Čtvrtek 6. listopadu 2008

Jedenásty deň rokovania

28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

6. novembra 2008 o 9.03 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem všetkým príjemný deň. Otváram jedenásty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška a poslanci pán Peter Dubravay, pán Dušan Galis, pán Vladimír Mečiar a Ľuboš Micheľ, pán Tibor Mikuš, pán Milan Rehák a pán Boris Zala.

Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Zvonára, Rafaela Rafaja a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré zákony. Dostali ste tento návrh ako tlač 708.

Prosím teraz pána poslanca Jána Zvonára, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Taktiež spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Branislava Bačíka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy sa ústne prihlásili predtým, ako sme prerušili rokovanie k tomuto bodu poslanci Lucia Žitňanská, Gyula Bárdos, Pavol Kubovič a Tibor Cabaj. Registrujem, že v sále nie je pani poslankyňa Žitňanská, nie je ani pán poslanec Gyula Bárdos, čiže obaja strácajú poradie a je prítomný pán poslanec Pavol Kubovič, ktorému v tejto chvíli odovzdávam slovo.

Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave. Po ňom sa pripraví predseda výboru pán poslanec Tibor Cabaj.

P. Kubovič, poslanec: Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený zástupca predkladateľa spravodajca, dovoľte mi, aby som sa aj v druhom čítaní vyjadril k tejto novele zákona o hlavnom meste, ktoré predkladá skupina poslancov.

V prvom čítaní, keď sme tento návrh novely začali diskutovať a začali preberať v Národnej rade, tak z úst predkladateľa vtedy zaznelo, že predkladá vlastne dohodu, ktorá vzišla v rámci Bratislavy a vlastne takto si to želá, dá sa povedať, väčšina tých, ktorí sú zainteresovaní na chode hlavného mesta.

Pri začiatku druhého čítania spravodajca povedal, že dňa 22. 10. 2008 sa zišlo mimoriadne mestské zastupiteľstvo Bratislavy, aby zaujalo stanovisko k tejto novele. Treba povedať, že to bolo, samozrejme, na popud pána primátora pána Ďurkovského, ktorý si vyžiadal, aby predkladatelia počkali na toto stanovisko. Takže myslím si, že v tejto chvíli aj vzhľadom na tieto uvedené fakty je namieste otázka na predkladateľov, o akej dohode vlastne pri prvom čítaní hovorili.

Ja som vtedy poukazoval na to, že je to v prvom rade dohoda starostov 17 mestských častí a myslím si, že na týchto faktoch sa to aj potvrdilo. Ale na poslednú chvíľu teda bolo umožnené mestskému zastupiteľstvu k tejto novele sa vyjadriť.

Je pravdou aj to, že pán spravodajca za mestské zastupiteľstvo alebo na žiadosť mestského zastupiteľstva predložil pozmeňujúce návrhy k tejto novele. Ale chcem podotknúť, že sme prerokovávali nedávno v tejto snemovni aj zákon o meste Košice, kde keď sa hovorilo o dohode, tak to bola dohoda celkom určite aj politická dohoda. Politická dohoda relevantných politických strán, ktoré v meste pôsobia a fungujú a viedli diskusie o tom, ako by sa malo postupovať pri novelizácii takéhoto druhu zákona.

Nedá mi, aby som nepovedal v tejto chvíli, že k žiadnym rokovaniam v Bratislave zo strany predkladateľov aj v tejto oblasti nedošlo a že dnes hovoriť o tom, že je to dohoda, je veľmi podivné, pretože som presvedčený o tom, že pokiaľ pri takýchto návrhoch zákonov alebo takýchto novelách nedospejeme aj k dohode relevantných politických strán, ktoré na území v tomto prípade Bratislavy pôsobia, tak riešime tým len možno také problémy, ktoré vyhovujú istej skupine. A tak ako som na to poukázal aj pri prvom čítaní, tak táto novela naozaj podľa mňa rieši v zásade len problémy 17 starostov mestských častí. Ja som na tú dohodu vyzýval predkladateľov, aby niečo v tomto smere urobili, ale zdá sa, že tie slová nepadli na úrodnú pôdu a neurobili s tým nič.

Keď mám hovoriť o dohode, samozrejme, že by asi bolo nie celkom vhodné hovoriť len o politickej dohode. Možno by takýto zákon alebo takáto novela zákona o hlavnom meste si zaslúžila aj nejakú širšiu diskusiu v rámci hlavného mesta a dokonca dovolím si tvrdiť, ak by riešila veci, ktoré sú možno zložitejšieho charakteru, ktoré medzi sebou či už politici, alebo primátor a starostovia nevedia vyriešiť, bolo by dobré, keby prebehla aj na túto tému nejaká diskusia a možno dôjde k tomu, že bude potrebné v Bratislave aj urobiť referendum na isté témy.

Myslím si, že by sme sa nemali báť ani tohto inštitútu. A ja poviem, prečo hovorím o referende. Hovorím o referende preto, lebo tak ako na celom Slovensku vlastne po vzniku samosprávy a po vzniku jednotlivých samosprávnych zastupiteľstiev v jednotlivých obciach sa časom ukazuje, že nastala doba, aby sme začali robiť aj v tomto smere isté zmeny, ktoré povedú k efektívnejšiemu riadeniu v rámci samosprávy.

Ja som naznačoval aj v prvom čítaní, že ak má byť efektívne riadená Bratislava, tak je potrebné riešiť problémy Bratislavčanov. Bratislavčanov, ktorých sa správa vecí verejných týka. Celkom určite som poukázal na dva konkrétne problémy, ktorý jeden sa týka, nazvem to, čistenia miestnych komunikácií. Ďalší sa týka údržby verejnej zelene, či už kosenia, alebo jej obnovy. Jednoducho sú to veci, ktoré ťažko bežný Bratislavčan rozoznáva, komu, kde, na ktorom území čo patrí, kto čo má na starosti.

Ja som vtedy len v náznakoch pomenoval akýsi model, ktorý možno by bol riešením pre to, aby aj v tomto smere sme v Bratislave dospeli k niečomu efektívnejšiemu a vyzýval som, aby sme aj na túto tému začali diskutovať a nepúšťali sa do účelovej zmeny novely zákona o hlavnom meste.

Ja dnes skúsim pomenovať ten problém možno oveľa jasnejšie, ako som ho pomenoval vtedy, pretože som si myslel, že bude v záujme predkladateľov, aby sa týmto zaoberali. A som presvedčený dneska o tom, že kozmetické úpravy, ktoré hovoria a skrývajú sa za to, že ideme znižovať náklady na správu v hlavnom meste, ako sú počty poslancov či už v mestských častiach, alebo v hlavnom meste, majú uvoľniť finančné prostriedky alebo znížiť nákladovosť správy tohto mesta. Ja osobne považujem v tejto chvíli, nie čo sa týka počtu poslancov, ale systému, akým je Bratislava spravovaná za nepostačujúce.

Mám na mysli model, ktorý som si ja osobne nazval jeden plus štyri. Je to model, ktorý už rezonoval aj v rámci Bratislavy a hovorí o tom, že vlastne by sa Bratislava mala deliť nie na 17 mestských častí, ale na 5 mestských častí. Mám tým na mysli jeden plus štyri to, že Staré Mesto ako také, ktoré je centrom a srdcom Bratislavy, by bolo jednoznačne pod správou magistrátu, teda mestských poslancov. Tie ďalšie štyri mestské časti by boli bývalé obvody Bratislavy 2, 3, 4, 5.

Myslím si, že v tomto modeli by sa dalo riešiť oveľa efektívnejšie riadenie hlavného mesta. Dalo by sa oveľa viac robiť pre potreby Bratislavčanov a dokázali by sme aj to, za čo skrývame zníženie počtu poslancov ušetriť finančné prostriedky na iné účely v hlavnom meste.

Ja viem, že tá diskusia na túto tému je zložitá, ona prebiehala aj v minulom období a beriem aj tú výčitku, ktorá tu bola, že v minulom volebnom období sme neboli schopní ani predložiť žiadnu novelu. Ja som aj vtedy spomínal, nebolo to preto, lebo nikdy nebol konsenzus na týchto veciach a nebola dohoda. A nebolo naším záujmom lámať niečo cez možno kolená, možno cez iné názory a jednoducho sme nemali záujem robiť niečo násilne.

Preto pevne verím, že predkladatelia tejto novely, a majú na to ešte čas aj možno v tomto volebnom období tejto snemovne, aby sme túto diskusiu posunuli aj niekde inde a zamýšľali sme sa aj nad tým, ako pomôcť hlavnému mestu a hlavne pomôcť jeho efektívnejšiemu riadeniu. Pretože nedá mi, aby som nepovedal, že túto novelu jednoznačne po jej prečítaní nemôžeme považovať za nič iné ako starostovskú novelu, ktorá má okamžite vyriešiť ich problémy, ktoré, ako to nazval pán poslanec Kuruc, súvisia s každoročným handlovaním. Áno, je pravda, že dohadovanie sa o prerozdelení finančných prostriedkov každý rok na mestskom zastupiteľstve nie je jednoduchá záležitosť. Ale treba povedať, že vždy a každý rok sa nakoniec dokázal urobiť kompromis aj v tejto oblasti v mestskom zastupiteľstve. Takže hovoriť o tom, že toto je ten hlavný dôvod, celkom určite namieste nie je.

Hlavný dôvod podľa mňa v tejto chvíli je to, čo je obsiahnuté v paragrafe prechodných ustanovení. V paragrafe prechodných ustanovení, čo je ustanovené, sa hovorí o tom, ako sa posilnia finančné prostriedky pre mestské časti bez akejkoľvek diskusie v mestskom zastupiteľstve.

Ja si pamätám, že sa vždy dlho viedli diskusie na tému, koľko majú mestské časti zo svojho rozpočtu, keď ešte vyberali dane z nehnuteľností prispievať na dopravu, koľko majú prispievať na likvidáciu odpadu, teda funkcie, ktoré jednoznačne prináležia hlavnému mestu a musia byť robené na území tohto mesta z jedného miesta. Nie je možné, aby boli trieštené. Samozrejme, tieto diskusie sa končili vždy neúspechom alebo len akýmsi symbolickým príspevkom, ktoré nakoniec prišli do mesta.

Keď sa pozriem na prechodné ustanovenia, tak tie hovoria len o tom, koľko mestské časti zoberú hlavnému mestu. Ja jednoducho sa nemôžem zbaviť pocitu, že naozaj je to taká istá účelová novela, ako sme tu mali možno pred rokom, keď dvaja starostovia v Bratislave si nevedeli vyriešiť problém s nomináciou prednostu miestneho úradu.

Je to opäť účelovosť, ktorá nepatrí do tejto snemovne a ktorá vzhľadom na to, že dnes istá politická strana, ktorá je vo vládnej koalícii, si nevie vyriešiť svoje problémy v hlavnom meste. Tak vzhľadom na tom, že má pohodlnú väčšinu v tomto parlamente ich bude takýmto spôsobom postupne predkladať. Považujem to za nesprávny krok a krok, ktorý by sme práve pri zákone o takom dôležitom, ako je zákon o hlavnom meste nemali robiť.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku na tému politickej dohody a schválenia istých pripomienok k tomuto zákonu v mestskom zastupiteľstve. Žiada sa mi v tejto chvíli povedať, že v žiadnom prípade o politickej dohode v mestskom zastupiteľstve sa nedá hovoriť. Dá sa hovoriť o dohode nezávislých poslancov s istou časťou mestského zastupiteľstva. Je to preto, že vlastne na schvaľovaní tohto uznesenia, samozrejme, najväčší podiel mali v tejto chvíli nezávislí poslanci. Ale to nie je to, čo by mi vadilo. Ja si myslím, že v tejto chvíli je dôležité, aby naozaj existovala pri takomto dokumente aj politická dohoda, aby mala trvalý charakter a aby jednoducho ten zákon, ktorý z takejto dielne vzíde, aby bol natrvalo ukotvený v našej legislatíve.

Pán predseda výboru pán Cabaj, a je tu prítomný, pri schvaľovaní prvej novely tohto zákona, ktorú som už spomínal, jasne deklaroval svoj názor, že nemáme robiť zmeny, ktoré sa týkajú tohto volebného obdobia, ale že ak budeme robiť zmeny v takýchto legislatívnych zákonoch, aby sme ich robili tak, aby platili vždy od nového volebného obdobia. No, keď sa pozriem na návrh tejto novely, tak všetky zmeny, ktoré, samozrejme, sú charakteru, ako je voľba poslancov a podobne majú platnosť od nového volebného obdobia. Ale čuduj sa svete, všetky zmeny, ktoré vyhovujú starostom, majú platnosť od 1. januára budúceho roku.

Ja sa chcem preto namieste v tejto chvíli opýtať a myslím, že bude v diskusii aj vystupovať za mnou pán poslanec Cabaj, či aj v tejto chvíli sa chce riadiť úzusom, ktorý tu verejne pomenoval a bol by som celkom rád, ak ho takto verejne pomenoval, keby aj dodržal slovo v tomto prípade a jednoducho tak aj pristupoval k hlasovaniu o tejto novele, pretože ako predseda výboru, ktorý sa práve týmto má čo najviac zaoberať, asi by bolo namieste, aby stál za svojimi slovami, ktoré za týmto pultom pomenoval.

Na záver mi dovoľte povedať ešte možno k tomu modelu, ktorý som pomenoval ako jeden plus štyri, že vôbec nemám na mysli to, čo možno vždy zaznieva v prípade návrhu na nejaké redukcie počtu mestských častí, že obyvatelia Bratislavy budú mať nedostupné, alebo budú musieť chodiť na Primaciálne námestie a jednoducho, že sa to nedá zvládnuť. Ja vôbec s tým nemám na mysli, že by bolo treba v Bratislave rušiť akékoľvek miesta dnešných úradovní v ktorejkoľvek z mestskej časti.

Je bez problémov možné, aby tieto existovali a dá sa to legislatívne ošetriť. Je to opäť jedna z fám, ktorá vždy pri takomto niečom zaznieva a myslím si, že by bolo dobré hneď na začiatku povedať, že toto nikto nemá na mysli a nikto nechce týmto spôsobom riešiť.

Pán poslanec Kuruc vo svojom príspevku predložil návrh na to, aby mesto dostávalo na funkcie hlavného mesta istú finančnú sumu zo štátneho rozpočtu. Proti tomu nie je čo namietať, je to absolútne v poriadku a myslím si, že takéto niečo v rozpočte a určite aj v rozpočtoch iných krajín ako príspevok pre funkcie hlavného mesta vždy existujú a mali by aj existovať. S tým sa dá súhlasiť. Otázka je, akou formou to má byť zabezpečené.

Ja som mu aj po jeho príspevku položil otázku, akým spôsobom si predstavuje napĺňanie tejto finančnej sumy? No, na to odpoviem tým, čo som povedal. Opäť to bude len v zmysle tohto návrhu, ak prejde, len handlovanie a len o tom, aby možno vždy vláda, ktorá bude pri moci sa mohla tváriť, že súcití s mestom a nebude to vôbec pre Bratislavčanov v polohe tej, že to bude príspevok, ktorý má zabezpečiť funkcie hlavného mesta. O tom myslím nikto z nás nepochybuje, alebo teda poviem to inak, poviem to tak, že nikto z tých, ktorí v Bratislave žijeme o tom nepochybujeme, že takéto finančné prostriedky by boli pre mesto potrebné a mali by mať svoje miesto naozaj v štátnom rozpočte.

Ale problém je v tom, a pomenujem to otvorene, a možno aj niektorí kolegovia tu v tejto snemovni to nebudú prijímať tak, ako to poviem, ale myslím si, že je úplne bežné, že každý občan ktorejkoľvek republiky, v tomto prípade Slovenska, každý poslanec Národnej rady si myslím, že by mal byť hrdý na svoje hlavné mesto a mal by robiť všetko preto, aby jednoducho pomáhal tomuto hlavnému mestu, aby sa ním mohla celá republika hrdiť kdekoľvek. Kdekoľvek, či doma, či v zahraničí.

Myslím si, že v takýchto prípadoch by regionalizmus, ktorý možno na môj vkus často vidieť v tejto snemovni, mal ustúpiť do pozadia a mali by sme si sami vstúpiť v prvom rade do svedomia a smerovať k tomu, aby sme si uvedomovali, že hlavné mesto každej krajiny je vždy len jedno a mali by sme sa oňho aj patrične starať.

Ja viem, že je to veľmi zložitá téma. Neraz sme tu svedkami hlasovaní, ktoré nejdú ani cez politické spektrum, ale idú práve cez regionálny záujem, ale dovoľte mi, aby som v tejto chvíli možno tak inak povedal.

Vážení páni poslanci, uvedomte si, že hlavné mesto máme len jedno a mali by sme naozaj urobiť pre jeho rast a budovanie čo najviac všetci spoločne. Som o tom presvedčený, že len vtedy, keď sa nám podarí presvedčiť o tomto, keď budeme my o tomto presvedčení, tak to pochopia aj všetci občania Bratislavy, a keď sa objavia také návrhy, aké boli prezentované, aby hlavné mesto malo samostatnú kapitolu na funkcie, podotýkam na funkcie hlavného mesta v štátnom rozpočte, tak jednoducho sa s tým dokážeme stotožniť všetci a stotožnia sa s tým aj obyvatelia Slovenska.

Ja si myslím, že toto sú témy, ktorými sa tento zákon v tejto chvíli vôbec nezaoberá, a preto musím absolútne súhlasiť s tým, čo povedal v diskusnom príspevku pán poslanec Minárik. Páni predkladatelia alebo pán predkladateľ, ktorý tu v tejto chvíli nesedí, lebo asi nechce na mňa reagovať, tak radšej odišiel, splnili ste si svoj záväzok voči 16 ostatným kolegom starostom, s ktorými ste tento zákon pripravili. Nemôžem povedať inak ako to, čo som povedal v úvode. Považujem tento návrh zákona za účelový, ktorý nerieši problémy Bratislavčanov, a preto ho určite nepodporíme.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána poslanca Kuboviča prihlásili pán poslanec Viliam Jasaň, pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Pavol Frešo, pán poslanec Martin Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Jasaňovi, dovoľte mi ešte, aby som vás informoval, že keď som na úvod čítal mená ospravedlnených poslancov z dnešnej schôdze, neuvedomil som si, že sú tu ešte individuálne ospravedlnenky, a preto k tým, ktorých som čítal, dovoľte ešte pridať pani poslankyňu Máriu Sabolovú, pán poslanec Jaroslav Ivančo, pani poslankyňa Iveta Radičová, pani poslankyňa Katarína Cibulková a pán poslanec Viliam Novotný.

A dovoľte mi ešte, aby som na balkóne Národnej rady privítal primátora hlavného mesta Bratislavy pána Andreja Ďurkovského, ktorý zrejme aj vzhľadom na bod, ktorý prerokovávame sa zúčastnil rokovania Národnej rady. Srdečne buďte vítaný, pán primátor. No a teraz už dávam priestor pánovi Jasaňovi. Nech sa páči.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len tri poznámky ako reakciu na vystúpenie môjho predrečníka, aj keď dalo by sa naňho reagovať minimálne v takom istom časovom rozsahu, ako hovoril.

Po prvé. Hovoril tu o nezávislých poslancoch. Ja neviem, čo máte voči nezávislým poslancom, ale oni museli predsa takisto získať hlasy občanov Bratislavy, aby sa stali poslancami. To po prvé.

Po druhé. Hovorili ste tu niečo, že zoberú hlavnému mestu. Kto zoberie, čo zoberie a kam to pôjde? Ak to niekam pôjde, tak to bude znova len pre občanov Bratislavy.

A tretia poznámka o tej dohode či nedohode. Viete, my sme mohli do toho obsahu, ja si tiež viem predstaviť, že by tam mohlo byť všeličo iné, ale došlo to k dohode medzi primátorom, starostami a 41 poslancov mestského zastupiteľstva súhlasilo s tým, aby tento návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila. A nemuseli sme čakať na rozhodnutie alebo na stanovisko mestského zastupiteľstva, ale počkali sme a ja som rád, že sme počkali. A takú otázku poslednú. Keď budeme otvárať, alebo keď sa bude otvárať zákon o obecnom zriadení, budeme čakať na vyjadrenia všetkých zastupiteľstiev, obecných zastupiteľstiev k tomu? Zatiaľ len toľko. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som sa opýtať pána poslanca, kolegu, akú predstavu má o plnení sociálnych funkcií hlavného mesta Bratislava v teritóriu svojho pôsobenia, lebo len v retrospektíve krátkej.

Pred niekoľkými dňami sme prijímali zákon o sociálnych službách a vidíme, že je tam výrazný deficit financií. Dokonca niekoľko miliárd pre plnenie základných funkcií, ktoré by každé mesto a každá obec voči svojim občanom mala plniť. Ide to v miliardách. Či postačuje podľa jeho, vašich skúseností pokryť to terajší systém podielových daní, terajší objem, ktorý v tejto zóne hlavné mesto spravuje, alebo či sa počíta už aj s príspevkom, tým celkovým z rozpočtu, ktorý ste spomínali aj na túto oblasť, na oblasť sociálnych služieb a ich zabezpečenie.

Vieme, že dokonca nie sú jednotné názory, či tie sociálne služby by sa mali zabezpečovať z centrálnej úrovne, z úrovne ministerstva, alebo či by mali ísť na regionálnu alebo subregionálnu úroveň. Ja si myslím, že predsa len v tých obciach a mestách je skôr možnosť spoznať sociálnu situáciu týchto občanov, zvýšiť adresnosť týchto príspevkov, ale vcelku a v závere by ma zaujímala celková suma, či postačuje pre ten hospodársky a hlavne pre ten sociálny rozvoj hlavného mesta Bratislava. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším sa faktickou poznámkou prihláseným poslancom je pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na tú časť, kde hovoril pán kolega predrečník, pán poslanec Kubovič ohľadne toho, že komu ten zákon najviac vyhovuje. Ja by som doplnil ďalšiu kategóriu ľudí, ktorým tento zákon vyhovuje a respektíve tieto návrhy, ktoré tu aj v rozprave padajú, a to je kategória ľudí, ktorí chcú, aby úradníci boli menej kontrolovaní. To znamená, že padajú tu návrhy na radikálne zníženie počtu poslancov, dokonca až na také, ako pomerovo vychádza v rámci VÚC, čo je úplný, ale úplný nezmysel na to, aby stovky úradníkov magistrátu kontroloval stále menší a menší počet poslancov.

Ja rozumiem tomu, že úradníci by boli radi, keby ich nikto nekontroloval. Ja rozumiem tomu, že aj starostov vyrušujú zbytočne iniciatívni poslanci, ale chcem upozorniť verejnosť na to, že jediný legitímny spôsob, akým kontrolovať úradníkov a starostov sú práve nimi zvolení poslanci.

A za to, aby tento demokratický princíp fungoval, ktorý je v SDKÚ - DS úplne, ale úplne vlastný, za to budeme my proti týmto všetkým návrhom bojovať. A budeme proti nim bojovať preto, lebo vidíme, že dochádza k rôznym dohodám, a ja tu počujem, že 41 mestských poslancov hlasovalo za tento návrh. Len treba povedať, že 30 nezávislých, ktorí kvôli vlastnej kariére opustili strany, v rámci ktorých kandidovali. Jednoducho je to tak. Je to môj pohľad. Takže treba aj povedať, akí ľudia za to hlasovali, a treba aj povedať, aký to bude mať výsledok. Výsledok bude ten, že verejnosť bude mať stále menšiu moc kontrolovať úradníkov, ale aj starostov. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Martin Pado. Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Kubovič, toto sa netýka len Bratislavy. To je celoslovensky známe, že každý, kto je dnes starosta, žiada viac kompetencií v oblasti prerozdeľovania finančných prostriedkov, pretože prečo by mal čakať dva roky. Veď o dva roky už nemusí byť starostom. A potom už s tými peniažkami nebude narábať on, ale niekto iný. A tu predsa ide práve o možnosť šafáriť s peniažkami bez väčšej kontroly.

A preto sa ani nečudujem, že takéto rozhodnutie, takýto návrh podporujú práve nezávislí poslanci, pretože tam v mútnej vode sa najlepšie darí. Takže ja viem, prečo to tak je a iste to vieš aj ty. No len keďže to vieš aj ty, vedia o tom aj mnohí iní, tak práve preto by takýto návrh prejsť nemal. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky sa hlási pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Jasaň, ja som vôbec nemal na mysli nezávislých poslancov, ktorí by riadne prešli ako nezávislí voľbami. Aby sme sa porozumeli. Ja som vôbec nehovoril o takých. Ja som hovoril o tých, ktorí sa dnes tvária ako nezávislí a prešli vo voľbách vďaka istej politickej strane. A o tých sme hovorili. Na tých som poukazoval, že namiesto toho, aby sa hľadala dohoda s relevantnými politickými a poslaneckými klubmi, hľadala sa dohoda s nezávislými poslancami, ktorí nekandidovali ako nezávislí. Takto to pomenujem. To som mal na mysli a o to mi šlo a vyzýval som vás, aby ste preto pre trvalosť akéhokoľvek takéhoto typu novely robili dohodu a hľadali aj dohodu v rámci relevantných politických strán. A myslím si, že tak je to správne a tak by to aj do budúcnosti v tejto chvíli malo byť. Lebo keď sa pozriete na to zloženie mestského zastupiteľstva, tak tých riadne nezávislých poslancov, ktorí naozaj aj tak kandidovali, zase v tom zastupiteľstvo toľko nie je.

Pán poslanec Halecký, hovorili ste o presune kompetencií zo štátu na samosprávu a tu sa mi žiada povedať len jedna poznámka. Samozrejme, že samospráva aj v tomto prípade podľa mňa je pripravená na to, aby takéto funkcie vedela prevziať, ale pri akomkoľvek prenose kompetencií zo štátu na samosprávy je potrebné, aby aj štát preniesol na samosprávy finančné prostriedky. Aby neprenášal kompetencie na samosprávy, len kompetenciu a finančné prostriedky si štát ponechá. Je nemysliteľné, aby obce boli pri dnešných finančných prostriedkoch zaťažované ďalšími funkciami, na ktoré nedostanú finančné prostriedky. Takže odpoveď myslím si v tomto prípade je úplne jasná.

A ešte tam bola jedna poznámka, či budem chcieť, aby všetky obce. No nie, nebudem chcieť, ale budem minimálne chcieť, aby ZMOS sa k tomu vyjadrilo, aby sa k tomu vyjadrili aj relevantné politické strany.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tibor Cabaj, pán predseda výboru. Konštatujem, že nie je prítomný v sále, čiže stráca poradie. No a teraz prítomná v sále je pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči, pani poslankyňa.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, mám pocit, že k novele federálneho zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky už bolo v rozprave v prvom čítaní aj v druhom čítaní povedané veľmi veľa a skoro všetko. Preto sa budem vo svojom vystúpení venovať možno dvom najdiskutovanejším otázkam novely zákona o Bratislave, a to je otázka financovania a otázka počtu poslancov. Predtým si ale nemôžem odpustiť naozaj krátke zhodnotenie.

Je pravdou, že tento návrh je výsledkom, niektorí hovoria dohody, niektorí kompromisu. Ja mám skôr pocit, že kompromisu. A tento výsledok, ktorý dnes máme na stole, asi sa dá súhlasiť s tým, čo hovoril pán poslanec Minárik, že v tejto podobe všetko najhoršie už bolo vypustené, takže je to novela, ktorá zásadne neublíži. Na čo prijímať potom také novely, ktoré nič zásadné neriešia. Akurát, že sme spokojní s tým, že neublížia. Takže to vidím ako základný problém. A faktom asi je, že je to novela vo výsledku o tom, že sa presúva zopár kompetencií a hlavne nejaké peniaze z mesta na mestské časti. Rozumiem starostom, po tom celom procese rozumiem aj pánovi primátorovi, napriek tomu si myslím, že síce neublíži, ale ani Bratislavčanom nepomôže, aj keď sa pán starosta Ftáčnik na mňa za túto formuláciu trošku hnevá.

K dvom základným problémom, ktoré sú tu najviac diskutované. Financovanie. Ja som naďalej presvedčená, že najlepším spôsobom trvalého zabezpečenia prostriedkov pre Bratislavu aj pre plnenie funkcií Bratislavy ako hlavného mesta je taký systém, ktorý nezávisle od politickej vôle, ktorá sa každoročne hľadá pri tvorbe štátneho rozpočtu zabezpečí hlavnému mestu dostatok peňazí. A ja som presvedčená, že tento mechanizmus zabezpečujú pravidlá fiškálnej decentralizácie, a som presvedčená o tom, že po štyroch, piatich rokoch, ako sa tieto pravidlá zaviedli, je to legitímny čas začať diskutovať o tom, či kritériá boli nastavené správne. A ja sa nebojím v diskusii aj s ostatnými mestami a nebojím sa diskusie ani s obcami, pretože si myslím, že je to fér a Bratislava je hlavným mestom celej Slovenskej republiky.

Naopak obávam sa, že mechanizmus závislý od každoročného rokovania o návrhu štátnom rozpočte robí Bratislavu závislou od politického handlovania. Myslím, že je to tak. A je to tak, aj keď by náhodou prešiel pozmeňujúci návrh pána poslanca Kuruca, ktorý podpísal aj predkladateľ pán poslanec Zvonár, pretože máme skúsenosť z minulosti, že aj v takých prípadoch, keď zákon zakotvoval určité percentá v prospech určitého financovania určitej kapitoly, tak toto nebolo v zákone o štátnom rozpočte pokryté.

Argument, že parlament a vláda musia dodržiavať zákon je síce dobrý argument, ale treba si uvedomiť, zákon o štátnom rozpočte je zákon ako každý iný, a preto podlieha samostatnému schvaľovaniu. A my vystavujeme týmto mechanizmom naozaj financovanie Bratislavy politickému handlovaniu.

K druhej otázke - k počtu poslancov. Viem, že je to téma citlivá a ťažko sa možno o nej debatuje. Máme tu návrh, ktorý je pôvodný od predkladateľov na 45 poslancov mestského zastupiteľstva. Máme tu pozmeňujúci návrh pána poslanca Kuruca, ktorý podpísal aj pán predkladateľ Zvonár na zníženie na počet poslancov 36. Moji predrečníci v rozprave už hovorili o tom, že je to problém proporcionality, aby každý občan Bratislavy bol v rovnakom pomere zastúpený v mestskom parlamente. Situácia, keď by na zvolenie v malej mestskej časti bolo potrebné násobne menej počet voličov ako na zvolenie do veľkej mestskej časti nie je dobrá. Sú porušované základné demokratické pravidlá a je porušovaný princíp pomerného zastúpenia, ku ktorému sa koniec koncov zákon o hlavnom meste hlási tým, že hovorí, že volebné obvody musia byť určené tak, aby bol tento pomer zachovaný. Všetci vieme, že pri počte 36 a pri právnej úprave, ktorá hovorí, že každá mestská časť musí mať zastúpenie aspoň jedným poslancom v mestskom zastupiteľstve, o pomernosti nebudeme môcť vôbec hovoriť. A ja som presvedčená o tom, že to nie je správne.

Zavádzajúci je argument, pri ktorom sa argumentuje Bratislavským samosprávnym krajom a počtom poslancov do Bratislavského samosprávneho kraja za Bratislavu. Zavádzajúci preto, pretože volebné obvody tam vyzerajú úplne inak ako volebné obvody do mestského parlamentu.

Preto, keďže neviem, za čím stojí pán poslanec Zvonár, a tým pádom neviem, za čím stojí SMER, či za počtom 45, alebo za počtom 36, keďže je podpísaný pod oboma návrhmi, dávam pozmeňujúci návrh. V čl. I za bod 21 sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: V § 11 ods. 2 sa vypúšťajú slová "pričom každá v nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca". Myslím si, že treba byť fér, a keď chceme dávať populárne až populistické návrhy na zníženie počtu poslancov na 36, tak treba povedať, že na to, aby boli demokratické princípy zachované, treba povedať aj to nepríjemné b, ktoré sa možno v niektorých malých mestských častiach, pán poslanec Zvonár, bude ťažšie vysvetľovať. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie pani poslankyni Žitňanskej a slovo teraz vo faktických poznámkach dostanú postupne pán poslanec Pavol Kubovič, Pavol Frešo, Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som chcel nadviazať na slová pani poslankyne, ktoré hovorili o počte obyvateľov, ktorých ten poslanec v mestskom zastupiteľstve, v prípade toho na porovnanie pri dnešnom stave 80 a navrhovanom stave 36 vlastne prichádzajú do úvahy. V prípade, že by návrh, ktorý ona predložila, nebol schválený, tak napríklad v mestskej časti Devín zhruba na tisíc obyvateľov v mestskom zastupiteľstve bude jeden zástupca a napríklad v mestskej časti Ružinov bude jeden zástupca pripadať na niekde na 15- až 20-tisíc obyvateľov.

Celkom určite táto disproporcia vzhľadom na to, že tých malých mestských častí z tých 17 je 7, 8, keď si to premietneme do tohto počtu, tak naozaj vytvárajú možno zlé predpoklady na to, aby záujmy mesta mohli zastávať a hlavne tam tých častí, ktoré sú nosnými v rámci dnešného postavenia v Bratislave, aby mohli byť uspokojované tak, ako je potrebné. Pretože je postačujúce, aby možno jedna veľká mestská časť spolu so všetkými týmito malými mestskými časťami so svojimi zástupcami sa spojila a dokáže v prípade toho, čo sa tu už veľakrát opakovalo dneska a nazývalo sa handlovanie vyhandlovať čokoľvek, čo bude možno nie prospešné na prospech obyvateľov hlavného mesta. Takže myslím si, že by bolo potrebné tento návrh pani poslankyne podporiť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V tej časti, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská o tom, že aby to bolo fér. No veď práve tento návrh zákona, respektíve dokonca aj jeho pozmeňujúce návrhy v časti rovnosti volebného práva nie sú fér. A ja hovorím o tom, že nie je možné takýmto zásadným, až by som povedal brutálnym spôsobom penalizovať obyvateľov veľkých mestských častí, znižovať váhu ich hlasov na jednu desatinu len preto, aby byrokrati boli menej kontrolovaní.

Takto čítam tento návrh zákona, takto čítam tie pozmeňujúce návrhy, ktoré k tomu padajú. Ešte raz to zopakujem. Budú penalizovaní obyvatelia veľkých mestských častí, kde bude váha ich hlasov znížená až na jednu desatinu oproti okrajovým mestským častiam len preto, aby byrokrati boli menej kontrolovaní. Iný zámer za tým nevidím.

Keby predkladateľ zákona naozaj chcel niečo ušetriť, tak začne robiť niečo s častou mestskou a miestnou byrokraciou. To by som zobral. Ale začať od toho, že tí, ktorí majú kontrolovať túto byrokraciu budú vytláčaní, to nepovažujem za správne a už vôbec nepovažujem za správne, keď sú vytláčaní za cenu porušovania ústavného práva rovnosti hlasov vo voľbách. To si myslím, že je veľmi, veľmi, veľmi vážny precedens, ktorý sa tu snaží táto vládna koalícia zaviesť. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len štyri poznámky na adresu vystúpenia pani kolegyne Žitňanskej. Možnože chcela, alebo že ste, pani kolegyňa, chceli povedať svojim kolegom, že kedy bola tá decentralizácia robená taká, aká je? Možno to nevedia, ale bolo to za vašej vlády. Teraz to nekritizujte, že nie sú peniaze.

Po druhé. Možno ste tiež chceli povedať kolegovi Frešovi, že zníženie počtu poslancov vôbec, ale vôbec nesúvisí s kontrolou nad magistrátom.

Po tretie. Proporcionalita. Ja som bol poslanec mestského zastupiteľstva a predtým som tiež pôsobil v nejakých komisiách a nikdy som sa nestretol s tým, že by ona doteraz niekomu prekážala.

Po štvrté. Aj ja som sa podpísal pod návrh pána Kuruca, ale podpísal som sa hlavne preto, aby aj poslanec, ktorý nemá za sebou klub, mal možnosť vystúpiť a predložiť pozmeňujúci návrh, o ktorom rozhodne táto snemovňa. Ďakujem. Všetko.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníkov pani Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja viem, kedy bola schválená fiškálna decentralizácia, SDKÚ a ja osobne sa k fiškálnej decentralizácii hlásime, pretože ju považujeme za úspešný projekt a o tom som presvedčená, pretože fiškálna decentralizácia dala po kompetenciách samosprávam aj peniaze a dáva im ich tak, že sú každoročne garantované. Ja hovorím len to, že každý nový systém, ktorý sa zavedie, je legitímne, keď sa s odstupom 4, 5 rokov pozrie naňho, či parametre sú dobre nastavené, alebo či v nich treba urobiť nejaké korekcie. Naopak, ja sa k tomuto systému hlásim, pretože je to systém dobrý, ktorý dáva samosprávam peniaze nezávisle od toho, čo sa tu dohodne na konci roka v zákone o štátnom rozpočte. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán Gyula Bárdos.

Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadril k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

Aj v prvom čítaní som sa vyjadril k tomuto návrhu a mal som pripomienky takého charakteru, že je obrovskou škodou, že tento návrh sa takýmto spôsobom prerokováva v Národnej rade. Nikto o tom nepochybuje, že zákon je potrebný, ale taký zákon je potrebný, na čom sa vie dohodnúť celé politické spektrum. Zákon a návrh zákona nemôže byť iba z dielne jednej skupiny poslancov, lebo ani Bratislavčania nepatria iba do jednej skupiny.

Jednoducho sú občania Slovenskej republiky, sú občania Bratislavy a bolo by prospešné, keby sme namiesto toho, aby sme handlovali o tom, že aký je počet poslancov, kto bude licitovať a akým spôsobom chce zmeniť takýto stav, lebo to nerieši gro toho problému a ten problém tu je. Ten problém pomenoval aj ten, ktorý je z vládnej koalície, aj ten, ktorý je z opozície, len, žiaľ, zatiaľ nie je dohoda, nie je konsenzus.

Som o tom presvedčený, že tak ako povedala aj pani kolegyňa Žitňanská, že nie handlovanie, ale dohoda všetkých zainteresovaných by bola potrebná. Ja som povedal aj pánovi predkladateľovi, aj ostatným, ktorí podpísali tento zákon už v prvom čítaní, že keby boli počkali ešte trošku, keby sa o tom rokovalo, keby sa o tom hovorilo, nedá sa to vylúčiť, že ten kompromis by sa našiel a ten spoločný menovateľ by mohol tu byť na stole a mohli by tam byť podpisy všetkých poslaneckých klubov, ktoré sú zastúpené aj v Bratislave, aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky.

Dámy a páni, z politického, hospodársko-sociálneho, napokon i časového hľadiska je zrejmé, že Bratislava ako hlavné mesto potrebuje novelu pôvodného zákona. Ale ešte raz podčiarkujem to, že táto novela by ale mala byť oveľa komplexnejšia a zásadnejšia, než je predložený návrh a nemala by sa zakladať len na akýchsi vsuvkách a doplnkoch pôvodného zákona, ktorý je navyše z časového hľadiska historickým prežitkom už v dnešnej dobe. To už viacerí povedali.

Myslím si, že prípadné úpravy novely zákona by mali byť založené navyše aj na výsledku dlhodobejších vzájomných rokovaní dotknutých účastníkov, primátora a starostov mestských častí, vyústením čoho by bolo ich vzájomné prijatie jeho znenia v celej šírke rozsahu novely zákona.

Podstatou týchto postupov založených na vzájomných kompromisoch musí byť totiž jednoznačnejšie vymedzenie právomocí, kompetencií, činností, zodpovednosti a v neposlednom rade určite aj jasnejší a jednoznačnejší spôsob prerozdeľovania jednotlivých finančných balíkov ako základu financovania rozvojových zámerov jednotlivých dotknutých účastníkov tohto zákona, teda hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a jeho mestských častí.

Určite je možné tiež vysloviť názor, že prípadná novela tohto zákona musí vychádzať aj z podpory širšieho politického spektra. Veď predsa prípadný nový zákon musí slúžiť nielen určitej skupine Bratislavčanov v súčasnosti, ale predovšetkým Bratislavčanom aj v budúcnosti, a to čo najdlhšie.

Navyše si myslím, že predmetná novela zákona nemôže byť založená na populistickej myšlienke založenej na radikálnom znížení počtu poslancov zastupiteľstiev, čo môže vyvolať u nezainteresovaného bežného občana myšlienku sociálneho a ekonomického aspektu tejto novely, pretože tomu tak nie je.

Zníženie počtu poslancov vyvoláva dojem zníženia nákladov zastupiteľstva, avšak je to len vonkajší efekt. Poslanci totiž okrem zasadania zastupiteľstva vykonávajú aj prácu v komisiách. Pokiaľ je dostatok poslancov, tí sú zaraďovaní iba do jednej komisie. Ak nie je dostatok poslancov, ako napríklad v prípade samosprávnych krajov, jeden poslanec musí byť zaradený v dvoch, troch komisiách. Kvôli dostatočnému zabezpečeniu funkčnosti komisií sú do nich menovaní aj členovia komisie aj z radov občanov. Treba vziať do úvahy, že poslanci sú odmeňovaní nielen za zasadnutia zastupiteľstva, teda za účasť, ale aj za prácu v komisiách, takisto aj členovia menovaní z radov občanov. Teda zníženie počtu poslancov nie je dostatočným faktorom úspory nákladov.

Okrem toho je nutné posúdiť, či nejaká mierna úspora dostatočne vyváži fakt, že sa zníži počet občanmi zvolených zástupcov konajúcich pod prísahou, čím sa podstatne zníži možnosť kontroly činnosti zastupiteľstva zo strany voličov. Navyše môže dôjsť k nevyváženému stavu zastúpenia v komisiách, do ktorých nominujú odborníkov politické strany a nie sú priamym dôsledkom volieb. Z tohto dôvodu je nutné posúdiť znižovanie počtu poslancov z hľadiska možnej úspory nákladov na jednej strane a zníženie vplyvu občanov z hľadiska zastúpenia jednotlivých volebných obvodov, ako aj zastúpenia dostatočného výberu zo spektra politických strán na strane druhej.

Poukazujem tiež na skutočnosť, že predložená podoba návrhu novely zákona nerieši ani ďalšiu podstatnú zásadu, a tou sú vzájomné vzťahy, rozsah a spôsob spolupráce medzi hlavným mestom Slovenskej republiky a Bratislavským samosprávnym krajom. Je to ale prirodzené, pretože v dobe prijatia pôvodného zákona takáto potreba ešte nebola, takže jednoducho nebol priestor na vsunutie tejto myšlienky do pôvodného textu zákona, čo je v kontexte toho, na čo som poukázal aj na začiatku svojho stanoviska.

Predsa oba tieto komponenty sú vzájomne späté, sú vzájomnou súčasťou a napokon jedna inštitúcia bez druhej jednoducho samostatne nemôžu riadne fungovať. V neposlednom rade poukazujem tiež na isté technické problémy prípadnej realizácie predloženého návrhu novely. Tie sa týkajú predovšetkým nezosúladenia prípadného termínu prijatia tejto novely s termínom kreácie novozvolených zástupcov a predstaviteľov samosprávnych orgánov, ktorí vyjdú z najbližších komunálnych volieb. Je zrejmé, že súčasné znenie zákona o Bratislave už prežilo svoju dobu a že Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky potrebuje svoj nový zákon.

Ale, dámy a páni, ešte raz zdôrazňujem, ale zákon komplexnejší, politicky prijateľný pre všetkých účastníkov konania a v prvom rade, aby to bol zákon, ktorý je prospešný pre všetkých občanov Bratislavy.

Som sklamaný, že ani počas rozpravy som nezachytil taký návrh alebo taký kompromis zo strany predkladateľov, že by sa širšie politické spektrum mohlo dohodnúť na tejto novele. Je to škoda.

Takisto už viacerí moji predrečníci sa vyjadrovali k tomu, že asi z akého dôvodu o tom rokujeme teraz v Národnej rade, akým dôvodom ste, páni, tento návrh podali do Národnej rady. Je to obrovská škoda, lebo bola tu a je tu šanca, som o tom presvedčený, že tí, ktorí sledovali tie rokovania, ktoré boli predtým, že keby sa uskutočnilo ešte jedno kolo alebo dve kolá rokovaní, tak možnože by sa dospelo k tomu, že tu v Národnej rade by sme prerokovávali návrh, ktorý by mal politickú podporu celej Národnej rady. Škoda, že sa to nestalo, a preto ani poslanci za Stranu maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja predložený návrh novely nemôžu podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP