Úterý 4. listopadu 2008

Deviaty deň rokovania

28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

4. novembra 2008 o 9.00 hodine

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám príjemný deň, otváram deviaty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška a ďalej poslanci Peter Dubravay, Jozef Ďuračka, Eduard Kukan, Vladimír Mečiar, Ján Pataky, Iveta Radičová, Milan Rehák, Monika Smolková a Boris Zala.

V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave k

Informácii o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy.

Vítam podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča na tomto rokovaní.

Ďalej chcem vás informovať, že do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci Peter Dubravay, Darina Gabániová, Juraj Horváth, Jozef Rydlo, Jaroslav Paška a Marta Damborská. Z úvodnej informácie je zrejmé, že pán Peter Dubravay sa dnes na rokovaní nezúčastní, lebo je ospravedlnený, a preto dávam teraz slovo pani poslankyni Darine Gabániovej.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, vo svojom vystúpení som použila článok historika Romana Michelka, ktorý bol uverejnený v Literárnom týždenníku. Mediálny obraz slovensko-maďarských vzťahov je klasickým prípadom vytvárania politickej virtuálnej reality. Tá je založená na fakte, že niektoré politické subjekty, aby obhájili svoju existenciu, nutne potrebujú konflikt, a ak nie je, tak ho musia aspoň virtuálne, teda mediálne stvoriť a neúnavne živiť.

SMK je čítankovým príkladom strany, ktorá na svoje prežitie potrebuje takéto aktivity. Je to strana, ktorá je svojím charakterom "zbernej strany" hodnotovo neuchopiteľná. Jej voliči majú ľavicovú, liberálnu aj konzervatívnu orientáciu, a teda logicky by mali voliť ľavicové, liberálne alebo konzervatívne strany. Nevolia, pretože lídrom SMK sa podarilo vsugerovať svojim voličom (občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti) pocit ohrozenia ich identity.

Súčasťou dlhodobej politiky SMK je vytvorenie kultúrneho a jazykového geta pre svoju menšinu. Treba si uvedomiť, že slovenskí občania maďarskej národnosti majú úplne uzavretý vzdelávací cyklus. Majú širokú sieť materských, základných a stredných škôl s vyučovaním v maďarskom jazyku. So štátnou podporou vychádza množstvo periodík v maďarskom jazyku, majú politický denník. Kultúrne aktivity tejto národnostnej menšiny sú saturované zo štátneho rozpočtu.

Skúsme si teda namodelovať, ako vyzerá život občana maďarskej menšiny na Slovensku.

Od materskej školy až po univerzitu chodí do slovenskej školy s vyučovaním všetkých predmetov v maďarskom jazyku, kde sa štátny jazyk (slovenský) učí len ako cudzí - v rozsahu štyroch hodín týždenne a navyše veľmi nekvalitne. Pochopiteľne, doma a aj vo svojom okolí sa komunikuje len po maďarsky. Od zavedenia Schengenu môže každý občan kdekoľvek a kedykoľvek prekročiť hranice s Maďarskom a v horizonte 10 rokov budeme mať v celom stredoeurópskom priestore rovnakú menu. Už dnes sa každý môže slobodne rozhodnúť, či študuje na Slovensku alebo v Maďarsku. Od vstupu do Európskej únie majú všetci občania Európskej únie pri štúdiu či v zamestnaní rovnaké podmienky (okrem Rakúska a Nemecka, kde ešte stále platí 7-ročné prechodné obdobie).

Občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti (minimálne v oblasti kultúry a školstva) nemôžu pociťovať ani najmenšie ohrozenie svojich práv. No a tak vzniká problém. Na to, aby mala SMK opodstatnenie, musí nejaké ohrozenie vytvoriť. Prvou podmienkou na to, aby sa to podarilo, je nedopustiť, aby sa Maďari naučili dobre po slovensky. Ak by sa tak stalo, že by všeobecne platilo, že občania maďarskej národnosti slušne ovládajú slovenský jazyk, značne by sa im zmenili možnosti uplatnenia. Mnohí z nich by sa mohli presťahovať aj mimo zmiešaných území, mohli by si nájsť zaujímavé a dobre platené miesto, napríklad v hlavnom meste, mohli by si nájsť partnerov inej národnosti, ale predovšetkým by mohli prehliadnuť absurdnosť a nezmyselnosť existencie etnickej strany.

Ak by sa takáto emancipácia Maďarov udiala vo väčšom meradle, mohlo by to vážne ohroziť existenciu strany, akou je Strana maďarskej koalície. Čoraz viac jej voličov aj tak už pochopilo, že jediným skutočným motívom existencie Strany maďarskej koalície je participácia na moci, pričom je jedno, či ide o moc na úrovni centrálnej, regionálnej alebo lokálnej.

Celá národná rétorika je v skutočnosti len prázdna floskula. Aby nedošlo k oslabeniu pozície strany aj vďaka menšinovej tlači, politici vytvárajú klamlivý dojem, že menšina je ohrozená, že vláda Slovenskej republiky sa pokúša oklieštiť jej práva, ba dokonca pripraviť podmienky na jej asimiláciu a iba menšinoví politici sú garantom ich práv na Slovensku. Politici Strany maďarskej koalície svojim voličom neustále klamú o ich postavení a vďaka tomu, že títo voliči nie sú zvyknutí získavať informácie aj z iných ako maďarských zdrojov, dlhodobé klamstvo sa zatiaľ menšinovým politikom vždy prepieklo. Pri pohľade zvonku sa ich postavenie podobá postaveniu rukojemníkov.

Aby sme si priblížili "nebezpečenstvá" slovenského útlaku, skúsme si pripomenúť príčiny slovensko-maďarských konfliktov za posledných 20 rokov.

Prvý bol boj o jazykový zákon na jeseň roku 1990. Jeho cieľom bolo len to, aby každý občan Slovenskej republiky mohol použiť pri kontakte s úradmi slovenský (vtedy podľa dikcie zákona úradný) jazyk. V oblastiach, v ktorých žije viac ako 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, bolo prípustné v úradnom styku používať aj jazyk národnostnej menšiny. Spor bol len o tom, že či každý štátny úradník musí alebo nemusí ovládať úradný jazyk. Podľa niektorých maďarsky hovoriacich extrémistických politikov - nemusí ovládať štátny jazyk, úradný.

Potom nasledoval spor o označenie obcí a z neznámych dôvodov bol princíp 20 % zase mimoriadne vhodný, aby sa počet obcí na tzv. národnostne zmiešanom území významne zvýšil, ich potenciálnych... - nebudem ďalej upresňovať.

Step by step, ako hovoria anglofónni spolueuroobčania, krok za krokom: dvojjazyčné vysvedčenia, alternatívne bilingválne školy vyvolali "pozdvížení", vyšší normatív na žiaka, ktorý navštevuje školu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, boj o maďarskú fakultu, neskôr univerzitu, územnoprávne členenie.

Po voľbách značne vyostrila slovensko-maďarské vzťahy kauza Hedvigy M., teraz je to členstvo poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v podvýbore parlamentu inej krajiny, podvýboru s archaickým názvom a atavistickým zameraním. Aj najhorúcejšia kauza nedávnych dní je banálna. Vydavateľstvo Orbis Pictus vo svojej vlastivede pre slovenských žiakov maďarskej národnosti si dovolilo napísať, že hlavným mestom Slovenska je Bratislava a nie Pozsony. Maďarská transkripcia slovenských miest bola síce v knihe uvedená tiež, no nie priamo v texte, ale vo vysvetlivkách.

Len človek s nesmierne vyvinutou psychopatiou by niečo také mohol pokladať za ohrozenie práv národnostnej menšiny. Ako sme si však mohli zvyknúť, v politike niekedy nemožno očakávať, že prím budú hrať racionálne argumenty. Aj futbalové výtržníctvo sa hodí spolitizovať.

Viete, niekedy mám dojem, že na túto realitu platí jedna detská riekanka. Ako keby títo zacielení politici sa držali nasledovného hesla: "My sme malí vojaci, šable, flinty máme, nikoho sa nebojíme, vrabce rýchlo rozprášime, a kto sa nás nebojí, tomu pokoj dáme."

Je nutná kotlina? A načo? Komu? Tak teda kto sa zaručí udržať status quo? Len vláda alebo aj slovenskí poslanci zo Strany maďarskej koalície?

Ako ďalej v slovensko-maďarských vzťahoch?

Jednou z dlho diskutovaných koncepcií je reciprocita, tá je však už vo svojej podstate nemožná, pretože v Maďarsku sa dokonale podarilo zdecimovať tam žijúce menšiny dávno pred vstupom do Európskej únie. Je však najvyšší čas prestať vo vzťahu k strane SMK a vláde Maďarskej republiky vystupovať defenzívne. Len máloktorý štát na svete garantuje svojim menšinám také rozsiahle práva a len máloktorý štát za to dostáva toľko kritiky ako my. Už skutočne nemá význam dokazovať, aké astronomické prostriedky idú na menšinovú politiku.

Poďme však k riešeniu. Za absolútnu prioritu našej menšinovej politiky považujem nutnosť zaviesť v závislosti na dobrovoľnom rozhodnutí rodičov projekt bilingválnych alternatívnych škôl pre národnostné menšiny na Slovensku. Ich princíp je rovnaký ako pri akýchkoľvek iných bilingválnych školách, len s tou výnimkou, že by odpadol jeden rok, v ktorom sa žiaci učia výhradne cudzí jazyk. Tento nerealizovaný projekt z minulých čias je dobrým návodom, ako dostať občanov národnostných menšín, nielen maďarskej, ale aj rómskej menšiny, z pozície rukojemníkov politikov, ktorí sa pasujú za jediných obhajcov ich práv. Je to jediný reálny projekt, po ktorého zrealizovaní by boli občania národnostných menšín schopní plynulo komunikovať po slovensky. Neuveriteľne by vzrástli ich možnosti sebarealizácie a pozície na trhu práce. To by im umožnilo dostať sa z vlastnej kultúrnej, jazykovej, národnostnej aj teritoriálnej izolácie.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán poslanec Ján Kovarčík, ďalej pán poslanec Peter Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníčky.

A slovo má pán poslanec Ján Kovarčík, nech sa páči.

J. Kovarčík, poslanec: Vážená pani kolegyňa, samozrejme, že so všetkým, čo ste prezentovali, sa dá súhlasiť. Len zase na druhej strane nechápem vaše farizejstvo, keď ste podporili do druhého čítania návrh poslancov Národnej rady pána Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon. Takže nechápem, ako korešponduje tento názor s tým názorom, ktorý ste vyjadrili pri hlasovaní.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Peter Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No asi sme boli viacerí, ktorí sme užasnuto počúvali tento príspevok našej pani kolegyne. Mne z neho vyšlo to, že na začiatku pri citácii hovorila pravdu o tom eskalovaní napätia, ale neviem, prečo sa obrátila len na jednu stranu, lebo na to treba vždy dvoch. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Gabániová bude reagovať na vystúpenie poslancov vo faktických poznámkach, nech sa páči.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem kolegom poslancom za faktické poznámky. Pán poslanec Kovarčík, áno, pridala som sa k postúpeniu návrhu zákona poslanca Lászlóa Szigetiho do druhého čítania, pretože si treba možno ešte nejaké detaily vyjasniť a upresniť, aby sa objasnili skutočné motívy aj na jednej, aj na druhej strane.

A pán poslanec Miššík, ďakujem za vašu faktickú poznámku a rešpektujem v plnej miere vaše dojmy a pojmy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej prihlásený do rozpravy je pán poslanec Juraj Horváth, v sále ho nevidím, to znamená, že stráca poradie.

A teraz vystúpi pán poslanec Jozef Rydlo. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

J. Rydlo, poslanec: Ctený pán predsedajúci, ctená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, slávna snemovňa, dnešnú rozpravu otrávil, žiaľ, spolitizovaný futbal. Ak mi chce niekto nahovoriť, že tých niekoľko tisíc fanúšikov spoza Dunaja v maskáčoch a v rukách s boxermi a iredentistickými transparentmi prišlo na lokálny futbalový zápas len zo športového záujmu, nuž, ako básnik hovorí, "čiernu dušu má a nemôžem mu veriť".

Dovoľte mi túto parlamentnú rozpravu o Informácii o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy spestriť niekoľkými poznámkami.

Čudujem sa mojim parlamentným kolegom, s akou tvrdošijnosťou bojkotujú túto rozpravu. Pochopiteľne, každá poslankyňa, každý poslanec má právo na rokovaní zákonodarného zboru nášho štátu byť prítomný alebo neprítomný, má ústavné právo tlmočiť svoje názory a zaujímať stanoviská. Pštrosia politika však nikam nevedie a každý ornitológ vie, že je to cesta do záhuby, do pekla.

Slávna snemovňa, budem napoly ironický, napoly vážny, možno to bude pôsobivejšie.

Slovenským politikom maďarskej národnosti spolčených v heterogénnej Strane maďarskej koalície netreba zazlievať, že udržiavajú až príliš úzke styky s politickou elitou postuhorského maďarského štátu, veď určite nechcú zle - nikomu, najmä sebe nie. A tak teda zrejme ani do úvahy neprichádza, aby spolu snívali o napravení údajných historických krívd, povedzme pomocou kultúrnej, neskôr územnej autonómie a napokon vypísaním referenda o tom, kto v ktorom štáte by chcel žiť, samozrejme, spolu so "svojím územím". Dnes už máme právny precedens, ktorý podľa jeho tvorcov precedensom nie je.

Ja by som političky i politikov Strany maďarskej koalície skôr nabádal, aby v Budapešti lobovali dokonca ešte aktívnejšie než doteraz. Majú za čo lobovať, veď keď nepresvedčia ľavo či pravo orientovanú maďarskú politickú elitu o tom, že treba urobiť naozaj všetko, čo sa ešte vôbec dá, bude veľmi zle. Zle akože so Slovenkami a Slovákmi maďarskej národnosti na Slovensku, elementárnym záujmom ktorých je, aby slovenská menšina v Maďarsku žila, prežila, ba ožila. V opačnom prípade, odkiaľ by brali Maďari morálne právo ozvať sa vôbec "v záujme svätej veci maďarstva" v susedných štátoch?

Či niekto chce, alebo nie, princíp reciprocity jestvuje, a tak teda nič sa nedá robiť, treba lobovať. Strana maďarskej koalície vo vlastnom záujme musí dosiahnuť čím skôr úspech v budapeštianskych politických kruhoch najmä v týchto otázkach:

- takzvané slovenské samosprávy v Maďarsku treba pretvoriť na skutočné samosprávne zbory, dať im podobné kompetencie a financie, aké majú maďarské samosprávy v Maďarsku. Dožadovať sa maďarských samospráv na Slovensku až potom;

- odporúčania svojho vlastného menšinového ombudsmana maďarská politika absolútne ignoruje (pozri prípad Mlynky);

- podpora etnobiznisu prostredníctvom volebných orgánov;

- ešte stále nevyriešené parlamentné zastúpenie menšín;

- zlučovanie škôl v mnohých obciach, čo znamená zrušenie samostatnosti národnostných škôl;

- takzvané slovenské školy v Maďarsku treba pretvoriť na skutočne slovenské. Zrejme ani Slováci maďarskej národnosti na Slovensku by nechceli, aby menšinové školstvo (rozumej školstvo s vyučovacím jazykom maďarským) v Slovenskej republike vyzeralo tak, ako ho opísal niekdajší dôstojník Maďarskej ľudovej armády Gregor Papuček, opis, ktorý v tejto snemovni mal odvahu prečítať len poslanec Ján Slota, alebo ako o ňom píše novinár a básnik Imrich Fuhl, ktorého si dovoľujem krátko odcitovať:

"Všetci veľmi dobre vieme, že v Maďarsku už dlhé desaťročia neexistuje ani jedna jednojazyčná, takpovediac čisto slovenská národnostná škola, v ktorej by sa vyučovalo všetko po slovensky. Naše takzvané slovenské školy sú v skutočnosti v tom lepšom prípade dvojjazyčné, ba asi 90 % z nich tvoria riadne maďarské školy, v ktorých týždenne štyrikrát vyučujú slovenčinu ako predmet. Prečo sa teda oficiálne skrášľuje realita, prečo nepomenúvame veci správnym menom, prečo klameme sami seba a zároveň vyhlasujeme do sveta, že máme systém slovenských národnostných škôl? Prevažnú väčšinu finančnej podpory určenej Slovákom v Maďarsku predstavuje čiastka venovaná na spomínaný typ slovenských škôl, prakticky na to, aby v riadnych maďarských základných školách týždenne štyrikrát boli aj slovenské hodiny. Človek má často dojem, akoby celý náš systém ako-tak prežíval iba kvôli národnostnej normatívnej podpore, nehovoriac o možnosti jej neadekvátneho využitia a prípadného zneužitia. Pred zmenou spoločenského systému sa slovenčina ako predmet vyučovala v Maďarsku vo vyše sedemdesiatich základných školách. Iba tušíme alebo napríklad na základe vedeckých analýz, sociologických či iných výskumov a prieskumov vieme, prečo poklesol ich počet na takmer polovicu, približne štyridsať. Otázka zobvodňovania, resp. vytvárania takzvaných mikroregionálnych združení, nepatrí iba do minulosti, ale azda ešte viac ako doteraz visí nad mnohými našimi osadami a ich školami s nízkym počtom žiakov ako Damoklov meč. V nejednom prípade pritom tieto škôlky či školy predstavujú nielen poslednú ešte fungujúcu inštitúciu v danej osade, ale aj poslednú baštu výučby materinského jazyka predkov terajších detí. Roky pretrvávajú problémy okolo prípravy a vydávania školských učebníc, ktorých je vraj až šesťdesiat, pričom ministerstvo poskytuje podporu každý rok iba na vydanie jednej. Najväčšie ťažkosti spôsobujú učebnice nedávno zavedeného predmetu slovenská vzdelanosť. Prečo nestačilo niekoľko rokov na zrod série týchto prepotrebných učebníc, dokedy sa môže tento proces ťahať?" Potiaľto citát slovenského publicistu v Maďarsku Imricha Fuhla. Sapienti sat - múdremu stačí.

Slávna snemovňa, keď som bol malý chlapec, aj ja som vedel trucovať, ale trucom som vonkoncom nič nedosiahol, raz to bola oceľová guľôčka, inokedy sklíčko či hovädzia polievka. Truc vyriešil otcov remeň. Nevedel som, že raz, keď zostarnem a budem v noblesnej parlamentnej spoločnosti, si na trucovanie budem musieť opäť privykať. Raz jedni demonštratívne odídu preto, iní pre hento, akoby sa tým niečo dosiahlo. Z talianskych dejín veľmi dobre viem, akú katastrofu, pochopiteľne, za celkom iných okolností, znamenal v roku 1924 pre Talianske kráľovstvo odchod poslancov zo sídla parlamentu z Montecitoria na Avventino. Lenže v našich sporoch nejde o tú oceľovú guľôčku, sklíčko či polievku z mojej mladosti, lež o dobrobyt nášho národa, o štátny záujem našej obnovenej republiky, o jej štátny záujem.

Som za vecný dialóg a rád by som si vypočul sine ira et studio argumenty našich demonštratívne neprítomných kolegov a kolegýň na výčitky, ktoré im adresujú najvyššie autority nášho štátu, predseda parlamentu, v mene vlády jej podpredseda, poslanci i väčšina slovenských voličov.

Pani poslankyne, páni poslanci Strany maďarskej koalície, ste členmi slovenského parlamentu v Bratislave či maďarského parlamentu v Budapešti? Bránite záujmy Slovenska, ako vás k tomu zaväzuje druhá, demokratická Ústava Slovenskej republiky, alebo ste pohrobkovia veľkomaďarstva, ktoré sa nepoučilo ani z porážky v prvej svetovej vojne, ani z porážky v druhej svetovej vojne? Vari len nechcete zažiť tretiu?

V týchto dňoch si pripamätúvame 90. výročie vzniku prvého Československa i 70. výročie prvej Viedenskej arbitráže, oboje stálo náš národ veľa utrpenia, bolestí aj krviprelievania, a vy, slovenskí politici maďarskej národnosti, spolčení v rôznorodej Strane maďarskej koalície, trucujete, ba intrigujete namiesto toho, aby ste boli mostármi, stavali mosty medzi Slovákmi a Maďarmi, medzi Slovenskom a Maďarskom.

Kedy sa zrodia na jednej i na druhej strane Dunaja ľudia ako kresťanský demokrat Nemec Helmut Khol či socialista Francúz François Mitterand, ktorí si vo Verdune podali ruky, aby Európa nebola viac Európou mečov, štátnych egoizmov, národných antagonizmov, etnickej neznášanlivosti, kontinentom politických liliputánov, lež Európou národov, ktoré nehľadajú to, čo ľudí rozdeľuje, ale to, čo ľudí spája či má spájať už dve tisícročia, a tým je spoločné dobro, kresťanské bonum comune.

Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám, čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rydla teraz sa prihlásil pán poslanec Rafael Rafaj ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán poslanec, nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Oceňujem na rečníkovi pánu kolegovi Rydlovi, že vniesol pomerne kultúrny apel na ten zdroj, ktorý riešime a ktorý je primárny, a to je vzťah, respektíve chovanie a konanie poslancov za Stranu maďarskej koalície, aby aj oni prispeli k zmierneniu pomerne nevyváženého, asymetrického modelu vo vzťahu materského štátu k menšinám, v tomto prípade pokračovania priam asimilačnej politiky Maďarska voči nielen slovenskej menšine, to treba povedať, ale aj ďalším menšinám. A myslím, že celkom správne poukázal na to, že všetko so všetkým súvisí. Takže nemôžeme sa tváriť svetovo na Slovensku a zatvárať oči nad tým žalostným stavom slovenskej menšiny a iných menšín v Maďarskej republike.

A tým, že poslanci SMK ani počas dnešného rokovacieho dňa nie sú v sále a ignorujú rokovanie tohto dôležitého bodu programu, v podstate dokazujú, že pravdepodobne tie hluché uši budú mať a chcú mať aj naďalej a chcú sa len dožadovať istých ďalších a ďalších nadpráv a vyvolávať tým oprávnené znepokojenie. Pretože ak naozaj všetko so všetkým súvisí, tak potom ten stav slovenskej menšiny v Maďarsku nám nemôže byť ľahostajný pri ich vlastných požiadavkách.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán Paška, nech sa páči. Ďalší prihlásený je pán poslanec Jaroslav Paška. Prepáčte, som vás nevidel na vašom mieste, myslel som, že nie ste prítomný.

Takže ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Jaroslav Paška, nech sa páči.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia, najlepším riešením rozdielnych politických názorov je vzájomná komunikácia a permanentný dialóg. No myslím, že v tejto chvíli nemáme partnera na komunikáciu a na dialóg. A zdá sa, že dlhší čas ho nemáme ani v Budapešti, odkiaľ táto nebezpečná politika pochádza.

Reprezentanti maďarskej politickej scény sa vyhýbajú partnerskej politickej komunikácii a hrajú si svoje vlastné politické hry. Raz kopnú do svojich susedov na severe, do Slovenska, potom kopnú do svojich susedov na východe, do Rumunska, a potom kopnú do svojho suseda na juhu, do Srbska, Chorvátska či Slovinska, potom kopnú do Ukrajiny a takto prakticky rozohrávajú svoje hry všade okolo seba.

Nie je to tak dávno, čo jeden vizionár veľkého Nemecka takisto kopal najskôr do suseda na juhu, do Rakúska, potom na východe, do Československa, potom do Poľska a vieme, kam táto politika viedla.

Preto si myslím, že treba venovať pozornosť takémuto správaniu štátov a politikov, ktorí rozohrávajú vlastné politické hry a neváhajú útočiť na svojich susedov, ohrozovať pokojný život v týchto krajinách. Je to veľmi zlé, keď niektorá z krajín vysiela fašistické úderky na územie susedných štátov, aby pod maskou športových fanúšikov vyvolávali bitky na štadiónoch a aj národnostné napätie.

Preto sa musíme venovať tejto téme a musíme hľadať cestu, cestu pre dialóg a riešenie týchto problémov. Ak nenájdeme cestu pre dialóg s našimi maďarskými partnermi - kolegami v parlamente, musíme tú cestu hľadať asi inde.

Ak sa združujú maďarskí poslanci vo svojom Fóre podľa toho, z ktorých krajín pochádzajú, to znamená zo Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Chorvátska a Slovinska, tak týmto správaním maďarskej politickej scény sú asi dotknuté všetky tieto krajiny. Preto je namieste otvoriť komunikáciu na úrovni slovenskej diplomacie s okolitými krajinami, aby sme hľadali spoločné riešenie, ako sa budeme správať k takémuto partnerovi, ktorého máme uprostred Karpatskej kotliny a ktorý vyvoláva nielen konflikty, ale aj ohrozuje pokojný život v tomto regióne.

Osobne si myslím, že nestačí prijať uznesenie a tváriť sa, že máme všetko za sebou. Naši maďarskí kolegovia poslanci povedali, že však oni budú chodiť na toto Fórum aj ďalej. Oni v tom problém nevidia, necítia. My ten problém vidíme a cítime. To znamená, že zrejme budeme musieť začať komunikovať s našimi partnermi z okolitých parlamentov a hľadať cestu, ako tento problém preniesť do Bruselu. A nie jednotlivo po jednotlivých krajinách, ale ako zoskupenie jednotlivých krajín strednej Európy, ktoré vidia vážny problém, ktoré sú znepokojené vývojom v Maďarskej republike.

Veď čo je to za komunitu, vážení, povedzte mi, čo je to za komunitu, ktorá najskôr chodí žobrať o peniaze, pretože nemá na chleba, po Európe a po svete a súčasne pritom kope a pľuje na krajiny, ktoré sa skladajú na túto pomoc, ktorú dostali? Pretože prostriedky z Medzinárodného menového fondu a z Európskej banky, to sú aj peniaze, ktoré vkladá Slovenská republika, Rumunská republika a ďalšie štáty, ktoré vlastne pomáhajú Maďarskej republike, aby si zachovala demokratický režim a aby sa tento demokratický režim mohol vysporiadať s problémami, ktoré sú vo vnútri krajiny. Ale oni napriek tomu vyvolávajú konflikty v okolitých krajinách a ešte ohovárajú jednotlivé krajiny v Bruseli.

Nazdávam sa, že to, čo by sme mali teraz riešiť, to je nielen prijať deklaráciu k tomuto problému, ale hľadať aj cestu komunikácie s našimi kolegami poslancami a orientovať sa na našu diplomaciu.

Slováci sa dlho vyhovárali na to, že nemali vlastný štát a nemali vlastnú reprezentáciu a diplomaciu, a teda to bol dôsledok toho, že sme v podstate sa vyhovárali na to, že všetci nás dostatočne nezastupovali na medzinárodných fórach. Predtým sme boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, ale teraz máme vlastnú diplomaciu. Diplomacia by mala robiť iniciatívne kroky, ktoré by zabránili eskalovaniu napätia na južnom Slovensku a určite by tieto aktivity podporili aj naši susedia z Rumunska, Chorvátska či Srbska.

Takže hľadajme cestu, ako sa s problémom jednej komunity, ktorá sa nevie zmestiť do svojich hraníc a do svojej kože, vysporiadať, ako túto komunitu v podstate viesť k civilizovanému spôsobu života a prijatiu európskych hodnôt spolunažívania, aby tie ich tradičné zvyky, ktoré si priniesli z Ázie, neboli komplikáciou nášho života do budúcnosti.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Rafael Rafaj s faktickou poznámkou ako jediný, pardon, ešte pán poslanec Kovarčík, pán poslanec Rydlo. Pán poslanec Rydlo, áno, do faktickej, lebo ste sa vymazali. Skúste to ešte raz stlačiť. Pán poslanec Rydlo ako posledný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pánovi poslancovi Paškovi, že poukázal aj na medzinárodný rozmer tohto problému, že to nie je len bilaterálny spor medzi Slovenskom a Maďarskom.

Ja si však myslím, a správne to aj naznačil, že akási paralela medzi oživením Malej dohody, kde boli tri zúčastnené štáty, už dnes nestačí, pretože na, ako on správne poukázal, som to tak pochopil, na veľký problém, na veľkú dieru je treba veľkú európsku záplatu.

A je dobré, ak sa tieto výzvy dostanú aj do monitoringu a pôjdu aj do sveta, aby si predovšetkým tam uvedomili, že tento problém je potrebné riešiť aj z ich úrovne, pretože pán poslanec správne poukázal, že epicentrum napätia je južne od rieky Dunaj. A veľmi správne aj pomenoval tú neschopnosť vtesnať sa do obleku, ktorého veľkosť ušili po 1. svetovej vojne víťazné mocnosti a roztrhali ten habit žalára národov.

Len malú poznámku k tomu, čo povedal. Bohužiaľ, Maďari alebo maďarská politika neobjavuje nič nové. Vývoz revolúcie ako jeden z princípov tu funguje už dlhé roky a veľmi úspešne. A ja len pripomeniem, že na takzvanom debrecínskom zhromaždení proti jazykovej vojne v Karpatskej kotline v roku ´95 už odtiaľ vyšla výzva, že 70-ročná poslušnosť Maďarov sa skončila. Takže ona, bohužiaľ, po tých trinástich rokoch aj pokračuje ďalej.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ján Kovarčík je ďalší, ktorý vystúpi s faktickou poznámkou, nech sa páči.

J. Kovarčík, poslanec: Ja by som chcel podčiarknuť všetko, čo povedal pán kolega vo svojom príspevku. Len treba sa vrátiť do histórie do obdobia ´94 - ´98, keď sa často hovorí o tomto období ako o "čiernom období" našej republiky, lenže uvedomme si, že v tom období bola podpísaná zmluva Vladimírom Mečiarom, bola podpísaná zmluva s Maďarskou republikou o dobrom susedskom vzťahu. A po roku ´98, a tu obviňujem vládu Mikuláša Dzurindu, keď vlastne suplovala zahraničnú politiku medzi Slovenskom a Maďarskom Strana maďarskej koalície. Jednoducho predseda vlády Dzurinda vtedy prenechal komunikáciu medzi Slovenskom a Maďarskom na Stranu maďarskej koalície, a tým vlastne Strana maďarskej koalície si dosiahla nadštandardné veci voči Slovenskej republike a voči štátu ako takému. Samozrejme, pri schvaľovaní určitých zákonov vložili nohu do dverí Dzurindovi a musel mnohokrát im povoliť a jednoducho posúvať tú latku.

Takže v tomto prípade by som ešte raz chcel podčiarknuť príhovor pána kolegu a zároveň ešte vypichnúť to, keď sa dotkol vlastne financovania chudoby, ktorá dneska je v Maďarsku, financovania aj z našej strany a z našich vreciek.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný je prihlásený pán poslanec Jozef Rydlo, nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Mám iba jednu poznámku. Treba si uvedomiť, že tento problém slovensko-maďarský nemôže byť vnímaný len ako bilaterálny problém medzi Maďarskom a Slovenskom, ale musí byť vnímaný ako problém medzi Maďarskom a jeho susedmi.

Preto veľmi vítam tú poznámku, ktorá hovorí, že tento problém treba, nechcem povedať, že zinternacionalizovať, ale predniesť na príslušných fórach Európskeho parlamentu, Európskej komisie, pretože jednoducho Slovensko v tomto zápase s dvojnásobným Maďarskom nie vždy môže obstáť, i keď je pravda na jeho strane. A preto je potrebné, ako voľakedy Československo vedelo postaviť na nohy Malú dohodu, treba sa spojiť s inými krajinami, ako Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, do určitej miery Slovinsko a napokon aj Rakúsko, aby sme dosiahli to, aby sa náš južný sused vmestil do svojej kože.

Pretože v Európe, ak chceme spolu žiť, musíme rešpektovať určité pravidlá vzájomného spolunažívania, ktoré si nemôže nikto dovoliť len tak svojvoľne porušovať.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktické poznámky chce teraz ešte pán poslanec Jaroslav Paška, nech sa páči.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo. Na medzinárodnú aktivitu Slovenskej republiky treba doplniť, že naozaj máme rezervy v tejto oblasti, pretože vieme, že na pôde Maďarskej republiky fungujú polovojenské organizácie, ktoré dosť často prenikajú aj na slovenské územie a tu vyvíjajú svoje aktivity. A sú to formy, ktoré sú v zmysle medzinárodných dohôd pre krajiny, ktoré vyvolali druhú svetovú vojnu, zakázané. To znamená, ak vieme o pôsobení týchto organizácií v Maďarsku, tak spoločným úsilím všetkých krajín, ktoré sú postihnuté týmto problémom, by bolo namieste iniciovať príslušné kroky na úrovni medzinárodnom v Bruseli, teda na medzinárodnom poli. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Marta Damborská, nech sa páči.

M. Damborská, poslankyňa: Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené kolegynky, kolegovia, nechcem zachádzať do ďalekej histórie maďarsko-slovenských vzťahov, už skutočne tu bolo veľmi veľa povedané, ale nedá mi nepovedať niekoľko dôležitých faktov súvisiacich s dnešnou problematikou.

Gordický uzol maďarsko-slovenských vzťahov v 20. storočí nesporne predstavuje Mierová zmluva v Trianone zo 4. júna 1920, v ktorej sa koncentrujú všetky problémy maďarskej politiky. Maďarská spoločnosť sa dodnes s ňou nevyrovnala a pokladá ju za krivdu spáchanú na maďarskom národe, ktorá musí byť odčinená. Kým Rakúsko ako porazená krajina prijala rozpad monarchie ako nezvratný historický fakt a spomína na ňu len s nostalgiou a po podpísaní Mierovej zmluvy z roku 1919 sa zriekla organizovania iredenty, v Maďarsku vývoj išiel úplne opačným smerom. V maďarskej spoločnosti je Uhorsko aj v súčasnosti prítomné. Je zdrojom kriesenia zašlej slávy maďarstva a umelého udržiavania komplexu niekdajšej veľkosti.

Ďalšiu významnú etapu vo vzťahu Maďarska k Slovensku predstavuje Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskom z marca 1995, o ktorej hovoril aj pán kolega Kovarčík, od ktorej sa odvíja ďalší postup maďarskej vládnej politiky. Možno jednoznačne konštatovať, že v prvom rade zo základnej zmluvy profitovalo Maďarsko, pretože napriek problémom, ktoré malo so susednými štátmi pri integračnom procese do západných politických a vojenských štruktúr, práve prostredníctvom tejto zmluvy sa mu podarilo vyvrátiť tézu, že nie je schopné sa dohodnúť so susednými štátmi. Podpísanie základnej zmluvy so Slovenskou republikou a potom s Rumunskom otvorilo maďarskej politike cestu do Európskej únie a na to, kde maďarská vláda môže prezentovať svoje mocenské ambície bez toho, aby tieto boli vyvážené postojmi iných štátov a regiónov.

Maďarsko získalo aj tým, že do základnej zmluvy zahrnulo všetky multilaterálne záväzky zmluvných strán, ktoré rozšírilo aj o bilaterálne záväzky, čím si vytvorilo platformu na zasahovanie do vnútorných vecí Slovenskej republiky, na ich legalizáciu podľa požiadaviek maďarských menšinových strán, i keď v čl. 15 pojednávajúcom o menšinách má recipročný charakter, dáva jednostranné výhody iba maďarskej strane, pretože slovenská menšina nie je schopná ich naplniť a jej riešenie si vyžaduje zo strany Maďarska osobitné úpravy zamerané na revitalizáciu Slovákov v Maďarsku.

Základná zmluva nevznikla z potreby oboch štátov uzavrieť problémy minulosti, rozptýliť vzájomnú historickú nedôveru a vytvoriť vzájomný priateľský susedský vzťah na princípe rovnosti, tolerancie a ústretovosti partnerov, ale sa zrodila pod vonkajším tlakom síl, ktoré nepoznali podstatu maďarsko-slovenského problému. Vznikala v atmosfére prípravy Paktu stability v Európe a bez vyzretia problémov a zavŕšenia určitého zbližovacieho procesu. Celkovo základnú zmluvu nemožno hodnotiť ako uzmierenie medzi partnerskými štátmi a bodku za najalergickejším problémom, akým boli a zostávajú požiadavky maďarskej menšiny.

Maďarskej politike sa podarilo nielen zabrániť limitovanie menšinových práv, ale umožniť ich ďalšie stupňovanie a dať menšinovým požiadavkám novú kvalitu. O tom nasvedčuje aj druhý článok základnej zmluvy, ktorým sa Maďarsko na jednej strane zaviazalo rešpektovať územnú integritu Slovenskej republiky a neporušiteľnosť jej hraníc, na druhej strane zabezpečilo podmienky na realizovanie takých práv maďarskej menšiny, že vlastne na ňu presunulo celý problém zmeny hraníc mierovou cestou. Maďarská vláda otvorene hovorí, že bude podporovať práva maďarskej menšiny v Slovenskej republike v takej podobe, ako ich budú požadovať predstavitelia maďarskej menšiny.

Okrem toho základná zmluva doniesla Maďarsku aj ďalšie výhody. Položila základ pre postupné politické a hospodárske pripútanie Slovenskej republiky k maďarskému štátu, čo sa konkrétne prejavuje pri formovaní koncepcie regionálnej politiky, hospodárskeho prenikania úzkej spolupráce samospráv na južnom Slovensku s Maďarmi a v iných oblastiach.

Predstavitelia Strany maďarskej koalície a všetci ich spomínaní prisluhovači sú vernými pokračovateľmi maďarskej línie. Vrcholom ich ústretovosti voči slovenskému partnerovi je ochota túto líniu donekonečna vysvetľovať, ako sme boli aj minule toho svedkom, v očakávaní, že ju dobromyseľne a tolerantne pochopí. Ani náznak úsilia o zmenu tradičného postoja, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je protislovenská nevraživosť a ničím neodôvodnené povýšenectvo. Nie gramatika, nie menšinové práva a ich nenaštrbiteľný a ustavične zdokonaľovaný status quo, ale tento postoj je príčinou kocúrkovsky nafúknutého problému s učebnicami pre školy s maďarským vyučovacím jazykom.

Keďže najbližším taktickým cieľom maďarskej menšinovej politiky na Slovensku je dosiahnutie autonómie na etnickom princípe, treba sa k nej v krátkosti vyjadriť. Vzhľadom na to, že etnická územná autonómia v rámci jedného štátu je v súčasnej Európe skôr výnimkou než pravidlom, je namieste otázka, či na Slovensku takáto požiadavka má svoje opodstatnenie. Pri praktickom uplatnení územnej autonómie pre maďarskú menšinu musíme brať do úvahy viac faktorov. Ide o hlboký zásah do súčasnej štruktúry Slovenskej republiky a do vzťahov štátotvorného národa a menšín. Okrem toho princíp autonómie musí mať všeobecnú platnosť, teda aj pre ostatné menšiny, ale zároveň nesmie v ničom narušiť integritu a teritoriálnu jednotu štátu. Keďže menšiny u nás nežijú na etnicky homogénnom teritóriu, ich práva sa nesmú uplatniť na úkor Slovákov, ktorí žijú vo vlasti a jedine tu sa národne realizujú. Okrem toho je známe, že kolektívne práva sa doteraz nestali všeobecnou medzinárodnou normou, sú výnimkou, a teda nezáväzné, a medzinárodné spoločenstvo ich odporúča tam, kde je ohrozená národnostná menšina.

Na Slovensku nie sú podmienky na realizovanie územnej autonómie pre menšiny. Dôvody sú nasledujúce:

- Na malom teritóriu Slovenskej republiky žije viac etnických menšín, ktoré nie sú homogénne. Ak by sa prijal princíp územnej autonómie, malo by to nedozerné následky a viedlo by to k rozbitiu jednotného geografického a historického celku a vzápätí k destabilizácii štátu. Na Slovensku žiadna národnostná menšina nemá špecifické historické podmienky, prípad južného Tirolska tu neplatí, pretože nežije na uzavretom teritóriu, a preto nie je dôvod na nové vnútorné členenie Slovenskej republiky. Takéto riešenie by bolo v rozpore aj s Kodanským protokolom o ľudskej dimenzii z roku 1990, kde sa v čl. 35 a 37 hovorí, že "samosprávne požiadavky menšín musia zodpovedať špecifickým a územným podmienkam", ktoré v prípade Slovenska chýbajú.

- Rovnako treba ešte uviesť, že územná autonómia na etnickom princípe nie je výhodná ani pre maďarskú menšinu, pretože smeruje proti všeobecnému integračnému trendu v štáte, proti uplatneniu občianskeho a demokratického princípu na zmiešanom území, izoluje menšinu a obmedzuje jej pohyb po celom štáte. Osobitne to platí pre malé teritórium južného Slovenska, ktoré nielenže netvorí osobitný geografický a historický celok, ale mnohými putami je úzko späté, odkázané na ostatnú časť Slovenska. Okrem toho náš štát má veľmi úzke skúsenosti z nedávnej minulosti, keď maďarská menšina už raz zneužila svoje demokratické práva a postavila sa proti štátu. Preto sa nesmie opakovať história, aby sa demokratické práva menšiny mocensky zneužili proti štátu. Z toho dôvodu lojalita maďarských menšinových politických subjektov musí byť jedným z kritérií pri rozširovaní práv menšiny.

- Napokon pri riešení otázok práv pre maďarskú menšinu nemožno nebrať do úvahy aj národnostné práva slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Slovenská verejnosť nepochopí, prečo by iba slovenská strana mala robiť jednostranné ústupky, najmä ak maďarská menšina má u nás priaznivé podmienky k rozvíjaniu svojej národnostnej identity, zatiaľ čo Slováci v Maďarsku nemajú ani minimálne národnostné práva potrebné na prežitie.

Vážené kolegynky, kolegovia, odvolávajúc sa na uvedené, sa mi natíska otázka, čo vedie Stranu maďarskej koalície pod vedením Pála Csákyho zúčastňovať sa na Rade pre autonómiu Karpatskej kotliny, keď sa 19. marca tohto roku dohodli, že budú žiadať o pomoc Severoatlantickú alianciu aj Európske spoločenstvo o podporu snáh o sebaurčenie maďarských menšinových spoločenstiev? Odkiaľ sa berie toľká nenávisť maďarských nacionalistov, ktorá vyhrotila po futbalovom zápase v Dunajskej Strede až k páleniu slovenskej zástavy pred slovenskou ambasádou v Budapešti s pokrikmi "Smrť Slovákom" atď.?

Nenávisť určite nepochádza zo Slovenska a určite nie je spôsobená Slovenskou národnou stranou, tobôž nie pánom Slotom. Nenávisť k slovenskému národu je hlboko zakorenená u maďarských nacionalistov a nemalou mierou k tomu prispieva aj maďarská vláda. V čl. 33 a 34 slovenskej ústavy sa hovorí nasledovné, už nebudem dlho.

Čl. 33: "Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu."

Čl. 34: "(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie.

(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj

a) právo na vzdelanie v ich jazyku,

b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,

c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminovaniu jej ostatného obyvateľstva."

Odvolávajúc sa na vyššie uvedené a prihliadnuc na sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým poslanci Strany maďarskej koalície sľúbili na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike, zaviazali sa tým plniť si svoje povinnosti v záujme jej občanov a sľúbili dodržiavať ústavu a ostatné zákony, jednoznačne svojou účasťou na Rade pre autonómiu Karpatskej kotliny tento sľub daný Slovenskej republike porušili, a preto Slovenská národná strana bude jednomyseľne hlasovať za prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky predneseného predsedom Národnej rady Slovenskej republiky pánom Paškom a vládou, ktorým počínanie Strany maďarskej koalície hlboko odsudzujeme.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP