Středa 17. září 2008

Šiesty deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

17. septembra 2008 o 9.00 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, prajem príjemný deň.

Otváram šiesty rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška, ďalej, poslanci Gábor Gál, Tibor Mikuš, Ján Slota, Monika Smolková a Jozef Šimko.

V súlade so schváleným programom by sme mali teraz rokovať o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej, je to tlač 758. Ale vzhľadom na skutočnosť, že sme včera nestihli prerokovať všetky body, ktoré sa týkajú pána guvernéra, a po dohode s navrhovateľmi nasledujúceho zákona dávam teraz priestor bodu, ktorý sa nazýva

správa o stave a vývoji finančného trhu za rok 2007.

Túto správu ste dostali ako tlač 686 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 686a.

Pretože pán guvernér odchádza na zahraničnú pracovnú cestu, požiadam ho teraz, aby sa ujal slova. Srdečne ho týmto víta na rokovaní Národnej rady. Takže dávam mu úvodné slovo k uvedenému bodu. Nech sa páči, pán guvernér.

I. Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne, pán podpredseda, že mám takúto možnosť vystúpiť v NR SR. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2007 na základe povinnosti, ktorá vyplýva zo zákonného dohľadu nad finančným trhom.

Priaznivý vývoj domácej ekonomiky v roku 2007 vytvoril priestor pre pozitívne trendy aj v slovenskom finančnom sektore. Objem finančných prostriedkov spravovaných inštitúciami dohliadanými Národnou bankou stúpol takmer o 20 %.

Rast aktív, resp. majetku v druhom polroku 2007 sa v niektorých segmentoch finančného trhu mierne spomalil, čo súviselo s momentálnou krízou na finančných trhoch a s ich nižšou výkonnosťou.

Dopad prebiehajúcej krízy na svetových finančných trhoch na slovenský finančný sektor bol ku koncu roku 2007 nevýznamný aj vzhľadom na prevažnú orientáciu finančného sektora na domácu ekonomiku.

V dôsledku prebiehajúcej krízy bola negatívne ovplyvnená výkonnosť vybraných fondov dôchodkového sporenia a kolektívneho investovania.

V priebehu roku 2007 rástla expozícia finančného sektora voči rizikám, najmä kreditné riziko v bankách, zároveň sa však zlepšovala finančná pozícia finančného sektora. Veľkosť týchto rizík však neohrozovala stabilitu finančného sektora ako celku, najmä vzhľadom na rast zisku vo všetkých sektoroch.

Dominantným trendom v bankovom sektore bol v roku 2007 pokračujúci rast úverov voči klientom. Banky financovali hlavne sektor domácností a podnikov. Záujem bánk sa sústreďoval na úverovanie malých a stredných podnikov. Pokračoval rast podnikových úverov na financovanie nehnuteľností. Vysoké tempo rastu si udržiavali úvery poskytnuté domácnostiam, keď dopyt domácností po úveroch bol ovplyvnený najmä rastom cien nehnuteľností.

Rast úverov klientom bol v roku 2007 financovaný prevažne zo stabilných zdrojov klientov. Slovenský bankový sektor je tak jeden z mála bankových sektorov v krajinách Európskej únie, ktorý pri financovaní úverov nie je závislý od krátkodobých medzibankových zdrojov.

Zisk bankového sektora vzrástol v roku 2007 a dosiahol 17,6 mld. Sk.

V poistnom sektore v roku 2007 rástlo najmä technické poistné v životnom poistení. Pri pokračovaní rýchlejšieho rastu technického poistného v životnom poistení ako neživotnom poistení môžeme očakávať, že v roku 2008 dosiahne technické poistné v životnom poistení väčšiu hodnotu ako v tom neživotnom poistení.

Čistý zisk poistného sektora za rok 2007 sa zvýšil na 5,6 mld. Sk.

Čistá hodnota majetku spravovaného v otvorených podielových fondoch po miernej stagnácii v roku 2006 vzrástla takmer o štvrtinu. Dochádzalo k presunu kapitálu z akciových a dlhopisových fondov do fondov peňažného trhu, zmiešaných a tzv. zaistených fondov. Stagnácia svetových finančných trhov spôsobila nižšiu priemernú výkonnosť akciových a im podobných fondov. Vyššie výnosy v porovnaní s rokom 2006 prinášali fondy investujúce prevažne do dlhových cenných papierov.

Objem majetku vo fondoch dôchodkových správcovských spoločností sa v roku 2007 takmer zdvojnásobil. Na konci roka 2007 dosiahol 51,3 mld. Sk.

V porovnaní s predošlým rokom zaznamenali vyvážené a rastové fondy dôchodkových správcovských spoločností pokles ročnej výkonnosti a dostali sa pod úroveň výkonnosti konzervatívnych fondov. Ročná výkonnosť predstavovala pri rastových fondoch 3,6 %, vyvážených 3,8 % a konzervatívnych 4,1 %.

Pomerne dynamicky z hľadiska nárastu čistej hodnoty aktív rástol aj tretí pilier dôchodkového poistenia. Nárast v roku 2007 bol o 19 % na konečných 25,3 mld. Sk, a to napriek aj istému úbytku sporiteľov. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán guvernér, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov k správe o finančnom trhu za rok 2007.

Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 696 z 26. júna 2008 trom výborom Národnej rady. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Tri výbory Národnej rady, gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, prerokovali uvedenú správu a zároveň odporučili Národnej rade vziať ju na vedomie.

Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská alebo pripomienky, či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

Gestorský výbor schválil spoločnú správu svojím uznesením 9. septembra 2008, kde ma zároveň určil ako spoločného spravodajcu výborov. Odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave k tejto správe. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou spoločnej správy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú, hlasovať budeme o 11.00 hodine.

Ďakujem, pán guvernér, prajem príjemnú zahraničnú pracovnú cestu.

Pristúpime k bodu programu, ktorý sme si schválili pri schvaľovaní programu na dnes na 9.00 hodinu. Ide o prvé čítanie

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 758, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 774.

Dávam teraz slovo poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh uviedla. Pani poslankyňa, nech sa páči.

Len pre informáciu ostatných. Keď prerokujeme tento návrh zákona, vrátime sa k zákonu o zásluhách pána Dubčeka.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som uviedla zákon, ktorý už vlastne špecifikoval a identifikoval pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.

Predkladatelia tohto zákona považujú problematiku, ktorá je právne regulovaná, za problematiku citlivú, za problematiku, ktorú treba riešiť. V roku 1959 Organizácia Spojených národov prijala Deklaráciu práv dieťaťa. Signatármi tejto deklarácie je aj Slovenská republika. Z čl. 6 uvedenej deklarácie vyplýva, že dieťa má právo na lásku, porozumenie a starostlivosť. Z kontextu vyplýva, že táto starostlivosť včleňuje aj materiálne zabezpečenie. Keďže s týmto vymedzením práva dieťaťa nesporne korešponduje povinnosť rodiča zabezpečiť materiálne zabezpečenie dieťaťa, preto v prípadoch, ak sa to tak nedeje, musí právo ustanoviť pravidlá správania sa, ktoré zjednajú v realite, v praxi právny stav súladný s deklaráciou, ktorú sme podpísali.

Nie všetky deti majú šťastie vyrastať v súladnej rodine, kde sa obaja rodičia o tieto deti starajú. Značná časť detí vyrastá v neúplnej rodine, kde sa o toto dieťa stará jeden rodič. Tento trend vývojom narastá, konkretizujem, narastá trend, že o dieťa sa stará jeden rodič. Žiaľ, narastá aj trend, že rodič, ktorému je do výchovy zverená starostlivosť dieťaťa a ktorý má aj rozhodnutím súdu, t. j. právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu priznanú finančnú sumu na výživu dieťaťa, nie vždy túto finančnú sumu, túto tzv. starostlivosť druhého rodiča dostáva bezproblémovo. Značná časť takýchto rodičov vôbec si neplní túto povinnosť danú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. V prípade, ak tomu tak nie je, má a musí sa zainteresovať verejná moc.

My sme už v minulosti s pani poslankyňou Muškovou predložili legislatívny návrh, kde sa zainteresoval štát, t. j. verejná moc na prípady, keď druhý rodiť nie nechce, ale nemá možnosť poskytnúť súdom určené finančné prostriedky na materiálne zabezpečenie dieťaťa. Bol to legislatívny návrh o náhradnom výživnom, ktorý pred bývalými, ešte minulými voľbami v roku 1998 v tejto snemovni prešiel. Žiaľ, potom nová vláda, Dzurindova vláda tento zákon zrušila. A až neskôr zákon v slabšej, ja tak nazývam túto legislatívnu úpravu, čajovej podobe prešiel touto snemovňou. Dnes s pani poslankyňou Muškovou a s pánom poslancom Mečiarom prichádzame s legislatívnym návrhom taktiež zainteresovania verejnej moci na zabezpečovaní výživného, a to v prípadoch nie keď to nemá z čoho druhý rodič plniť, ale keď to má z čoho plniť a neplní to, to znamená, keď finančne je v takej situácii, že si svoje súdom stanovené povinnosti môže plniť, ale z rôznych dôvodov si ich neplní.

A mechanizmus, ktorý ponúkame v tejto snemovni, je, že v prípade, ak takúto povinnosť si neplní vodič motorového vozidla, ktorý nutne je držiteľom vodičského oprávnenia, ako exekučný prostriedok na vymoženie príslušnej sumy výživného bude slúžiť exekučný prostriedok zadržanie vodičského preukazu. Dovoľte, aby som v tejto súvislosti citovala slová jedného z predkladateľov, a to pána poslanca Mečiara, ktorý uviedol: "Ak otec má peniaze, má financie na kŕmenie svojho autíčka, t. j. na kúpu benzínu, musí mať finančné prostriedky aj na nakŕmenie svojho dieťatka." V kontinentálnom práve riešenie takéhoto spôsobu exekučného riešenia nie je neznáme. Konkrétne v Poľskej republike už takýto model úspešne funguje. Poľský prijal zákon, kde exekučným prostriedkom sa stalo zadržanie vodičského preukazu a veľmi výrazne sa znížil počet neplatičov výživného, ktorí sú finančne na dobrej úrovni, teda sú solventní.

Dovoľte, aby som sa pri tejto príležitosti vyjadrila aj k názoru jedného z poslancov, ktorý odznel v tlači po tlačovej besede, keď sme prezentovali tento nový legislatívny návrh. Stanovisko nemenovaného poslanca bolo také, že načo prichádzame s takýmto prostriedkom, keď Trestný zákon pozná účinnejší prostriedok, a to odňatie slobody za trestný čin neplnenia si vyživovacej povinnosti a ani to nie je dostatočne účinné. Nuž nemenovanému poslancovi Národnej rady, ktorý sa rád vyjadruje takmer ku každej téme, odkazujem nasledovné. Riešenie cez súdy, cez trestné konanie nielen zaťažuje súdy, ale vonkoncom nerieši prípad v 98 %. Aká je totiž situácia? Odsúdenie rodiča, ktorý si neplní vyživovaciu povinnosť, a odňatie slobody navodzuje situáciu, že dotyčný rodič vo väznici nenachádza prácu, nemá zabezpečenú prácu v množstve prípadov, a teda nemá prostriedky nielen na výživné, ale ani pokrytie svojho "príjemného pobytu" vo väznici. Teda nie je to výhra ani pre dieťa, ktoré má nárok na výživné, ani pre štát, ktorý musí kŕmiť dotyčného neplatiča výživného na dieťa. Nuž, vážený pán poslanec, z tohto dôvodu predkladáme tento ďalší spôsob exekúcie na vymáhanie výživného, kde exekútor môže popri zrážkach zo mzdy a zrážkach z iných príjmov, prikázaní pohľadávky, predaja hnuteľných vecí, predaja cenných papierov, predaja nehnuteľností, predaja podniku, čo všetko sú exekučné prostriedky dnes uplatniteľné, uplatniť veľmi efektívny a jednoduchý ďalší nový exekučný prostriedok. A to je zadržanie vodičského preukazu. Takýchto vodičov je v súčasnosti veľká množina. A dovolím si tvrdiť, že aj niektorí z nich si neplnia svoju vyživovaciu povinnosť.

Veľmi stručne k obsahu legislatívneho návrhu. Do zákona o Exekučnom poriadku sa vkladá nový § 179a, ktorý umožňuje vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto si neplní výživné stanovené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Vodičský preukaz zadrží orgán Policajného zboru, ktorý preukaz vydal, poprípade policajt, ktorého takýto orgán na tento úkon zmocní.

Zároveň je problematika domyslená do systémovej súvislosti, keďže do § 34 ods. 3 sa vkladá upravený odsek 3, ktorý nielen dáva povinnosť polícii poskytnúť informácie uvedeným štátnym orgánom katastru nehnuteľností a orgánu, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, ale takúto povinnosť informačnú dáva aj orgánu, ktorý vedie evidenciu vodičských preukazov.

Splnenie vyživovacej povinnosti, t. j. zaplatenie bežného mesačného výživného aj z ročného výživného, t. j. dlžoby dáva právny podklad pre vrátenie vodičského preukazu dotyčnému, vyživovacou povinnosťou zaviazanému rodičovi.

Ďalej sú doupravované aj procesné otázky, komu ako a akým spôsobom určité skutočnosti treba oznámiť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený legislatívny návrh je plne v súlade s ústavou, nemá nároky na financie zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtu obcí. Je prínosný najmä pre deti, ktoré majú, ako som spomínala, právny nárok na materiálne zabezpečenie od svojich rodičov. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani navrhovateľka.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, pánovi poslancovi Jaroslavovi Paškovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

J. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 2. septembra 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 758). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jeho uplatňovanie v praxi nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočet miest a obcí.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 774 z 26. augusta 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. októbra 2008 a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, za vaše úvodné slovo.

Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť k tomuto návrhu zákona do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Klára Sárközy, ďalej, Ľudmila Mušková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

A slovo dávam pani poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, pôvodne som chcela navrhnúť len jeden procedurálny návrh. Vážený pán spravodajca, navrhujem, aby okrem výborov, ktorým bol tento zákon pridelený, bol pridelený aj výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Teraz, keď som počula váš spravodajský prejav a dopočula som sa, že tento návrh bude predložený aj do výboru pre obranu a bezpečnosť aj pre výbor pre hospodárstvo, tak ja dávam jednu jedinú otázku, pani poslankyňa, asi to má súvis. Vy ste hovorili o tom, nebudeme sa teraz rozprávať o tom, pretože je prvé čítanie, takže tu je skôr politické pozadie, ale hovorili ste, že tým ľuďom, ktorí by mohli platiť a neplatia, sa odoberie vodičský preukaz. Podľa toho, ako tu odznela spravodajská správa, ja vám dám len jednu otázku: Čo bude s vodičmi z povolania? Pevne verím, že práve preto je návrh pridelený aj jednak do výboru pre hospodárstvo a, to ma až medzi tým napadlo, výboru pre obranu a bezpečnosť. Totiž čo bude s tými, ktorí to robia ako obživu? Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa nehlási nikto, a preto teraz dávam slovo pani poslankyni Muškovej, ktorá je druhá prihlásená do rozpravy. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona je jedným zo série zákonov, ktoré sa pokúšajú vylepšiť legislatívne prostredie riešiace ťažkú situáciu detí v neúplných rodinách, detí, ale aj toho rodiča, ktorý sa o dieťa stará. Často sa totiž vďaka neplneniu si vyživovacej povinnosti druhým rodičom, ktorý je neraz solventný, ocitá v neriešiteľných finančných problémoch a nevie, nedokáže zabezpečiť zdravý a dôstojný vývoj ich dieťaťa alebo detí. Parlament, poslanci, ale i vláda sa snažili predkladať právne normy a opatrenia na zabránenie porušovania práv dieťaťa, ale stále sa nájde dosť rodičov, ktorí obchádzajú zákon a neplnia si svoju povinnosť voči vlastným deťom. Ich deti často strádajú, ale nezodpovedný rodiť žije v hojnosti. Preto ako predkladatelia, ako tu už bolo povedané, hľadali sme spôsob účinnejšieho vymáhania výživného, a inšpirovali sme sa zo zahraničia. Ostatné veci, ktoré už pani poslankyňa Tóthová vysvetlila, nebudem opakovať. Vysvetlila aj to pani poslankyňa, že problém s vodičom z povolania je riešený v zákone. Zostáva mi teda len poprosiť vás, vážení kolegovia, o podporu tohto zákona. Ďakujem vám.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslanec Peter Miššík a pani poslankyňa Klára Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Keď som si prvý krát pozrel tento návrh zákona, zdal sa mi zvláštny. Zdal sa mi teda dosť zvláštny, hlavne kvôli tomu, že akým spôsobom sa snaží skupina poslancov navrhnúť to, aby sa pomohlo tým, ktorým treba pomáhať, pretože keď si niekto neplní vyživovaciu povinnosť, je to pekné svinstvo. Musím ale povedať, že keď som si to pozrel podrobnejšie a zistil som že aj v iných krajinách to používajú, tak môžem povedať, že je to vcelku sympatický a zaujímavý návrh. Ja pevne verím, že v praxi sa osvedčí a možno v druhom čítaní sa podarí ešte vyriešiť aj možné niektoré sporné prípady, ktoré by mohli nastať. A verím tomu, že pani predkladateľka má dostatok skúseností a informácií z tých iných krajín, kde sa to už odskúšalo. A verím, že to bude úspešné a že to pomôže tomu cieľu tohto návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk).

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ešte sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja spresním tú moju otázku. Aj pán poslanec Miššík odpovedal fakticky na to, že sú tu vodiči z povolania, ktorí to robia ako živnosť, je to v zákone vyriešené, je to jedna skupina. Ale mňa napr. zaujímajú, no tak už je zlý ten pojem, pretože je to úplne iné, vojaci, ktorí robia v ozbrojených silách a sú vodiči. To je zase druhá skupina. Takže ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani Mušková nechce reagovať.

O slovo v rozprave sa hlási navrhovateľka pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vystupujem v rozprave z toho dôvodu, aby bolo možné na mňa reagovať, pretože toto plénum je vždy citlivé, pokiaľ predkladateľ vystupuje až po uzavretí rozpravy.

Chcem zdôrazniť, skutočne veľmi výstižne to povedal pán poslanec Miššík, že ak si niekto neplní vyživovaciu povinnosť, je to veľké svinstvo. Áno, je to skutočne citlivá otázka, je to porušenie práv dieťaťa.

Pokiaľ ide o osoby, ktoré sú vodiči z povolania, tam v predloženom § 179a, pani poslankyňa Sárközyová, je výslovne v odseku 1 uvedené: "Ak neplatič výživného je vodič z povolania, exekútor takýto príkaz nevydá." To zrejme bude platiť aj pre príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vedú motorové vozidlo, pretože je to v podstate náplň ich povolania. Takže nevidím dôvod to doplniť, pretože z množstva exekučných prostriedkov exekútor má možnosť vybrať si.

Ďalej by som chcela k vystúpeniu pani poslankyne Sárközyovej povedať. Povedali ste, že sa odoberie vodičský preukaz. Vážená pani poslankyňa, tento legislatívny návrh vôbec nie je stavaný na právnom inštitúte odobratia vodičského preukazu. Tento právny inštitút je stavaný na zadržaní vodičského preukazu, čo je dosť výrazný rozdiel, pretože odobratie vodičského preukazu by muselo mať úplne inú dimenziu, než je predložený legislatívny návrh.

Bola tu vyslovená myšlienka, že v druhom čítaní je možné doplniť predložený legislatívny návrh. Hovorím určite aj za ďalších dvoch predkladateľov, že všetci traja uvítame akékoľvek ďalšie spresnenie, ktoré by urobilo predložený legislatívny návrh realizovateľný v praxi tak, aby bol skutočne efektívny a smeroval k cieľu, ktorý majú predkladatelia ako svoj zámer predloženia tohto legislatívneho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani navrhovateľky sa prihlásili pán poslanec Peter Miššík a pani poslankyňa Klára Sárközy.

Nech sa páči, pán Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani profesorka vysvetlila ten základný problém, ktorý tu nastal pri otázke pani poslankyne Sárközy. Ja si ale napriek tomu myslím, že v druhom čítaní budeme musieť vyšpecifikovať priamo ten výraz, pretože výraz "vodič z povolania" mi evokuje len ľudí, ktorí sú zamestnaní niekde, kde vlastne vykonávajú prácu priamo vodiča. Ale existujú aj rozličné druhy ľudí, ktorí sa živia tým, že musia používať auto na to, aby mohli zarobiť peniaze. Takže predsa len v tom druhom čítaní to budeme musieť riešiť. A ja v tom nevidím žiadny problém. A pokúsim sa aj ja niečo v tom urobiť. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poslednou s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníčky je pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Tóth, vy ste použili slovo "zrejme". Mne nestačí to slovo "zrejme". Vy ste povedali, že zrejme u vojenských vodičov sa to nejako vybaví. Tak v druhom čítaní by som bola rada, keby to slovo "zrejme" ste použili nejako inak alebo ste to sprecizovali. A môžeme sa hrať o slovíčka, či má byť odňatie vodičského preukazu alebo, vy ste zdôraznili, zadržanie vodičského preukazu. Môžeme s tým súperiť, samozrejme, ale výsledok je ten istý. Ten vodič nebude môcť. (Ruch v sále.) Pani poslankyňa Tóth, môžete sa usmievať, ale nebude môcť tak viesť vodič vozidlo. Takže tým pádom nebude môcť zarábať si na svoju obživu a na náhradné výživné. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, v legislatíve sú termíny, každý pojem má terminus technicus niekedy, terminus technicus znamená, že má určitý obsah. Odňatie vodičského preukazu je terminus technicus, kde prestávate mať oprávnenie. A ak na to pominú dôvody, môžete si znovu začať žiadať o vodičský preukaz. Takže, nehnevajte sa, tu nerobíme beletriu, ale robíme právne predpisy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa a navrhovateľka Tóthová bola posledná v rozprave, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chcem sa ešte spýtať, či chce ešte pani poslankyňa v záverečnom slove využiť právo. Nie.

Pán spravodajca tiež nechce využiť v záverečnom slove právo.

Teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Milé kolegyne, kolegovia, teraz sa vrátime k prerušenej rozprave v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka,

ktorý ste dostali ako tlač 721.

Prosím teraz poslanca Borisa Zalu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre kultúru a média poslanca Dušana Jarjabka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci Rafael Rafaj, František Mikloško, Darina Gabániová, Oľga Nachtmannová a Martin Fronc.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Rafaelovi Rafajovi a po ňom sa pripraví pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, kolegovia, máme tu jeden zo série, ak môžeme urobiť takúto parabolu zastrešenia, zásluhových zákonov. A otázka primárna teda znie, či návrh na ocenenie osobnosti je v súlade s týmto radom zásluhových zákonov. Zásluhové zákony, ktoré sme doteraz schvaľovali, konštatovali, že osobnosti sa primárne zaslúžili o štát, teda o buď štátnosť v procese vzniku alebo vznikania dosahovania cieľa nezávislosti v štátnej forme, alebo o štát v tej realizačnej fáze, ako napr. Milan Rastislav Štefánik a ostatní dvaja, Jozef Miloslav Hurban a Andrej Hlinka, patria do tej skupiny príprav. Keď sme naposledy schvaľovali zásluhový zákon o Andrejovi Hlinkovi, tiež padla už otázka, či budeme pokračovať ďalej. Pamätám si, že som tiež povedal, že by to chcelo širšiu diskusiu, ale že nevylučujeme možnosť pokračovať v oceňovaní osobnosti. Lenže v tom prípade mi potom už chýba tá ucelená koncepcia, akým spôsobom v širšom rozmere alebo spoločne poňať tieto osobnosti, pretože pri každej osobnosti, ktorá bola na pretrase v tejto sále, sme posudzovali nielen konkrétnu osobnosť, ale aj jej začlenenie do konkrétnej doby. A, povedzme si úprimne, väčšinou sme sa pozerali na tieto osobnosti z odstupom našej historickej a vývojovej skúsenosti, hoci istá zásada hovorí, že ak chceme hodnotiť ľudí, mali by sme svoje videnie prispôsobiť očami tej doby, akou boli oni vnímaní a ponímaní.

Keďže zo systémového hľadiska osobnosť Alexandra Dubčeka sa vymyká z toho radu tých troch štátotvorcov, ak tak môžem povedať, poslanecký klub SNS mal pomerne obsiahlu diskusiu k predmetu návrhu. A sme ochotní ísť na istý kompromis, ktorý by zohľadnil túto systémovosť, s tým, že by sme si vedeli predstaviť uznanie zásluh Alexandra Dubčeka v konkrétnom časovom období. Inak povedané, z tej obsahovej stránky je snáď konštatovanie, ktoré obsahuje § 1, že sa zaslúžil o demokraciu, resp. ľudské práva alebo demokratizáciu. Ale, bohužiaľ, nemôžeme ísť ďalej a pokračovať v kopírovaní tých predchádzajúcich troch osobností, ku ktorým sme prijali v minulosti tzv. zásluhové zákony. Takže ja očakávam istú diskusiu aj k úprave a ku kompromisu v druhom čítaní, a to bez toho, že by sme chceli nejakým spôsobom rozdeľovať spoločnosť, pretože nepoznám zatiaľ osobnosť, ktorá by nebola kontroverzná. Videli sme to pri Andrejovi Hlinkovi, obviňovali Štefánika, že bol slobodomurár, a Hurbana, že si tak trošku liezli do vlasov so Štúrom. Takže naozaj ešte by snáď našli niečo aj na Ježiša Krista, možno Máriu Magdalénu.

No ale tým chcem povedať, dívajme sa a pozerajme sa na osobnosti aj z toho nadhľadu, z toho nadhľadu, aký možno používajú naši južní susedia. Tam nie je podstatné, či bol niekto revolucionár alebo antirevolucionár, dôležité je, že bol dobrý Maďar. A toto, myslím, nám chýba, že v tomto naozaj zaostávame. Vieme sa strašne posekať, vieme sa pohádať, ale nevieme integrovať osobnosti, ktoré, priznajme si, sú kontroverzné. Veď dnes som mal byť v Žiline o tomto čase, o trinásť minút sa tam koná pietna spomienka politických väzňov k 10. výročiu odhalenia pamätníka obetí komunistického systému. Pravda je, že viac ako 71 000 ľudí bolo uväznených a po roku 1989 rehabilitovaných komunistickým systémom, v ktorom Alexander Dubček pôsobil. Ale teraz otázka znie, aby som bol spravodlivý, ak sme my dôvodili pred rokom aj niečo, že síce Andrej Hlinka pôsobil v tej dobe, keď nad Európou nebo hnedlo, a nepochybne Alexander Dubček pôsobil v období, keď minimálne polovica Európy mala červené zore, a to je neprekonateľná realita, preto som aj povedal, že viem si predstaviť jeho osobné hrdinstvo, ak sa vymykal v tom rade, kde bol, a že bol, ako som už uviedol, jednooký medzi slepými, pretože v tom čase naozaj tento systém nebol reformovateľný. Ale tá nádej a to zosobnenie tých predstáv a sklamaní, ktoré naši otcovia zažili, tie nepochybne sa premietli do akéhosi symbolu osobnosti, ktorý Alexander Dubček v tej dobe nepochybne reprezentoval.

Nebudem už pokračovať ďalej v nejakých historických exkurzoch, či za federáciu bol alebo nebol a či sa pokúsil vstúpiť do Komunistickej strany alebo nie. To nie je podstatné, pretože myslím, že meritum je síce posudzovať to krátke obdobie od januára až do novembra, kde konkrétna osobnosť v tom historickom období, keď sa lámal chlieb, prejavila svoje postoje, ale nepochybne počas tých siedmich mesiacov, áno, vymykal sa z toho radu, bol istou nádejou na zmenu, ktorá sa, bohužiaľ, uskutočnila až o 21 rokov.

Takže poprosil by som navrhovateľa, my sme už spolu rozprávali, keby sme mohli hovoriť už aj o detailoch ďalej, či je ochotný tieto systémové výhrady SNS akceptovať. Ak áno, tak vieme posunúť návrh do druhého čítania, ak sa tieto úpravy urobia, s tým, že potom zrejme naozaj by sme mali otvoriť všeobecnú diskusiu o oceňovaní osobností, či otvoríme novú normu, kde by len pribúdali chronologicky ďalší, pretože bude ďalšie výročie, budeme mať okrúhle výročie Štúra a ďalších. A čo urobíme? Myslím, že tie tri busty tu dole sú základom stability aj ocenenia národa tým osobnostiam, ktoré sa o štátnosť zaslúžili, ale máme tu ďalšie osobnosti, ktoré nepochybne prispeli k iným segmentom spoločnosti, či už v kultúre, umení, ale možno aj v iných oblastiach. A možno by si tiež zaslúžili nejakú konštatáciu.

A už len taká posledná výčitka. Nemali by sme pritom zabudnúť, osobnosti sa väčšinou takýmto spôsobom oceňujú po istom časovom období. Je taká neformálna hranica 50 rokov. Myslím, že Alexander Dubček ešte je príliš čerstvou osobnosťou v mysliach. A možno preto aj zaznievajú tie polemiky, ktoré zaznievajú. Ale nemali by sme do budúcna potom zabudnúť na túto zásadu a oceňovať tých, ktorých už minimálne s odstupom troch generácií vieme objektívnejšie posúdiť bez toho, že by sme tam premietali svoje vlastné predstavy alebo animozity. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Vladimír Palko, pán poslanec Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Vladimír Palko. Nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Rafaj, je to kuriózne, ale vy ste položili znamienko rovnosti medzi Andreja Hlinku a Alexandra Dubčeka. To je naozaj kuriozita z úst poslanca Slovenskej národnej strany. To, že Dubček pôsobil v čase, keď sa to červenalo, ste položili na roveň toho, že Andrej Hlinka pôsobil vtedy, keď to v Európe hnedlo. No ale proste Andrej Hlinka nebol predsedom nejakej slovenskej NSDAP, Alexander Dubček stúpal, keď sa červenalo po tých rebríčkoch moci v Komunistickej strane, až dosiahol najvyšší post v tejto Komunistickej strane. Čiže to znamienko rovnosti, to je niečo škandalózne. A z úst poslanca SNS to je naozaj veľká, veľká kuriozita.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným s faktickou k vystúpeniu pána poslanca Rafaja je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja som pozorne počúval tú reč pána kolegu Rafaja. No on pomenoval, že má SNS tzv. systémové výhrady voči tomuto návrhu zákona, ale, žiaľ, nepomenoval tieto systémové výhrady. Povedal, že možnože to pustia do druhého čítania, ale nebolo počuť jednu jedinú systémovú výhradu, ktorú by mal voči tomuto návrhu zákona. Ja mám trošku obavu, lebo dnes som videl vydanie Sme a videl som tam takú vtipnú kresbičku, ako Boris Zala spinká a sníva sa mu o lex Dubčekovi, či akákoľvek systémová výhrada SNS môže prejsť, keď tento vysnívaný návrh zákona má Borisko takto v svojej hlave. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať? Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ani vy ste mňa neprekvapili, pán poslanec Palko, pretože opätovne ste dokázali, že nechcete chápať. Nechcem sa znižovať, že neviete chápať, to by som si nikdy nedovolil, ste učiteľ a matematik, takže pravdepodobne túto dimenziu máte, len vy nechcete chápať niektoré veci. Znamienko rovnosti som nepoložil.

A odpoviem aj kolegovi Miššíkovi. Práve naopak, myslím, že som dosť jasne povedal tie systémové výhrady. Inak povedané, Alexander Dubček nie je v tom rade štátotvorcov. Nemohol sa zaslúžiť o štát, ktorý sme už mali. Preto som povedal, že to musí byť bez toho § 2, kde logicky nasleduje aj ocenenie bustou a pamätnou tabuľou s nápisom. Takže nejde v podstate o zásluhový zákon v tom rade. A toto je tá systémová výhrada SNS, ktorú, si dovolím tvrdiť, som aj namietol a sa nám podarí v rozhovoroch navrhovateľa presvedčiť. Veď počkajme času, uvidíme.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz by malo nasledovať vystúpenie pána poslanca Františka Mikloška, ale v súlade s rokovacím poriadkom sa o slovo prihlásil spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek, máte slovo v rozprave.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, príjemné dobré ráno. K tomuto vystúpeniu ma inšpirovali tie konfrontačné vystúpenia v tomto smere, ktoré sme si mohli vypočuť či už včera alebo vôbec pri hodnotení osobnosti Alexandra Dubčeka. A v rámci takého odkrytia nejakého takého čiernobieleho alebo v rámci takého jednostranného pohľadu, ktorý sa tuná často prezentuje, dovoľte aj mne, aby som sa k tejto diskusii pár vetami pridal.

Ono je to zdanlivo jednoduché. A mnohí predrečníci začali tým, čo je napísané aj v tej dôvodovej správe a nakoniec v samotnom zákone, a síce, že Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu a slobodu a o ľudské práva. Samozrejme, myslí sa toto všetko, čo bolo napísané, v dobe, v ktorej žil, v dobe, v ktorej pôsobil, a v dobe, ktorá určite mala iné kritériá ako tá dnešná, keď už po bitke je každý generálom.

Treba jednoznačne povedať, že žiaden náš politik nevstúpil tak razantne a trvalo do kontextu európskej a svetovej politiky a histórie ako práve Alexander Dubček. Celkom určite sa Dubček stal symbolom pokusu o socializmus s ľudskou tvárou, teda o spoločenské zriadenie, ktoré sa malo vrátiť k zásade slobodnej diskusie a spoločenského hľadania tých najoptimálnejších riešení spoločenských problémov.

A len tak na margo tohto všetkého pri kritike tejto časti existencie vôbec rozpravy, ktorá vtedy prebiehala v rámci Alexandra Dubčeka a vtedajšieho spoločenského zriadenia, ma napadá, ako radi by sme vtedy boli, keby ten socializmus s ľudskou tvárou sa podarilo nejakým spôsobom inštalovať. Samozrejme, dnes vieme, že to bola nerealizovateľná predstava. Ale dnes to vieme iba z hľadiska poznania toho, čo sme vtedy nevedeli, čiže ako radi by sme brali v tom čase ten socializmus s ľudskou tvárou. A rovnako to celkom určite bol Alexander Dubček, kto tu v susedstve v Bratislavskom hrade na sklonku roku nádeje a zármutku v roku 1968 spoločne spolu s prezidentom Ludvíkom Svobodom, šéfom Národného zhromaždenia Josefom Smrkovským a predsedom vlády Oldřichom Černíkom podporili zákon o federatívnom usporiadaní vtedajšieho Česko-Slovenska. Ja som vtedy mal štrnásť rokov a naozaj som veľmi citlivo vnímal to všetko, čo sa dialo, pretože tak to vnímali moji rodičia. Aj s tými negatívami, aj s tými pozitívami sme o tom často rozprávali. A ja sa pamätám aj na to heslo, ktoré bolo na tých českých múroch, určite si to pamätáte mnohí, ktorí boli odporcovia tohto režimu vtedy, odporcovia federácie, určite si pamätáte na to heslo: "Chtěli jste federaci a máte okupaci." Ja si to veľmi dobre pamätám. A to bolo práve to znamienko rovnosti, ktoré kdesi každému nám tuto v zadnej časti hlavy bolo, či naozaj to nie je niečo za niečo. Ale hovorím, toto už je otázka pre historikov. Od tých čias prešlo 40 rokov a polovicu z nich prežil Alexander Dubček prenasledovaný. Stal sa prominentným objektom mocenského aparátu, ktorý už síce nemal silu a odvahu vrátiť sa k arzenálu hrdelných politických procesov, ale svojím odporcom dokázal život riadne znepríjemňovať. No Dubčekov význam netreba odvodzovať od jeho osobného utrpenia, hoci aj to martýrium tak akosi k významným postavám našich dejín neodmysliteľne patrí. A prešla ním každá výnimočná osobnosť našich dejín.

Dôvod, prečo sa nazdávam, že navrhnutý zákon by sme mali podporiť a prijať ho, je podľa môjho názoru predovšetkým v tom, že sa ním Alexandrovi Dubčekovi a jeho úsiliu o otvorenosť a humanizmus v politike nielen prihlásime, ale že budeme mať aj vôľu toto Dubčekovo politické posolstvo chápať ako výzvu pre nás a pre budúce generácie. Samozrejme, vidím, ako sa niektorí kolegovia a kolegyne "zježili", preto opakujem, ide o Alexandra Dubčeka a jeho úsilie o otvorenosť a humanizmus v politike. Nehlásam tu návrat ku kolektivizácii a popretiu individuálneho vlastníctva. Ten význam je úplne niekde inde.

Vážené kolegyne a kolegovia, som si vedomý toho, že Alexander Dubček bol synom svojich, nazvime to, turbulentných čias, a preto sa naše názory na jeho jednotlivé aktivity môžu čiastkovo líšiť. Akokoľvek kriticky by sme však príp. chceli byť, treba povedať, že je tu Dubčekova významná politická misia v rokoch 1968 a 1969, ktorá je podstatná, dôležitá a, dovolím si tvrdiť, aj z hľadiska historického ojedinelá, pretože nebyť obrodného procesu, nebyť tých niekoľko mesiacov, keď sa ľudia slobodne nadýchli a stali sa opäť občanmi, nebyť tých mesiacov, keď sa zrodila idea federalizovaného štátu, bola by celkom naisto i dnešná realita iná. A nepochybujem, že nebyť česko-slovenskej jari a ústavného zákona o federatívnom usporiadaní Česko-Slovenska, asi by sme tu dnes nesedeli s mandátom prijímať legislatívu a kontrolovať exekutívu samostatného štátu. O tom som presvedčený, že aj v tom kontexte dejín aj z hľadiska toho obdobia, v ktorom vznikla federatívna republika, proste boli to základy na to, aby samostatná Slovenská republika mohla vzniknúť, preto, lebo aj to Federálne zhromaždenie sa predsa opieralo o istú historickú súvislosť. Patrím k tým, ktorí sme sa atmosféry roku 1968 nadýchli veľmi mladí. Ale zažili sme tieto roky a po celý čas normalizácie sme sa k týmto spomienkam mohli utiekať a mohli sme čerpať z nich nádej, že žiť sa dá aj inak, slobodne a dôstojne.

Alexandra Dubčeka sa v sedemdesiatych rokoch neúspešne pokúsila moc vytesniť z našej historickej pamäti, ale jeho, nazvime to tak ľudsky, povedzme, sympatický úsmev a politický odkaz, ktoré reprezentoval, predstavovali pre mnohých alternatívu a nádej. A práve preto sa nazdávam, že jeho zásluhy o demokraciu, slobodu slovenského národa i ľudské práva treba zakotviť v našej legislatíve.

Ja si myslím, že ešte inak sa na toto treba pozrieť. A to je tá asi najzákladnejšia otázka, na ktorú by sme si mali v tejto snemovni dať jednoznačnú odpoveď, či z hľadiska hodnotení a z hľadiska významu Alexandra Dubčeka je Dubček tou osobnosťou slovenských politických historických dejín, na ktorú majú právo byť Slováci hrdí. Pokiaľ to tak je, tento zákon by sme mali prijať. Pokiaľ to tak nie je, musíme sa baviť o nejakých iných hodnotách. Ďakujem za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP