Úterý 1. července 2008

Piaty deň rokovania

24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

1. júla 2008 o 9.00 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem všetkým príjemný deň.

Otváram piaty rokovací deň 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci a poslankyne: pani Milada Belásová, pán László Miklós, pán Ivan Mikloš, pán Zsolt Simon a pán Ján Slota.

Mali by sme teraz pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Je to tlač 685. Konštatujem ale, že navrhovateľ pán Mečiar sa nenachádza v sále, a preto pristúpime v zmysle schváleného programu k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Dávam teraz slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely zákona... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prepáčte, ešte ja som nezaregistroval, ospravedlňujem sa. Bola tam na tabuli procedúra, ktorú chce realizovať pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, len bol by som nerád, keby celý týždeň sme pokračovali tak v schôdzi, že my štyria, ktorí sme prihlásení do rozpravy k bodu o odvolávaní pána poslanca Minárika z funkcie predsedu výboru, aby sme tu museli stále sedieť a čakať, kedy náhodou príde pán poslanec Mečiar, ktorý je navrhovateľ. Čiže prosil by som, keby ste boli taký dobrý a dali nejaký pevný dátum, aby vedel dopredu o tom pán Mečiar aj my. Samozrejme, my tu radi sedíme, ale zase 24 hodín by sme tu neradi sedeli a čakali, kedy náhodou príde.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, postupujem obvyklým spôsobom. Pokiaľ tu nie je prítomný navrhovateľ, tak nemôžeme o tom bude rokovať. Včas sa dozviete po konzultácii s navrhovateľom a s vedením parlamentu, kedy tento bod bude definitívne zaradený, tak aby ste tu nemuseli stále čakať na príchod pána Mečiara.

Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Dovoľte mi teda uviesť návrh novely zákona o rokovacom poriadku, ktorej účelom je zmeniť systém registrácie po tom, čo sa v Národnej rade udial podvod s podpisovaním poslancov. Myslím si, že táto situácia, ktorá sa udiala, znižuje dôveryhodnosť Národnej rady, pretože keby ktokoľvek z našich občanov zamestnaných kdekoľvek urobil takúto vec, tak na druhý deň už nie je zamestnaný. Ak budeme mať ako poslanci osobitný spôsob privilégií, kde aj zastupovanie za iného bude môcť byť akceptované a nebude môcť byť sankcionované, považujem to za stav, ktorý naďalej bude prehlbovať nedôveru našich občanov k parlamentu.

Návrh spočíva v tom, že by sa poslanci nepodpisovali, ale registrovali v sále elektronicky do 14.00 hodiny a po 14.00 hodine kedykoľvek, kedykoľvek by boli v sále, s tým, že by sa vlastne vylúčila možnosť zastupovania a veľmi ľahko by sa vedel odhaliť prípad podvodu, ktorý sa stal pred niekoľkými mesiacmi.

Zároveň sa do disciplinárnych previnení v zákone o rokovacom poriadku zahŕňa porušenie zákazu zastúpenia pri registrácii účasti na schôdzi Národnej rady.

Pán predsedajúci, ja som presvedčený, že v tomto smere mimoriadne alibistický postoj zaujal pán predseda Národnej rady, ktorý napriek existencii potrebného množstva dôkazov vo veci nekonal. Myslím si, že v takom prípade je náležité, aby návrh zákona spresnil podmienky tak, aby nielenže k tomu nedochádzalo, ale aby ak k tomu dôjde, bolo možné vyvodiť zodpovednosť voči tým, ktorí tak konajú. Pán predsedajúci, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je v tomto prípade ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jaroslavovi Paškovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 10. júna 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 663). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že návrh zákona obsahuje formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh zákona bude mať priamy dopad na Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bude povinná vytvoriť softvérové riešenie návrhu. Keďže nie je jasné, ako sa zabezpečenie bude riešiť, predkladateľ konštatuje, že nie je možné finančný dopad vyčísliť. Uvádza ďalej, že návrh nepredpokladá nárok na nové pracovné sily a nebude mať vplyv na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest a životné prostredie.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Konštatuje, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vážené kolegyne, kolegovia, pretože hlasovaním o bode 22 (tlač 647) sme problematiku dokumentovania účasti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky už otvorili, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného zákona, aby sme v podstate tú istú problematiku neotvárali v dvoch zákonoch súčasne. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne. Pán navrhovateľ. Počkajte momentík ešte, pozrieme, či sa ešte ďalší niekto prihlási. Už sa nikto nehlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a slovo má pán navrhovateľ v rozprave. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Keď dal pán spravodajca návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu zákona, tak ja dávam v rozprave procedurálny návrh, aby sa pokračovalo v rokovaní o návrhu zákona.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami nevystúpil nikto, konštatujem, že sme rozpravu ukončili.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu, v súlade s dohodou z politického grémia budeme hlasovať o 11.00 hodine.

Ďalej nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 674. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 673.

Teraz dávam slovo poslankyni Tatiane Rosovej, aby návrh zákona uviedla. Pani poslankyňa, nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám novelu vysokoškolského zákona, ktorou by som rada pomohla vyriešiť jeden veľmi praktický problém. Je to teda novela, ktorá nemá žiaden politický, žiaden ideologický rozmer. Je to novela, ktorá je veľmi jednoduchá a, som o tom presvedčená, jednoducho praktická. Touto novelou by sa totižto mala riešiť situácia alebo zlepšiť situácia, ktorá sprevádza proces udeľovania titulu profesor. Tento proces je vo vysokoškolskom zákone regulovaný viacerými opatreniami. Niektoré veľmi dôležité pre pochopenie, prečo túto novelu predkladám, si vám dovolím z toho odcitovať.

Paragraf 6 hovorí o rozsahu samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy, samosprávnej pôsobnosti. A hneď v odseku 1 sa hovorí, že do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí podľa písmena h) udeľovanie vedecko-pedagogického titulu docent a profesor. Teda patrí udeľovanie titulu do samosprávnej pôsobnosti, nikomu inému.

Paragraf 10 hovorí o tom, že rektor predkladá ministrovi návrhy na vymenovanie profesorov prezidentom schválené vo vedeckej rade vysokej školy a vedecká rada prerokúva a schvaľuje návrhy na vymenovanie profesorov. Čiže je úplne jasné, kto nesie zodpovednosť za vymenovanie profesorov, v koho kompetencii je to. Opakujem, je to v samosprávnej kompetencii vysokej školy a celým týmto procesom je poverená vedecká rada fakulty a vedecká rada vysokej školy. Rektor potom následne je povinný na návrh tejto vedeckej rady odovzdať návrh ministrovi a ten ho posiela prezidentovi republiky.

No a, samozrejme, na to, aby existovala nejaká kontrola nad kvalitou udeľovania týchto titulov, aby existovala záruka, že tieto tituly sú udeľované v ich zmysle a v duchu, ktorý sa sleduje udelením titulu profesor, je tu Akreditačná komisia, Akreditačná komisia, ktorá taktiež podľa vysokoškolského zákona v platnom znení v § 82, § 83 je kompetentná posudzovať spôsobilosť uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov. Takže toto posudzovanie spôsobilosti vedeckých rád a vôbec vysokých škôl patrí do kompetencie Akreditačnej komisie, ktorú menuje vláda. A to je práve ten nástroj štátu, nástroj vlády, nástroj ministerstva na kontrolu kvality, na dozor nad tým, aby sa tieto tituly udeľovali tým, ktorí si ich skutočne zaslúžia. Na rozdiel od toho minister podľa vysokoškolského zákona (§ 102) predkladá na základe návrhov vysokých škôl prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie profesorov, vymenovanie rektorov a odvolanie rektorov. No a to je vlastne všetko. "Predkladá na základe návrhov vysokých škôl návrhy na vymenovanie profesorov prezidentovi republiky."

Ďalej sa celý tento proces veľmi podrobne špecifikuje vo vyhláške č. 6/2005 Z. z., ktorá hovorí jasne o kompetenciách a postupe vedeckej rady fakulty a vedeckej rady univerzity. Tieto inštitúcie, teda vedecká rada fakulty, vedecká rada vysokej školy, majú v tejto vyhláške na každé svoje konanie stanovenú lehotu, zhodou okolností lehotu 30 dní. A pointa môjho zákona tkvie v tom, aby rovnakú lehotu (30 dní) malo aj ministerstvo na to, aby návrhy na vymenovanie profesorov posunulo prezidentovi republiky, pretože v súčasnom znení zákona takáto lehota pre ministerstvo nie je a nie je ani v uvedenej vyhláške.

Prečo ale považujem za problém, že táto lehota neexistuje. Stretli sme sa v minulosti a vo veľmi viditeľnej až vypuklej forme práve v minulom kalendárnom roku s tým, že v prípade niektorých profesorov vymenovaných vedeckými radami svojich vysokých škôl sa proces posunutia ich dokladov z ministerstva do prezidentskej kancelárie naťahoval tak neúmerne dlho, že od začiatku celého ich procesu vymenovania za profesorov prebehlo viac ako rok do obdobia, kedy boli vymenovaní. A dovolím si teda poznamenať, možno by ubehol viac než rok, keby som už s podobnou novelou nebola vystúpila a nebola by som upozornila na tento problém pred niekoľkými mesiacmi, pretože na základe snáď aj tohto môjho návrhu došlo k mimoriadnemu vymenúvaniu profesorov v máji, hoci podľa pôvodných plánov to malo byť až v septembri tohto roka.

Takže ale naspäť k môjmu návrhu zákona, resp. novely. Ide mi o to, aby existovala 30-dňová lehota, v ktorej je ministerstvo povinné posunúť všetky príslušné doklady na Kanceláriu prezidenta republiky. Stretla som sa už s oponentúrou voči tomuto s tým, že 30 dní môže byť pre ministerstvo málo. Chcem teda jasne povedať a vysvetliť vám, čo je kompetenciou ministerstva v tomto procese, a opýtať sa teda potom, či naozaj si niekto myslí, že na to 30 dní nestačí. Pretože na rozdiel od vedeckých rád, či už fakulty alebo vysokej školy, ministerstvo vlastne podľa vlastnej vyhlášky má za úlohu jediné, vedecká rada vysokej školy návrh na vymenovanie za profesora schváli, rektor návrh predloží spolu s dokladmi o predchádzajúcom priebehu vymenúvacieho konania okrem dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. f) ministrovi školstva Slovenskej republiky alebo vecne príslušnému ministrovi. Výsledok písomne oznámi ministrovi a uchádzačovi o vymenovanie za profesora do 30 dní od schválenia rady vysokej školy. No a zdôrazňujem, uvádza sa v tejto vyhláške, že sa ministerstvu predkladajú všetky príslušné dokumenty okrem tých, ktoré určuje § 4 ods. 2 písm. f). A to sú najvýznamnejšie vedecké práce, odborné práce alebo umelecké práce, učebnice, učebné texty, doklady o umeleckých dielach alebo umeleckých výkonoch. Takže s týmito nemá ministerstvo nič spoločné ani ich nemá prečo a ako dostať. To znamená, že nemá ich prečo a ako posudzovať a vyjadrovať sa k nim. Jediné, čo má posudzovať a čo teda vyplýva z ostatných odsekov a paragrafov tejto vyhlášky, sú doklady, dokumenty, zoznamy. A na to, nehnevajte sa, dámy a páni, 30 dní ministerstvu stačiť určite musí.

A navyše opakujem to, čo som zdôraznila na začiatku. Ministerstvo sa obsahovou a kvalitatívnou stránkou v tejto fáze procesu menovania za profesorov nemá čo zaoberať. Takže myslím si, že je slušné, prirodzené a rozumné, aby ak všetci účastníci konania majú stanovené pre svoj podiel na ňom jasné lehoty, aby teda takú lehotu malo aj ministerstvo školstva. A ak zo všetkých zainteresovaných inštitúcií je výkon požadovaný od ministerstva školstva v tomto procese menovania profesorov jednoznačne najmenej náročný, som presvedčená, že lehota 30 dní je viac než dostačujúca. Toľko k novele. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Pán poslanec, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 108 z 10. júna 2008 a podal spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 674.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil poslanecký návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 673 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

Zámerom návrhu zákona je ustanoviť primeranú lehotu ministrovi školstva Slovenskej republiky na predkladanie návrhov a ich doručenie rektorom prezidentovi, ktorému prislúcha podľa Ústavy Slovenskej republiky právo vymenovať vysokoškolských profesorov na návrh schválený vo vedeckej rade vysokej školy.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam Národnej rade po rozprave o návrhu zákona, aby sa uzniesla na tom, že podľa § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Pritom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 4. septembra 2008 a gestorský výbor do 5. septembra 2008.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že ani k tomuto návrhu zákona som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy písomnou formou. Preto teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, pani navrhovateľka, pán Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.

Pani navrhovateľka, vy môžete kedykoľvek na základe požiadania vystúpiť, bez toho, že by ste sa museli prihlásiť cez tabuľu.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom poslaneckého návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je upraviť zákonné právomoci ministra školstva v súvislosti s postupom pri vymenúvaní profesorov vysokých škôl. Podľa predloženého poslaneckého návrhu zákona, návrhy na vymenovanie profesorov doručené rektormi vysokých škôl ministrovi má minister školstva postúpiť prezidentovi Slovenskej republiky najneskôr do 30 dní od ich doručenia.

Pani poslankyňa Rosová svojím návrhom zákona zavádza nejednotný postup v postupe pri získavaní vedecko-pedagogického titulu profesor medzi vysokými školami. Ponecháva nezmenený postup v prípade štátnych vysokých škôl. Pozrime si § 43 ods. 4 písm. c), § 44 ods. 4 písm. b), § 45 ods. 3 písm. b) zákona o vysokých školách. Navrhovateľka v dôvodovej správe uvádza, že funkcia ministra v tomto procese je podľa dnes platnej legislatívy iba sprostredkujúca, a preto by mal konať v záujme budúcich profesorov vysokých škôl.

Predložený poslanecký návrh zákona je z môjho pohľadu riešením neexistujúceho problému. Poslanecký návrh zákona nemá vplyv na skutočnú lehotu potrebnú na konanie na vymenovanie profesora, pretože menovacie konanie nekončí postúpením návrhu ministrom prezidentovi, čím je tento návrh bezpredmetný a neúčelný. Poslanecký návrh zákona nerešpektuje úlohu príslušného ministerstva ustanovenú v § 102 ods. 2 písm. i) zákona kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky totižto nielen mechanicky posúva návrhy na vymenovanie profesorov prezidentovi Slovenskej republiky, ale aj kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva. Vypracúva vedecko-pedagogickú charakteristiku každého navrhovaného profesora, čo predmetný návrh zavedením časovej lehoty 30 dní nezohľadňuje. Poslanecký návrh zákona neupravuje postup v prípadoch, keď návrh na vymenovanie doručený vysokou školou nie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, keďže navrhnutá lehota je jednotná a záväzná pre všetky podania. Osobne poslanecký návrh zákona nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto.

Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Táňa Rosová. Nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poprosím o chvíľku strpenia.

Takže k mojej predrečníčke. Predložila som novelu vysokoškolského zákona, ktorá má podľa mňa naozaj technický a praktický charakter. A nestotožňujem sa s tým, ako sa k nej vyjadrila pani poslankyňa Nachtmannová. Rozhodne nie je táto novela bezpredmetná a neúčelná, pretože reaguje na skutkový stav, reaguje na problémy, ktoré v praxi vznikli. Reaguje na krivdy, ktoré sa stali jednej skupine navrhovaných profesorov oproti inej skupine a ktoré v praxi spôsobili nielen to, že títo ľudia boli osobne poškodení, že bola istým spôsobom dotknutá ich profesionálna povesť, a že boli navyše poškodení aj finančne na platoch, ale aj problémy pri akreditácii niektorých odborov. A možno aj to bola príčina toho zdržiavania práve dokumentov týchto profesorov. Dalo by sa hovoriť mnoho, ale myslím si, že je to veľmi jasné a že nejde o žiaden ani ľavicový, ani pravicový, ani iný návrh.

Ale existuje ešte jeden veľmi dobrý dôvod na to, aby práve vládna koalícia podporila môj návrh do druhého čítania. Samozrejme, ak sú tam nejaké drobnosti, ktoré treba vylepšiť, o ktorých hovorila pani Nachtmannová, napr. pokiaľ ide o profesorov menovaných v iných rezortoch, nech sa páči, nebudem sa brániť pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní. Ale ten dôvod, pre ktorý považujem za viac ako nevyhnutné otvoriť vysokoškolský zákon, sa týka nielen menovania profesorov, ale predovšetkým poplatkov za vysokoškolské štúdium. Celkom zbytočne sa dámy a páni z vládnej koalície bránia tvrdeniu, že je to práve sociálnodemokratická vláda, ktorá u nás spoplatnila denné vysokoškolské štúdium. Pán predseda vlády z tohto miesta veľmi búrlivo tvrdil a opakoval ešte raz, pokiaľ ide o denné vysokoškolské štúdium, žiadne poplatky sa neplatia a nedovolíme, aby sa platili. To bolo 15. mája 2008 v hodine otázok v Národnej rade Slovenskej republiky. Možno vtedy nemal dosť dobré informácie. Ale viac ako tri týždne potom vyhlásil pri svojej kontrole na ministerstve školstva, že školné za denné vysokoškolské štúdium, pokiaľ táto vláda je, nikdy nebude zavedené. Vážené dámy, vážení páni, dnes je viac ako päťtisíc študentov denného vysokoškolského štúdia, ktorí platia za svoje štúdium, päťtisíc študentov, ktorí by podľa ustanovení predchádzajúceho zákona pred jeho novelizáciou za toto denné štúdium neplatili. A úplne zbytočne sa opakuje donekonečna argument, že povinnosť uhradiť školné študentom, ktorí študujú študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka, zaviedol už zákon č. 131/2002 Z. z., a nie až právna úprava účinná od septembra 2007, tak ako mi to pán minister napísal v svojej odpovedi na moju interpeláciu. Toto totižto skutočne je pravda.

Ale problém nie je v povinnosti uhradiť školné študentom, ktorí študujú študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka, problém je v tom, ako celú túto situáciu zamotal § 113a novely vysokoškolského zákona, ktorý sa volá Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2007. A už z názvu tohto paragrafu je teda úplne jasné, že nemohol platiť skôr ako od 1. septembra 2007. A práve odvtedy nastala nespravodlivosť, práve vtedy sa zaviedlo spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia nie pre študentov, ktorí prekračujú jeho štandardnú dĺžku, pretože si zarábajú alebo nie sú dostatočne poctiví a usilovní na to, aby skončili štúdium v riadnom čase. Proti takému spoplatneniu totižto nikto nič nemá. A som veľmi rada, že sa zaviedlo už v roku 2002. Ale podľa novely vysokoškolského zákona platného od 1. septembra 2007 platia za štúdium študenti, ktorí začínali študovať za celkom iných okolností. Ako vidíte, hovorí o tom § 113a ods. 9, ktorý hovorí, že ustanovenia § 92, ktorý teda je o spoplatnení, sa nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium pred 1. septembrom 2007. Čiže tie, ktoré sa vzťahujú na všetkých ostatných, sa na túto skupinu nevzťahujú, čo by bolo dobré pokiaľ by ale sa na nich nevzťahovali iné a omnoho nespravodlivejšie pravidlá, preto, lebo takýto študent, teda ten, ktorý začal študovať už pred 1. septembrom 2007, je povinný uhradiť verejnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole určené ročné školné za každý ďalší rok štúdia, ak študuje študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia, stále ešte, povedzme, ale v celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu príslušného stupňa, čiže nie na štúdium toho konkrétneho študijného programu, ako to predpokladá predchádzajúci zákon, ale na štúdium študijného programu príslušného stupňa na akejkoľvek škole kedykoľvek predtým, v akomkoľvek odbore. A pritom nielenže bol zapísaný alebo študoval, ale stačí, ak bol zapísaný kedykoľvek predtým. A, samozrejme, podotýkam, že v čase keď sa zapisoval na to ktorékoľvek štúdium predtým, nemohol vedieť, že na to doplatí tým, že bude ďalšie jeho štúdium spoplatnené. Teda títo študenti nemajú jednoducho možnosť ukončiť svoje štúdium v jednom študijnom programe zadarmo, tak ako to deklaruje vláda.

Ale ešte väčšia a najväčšia nespravodlivosť, ktorá vyplýva z novely vysokoškolského zákona, z tohto paragrafu, a nie z toho znenia, ktoré platí od roku 2002, tkvie v tomto ustanovení odseku 10: "Ak ide o študenta zapísaného v jednom akademickom roku súbežne na štúdium viacerých študijných programov príslušného stupňa, zohľadňuje sa štúdium každého študijného programu v celkovej dobe štúdia osobitne." A ak bol študent zapísaný len v časti akademického roka, to znamená čo len deň, čo len sa zapísal, na účely tohto odseku sa považuje za zapísaného počas celého akademického roka. Čiže aj keby, povedzme, zo sociálnych, finančných dôvodov chcel štúdium prerušiť, zapísať sa musí a tým pádom teda platiť musí, čistá hlava 22.

Ale naspäť k tomu, v čom spočíva veľká nespravodlivosť tohto ustanovenia. Znamená to v praxi, že ak sa študent ešte pred platnosťou tohto zákona, povedzme, v školskom roku 2006/2007, v akademickom roku, zapísal ako prvák na dva študijné programy, už nikdy nebude môcť čo len jeden z nich dokončiť bezplatne, jednoducho preto, že už týmto svojím krokom vlastne spôsobil to, že bol súbežne zapísaný na štúdium a každé z týchto štúdií sa mu zohľadňuje osobitne. Znamená to v praxi, že máme napr. študentov, ktorí sú dva roky po maturite, dvadsaťročných študentov, ktorí už podľa tohto ustanovenia prekročili štandardnú dĺžku štúdia. Musí taký študent teda platiť, a to nie za nejaký vybraný druhý študijný program, tak ako sa to vzťahuje na všetkých tých, ktorí nastúpili od 1. septembra 2008, ale za obidva študijné programy, pokiaľ chce v štúdiu obidvoch pokračovať. Navyše prichádza o možnosť poberať sociálne štipendium, vážení sociálni demokrati, a navyše jeho rodičia prichádzajú o rodinné prídavky, vážení budovatelia sociálneho štátu. Toto neplatilo od roku 2002, to platí od 1. septembra 2007 pre študentov, ktorí začali študovať za celkom iných okolností.

Prosím, podporte môj návrh novely vysokoškolského zákona už len preto, aby sa v septembri dalo zasiahnuť do týchto nespravodlivostí, aby sa dali napraviť. Ja ich v mojej novele nenavrhujem preto, lebo, ako ste to videli, vznikli kombináciou a veľmi nejasným znením viacerých paragrafov, nechcem sa zaradiť do radu tých poslancov, ktorých, nazvem to, amatérske novely legislatívu viac komplikovali, ako zjednodušili, považujem toto za úlohu pre právnikov, pre aparát legislatívy, ale preto, že som presvedčená, že do našej nasledujúcej schôdze legislatívci tak na ministerstve školstva ako na Úrade vlády by mali v prípade schválenia dostatok času a možností, aby sa s touto úlohou vysporiadali a aby prostredníctvom poslaneckého pozmeňujúceho návrhu došlo k náprave tohto stavu.

Je tu ešte jeden zaujímavý odsek, ktorý našťastie ešte nikoho nenapadlo uplatniť ad absurdum. Ale akokoľvek som listovala vysokoškolským zákonom, môžem povedať, nič nebráni interpretácii, že podľa odseku 7 ak občan, podotýkam, občan, nie študent, študoval v tom istom stupni vysokoškolského štúdia súbežne vo viacerých študijných programoch v jednom akademickom roku alebo v jeho časti, zohľadní sa mu v celkovej dobre štúdia na účely ods. 10, 13 § 92 štúdium v každom študijnom programe pred 1. septembrom 2008 osobitne, ak študoval v niektorom zo študijných programov len časť akademického roka na účely ods. 10 až 13 § 92, sa táto doba zaokrúhľuje na celý akademický rok. Je to zdanlivo nie veľmi zrozumiteľná formulácia, ale hovorí sa o občanovi, vážené dámy, vážení páni. Neštudovali niektorí z vás súbežne vo viacerých študijných programoch v jednom akademickom roku pred 1. septembrom 2008? Takže keby sme boli celkom dôslední, podľa tohto odseku môžeme byť spoplatnení všetci, ktorí sme sa zapísali na niektoré štúdium pred rokom 2008. Samozrejme, hovorím, je to dotiahnuté ad absurdum, ale takéto nezmysly obsahuje novela vysokoškolského zákona šitá horúcou ihlou.

Nie všetci z vládnej koalície si zakrývajú oči a uši a ani nie ústa pred pravdou, nie všetci sa pritom tvária, že je všetko v poriadku, že všetko platí, tak ako to platilo doposiaľ, a že vlastne sa len vnáša poriadok, a že vlastne spoplatňujeme len tých lenivcov, a že je to správne, lebo dotlačíme študentov, aby sa učili a nezaoberali sa inými vecami. Tak to totižto nie je. A pán Čaplovič to pochopil. Povedal: "Zdá sa mi nespravodlivé, ak sa niekto zapísal do školy, chodil tam len zopár týždňov alebo vôbec, ale má platiť. Ak sa ukážu nedostatky budem žiadať novelu, aby sa to vyčistilo." Prosím, vyhovejte podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, podpredsedovi Smeru, pánovi Dušanovi Čaplovičovi, vážené dámy, vážení páni, a umožnite, aby sa to naozaj vyčistilo v novele, preto, lebo pán predseda vlády prijal inú taktiku, pán predseda vlády prijal taktiku, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou. A už ju dvakrát zopakoval. Prosím, ušetrite ho, aby nemusel túto lož opakovať ďalších 98-krát, a umožnite, aby sme tieto nespravodlivosti odstránili už v septembri. Ďakujem vám za porozumenie. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Rosovej ako navrhovateľky sa nehlási nik.

Posledným prihláseným do rozpravy je spravodajca pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K predloženej novele vysokoškolského zákona.

Ministerstvo školstva naozaj má povinnosť len overiť, či sú splnené všetky náležitosti, aby bol návrh na menovanie profesora predložený prezidentovi Slovenskej republiky a on potom rozhodol v súlade so svojím ústavným právom, ale faktom je aj to, že v zákone nie je stanovená lehota na to, kedy to ministerstvo urobí. Musím povedať, že moja pamäť siaha dosť ďaleko a pamätám si obdobie, keď návrhy profesorov ležali nie mesiace, ale roky. Na posledné takéto po roku 1989 si pamätám za ministrovania pani ministerky Slavkovskej. Nikdy potom sa tieto veci nenaťahovali. A teraz sa dejú obdobné veci. Preto si myslím, že je dobré, aby v zákone bolo ustanovenie, ktoré uloží povinnosť, dokedy má minister konať. Neviem, či to má byť 30 dní, možnože to môže byť viacej, 60 dní ap., ale myslím, že to ustanovenie za týchto okolností je odôvodnené.

Druhá poznámka k tomu, čo hovorila kolegyňa navrhovateľka. Ja som minule mal otvorený vysokoškolský zákon v súvislosti s povinnou nútenou ročnou prácou študentov zdravotníckych odborov, kde som vyzýval vás, kolegovia z vládnej koalície, aby sme spolu vyriešili tento problém platenia. Jednoducho začína to byť škandalózne, škandalózne aj preto, že keď sa nedodržujú pravidlá a keď sa nedohliada, tak sa niektorí správajú neuveriteľne. Mám z tohtoročných promócií informáciu, že študent vysokej školy, takisto výborný študent študujúci dva študijné programy, neuhradil finančné prostriedky. Požiadal, aby mu bolo odpustené, čo môže urobiť rektor. Dekan s tým súhlasil, ale o žiadosti nebolo rozhodnuté. Tak viete, čo sa stalo? Pustili ho promovať. Promoval, keď sa zišiel s rodinou, otvoril tubu a v tej tube nebol žiaden vysokoškolský diplom. Pokladám toto správanie sa za vrcholne škandalózne. A ak takto budeme pokračovať, tak si myslím, že táto spoločnosť dospeje naozaj do hrozného úpadku. Aj preto si myslím, že mali by sme sa poctivo k veci postaviť a riešiť tento problém spoločne. Nechcem tu hovoriť o žiadnych politických veciach vo vzťahu k vládnej koalícii, hovoríme o študentoch. A otvorený je vysokoškolský zákon.

A je tam ešte jeden vážny problém, ktorý vzniká aj znova správaním sa vysokých škôl, ktoré naťahujú časy medzi prijímaním na magisterské štúdium a zápisom. A tak sa stáva, že študent skončí bakalársky stupeň a jednoducho absolvuje aj prijímací proces na magisterský stupeň, ale tri mesiace visí takto vo vzduchu, pretože už nie je študentom ani zamestnancom a musí ísť na úrad práce. Nemôže sa ani poriadne zamestnať a využiť štatút študenta počas tých dvoch až troch mesiacov, pretože nemá štatút študenta. To je ďalší problém, ktorý tuná je. Ja si nemyslím, že toto je len problém vysokoškolského zákona, je to aj problém podľa mňa ministerstva práce a sociálnych vecí. Ale treba to riešiť vo vzťahu k týmto študentom.

A preto na záver svojho vystúpenia. Kolegovia z vládnej koalície, chcem vás naozaj veľmi slušne poprosiť, posuňte tento návrh zákona do druhého čítania a spoločne urobme opravy, ktoré treba urobiť v záujme vysokoškolských študentov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie na poslanca nie sú.

Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode, k hlasovaniu pristúpime o 11.00 hodine.

Teraz bude nasledovať

návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ide o prvé čítanie.

Tento návrh ste dostali ako tlač 675 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 674.

Pani poslankyňa, nech sa páči, je tu priestor pre vaše úvodné slovo.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás zoznámila s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa vzťahujú na postavenie alebo väčšiu starostlivosť o našu rodinu a rodinu s nezaopatrenými deťmi. Podpora rodín s deťmi v súčasnosti by mala byť jednou z priorít sociálnej politiky. Preto predkladám návrh, ktorého cieľom je uľahčiť situáciu rodičov pri narodení dieťaťa a zároveň vytvoriť lepšie podmienky na starostlivosť o deti pracujúcich rodičov.

Budovanie sociálneho štátu nie je len o prerozdeľovaní finančných prostriedkov, ktoré sú vždy obmedzené, ale aj o podpore prosociálnych aktivít iných subjektov. Nielen štát je tvorcom sociálneho štátu. Dôležitú úlohu má pracovný trh a občianska spoločnosť. Na Slovensku sa sociálna politika sústreďuje najmä v rukách štátu a tzv. firemné sociálne politiky v porovnaní s ostatnými krajinami sú naozaj v zárodku. Firmy v súčasnosti spontánne a dobrovoľne vykonávajú prosociálne aktivity najmä vtedy, keď bojujú o pozíciu na trhu, na trhu práce ako istý spôsob vernostného programu či náborovej politiky. Ale to je v regiónoch, kde už je nedostatok pracovnej sily, kde už je súťaž o pracovnú silu, a to nie je celoslovenský jav. Cieľom môjho návrhu je preto motivovať zamestnávateľov, aby svojim zamestnancom zabezpečovali starostlivosť o ich deti počas pracovnej doby. Zamestnávateľ totiž pozná potreby svojich zamestnancov, napr. prostredníctvom odborov alebo zamestnaneckých rád. Štát pritom takéto prosociálne aktivity môže a dokonca má podporovať.

Ak firmy ponúkajú sociálne služby, môžu si ich zahrnúť do nákladov. Je to veľmi silný nástroj budovania sociálneho štátu. Navyše, je adresný, konkrétny, priamo podporujúci rodinu. Umožnením zahrnutia výdavkov na starostlivosť o deti zamestnancov oceňujeme tých zamestnávateľov, ktorí už teraz majú rodinné zariadenia. A zároveň chceme motivovať aj ďalších zamestnávateľov, aby takéto možnosti začali poskytovať svojim zamestnancom. Starostlivosť o deti zamestnancov počas pracovnej doby by v zodpovednej firme mala byť súčasťou sociálnej politiky. A preto navrhujem, aby štát túto možnosť podporil. Keďže živnostník je v špecifickej polohe samozamestnanca, mal by mať a musí mať takisto rovnaké možnosti, aby nebol diskriminovaný, a to aj preto, že je zo skupiny, ktorá sa vážnou mierou podieľa na raste zamestnanosti. Podľa návrhu si teda bude môcť zamestnávateľ a živnostník bez zamestnancov zahrnúť do oprávnených daňových výdavkov na pracovné a sociálne podmienky a zdravie aj náklady na starostlivosť o deti zamestnancov počas pracovnej doby. Túto starostlivosť pritom bude môcť zamestnávateľ zabezpečiť pre deti predškolského veku, v jasliach alebo v materských školách, a pre školopovinné deti do 16 rokov v školských družinách, v centrách voľného času alebo v iných zariadeniach. Pritom maximálnu výšku, limit výdavkov určí ministerstvo financií.

Chcem podotknúť, že možnosti na firemné sociálne politiky už dnes zahŕňa zákon o dani z príjmov. Takže nie je to novinka, ktorú vnášam ako úplne nový prvok do nášho systému. Je ustanovená v § 21 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov podpora sociálnej politiky zamestnávateľov tak, že zamestnávateľ si môže zahrnúť do daňových výdavkov výdavky vo svojich zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov a iných osôb do výšky príjmov, pričom len výdavky prevyšujúce príjmy v týchto zariadeniach nie sú daňovým výdavkom. Do okruhu týchto zariadení patria napr. rekreačné zariadenia, podnikové bytové hospodárstvo, kultúrne, športové zariadenia a tak ďalej. Chcem teda podčiarknuť, že len rozširujem sortiment, ktorý je možné takýmto spôsobom podporiť, zvýhodniť, a motivovať zamestnávateľov, aby bol ústretovejší zamestnancom. Limit je stanovený alebo bude stanovený vyhláškou ministerstva, takže sa nemôže stať, aby sa z toho financovali aktivity nadštandardné. A zároveň je to ohraničené aj vekom dieťaťa, tak ako to máme definované v iných zákonoch.

Tá druhá časť návrhu, ktorá sa rovnako týka rodín s malými deťmi, je reakciou na prax a hlavne reakciou na informácie, ktoré priniesli médiá, predovšetkým, komplikovanosť v prípade žiadostí o dôchodkové poistenie mamičiek na materskej dovolenke. Tuto by som chcela podčiarknuť, že o všetky peniaze, o všetky dávky, o všetky príspevky, ktoré na dieťa dostáva rodič, či už matka alebo otec, treba štát požiadať. Týka sa to i príspevku, ktorý už táto vládna koalícia navrhovala, zvýšeného príspevku pri narodení dieťaťa či príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa. Na to všetko je potrebné podať žiadosť. Má to svoju logiku, pretože ak má za nás niečo platiť niekto iný, tak ho musíme minimálne o tom informovať, príp. o to požiadať, že daná udalosť vznikla. Problém nastal v tom, že Sociálna poisťovňa vyžadovala osobné podávanie takýchto žiadostí. Našťastie Sociálna poisťovňa zareagovala veľmi rýchlo a vyjadrila jasné stanovisko, že ako pri ostatných žiadostiach, tak ani v prípade dôchodkov nie je potrebná osobná návšteva a nie je potrebný ani overený podpis. Takto dikcia zákona nikdy neznela, bola to istá nadpráca v časovom úseku Sociálnej poisťovne. Takže svojím spôsobom by sme mohli povedať, že problém je vyriešený.

Ja si dovolím navrhnúť ešte ďalšie vylepšenie a zjednodušenie situácie rodičov po narodení dieťaťa. A to je predmetom pozmeňujúceho návrhu, napriek teda tomu, že stačí doručiť do Sociálnej poisťovne žiadosť, opakujem, tak ako je to pri ostatných všetkých iných príspevkoch, je tu možnosť riešenia, aby takáto povinnosť štátu platiť na dôchodkové poistenie za matku starajúcu sa o dieťa sa predsunula na okamih, kedy žiada o materskú, to znamená tých 6 týždňov pred pôrodom, aby túto žiadosť ani nepriamo, ani poštou, ani nijako inak nemusela riešiť až po pôrode, ale aby sa to riešilo v ten istý moment, keď žiada o materskú z nemocenského poistenia, aby sa to teda riešilo naraz. To je celý pozmeňujúci návrh, zjednodušiť to postavenie mamičiek či rodičov. Nekomplikuje to situáciu. A zároveň by sme pokryli dôchodkovým poistením aj spomínaných 6 týždňov pred narodením dieťaťa, čiže by sme vyriešili naraz dva problémy.

Veľmi sa prihováram za takéto zjednodušenie. Dúfam, že vety typu, že som to mala urobiť pred dva a pol rokom, tu už neodznejú. Každé vylepšenie zákona je, dúfam, namieste. Napokon, prosím, vážená snemovňa, keď ste prijímali zmeny napr. pri výstupe z 2. piliera, tak sami ste do dvoch mesiacov zjednodušovali ten systém, aby nebolo nutné notársky overovať podpis ap., alebo opravy pri aktivačnom príspevku, kde sa stala známa chyba. Ja netvrdím, že nemožno vylepšovať zákony. A toto je vylepšenie, ktoré reaguje na poznatky z praxe. Nenavrhoval takéto vylepšenie nikto ani za bývalej vlády z opozičných radov, pretože ten problém nevznikol. Nevznikol ten problém preto alebo nevyplavil sa v praxi preto, lebo Sociálna poisťovňa v tom čase žiadnu osobnú účasť nevyžadovala. Ale vďaka tomu, že sa ten problém otvoril, navrhujem ešte jednoduchšie riešenie, ako sme ho mali doposiaľ. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP