Pátek 31. října 2008

Ôsmy deň rokovania

28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

31. októbra 2008 o 9.09 hodine

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som požiadal poslancov, ktorí majú záujem zúčastniť sa dopoludňajšieho programu, aby sa dostavili do rokovacej sály a postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pristúpil k rokovaniu.

Otváram ôsmy rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní požiadala podpredsedníčka Národnej rady Anna Belousovová, podpredseda Viliam Veteška, poslanci Rudolf Bauer, Peter Gabura, Monika Gibalová, Vladimír Mečiar, Ľuboš Micheľ, Peter Obrimčák, Ján Podmanický, Mária Sabolová, Boris Zala, Štefan Zelník.

Teraz v zmysle schváleného programu, vážené kolegyne, pristúpime k

Informácii o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy.

Slovo dávam podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi a žiadam ho, aby túto informáciu podal. Máte slovo, pán podpredseda.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok, pripomienok, úvah a predovšetkým informácií a odporúčaní či položených na záver otázok v súvislosti s transformáciou Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny na vlastnú, stálu inštitúciu maďarského parlamentu. Konkrétne uznesením maďarského parlamentu z 3. marca 2008. Samozrejme, prioritne sa budem venovať aj účasti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície na jeho plenárnom zasadnutí v dňoch 12. a 13. septembra tohto roku. Oba spomínané fakty vyvolávajú legitímne otázniky nad postupom slovenských ústavných činiteľov maďarskej národnosti aj z medzinárodnoprávneho hľadiska.

1. Niekoľko poznámok k medzinárodnoprávnym aspektom účasti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície na činnosti Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente. Súčasne sa vyjadrím k otázkam podriadenosti volených zástupcov iného štátu či iných štátov maďarskému štátu.

Schválením uznesenia sa toto pôvodne "konzultačné fórum parlamentnej diskusie" stalo inštitúciou, ktorá je financovaná z rozpočtu maďarského parlamentu. Na čele Fóra je predsedníčka maďarského parlamentu pani Katalin Sziliová a uznesenie ukladá vláde Maďarskej republiky, a teraz budem presne citovať, "povinnosť informovať Fórum o krokoch vlády v oblasti politiky voči maďarskej menšine v zahraničí". Fórum schválilo stratégiu národnej politiky, dokument, ktorý akcentuje vytvorenie autonómie na základe údajne legitímnych precedensov západnej Európy, ako i v iných krajinách.

Ak štatút Fóra prezentuje túto organizáciu ako poradný orgán maďarského parlamentu, ale z činnosti Fóra a z uznesení jeho podvýborov, opakujem, podvýborov vyplýva, že Fórum má možnosti - ak nie dokonca právomoci - ukladať vláde Maďarskej republiky a parlamentu Maďarskej republiky realizáciu jednotlivých úloh, potom už nemožno hovoriť len o diskusnom Fóre. Fórum sa stalo inštitúciou, ktorá sa podieľa, najmä ide sa podieľať na tvorbe maďarskej legislatívy, na tvorbe maďarskej štátnej politiky v širšom medzinárodnom priestore.

V štatúte Fóra môžeme nájsť aj takéto ustanovenie, citujem: "Do programu", myslím Fóra, "sa dostávajú otázky strategickej, principiálnej povahy, dôležitú činnosť", myslím Fóra, "predstavuje v prvom rade formulovanie národnopolitických stanovísk, ktoré usmerňujú politiku Maďarov za hranicami a zahraničnú maďarskú politiku." Inými slovami, Fórum tvorí a formuluje maďarskú zahraničnú politiku. Poslanci slovenského parlamentu za Stranu maďarskej koalície, žiaľ, nie sú tu, sa idú podieľať alebo sa už podieľali na tvorbe zahraničnej politiky Maďarskej republiky. Toto je už "silná káva" aj pre slovenský parlament, vládu Slovenskej republiky a každého lojálne zmýšľajúceho občana Slovenskej republiky.

Celý rad faktov z činnosti Fóra a jeho podvýborov svedčí o silovom postavení Fóra a o jeho práve ukladať vláde Maďarskej republiky konkrétne úlohy. Uvediem len niekoľko príkladov na ilustráciu:

Prvý príklad. Z uznesenia právneho podvýboru Fóra z 22. apríla 2008 vyplýva, že podvýbor vyzval vládu Maďarskej republiky, aby mu do 31. mája 2008 písomne predložila informáciu o možných formách vytvorenia autonómií na princípe teritoriálnom, kultúrnom a osobnom a o možnostiach ich podpory, berúc pritom na zreteľ západoeurópske, slovinské, chorvátske, srbské, macedónske a moldavské precedensy.

Druhý príklad. Z uznesenia podvýboru Fóra pre kultúru a vzdelávanie z 23. apríla tohto roku vyplýva, že podvýbor žiada maďarskú vládu, aby urobila všetko v záujme toho, aby slovenský školský zákon neobsahoval ustanovenia (koncepcie), ktoré by diskriminovali národné menšiny, opakujem, národné menšiny, nie národnostné menšiny. A vieme aj z hľadiska politologického, aj teoretického, prečo sa užíva v maďarskej reči národná menšina.

Aktivity Fóra - bez ohľadu na jeho deklaratívny štatút - tak priamo zasahujú do činnosti dvoch základných pilierov maďarského štátu - parlamentu a vlády Maďarskej republiky. Vzájomne sa ich činnosť prelína a na tejto činnosti sa začali podieľať poslanci slovenského parlamentu za Stranu maďarskej koalície, ako aj parlamentov a samospráv ďalších susedných štátov - Rumunska a Srbska, Chorvátska, Slovinska, Ukrajiny, vrátane poslancov Európskeho parlamentu zvolených za maďarské strany. Toto len ďalej zvyšuje podozrenie zo zámerov tohto Fóra. Dochádza tým k vážnemu medzinárodnoprávnemu problému spočívajúcemu v tom, že Fórum podriaďuje volených zástupcov iného štátu či iných štátov maďarskému štátu.

Fórum vytvára akúsi sieť - prepojenie (network) - medzi maďarským štátom a volenými zástupcami iných štátov na etnickom princípe, čím politicky podriaďuje oficiálnych predstaviteľov iných štátov maďarskému štátu. V našom prípade ide o podriadenosť ústavných činiteľov Slovenskej republiky - poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMK - štátnym subjektom Maďarskej republiky! Toto je zjav bezprecedentný, vo svete zvláštny, jediný, jedinečný a veľmi nebezpečný. Je to súčasťou koncepcie, v rámci ktorej sa Maďarská republika snaží systémovo si zaväzovať politickú elitu menšiny žijúcej u nás, v našej republike.

Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi niekoľko poznámok k presadzovaniu autonómnych koncepcií a kolektívnych práv.

Ďalším vážnym a vysoko problematickým medzinárodnoprávnym aspektom v činnosti Fóra je presadzovanie autonómnych koncepcií vrátane už citovanej teritoriálnej autonómie bez súhlasu dotknutých štátov a ktoré nie sú súčasťou existujúcich štandardov na ochranu osôb patriacich k národnostným menšinám. Presadzovanie takýchto koncepcií je presadzovaním kolektívnych práv, ktoré - a to treba zdôrazniť - neboli akceptované medzinárodným právom. Tu sa zjavne dostáva Fórum do rozporu s medzinárodným právom. A keďže sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície podieľajú na takejto činnosti Fóra, dá sa z toho odvodiť, že konajú a majú dlhodobý zámer konať aj v rozpore s medzinárodným právom.

Problematickými sú však všetky aspekty a aktivity Fóra, cieľom ktorých je zasahovanie do vnútorných, v našom prípade, záležitostí suverénnej Slovenskej republiky. Presadzovanie myšlienok a požiadaviek autonómie akejkoľvek národnostnej menšiny jedného štátu v štáte druhom je, respektíve by bolo zasahovaním - a znovu to opakujem a podčiarkujem a výkričníkom končím - do jeho vnútorných záležitostí! Toto je s medzinárodným právom nezlučiteľné. So štátom, subjektom medzinárodného práva, je totiž neodmysliteľne spojený princíp suverenity, ktorým sa rozumie výlučné právo štátu vykonávať na svojom štátnom území verejnú moc voči obyvateľstvu, občanom štátu, ako aj všetkým záležitostiam či veciam, ktoré sa na jeho štátnom území nachádzajú, a rozhodovať o nich samostatne a nezávisle od kohokoľvek iného. Štátna suverenita vyplýva zo všeobecne uznávaných zásad medzinárodného práva a je chránená medzinárodným právom. Z toho hľadiska považujeme aktivity Fóra (napríklad spomínaného právneho podvýboru Fóra) smerujúce k požiadavke, a citujem znovu, "vytvorenia autonómií na princípe teritoriálnom", znovu podčiarkujem teritoriálnom, "ale aj kultúrnom", to už je druhá vec, "a osobnom a o možnostiach ich podpory, berúc pritom na zreteľ západoeurópske, slovinské, chorvátske, srbské, macedónske a moldavské precedensy" za nelegitímne a v rozpore s medzinárodným právom, teda za porušenie princípu suverenity.

Poukazujem na to, že povinnosť nezasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu patrí medzi základné zásady medzinárodného práva stanovené v príslušných medzinárodnoprávnych dokumentoch. Týka sa to Charty Organizácie Spojených národov, Deklarácie zásad medzinárodného práva, ktorá sa týka priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi z roku 1970, Helsinskej deklarácie zásad riadiacich vzťahy medzi účastníckymi štátmi KBSE z roku 1975 a mohol by som spomenúť aj mnohé ďalšie dokumenty.

Na tomto mieste chcem poukázať, zvýrazniť, že akékoľvek dokumenty, konkrétne rozhodnutia Fóra nesmú mať extrateritoriálne účinky, môžu byť platné výlučne len na území Maďarskej republiky. V opačnom prípade by zasahovali do vnútorných záležitostí iných štátov a boli by porušením medzinárodného práva.

Aj keď je zatiaľ stratégia Fóra svojou povahou politickou platformou, Fórum vytára predpoklady na postupné - a viac či menej - skryté prerastanie do platformy medzinárodnoprávnej, z ktorej by mohli vychádzať požiadavky s priamym dopadom na územnú celistvosť a integritu Slovenskej republiky a ďalších štátov strednej a východnej Európy. Ako rozporuplný a znepokojujúci sa javí v stratégii Fóra tiež deklarovaný systém, citujem, "vzťahov Maďarska a zahraničných Maďarov", ktorý je nazývaný ako "spolupatričnosť maďarského národa ponad hranice", toľko citát.

Právo na sebaurčenie národnostných menšín, na ktoré sa odvoláva stratégia Fóra, dnešné medzinárodné právo nepozná. Týmto právom disponuje výlučne národ, nie však národnostná menšina, a preto hovorím, že často používajú formu národná menšina. Preto nie je možné dovolávať sa práva na sebaurčenie maďarských menšín v susedných štátoch a prezentovať, že Slovenská republika popiera právo na formulovanie tejto požiadavky. A dovolím si vám zacitovať zo stratégie Fóra. Citujem: "Právo na sebaurčenie maďarských menšín v susedných štátoch nielenže nebolo zabezpečené ako sprievodný jav euroatlantickej integrácie, ale v niektorých prípadoch - najotvorenejšie na Slovensku - štát popiera aj právo na sformulovanie takéhoto nároku, takejto požiadavky." Toľko citát. Súčasné medzinárodné právo tzv. kolektívne práva národnostných menšín, na ktorých je založená celá koncepcia stratégie Fóra, nepozná. Ľudské práva majú v medzinárodnom práve všeobecne uznávaný individuálny charakter.

Najvážnejším nedostatkom koncepcie tzv. kolektívnych práv je absencia určenia ich nositeľa, vznik "kolektívnej zodpovednosti" ako v dôsledku výkonu "kolektívnych práv" či nemožnosť výberu jednotlivcov spomedzi celku na slobodné rozhodnutie ohľadne výkonu "kolektívneho práva". Kontroverznosť tohto pojmu existuje najmä preto, že nejde o pôvodne právny pojem. V niektorých štátoch či krajinách, ktoré priznávajú svojim občanom i tzv. kolektívne práva, sa pod kolektívnymi právami myslí uplatňovanie individuálnych práv v spoločnosti s inými, najmä členmi rovnakej skupiny. Koncepcia kolektívnych práv sa nepresadila ani v Európe, ani inde a nenašla si miesto v žiadnom ľudskoprávnom dokumente OSN, Rady Európy, OBSE alebo Európskej únie. Tézy o kolektívnych právach a autonómii na etnickom princípe boli razantne odmietnuté summitom Rady Európy v októbri 1993 a nikto - podotýkam nikto - s výnimkou Maďarskej republiky sa ich v Európe nesnaží oživovať. Európa si totiž uvedomuje, že presadenie takýchto princípov by zásadne ohrozilo stabilitu celého kontinentu. O dva roky neskôr, v roku 1995, na základe rozhodnutia summity Rady Európy z roku 1993 bol prijatý Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín. Nie národných menšín. Pre tento dôležitý dokument, ktorý už ratifikovalo 39 štátov, sú charakteristické dva kľúčové momenty, a je to dôležité povedať aj v tejto súvislosti:

- po prvé, že je európskym štandardom a základným referenčným rámcom aj pre ďalšie medzinárodné fóra, akými sú OBSE, Európska únia a jej Konferencia o Pakte stability v Európe v Paríži v roku 1995, že je základom aj pre dvojstrannú spoluprácu v otázke ochrany národnostných menšín, o čom je aj naša Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou alebo základná zmluva v tom istom období prijatá medzi Rumunskou republikou a Maďarskou republikou,

- a že uznáva len individuálne práva osôb patriacich k národnostným menšinám, odmietajúc princíp kolektívnych práv.

Dovolím si preto pripomenúť, že toto Fórum založené na etnickom princípe je exemplárnym príkladom politiky maďarského politického establišmentu presadzujúceho kolektívne práva národnostných menšín, ktoré Európa odmieta.

Už článok 1 Rámcového dohovoru zdôrazňuje spoluprácu medzi štátmi a nie jednostranné kroky nejakého štátu, ako je to v prípade Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny.

Slovenská republika vždy mala a má bytostný záujem na dobrej spolupráci s našimi susedmi, čoho výrazom bolo aj prijatie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v roku 1995. Maďarská republika však dáva prednosť jednostranným krokom a nie takejto spolupráci. Tieto jednostranné kroky - maďarský krajanský zákon (tzv. Statusový zákon), Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ktorý vstúpil do platnosti v januári 2002, a rôzne formy politickej integrácie elít maďarskej menšiny smerom k metropole (Budapešť) - viac reflektujú skutočný záujem Maďarskej republiky v našom regióne než medzištátnu, zmluvne dohodnutú spoluprácu smerujúcu k dobrým susedským vzťahom a priateľstvu.

Vážení prítomní, dovoľte mi pri tejto príležitosti pripomenúť z Vyhlásenia vlády Slovenskej republiky k schváleniu novely Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách parlamentom Maďarskej republiky z 23. júna 2003, citujem: "Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že väčšina z toho, čo maďarská strana chce uskutočniť metódou jednostranných opatrení, dokážu obe strany oveľa stabilnejšie a pre občanov rovnako účinne realizovať na základe dobrej susedskej spolupráce. Ponecháva preto našej diplomacii priestor na ďalšie rokovania s využitím dvojstranného zmluvného rámca. Verí, že táto cesta privedie k riešeniu založenom na princípoch a hodnotách Európskej únie, do ktorej oba naše štáty vstupujú." Toľko citát.

Pripomeňme si opäť, prečo musela vláda Slovenskej republiky prijímať vtedy svoje vyhlásenie, aká je paralela s dnešnou situáciou. Maďarský zákonodarca sa vtedy rozhodol svojím zákonom regulovať pomery na Slovensku a v iných susedných štátoch vydávaním etnických preukazov, poskytovaním finančných prostriedkov na Slovensku na etnickom základe. Zákonite a logicky došlo k stretu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. A ako sa zachovali poslanci Národnej rady za Stranu maďarskej koalície vtedy? Tak, že politicky a morálne podporili nie svoj štát - Slovenskú republiku, ale podporili v tom období Budapešť.

Z toho sa dá dnes vyvodiť, že súčasný problém, ktorý riešime, je v línii udalostí, ktoré tu už boli v tejto oblasti. Je tu znovu, tentoraz nový jav - Fórum, ktorý je pokračovaním niečoho, čo tu už bolo. A toto nás veľmi vážne znepokojuje.

Vyššie uvedené opäť potvrdzuje, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície sa vydali cestou, ktorá nie je v súlade s medzinárodným právom, ktorá nebola akceptovaná ani Organizáciou Spojených národov, ani Radou Európy, ani Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a ani Európskou úniou.

Na záver tejto časti vystúpenia mi dovoľte, prosím, jednu poznámku k momentálne najviac skloňovanému slovu "učebnice" zo strany maďarských kolegov. Problém učebníc je zástupný problém. Tak sme sa zhodli aj s Leonardom Orbánom, eurokomisárom pre multijazyčnosť. Zdá sa však, je záujmom niekoho odviesť pozornosť od hlavného problému dnes, ktorým je existencia Fóra a účasti poslancov Strany maďarskej koalície na jeho činnosti. Pre riešenie otázky učebníc máme zmiešanú komisiu vytvorenú na základe slovensko-maďarskej základnej zmluvy a tam možno posunúť riešenie a vyriešenie daného problému, opakujem, zástupného problému. Ale potom na princípe reciprocity aj pre našu národnostnú menšinu rovnaké podmienky v Maďarskej republike. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, v tretej časti môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že európske právo nepriznáva kolektívne práva ešte raz. Pokiaľ ide o európske právo, otázka ochrany národnostných menšín nie je predmetom úpravy komunitárneho ani úniového práva. Napriek tomu, že Charta základných práv bude po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy úniovým katalógom ľudských práv a slobôd, otázka menšinových práv tu nie je obsiahnutá - a europoslanci za SMK v Európskom parlamente veľmi zavádzajú.

Čl. 21 charty len zakazuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, čl. 22 ukladá Únii rešpektovať kultúrnu, jazykovú a náboženskú rozmanitosť. Žiadne z týchto ustanovení však nemôže byť interpretované ako priznávajúce kolektívne práva. Je to účelové klamanie rečou poslancov SMK v Európskom parlamente.

Na komunitárnej úrovni neexistuje žiadna inštitúcia ani agentúra, v ktorej pôsobnosti by bol dohľad nad dodržiavaním kolektívnych práv. Európsky súdny dvor sa zaoberal prípadmi s ľudskoprávnym rozmerom, avšak žiadny z týchto prípadov sa netýkal kolektívnych práv. Európska agentúra pre základné práva vo vzťahu k členským štátom monitoruje dodržiavanie základných práv len v prípadoch, kedy tieto štáty implementujú komunitárne právo. Uvedené skutočnosti jasne potvrdzujú neexistenciu spojenia Fóra s európskym právom.

Páni poslanci zo Strany maďarskej koalície, keď to počúvate pred televízormi vo svojich pracovniach, neustále zdôrazňujete, že SMK vyznáva európske hodnoty a pasujete sa za vzorovú európsku politickú stranu. Ale svojou účasťou na činnosti Fóra demonštrujete svoju pravú tvár - de facto i de iure konáte v rozpore s európskym právom, v rozpore s európskymi normami, nehovoriac už o etickej stránke veci. Fórum, na činnosti ktorého sa zúčastňujete, nie je európske. Toto Fórum je pokusom o oživenie dávno prekonaného konceptu tzv. materského štátu s reminiscenciami za veľkým Uhorskom.

Vo vzťahu k európskemu chápaniu pokladám za vhodné upozorniť aj na taký moment, že je priam hmatateľný koncepčný rozdiel medzi európskym, to znamená aj naším prístupom k tejto téme, kedy najmä po tragických skúsenostiach z minulého storočia vnímame národnostné menšiny žijúce na našom území ako integrálnu súčasť našej spoločnosti so všetkým, čo k tomu patrí. Súčasne v súlade s európskymi normami a civilizovanými tradíciami považujeme národnostné menšiny za most kultúrny, ale aj etnický, ale aj hodnotový s danou krajinou, s daným štátom. Proti tomuto celoeurópskemu prúdu ide, žiaľ, Maďarská republika svojou dlhodobou politikou, kedy, naopak, len a len cez prizmu "svojich" menšín a "spokojnosti" ich politických predstaviteľov vníma a hodnotí vzťahy so susedmi.

Politická reprezentácia národnostnej menšiny je azda najvyššou formou uvedomenia sa daného etnika. Jej parlamentné zastúpenie je potom najvyššou demokratickou formou účasti menšiny na správe vecí verejných v štáte. Z tohto pohľadu je irelevantné, či táto reprezentácia je vo vláde alebo v opozícii. Paradoxne Maďarská republika by mohla a mala blahoželať Slovensku k tomu, že situácia menšín u nás dosiahla takú vysokú úroveň, a ja kdekoľvek idem po Európe, je toto priznávané. (Potlesk.)

V tejto súvislosti mi dovoľte ešte jednu porovnávaciu poznámku. Ani 15 rokov po prijatí národnostného zákona v Maďarskej republike, ktorého najvýznamnejším prerogatívom malo byť zastúpenie menšín v maďarskom parlamente, sa toto právo do súčasnosti nerealizovalo. Na prípadné otázky Maďarská republika reaguje poznámkou, že vec sa snaží riešiť, nie je vraj však dostatok politickej vôle. Vážení poslanci, viete si predstaviť, že by sme my 15 rokov takto riešili akýkoľvek problém v postavení maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku? A viete si predstaviť, aká by bola reakcia z druhej strany? Iste si vieme tu všetci prítomní aj na tieto dve otázky odpovedať.

V štvrtej časti informácie si vás dovoľujem informovať o súčasných európskych trendoch v menšinovej politike, lebo to je dôležité, aby sme obstáli v tomto spore.

Vážené dámy, vážení páni poslanci, najmä poslankyne a poslanci SMK, ktorí, žiaľ, tu nie ste, ale iste to počúvate, dovoľte mi ešte jeden najnovší príklad toho, že kráčate proti prúdu modernej Európy. Začiatkom tohto mesiaca sa v Bolzane v Taliansku uskutočnila konferencia, na ktorej boli oficiálne uvedené odporúčania vysokého komisára pre národnostné menšiny OBSE Knuta Vollebaeka, konkrétne o národnostných menšinách v medzinárodných vzťahoch, tzv. Bolzanské odporúčania. Jedine Maďarská republika, aby som poznamenal, ich neprijala. Ich cieľom... (Potlesk.) Ich cieľom je stanoviť pravidlá vo vzťahoch medzi štátmi a národnostnými menšinami tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu mieru a dobrých susedských vzťahov. Bolzanské odporúčania z tohto mesiaca, tak ako aj iné medzinárodné dokumenty, pod pojmom "menšinové práva" rozumejú práva osôb patriacich k národnostným menšinám. Tak to máme v súčasnosti zakotvené v Základnej zmluve s Maďarskou republikou z roku 1995 a vzťahy s Maďarskou republikou treba realizovať prostredníctvom tejto základnej bilaterálnej zmluvy.

Dokument vysokého komisára osobitne zdôrazňuje dôležitosť bilaterálnych a multilaterálnych mechanizmov pri riešení otázok národnostných menšín a medzištátnych vzťahov. Teda nie mechanizmy unilaterálne, ako je to v prípade Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny.

Vysoký komisár pre národnostné menšiny OBSE v úvode Bolzanských odporúčaní celkom jednoznačne hovorí o tom, že podľa medzinárodného práva rešpektovanie práv menšiny a ich ochrana je zodpovednosťou štátu, v ktorom menšina žije. Iné štáty môžu mať záujem na blahu menšín v zahraničí na základe etnických, kultúrnych, jazykových, náboženských väzieb alebo spoločného kultúrneho dedičstva. To však podľa medzinárodného práva, citujem, "neznamená oprávnenie alebo nezahrňuje právo na jurisdikciu na ľudí, ktorí žijú na území iného štátu. Štáty môžu presadzovať tento záujem poskytnutím výhod menšinám v zahraničí len na základe konzultácií so štátom, kde menšina žije, a pri náležitom rešpektovaní princípov teritoriálnej integrity, suverenity a priateľstva vrátane dobrých susedských vzťahov. Štáty musia zabezpečiť, že ich politiky vo vzťahu k národnostným menšinám v zahraničí nepodrývajú integráciu menšín v štáte, kde žijú, a nepodporujú separatistické tendencie". Toto sú závery z Bolzana.

Vážení prítomní, v piatej časti, takmer na záver mojej informácie, sa chcem krátko venovať otázke možného nesúladu týchto aktivít s ústavným sľubom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného sa žiada formulovať otázku, či takéto aktivity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so sľubom poslanca Národnej rady voči Slovenskej republike?

Z doterajšej analýzy faktov je zjavné, že sa tu vytvárajú "paraštruktúry", ktoré vedú k podrývaniu platného vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky a dohodnutého medzinárodného mechanizmu, ktorý je zakotvený v Základnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v čl. 5 o konzultovaní slovensko-maďarských vzťahov aj na parlamentnej úrovni medzi orgánmi Národnej rady Slovenskej republiky a parlamentom Maďarskej republiky.

Čl. 5 ods. 2 základnej slovensko-maďarskej zmluvy obsahuje jasné ustanovenie: "Zmluvné strany prisudzujú významné miesto spolupráci a ďalšiemu rozvoju stykov zákonodarných a výkonných orgánov."

Pýtam sa vás, dámy a poslanci za SMK pri televízoroch vo svojich pracovniach alebo mimo tejto ctenej snemovne:

- Prečo sa neangažujete v spolupráci dvoch legitímnych zákonodarných zborov?

- Po druhé, prečo nerozvíjate spoluprácu a styky medzi slovenským a maďarským parlamentom, ale chodíte do Budapešti na platformu podivnej inštitúcie maďarského parlamentu s ešte podivnejšími cieľmi a zámermi?

- A po tretie, prečo nectíte základnú politickú zmluvu, ktorej jednoznačným cieľom je dobré susedstvo a priateľstvo, priateľská spolupráca medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ku ktorej ste sa aj vy zaviazali v roku 1995 aj ako poslanci či ústavní činitelia, že ju budete napĺňať?

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, záverom chcem konštatovať, že vzniká celý rad dôvodných otázok:

Po prvé, aký cieľ sleduje samozvaná inštitúcia Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny, ktorá si na realizáciu svojich zámerov zvolila za výkonný orgán maďarskú vládu?

A po druhé, či účasť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMK na činnosti tejto inštitúcie podriadenej subjektom maďarského štátu je v súlade so slovenským právom, Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodným právom?

Máme veľa indícií o tom, že to v súlade zrejme nie je.

Preto je, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na zákonodarnom zbore Slovenskej republiky, na poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky, či podriadenosť časti svojich poslancov subjektom maďarského štátu budú akceptovať a tolerovať. Je na poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky, aký postoj zaujmú a vyjadria v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v danej veci.

Dovoľte mi na samotný záver ešte zacitovať z komentára k výkladu Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu k sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, citujem: "Predpokladom výkonu funkcie poslancov je, aby republike boli verní a neslúžili namiesto svojmu štátu a občanom cudzej moci."

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, za podanie informácie, ktorú si parlament vyžiadal.

Vážené kolegyne, kolegovia, predvčerom sme si odsúhlasili, že k tomuto bodu sa bude konať rozprava, preto otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili v mene poslaneckého klubu SNS pán poslanec Slota, písomne potom pán poslanec Rafaj.

Len predtým ešte v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo predseda Národnej rady pán Paška, má slovo.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pekný deň, kolegyne, kolegovia.

Dovoľte hneď v úvode, a poznáte ma, nepatrím k ľuďom, ktorí v takýchto témach zbytočne chcú vyvolávať konflikt, vysloviť počudovanie nad neúčasťou našich kolegýň a kolegov z SMK a možno trošku predbehnem aj obsah uznesenia, ktoré vo svojom vystúpení navrhnem, ale poviem, že im kľudne odkazujem, že nie je rok 1907, ale rok 2008, a ak majú pochybnosti o tom, či svojou účasťou v rokovaniach Fóra poslancov Karpatskej kotliny náhodou neporušujú Ústavu Slovenskej republiky, tak tým, že tu nie sú počas prerokovania takej vážnej témy, len dokazujú, že pravdepodobne je tento obsah úplne legitímny, a budem o ňom ešte hovoriť.

Viete, dámy a páni, my nemáme problém, ak sa jedná o menšinové práva, tu byť a počúvať. A počúvať často názory, ktoré nás mierne iritujú a s ktorými niekedy aj tvrdo nesúhlasíme, ale sme tu, pretože sme boli zvolení ako poslanci Slovenskej republiky a je našou povinnosťou vyjadrovať sa k rozsahu občianskych práv a náležitostí všetkých občanov Slovenskej republiky. Myslím, že poslanci SMK veľmi jasne dokázali, aký majú záujem, a že je pravdepodobne pre nich výhodnejšie sedávať v Budapešti na zasadnutiach možno maďarského parlamentu a nie tu, v Národnej rade Slovenskej republiky (potlesk), ak ide o záujem občanov Slovenskej republiky.

A ja chcem hovoriť výlučne o kompetencii, ktorú mám ako predseda Národnej rady, a chcem hovoriť o problematike vzťahov na úrovni Národného zhromaždenia Maďarskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky, pretože tam je niekde to meritum vecí, o ktorých budem hovoriť vo svojom vystúpení a pokúsim sa použiť aj iné argumenty, ako použil pán podpredseda vlády, pretože si myslím, že dostatočne vyčerpal túto problematiku, aby som poukázal na to, že tento problém skutočne má aj extrateritoriálny presah, a to práve preto, že oficiálne inštitúcie a oficiálni reprezentanti Maďarskej republiky zneužívajú túto agendu ako súčasť svojej vnútornej politiky.

Dovoľte mi ale hneď na úvod, aby ste rozumeli postojom, ktoré budem interpretovať neskôr, navrhnúť uznesenie, ktoré, by som bol rád, keby Národná rada Slovenskej republiky prijala.

"Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy.

Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na vedomie Informáciu o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy, ktorú predniesol podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny;

B. vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad obsahom uznesenia č. 17/2008 Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, podľa ktorého Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny, zahŕňajúce aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Maďarskej koalície, sa stáva stálou inštitúciou maďarského parlamentu vo forme poradného orgánu, v dôsledku čoho vznikajú opodstatnené obavy, že maďarský parlament svojím uznesením neprípustne zasahuje do záležitostí suverénnej Slovenskej republiky, čo je v ostrom protiklade s hodnotami a princípmi Európskej únie;

C. považuje za neakceptovateľné, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí participujú na činnosti predmetného Fóra, sú stálymi poradcami legislatívneho orgánu inej republiky;

D. žiada poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície, aby dôsledne napĺňali sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí zložili podľa čl. 75 Ústavy Slovenskej republiky;

E. odporúča predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby využil všetky svoje diplomatické možnosti v rámci bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahov oboch parlamentov na prehlbovanie dialógu medzi Slovenskou a Maďarskou republikou."

Toto je návrh uznesenia, vážené pani poslankyne, páni poslanci, kde vás chcem požiadať o podporu.

A teraz dovoľte niekoľko poznámok k samotnej podstate, aj keď, ako som už povedal, pán podpredseda vlády pomerne podrobne oboznámil vás so všetkými skutočnosťami. Budem sa venovať, tak ako som avizoval, úrovni vzťahov medzi Národnou radou a medzi Národným zhromaždením Maďarskej republiky. Totižto tá podstata je niekde o tom, že či skutočne máme legitimitu, alebo nemáme legitimitu. Tak trošku ma niekedy zaráža aj postoj médií, ktoré akúkoľvek "našu slabosť" okamžite využívajú na to, aby interpretovali naše oprávnené a legitímne národné postoje v podobe čohosi, čo je neprijateľné a čo prekračuje akýkoľvek spôsob ochrany slovenských národných záujmov. Na druhej strane evidentné porušovanie medzinárodného práva a niektoré akty, ktoré nie sú celkom zlučiteľné ani s Ústavou Slovenskej republiky, sú obchádzané a v tichosti sa im pripisuje akýsi antidemokratický prvok a snaha komunikovať tieto problémy sa dostáva do roviny porušovania menšinových, občianskych alebo iných práv.

Chcem zdôrazniť, že fakty, o ktorých budem teraz hovoriť, pochádzajú zo zdrojov aj z Maďarskej republiky, a chcem ich len priblížiť tým, ktorí nemali tú možnosť.

Oficiálna línia politiky Národného zhromaždenia, ktorá je reprezentovaná predsedníčkou tohto zákonodarného zboru, totižto obsahuje a má implementovaný prvok presahu záujmu Národného zhromaždenia voči menšinám alebo voči Maďarom žijúcim v zahraničí. Nič by na tom nebolo, a ja to kľudne veľmi rád poviem, pokiaľ by rovina komunikácie, stretávania sa mala prirodzený občiansky a európsky charakter. Jeden z pilierov spoločného európskeho projektu je sloboda pohybu, komunikácie s presahom cez hranice, nakoniec Shengen a odbúranie bariér je toho dôkazom, až do momentu, kedy skutočne nie sú inštitucionálne a právne naplnené prvky, o ktorých chcem hovoriť.

A čuduj sa svete, ten pohľad nie je jednotný ani v samotnom Maďarsku a dovoľte odcitovať už z denníka Népszabadság z 29. februára 2008, kde pán poslanec Bauer kritizuje prijaté uznesenie a hovorí o tom, že: "Predsedníčka parlamentu sa etablovala ako samostatná sila národnej politiky a prekročila rámec svojej funkcie a zaujala pozíciu samostatnej politickej entity, čo je v parlamentných demokraciách nezvyčajné. Uznesenie včlenilo do právneho systému Maďarskej republiky taký orgán, ktorý pozostáva najmä z politikov susedných krajín, zohľadňujúc kritériá národností. Vzniká tak právny vzťah, ktorých predmetom sa stali niektorí verejní činitelia susedných krajín na základe uznesenia Národného zhromaždenia Maďarskej republiky." A budem citovať ďalej, keď konštatuje aj táto analýza, že: "Ústava Maďarskej republiky, ktorá aj keď akcentuje povinnosť starostlivosti o krajanov, nikde nevyžaduje povinnosť vytvorenia právneho vzťahu medzi Maďarskom a krajanmi, resp. politickou reprezentáciou tejto skupiny obyvateľstva v susedných krajinách." Je to Ústava Maďarskej republiky, § 6 ods. 3, kde sa hovorí: "Maďarská republika cíti zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich za hranicami, napomáha utužovaniu ich kontaktov s Maďarskom." Týmto uznesenie Národného zhromaždenia Maďarskej republiky protirečí ústave, pretože právny systém Maďarskej republiky prijíma všeobecne uznávané pravidlá medzinárodného práva. Je to § 7 ods. 1.

Jednoducho, dámy a páni, aj v samotnom Maďarsku je pohľad na takýto spôsob minimálne plný rozporov a bolo by dobré, keby sme si uvedomili, že ak dnes hovorím o týchto veciach, nemám žiadny záujem dostávať napätie na úrovni našich vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a Národným zhromaždením Maďarskej republiky, ale práve naopak. Chcem aj touto kontroverziou vytvoriť priestor na to, aby sme sa vrátili k dialógu, aby sme si tie veci vyrozprávali a aby sme postupovali štandardne, právne, európsky.

A nemám pocit, žiaľ, že sa to na mojej úrovni, hovorím teraz o úrovni predsedu parlamentu a predsedníčky parlamentu, deje.

A dovoľte mi opäť jeden z dôkazov, ako sa manipuluje a ako sa zneužíva niekedy táto veľmi citlivá téma na to, aby vnútropolitické efekty boli možno silnejšie ako negatíva z presahov cez hranice. Ja použijem len jeden príklad. Keď som sa stretol s pani predsedníčkou maďarského Národného zhromaždenia v Lisabone počas stretnutia predsedov parlamentov členských krajín Európskej únie, mali sme štandardné bilaterálne stretnutie a bol som nesmierne prekvapený, keď som si prečítal monitoring maďarských médií po tomto bilaterálnom stretnutí na základe, samozrejme, jedinej interpretácie, nie mojej, ale z pohľadu predsedníčky maďarského Národného zhromaždenia. Dovoľte mi, ja som, samozrejme, hneď reagoval, niekedy sú to veci, ktoré ani médiám, alebo médiá im nevenujú pozornosť až do momentu, kedy sa skutočne z toho stala téma, ktorá už presahuje hranice, veľmi nekomunikoval, ale bol som veľmi prekvapený a reagoval som listom, v ktorom hovorím:

"Vážená pani predsedníčka," je to list z 26. júna tohto roku, to znamená ďaleko, ďaleko predtým, kým sa táto problematika otvorila, aby ma niekto neobviňoval, že zneužívam niektoré detaily, "rád by som Vás informoval, že som si s prekvapením prečítal článok na webovej stránke maďarskej komerčnej televízie ATV, podľa ktorého ste hodnotili naše spoločné bilaterálne stretnutie z 21. júna 2008 v Lisabone ako "ostrú výmenu názorov" a "dosť tvrdý rozhovor". Z Vašich mediálnych vyhlásení vyplýva, akoby náš rozhovor prebiehal v konfrontačnom duchu, čo v žiadnom prípade nezodpovedá skutočnosti.

Pokiaľ si spomínam, vážená pani predsedníčka, náš krátky rozhovor v Lisabone, ktorý, ako podotýkam, prebehol na Vašu žiadosť, sa niesol v príjemnej a priateľskej atmosfére. Ako ste sa sama počas nášho stretnutia vyjadrili, máte záujem na obnovení vzájomnej komunikácie, ktorá sa v poslednej dobe nie z našej viny prerušila. Ubezpečil som Vás, že som pripravený viesť s Vami, ako aj s ďalšími ústavnými činiteľmi Maďarskej republiky otvorený dialóg, nehovoriac o tom, že som vždy uprednostňoval priamu komunikáciu pred získavaním skresľujúcich sprostredkovaných informácií. Zhodli sme sa na tom, že sa opäť stretneme a všetky problematické okruhy v slovensko-maďarských vzťahoch budeme riešiť prostredníctvom priameho a konštruktívneho dialógu.

Rád by som preto zdôraznil, že som počas nášho stretnutia nepozoroval žiadne indície, ktoré by mohli viesť k hodnoteniu nášho rozhovoru ako "ostrej výmeny názorov". Spoločne sme sa vyjadrili k problematike nového slovenského školského zákona a v krátkosti sme sa zmienili o 14 bodoch akčného plánu medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. Potvrdil som, že ako garant zákonodarného procesu na Slovensku Vás môžem ubezpečiť, že žiaden zákon prijatý Národnou radou Slovenskej republiky neznižuje úroveň práv národnostných menšín na Slovensku a že je mojím osobným a osobitným cieľom udržiavať komunikáciu so zástupcami maďarskej národnostnej menšiny na čo najlepšej úrovni."

Dovoľte ešte raz, dámy a páni, zdôrazniť moment, ktorý, by som bol veľmi rád, keby neunikol vašej pozornosti, pretože - a opäť sa obrátim aj na médiá - je zaujímavé, že keď ide o práva menšín, a mám teraz na mysli aj toľko médiami diskutované stanovisko poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia, ktorý hlasoval za to, aby školský zákon riešiaci problematiku dvojjazyčnosti v učebniciach prešiel do druhého čítania, bol vydávaný za neviem čo. Jednoducho je to prirodzený postoj k tomu, že sme a budeme vždy za to, že tam, kde vzniká vecný problém, sme vždy ochotní a pripravení komunikovať a že sme vždy tak, ako to tvrdí aj program tejto vlády, udržiavať minimálne status quo a veľmi pozorne načúvať požiadavkám národnostných menšín. A nielen maďarskej národnostnej menšiny, to chcem zdôrazniť, pretože niekedy sa tento problém dostáva len a len výlučne do úrovne maďarskej národnostnej menšiny. Vždy to tak bolo. Predvčerajšie hlasovanie je najlepším dôkazom a som zvedavý, ako konštruktívne, a dúfam, že maďarskí poslanci už budú v sále, keď budú musieť obhajovať svoj záujem, keď už nepôjde aj o záujem všetkých občanov na Slovensku a že sa sem vrátia tak, ako by to mali urobiť v zmysle ústavy.

Je to naozaj dôkaz toho, dámy a páni, aj tento list, že nemám žiadny iný záujem, len aby sa naše vzťahy a aby sa problémy riešili štandardným občianskym, demokratickým a ústavným spôsobom.

Ja si dovolím vás ešte informovať aj o liste, pretože to niekedy tak vyzerá, ako keby my sme boli vo vojnovom stave s Maďarskou republikou, ako keby sme nemali štandardnú bilaterálnu úroveň komunikácie, pretože médiá ponúknu len to, že Gyurcsány, pán premiér, odmietol stretnúť sa s pánom premiérom Ficom a že, ja neviem, pani predsedníčka Szili odignorovala trikrát naše stretnutie počas akcií kultúrneho charakteru, na ktorý sme prijali záštitu. Ale to nie je pravda! My ten dialóg vedieme, pretože je to naša povinnosť a hlavne politická zodpovednosť.

Ja aj k problematike, o ktorej dnes hovoríme, som zaujal štandardný postoj a poslal som pani predsedníčke list, o ktorom vás chcem tiež informovať:

"Vážená pani", bolo to tretieho októbra. "Vážená pani predsedníčka, rád by som Vás informoval o vážnych kontroverziách, ktoré vyvolalo v slovenskej spoločnosti ostatné zasadnutie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Podľa uznesenia č. 17/2008 Národného zhromaždenia Maďarskej republiky sa predmetné Fórum zahrňujúce aj poslancov Národnej rady za Stranu maďarskej koalície stáva poradným orgánom maďarského parlamentu.

V uznesení sa priamo uvádza, že maďarské Národné zhromaždenie pokladá spomínané Fórum za svoju vlastnú stálu inštitúciu. Podľa tohto uznesenia Fórum radí, pomáha a poskytuje podklady maďarskému parlamentu v otázkach Maďarov žijúcich v zahraničí. Navyše Fórum je financované z prostriedkov maďarského Národného zhromaždenia a na jeho čele stojíte Vy ako predsedníčka maďarského parlamentu. Takéto formulácie v predmetnom uznesení vyvolali na Slovensku vážne obavy z narušenia suverenity Národnej rady Slovenskej republiky zo strany maďarského Národného zhromaždenia."

Mohol byť môj postoj dostatočnejšie diplomatický, jasný a komunikovateľný? Ja myslím, že nie. O čom sa tu bavíme, prečo tu dnes nie sú poslanci Strany maďarskej koalície? Čoho sa boja? Veď my sme si nevymysleli včera večer, že ideme bojovať proti právam maďarskej národnostnej menšiny tým, že sa tu budeme baviť o legitímnom občianskom záujme. A toto je najlepší dôkaz.

Vzápätí po zasadnutí Fóra, a budem citovať ďalej, pretože sú to dôležité veci, aby sme pochopili, aby všetci pochopili, že toto je téma, ktorá má naše, ktorá patrí do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože je to naša kompetencia a moja povinnosť ako predsedu Národnej rady obhajovať záujmy Slovenskej a suverenitu Slovenskej republiky. (Potlesk.)

"Vzápätí po zasadnutí Fóra maďarských poslancov prilial olej do ohňa aj predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky, ktorý na stretnutí s poslancom Európskeho parlamentu Lászlóom Tőkésom hovoril o potrebe maďarskej autonómie na Slovensku, ktorú by mal podľa neho riadiť menšinový parlament. Takéto vyhlásenia takisto neprispeli k upokojeniu situácie, a aj preto vzniknutý problém súvisiaci s neštandardným postavením Fóra maďarských poslancov nemožno ani po odstupe času nechať bez povšimnutia.

Vážená pani predsedníčka, dovoľte mi v týchto súvislostiach vyjadriť svoje hlboké znepokojenie nad situáciou, aká nastala v slovensko-maďarských vzťahoch. Znepokojuje ma predovšetkým spôsob, akým spomínané uznesenie definuje status a postavenie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Podľa formulácií v predmetnom uznesení sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí participujú na činnosti Fóra, stávajú stálymi poradcami legislatívneho orgánu inej republiky a čo viac, toto postavenie nadobúdajú iba z titulu mandátu poslanca parlamentu druhého štátu. Ako som spomínal, takéto formulácie predmetného uznesenia vyvolali na slovenskej politickej scéne veľmi kontroverzné reakcie, ktoré neobišli ani slovenský parlament.

Plénum Národnej rady si vzhľadom na vzniknutú situáciu vyžiadalo správu o Fóre maďarských poslancov, ktorú na najbližšej schôdzi Národnej rady, začínajúcej 21. októbra 2008, prednesie podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti a menšiny pán Dušan Čaplovič.

Je prirodzené, že občania Slovenska i Maďarska sa stretávajú na rôznych bilaterálnych, multilaterálnych fórach a nikto na Slovensku proti tomu nič nenamieta. Naopak, sme veľmi radi, že slovenskí a maďarskí občania spolu diskutujú a hľadajú spoločné stanoviská v politických, kultúrnych a spoločenských otázkach. Takéto diskusie môžu výrazne prispieť k zlepšovaniu našich vzájomných vzťahov.

V prípade Fóra maďarských poslancov však nejde o štandardnú formu diskusie, pretože kvôli predmetnému uzneseniu vzniká neprípustná právna väzba medzi poslancami slovenského a maďarského parlamentu. Maďarské Národné zhromaždenie takto zjavne vstupuje do kompetencií Národnej rady Slovenskej republiky a priamo zavádza princíp extrateritoriality, ktorý je nelegitímnym zasahovaním do záležitostí suverénnej Slovenskej republiky. V tejto súvislosti pripomínam vyjadrenie Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva, známej pod názvom Benátska komisia, ktorá v roku 2001 odmietla tento princíp už v prípade Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách.

Vychádzam z presvedčenia, vážená pani predsedníčka, že obaja máme eminentný záujem na pokojných a priateľských slovensko-maďarských vzťahoch. Posledné udalosti súvisiace s Fórom maďarských poslancov k takýmto vzťahom rozhodne neprispievajú. Slovenská republika rešpektuje suverenitu Maďarskej republiky, ale to isté očakáva od Maďarskej republiky. Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny so statusom stáleho orgánu maďarského parlamentu je neprimeraným zasahovaním do suverenity Národnej rady Slovenskej republiky. Navyše patrí sa dodať, že ani posledné výroky pána Csákyho nenapomáhajú upokojiť vzniknutú situáciu.

Vzhľadom na uvedené by som uvítal, vážená pani predsedníčka, ak by ste prijali opatrenia, ktoré by zabránili rastúcemu napätiu vyplývajúcemu z neštandardného statusu Fóra maďarských poslancov. Som presvedčený, že v rámci osobného dialógu môžeme spoločne vyriešiť vzniknutý problém. Očakávam, že sa k tejto citlivej téme postavíte zodpovedne a vyvodíte v danej záležitosti primerané dôsledky, ktoré by už na októbrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, kedy bude prejednávaná otázka Fóra maďarských poslancov, mohli prispieť k tomu, aby sa situácia upokojila a slovensko-maďarské vzťahy vrátili do svojej štandardnej priateľskej podoby."

Toľko, dámy a páni, dovolil som si tento list prečítať aj preto, aby bolo zrejmé, aká je nielen moja osobná poloha, ale aby bolo zrejmé, že skutočne nemáme záujem na ničom inom, len na štandardnom dialógu a na tom, aby sa naše susedské vzťahy rozvíjali spôsobom, aký je dnes v Európe štandard.

A tu mi nedá, aby som nespomenul posledné dni a nehovoril o 90. výročí Československa. Povedal som to niekoľkokrát a poviem to znovu, nerozumiem, prečo by aj dnes, v 21. storočí, napriek komplikovanému historickému vývoju európskeho priestoru dnešné naše európske vzťahy a susedské vzťahy mali byť kedykoľvek a kdekoľvek traumatizované historickými sentimentami, resentimentami a otázkami, ktoré sa nepodarilo niekde vyriešiť 50 rokov, niekde 500 rokov. Ak sme schopní, a naše včerajšie stretnutie a podpísanie spoločného vyhlásenia s predsedami parlamentov Českej republiky, oboch komôr, žiť doslova v nadštandardných vzťahoch napriek tomu, že ani vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi historicky neboli vždy idylické a neboli bezproblémové, pýtam sa, prečo nemôžeme mať takéto štandardné, dobré susedské, a obzvlášť aj preto, že tu žije tak početná národnostná maďarská menšina, vzťahy aj s našou Maďarskou republikou? (Potlesk.) Nuž preto, dámy a páni, že na rozdiel od iných našich susedov len v Maďarsku je táto problematika trvalou, permanentnou súčasťou takzvanej politiky "nekonečného maďarstva" - a to nie je môj problém a to nie je môj výraz, je to výraz, ktorý používajú aj niektorí maďarskí intelektuáli.

A dovoľte mi, aby som skutočne využil aj toto vystúpenie na to, aby som v tomto momente vyslal aj dva odkazy. Myslím si, že formulácia návrhu uznesenia je dostatočná, ale dovoľte mi skutočne len krátku abstrakciu.

Ešte raz, dámy a páni, kolegyne, kolegovia z klubu SMK, pretože pevne verím, že, tak ako povedal pán podpredseda vlády, aspoň to sledujú v televízii, dúfam, ak si nepripravujú tlačovku, kde zase sa dozvieme, čo všetko sme zle urobili a ako iritujeme my slovensko-maďarské vzťahy, ako my robíme zle Maďarom a maďarskej menšine.

Som - a som presvedčený, že väčšina slovenského parlamentu - pripravený kedykoľvek, kdekoľvek a akokoľvek viesť otvorený, konštruktívny dialóg, aby sme v štandardnej európskej, ale hlavne v občianskej rovine garantovali a chránili všetky občianske a menšinové práva či na Slovensku, alebo kdekoľvek inde. Ale sme - aj ja a dúfam, že väčšina Národnej rady - pripravení kedykoľvek, kdekoľvek a akoukoľvek formou obhajovať naše slovenské práva a suverenitu a práva Slovenskej republiky. (Potlesk.)

A ešte predsa len dve krátke posolstvá. Už som to spomenul, 21. decembra minulého roku nezmizli hranice medzi národnými štátmi. Chvalabohu, zmizli len zábrany, ktoré bránili slobodnému pohybu. A po druhé chcem, a možno to nebude veľmi diplomatické a odpustí mi to aj pán minister zahraničných vecí, odkázať všetkým svojim kolegom na akejkoľvek ústavnej úrovni Maďarskej republiky, že ako človek, ktorý pochádza z veľmi prirodzene kozmopolitného prostredia, odmietam sa každé ráno budiť spotený len preto, ktorý z predstaviteľov si čo vymyslí, aby napadol Slovenskú republiku, aby na maďarsko-slovenských vzťahoch demonštroval našu neschopnosť normálnym občianskym, demokratickým spôsobom byť súčasťou štandardnej Európy.

Ďakujem. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP