Čtvrtek 4. září 2008

Prvý deň rokovania

26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

4. septembra 2008 o 10.04 hodine

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, jednak mi predovšetkým dovoľte, aby som vás privítal, ale zatiaľ by som vás predovšetkým poprosil, aby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Čas jednoznačne naznačuje, že musíme pristúpiť k problematike, ktorú máme prerokovať na dnešnom rokovaní. Dobre. Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola zvolaná na žiadosť skupiny 30 poslancov Národnej rady. Poprosím vás, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

(Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných je 116 poslancov, za 9 poslancov, zdržal sa teda 1 poslanec, nehlasovalo 106 poslancov s tým samozrejme, že zisťovali sme iba prítomnosť poslancov, takže zisťujem, že je prítomných 116 poslancov, teda Národná rada je uznášaniaschopná.

Na tejto schôdzi budú overovateľmi poslanci Oľga Nachtmannová a pán poslanec Stanislav Kahanec. Náhradníkmi budú páni poslanci Jozef Líška a pán poslanec Imre Andruskó. O ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Marta Damborská, poslanec Ľuboš Micheľ, poslankyňa Iveta Radičová, poslankyňa Ľubica Rošková a pán poslanec Emil Vestenický.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako pristúpime k rokovaniu, je potrebné uviesť, že prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vymenoval 18. augusta 2008 poslanca Jána Chrbeta do funkcie člena vlády Slovenskej republiky a poveril ho riadením ministerstva životného prostredia. Týmto sa mandát poslanca Chrbeta neuplatňuje. Nastúpenie náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca vykonáme na schôdzi Národnej rady, ktorá sa začne 9. septembra 2008.

V rovnaký deň, teda 18. augusta 2008 pán prezident odvolal Zdenku Kramplovú z funkcie členky vlády Slovenskej republiky, poverenej riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a pani Zdenka Kramplová si uvedeným dňom začala uplatňovať mandát poslankyne Národnej rady.

Podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky zanikol mandát poslanca Mariánovi Haľkovi, ktorý bol náhradníkom za neuplatňovaný mandát pani poslankyne Zdenky Kramplovej. Prosím, aby uvedené skutočnosti vzala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie.

V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som na rokovaní Národnej rady privítal nového ministra pôdohospodárstva pána Stanislava Becíka a zaželal mu (potlesk), prirodzene, veľa úspechov v práci a dobrú spoluprácu z parlamentu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Národnej rady žiadajú na tejto schôdzi prerokovať

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Tento návrh má tlač 760. Tento návrh bol podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor. Taktiež bol tento návrh zaslaný vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska.

Teraz mi dovoľte, aby sme pristúpili k samotnému rokovaniu o tomto bode programu. Takže mi dovoľte, aby som požiadal pána poslanca Daniela Lipšica, aby ako poverený člen skupiny poslancov tento návrh uviedol. Pán poslanec Lipšic, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: "Štefan Harabin? Áno. Som ťa nespoznal vôbec po hlase, vieš?" (Smiech v sále.) "No tak telefón trošku mení hlas." (Ruch v sále.) "Čo máš nového?"

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Štefan Harabin sa nepýta, kto volá. Štefan Harabin pozná hlavu albánskej drogovej mafie Bakiho Sadikiho po hlase. Dôvod tejto schôdze je teda jasný. Jej ústrednou témou je jednoduchá otázka. Chceme, aby v slovenskej vláde sedel minister, ktorý sa kamaráti s hlavou albánskej drogovej mafie?

Pred dvomi rokmi pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády som túto vládu nazval mafia-friendly. Toto označenie spôsobilo búrku nevôle a kritiky zo strany vládnej koalície. Tento termín má tri slová: vláda, mafia-friendly. Po slovensky: vláda, ktorá sa kamaráti s mafiou. Čo vám na tomto slovnom spojení vadilo? Zrejme nie slovo vláda. Teda skúsme preskúmať tie zvyšné dve slová. Mafia a kamarátstvo.

Poďme najskôr k slovku mafia alebo mafián. Ako by sme nazvali osobu, ktorá bola na Slovensku trestne stíhaná pre obchodovanie s tromi kilogramami heroínu, bola odsúdená pre prechovávanie nelegálnych samopalov a brokovníc, podľa obžaloby stála na vrchole pyramídy početnej organizovanej skupiny realizujúcej obchod s drogami, osoba, ktorej komplici boli odsúdení vo Švajčiarsku a v Rakúsku na dlhoročné tresty odňatia slobody. Ako by sme nazvali osobu, voči ktorej bolo trestné stíhanie pre drogový zločin zastavené len preto, že za záhadných okolností zomreli kľúčoví svedkovia, ktorí ju usvedčovali z obchodu s heroínom?

Tretie slovo je kamarátstvo. Čo znamená pojem kamarátstvo? Sú pravidelné návštevy, tykania, žoviálna rodinná komunikácia prejavom kamarátstva? Je telefonát do práce, kde si dohodujete priateľské stretnutia a poznáte sa po hlase prejavom kamarátstva? Zrejme áno. Ktoré slovo vám teda prekáža?

Vrátim sa ešte k mafii. Čím je mafia iná ako všetky iné formy trestnej činnosti? Zoberiem si trochu citát už zosnulého talianskeho vyšetrujúceho sudcu Giovanniho Falconeho, ktorý vo svojej knihe Cosa Nostra popisuje takú zaujímavú príhodu. Popisuje príhodu, keď zatkli jedného talianskeho mafiána, starého muža na Sicílii a jeho kolega ho išiel do väznice vypočúvať a trochu posmešne sa pýta tohto mafiána tento mladý vyšetrujúci sudca: "Povedzte mi, čo je to mafia?" A tento trošku urazený mafián mu hovorí: "Pozrite, pán doktor, čo je to mafia. Predstavte si, že máte troch kandidátov na úrad provinčného prokurátora. Prvý z nich je absolútne skvelý odborník v trestnom práve. Druhý z nich má podporu všetkých vládnych strán a tretí z nich je absolútny kretén. A vyhrá ten tretí z nich. To je mafia."

Mafia znamená, že sa snaží nielen páchať nejaké násilné, drogové, ekonomické delikty, ale cez svoj vplyv v štáte, v justícii, na prokuratúre, na polícii chce zabezpečiť sebe a svojim predstaviteľom beztrestnosť. Stáť nad zákonom. To je definičný znak mafie oproti akejkoľvek inej trestnej činnosti. A základná otázka potom znie, kto vládne? Mafia alebo štát? Predstavitelia mafie sú pritom väčšinou ľahko identifikovateľní. Sú to členovia zločineckých a organizovaných skupín. A potom máme kolaborantov s mafiou alebo prisluhovačov mafie. Tí sú ešte možno horší ako členovia zločineckých skupín, lebo sa tvária, alebo snažia sa tváriť ako slušní občania. Tieto biele goliere umožňujú predstaviteľom mafie vyhýbať sa trestnej zodpovednosti. Umožňujú im stáť nad zákonom.

Osobitná nebezpečná forma trestnej činnosti je obchod s drogami.

Mnohí z nás čítali slávny román Krstný otec a vieme, že keď bol don Corleone istým Turkom tlačený, aby sa dal aj do obchodu s drogami, povedal nie. Stará mafia, drogy pre ňu boli neakceptovateľné. Prečo? Obchodovanie s heroínom spôsobuje bolesť, utrpenie a smrť stoviek nevinných ľudských bytostí. Obchodníci s heroínom prejavujú absolútnu neúctu k nevinnému ľudskému životu s jedným cieľom. Zarobiť obrovské peniaze. To nie sú peniaze ani z tendrov, ani z korupcie, to sú peniaze zo smrti nevinných ľudí. To sú krvavé peniaze. Keď sa minister spravodlivosti kamaráti s hlavou albánskej drogovej mafie, tak sú drogoví díleri na slobode. Sú v našich uliciach a mestách, ohrozujú našich blízkych. Ohrozujú tých najzraniteľnejších.

Dnešné hlasovanie teda bude o pomerne jednoduchej otázke. Či chceme, aby sme mali ministra tejto vlády, ktorý je kamarátom s hlavou albánskej drogovej mafie? Môžeme sa v mnohých veciach sporiť: o výške daní, systéme zdravotného poistenia či podobe Zákonníka práce, ale na jednej veci by sme sa sporiť nemali. Táto krajina si zaslúži, aby slušní ľudia mali navrch. Aby mafiáni a drogoví díleri boli zatlačení tam, kam patria. Aby sa predstavitelia mafie ministra spravodlivosti báli, a nie ho pozývali k sebe domov. (Potlesk.) Aby sa mali dobre tí, ktorí čestne pracujú, a nie tí, ktorí si na vysokom mieste nájdu vhodného kamaráta. Dnes pri hlasovaní si budeme musieť vybrať. Nikto asi nemôže zostať celkom neutrálny.

A preto, milé kolegyne, vážení kolegovia, na záver zopakujem pre nás všetkých otázku, na ktorú odpovieme hlasovaním. Chceme, aby v slovenskej vláde sedel minister, ktorý sa kamaráti s hlavou albánskej drogovej mafie? Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Máte slovo, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení ministri vlády Slovenskej republiky, milí kolegovia, kolegyne, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor ma uznesením č. 439 zo 4. septembra 2008 poveril funkciou spravodajkyne, preto dovoľte, aby som vás oboznámila so správou o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (tlač 760), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 775 z 28. augusta 2008 pridelil návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru NR SR, Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru NR SR pre európske záležitosti, Osobitnému kontrolnému výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitnému kontrolnému výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitnému kontrolnému výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu s termínom do rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil, aby Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský pripravil na schôdzu správu o výsledkoch prerokovania uvedeného návrhu v uvedených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali v určenom termíne ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedené výbory neprijali platné uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru podľa čl. 88 ods. 2 ústavy a príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením z 2. septembra 2008 neodporučil vysloviť ministrovi Harabinovi nedôveru.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport o návrhu nerokoval, a to z dôvodu, že nebol schválený vo výbore návrh programu rokovania výboru, čo vyžaduje § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády bol jedným z bodov schôdze tohto výboru, ktorý bol zakotvený v programe.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o návrhu nerokovali, nakoľko tieto výbory neboli uznášaniaschopné.

Ústavnoprávny výbor ako gestorský rokoval 4. septembra 2008. Uznesením č. 439 schválil správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vo výboroch. Súčasťou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh predkladatelia predložili k návrhu na zvolanie tejto schôdze a dovoľte, aby som vám tento návrh, ktorý bol predložený, prečítala.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (tlač 760): "Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky."

Vážení, to je obsah správy o výsledku prerokovania návrhu poslancov na zvolanie tejto schôdze.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za prednesenie spravodajskej správy.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne za poslanecké kluby prihlásili pán poslanec Vladimír Mečiar za Ľudovú stranu - HZDS a za SDKÚ pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Pokiaľ pristúpime k vystúpeniu prihlásených rečníkov do rozpravy, chcem vás informovať, že o slovo požiadal predseda vlády Slovenskej republiky a prednesie stanovisko vlády k predloženému návrhu.

Pán predseda vlády, máte slovo.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so stanoviskom vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Po oboznámení sa s obsahom poslaneckého návrhu je možné k jednotlivým dôvodom na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, uviesť nasledovné.

Pokiaľ ide o listinné materiály, o ktoré sa opiera poslanecký návrh, tieto neboli a nie sú obsahom trestného spisu v predmetnej veci, čo písomne potvrdil generálny prokurátor Slovenskej republiky. Štefan Harabin ako sudca neporušil svoje zákonné povinnosti, naopak, postupoval plne v súlade so zákonom.

Vláda Slovenskej republiky pripomína, že podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin má bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné. Predsedovi vlády Slovenskej republiky bol doručený záver preskúmania, ktoré vo veci bezpečnostnej previerky Štefana Harabina uskutočnil Národný bezpečnostný úrad na základe podaného podnetu. Národný bezpečnostný úrad konštatuje, že prešetril všetky okolnosti a informácie a zistil, že v súvislosti s osobou Štefana Harabina neexistujú žiadne bezpečnostné riziká. Takýto záver Národného bezpečnostného úradu, ako aj stanovisko generálneho prokurátora, že listinné materiály, o ktoré sa opiera poslanecký návrh, nikdy neboli a ani nie sú obsahom trestného spisu, stavia argumenty obsiahnuté v návrhu na odvolanie podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Štefana Harabina do polohy irelevantných, nepodložených a vykonštruovaných obvinení.

Pokiaľ ide o obsah pripravovanej legislatívy, teda ďalší dôvod, o ktorý sa opiera návrh skupiny poslancov, je vecou plnenia si povinností člena vlády v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečiť prípravu legislatívnych návrhov, napĺňajúcich Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, a to efektívne, avšak v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. V tomto duchu nie je potrebné a ani vhodné nahrádzať parlamentné prerokovanie návrhov noviel trestných kódexov konaním o vyslovení nedôvery členovi vlády.

K ďalšiemu dôvodu. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. januára 2005 Ústavný súd rozhodol, že vylúčenie aplikácie vtedy platného ustanovenia § 231 Exekučného poriadku, zakotvené v prechodnom ustanovení § 237 ods. 2 od 1. septembra 2003 nebolo v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Úprava vykonaná zákonom č. 356/2003 Z. z. v § 237 ods. 2, podľa ktorej od 1. septembra 2003 nebolo možné považovať za vysokoškolské vzdelanie potrebné pre výkon funkcie exekútora aj vysokoškolské vzdelanie získané v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 bola vyhlásená za protiústavnú.

Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2005 zákonodarca v súlade s čl. 125 ods. 3 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky a § 41a ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov reagoval na predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a zvolil techniku vypustenia, zrušenia tej právnej normy, ktorá bola Ústavným súdom Slovenskej republiky vyhlásená za protiústavnú. Vypustením tohto paragrafu citovaného zákona došlo teda k obnoveniu právneho stavu účinného od 1. septembra 2003. Priamo zo zákona sa vysokoškolské vzdelanie získané v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 2003 považuje za vysokoškolské vzdelanie získané podľa § 10 ods. 1 Exekučného poriadku.

V prípade, ak by zákonodarca chcel vylúčiť možnosť menovať za nových exekútorov aj osoby, ktoré by spĺňali aj podmienky vzdelania uvedené v Exekučnom poriadku, ustanovenie § 237 Exekučného poriadku by zákonom nezrušil bez ďalšieho, ale dal ho do súladu napríklad takým spôsobom, že sa ustanovenie § 231 nepoužije na novovymenovaných súdnych exekútorov, teda na osoby uchádzajúce sa o funkciu exekútora od 1. septembra 2005. Inak povedané, v čase vymenovania súdneho exekútora Štefanom Harabinom nebolo ustanovenie § 231 Exekučného poriadku obsolentné.

Nie je prípustné presné znenie výroku nálezu Ústavného súdu vykladať takým spôsobom, že rozpor § 237 ods. 2 s ústavou sa vzťahoval len na už vymenovaných exekútorov. Súdni exekútori vymenovaní ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky Štefanom Harabinom boli teda ustanovení do funkcie v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o ďalší dôvod v súvislosti s vedením konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov voči ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky je potrebné konštatovať, že v súlade s návrhom ministra spravodlivosti Slovenskej republiky požadujúcim zastavenie konania pre jeho zjavnú nedôvodnosť bolo dňa 16. mája 2007 predmetné konanie výborom pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady Slovenskej republiky zastavené.

Z uvedených dôvodov je potrebné považovať poslanecký návrh za účelový a neodôvodnený. Vláda sa ním zaoberala na svojom včerajšom zasadnutí 3. septembra 2008 a uznesením č. 592 vyslovila s týmto návrhom nesúhlas.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za prednesenie stanoviska vlády. O slovo požiadal navrhovateľ. Má slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán predseda vlády, budem stručný a zareagujem len na jednu vec.

Je to aj v stanovisku vlády, kde ste napísali, že prepis tohto telefonátu sa nenachádza v trestnom spise. To nikto ani netvrdil. Nachádza sa v inom spise. V dohľadovom spise Generálnej prokuratúry spisová značka III/2GPT228/93 na strane 256. Tam sa nachádza. Keďže námietka nebola podaná kvôli tomu, že došlo k výmene člena senátu, preto tá námietka nie je vo vyšetrovacom spise, ale je v dohľadovom spise, ktorý Generálna prokuratúra používa na odvolacie konanie. Citoval som spisovú značku, číslo strany, zrejme to budem ešte robiť dnes častejšie.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slota, to je len omyl? Dobre.

S faktickou poznámkou na vystúpenie navrhovateľa pán poslanec Brocka, má slovo.

J. Brocka, poslanec: Ja chcem, dámy a páni, doplniť môjho predrečníka, že stanovisko vlády, ktoré sme dostali všetci na stôl, je trojstranové, ale toho merita veci, čo je hlavnou príčinou, prečo poslanci Národnej rady navrhujú odvolať ministra spravodlivosti, tomu sa vláda venuje jednou vetou. Štefan Harabin, citujem, "ako sudca neporušil svoje zákonné povinnosti, naopak, postupoval v plnom súlade so zákonom".

Predseda vlády toto stanovisko doplnil jednou vetou, že Štefan Harabin, že ho preveril Národný bezpečnostný úrad a citoval, že neexistujú bezpečnostné riziká.

Prosím vás, pán premiér, my nenavrhujeme odvolať Štefana Harabina z dôvodu, či má, alebo nemá bezpečnostnú previerku. My ho navrhujeme odvolať preto, že je absolútne neprípustné v normálnom demokratickom štáte, aby minister spravodlivosti mal úzke kontakty na mafiu. Ja osobne nechcem, aby na čele slovenskej justície bol človek, ktorý si tyká s mafiánom.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mečiar s faktickou poznámkou? Nie. Takže ďakujem pekne. Budeme pokračovať v rozprave.

V mene poslaneckého klubu HZDS vystúpi pán poslanec Vladimír Mečiar, má slovo.

V. Mečiar, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, autor žiarivkového referenda z obdobia vzniku tohto štátu vždy, keď vystúpi a voľačo povie, tak sa človeku zapáli. Aj teraz to vystúpenie bolo veľmi inšpiratívne. Keď hovorí o tom, čo to je mafia a kto môže vyhrať vďaka mafii nejakú súťaž, keď absolútny, čo to bol? (Hlas v sále.) Debil? Prosím? Keď absolútny kretén sa môže stať funkcionárom, tak sa mi hneď rozsvietilo. Nebolo to tak, pán Lipšic, keď vás menovali ministrom? (Potlesk.)

Samozrejme rokovanie o tomto návrhu má svoje súvislosti vecné, časové a právne. Každý návrh na odvolanie je právny úkon, ktorý má mať svoje náležitosti a svoju presnosť. Je aktom, ktorým sa dáva informácia verejnosti inde. Ale ak tu počúvam, že vláda je mafiánska, tak v minulom volebnom období som z tých istých úst počúval, že celý parlament je mafiánsky. To bolo vždy, keď mal niekto iný názor ako pán Lipšic. Čo vie o mafii? To, čo čítal v Mariovi Puzovi? Vôbec ide porovnávať skúsenosť vlastnú alebo postoj k vecným riešeniam a k boju s mafiou so sudcom, ktorý stovky mafiánov poslal do väzenia, veľa razy niesol vlastný život ako riziko v rozhodovaniach o takýchto veciach. Kohože poslal do väzenia pán Lipšic? Alebo kohože odsúdil? Iba urobil pár chýb v obsahu zákonov, ktoré mu parlamentom prešli. A v dôsledku toho je ozaj niekoľko mafiánov na slobode, neboli potrestaní a boli včas prepustení. Ale spájať mafiu s vládou, dávať znamienko rovnosti, to mu treba dokázať, alebo sa s hanbou schovať pred verejnosťou a neukazovať sa viacej na nej. Samozrejme, keďže takéto veci neexistujú, zostáva druhá cesta. S hanbou prestať.

Ľudové porekadlo hovorí, že "nediv sa, keď priviažeš somára o plot, že ti robí iá". A to nevadí, keď somár robí iá, ale keď sa z toho stane mediálna kauza, tak potom je to iá rôznorodé a nadobúda podobu verejnosti, ale aj hodnovernosti, lebo tisíc razy opakované sa zdá, že je pravdivé. Keď hľadáme, že prečo takýto návrh vôbec do parlamentu prišiel, kto ho podal vieme, kto ho podpísal takisto. Tak zisťujeme, že je tu veľmi veľa súvislostí, ktoré sú skryté za týmto návrhom.

Po prvé, je tu časová súvislosť s tým, že sa bude voliť predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ľudia, ktorí používali najšpinavšie metódy až tak, že musela zasahovať Organizácia Spojených národov proti hlupákom, darebákom v politike a chráni predsedu Najvyššieho súdu Harabina pred odvolávaním, dneska robia to isté len inými metódami a vtedy použité argumenty, ktoré nikdy neboli preukázané a nikdy neboli zákonné. Prečo tí istí ľudia môžu s tou istou metódou pri ľahostajnosti ostatných pokračovať v tom istom ďalej. To už nie je náhodnosť. To už je jav, ku ktorému treba pristupovať ako k deformácii demokratického systému, ako k ľuďom, ktorým vlastné cítenie a úcta k právu a úcta k človeku sú absolútne cudzie. A neváhali na to zneužiť nikdy ani orgány činné v trestnom konaní, ani parlamentnú väčšinu, ani násilie, ani ohováranie, ani klebety. Toto sú politickí mafiáni. Toto sú oni. To nie sú len tí, ktorí chodia s pištoľami, kradnú a lúpia. To sú aj tí, čo lúpia ľudí o česť, šíria lži, zabíjajú morálku ľudí, dôveru k inštitúciám, dôveru k osobám. Práve preto, aby sa nestalo, žeby náhodou Štefan Harabin išiel kandidovať, alebo aby sa nestalo, že sa stane predsedom Najvyššieho súdu, z čoho istí páni oprávnene majú strach, tak bolo treba to urobiť teraz. Nepoškodia, len zasmradia. Všetci, čo to podpísali. A nezastavia to, čo sa stať má. Ale smrad je. Takže inak sa to nedá, tieto návrhy len hodnotiť.

Ďalej je tu súvislosť aj osobná. Vy viete, že nielen v minulosti boli útoky na Štefana Harabina, ale aj po nástupe do funkcie boli veľké útoky práve zo strany pána Lipšica. Čo spravil Štefan Harabin také trestuhodné okrem toho, že vysvetlil, v čom sú jeho názory na spravodlivosť a fungovanie spravodlivosti iné a dneska funguje lepšie. Podstatne lepšie vo všetkých smeroch a zložkách ako predtým.

Dovolil si urobiť jednu vec. Dal podanie orgánom činným v trestnom konaní, aby preskúmali, či v súlade so zákonom na svoju osobnú reklamu a propagáciu si nechal robiť sociologické prieskumy pán Daniel Lipšic za štátne peniaze. Podozrenie je odôvodnené a konanie vo veci prebieha. Je druhá vec, že to konanie vo veci je predlhé, ale isté, že smeruje k osobe, lebo jediný, kto mal z toho osoh, jediný, kto to podpísal, jediný, kto dával príkaz na preplatenie je Daniel Lipšic. A jeho pomstivá dušička sa rozhorela ešte viacej a od tej doby nenachádza na Harabinovi nič dobré. Ani nenájde.

Ďalej je tu aj druhá súvislosť. Takisto ministerstvo spravodlivosti opúšťa druhé podanie, ktoré hovorí o podozrení zo zneužití právomoci verejného činiteľa. Totiž, keď sa pripravovali advokátske skúšky v minulom období, išlo o rok 2001, pán vedúci úradu Daniel Lipšic navrhuje podpisom zo 6. novembra 2001 pána Daniela Lipšica na vykonanie advokátskych skúšok napriek tomu, že podmienky pre ne nespĺňa, napriek tomu, že falšuje a uvádza, že má päť rokov praxe aj sedem mesiacov, a to tým, že pracoval ako vedúci projektu konkurzného práva v poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky, základnú službu na prokuratúre v Prešove, ak advokátsky koncipient bol dohromady sedem mesiacov. Ale podmienka je dlhšia. Čiže Daniel Lipšic navrhol Danielovi Lipšicovi a minister spravodlivosti najprv nesúhlasil, potom súhlasil, aby mohol skúšky vykonať.

Nuž, vážení, každý jeden človek, ktorý neoprávnene používa titul, doklad o nadobudnutí kvalifikácie, z politiky a verejnej činnosti odchádza. Nieže nás tu bude poučovať a vystrkovať sa. Odchádza preč, lebo neoprávnene používa kvalifikačnú skúšku, ktorej podmienky nesplnil.

Samozrejme, aj v samotnom príbehu pán Lipšic mal výnimku. Každý musel napísať rozsudok vlastnou ruku, iba pán Lipšic mal výnimku v tom, že rozsudok si písal na počítači. Bol v tom počítači a prepisoval ho, nebol. Dneska nikto nevie. Ale prečo mu boli urobené dve výnimky aj v nesplnení podmienok, aj v spôsobe, aký sa skúška kládla v porovnaní s inými. V tomto štáte sú tisícky advokátov, prokurátorov, sudcov, ktorí kvalifikovane pristupujú a starajú sa o svoju kvalifikáciu. Nikto z nich ju nezískal podvodom. Až na jedného. Daniela Lipšica. A Harabin si dovolí poukázať na to, že takéto niečo existovalo, pretože mnohí pochybujú, tu máte doklad, Daniel Lipšic 6. november, minister 8. november. Kto neverí, nech k tomu beží. Pokiaľ ide o tieto dve veci, samozrejme, že majú súvislosť so vzťahom k osobe. Alebo to sa hľadá pomsta akýmkoľvek spôsobom.

Ďalej pokiaľ ide o predmetné vzťahy a veci, o ktorých treba rokovať. Prvá. V každej spoločnosti sa skúma nielen dôkaz, ale aj spôsob, ako bol získaný. Ak pán Lipšic ide ukazovať tu papier, že nie v trestnom spise, ale niekde inde je niečo zaznamenané, tak pretože o súdoch voľačo viem, tak viem, že sú tieto dokumenty prísne utajené, že sú v zapečatených obálkach a že prístup k nim majú iba vyhradené kvalifikované osoby. Ako Daniel Lipšic získava takéto doklady? To je mafiánstvo. To nie je čestnosť. Rovný rovného si hľadá, trafení gágajú. (Smiech v sále.)

Pokiaľ ide o túto súvislosť, treba veľmi jednoznačne povedať, či parlament sa vôbec má zaoberať dokladmi, v úvodzovkách dokladmi, ktoré sú získané pochybným spôsobom. Či sa má zaoberať vôbec nejakým papierom, ktorý nie je nikým podpísaný, napísaný nie je v trestnom spise a ten, ktorý mal byť údajným podávateľom ani nevie, že také niečo robil. Ako je možné na základe tohto spochybniť vládu ako mafiánsku a spochybniť ministra spravodlivosti vo funkcii. Ako? Kto podvádza verejnosť, kto je podvodník. Skoro profesionál. Lebo to opakuje stále a robí si z toho metódu politickej popularity a robí si z toho kampaň preto, aby vyzeral ako niekto, na kom treba stavať budúcnosť, div že nie budúcnosť KDH.

Pokiaľ ide o tieto spôsoby, ktoré sa uplatnili voči Harabinovi, boli uplatnené voči Lexovi, boli uplatňované voči mne, boli uplatňované voči ďalším členom vlády, je to trvalá metóda jednej skupiny v tomto parlamente. Buď sa s tým politika vysporiada, alebo bude smrdieť a zasvinená stále. Inak sa to už urobiť nedá.

Pokiaľ ide o otázky vecných pripomienok a prístupov k danej situácii, ak sa stavia na prepise telefonického rozhovoru. Tiež nie je súčasť trestného spisu. Musel by byť vyňatý, ak bol z niekade inakade. Ak bol vyňatý inakade a iným zákonným spôsobom, tak potom nás zaujíma, aké je na to stanovisko prokuratúry. A generálny prokurátor listom zo dňa 28. augusta 2008 napísal: "Listinné materiály, na ktoré sa ma pýtate a ktoré boli aj produkované v printových a elektronických médiách, neboli a nie sú obsahom trestného spisu." Podpísaný Trnka vlastnou rukou.

Nie sú obsahom trestného spisu. (Hlasy v sále.) Ako je možné, že doklady, ktoré nie sú v trestnom spise, alebo akékoľvek papiere sa dostávajú na rokovanie tohto parlamentu ako hodnoverné, preverené a preskúmané. Neboli predmetom verifikácie v konaní, ktoré mu predchádzalo.

Ďalej, v čom sa vidí zavinenie Harabina. Sú dve súvislosti. Rozhovor, ktorý bol pred 14 rokmi. V médiách sa prezentuje, ako by bol včera. Pán Lipšic dneska i medzitým hovoril o priateľskom vzťahu, ktorý má, nie mal, má s drogovým dílerom. Je akýkoľvek minimálny dôkaz, že okrem tohto telefonátu existoval nejaký iný kontakt za 14 rokov? Nie je. Všetci toto tvrdia, sú dôkazmi ľudí. Klamú. Ako to takto môžete. Aj autority, ktoré, povedzme, tých pár ľudí, ktorí to podpísali, čo si zaslúžia úctu. Ak nie je takýto dôkaz, tak ako môžete hovoriť, že má kontakty s drogovým dílerom?

Druhá otázka je, ak ideme ďalej. Aká je zodpovednosť za toto konanie. Pokiaľ ja viem, keby ten telefonát bol v tom, ako bol, bol zdvorilo odmietnutý akýkoľvek návrh na kontakt a stretnutie, nebolo jasné, kto volá, nevolal Štefan Harabin, nedošlo k rozhovoru, k žiadnemu schvaľovaniu alebo k rozhovoru o trestnej činnosti, k návrhu, ktorý bol odmietnutý, Harabin sa vzdal konania vo veci nie prosto k Sadikimu, poznal jeho manželku z dôb, keď pracoval v Poprade, tiež nemá o čom hovoriť a tiež to má slúžiť k nemu ako zlo, konal úplne čestne a otvorene, ale sú tu aj iné súvislosti. Veď predsa trestné stíhanie sa začalo po tomto rozhovore 12 dní.

Mohol Harabin vedieť, že tá osoba bude trestne stíhaná? Ak teda po roku 1998 bolo známe, že zo Švajčiarska idú doklady o tom, že ho považujú za hlavu drogovej mafie a ministerstvo spravodlivosti osem rokov patrilo kresťanským demokratom, čo ste robili? Prečo ste ho nevydali, prečo ste ho nebrali na zodpovednosť, ministerstvo vnútra vám tiež patrilo, prečo ste nesúdili, nestíhali, nedokázali. Naopak, v týchto oblastiach a veciach je zbavený viny a netrestaný. Kde je miera vašej politickej zodpovednosti?

Harabin predsa nevstupoval do prípadu, žeby on zabránil vydaniu nejakého zločinca, stíhaniu zločinca. Ale vy ste nič nerobili. Prečo? Na Lexu ste vedeli urobiť a na Sadikiho nie. Prečo? Zrazu ho nikto nepozná, je to jedno, ktorémukoľvek z nás čo sa stane. Ale vy ste mali právomoc a povinnosť takto konať a nekonali ste. Dokonca aj Daniel Lipšic mal túto právomoc a moc konať. Dneska tu ujúka. Nad čím? Nad vlastnou zbabelosťou, nekvalifikovanosťou alebo nestatočnosťou, že nevedel tieto kroky urobiť vtedy a bude stotožňovať s dnešným časom? To je tiež o morálke. A keď rozprávame o morálke a o tom, že sa rozprával s človekom podozrivým z trestnej činnosti, tak páni z KDH, veď vy ste s odsúdeným za korupciu sedeli v najvyššom straníckom orgáne. Vy ste sa s ním každý deň rozprávali. Vy ste spolu s ním hlasovali. Vy ste sa ukazovali na verejnosti s odsúdeným, nie s podozrivým, a pritom pokojne váš predseda bol predseda parlamentu, váš Lipšic, podpredseda terajší bol minister spravodlivosti, bývalý podpredseda Palko bol minister vnútra. Čo ste robili vo funkciách, ak teda kontakt s osobou odsúdenou alebo už podozrivou je dôvod na odchod z funkcií. Tak ako to, že ste boli v dennom kontakte s osobou odsúdenou, tak ste všetci na zadkoch sedeli a poberali platy, ktoré podľa všetkého tam nemali byť. Ak morálka, tak jedna a pre všetkých rovnaká. Mali ste odsúdeného funkcionára a kolegu, dokonca sa stalo aj to, že tomuto kolegovi sa stratili spisy na vnútre a minister vnútra bol funkcionár KDH a nedialo sa nič. A sedeli ste ako tri peniaze, nahrávky neboli naraz, lebo neboli porobené kópie, stratili sa len originály. Akú morálku to máte? Akú morálku to máte, čo ste to za charaktery? Akí ste to ľudia? A pokojne ste to urobili a pokojne ste to rešpektovali.

Čiže Harabin pred 14 rokmi mal jeden telefonický rozhovor, ak ten telefonický rozhovor prijal, dôkaz o ňom nemám, v trestnom spise nie je, zo zapečateného spisu musel ho niekto získať protizákonným spôsobom, Národnej rade sa posúva ako dôkaz, na základe ktorého by mala dneska rozhodovať, pritom konanie o vine podstatne horšie podpísaných má byť tolerované alebo zhojené pred verejnosťou lžami poskytovaním pochybných dôkazov, ak vôbec to dôkazy sú. Ja tvrdím falzifikát. To nemôže byť efektívne získaný doklad, preto sa treba aj tak k tejto veci postaviť.

Ďalej sa vytýka Harabinovi, že použil služobné auto na súkromný účel. Aká hrôza. Podľa zákona, a tento parlament ten zákon schválil ešte v dobe mojej vlády, je ministrovi pridelené vozidlo na osobné účely. Na akýkoľvek účel, môže s ním urobiť čokoľvek, koľko chce na 24 hodín denne. Vozidlo, dvaja vodiči. Každý člen vlády to mal, každý to má. K akému porušeniu zákona došlo? Môže čokoľvek poslať, zobrať, doviezť, odviezť, posadiť do toho auta, urobiť to, čo chce. Robili ste to všetci, ktorí ste boli vo vláde.

Pokiaľ ide o exekútorov, tým sa nebudem zaoberať, pán predseda vlády Robert Fico toto dostatočne vysvetlil, ale pokiaľ ide o oslabovanie boja a politiky trestnej činnosti, tak sa o tom porozprávajme. Vďaka chybám, ktoré boli prijaté v zákonoch, bolo možné, že niekoľko mafiánov bolo prepustených na slobodu a nebolo ich možné držať ďalej vo väzení. To sa stalo. Bolo to predmetom kritiky práve ministra Harabina vo vzťahu k bývalému ministrovi, kde hovoril o konkrétnych prípadoch, konkrétnych chybách. Vďaka inštitúciám, ktoré boli poprijímané v Trestnom zákone sa sťažil boj s kriminalitou v mnohých oblastiach a sudcovia sami v dobe prijatia upozorňovali, nerobte to, je tam obrovské množstvo chýb a vecí, ktoré nám procesne sťažia celý priebeh a celé dokazovacie konanie.

Vďaka tomuto je možné, že dvaja ľudia spáchajú vraždu, jeden udá toho druhého a ten, čo udáva, zostane na slobode. Považuje sa za nevinného. Vďaka opatreniam, ktoré urobil Daniel Lipšic ako minister je možné, že Slovenská republika ako jediný štát na svete, a myslím, že ešte jeden je v Afrike, platí zamestnancov štátu za to, že provokujú občanov k trestnej činnosti, a keď ich vyprovokujú, tak ich súdi.

Čiže nie prevencia pred porušovaním zákonov, nie ochrana práva a právneho poriadku, ale navádzanie na trestnú činnosť platené štátom. Slováci sú jediní, ktorí to robia vďaka týmto hlúpym zákonom. A prechádza to zatiaľ. A nie a nie takejto hlúposti sa zbaviť. Samozrejme, že boli a budú agenti, ale nie na to, aby boli platení štátom za provokovanie trestnej činnosti.

Keď sa vrátime do histórie, posledné takéto, čo bolo, bol Žingor, ktorý bol vyprovokovaný agentmi komunistickej Štátnej bezpečnosti a KGB k odbojovej činnosti. Keď bol k nej vyprovokovaný, tak ho za to obesili. A tu sa deje niečo podobné. S čím to je analógia? Kto to takéto zaviedol? Harabin, ktorý to rieši, alebo Lipšic, ktorý sa dneska tvári, že má svätožiaru nad hlavou? Toto je ten boj proti trestnej činnosti? Na koľko vecí sme upozorňovali v trestnom konaní, v poriadkoch a v ostatnom, že podstata súdnosti zaniká v štáte, kde je možné, aby sa o veciach rozhodovalo 20 rokov.

Jedna z podstatných vecí, ktorú Harabinovi nikto nikdy neuprie, je práve v tom, že dokázal znížiť dĺžku konania všetkých prípadov ležiakov pod päť rokov. Zrýchlil sa celý obeh rozhodovania a činnosti súdov a ešte budú prijaté zákony, ktoré to ešte urýchlia. Vracia sa autorita sudcom. Prečo, keď tak záležalo na boji proti kriminalite boli sudcovia permanentne finančne znevýhodňovaní. Až nástupom Harabina došlo k ich spoločenskej rehabilitácii a prvýkrát dostali plat. Dovtedy dostávali len odmeny. Prečo to bolo? Kto to takto bojoval, že oslaboval orgány činné v trestnom konaní? Ich sociálne istoty, ich zázemie, ich poradie.

Kto zaviedol rôzne stupne rozhodovania a politických preferencií pri menovačkách? Kto to robil? Harabin je nominant za HZDS, ale nikto z HZDS v živote si nedovolí povedať, že má byť ten alebo onen vo funkcii. Nikto. Lebo súdy sú v pravom slova zmysle nezávislé a v takomto majú aj vytrvať a zostať. Aj rozhodovanie má byť v tomto smere nezávislé.

Takže, dámy a páni, keď hodnotíme boj proti trestnej činnosti, tak ideme súdiť človeka alebo rozhodovať v tomto parlamente o človeku, ktorý má za sebou dve stovky mafiánov odsúdených za závažnú kriminálnu činnosť, z toho niekoľko desiatok na doživotné väzenia. A ideme hovoriť, že je s nimi spojený. No spojený ako sudca s obžalovaným, ale iný kontakt tam nie je. A idú ho súdiť tí, ktorí tomu absolútne nerozumejú. A idú tu hovoriť o niečom inom. A ktorí sami už narúšajú svojím konaním takéto stanoviská.

Pokiaľ ide o postoje, ktoré sú, citoval som generálneho prokurátora a jeho list zo dňa 28. augusta 2008. Samozrejme, malicherná dušička pána Lipšica by sa neuspokojila, a tak išiel aj na Národný bezpečnostný úrad, aby preverili všetko, čo sa stalo a zobrali previerku pánovi ministrovi vnútra. Tak si dovolím povedať, že po vyhodnotení všetkých zistených skutočností Národný bezpečnostný úrad dospel k záveru, že neboli naplnené pojmové znaky žiadneho z bezpečnostných rizík v zmysle § 14 ods. 2 zákona a pán minister Harabin má naďalej bezpečnostnú previerku.

Čiže najvyšší orgán zaoberajúci sa bezpečnosťou štátu potvrdzuje dôveryhodnosť človeka, ktorého chcú tu niektorí lapaji znevážiť. To sa predsa nerobí. A ak, tak je možný aj postup druhý, že Národný bezpečnostný úrad si preverí aj pána poslanca Lipšica. Ten má tiež previerku. Môže byť držiteľ previerky človek, ktorý sa takto zaoberá utajovanými skutočnosťami? Vôbec, ako sa k nim dostáva, ako nakladá so záujmami štátu na istých dokladoch.

Samozrejme, že ak pán Lipšic je dôvodne podozrivý z dvoch trestných činov, na ktoré upozornilo ministerstvo spravodlivosti, nebude mať Harabina rád. Mňa Dzurinda aj do basy posielal, a predsa ho znášam. To už musí byť človek trošku väčší, aby tomu rozumel. Ale Lipšic je veľmi malý na to, aby tomu porozumel.

Takže toto sú skutočnosti, ktoré treba brať do úvahy. Pretože tu sa ustálila metóda politického života, ktorá v tomto parlamente bola dva roky. A deformuje spoločenský život, politiku aj obsah rozhodnutí a vedomie občanov, aj zmysel práva, navrhujem, aby Národná rada rozhodla najprv o návrhu navrhovateľov a aby Národná rada prijala uznesenie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (tlač 760).

"Národná rada Slovenskej republiky po a konštatuje, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sa opiera o listiny, o ktorých je dôvodné podozrenie, že sú falzifikáty a majú slúžiť len na ďalšie znevažovanie člena vlády a spochybňovanie plnenia jeho funkcie.

Po b žiada orgány činné v trestnom konaní, aby posúdili, či predloženie týchto listín pripojených k návrhu, o ktoré sa návrh skupiny poslancov opiera a či v tejto súvislosti aj postupom poslancov a orgánov činných v trestnom konaní bol porušený zákon vrátane vyvodenia prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti. Navrhujem, aby sa o tomto návrhu na tomto konaní hlasovalo tiež a návrh predkladám pani predkladateľke."

Ďakujem. Kto chce, pochopil. Kto nie, niet mu pomoci. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP