Čtvrtek 11. září 2008

Tretí deň rokovania

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

11. septembra 2008 o 9.01 hodine.

 

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Kondrót, Micheľ, Mikloš, Pataky, pani poslankyňa Sániová, Vášáryová a pán podpredseda Národnej rady Veteška.

Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde,

ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 766 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 766a.

Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť pár slov, pokiaľ ide o minimálnu mzdu. Jednoznačne treba povedať, že podľa súčasne platného zákona o minimálnej mzde malo byť už v polovici júna jasné, o koľko bude zvýšená na budúci rok minimálna mzda. Lenže dnes je polovica septembra a takúto dohodu sociálni partneri nemali uzatvorenú. Vláda ponúkla sociálnym partnerom, že bude rešpektovať ich dohodu, ak sa dohodnú. Nestalo sa tak. Treba si uvedomiť, že v prípade, ak by minimálna mzda zostala na tej úrovni alebo bola len na základe výpočtu, znamenalo by to v súčasnej dobe vážne poškodenie ľudí s najnižšími príjmami. Svojimi vyjadreniami to potvrdil aj premiér Robert Fico, ktorý vyjadril záujem podporiť výraznejší rast minimálnej mzdy, a je na to hneď niekoľko vážnych dôvodov.

Návrhom novely vlastne preberá vláda Slovenskej republiky zodpovednosť za najnižšie ohodnotených zamestnancov. Títo ľudia zarábajú najmenej, hoci niet pochýb, že aj oni prispievajú svojou prácou k vysokému tempu rastu produktivity, ktorým je súčasne Slovenská republika známa. Svedčí o tom napríklad aj fakt, na ktorý v súvislosti so mzdami vytrvalo upozorňujú zástupcovia zamestnancov. Mzdy sú u nás hlboko pod úrovňou západnej Európy, hoci produktivita práce rastie rýchlejšie. Ľudia s najnižšími mzdami teda pracujú výkonnejšie, ale dostatočne to nevidia na svojich výplatných páskach. Pritom aj títo ľudia musia na vlastnej koži pocítiť silný rast ekonomiky Slovenskej republiky a musia mať garantované aspoň minimálne životné štandardy. Práve takýto prístup charakterizuje budovanie moderného európskeho sociálneho štátu. Postoj vlády skutočne nie je v tomto prípade nepochopiteľný. Neschopnosť rozhodujúcich sociálnych partnerov dohodnúť sa odráža najmenej chuť zamestnávateľov zobrať do úvahy nielen ekonomické reálie, ale aj očakávaný prechod Slovenska na spoločnú menu, a to na euro.

Dôvodom na razantnejšie zvýšenie minimálnej mzdy však nie je len vysoký hospodársky rast či prijatie eura a plnenie záväzkov súvisiacich s tým. Zamestnávatelia akoby programovo ignorovali fakt, že naša krajina je viazaná medzinárodnými zmluvami. Hovorím o Európskej sociálnej charte, ale nielen o nej, hovorím o Medzinárodnom pakte hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, o Lisabonskej stratégii. Všetky tieto dokumenty garantujú našim občanom ich základné práva v pracovnom zákonodarstve a, samozrejme, aj v oblasti minimálnej mzdy. V zmysle uvedených dokumentov musí minimálna výška mzdy za prácu zabezpečiť zamestnancovi a jeho rodine slušný život, t. j. minimálna mzda musí každému zamestnancovi zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň.

Vláda Slovenskej republiky ako zmluvná strana medzinárodnoprávnych dokumentov bola už v minulosti vyzvaná na zabezpečenie plnenia ustanovení týchto zmlúv upravujúcich právo zamestnanca na spravodlivú odmenu za prácu, pričom plnenie tohto kritéria sa hodnotí najmä na základe pôsobenia podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy. Dnešná úroveň minimálnej mzdy je taká nízka, že by Slovensko od januára malo skutočne veľké problémy, aby aspoň s odretými ušami splnilo stanovené kritériá a záväzky. Považujem za potrebné zdôrazniť, že novela zákona stále ponecháva vzorec pri zvyšovaní minimálnej mzdy v podobe, ako sa na ňom dohodli v minulom roku sociálni partneri. Zároveň vytvára však priestor, aby v opodstatnených prípadoch mohla vláda určiť minimálnu mzdu na vyššej úrovni, ako ju určuje vzorec, pretože kolektívne vyjednávania boli neúspešné a zlyhali. Okrem toho môžeme pokojne odmietnuť medializované obavy zamestnávateľov z negatívneho dopadu na zamestnanosť v najcitlivejších oblastiach.

V tejto súvislosti si dovolím uviesť, že už vyše týždňa všetci zamestnávatelia používajú ako príklad ohrozeného odvetvia práve textilný priemysel. Keď ho však v tejto súvislosti spomenul premiér, nielen šéf zamestnávateľského zväzu, ale aj odborová predáčka ho upozornila, že oni veru vybojovali príjmy ďaleko nad minimálnou mzdou. Potom skutočne nerozumiem, prečo je zvýšením minimálnej mzdy ohrozených údajne takmer až 20 % pracovných miest. Minimálna mzda sa zvyšuje každý rok a zamestnávatelia každý rok kreslia čerta na stenu a strašia spoločnosť tým, že toto zvýšenie bude mať rôzne negatívne dopady na zamestnanosť. Ešte sa to zatiaľ ani raz nepotvrdilo. Napokon nielen v Európe, ale vo vyspelých štátoch ostatného sveta sa zachováva inštitút minimálnej mzdy, pretože ide o významný nástroj nevyhnutnej regulácie sociálnej politiky.

Vláda Slovenskej republiky má morálnu povinnosť presadiť zvýšenie minimálnej mzdy. V opačnom prípade by totiž nezastupovala ľudí, ktorí sú najbezbrannejší.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Slovo má teraz spoločný spravodajca z výboru pre sociálne veci a bývanie, pán poslanec Robert Madej a bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 961 z 10. septembra 2008 pridelila predmetný vládny návrh zákona o minimálnej mzde na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučil schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 167 z 10. septembra 2008 a aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 443 z 10. septembra 2008. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Gestorský výbor na základe stanoviska výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Roberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a na informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 168 z 10. septembra 2008.

Toľko k spoločnej správe. Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pani poslankyňa Sárközy má slovo, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážený pán minister, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k vládnemu návrhu zákona o minimálnej mzde.

Pani ministerka, vy ste v dôvodovej správe okrem iného povedali, že súčasné znenie zákona dáva výsadné právo sociálnym partnerom vyjednávať o výške minimálnej mzdy na základe vývoja zákonom ustanovených kritérií za obdobie predchádzajúcich dvoch rokov. Je to zaujímavá veta, pre mňa dôležitá, pretože keby táto veta tu odznela niekedy v auguste alebo septembri roku 2006, keď ste vstupovali do vlády, tak s touto vetou nemám absolútne žiadny problém a môžem s tým súhlasiť.

Lenže s touto vetou mám problém teraz, pretože fakticky vy anulujete ten zákon alebo dôvodovú správu, ktorú ste predkladali v novembri minulého roku, kedy ste povedali, že treba zmeniť zákon o minimálnej mzde a na prvý pohľad ten zákon o minimálnej mzde sa mi zdal aj dobrý. Dokonca sme o tom diskutovali jednak aj v našom klube, ale jednak aj s opozičnými poslancami. Viacerí tento návrh zákona podporili. Ja som to nepodporila, pretože som neverila vám a neverila som premiérovi tejto republiky, že budeme postupovať podľa tohto zákona o minimálnej mzde. Nebolo treba dlho čakať, asi polroka, a pravda sa naplnila.

Teraz ste povedali, že treba zmeniť zákon o minimálnej mzde, pretože tripartita sa päť mesiacov nevedela dohodnúť medzi sebou. No tak potom treba rokovať asi častejšie, nehovorím, že rok alebo viac, ale tak, keď sa to nepodarí jeden deň, treba s tým začať druhý deň, potom tretí a štvrtý. My sme v minulom volebnom období presadzovali dôležité zákony, veľkú novelu zákona o sociálnom poistení a Zákonníka práce. Ja viem, že ste napísali: Ale zrušili ste tripartitu. Áno, zrušili sme tripartitu, ale bola tu dohoda všetkých sociálnych partnerov aj pri Zákonníku práce, aj pri novele zákona o sociálnom poistení.

Vám sa nedarilo so zákonom o kolektívnom vyjednávaní, tak ste prijali taký zákon, ktorý je teraz na Ústavnom súde, že musí s tým súhlasiť každý. To isté sa teraz stáva pri zákone o minimálnej mzde. Návrhom zákona sa bezdôvodne zvyšuje kompetencia vlády na úkor tripartity. Vláda a ministerstvo sa rozhodlo vykročiť tou ľahšou cestou a namiesto trpezlivého rokovania so zástupcami odborov a zamestnávateľom, ktoré by, pevne verím, mohli vyústiť do kompromisov, si prisvojila kompetenciu diktátu. A teraz chce znásilniť aj Národnú radu, aby sa k tomuto pridala. Problémom je to, že vláda sa jednoznačne prikláňa na jednu stranu a znevýhodňuje na úkor druhého, a to odborov, ktorých členská základňa, dôvera a vplyv medzi zamestnancami neustále a stabilne klesá. Vychádza v ústrety určitej skupine obyvateľstva, ale za cenu zaťaženia veľkej väčšiny pracujúcich. Prednosť by mali mať dohody sociálnych partnerov a vláda by to mala rešpektovať. Ak k tej dohode nedochádza, vláda ako sprostredkovateľ by mala pomôcť ako sprostredkovateľ. Ešte raz zdôrazňujem, že keď sa to dalo za minulej vlády, možno by sa to dalo aj teraz, len by to potrebovalo viac trpezlivosti a menej arogancie.

Dohody sociálnych partnerov sú väčšinou zárukou určitej spokojnosti a stability, na ktorých sa dá následne dlhodobejšie stavať. Tento návrh zákona o minimálnej mzde naruší autonómiu rovnocenných partnerov v tripartite a stanovuje rovnejšieho medzi rovnými, ktorým by mala byť vláda. Je to klasické sociálne videnie sveta, klasická centralizácia rozhodovania o všetkom, čo sa týka ľudí. Dôsledkom, mohla by som povedať, azda nekontrolovaného zvyšovania minimálnej mzdy, ktorú mimochodom poberá len nepatrné množstvo - ja som sa včera pokúsila tento počet zistiť vo výbore pre sociálne vecí a bývanie, pán štátny tajomník mi na to nevedel odpovedať, vedel len to číslo, ktoré poznáme aj my, minimálnu mzdu poberá od 1,8 do 2,2 % pracujúcich - aj týmto dochádza k neúmernému zvyšovaniu odvodového zaťaženia stotisícom poctivo pracujúcich živnostníkov.

Ministerstvo už dávno deklaruje, že odpojí minimálnu mzdu od odvodového zaťaženia. Toto odpojenie však doteraz nepripravila. Teraz, keď vláda prijala zákon o minimálnej mzde, tak pán premiér splnomocnil pani ministerku, aby vytvorila pracovnú skupinu, kde by sa to mohlo udiať. Ja sa pýtam, pani ministerka, či táto pracovná skupina už vznikla a kedy môžeme čakať, že sa to stane, pretože tým živnostníkom to asi nie je jedno. Tí, keď sa prijme tento zákon o minimálnej mzde a, samozrejme, že sa prijme, oproti v súčasnosti plateným odvodom za sociálne poistenie z minimálnej mzdy by mali viac stratiť, mesačne 1 600 korún.

A nemôžem súhlasiť ani s navrhovaným novým mechanizmom stanovenia minimálnej mzdy, t. j. aby vypočítaná minimálna mzda bola len spodnou hranicou pre rozhodovanie vlády o konkrétnej sume minimálnej mzdy. Je to evidentné obchádzanie tripartity, ktorá sa pomaly stáva úplne zbytočnou. A, pani ministerka, pomaly zrušíte tripartitu tak isto, ako sme to zrušili svojho času my a ja viem, že mi nebudete odpovedať na tie otázky, ktoré som položila, ale budete odpovedať na to, čo sa udialo v minulej vláde. No, lenže vy ste išli do vlády s tým, že budete to robiť inak a máte za sebou vyše dvojročné vládnutie. Takže teraz sa vyhovárať na to, čo bolo v minulom volebnom období, ako sa prijímali zákony, myslím si, že už je detinské, pretože po dvojročnom vládnutí by ste už konečne mali vládnuť.

A ešte dovoľte, vyzerá to tak, že to s týmto zákonom nesúvisí, ale ja to spomeniem. Vy teraz hovoríte o tom, že bojujete za minimálnu mzdu, ktorú poberá 1,8 až 2,2 % pracujúcich, čo je správne. S tým nemáme absolútne žiadny problém. Ale farizejstvo z vašej strany je to, že manažérom v sociálnych podnikoch dávate hodinovú mzdu 1 200 korún.

Včera mi vo výbore pre sociálne veci a bývanie bolo vytknuté, či ja viem, čo tí manažéri budú robiť. No, neviem, pretože nemám to odkiaľ vedieť. Neviem, ako budú vyberaní, ale určite to budú veľmi dôležití ľudia, podľa mňa absolútne dôležitejší ako premiér tejto krajiny, pretože budú mať vyšší plat, keď budú mať hodinovú mzdu 1 200 korún, vynásobte to a vyjde vám konečná suma, a tá suma je vyššia ako plat premiéra tejto republiky. Takže, určite to bude dôležitá robota. Momentálne, nevieme, koľko takýchto ľudí bude. Premiérom tejto krajiny je Robert Fico. Je sám. V každej krajine je jeden premiér, ale určite je tu oveľa viac ľudí, ktorí robia, budú robiť záslužnejšiu prácu, pretože budú záslužnejšie odmenení.

Takže, keď bojujete za minimálnu mzdu a zvyšujete ju o pár stoviek, tak potom na druhej strane bojujete za miliónové platy pre manažérov, ktorí budú robiť v sociálnych podnikoch, v tých sociálnych podnikoch, kde budú robiť tí, ktorí sú na tom najhoršie.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy - pani poslankyňa Tkáčová, Vaľová, Damborská, Rošková, Nachtmannová, pán poslanec Kvorka a pán poslanec Bobrík.

Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Moja predrečníčka hovorila o minimálnej mzde. A aj pani ministerka to nazvala ako sociálne opatrenie, ale pani ministerka sa podľa mňa mýli, pretože toto sociálne, tzv. sociálne opatrenie škodí po prvé nekvalifikovaným pracovníkom, ktorí nedokážu odviesť prácu v hodnote minimálnej mzdy a zostávajú dlhodobo nezamestnaní. Vy týchto nekvalifikovaných ľudí vlastne tlačíte do dlhodobej nezamestnanosti, a myslím si, že to je aj problém slovenskej nezamestnanosti, ten podiel dlhodobo nezamestnaných.

Po druhé podľa Zákonníka práce asi šesť profesií odvádza výšku svojich miezd ako násobok minimálnej mzdy, čiže nedotkne sa toto opatrenie iba tých 2 %, ktorí poberajú najnižšiu mzdu, ale aj týchto šesť profesií. A stúpajúce mzdy sa, samozrejme, premietnu do cien výrobkov a služieb a tieto ceny budú rásť. A na druhej strane chcete trestať podnikateľov a poskytovateľov služieb za to, že dvíhajú ceny.

A po tretie vždy, keď sa dvihne minimálna mzda, stúpnu odvody zamestnancom, zamestnávateľom aj živnostníkom. A ja si myslím, že toto je ten pravý dôvod, prečo sa stále, neustále dvíha minimálna mzda - vytiahnuť peniaze od zamestnancov, od zamestnávateľov, od živnostníkov. A to nie je sociálna politika. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. No, ja žasnem nad tým, že chceme zrušiť tripartitu, pretože si myslím, že táto vláda sa to nikdy nechystala urobiť, ani sa to nechystá. A kto si dobre zákon prečíta, je mu jasné, že tripartitu určite rušiť nejdeme. Myslím si, že táto vláda má zodpovednosť, a ak sa sociálni partneri nedokážu dohodnúť päť mesiacov, tak teda ja si myslím, že nemôžeme teraz hovoriť, že šesť mesiacov, sedem, osem, deväť, desať, rok, dva, ale musí byť určitý mechanizmus a ten mechanizmus musí byť nastavený tak, aby sa sociálni partneri chceli dohodnúť. Pretože, ak mechanizmus neexistuje a partneri idú s tým, že sa nechcú dohodnúť, tak sa nedohodnú.

Ďalej by som chcela povedať, aj keď musím zareagovať, pýtam sa, kto by dnes chcel pracovať, či je kvalifikovaný alebo nekvalifikovaný za menej, ako je minimálna mzda. To snáď nemyslíte vážne! Tá hrubá. Kde sú ešte odvody? To snáď nemyslíte, opoziční poslanci, vážne! Pretože dnešné životné náklady stúpajú a táto vláda je na rozdiel od pravicovej vlády sociálna. Má to v programe. Má to vo svojom vládnom programe. Čiže myslím si, že znesieme to, že nás kritizujete, ale myslím si, že občania túto kritiku neberú vážne, pretože vidia, že táto vláda robí dobré sociálne kroky, o čom svedčí aj to, že táto vláda u občanov má opodstatnenie aj v percentách.

A dotknem sa sociálnych podnikov. Nikto nehovorí, že tí manažéri budú robiť od rána do večera, ale tí manažéri sú ľudia, ktorí sú nazmluvnení na určitú dobu v sociálnych podnikoch a povedzme si, snáď nemyslíte vážne, že človek, ktorý sa bude starať o 96-miliónový podnik, bude mať minimálnu mzdu? No tak neviem si predstaviť, ale potom by sme dali minimálnu mzdu vo všetkých podnikoch všetkým podnikateľom, ak by si to takto pani predrečníčka predstavovala, pretože ja si myslím, že každý za svoj výkon si zaslúži od... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Damborská.

M. Damborská, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne. Pani kolegyňa Sárközy, mňa zarazila veta, že neverili ste tejto vláde. Nuž, ja sa pýtam, vy veríte len tej vláde, ktorej súčasťou ste vy, konkrétne Strana maďarskej koalície. Vo vašich vládach ste narobili množstvo, ale množstvo kopancov. Mali ste zmätočné sociálne zákony, ktoré musí táto vláda reparovať. Okrem toho rada zavádzate, či už je to v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v sociálnom výbore, a jednoducho aj toto dnešné vystúpenie je vyslovene o tom. Tak sa, prosím vás, nad tým zamyslite. Keď budete chcieť vedieť konkrétne, v čom zavádzate, poviem vám.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Rošková.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela len jednu vec podotknúť. Nemyslím si, že pomáhať ľuďom s minimálnou mzdou tam, kde sa nevedia po určitých niekoľkých mesiacoch na tripartite dohodnúť, alebo, kde to podnikatelia vôbec neakceptujú do takej miery, že je to niečo, čím ich chceme obrať o slobodu nemožnosť sa rozhodnúť.

Ja si, práve naopak, myslím, že týmto nástrojom dokážeme týmto ľuďom, ktorí vždy budú pracovať za minimálnu mzdu, pokiaľ nebudú mať ochranu zo strany štátu aj v tejto oblasti, pomôcť v tom, aby za svoju prácu dostali aj adekvátnu odmenu. Takže si myslím, že je to len v prospech tej skupiny obyvateľov, práve tých 1,2 až 2 %, aby pomohla ľuďom zvýšiť si svoju kvalifikáciu a zvýšiť odmenu za tú svoju prácu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, vo svojom vystúpení ste povedali, citujem: "Vláda zvyšuje minimálnu mzdu za cenu zaťaženia veľkej väčšiny pracujúcich." Pani poslankyňa, povedzte mi, prosím vás, v čom!? Žiadne fakty ste neuviedli. Považujem vyslovene za demagogické klišé tieto vaše slová. A asi vám netreba pripomínať, že Slovensko nie je banánová republika. Dajte si heslo minimum wage do wikipédie a tam nájdete: "Minimálna mzda je najnižšia hodinová denná alebo mesačná mzda, ktorú môžu zamestnávatelia legálne vyplácať svojim zamestnancom alebo pracovníkom. Po prvýkrát bola uzákonená v Austrálii a na Novom Zélande koncom 19. storočia. Zákony o minimálnej mzde sú dnes uplatňované vo viac ako 90 % krajín." Tak prosím vás, o čom to tu rozprávate.

Ďalej si pozrite Európsku sociálnu chartu. Európska sociálna charta odporúča krajinám Európskej únie udržiavať minimálnu mzdu na úrovni 60 % priemernej mzdy. Je síce pravda, že ani krajiny Európskej únie túto hranicu nedosahujú. Ale keď si vezmete štatistiku, tak minimálna mzda v krajinách Európskej únie sa pohybuje medzi 43 až 57 %.

Takže prosím vás, prestaňte zavádzať slovenskú verejnosť. Je to bohapustá demagógia. To chcete patriť medzi tých 10 najchudobnejších krajín sveta? Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja by som sa na tento problém, ktorý tu vznikol, pozrel asi z pohľadu ľudí. V prvom rade, pani poslankyňa Sárközy, keby ste si uvedomovali to, čo hovoríte a koho sa dotýkate svojimi výrokmi, tak si musíte uvedomiť, že tu ide o ľudí, ľudí práce. Ľudia, ktorí tvoria hodnoty v tejto spoločnosti a ľudia, ktorí majú problémy, pretože pracujú za minimálnu mzdu. Hovoríme tu o navýšení minimálnej mzdy zhruba na 9 000 korún slovenských v dnešných podmienkach, ktoré v dnešnej spoločnosti, kde žijeme, každý si dobre vie uvedomiť, čo znamená dostať príjem do rodiny 9 000 slovenských korún. Zamyslíte sa nad sebou aj vo svojom okolí, koľko takýchto spolubývajúcich okolo seba máte, ako títo ľudia prežívajú. A vy sa jednoducho staviate proti tomu, čo je jednoducho dané. Minimálna mzda sa zvyšuje každý rok. Minimálna mzda sa zvyšuje podľa hospodárskeho rastu Lisabonskej stratégie a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej. To dobre vieme. Vieme, koľko ľudí poberá príspevok minimálnej mzdy a nie je to zanedbateľná čiastka, a číslo, keď si to prehodnotíme na počet týchto ľudí. Čiže, ja si myslím, že celé to vaše vystúpenie je len proti, pretože je to dačo robené z tábora, v ktorom vy nie ste kmeňovým účastníkom a preto sa ani nezamýšľate nad tým, čo vlastne hovoríte, ako konáte, ale jednoducho znehodnocujete všetko to, čo je potrebné urobiť, pretože tí ľudia si to zaslúžia, pretože tí ľudia tu ozaj pracujú za minimálnu mzdu.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja len pani poslankyni Sárközy takú praktickú skúsenosť hlavne v oblasti jej vyjadrenia k živnostníkom, ktorí vlastne týmto budú určitým spôsobom zaťažení a neviem, nebodaj pôjdu do krachu so svojou živnosťou. Ja poznám zas x prípadov, s ktorými som sa aj rozprával, ako nadávajú na vládu, aj na túto, aj na predchádzajúcu, na všetky, aké dôchodky vlastne oni majú, aký dôchodok majú. No jednoducho z toho, aké odvody robili. Robili z minimálnej mzdy, všetci sa snažia čo najmenšie odvody odvádzať a inými spôsobmi získavať prostriedky pre život svojej rodiny a zabezpečenie svojho života. A jednoducho ja tu vidím aj sociálny rozmer z tohto, že zvyšovať tú minimálnu mzdu je aj na to, aby boli zabezpečení do budúcnosti. Budeme mať obrovské problémy s množstvom živnostníkov, ktorí končili v týchto dobách, že jednoducho ten dôchodok majú naozaj biedny len preto, že si ho vyplácali z minimálnej mzdy. A je to aj určité sociálne opatrenie z tohto pohľadu na to, aby mali tie dôchodky lepšie. Takže aj nad tým sa zamyslite. Vôbec to nie je likvidácia živnostníkov.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sárközy, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Spojím niekoľko odpovedí. Pani poslankyňa Tkáčová povedala, že podľa nej tento zákon chce len vytiahnuť peniaze od živnostníkov, pani Nachtmannová sa pýtala, v čom je tento zákon zlý. Pani poslankyňa tu odpovedala a odpoviem na to aj ja, aj pánovi poslancovi Kvorkovi, ktorý hovoril tiež o odvodoch. Samozrejme, lenže ja som už povedala vo svojom predchádzajúcom vystúpení, že pre živnostníkov sa budú zvyšovať odvody o 1 600 korún mesačne. Lenže táto vláda deklaruje, že nebude zvyšovať odvody pre živnostníkov. Pán poslanec Kvorka, pre mňa ľud tejto krajiny je nielen ten, kto poberá minimálnu mzdu, ale aj ostatok patrí k ľudu tejto krajiny.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: V rámci rozpravy o slovo požiadal spravodajca. Pán poslanec Madej, máte slovo, nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len v krátkosti zareagovať aj v rámci rozpravy, aby to bolo korektné, na niektoré vystúpenia, ktoré tu už boli prezentované. Ja osobne mám naozaj taký pocit už druhý a tretí deň rokovania o návrhu novely zákona o minimálnej mzde, pri všetkej úcte k svojim kolegom poslancom, poslankyniam najmä z opozície, ako keby naši kolegovia tu už sedeli príliš dlho a nevedeli, čo je to vyžiť zo 7 014 korún. 7 014 korún je minimálna mzda v čistom, ktorá je na ruku vyplatená zamestnancovi po všetkých odvodoch. 7 014 korún je minimálna mzda mesačne, z ktorej musí človek žiť, vyžiť sám a uživiť svoju rodinu. Keď sú dvaja, tak sa uživia určite lepšie. Ale keď si predstavíte základné náklady, ktoré majú ľudia platiť z takejto sumy bez ohľadu za to, aj štát je zodpovedný, samozrejme, za vzdelávanie, ale určitá skupina ľudí tu bude vždy, ktorá bude poberať príjmy na hranici minimálnej mzdy, tak je veľmi smutné, keď počúvam, že niektoré názory sú naozaj veľmi kritické na zvyšovanie minimálnej mzdy.

Viete, sociálni partneri, že sa nedohodli, no však na jednej strane sú tu zamestnávatelia, podniky, veľké, malé, stredné, ktorých cieľom v rámci podnikania je dosahovať čo najväčší zisk a znižovať tým svoje náklady, samozrejme, aj náklady na mzdy zamestnancov a snažia sa tlačiť tento rast aj týchto nákladov na to, aby bol čo najnižší. A na druhej strane je tu legitímny cieľ zástupcov zamestnancov, a to odborov, aby rast minimálnej mzdy bol čo najvyšší. Medzi týmito dvoma mlynskými kolesami je vždy vláda a vláda je vždy tá, ktorá je zodpovedná za vývoj ekonomiky hospodárstva a životnej úrovne na Slovensku. Nie je to nikto iný, ani odborári, ani zamestnávatelia, ktorí majú, samozrejme, diametrálne rozličné názory. Ale na druhej strane istý kompromis v tom treba nájsť. Ak sa 5 mesiacov nedohodli najmä tieto dve strany v rámci tripartity, tak musí byť niekto a niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom chce rozvíjať ďalej ekonomiku a životnú úroveň ľudí. A naozaj tu musím povedať, že predstaviť si, že niekto by mal žiť z minimálnej mzdy, je asi už pre niektorých kolegov veľmi, veľmi ťažké.

Keď sa hovorilo o dohodách, ktoré boli uskutočnené v minulosti, tieto dohody boli skutočne pod veľkým nátlakom. Viete, veľmi dobre si pamätáte Zákonník práce, odborári štrajkovali a postávali pred ministerstvami, pred úradom vlády, nič im to nebolo platné a do istej miery dostali pár ústupkov a naozaj v tiesni, pretože inak by sa ani pár vecí nezmenilo v prospech nich a neutlmil sa možno ten liberalizmus z hľadiska zmien či už v Zákonníku práce alebo v iných predpisoch. Inak povedané, nemohli nepodpísať dohodu, pretože by nemali ani to, čo sa ponúkalo. Do istej miery treba oceniť, že pán bývalý minister Kaník zvládal manažérsky nátlakové vyjednávanie aj na všetkých odborárov a zástupcov zamestnancov, nemohli konať v tom čase inak.

Novela zákona o minimálnej mzde po skúsenostiach, ktoré boli pravdepodobne za uplynulé obdobie, nemôže nič iné, ako sa snažiť len napĺňať programové vyhlásenie, vyhlásenie vlády. V programovom vyhlásení vlády je ustanovené, že vláda sa bude snažiť približovať minimálnu mzdu k priemernej mzde v národnom hospodárstve, aby sa tie nožnice rozdielov v spoločnosti nezväčšovali. Ja veľmi nerád počúvam a mrzí ma to, keď v týchto radoch poslaneckých laviciach počúvam názory alebo názory, ktoré smerujú k tomu, aby sa nožnice rozdielov v odmeňovaní medzi ľuďmi ešte zväčšovali. Nehovorím za úplné rovnostárstvo, za úplnú rovnosť v odmeňovaní, prosím, niektorí kolegovia radi chytajú za slovíčka, ale hovorím o tom, aby sa rozdiely v spoločnosti neprehlbovali, aby nevznikali ďalšie a ďalšie diskriminácie.

Zvyšovanie minimálnej mzdy sa nedotkne, pani poslankyne, ktoré vystúpili v rozprave, len toho percenta ľudí, ktorí poberajú minimálnu mzdu. Zvyšovanie minimálnej mzdy sa dotkne následne aj širšieho spektra nízkopríjmových zamestnancov, ktorí poberajú mzdu blízku minimálnej mzde, pretože rast minimálnej mzdy vytvorí tlak na to, aby ďalej rástli a možno efektívnejšie, rýchlejšie rástli mzdy v oblasti toho nižšieho spektra.

Keď už tu bolo povedané o živnostníkoch, do istej miery tu máme dve skupiny živnostníkov. Treba povedať, že si treba veľmi vážiť prácu živnostníkov, ktorí naozaj zamestnávajú sami seba, plnia si všetky povinnosti voči štátu, daňové, odvodové a ďalšie. Ale máme tu určite dve skupiny živnostníkov. Jedna skupina, ktorá v rámci možnosti daňového systému do istej miery sa často a dlhodobo nachádza v strate alebo má daňový základ blížiaci sa k nezdaniteľnej časti daňového základu, to znamená, neplatí dane, odvody, a blížiaci sa dvanásťnásobku minimálnej mzdy v príslušnom roku. Z toho vyplýva, že odvody u týchto živnostníkov sú minimálne odvody, ktoré sa odvodzujú od minimálnej mzdy. Otázka je, či niektorí z nich skutočne by nemohli platiť odvody vyššie. Už to bolo aj na iných fórach povedané, niektorí možno fakturujú viac, ako by sa zdalo, v rámci účtovníctva si tie náklady urobiť vedia.

Na druhej strane sú tu živnostníci, ktorí naozaj môžu mať problémy z hľadiska zvyšovania odvodového zaťaženia. Treba ale povedať, že je množstvo príspevkov, ktoré v rámci aj služieb zamestnanosti môžu fyzické osoby dostať. V rámci príspevku na samozamestnávanie je to až 104 000 korún, ktoré v prípade, keď niekto začne živnosť, dostane od úradu práce 104 000 tisíc korún s tým, že sa zaviaže na dva roky vykonávať živnosť. Takéto peniaze podľa mňa pokryjú odvodové zaťaženie živnostníka na prvé dva roky, aby svoju činnosť mohol začať, aby mohol začať podnikať a naštartovať svoju činnosť a následne sa postaviť na vlastné nohy sám. Ale podľa mňa, podľa môjho názoru treba veľmi diferencovať v prípade, ak tu niekto bude dehonestovať rast minimálnej mzdy, o ktorý sa snažia všetky krajiny, všetky štáty aj v Európskej únii, aj na svete, je podľa môjho názoru trošku ekonomiky zavádzajúci a do istej miery aj protisociálny, pretože nejde len proti tej skupine zamestnancov, ktorí poberajú minimálnu mzdu, ale proti všetkým nízkopríjmovým zamestnancom.

Dovoľte mi na záver len jeden taký malý postreh. Možno v hladových dolinách, kde do istej miery je to trhom alebo stavom na trhu práce, na lokálnom trhu práce, kde sú tie mzdy nízke, ale aj vďaka tomu, že je tam vysoký dopyt po práci a nízka ponuka, tak do istej miery niektoré podnikateľské subjekty, aj zahraničné podnikateľské subjekty dávajú tie mzdy najnižšie. Je to ich legitímny záujem. Ale na druhej strane záujem vlády je určite sa snažiť o čo najvyššie mzdy pre ľudí. A v tejto súvislosti poviem, že zazneli tu názory aj podnikateľských subjektov zrušiť úplne minimálnu mzdu.

Dámy a páni, ja dúfam, že touto cestou nepôjdeme, lebo mnohí ľudia, ktorí si chcú zabezpečiť príjem, tak v tiesni by pracovali aj za menej peňazí. Nejde len o to, že niektorí môžu byť nízko kvalifikovaní, niektorí môžu byť vyššie kvalifikovaní, ale v rámci regiónu, v ktorom sa nachádzajú - a máme ešte veľké regionálne rozdiely - nebudú môcť robiť a konať inak ako pracovať za minimálnu mzdu. A ak sa naplnia takéto tendencie, či už rušenia minimálnej mzdy alebo potierania zvyšovania, postupného zvyšovania minimálnej mzdy, som presvedčený, že by to uškodilo len a len ľuďom.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Madeja nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ale, pani poslankyňa Sárközy, ešte predtým ako som to uzavrela? Nech sa páči, pani poslankyňa Sárközy. Ešte niekto sa hlási s faktickou poznámkou? Nie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa má slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne. Dve poznámky, pán poslanec. No musím reagovať na tú vašu poslednú vetu, kde ste povedali, aké sú príjmy v hladových dolinách. To nemyslíte vážne, pán poslanec, že po dvoch rokoch vládnutia tejto vlády, ktorá cíti, spí, rozmýšľa a sníva sociálne, na Slovensku sú hladové doliny! Tak to ste ma teraz prekvapili. Už len moja otázka: No a čo ste robili dva roky, keď sú hladové doliny? Podľa vás nie sú regionálne rozdiely. No a podľa tohto sú regionálne rozdiely. Tak potom, nejako mi to tu nesedí. Iné je asi prax a iné je to, čo hlása táto vláda.

A, pán poslanec, ešte jedna poznámka. Hovoríte o minimálnej mzde alebo o zákone o minimálnej mzde tak, ako keby táto snemovňa prvýkrát v histórii Slovenska prijímala tento zákon, ako keby takýto zákon v minulosti nikdy neexistoval. Je teraz zmena zákona o minimálnej mzde, zmena toho zákona, ktorú ste prijali, pripravili, predložili tejto snemovni vy, vláda pod vedením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pani ministerky Tomanovej. Ten zákon, ktorý je o minimálnej mzde, hovorí o tom, ako sa zvyšuje minimálna mzda každý rok a je tam vzorec. Takže nehovorme a nebalamuťme ľudí o tom, že tu teraz niečo nové vymýšľate. Nejde o nič iné, len ten zákon, ktorý ste pripravili a prijali vy, sa neosvedčil, pretože vláda nemá autoritatívnu moc. Teraz s týmto zákonom bude mať.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Madej, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja to považujem za pokus o žart, keď mi nejaký opozičný poslanec povie po 8 rokoch vládnutia súčasných opozičných strán, bývalého vládnutia týchto strán po 8 rokoch niečo na margo tohto vládnutia, keď vidíte, s akým entuziazmom a s akou silou sa pustila táto vláda do stierania regionálnych rozdielov. Nikto, pani poslankyňa, nepopiera, že ste v roku 2006 zanechali štát s obrovskými regionálnymi rozdielmi. To nikto nepopiera, že je to dedičstvo po vás a že politika minulej vlády znamenala možno politiku v prospech najmä západnej časti krajiny a že sa veľmi pomaly, veľmi pomaly dostávali investície a pomoc, vládna pomoc, pomoc štátu do ostatných regiónov Slovenska. Pani poslankyňa, toto vôbec nikto nepopiera. A keď som povedal o mnohých regiónoch, v ktorých máme v súčasnosti problém a aj spomenuté projekty aj v rámci sociálnych podnikov, aj spomenuté projekty v rámci infraštruktúry, stavby diaľnic, do ktorých sa vláda veľmi entuziasticky a s veľkou energiou pustila, som presvedčený, že zanechá oveľa viac ovocia, ako ste zanechali vy. Zanechá oveľa viac výsledkov v tom, že regionálne rozdiely sa budú stierať.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Vyčerpali sme všetky vystúpenia rečníkov prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani ministerka, chcete ako navrhovateľka zaujať stanovisko? Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pani poslankyňa Sárközyová odišla, ale ja neverím tomu, čo povedala, že k Zákonníku práce bola dosiahnutá dohoda sociálnych partnerov, a to z veľmi prostého dôvodu. Mám v ruke zápisnicu zo záverečného rokovania, kde jednoznačne nebola dosiahnutá dohoda zo strany odborárov.

Dvom opozičným poslancom som túto zápisnicu už zaslala, ale môžem ju zaslať aj ďalším. To je prvý bod.

Pokiaľ ide o minimálne mzdové štandardy, o ktorých tu hovorila ďalšia kolegyňa, myslím si, že skutočne tak, ako je povedané, a v súčasnosti je to 17 tisíc, okolo 17 600 korún, kde je stanovená minimálna mzda pre vysokoškolského pracovníka, ktorý pracuje na najzložitejších úsekoch vo vede, výskume, rozvoji, a ja si nemyslím, že by bolo asi namieste, aby takýto človek mal minimálnu mzdu nižšiu, ako je táto suma. Súčasná priemerná mzda v národnom hospodárstve je 20 950 korún.

Taktiež neverím ďalšiemu bodu a to, že by zamestnávatelia mali prezamestnanosť, pretože ani jeden podnikateľ nebude mať prezamestnanosť, lebo by to bolo pre neho neefektívne. A navyše, s viacerými zamestnávateľmi, s ktorými som sa stretla pri rokovaní v rámci vyjednávania - tak ako ma pani poslankyňa učila, ako mám opakovane rokovať - dnes môžem povedať, že sme rokovali so sociálnymi partnermi minulý rok a bola navrhnutá minimálna mzda na 8 260 alebo 50 korún, nepamätám si presne tie desaťkoruny, a druhá hranica na 8 450 a snažili sme sa skutočne vyjsť v ústrety a povedali sme, že budeme rešpektovať dohodu sociálnych partnerov, ktorá je na prvom mieste aj v zákone o minimálnej mzde.

Minulý rok sociálni partneri, kde ustúpili zástupcovia zamestnancov, dohodli sa na sume 8 100 korún a skutočne nie je možné, aby zamestnávatelia a v tejto chvíli musím povedať, že určite mi to zamestnávatelia potvrdia, že som sa pokúšala rokovať s nimi ešte 2. septembra ráno, kde sme hľadali spoločné riešenie, ale skutočne k dohode medzi sociálnymi partnermi nedošlo. Čiže v tejto chvíli zdôrazňujem, vláda Slovenskej republiky vzhľadom na to, že skutočne zamestnávatelia tlačia minimálnu mzdu dolu a vždy na tú najnižšiu možnú hranicu, aká by bolo možná, tak ešte aby bola nižšia ako minulý rok, je potrebné, aby tu v niektorých vážnych momentoch a jedným z vážnych dvoch momentov je aj príprava prechodu Slovenskej republiky na novú peňažnú menu na euro, aby mala možnosť zvážiť a zasiahnuť a povedať, aká tá minimálna mzda v skutočnosti bude.

Ja by som v tejto súvislosti odporúčala tým poslancom, ktorým sa zdá a jedným dychom hovoria, že 8 900 korún je úplne katastrofa pre živnostníkov a pre zamestnávateľov a maľujú tak, ako som už v úvodnom vystúpení povedala, čerta na stenu, a jedným dychom súčasne hovoria, že zvyšujeme minimálnu mzdu o pár stoviek. Tak o čom tu je vlastne reč? Bude to o pár stoviek, ktoré skutočne nezavážia, alebo by som poprosila tých poslancov, ktorí sa myslia, že 8 900 korún minimálna mzda pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase, hrubá mzda, je veľa, aby skúsili z tých 8 900 korún vyžiť oni a stačí, aby musel vyživiť jedno, jediné dieťa, už nehovorím o tom, že by mal vyživiť z tejto mzdy manželku.

Vo vyspelých krajinách Európy a nakoniec aj európska zmluva hovorí o tom, že minimálna mzda musí zabezpečiť nielen zamestnanca, ale aj jeho rodinu. Ak si vezmete, ako sa určuje minimálna mzda napríklad v Amerike v niektorých štátoch, skutočne zistíte, že sa určuje na štvorčlennú rodinu, čiže, aby z takejto mzdy vyžila štvorčlenná rodina. Stotisíce živnostníkov, viac ako 500 000 živnostníkov máme na Slovensku a 86 %, mám dva rozličné údaje, jeden je 86 % a 91 %, tak budem hovoriť, od 80 do 90 % živnostníkov platí odvody do Sociálnej poisťovne z minimálnej mzdy.

Teraz poviem jeden príklad. Vzhľadom na to, že novinári mi vložili do úst niečo, čo som nepovedala, tak som sa pokúšala s nimi hovoriť - a môžem hovoriť aj o niektorých pseudonovinároch -, spytovala som sa, aký je ich príjem a či vykonávajú túto prácu v rámci pomeru, teda v rámci závislej práce alebo ju vykonávajú na živnosť. Vykonávajú ju na živnosť. A čuduj sa svete, povedali mi, že príjmy mesačne sa pohybujú, pretože som sa spýtala viacerých a so všetkými, s ktorými som hovorila, hovorili, že vykonávajú túto činnosť na živnosť, ich príjem sa pohyboval od 57-tisíc korún vyššie mesačne. Od 57-tisíc korún vyššie.

Moja druhá otázka bola: Prosím, z akej výšky a akú výšku odvodov platíte, ak mi to chcete povedať? Samozrejme, z minimálnej mzdy. A tým som asi povedala veľmi veľa.

Dotknem sa ešte, pripomeniem jednu vec a to na adresu minimálnej mzdy a teda ochrany tých zamestnávateľov treba povedať aj tú skutočnosť, že minimálna mzda má skutočne nielen ekonomickú úlohu, ale aj sociálnu úlohu, teda funkciu, nie úlohu. Budem hovoriť, táto kategória má aj ekonomickú, aj sociálnu funkciu.

Dotknem sa ešte veľmi rýchlo skutočnosti, že minimálna mzda Slovenska je na štvrtom mieste od konca v rámci Európskej únie. Už som to tu hovorila, ale zdôrazním to. Rakúsko má štvornásobne vyššiu minimálnu mzdu. Nechcem hovoriť o tom, ktoré štáty sú na tom výrazne lepšie, ale je dôležité, aby ste vedeli aj to, že za nami sú už len Rumunsko, Bulharsko a Litva.

Pokiaľ má niekto z poslancov záujem o pracovné skupiny, ktoré pracujú na minimálnej mzde a na odpojení minimálnej mzdy od inštitútu minimálnej mzdy od určovania výšky odvodov, musím povedať, že dva roky pracujú pracovné skupiny. Tieto pracovné skupiny, obidve pracovné skupiny, už som hovorila o tom, že vo väčšom počte zákonov, zhruba 40 bolo dohodnuté odpojenie inštitútu minimálnej mzdy, zostali zákony, ktoré sa týkajú zdravotného poistenia, samozrejme, sociálneho poistenia, ešte ďalšie dva zákony a tu naďalej pracuje pracovná skupina, ktorá sa skladá a je zastúpená tak odborármi, teda zástupcami zamestnancov, ako aj zástupcami zamestnávateľov. Samozrejme, menovacie dekréty tejto pracovnej skupiny nájdete na ministerstve práce a dokonca nájdete aj záznamy zo zasadnutia týchto pracovných skupín. Takže stačí, aby sa pani poslankyňa Sárközyová prišla pozrieť na ministerstvo, o ktorom toľko rozpráva, kde skutočne nebola a nevie, ako tam práca beží, takže odporúčam, aby sa prišla na to pozrieť.

K sociálnym podnikom. Prosím vám pekne, manažérske platy, ktoré sú tam postavené, pričom sociálny podnik musí fungovať päť rokov a podporovaný bude tridsať mesiacov, treba si uvedomiť, že tie dohodnuté manažérske platy a hodinová mzda je vlastne dohodnutá na určitý počet hodín a ten počet hodín v rámci celého projektu sa pohybuje od 350 hodín, ale presne neviem hornú hranicu, ale skutočne neexistuje, aby príjem presiahol 35-tisíc korún.

Takže poprosím, tiež sa je možné prísť pozrieť a nahliadnuť, pokiaľ poslanci majú záujem pozrieť sa do týchto sociálnych podnikov. To je len jeden z inovatívnych nástrojov. Ja musím hovoriť v rámci operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia o ďalšom nástroji, ktorý taktiež bude smerovať do hladových dolín, pani poslankyňa Sárközyová, pretože k tým hladovým dolinám patria Rimavská Sobota, Revúca, Veľký Krtíš a mám hovoriť, stačí si iba pozrieť štatistiku o viac ako 28-percentnej nezamestnanosti a nepôjdu tam iba tieto nástroje. Uvažujeme s globálnymi grantmi do týchto regiónov, kde sa uvažuje zhruba 10 miliónov eur globálny grant práve do Banskobystrického, Košického a Prešovského regiónu.

Od minulého štvrtka je vonku výzva, ktorá je taktiež zameraná, a teraz pripomínam, na pomoc malým a stredným podnikateľom, samozrejme, aj živnostníkom. Ide o pomoc, kde sme s ministerstvom hospodárstva uzatvorili dohodu o spolupráci a podporujeme tieto projekty pre podnikateľov, ktorí nepodnikajú dlhšie, nevyvíjajú dlhšie ako tri roky podnikateľskú činnosť a dokonca to môžu byť absolventi, ktorí skončili a absolvovali teraz v júni a môžu sa prihlásiť do súťaže. Dokonca, keď na túto výzvu predložia projekt, pripomínam, že môže sa stať podnikateľ v tomto období, už keď je výzva vypísaná. Ide o 300 miliónov podpory zo strany ministerstva hospodárstva, 300 miliónov zo strany ministerstva práce. Kým ministerstvo práce klasicky prispieva na mzdy, odvody, vzdelávanie zamestnancov, ale aj na poradenskú činnosť, trebárs, pre začínajúcich živnostníkov alebo vôbec podnikateľov ako-takých, tak ministerstvo hospodárstva bude prispievať na kapitálové výdavky hmotného i nehmotného charakteru.

Ja som vymenovala len niektoré podporné nástroje, ktoré budú financované z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a ktoré budú smerovať znovu do týchto istých regiónov, pretože aj program konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu, teda hovorím o konkrétnom opatrení, na ktoré je vyčlenených 600 miliónov korún, aj tento bude smerovať predovšetkým do regiónov tak, ako je to vo výzve obsiahnuté, kde je vysoká miera nezamestnanosti.

Čiže k tým hladovým dolinám ešte by som sa zmienila jednou vetou. Napriek tomu, že vládneme dva roky, robili sme všetko pre to, aby sme pomohli rodinám, ktoré žijú v týchto hladových dolinách a kde v roku 2004 prijatím celej plejády nových zákonov boli skutočne priam zdecimované a nie priam, ale boli zdecimované rodiny s deťmi, všetky opatrenia, ktoré sme prijali a budem o tom hovoriť pri uvádzaní ďalších zákonov, smerovali do takých troch základných oblastí. Jedna je oblasť podpory rodiny, druhá oblasť je pomoc občanom so zdravotným postihnutím a starším občanom a tretia je oblasť predovšetkým v oblasti zamestnanosti, aby sme tým ľuďom, ktorí sú schopní pracovať, aby sme ich skutočne začlenili do tejto spoločnosti, aby sme im vytvorili také podmienky, aby mohli pracovať, aby sme vytvorili pevnú, širokú sociálnu sieť, aby každý, kto sa do nej dostane, sa mohol odraziť odo dna a mohol začať žiť dôstojný život pri mobilizácii svojich vlastných pracovných síl.

Ja len pripomeniem, že táto vláda od nástupu do vlády pomáha rodinám v hmotnej núdzi a poviem, napríklad mamičke s dvomi deťmi dnes na základe popripravovanej legislatívy je to príjem viac ako 20, zvýšenie príjmu takejto mamičky s dvomi deťmi viac ako 27 tisíc korún ročne, čiže to je viac ako 2 tisíc korún mesačne.

Ďakujem za pozornosť, dámy, páni. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP