevajte sa, že vás budem takto školiť, ale máte právo reagovať vo faktickej.

J. Počiatek, minister financií SR: Už ste ma aspoň vyškolili, ďakujem. Je úplne jasné, že ste to museli takto zvrtnúť. Ja som sa pýtal, viete, povedať, že všeobecná pokladničná správa, vy ste z tej kapitoly len tak niečo vytiahli. Tam sú výdavky tiež presne rozdelené. Čiže, keď sa chceme baviť vecne, tak potom naozaj musíme pomenovať zdroje, kde to je reálne zobrať. Odtiaľ to tiež nie je reálne zobrať tak, ako ani z iných kapitol, pretože každá kapitola má nejaký svoj problém. A čo sa týka toho, vy ste ma asi nepočúvali, čo som hovoril, ale vy ste extrémnym spôsobom navýšili deficit v roku 2006. Čiže, to vôbec nebolo v súlade s tým, čo ste tu teraz rozprávali, že akým spôsobom ste to celé upratovali a perfektne urobili a v podstate, keby nebolo vás, tak my tu nemáme šancu na žiadny úspech. Takže ja vám presne ukážem, o koľko peňazí, a tiež váš ďalší argument, o koľko miliárd kto má viac, to sú tiež také účelové vyhlásenia, pretože na to sa treba pozrieť presne. Buď budeme porovnávať absolútne nárasty alebo percentuálne nárasty a v každej kapitole zvlášť, ale k tomu sa určite dostaneme.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz sa prihlásil o slovo v súlade s rokovacím poriadkom jeho § 27 ods. 8 pán spravodajca, pán poslanec Jureňa. Nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pochopiteľne, že rozpočet je o peniazoch a môžem povedať, že týka sa takmer každého občana v Slovenskej republike, a zároveň je to veľká hra čísel. Ale ako máme možnosť vidieť, je to i veľká politická hra.

Ja by som v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany - HZDS v prvom rade chcel vyjadriť naše stanovisko, že rozpočet podporíme. A ako jeden zo základných dôvodov uvádzam, že je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, na ktorom Ľudová strana - HZDS má výrazný podiel. Rozpočet získava aj prívlastok sociálny. A ak sa pozrieme na jednotlivé kapitoly podľa jednotlivých rezortov, tak dochádza k navýšeniu a vidíme najmä u ktorých, najmä môžem spomenúť ministerstvo práce, sociálnych vecí, ale i pred chvíľou diskutované školstvo, zdravotníctvo. Ale ak sa pozrieme i doprava, a tu by som chcel vysloviť jednu základnú myšlienku a charakteristiku tohto rozpočtu, a to je, že tento rozpočet začína napĺňať a začína byť súčinný s programami Európskej únie. A ak sa pozrieme na jednotlivé navŕšenia kapitol, tak myslím si, že tu je to najlepšie vidieť a nedá sa to jednoznačne medziročne porovnávať, pretože jednotlivé kapitoly sa zabezpečujú najmä z tohto dôvodu.

Ak sa pozrieme na celkové číslo, ktoré by malo byť transferované v budúcom roku, je to niekde okolo 1,9 mld. eur, v prepočte niekde okolo 57 mld. Sk, a ak sa pozrieme, že do roku 2013 zo štrukturálnych fondov by malo byť transferovaných niekde aj okolo 400 mld. Sk, tak si myslím, že ani toto číslo, ktoré je v tomto štátnom rozpočte, je v súlade s tým, čo nás ešte v najbližších rokoch čaká a sa mi zdá, ako keby nebolo úplne dostačujúce. Ale myslím si, že toto je taká základná charakteristika, že je veľmi dôležité, aby rezorty tak, ako majú naplánované prostriedky zo štátneho rozpočtu o spoluúčasti a naplánované prostriedky o čerpaní z Bruselu, aby dôsledne tieto peniaze boli vyčerpané. A myslím si, bolo by určite ku spokojnosti nás všetkých, ak by tieto peniaze boli ešte navýšené, pretože tu je základná príležitosť. A pokiaľ niekto chce prezentovať verejnosti, že tento rozpočet je málo rozvojový, tak si myslím, že najmä z tohto dôvodu je tento rozpočet veľmi rozvojový a bude predstavovať veľmi veľa impulzov najmä v tých kapitolách, ako sú v rozpočte uvedené.

Určite, rozpočet, a to chcem zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky, vláda Roberta Fica sa stále takto chová, a je to dôraz na mokroekonomickú disciplínu. A darmo budete hovoriť, že schodok, resp. dokonca tu padali slová o vyrovnanom rozpočte, ale Slovensko, ak sa pozrieme najmä na okolité štáty, napríklad na susedné Maďarsko, ktoré potrebovalo 20 miliárd dolárov na to, aby vôbec v úvodzovkách "prežilo", tak Slovensko patrí z tohto pohľadu ku krajinám, kde je výrazná makroekonomická disciplína. A toto chcem i pri tomto rozpočte výrazne oceniť. A myslím si, že z tohto pohľadu sa vláda Roberta Fica správa veľmi zodpovedne. A treba to z tohto pohľadu i takto vnímať.

V krátkosti by som sa zastavil pri rezorte pôdohospodárstva. A tu chcem povedať len jeden taký malý základný postreh, že rezort pôdohospodárstva má sumu niekde okolo 29 miliárd, teda viac ako 29 miliárd slovenských korún, ale chcem tu pripomenúť, že z týchto 29 miliárd niekde okolo 16 miliárd je transfer z prostriedkov Európskej únie. Takže, ak sa v skutočnosti pozrieme na určitom podiele, koľko z vlastných zdrojov zo štátneho rozpočtu ide v prospech tohto rezortu, tak sme niekde na úrovni 3 %. A chcem len upozorniť na to, že toto percento, ak by sme to porovnali s rozpočtami ešte možno z čias Vladimíra Mečiara, toto percento, tento podiel poklesol.

Ja len chcem týmto pripomenúť to, že tento rezort práve z pohľadu čerpania finančných zdrojov z Európskej únie, si myslím, že patrí ku vzorovým rezortom a myslím si, že najdôslednejšie a najtransparentnejšie čerpá, resp. transferuje prostriedky v prospech podnikateľských subjektov v Slovenskej republike. Pochopiteľne, je tu jedna otázka v súvislosti s rezortom ministerstva pôdohospodárstva, ktorá tu tiež už zaznela v rozprave a ja by som zaujal k nej asi také stanovisko, chcem teda hovoriť o dani z pridanej hodnoty vo vzťahu k obciam, ktoré podľa pólov rastu boli rozdelené na rastové a v úvodzovkách "nerastové". A tie nerastové, ktorých je niekde okolo 1 800 obcí, patria do Programu rozvoja vidieka. Je to v prepočte asi 900 000 občanov Slovenskej republiky v týchto obciach. A tu chcem pripomenúť, že už budeme z politického pohľadu akceptovať to, čo je naplánované a to, čo je navrhnuté, ale chcem zároveň požiadať rezort ministerstva financií, aby pre roky 2010 a 2011 pristúpil k systémovému riešeniu tejto položky, pretože momentálne táto suma peňazí, ktorá bude potrebná pre obce na dorovnanie, Ľudová strana - HZDS pristupuje k tomu týmto spôsobom, že odporučí ministrovi pôdohospodárstva, aby túto sumu peňazí v prospech obcí dorovnal z navýšenej sumy štátnej pomoci, ktorá bola navýšená aj niekde okolo 800 miliónov slovenských korún. Pochopiteľne, táto suma sa môže kvantifikovať, ale presné číslo bude veľmi závisieť od postupu a čerpania a, pochopiteľne, i od technického usmernenia obcí, ako budú túto sumu môcť čerpať.

Takže, tu by som chcel dať do pozornosti, aby pre roky 2010 a 2011 bola táto položka systémovo zaradená a to i najmä z toho dôvodu, nakoniec musím pripomenúť, že pán premiér verejne deklaroval, že vláda Slovenskej republiky k obciam, ktoré boli podľa pólov rastu zaradené do Programu rozvoja vidieka, bude ústretová, takže ja môžem dokladovať, že bude ústretová, ale bol by som osobne rád, keby sme systémovo túto vec v ďalších rozpočtoch v budúcich rokoch doriešili.

V závere chcem povedať len jednu takú základnú myšlienku, že sme súčasťou globálnej finančnej krízy. A pochopiteľne, v dôsledku globálnej finančnej krízy sa prejavia niektoré hospodárske momenty a možno v tom negatívnom dôsledku i v rámci Slovenskej republiky. Určite sa to bude týkať, i keď v rámci kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí je 4,3 mld. určených na podporu zamestnanosti, ale určite sa to bude týkať Slovenskej republiky, pretože prvé signály tu sú. A dá sa možno dokonca očakávať, že i určitý počet občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú v zahraničí - a toto číslo sa odhaduje niekde na 80 až 100 000 občanov -, sa vráti do Slovenskej republiky. Čiže, toto je určitá výzva a myslím si, že treba s týmto v rámci tohto pohybu, tohto globálneho pohybu rátať.

Ľudovo sa hovorilo, aj u nás sa to akosi dostávalo do povedomia, že žiť na dlh sa oplatí. Ale ako sa ukázalo, v Spojených štátoch amerických sa možno cca 50 rokov žilo na dlh a tento dlh, ktorý možno aj vytváral pozitívne ekonomické stimuly z pohľadu spotreby a následne z pohľadu výroby, tento dlh, ktorý narástol do neuveriteľných astronomických súm, ktoré sa rátajú v triliónoch dolárov, sa ukazuje, že spľasol, táto bublina spľasla. A ja si myslím, že my Slováci a občania Slovenskej republiky máme zakorenené v nás byť sporiví, byť hospodárni a ja si myslím, že v tomto duchu by sa všetci tí, ktorí štátny rozpočet, ktorý Národná rada odsúhlasí, budú užívať, aby sa v tomto duchu správali a aby sa v tomto duchu chovali, pretože týmto spoločne po prvé zabránime, môžeme zabrániť korupcii a môžeme podporiť dobré, efektívne využitie rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2009.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

S faktickými poznámkami na vyše vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Zsolt Simon ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka v rozprave a slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, vo vašom vystúpení ste uviedli, ako sa správa vláda Roberta Fica. Snáď, pokiaľ to hodnotíme, že pod touto vládou dochádza k poklesu rastu HDP, k zvyšovaniu nezamestnaných na Slovenku, k likvidácii potravinárskeho priemyslu a následne svojich dodávateľov, tak toto je výsledok tejto práce. Pretože každá práca má istý dobeh. Tá predchádzajúca vláda prijala opatrenie. To sa prejavilo skutočne vtedy, keď táto vláda Roberta Fica nastúpila na svoje miesto a vtedy začala z neho ťažiť. A opatrenia, ktoré ste začali prijímať v tejto vláde, sa prejavujú teraz týmito ukazovateľmi, ktoré som pred chvíľkou uviedol. Ale ja osobne si myslím, že nielen rozpočet, peniaze vybrané od daňových poplatníkov tejto krajiny sú podstatou a riešením pre túto krajinu, ale aj prijatie takých opatrení, ktoré zabezpečia pre občanov, aby neboli na nezamestnaneckých, na sociálnych dávkach, pretože človek v sociálnej sieti nie je bohatý, ani sa necíti dobre, a to nemôže byť ani sociálne a solidárne.

Pán kolega, hovoriť o tom, že ministerstvo pôdohospodárstva, resp. jeho kapitola dostane 29 miliárd korún, z toho 16 miliárd z Európskej únie. Áno, je to tak. Len sa treba pozrieť aj na rozpočet roku 2008. Koľko z týchto peňazí Slovenská republika reálne vyčerpala, keď sám hovoríte o tom, že obce, 1 800 obcí sa môže uchádzať o podporu, o rozvoj len v budúcom roku. Ani to nie je isté. Prvé peniaze dostanú až v roku 2010. A aký to bude skutočný efekt? Však rozpočet Európskej únie je 2007 - 2013. Dnes píšeme rok 2... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať na rečníka, ktorý vystúpil vo faktickej poznámke, bude teraz pán spravodajca, pán poslanec Jureňa. Nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Už Biblia hovorí, že boli roky úrodné a boli roky neúrodné. Všetci si dobre pamätáme, kto tu hovoril, že nepotrebujeme vidiek a že ani Hongkong si nedorába potraviny. Ja si myslím, že každý máme toľko toho v pamäti a vieme dobre, kto to hovoril. A po ôsmich rokoch, veľmi neúrodných, konečne zase prichádzajú úrodné, pretože len vám pripomeniem, pán kolega, že za vás bola štátna pomoc, ktorá je ako druhá priorita rezortu pôdohospodárstva, devastovaná z 1,5 mld. na 380 mil. korún, keď ste nezabezpečili ani základnú starostlivosť o majetok Slovenskej republiky, napríklad meliorácií atď. Vy tu vždy vystupujete určitým, by som povedal, vyslovene demagogickým spôsobom. Takže ja si myslím, že tieto čísla, prístup tejto vlády k tomuto rezortu má jasnú a vypovedaciu hodnotu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je do rozpravy písomne prihlásená pani Magdaléna Vášáryová, ktorej teraz udeľujem slovo. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, ak by ste dovolili, od dojných kráv a prasiat by sme prešli ku kultúre na chvíľku, aj keď je to rezort, ktorý má najmenej financií vlastne v celom rozpočte, až si človek kladie otázku, či má vôbec zmysel hovoriť o tých 5 mld. proti všetkým tým miliardám, ktoré poletujú buď tu, v tejto sále alebo na stránkach našich novín.

Už včera sme si kládli spolu s niektorými našimi kolegami otázku, prečo sme na rozdiel od všetkých zákonom zabezpečených duálnych zobrazovaní nedostali rozpočet vlády Slovenskej republiky, ktorý by mal tiež duálne zobrazovanie, to znamená, že by sme mali eurá a koruny. Rozmýšľala som celý čas, prečo to je a čím ďalej, tým viac, pán minister, sa mi zdá, že v rozpočte pre kultúru je to najmä preto, aby sme si nemohli celkom dobre porovnávať rozpočty. Teda nie ja, lebo ja si to prepočítam, ale tí ostatní, ktorí budú obeťami tohto rozpočtu, aby sa dalo šíriť propagandu napríklad o veľkom zvýšení rozpočtu na slovenskú kultúru.

Takže pozrime sa na to, ako tento rozpočet pre kultúru v budúcom roku vyzerá. Je to veľmi zaujímavé čítanie, pretože dnes rokujeme v situácii, keď aj nezáujem koaličných poslancov o rozpočet jasne deklaruje nielen to, že vlastne nie je o čom hovoriť a nič neprejde, žiaden návrh a jednoducho rozpočet je dohodnutý na koaličnej rade a tým to skončilo, ale aj preto, lebo naozaj rokujeme nielen o virtuálnom rozpočte, lebo každý rozpočet je virtuálny, samozrejme, ale rokujeme o virtuálne virtuálnom rozpočte.

Ja sa nepripojím k tým novinárom, ktorí dnes píšu, že to je nedovarený rozpočet a podobne, ale dovolím si len upozorniť na posledné odhady hospodárskeho rastu napríklad v susednom Česku, ktoré sa blížia k hranici 2 % a my stále rokujeme o číslach, ktoré sú na úrovni 6,5 s tým, že sa bude zvyšovať deficit Slovenskej republiky. Takže rokujeme o rozpočte, ktorý je virtuálne virtuálny a nevieme vlastne, ako sa nielen hospodárska kríza, ale aj hospodárenie a správanie sa vlády dotkne tohto rozpočtu. Takže, ak tu nesedia všetci naši kolegovia pri tomto zákone zákonov a nikto z vlády, dokonca ani minister kultúry, tak nejavia o to záujem, pretože vedia, že nielenže sa nedá nič zmeniť, ale že to v konečnom dôsledku aj tak bude inak. Takýmto postojom ale, vážení kolegovia, nezlepšíme imidž parlamentu vo verejnosti, a to môžem konštatovať s úplnou istotou, a to je aj jediná istota v tejto časti môjho vystúpenia, keď budem hovoriť o tomto neistom rozpočte.

Vláda nám predkladá rozpočet na 3 roky, ale keď sa prizriete číslam rezortu kultúry v rokoch 2010, 2011, zistíte, že mnoho z nich je vlastne len prepisovaním toho istého čísla z roku 2009 a 2008, dokonca aj s chybami, ako to dokázala vo výbore pani poslankyňa Biró a kde pani generálna riaditeľka ministerstva kultúry Hilda Gajdošová musela pripustiť, že sa pomýlili, že dokonca ani úradníci ministerstva nedokázali poriadne prepísať tieto čísla. Kde máme záruku, že aj ostatné čísla sú správne? To nielen znižuje dôveryhodnosť tohto zákona zákonov, ale zároveň musíme konštatovať to, čo sme konštatovali vo výbore, že už sa netreba zaoberať trojročným rozpočtovaním, pretože to nemá zmysel. Pýtali sme sa vo výbore štátneho tajomníka ministerstva kultúry, ale on sa vyhováral na vás, pán minister, na ministerstvo financií, že od vás dostali len 70 % potvrdených financií, takže vlastne nemohli urobiť rozpočtovanie na rok 2010 a 2011 zodpovednejšie.

Čo ale znamená pre kultúrne inštitúcie to, že sme zrušili trojročné rozpočtovanie? To znamená, že naše kultúrne inštitúcie si nebudú môcť naplánovať nejaké kvalitnejšie aktivity a každý, kto len trochu privoňal k organizovaniu nejakej kultúrnej aktivity, vie, že zorganizovať skutočne kvalitné výstavy, festivaly, prehliadky sa nedá s ročným rozpočtom. S rozpočtom na jeden rok v kultúre môžete tak akurát paberkovať, nič viac.

V časti kultúra v návrhu rozpočtu verejnej správy nájdeme aj plánované zdroje na kultúru z iných rezortov, ktoré v čase nadchádzajúcej krízy a prudkého zníženia hospodárskeho rastu, ako upozornil môj kolega Ivan Mikloš, nielen kvôli hospodárskej kríze, to ešte nevieme, o koľko klesne rozpočet celkom, ale aj jednoducho z 10,4 na 6,5, ktoré predpokladala vláda Slovenskej republiky, ale čuduj sa svete, výdavky iných rezortov vlády na kultúru majú vzrásť o polovicu. Čísla v roku 2008 - vypočujme si ich. Rezorty mali dávať na kultúru 26 mil. eur, ale v roku 2009 52 mil. eur. Kde ich nájdu, pán minister? Majú rezorty o polovicu vyššie rozpočty na tieto kultúrne aktivity? Obce, ktoré, ako poukázali moji predrečníci, budú postihnuté krízou, ich rozpočty majú dať v roku 2009 na kultúru 192 mil. eur, kým v roku 2008 majú plánované 157 mil. a v roku 2007 dali skutočne na kultúru 138 mil. eur, teda vyše 4 mld. korún. A na to isté by som mohla upozorniť aj v predikovaní rozpočtu o výdavkoch VÚC na kultúru. Mali by počítať s vyše 200 mil. korún navyše.

A na koniec tohto môjho pokusu odpovedať si vlastne, ako rozpočet pre kultúru vyzerá, som si nechala bonbónik ako dôkaz, že rokujeme dnes skôr o snoch ako o skutočnosti. V návrhu rozpočtu verejnej správy z kapitoly STV sa dozvieme, že vláda predpokladá, že STV bude robiť dlhy až do roku 2011. Koľko dlhov STV budú musieť občania ešte platiť, to nevieme, ani sa to tam neuvádza, takisto ako bohaté budú musieť byť tzv. zmluvy so štátom, cez ktoré vláda predpokladá, citujem: "kompenzovať stratu z hospodárenia STV" a ktorá by znovu mala, citujem: "mala vstúpiť do platnosti v roku 2009". Ja som mala pocit, že táto zmluva sa bude prerokúvať na verejnosti, aspoň podľa slov mojich kolegov, takže som zvedavá, či peniaze zo zmluvy so štátom budú schopné prísť do televízie v druhom, aspoň v druhom polroku roku 2010. Ale peniaze, ktoré by vykrývali tieto straty, ktoré rozpočet priamo predpokladá v STV, tam nenájdeme, naopak, v rozpočte sú uvedené pre mňa prekvapujúce informácie o výške financií, ktoré má STV získať z reklamy. Kým v roku 2008 sa počíta s príjmami z reklamy vo výške 23 mil. eur, teda skoro 700 mil. korún, prosím, porovnajte si to s tým, čo televízia skutočne získa za reklamy, tak v roku 2009 má to byť 26 mil. eur, teda skoro 800 mil. korún a pre roky 2010, 2011 dokonca 32 mil. eur, to je skoro miliarda korún. A pripomínam, že na minulej schôdzi parlamentu sme prijali zákon o audiovizuálnom fonde, ktorý obsahuje zmenu s pozmeňujúcim návrhom pána Rafaja, kde Slovenská televízia v roku 2011 bude mať 1 % reklamného trhu a 5 % na teleshoping. A tu je plán miliardy korún z reklamy.

Ja asi tuším, ako to vzniklo. Jednoducho toto je odhad televízie spred prijatia audiovizuálneho zákona na jednej strane a ešte veľmi optimistický odhad, pravdepodobne, buď nového riaditeľa, alebo ešte starého vedenia za generálneho riaditeľa Hrehu, ale to sú naozaj podľa mňa, teraz použijem neslovenské slovo, "hausnumerá", lebo neviem nájsť nejaké slovenské slovo, ale ešte nebudem platiť, pretože ešte sme neprijali zákon o tom, že budeme platiť, keď sa budeme vyjadrovať neslovensky. Aký teda lepší dôkaz môžem predložiť, že na ministerstve financií a v slovenskej vláde sa rozmohlo marketingové počítanie, kde 2 + 2 zrejme nie sú 4, ale 10 a kde ministri majú veľmi snové predstavy o stolčeku, prestri sa bez toho, aby bolo naň pracovať. Pripomínam staré slovenské príslovie a naši starí Slováci boli múdri ľudia, bez práce nie sú koláče. Jednoducho, koláče bez práce nebudú. Aj príjmy z úhrad, teda zo zástrčkového zákona, ktorý sme kritizovali, sú plánované na 67 mil. eur pre Slovenskú televíziu, teda 2,2 mld. korún. Pripomínam, že na rok 2008 bolo plánované vyzbierať od občanov 1,89 mld. Sk. Ale zrejme aj to bolo málo, pretože generálny riaditeľ Hreha dostal od vás, pán minister, darček pri svojom nástupe, 100 mil. korún, 90 mil. dostal na rozbehnutie STV3 kanálu a pritom nám pri poslaneckom prieskume v STV, na ktorom sme boli s mojimi kolegami, jasne dali najavo, že ak vôbec mala STV3 fungovať nejakým spôsobom, potrebujú na to ešte minimálne 250 až 280 mil. korún, a to nám povedali, pán minister, v televízii. Kde tieto peniaze v rozpočte sú, pýtam sa. Nie je tam nič. Tak ako v rozpočte na rok 2008 nie je tých 164 mil. korún, ktoré si nový generálny riaditeľ STV Nižňanský vypýtal od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A keďže ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tejto sociálnej vlády neminulo miliardu korún, tak Slovenská televízia preto, že je vytunelovaná, že nie je dobre riadená, že sme prijali zlý zástrčkový zákon, dostane z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny 164 mil. za chyby v riadení televízie. Krátko a jasne povedané, prosím vás, v rozpočte verejnej správy nečítajte kapitolu STV, nemá to žiaden zmysel.

Ale čo sa teda dá vyčítať z rozpočtu? To je moja druhá otázka. Pokúsim sa na niektoré veci odpovedať. Jedným z dobrých prostriedkov na odkrytie skutočnosti je zverejniť podiel výdavkov ministerstva kultúry k hrubému domácemu produktu. Vždy sa to tak robilo, ale v tomto rozpočte tieto čísla nenájdete. Tak som si ich musela vypočítať sama. V roku 2006 bolo pre kultúru vyčlenených 4,57 mld. korún, teda pomer k HDP bol 0,28 %, málo. Európske normy sú úplne iné. V roku 2007 bol rozpočet taký škandalózny, že sa počítalo s poklesom tohto podielu na 0,23 %, ale ku koncu roka aj prácou našich kolegov vo výbore sa rozpočet zvýšil o 550 miliónov korún na úroveň 4,7 mld., teda pomer k rozpočtu bol predsa len o pár desatín percenta trošku vyšší. Rozpočet pre rok 2008 je plánovaný na úrovni 5,11 mld. korún, to znamená 0,26 HDP, teda stále pokles 2 desatiny percenta. A rok 2008 k predpokladanému rastu HDP, tak ako ho predložilo ministerstvo financií, je to len 0,26 %, teda je to pokles aj v roku 2008 a pritom sme sa zaviazali v Európskej únii, že budeme zvyšovať výdavky na kultúru. Ja som realista, nechcem tak ako programové vyhlásenie tejto vlády do dvoch rokov skočiť do roku 2010 na 1 % tak, ako je to zvykom v štáte EÚ, nakoniec bolo to aj vo vládnom programe Slovenskej národnej strany. Ja som príliš veľký realista, aby som niečo takéto mohla tvrdiť, ale ak by sa podarilo udržať vyšší hospodársky rast, ako bude predpokladaný 4,6 %, alebo ako niektorí predpokladajú 3 % na Slovensku, nebol by to až taký nereálny cieľ, veď táto vláda má v rozpočte o 126, o 126 miliárd slovenských korún viac, ako mala vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2006. A možno by stačili na zvýšenie rozpočtu kultúry tie 2 miliardy, ktoré ako lup skončia na Cypre.

Rozpočet ministerstva kultúry na rok 2009 by mal byť vo výške 5,694 mld. korún. Minister deklaroval, že je to nárast o 11 %. Ale ja sa pýtam: Je tam zakalkulovaná zmluva so štátom, tých 500 miliónov, pán minister? Pôjde tých 500 miliónov na vykrytie zlého hospodárenia STV z rozpočtu ministerstva kultúry? Alebo to bude z vášho rozpočtu alebo zo zvýšeného rozpočtu predsedu vlády? To je veľmi dôležité, aby sme vedeli posúdiť, či sa naozaj zvyšuje rozpočet ministerstva kultúry. Lebo to by potom znamenalo, že sa rozpočet ministerstva kultúry udrží len tak, ako v roku 2008 na úrovni 5,1 mld. korún, to znamená, že to bude menej ako v roku 2008, pretože infláciu treba odpočítať, a to ešte nezdôrazňujem hospodársky rast. Pán minister sa v rozpočte chváli, že na činnosť rozpočtových a príspevkových organizácií, teda to, čo ide skutočne na kultúru, čo nejde ani na platy kňazov, čo nejde ani na platy pracovníkov v kultúre, ani na udržiavanie budov atď., bude v roku 2009 340 mil. korún, ale zároveň je tam jasne naznačené, kto dostane týchto 340 mil. korún, o tom bude rozhodovať sám pán minister. Je to rozkošný spôsob, ako si zaviazať ľudí politicky.

Oceňujem, aj keď povedzme si pravdu, 340 miliónov pre 33 príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstva kultúry znamená priemerne 10 miliónov pre každú z týchto organizácií. Nechcem to zľahčovať a povedať, že to je nič. Ja si myslím, že každá z týchto organizácií by sa veľmi potešila, keby dostala na program tých 10 miliónov, lebo, pán minister, neviem, či viete, ale každá kultúrna inštitúcia v podstate môže použiť len 7 % svojho rozpočtu na skutočne kultúrne programy. Takže ja túto snahu pána ministra oceňujem, možno urobia trošku lepší katalóg, lebo úroveň katalógov našich kultúrnych inštitúcií je skutočne niekedy žalostná alebo možno nejakú výstavu navyše. Ale chcem povedať jednu vec, takto postavené riešenie, že bude o tom rozhodovať pán minister podľa toho, ako sa dohodne s vedením niektorých inštitúcií, znamená, že to nie je systémové riešenie. Je to vyslovene straníckopolitické riešenie a podľa mojich skúseností nepovedie k zvýšeniu kvality prezentácie slovenskej kultúry. Alebo týchto 340 miliónov pôjde na zvýšené výdavky na centrálne verejné obstarávanie, ktoré riadi ministerstvo kultúry, takže v Bratislave sa rozhoduje, aký papier sa bude používať na printy v opere Košiciach, dokonca aj papier pre intímnejšie potreby. Dovoľujem si upozorniť, že už začínajú vychádzať články, ktoré spochybňujú, a celkom oprávnene, pán minister, ja chodím do tých inštitúcii, spochybňujú, že centrálne verejné obstarávanie zlacňuje nákup papiera, printové služby a podobne a to sa chystá ešte upratovanie, ktoré bude riadené aj v Prešove úradníkom z bratislavského ministerstva kultúry. Ja tu nebudem hovoriť, aké mám podozrenia, ale myslím si, že tieto peniaze bude treba sledovať.

A snáď ešte jedno číslo, ktoré je ale v rozpočte ministerstva kultúry najväčším nárastom, ale to snáď ani nikoho neprekvapí, veď sme tu skúsení ľudia. Ministerstvu kultúry narastie na administratívnu činnosť o 28 % viac financií. To je absolútne najväčší nárast, ktorý vôbec má ministerstvo kultúry. Pritom grantový systém, ktorý spotreboval v roku 2006 800 miliónov korún, pán minister sa chváli, že má na granty vydelených úžasných 750 miliónov korún. Aby som citovala z tohto materiálu z komentára, ktorý pripravilo ministerstvo kultúry k rozpočtu: "Ostatné bežné výdavky stagnujú, prípadne poklesli," koniec citátu.

Ako to teda vyzerá v kapitálových výdavkoch? Teda akým spôsobom budeme v budúcom roku - lebo ako som hovorila, hovoriť o roku 2010, 2011 vôbec nemá zmysel - investovať do slovenskej kultúry? Budem väčšinou citovať z komentára ministerstva kultúry: "Kapitálové výdavky klesajú a" - citujem úplne presne - "bude potrebné obmedziť rekonštrukcie sídelných budov." Ďalej citujem: "Finančné prostriedky budov sú nedostačujúce, pokles kapitálových výdavkov v roku 2009 ďalších 280 miliónov," a pritom sa finančná kríza prehlbuje. Je to ten, prepáčte, finančný nárast? Pokles kapitálových výdavkov v roku 2009 oproti roku 2008 je vyjadrený indexom 84,16. A to hovorím, nebudem spomínať index z roku 2010, lebo by sme sa museli smiať, lebo tam je index 0,66. Ja vrelo v tomto komentári súhlasím s ministerstvom a ja som vo výbore upozornila aj na zmenu grantového systému, podmienok grantového systému. Ministerstvo kultúry totiž rozhodlo, že bude žiadať len 95 % spolufinancovania, dúfam, že o tom viete, pán minister, lebo vraj žiadatelia nemajú dostatok finančných prostriedkov. Ale jednoduchá logická matematika pre mňa znamená, že bude vlastne menej možností financovať z grantového systému, bude menej projektov. To je matematická logika, logika propagandy bude zrejme iná.

A pikantná veta z komentára. Toto je také nakoniec skutočne to, čomu sa hovorí pikoška. Viete, čo je jeden z dvoch najvyšších príjmov rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry? Tak jeden príjem je od študentov, ktorí si chodia vypožičiavať knihy, ale ten druhý najvyšší príjem je prenájom budovy pre americké veľvyslanectvo. To je milé, pikantné. Komentár ľutuje, že poklesom dolára prichádza o plánované príjmy. Naozaj je to pre mňa pikantné, najmä, keď si analyzujeme priority zahraničnej politiky tejto vlády.

Ministerstvo kultúry na záver svojho komentára k rozpočtu uvádza, že ministerstvo kultúry by potrebovalo minimálny rast svojich výdavkov na úrovni 110,6 % finančných prostriedkov, ale to je len na to, zdôrazňuje to komentár ministerstva kultúry, aby pokrylo nevyhnutné potreby. Čiže, keď pán minister hovorí - logika čísel nepustí -, že je rád, že sa zvýšili financie pre ministerstvo kultúry na úrovni 11 % a 110,6 % potrebuje na to, aby udržal nevyhnutné potreby, to znamená, že ministerstvo kultúry bude mať, ak sa udrží hospodársky rast, len na nevyhnutné potreby a na to som chcela upozorniť. To znamená, že ide len o to, aby sme dáko prežili.

A nakoniec by som chcela upozorniť na jednu vec. Zvýšenie finančných prostriedkov tak ako tu o tom hovorili mnohí kolegovia, je na informatizáciu, digitalizáciu a cestujem po Slovensku a začínam mapovať, aké prístroje sa kupujú, na základe akého systému a ako sa robí digitalizácia knižníc a kultúrnych inštitúcií. Ja si myslím, že bude dosť priestoru a veľa materiálu o tom hovoriť na nasledujúcich schôdzach.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP