Úterý 16. září 2008

Piaty deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

16. septembra 2008 o 9.00 hodine

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán podpredseda Národnej rady pán Veteška, pani poslankyňa Biró a páni poslanci Frešo, Lipšic a Slota.

Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej a Mikuláša Dzurindu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 710 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 721.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo, uveďte návrh zákona.

J. Tkáčová, poslankyňa: Prajem vám príjemné dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, je pre mňa veľkou cťou, že svojím vystúpením začínam takýto slávnostný deň, deň 160. výročia založenia prvej Slovenskej národnej rady. Týmto aktom slovenský národ vyjadril vôľu, že si chce vládnuť sám. Aj návrh zákona, ktorý vám predkladáme, je prejavom vôle slovenských občanov. Dovoľte mi, aby som vám vysvetlila situáciu, pre ktorú si myslíme, že je žiaduca novela zákona o lesoch.

Vstup verejnosti do lesov sa spravuje § 30 zákona o lesoch a v ods. 3 bol zapracovaný text. Citujem: "Využívanie lesov verejnosťou sa nevzťahuje na vojenské lesy." Podľa názoru niektorých odborníkov toto znenie nezakazuje vstup verejnosti do vojenských lesov, ale ani nezaručuje právo vstupu na tieto pozemky.

Začiatkom tohto roka však predmetné ustanovenie začalo spôsobovať problémy občanom v obciach v okrese Humenné v blízkosti Vojenského obvodu Valaškovce. Podľa vyjadrení starostov týchto obcí si správca vojenského lesa najal súkromnú bezpečnostnú službu vraj za 18 miliónov korún, ktorá zabezpečuje hranicu lesa, vojenského lesa, ktorý susedí s katastrami obcí a občania sú vykazovaní z miest, kam odnepamäti mohli chodievať na huby, na raždie, na prechádzky, a bolo to za prvej Československej republiky, za slovenského štátu i za Československej socialistickej republiky.

Na pochopenie celej situácie je v prvom rade dôležité si uvedomiť, že vojenský obvod nie je to isté, čo vojenský les. Vojenské obvody sú územné a správne celky slúžiace na zabezpečenie úloh obrany štátu. Sú to vojenské výcvikové priestory, teda priestory, v ktorých armáda cvičí. Sú zriaďované, spravované a zrušované zákonom o vojenských obvodoch. Hranice vojenského obvodu v rámci lesa sú vyznačené takzvanými lomovými bodmi. To sú žulové kamene osadené v teréne, poprípade sú to tabule, na ktorých je vyznačený zákaz vstupu do vojenského výcvikového priestoru. Pobyt a vstup do vojenského obvodu povoľuje iba ministerstvo obrany.

Vojenské lesy naproti tomu sú lesmi osobitného určenia, ktoré sú nevyhnutné pre potreby obrany štátu. Spravujú sa zákonom o lesoch a zahŕňajú aj lesné pozemky mimo vojenských obvodov, ktoré sú určené na účely obrany štátu. Vojenské lesy mimo vojenských obvodov sú označené na hraničných stromoch bielou farbou lesného oddelenia jednotky priestorového rozdelenia lesa. Štátnu správu na týchto pozemkoch vykonáva ministerstvo obrany prostredníctvom vojenského lesného úradu. Pozemky vo vlastníctve štátu a majetok štátu spravuje štátny podnik Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky Pliešovce. Výmera týchto pozemkov je zhruba 73-tisíc ha.

Ako som už spomínala, vstup občanov do týchto častí sa riadi lesným zákonom okrem tých častí, ktoré sú oplotené a vstup na ne je zakázaný. Keď sme začali pracovať na novele zákona, oslovila som krajských prednostov lesných úradov aj ministerstvo obrany, konkrétne pána ministra Bašku. Touto cestou sa chcem prednostom poďakovať za skutočne promptnú spoluprácu aj za cenné informácie, ktoré mi poskytli. Na druhej strane musím ale povedať, že pán minister obrany ma úplne odignoroval, čo nepovažujem za adekvátny prístup. Na základe informácií, ktoré som získala vo svojom malom prieskume, si vám dovolím pre názornú ilustráciu ukázať, ako to vyzerá v Žilinskom kraji.

V Žilinskom kraji nie je vyhlásený žiadny vojenský obvod a na území kraja sa nachádza 1 775 ha vojenského lesa. Z toho je 230 ha oplotených. Vstup verejnosti je absolútne vylúčený. Nachádzajú sa tam hlavne vojenské sklady a spojovacie cvičisko. Okrem toho sa tam nachádza ešte 27 ha tankových dráh, ktoré oplotené nie sú, ale vstup na ne je takisto zakázaný. Na ostatné pozemky podľa vyjadrenia štátneho podniku Pliešovce vstup verejnosti zakázaný nie je.

Na Slovensku máme tri vojenské obvody. Sú to Javorina 24-tisíc ha, Valaškovce 12-tisíc ha a Záhorie. Tam mi tá informácia o výmere chýba. Každé z týchto vojenských obvodov má však svoju kauzu.

Po prvé. Javorina, tá je možno najznámejšia. Vojenský obvod sa rozkladá na území Prešovského kraja. Tí, ktorí ste tu viac ako jedno volebné obdobie sa iste pamätáte, že sme v minulom volebnom období prijali novelu reštitučného zákona, ktorým sme lesné pozemky vo Vojenskom obvode Javorina vrátili ich pôvodným majiteľom.

Podľa informácií denníka Korzár na turistiku cez Javorinu však potrebujete povolenie Lesného úradu v Kežmarku. Jedno povolenie stojí zhruba 150 Sk. Ľudia si tu šepkajú o byrokracii, o potupných povoleniach a mnohí zákon ignorujú. Vojská už dávno necvičia. Napriek tomu, že pozemky boli reštituentom vrátené, ich majitelia ich nemôžu hospodársky využívať. Vraj teda svoje drevo z vlastných lesov vyvážajú ilegálne a v stálych potýčkach s Vojenskou políciou, čo je skutočne nezdravý stav.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky už tento vojenský obvod chcelo zrušiť. Všetko viazne na podaní na Ústavnom súde z roku 2006. Podľa denníka Korzár stojí vec na Ústavnom súde pre gramatickú chybu v texte a sudca spravodajca pripravuje vo veci meritórne rozhodnutie. Termín vyhlásenia rozhodnutia vo veci zatiaľ však nie je známy.

Druhý Vojenský obvod Valaškovce sa rozkladá na území krajov Prešovského a Košického. Podľa informácií krajských prednostov lesných úradov v Košiciach a Prešove ochromuje súčasné znenie zákona turistický ruch. Podčiarkujem turistický ruch, ktorý je pre Košický a Prešovský kraj, ktorý predsa svojou úrovňou ekonomiky nie sú porovnateľné trebárs s Bratislavským krajom, pre tieto kraje je turistický ruch kľúčový, pre jeho rozvoj, pre jeho občanov.

Správca, Obvodný závod Kamenica nad Cirochou, zrušil všetky turistické chodníky a zamedzil prístup verejnosti do celého územia Vihorlatu. Tým sa obmedzil turistický ruch v severnej časti nádrže Zemplínskej šíravy a tiež na Vinnom jazere. Turistické chodníky sú uzatvorené, domáci aj zahraniční turisti blúdia ako bezprizorné ovce, pretože nikto si nedal námahu ich informovať a namiesto ústretovosti, namiesto pohostinnosti sa stretávajú s vyhrážkami a s pokutami.

No a tretí Vojenský obvod Záhorie, ktorý sa rozkladá na území krajov Bratislavského a Trnavského, je v posledných dňoch medializovaný. Podľa prednostky Krajského lesného úradu v Trnave sa stretávajú s nesúhlasom verejnosti so zákazom vstupu do vojenských lesov a počas hubárskej sezóny je celá oblasť Záhoria atakovaná hubármi. Iste si pamätáme na šoty v spravodajstvách našich televízií, keď vojaci nastavali dvojmetrové ploty a rozzúrení občania tam hrozili proti panskému huncútstvu a ja ich viem celkom dobre pochopiť. V týchto dňoch sa objavila aj iniciatíva starostov a primátorov obcí na Záhorí za zrušenie Vojenského obvodu Záhorie.

Poviem úprimne, ja starostov a primátorov podporujem, ale nemyslím si, že riešenie je v zrušení vojenského obvodu. V momentálnej situácii to nejde. Skôr je potrebné upraviť vstup verejnosti do tých častí vojenského lesa, ktoré sa využívajú hospodársky. Hnevá ma stanovisko vojakov, ktorí žiadnu diskusiu nepripúšťajú a cez médiá až šprihnú: "Neprichádza do úvahy!" Takto má štátna organizácia v 21. storočí komunikovať so svojimi občanmi?

Pán minister Baška, ako som už spomenula a ktorého som oslovila pri príprave návrhu zákona, ma odignoroval a myslím si, že tento postoj je neadekvátny, pretože armáda nemôže ignorovať civilov, pretože práve svoju existenciu a financovanie zdôvodňuje ochranou svojich občanov, teda civilov a tento vzťah má byť harmonický, má byť obojstranný, má byť priezračný. Veď koniec koncov, občania si platia armádu na svoju ochranu, nie na obťažovanie. Odmietanie akejkoľvek diskusie nie je namieste.

Vo vojenských obvodoch, v priestoroch, kde sa cvičí armáda, civili nemajú čo robiť. To je jasné ako facka a myslím si, že nikto nemá problém toto rešpektovať už v záujme ochrany svojho zdravia a života. Na strane druhej Slovensko nie je vo vojne. Sme súčasťou medzinárodných obranných štruktúr. Máme profesionálnu armádu. To sú skutočne vojaci a armáda odkázaní na tých niekoľko sto hektárov lesov, ktoré susedia s obcami? To sú skutočne odkázaní na to, aby občanov z týchto lesov vyháňali? Na to nebola odkázaná ani armáda prvého štátu, prvej Československej republiky, ani slovenského štátu, ani socialistická armáda.

A viete, čo hovoria občania okolo rieky Cirochy na tieto skutočnosti? Ľudia to vnímajú ako aroganciu moci. Páni chcú mať tú nádhernú prírodu len pre seba. Chcú skryť tie zvernice, v ktorých si robia panské poľovačky, a poviem vám, že sa tam šuškajú rôzne zaujímavé mená, aj meno súčasnej hlavy štátu. Starostovia sa boja sabotáže, boja sa konfliktu. Tvrdia, že zákon je dennodenne porušovaný a nie je to preto dobrý zákon. Sťažujú sa aj poľovníci, pretože boli z lesa vytlačení a zostali im len pasienky. Ako túto situáciu vyriešiť? Navrhla by som niekoľko opatrení.

Po prvé. Ministerstvo obrany by malo prehodnotiť a znížiť výmeru vojenských obvodov a vojenských lesov skutočne len na nevyhnutnú mieru a navrhnúť vláde zrušenie nepotrebných vojenských obvodov a vojenských lesov.

Po druhé. Je potrebné upraviť legislatívu tak, aby neobmedzovala prísne vstup verejnosti do tej časti vojenských lesov, ktoré sa využívajú iba hospodársky.

Po tretie. Myslím si, že je potrebné zatiahnuť do riešenia situácie samosprávu, vyvolať rokovania medzi ministerstvom obrany a starostami a primátormi dotknutých obcí za účelom zosúladenia postupu, za účelom sprístupnenia turistických chodníkov na vyznačených tratiach v záujme rozvoja turistického ruchu.

A po štvrté, čo už nie je v našich silách, čím skôr ukončiť konanie na Ústavnom súde, ktoré brzdí odovzdanie majetku vo Vojenskom obvode Javorina.

My ako zákonodarcovia, dámy poslankyne, páni poslanci, môžeme urobiť to, že upravíme zákon. Takýto návrh zákona vám predkladáme. Netvrdím, že to je ideálne riešenie, ktoré by vyhovovalo každému. Takéto riešenie neexistuje. Verím však, že sa dá dosiahnuť kompromis. Kompromis v prospech občanov. V ich mene vás, kolegovia a kolegyne, žiadam o podporu nášho návrhu novely zákona o lesoch. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo spoločný spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Ľuboš Martinák.

Nech sa páči, pán poslanec.

Ľ. Martinák, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 293 z 2. septembra 2008 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej a Mikuláša Dzurindu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená ani v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto poslaneckom návrhu zákona, čo zdôvodním v rozprave.

V prípade, že Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním rozhodne, že bude pokračovať v druhom čítaní, navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a súčasne sa hlásim do rozpravy.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa okrem spravodajcu do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na prvý pohľad by sa zdalo, že vstup verejnosti do tej časti vojenských lesov, ktoré sú určené pre hospodársky účel má svoje opodstatnenie, logiku, že sa ide smerom k ľuďom. Ale skutočne len na prvý pohľad, kým si túto problematiku nerozoberieme podrobnejšie, a to z odborného hľadiska.

Upozorňujem na jednu vážnu vec, že v týchto lesoch nielen zvláštneho určenia, ale aj v hospodárskych lesoch nikdy nedošlo k dôkladnej pyroasanácii. Ale hneď vám predostriem aj návrhy a názory najpovolanejšieho, čo sa týka z vojenských lesoch, a síce Ing. Štefana Drozda, riaditeľa Vojenských lesov, ktoré pre denníky SME, pre armádny časopis Armáda, pre agentúru SITA, ale aj pre ostatné naše médiá zo dňa 26. augusta 2008 práve svojím článkom pod názvom Umožniť ľuďom vstup do vojenských lesov je riziko, reagoval práve na poslaneckú iniciatívu pani poslankyne Jarmily Tkáčovej a pána poslanca Mikuláša Dzurindu.

Ale už teraz budem konkrétny a budem citovať jeho názory na tento poslanecký návrh. Teda názov bol Umožniť ľuďom vstup do vojenských lesov je riziko. Citujem: "Pán Drozd zdôraznil, že ide o územie, ktoré nikdy neprešlo pyroasanáciou. Po odchode sovietskych vojsk sa vo vojenských lesoch stále nachádzajú časti munície, ktoré sú obyčajne už dlhšie pod zemou. Roky sa nemusí nikomu nič stať, ale po jednej tragédii by sa všetci pýtali, prečo sa to povolilo," zdôraznil. "Drozd pritom pripomenul, že aj teraz, keď sa cvičí, tak sa uzatvára celý vojenský priestor vojenského areálu vrátane hospodárskeho územia, kde tiež môže skončiť časť munície. Pre verejnosť sa zatiaľ nedá zabezpečiť 100-percentná bezpečnosť pohybu v týchto lesoch. Niektorým ľuďom sú ale asi hríby prednejšie ako vlastné zdravie," vyhlásil. Toľko skutočne v krátkosti k názoru pána Ing. Drozda, riaditeľa Vojenských lesov.

Ešte chcem upozorniť na jednu praktickú lesnícku vec, pre ktorú tento zákon o voľnom vstupe verejnosti do hospodárskych lesov je v podstate bezpredmetný. Prečo? Pretože často hospodárske lesy sa nachádzajú na hrebeňoch, pri potôčikoch. Poviem príklad. Hospodársky les alebo časť hospodárskych lesov sa nachádza na hrebeňoch, my sa potrebujeme od potôčika dostať do týchto hospodárskych lesov, ale musíme prejsť lesmi zvláštneho určenia. Teda, ako by sa tam občan dostal? Jednoducho nijako.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nazdávam sa, že nemáme morálne právo prijať taký zákon alebo novelu, ktorá by ohrozila zdravie alebo život človeka, a preto sú to dôvody, prečo podávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Martináka pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Lebocký, pani poslankyňa Gialová. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Pán poslanec, zdá sa, že ste veľa úsilia štúdiu nevenovali, lebo ste nedokázali rozlišovať ani medzi vojenskými lesmi a vojenskými obvodmi. Vaše vystúpenie bolo až neuveriteľne chabým pokusom zmiesť zo stola zákon, ktorý nemá v seba žiaden ani stranícky, ani ideový, ani ideologický podtón. Je výsledkom našich početných stretnutí so starostami našich obcí, ktorí sa dovolávajú normálnosti. To, čo ste predviedli vy je nenormálne. Za také miliardy, ktoré dostáva armáda každý boží rok, by takú smiešnu aktivitu, o ktorej ste hovorili, mohla dávno vykonať. Samozrejme, že to je len finta, aby ste z princípu nemuseli podporiť nič, čo prichádza z opozičných lavíc.

Keď ste si dali tú námahu, že ste citovali pána Drozda, mohli ste si dať aj ďalšiu námahu, aby ste sa opýtali, koľko tých mín vybuchlo počas vojenských cvičení. Však naši vojaci tam nepochybne veľmi intenzívne cvičia. Podložte toto riziko. Ja vám hovorím, pán poslanec, že je to na smiech. Je to na smiech, je to hanba takto opovrhovať reálnymi potrebami občanov Slovenskej republiky.

A ešte jedna poznámka. Na rozdiel od štatistík, ktoré nemáte, pretože to je nezmysel, čo ste povedali, disponujeme štatistikami, ako, žiaľ, dochádza často k nešťastiam povedzme v slovenských horách. Napriek tomu ľudia tam idú, vedomí si týchto rizík idú na vlastné nebezpečenstvo. Ak by ste len trošku chceli ľuďom vyjsť v ústrety, tak sa to dá riešiť tým, že tam ľudia pôjdu na vlastné nebezpečenstvo. Ale to sú iba detaily, pretože vy jednoducho nepripustíte nič, čo neprichádza zo strany toho vládneho valca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lebocký.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja na rozdiel od svojho predrečníka by som chcel v plnej miere podporiť vaše vystúpenie. Snáď som sa zamyslel nad určitou racionalitou predpokladanej rozpravy a bol som pripravený použiť aj trošku miernejší pojmový aparát, ale vzhľadom na vystúpenie svojho predrečníka si budem musieť skutočne povedať to, čo si o tom myslím, prepáčte.

Treba si uvedomiť jednu vec. Povedzme si úplne otvorene. Vy, páni predkladatelia, predložili ste novelu zákona o lesoch č. 326/2005. Teda nie novelu zákona č. 360/2007. Chcem sa spýtať, kto schvaľoval v roku 2005 tristodvadsať šestku o lesoch. Pamätáte sa jeden aj druhý, ako ste hlasovali? To je jedna otázka.

Druhá otázka. Pani poslankyňa Tkáčová, viete sami dobre, že o slovenských lesoch aj vo výbore sme rokovali niekoľkokrát a (hlas v sále)... Dobre teda.

Pán poslanec Martinák, ja som očakával od vás, že okrem tejto otázky v rámci svojho vystúpenia položíte aj niekoľko ďalších otázok týkajúcich sa napríklad toho, že teda, či tá dôvodová správa, ktorá bola súčasťou predloženej novely, bola skutočne spracovaná na odborne a legislatívne akceptovateľnej úrovni. Predsa veľmi dobre vieme, že vstup do vojenských lesov upravuje nielen zákon o lesoch, ale aj zákon o obrane štátu, zákon o vojenských obvodoch a tak ďalej. A ja pripomínam, že určite tá dôvodová správa by bola bývala oveľa lepšie spracovaná, keby sa bol býval využil napríklad inštitút Lesníckej komisie Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, ochranu prírody. Máte tam svojich odborníkov, nominantov, určite by ste sa boli vyhli takémuto fiasku. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Martinák, chcela by som upozorniť na to, že vzhľadom na to, že žijem blízko Vojenského obvodu Javorina a vidím, aký je tam prístup alebo nie je prístup, že aj keď nebol definitívne zrušený Vojenský obvod Javorina pre známe podanie na Ústavnom súde kvôli Ľubickým kúpeľom, nie je dôvod nielenže na zdĺhavé vydávanie pozemkov pôvodným majiteľom, pričom od zákona o reštitúciách už je slušná doba, ale ani tí, ktorým už bol vydaný a majú rozhodnutie nie je dovolený slobodný prístup brániaci niekedy veľmi neadekvátnym spôsobom cestou Vojenskej polície. Na toto by som chcela upozorniť.

Keď som žiadala listom pani predsedníčku Ústavného súdu pani Ivetu Macejkovú, aby ma informovala o tom, kedy bude rozhodnuté o kauze Ľubické kúpele na Ústavnom súde. Odpísala mi, že to bude určite do konca roka. To by som chcela doplniť pani poslankyňu Tkáčovú. Ja považujem túto odpoveď za vierohodnú a navyše pán hovorca ministra obrany sa vyjadril, že okamžite po vyrieknutí nálezu Ústavného súdu sa bude konať aj vo veci Vojenského obvodu Javorina a ja dúfam, že to bude konečne bodka za naozaj veľmi nedobrým, až diskriminujúcim a tvrdým prístupom niekedy Vojenskej polície voči tým, ktorí majú právo vstúpiť na svoje pozemky v rámci vojenských obvodov, konkrétne vojenského obvodu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Martinák, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Tak v prvom rade zareagujem na pána poslanca Mikuláša Dzurindu.

Pán poslanec, vaše názory, že som tu predviedol niečo nenormálne, že je to hanba, nezmysel, že som si nepreštudoval dôkladne. Na jednu vec si vás dovolím upozorniť. Pracujem ako lesník doteraz priamo v lesníckej prevádzke 26 rokov. Ja si myslím, že sa len niečo na mňa nalepilo. Pokiaľ vy sa považujete za odborníka v oblasti lesníctva, potom klobúk dole. Nechcem najprv pripomínať, že tu boli bicykle, teraz vojenské lesy. Ja to vidím tak, že opozícia nemá tému. Nemá tému, a preto hľadá príčinu, ako spolitizovať niektoré skutočne odborné veci. Pokiaľ ste si tu všimli, ja som vám neskákal do reči.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Martinák bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem...

Ľ. Martinák, poslanec: Ešte mám minútu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ale potom ste mali inú časomieru.

Ľ. Martinák, poslanec: Pokiaľ ste si všimli...

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Aha, pardon. Pokračujte.

Ľ. Martinák, poslanec: ... skutočne som začal slovami, že si to rozoberme z odborného hľadiska. Čo sa týka ostatných vecí, chcem zdôrazniť, že nikdy nebudem za zákon, ktorý ohrozí zdravie alebo život čo i len jediného človeka. Viac nemám k vám čo dodať, zrejme ste odborník na lesy naslovovzatý. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže pán poslanec Martinák bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka, chcete k nej zaujať stanovisko? Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Musím povedať, pán kolega, že ste ma potešili s tou argumentáciou, s ktorou ste vystúpili, pretože skutočne ste ukázali, že danej problematike nerozumiete, že ste sa jej nepovenovali. Prísť sem s argumentom, že vo vojenských lesoch nebola prevedená dôsledná pyroasanácia, to hádam nemyslíte vážne?

Však predsa som vo svojom úvodnom slove povedala, že na výcvik vojakov slúžia vojenské obvody a o vojenských obvodoch sa tu nebavíme ani pol slovom. Vy hádam nemyslíte vážne, že armáda ukladala muníciu na hraniciach medzi obcami a medzi vojenským lesom. To hádam nemyslíte vážne? (Potlesk v sále.)

Tiež si myslím, že je z vašej strany demagógia hovoriť, že huby sú ľuďom prednejšie ako život. Však ľudia chodievali na tie huby stále. Stále aj za Prvej republiky, aj za slovenského štátu aj za Československého štátu socialistického. A nikdy pod hubami žiadna munícia nebola. Tak tu, prosím vás, nezastrašujte a nerobte z ľudí hlupákov, skutočne.

Ja som sa rozprávala so staršími občanmi, ktorí si pamätajú, ako to kedysi bývalo, keď išla armáda cvičiť, tak v dedine vytiahli červené vlajky a každý vedel, že má sedieť doma. Keď vlajky boli stiahnuté, ľudia boli spokojní, mohli do lesíka ísť na prechádzku s deťmi či na huby, alebo na raždie. A keď neboli vlajky, keď už boli rádiá, tak túto funkciu plnil dedinský rozhlas. Vždy to spolužitie bolo dobré. To len teraz novodobé panstvo od začiatku tohto roka si začína skrývať svoje zvernice a svoje panské poľovačky. To sa nehnevajte, ľudia to vnímajú takto.

Čo sa týka pána kolegu, ktorý hovoril, že čím všetkým sa spravuje vstup do vojenských lesov, tak si dovolím zacitovať zo stanoviska inžiniera Štefana Drozda, generálneho riaditeľa Vojenských lesov a majetkov Slovenskej republiky Pliešovce. Tu mám originál, aby ste mi verili. A zacitujem z toho stanoviska: "Na ostatných lesných pozemkoch mimo vojenských obvodov slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu sa vstup občanov do ochranných a bezpečnostných pásiem vojenských objektov mimo oplotení riadi ustanoveniami len lesného zákona okrem častí lesných pozemkov, ktoré sú oplotené." Tak čím sa riadi? Ing. Štefan Drozd, ktorým ste sa vy tu oháňali, že je naslovovzatý odborník? Komu mám potom veriť? Vám kolega, alebo pánu Ing. Drozdovi?

Čo sa týka výhrady, že sme schválili ten zákon. Áno, aj ja som zaň hlasovala, ale myslím si, že je ľudské, keď niekto urobí chybu, túto chybu napraviť. Pretože sám veľmi dobre viete, keď máte návrh zákona na 100 strán a jedno jediné slovíčko sa môže v praxi ukázať ako nevyhovujúce pre občanov, a to je úloha zákonodarcov tieto chyby zo zákonov odstraňovať. Ja sa za to vonkoncom nehanbím, som na to hrdá. Ja si myslím, že to je od vládnej koalície farizejstvo a nechuť vyjsť v ústrety občanom. Stále sa táto vládna koalícia oháňa tým, že ste tu pre ľudí, vy vládnete pre ľudí, no, len ja sa pýtam potom, pre ktorých ľudí tu vládnete? Nie pre tých v okrese Humenné, ktorí by chceli ísť na huby, alebo na Záhorí. Asi to bude tým, že chcete vládnuť napríklad pre tých, ktorí spravujú sociálne podniky za 1 200 korún na hodinu.

Celkom na záver spomeniem kolegyňu Košútovú. Síce tu nie je, ale pri novelizácii zákona o lesoch, keď ste zakázali vstup bicyklistov do lesov, iba ste ich vyhnali na nejaké vyhradené cesty, ktoré ani vlastne nie sú zadefinované. Pani Košútová vtedy povedala, že ona by zakázala vstup občanov do lesov úplne. Vôbec by tam nemali byť. Aha, tam ste, pardon, už vás vidím. Ale áno, počula som vás vtedy a chcete zakázať, ľudia podľa vás v lesoch nemajú čo hľadať. My si myslíme, že občania majú mať právo vstupovať do lesov, tak ako to umožňuje zákon o lesoch, a že by mali mať právo aj vstupovať do tých častí vojenských lesov, ktoré sa využívajú iba na hospodárske účely. A v mene týchto občanov, ktorí sa cez nás obracajú na poslaneckú snemovňu si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči. Nie, choďte za rečnícky pult. Záverečné slovo.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z úst navrhovateľov sme si tu vypočuli argumenty, ktoré skutočne nie sú namieste, nie sú odôvodniteľné z odborného hľadiska. Poviem to už naposledy. Podľa môjho názoru žiaden, ale úplne žiaden zákon nemá morálne právo, aby ho plénum Národnej rady schválilo, pokiaľ je ohrozený život, respektíve zdravie človek. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Júliusa Brocku a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 722 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 723.

Teraz má slovo pán poslanec Július Brocka, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Tento návrh, dámy a páni, neohrozuje ani zdravie, ani život občanov.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia poslanci, s kolegom Ivanom Štefancom predkladáme malú novelu zákona o sociálnom poistení. Zámerom tejto novely je zrušiť povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb predkladať Sociálnej poisťovni každoročne do 30. júna kalendárneho roka výpisy z daňových priznaní.

Informáciu o výške príjmu samostatne zárobkovej činnej osoby poskytujú Sociálnej poisťovni daňové úrady. Sociálna poisťovňa tak túto informáciu získava duplicitne od občana aj od daňového úradu. Je neodôvodnené, nepotrebné a neopodstatnené, aby občania boli zaťažovaní povinnosťou poskytovať jednej verejnej inštitúcii informáciu, ktorú táto inštitúcia môže získať od druhej verejnej inštitúcie.

Schválenie novely zákona bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zníži administratívne zaťaženie podnikania samostatne zárobkovo činných osôb na jednej strane a zároveň zníži administratívne náklady Sociálnej poisťovni, pretože odstráni duplicitný spôsob získavania informácií.

Dámy a páni, s kolegom Štefancom uchádzam sa o vašu podporu tohto neideologického návrhu zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie pán poslanec Zoltán Horváth. Nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 722. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil poslanecký návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 723 z 21. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.

Cieľom návrhu zákona je zrušiť povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb predkladať Sociálnej poisťovni každoročne do 30. júna kalendárneho roku výpisy z daňových priznaní. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pritom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský do 31 dní.

Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Štefanec. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pán poslanec Štefanec má slovo. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi podporiť tiež pána kolegu Brocku a požiadať vás o podporu tohto, ešte raz chcem zdôrazniť, neideologického návrhu zákona, pretože som presvedčený, že takýto návrh zákona zlepší podnikateľské prostredie a najmä zlepší situáciu ľudí v tomto prípade osobitne samostatne zárobkovo činných osôb tým, že im usporí čas a náklady najmä do toho 30. júna, keď sú povinní stále predkladať údaje, ktorými už štátny orgán disponuje.

Chcel by som doplniť jednu informáciu. V stanovisku ministerstva financií sa uvádza, že je potrebné uviesť, či tento návrh zákona má dopad na štátny rozpočet. Tak chcel by som zdôrazniť, že nemá žiadny dopad na rozpočet verejnej správy. Naopak, myslím si, že zlepší najmä podnikateľské prostredie, ktoré sa za posledné dva roky veľmi zhoršuje. A tak ako som povedal, najmä zlepší situáciu samostatne zárobkovo činných osôb.

Filozofia tohto návrhu je v súlade s princípom, ak občan už raz poskytne údaje štátnej inštitúcii, tak štátna inštitúcia je tá, ktorá je zodpovedná za nakladanie s touto informáciou a nebude už obťažovať občana s viacnásobnými žiadosťami o tie isté údaje. Preto by som vás chcel ešte raz touto cestou požiadať o podporu tohto návrhu a vopred za to ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Štefanca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Borisa Zalu a pani Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 721. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 722.

Teraz má slovo pán poslanec Boris Zala, ktorý tento návrh zákona uvedie. Nech sa páči, pán poslanec.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, udalosti 60. rokov zaujímajú v slovenskej, ale aj vo svetovej histórii jedinečné miesto. V týchto rokoch rastie na Slovensku zápas za demokratickejší a humanistickejší charakter slovenskej spoločnosti. Na čelo tohto zápasu sa dostáva Alexander Dubček, ktorý otvára priestor pre dve najpodstatnejšie úsilia Slovákov: žiť v demokratickej a slobodnej spoločnosti a ukončiť štátotvorný proces slovenského národa.

Alexander Dubček sa svojím humanizmom stáva kľúčovým aktérom oboch úsilí Slovákov. Pod jeho vedením v rámci bývalej Československej republiky sa rozbehol proces demokratizácie krajiny, proces vymaňovania sa spod vtedajšej sovietskej dominancie, ako aj proces federalizácie republiky. Cestu k demokracii a slobode zastavili tanky armád Varšavskej zmluvy, cestu k federácii sa podarilo dokončiť. Slovensko sa stalo republikou s vlastným parlamentom, vládou a hlavným mestom.

Alexander Dubček sa stal najznámejším Slovákom vo svete. Symbolom vzdoru proti sovietskej moci, proti totalitarizmu, symbolom ľudskosti a človečenstva v politike. V časoch neslávnej normalizácie dôstojne a neochvejne zápasil za dodržiavanie ľudských práv a za odchod okupačných jednotiek. Jeho aktivity prirodzene splynuli s veľkým demokratickým hnutím roku 1989, keď sa od počiatku stal kľúčovou postavou obnovenia a budovania nových demokratických pomerov v našej krajine.

Nesmierne zásluhy Alexandra Dubčeka ocenila svetová verejnosť mnohými poctami. Sacharovova cena za ľudské práva, Európsky parlament 1990, cena za ľudské práva Washington 1990, cena za ľudské práva v Sydney roku 1991 a tak ďalej. Rovnako ako aj domácimi vyznamenaniami, ako sú Rad Ľudovíta Štúra prvej triedy za rozvoj demokracie, ľudských práv a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Rovnako Pribinov kríž prvej triedy za zápas za humanizmus a demokratizáciu života a tak ďalej.

Alexander Dubček nesporne predstavuje osobnosť slovenského života, ktorá v celosvetovom kontexte predstavuje uznávaný, oceňovaný a všeobecne rešpektovaný symbol zápasu za demokraciu, slobodu a ľudské práva.

Zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka ukotvuje túto skutočnosť v zákonodarstve Slovenskej republiky ako výraz našej historickej pamäti. Myslím, že toto sú dostatočné dôvody na to, aby sme takýmto zásluhovým zákonom uznali postavu, ktorá symbolizuje to najlepšie, čo sa na Slovensku udialo koncom 60. rokov, čo vyjadruje vnútorný zápas všetkých Slovákov a ich inklináciu k demokracii, k pocitu slobody a k potrebe rešpektovania ľudských práv.

Zákon nebude mať dôsledky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ako ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako i s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP