Úterý 17. června 2008

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pán poslanec Pavlis je určený spravodajca.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 362 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov. Podža § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Áno, otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Štefan Harabin uvedie v prvom čítaní

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je to tlač 642.

Pán podpredseda vlády.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá podža Plánu legislatívnych úloh vlády vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 642).

Predkladaná novela Občianskeho súdneho poriadku je dôležitá v rámci prípravy nového procesného kódexu, ktorý by mal nadväzovať na nový Občiansky zákonník pripravovaný v súlade s Rámcovým plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2010. Za nesystémové považujeme také riešenie, podža ktorého by sa s výrazným časovým predstihom prijal nový procesný kódex pred novým Občianskym zákonníkom, pretože takto by sa nedalo vyhnúť budúcej novelizácii v závislosti od úpravy práv a povinností v novom Občianskom zákonníku. Zastávam názor, že je vhodné, aby pri príprave nového procesného kódexu mohli jeho tvorcovia čerpať už aj z poznatkov o využívaní nových procesných inštitútov v aplikačnej praxi.

Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 21. mája 2008 uznesením 321/2008.

Ciele navrhovanej úpravy, pokiaž ide o čl. I, Občiansky súdny poriadok, sú rozšíriť skrátené konanie na plnenie nielen peňažnej povinnosti, v rovine fakultatívnej sa zavádza nový inštitút, forma rozhodnutie, a to rozkaz na plnenie, ktorým bude možné rozhodnúť všetky veci na plnenie inej ako peňažnej povinnosti, rozkazom na plnenie je podža navrhovanej úpravy napr. možné uložiť povinnosť vydať vec, povinnosť ospravedlniť sa, povinnosť zdržať sa určitého konania, povinnosť uzavrieť zmluvu, povinnosť vypratať nebytové priestory a tak ďalej, upraviť jasné pravidlá postupu odvolacieho súdu pri preskúmavaní rozsudku súdu prvého stupňa, navrhované zmeny nijako nemenia konštrukciu apelačného systému z hžadiska zrušovania rozsudkov, zaviesť tzv. revízny princíp do dovolacieho konania, podža ktorého by sa dovolaciemu súdu umožnilo definitívne ukončiť prípad bez zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Revízny princíp je nielen vo fakultatívnej rovine upravený. Napr. v Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Chorvátsku dovolací súd vec skutkovo ustálenú pri nesprávnom právnom postupe vecne ukončí a nezrušuje rozhodnutie.

Ďalej, zjednoduší sa dedičské konanie. Za neprijatežné sme považovali opakované posúvanie spisu v dedičských veciach medzi notárom a súdom len kvôli nenáročným procesným rozhodnutiam. Navrhovaná právna úprava smeruje k odbúraniu početného posúvania spisu medzi notárom a súdom. Notár bude mať oprávnenie na vydávanie iba nenáročných procesných rozhodnutí, napr. rozhodnutí, ktorými sa upravuje vedenie konania, rozhodnutie o ustanovení opatrovníka, rozhodnutie o ustanovení znalca, rozhodnutie o znalečnom, rozhodnutie o uložení poriadkového opatrenia a podobne. Notár ako súdny komisár bude zabezpečovať aj doručovanie týchto rozhodnutí. Zjednoduší sa tým rozhodovanie v dedičských veciach pri vždy prípustnom odvolaní. Sleduje sa tým aj zníženie počtu vecí v odvolacom konaní.

Ďalej, zavádza sa elektronická komunikácia medzi súdom a účastníkom konania.

V najzávažnejších prípadoch, keď hrozí nenapravitežná ujma, ide o poskytnutie maximálne rýchlej ochrany predbežným opatrením. Zmenou v úprave predbežných opatrení sa sleduje odstránenie niektorých neefektívnych mechanizmov, ktoré bránili včasnému poskytnutiu ochrany dotknutým subjektívnym právam a právom chráneným záujmom. Ciežom je efektívnejšie rozhodovanie predbežnými opatreniami, po ďalšie, umožniť sudcom praktickým rýchlym rozhodnutím spravodlivo usporiadať veci účastníkov konania. Navrhuje sa jednoduchým spôsobom usporiadať veci pre prípad nutnosti odročenia pojednávania autoritatívnym rozhodnutím súdu.

Účastníkom sa umožňuje zvážiť medzi vožbou pomerne rýchleho súdneho rozhodnutia alebo odročením pojednávania a ďalším dokazovaním. Navrhovaným typom rozsudku v § 153d bude možné v praxi oveža jednoduchším procesným postupom spravodlivo usporiadať veci účastníkov konania, pretože nie v jednom prípade bez ďalšieho "úmorného" dokazovania ide o viac-menej právne i skutkovo jasné veci.

Po ďalšie, ide o zavedenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, tzv. drobné spory. Po vzore nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa urýchli konanie v týchto veciach, ale tiež sa aj umožní súdu aby neprimerane vysoké odmeny najmä pri zastupovaní advokátom znížil, ak sú neprimerané k výške pohžadávky. Nebýva ničím neobvyklým, že v sporoch o pár sto korún náhrada trov advokáta predstavuje niekožko tisíc korún. Predkladatež monitoruje veci, ktorých spoločnosti hromadne uplatňujúce na súdoch nízke pohžadávky, si žiadajú trovy niekožkonásobne vyššie, ako je samotná vymáhaná pohžadávka, ako keby hlavným zmyslom konania boli trovy advokáta, a nie samotné uplatňovanie pohžadávky. Spoločnosti pritom majú mechanizmy v rámci zmlúv o zastupovaní a dostatočný výber advokátov na to, aby ich pohžadávky bez ujmy boli na súdoch uplatňované.

Po ďalšie, ide o posilnenie ochrany spotrebiteža v sporoch vyplývajúcich zo spotrebitežských zmlúv, najmä v situácii, ak zmluva obsahuje neprijatežné zmluvné podmienky.

Po ďalšie, ide o úpravu konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce alebo vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Oprávneným na podanie návrhu bude prokurátor po tom, ako sa domáhal zrušenia či zmeny všeobecne záväzného nariadenia protestom prokurátora a obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj jeho protestu nevyhoveli. Rozhodovať bude krajský súd. Táto úprava z pohžadu fyzických a právnických osôb, teda nositežov práv a povinností založených všeobecne záväznými nariadeniami, prehĺbi realizáciu demokratických práv v právnom štáte a je i nezanedbatežným príspevkom k dostupnejšej vymožitežnosti práva.

Po ďalšie, ide o zmenu niektorých procesných inštitútov v snahe zefektívniť občianske súdne konanie.

V stručnosti, pokiaž ide o čl. II až VIII. Zmeny vykonané v čl. I bolo potrebné premietnuť aj do ďalších zákonov. V samostatných článkoch sa vykonávajú zmeny v Exekučnom poriadku, v katastrálnom zákone, v zákone o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, v antidiskriminačnom zákone. Zároveň sa navrhuje splnomocniť predsedu Národnej rady, aby vyhlásil úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku v Zbierke zákonov. Zmeny navrhované v zákone o obecnom zriadení a v zákone o samosprávnych krajoch sú spojené s úpravou v navrhovanom § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku, teda so zavedením konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ďakujem za slovo, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Poprosím teraz určeného spravodajcu pani poslankyňu Laššákovú o slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovožte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predložila spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač č. 642.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. júna tohto roku ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač č. 642. Podža § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona sa predkladá podža Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskych spoločenstiev a nebude maž dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest.

Pripojená doložka zlučitežnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematiku návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie, záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únie sú bezpredmetné.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Pán minister vo svojom vystúpení zdôvodnil podrobne, čo je ciežom a zámerom predloženého návrhu Občianskeho súdneho poriadku. Skutočne jeho ciežom je zrýchliť konanie a vylepšiť doteraz existujúci stav.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podža § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 654 z 29. mája tohto roku podža § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

Predniesla som spravodajskú informáciu. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, tak sa pýtam, či niekto chce prihlásiť ústne. Do rozpravy sa hlásia poslanci Lipšic, Mamojka, Žitňanská, Gál Gábor. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem vážený, pán podpredseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovožte mi venovať prvú časť môjho vystúpenia vecným otázkam návrhu novely Občianskeho súdneho poriadku a druhú časť môjho vystúpenia, keďže je tu aj pán minister, téme, ktorú otvoril pri schválení návrhu novely zákona OSP vo vláde na tlačovej konferencii, keď sa vrátil k termínu mne blízkemu, mafia friendly a na tlačovej konferencii spomenul, že v koho záujme je dlhé súdne konanie, mafia friendly. Vítam, že sa pán minister týmto termínom zaoberá. A dám mu konkrétnu možnosť sa tým zaoberať aj na dnešnej parlamentnej schôdzi.

Najskôr vecne. Doniesol som si aj grafy, pretože ministerstvo spravodlivosti nám sústavne tvrdí, ako sa situácia na súdoch za predchádzajúcej vlády zhoršovala. A ja mám rád čísla a fakty, a nie pocity. Takže najskôr spomeniem pár čísiel a potom ukážem pár grafov. Budem sa, samozrejme, venovať oblasti občianskeho procesu, čiže dám teraz nabok trestné, ale môžeme aj k tomu, samozrejme, diskutovať.

Teda agenda C. V roku 2001 bolo v agende C vybavených 99 000 vecí. V roku 2005 už to bolo takmer 109 000, teda išlo o nárast o takmer 10 % v efektivite súdov pri vybavovaní civilných vecí. Rovnako sa znižoval počet nevybavených vecí v agende C. V roku 2001 ich bolo 124 000, v roku 2006 ich bolo už len 106 000, teda je to zníženie o 17 %. Rovnako sa znížil počet nevybavených vecí v agende Cb, teda v obchodnej agende, kde v roku 2001 bol počet 35 000, v roku 2005 to bolo 31 000, teda zníženie o 12 %. Keď idem na dĺžku súdneho konania, tak vám ukážem niekožko grafov, ako sa postupne skracovala po reformách v justícii od roku 2004 dĺžka súdneho konania v mesiacoch. Toto je agenda C. Od roku 2004 trvala priemerná dĺžka občianskoprávneho konania 17,6 mesiaca, v roku 2005 to bolo 16,9 mesiaca, v roku 2006 to bolo 15,4 mesiaca, v roku 2007 to bolo 15,1 mesiaca. V obchodných sporoch v roku 2004 to bolo 22,6 mesiaca, postupné znižovanie bolo v roku 2007 na 17 mesiacov priemernej dĺžky konania sporov, zďaleka nie ideálnej, ale ukazujem, ako sa vyvíjala priemerná dĺžka. V sporoch vo veciach maloletých to išlo z 9 mesiacov v roku 2004 na 7,7 mesiaca v roku 2007. Tožko hovoria fakty.

Poďme k návrhu novely, ktorej ciežom je síce zrýchliť súdne konanie, ale obávam sa, že jej následkom bude predĺženie súdneho konania a v niektorých prípadoch dokonca šanca na konanie podvodné. Poviem konkrétne, o ktoré body návrhu novelizácie ide.

K bodu 21, ktorým sa síce upustilo od tých deklarovaných zásad ministerstva, že budú rozhodovať o dedičstve aj notári, čo bolo prezentované ako najväčší prínos novely, od toho sa takmer úplne upustilo, ale čo sa mi zdá vežmi závažné, § 38 ods. 1 umožňuje, aby poverenie, ktoré vydá notárovi súd, mohol súd dodatočne zmeniť. Čo to znamená? To je moja otázka. Bude môcť obísť generátor? Bude môcť ustanoviť iného notára mimo generátora?

Ďalšia vážna zmena sa týka bodu 32, nariaďovania predbežného opatrenia, kde sa zavádza, aby mohol rozhodnúť nielen príslušný súd, ale aj nepríslušný súd, ak príslušný súd nemôže včas nariadiť predbežné opatrenie. To je priamy návrh na výber súdu a na možné podvodné konanie. A poviem konkrétny príklad. Spomínate si na kauzu Transpetrolu, keď nepríslušný okresný súd na východnom Slovensku predbežným opatrením zablokoval akcie Transpetrolu? Teraz bude možné, aby ktokožvek išiel na nepríslušný súd. A na základe vágneho kritéria, ak nemôže príslušný súd včas nariadiť predbežné opatrenie, vydá predbežné opatrenie úplne nepríslušný súd. No to hádam nie! To naozaj ideme podporovať podvodníkov, ktorí budú sa snažiť nájsť súd, ktorý im vyhovie a vydá predbežné opatrenie?

V bode 66 § 118a sociálna vláda zavádza elitárske spory, spory na ochranu osobnosti, spory o tlačovom zákone. Prečo ideme zavádzať osobitný režim pre elitárske spory, nie pre spory bežných občanov, ale skôr pre spory elít?

K bodu 67. Spomenul to minister v úvodnom slove. A to je § 153d, ktorý sa týka možnosti rozhodnutia, aj keď ešte nie sú splnené podmienky na rozhodnutie, ale odročenie pojednávania, kedy súd môže na návrh účastníkov vyhlásiť rozsudok. Celkom tomu nerozumiem, sa priznám, aj po konzultácii s civilistami, sudcami. Veď predsa ak sa zhodnú účastníci konania, je možné vydať buď zmier, alebo rozsudok pre uznanie. A v prípade, že nesúhlasia, bude podané odvolanie a bude sa pojednávať ďalej. Obávam sa, že táto zmena žiadne reálne zrýchlenie neprinesie.

Rovnako rozkaz na plnenie, si myslím, možno ako myšlienka je správny. Ale snaha, aby v pätnásťdňovej lehote od doručenia bola buď splnená uložená povinnosť, alebo podaný odpor, znamená, že budú podávané automaticky vždy odpory, pretože si neviem predstaviť, aby v pätnásťdňovej lehote napr. bola splnená povinnosť vypratania bytu alebo rozdelenia vecí.

V bode 100, ktorý sa týka veci starostlivosti o maloletých, je tiež návrh, aby súd mohol rozhodnúť rozkazom na plnenie povinnosti na návrh, ak mu v celom rozsahu vyhovie. Pri výkone rozhodnutia o maloletých sa vždy najskôr používajú subsidiárne prostriedky, výzvy, pokuty. Tento návrh znamená, že spredmetníme dieťa, urobíme z neho predmet konania.

V drobných sporoch sa vylučujú niektoré typy káuz drobných sporov, ale nevylučujú sa určovacie žaloby, ktoré bude možné rozhodnúť bez pojednávania. To považujem za chybný krok.

Ale za najzávažnejšie čo považujem, je, že sa opäť obnovuje pingpong medzi súdmi, napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti tvrdilo v úvode čosi celkom iné. Konkrétne ide o § 221 ods. 1 písm. h), ktoré sa rozširuje. My sme v roku 2005 zúžili možnosti zrušenia a vrátenia veci pri písmene h), aby to zrušenie bolo možné len vtedy, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal žiadne ďalšie navrhované dôkazy, napr. ak zle posúdil premlčanie a tým pádom nevykonával navrhované dôkazy. Tento návrh znovu umožní, aby súd prvého stupňa z oveža širších dôvodov rušil a vracal vec na nové konanie. Ak si pozriete, mám to tu aj pripravené, rozhodnutia štrasburského súdu vo veciach prieťahov v konaní, tak uvidíte, že takmer nikdy to nie je prípad, kedy by súdne konanie bolo príliš dlhé na jednom stupni. Väčšinou to je zrušené, vrátené naspäť, znovu zrušené, znovu vrátené naspäť. A tento pingpong napriek tvrdeniu o opaku novela posilňuje, nie oslabuje. Na jednej strane ho oslabuje v dovolacom konaní, kde je možno pár percent prípadov, ale v odvolacom konaní tento pingpong novela posilňuje. Posilňuje ho celkom evidentne a tým pádom predĺži samotné súdne konanie.

A teraz poďme k téme, ktorú som spomenul v úvode. Pán minister nám pred niekožkými týždňami, keď vláda novelu schválila, povedal, že je to nástroj boja proti legislatíve, ktorá bola mafia friendly. Povedal to 21. mája po rokovaní vlády. Tento termín som použil pri schvažovaní vládneho programu a je fajn, že ste si ho osvojili. A ja to teraz využijem a budem konkrétny. Ak chceme hovoriť o mafii friendly, musíme byť vždy konkrétni. Keď ste tento termín použili na moju adresu v prípade prepustenia obžalovaného Okoličányho, vyzval som vás, aby sme spoločne išli na polygraf. Nebolo by fér vás vyzývať na bezpečnostnú previerku, lebo to by bola jednostranná výzva. Ja previerku mám, vy ju nemáte. Výzva je férová, keď je obojstranná, keď je rovnaká, aby ste aj vy mňa sa mohli opýtať na kontakty s predstavitežmi podsvetia a aj ja vás aby som sa mohol na to opýtať. A ja sa vás teraz budem, pán minister, pýtať.

Najskôr spomeniem jednu kauzu, mohlo by byť viacej káuz, ale na dnešnom rokovaní spomeniem jednu kauzu. Týka sa obvineného Bakiho Sadikiho, trestne stíhaného pre trestný čin obchodovania s drogami. Podža podanej obžaloby mal obvinený Baki Sadiki od roku 1991 do roku 1994 zabezpečovať a organizovať dovoz heroínu a následne najmenej v dvoch prípadoch jeho vývoz a odpredaj v cudzine v množstve najmenej 3 kg heroínu za sumu minimálne 120 000 švajčiarskych frankov, teda sumu nad 2 mil. Sk. Na základe dostupných dôkazov švajčiarskych justičných orgánov, od ktorých sme trestné stíhanie prevzali, stál obvinený Baki Sadiki na čele siete obchodníkov s drogami dopravujúcich omamné látky z Turecka cez Slovensko najmä do Švajčiarska. Pán minister to asi pozná. Trestná vec Bakiho Sadikiho bola po vežkých peripetiách vrátená prokuratúre na došetrenie z dôvodu potreby opätovne vypočuť svedkov vo Švajčiarsku, ktorí neboli vypočutí za účasti tlmočníka, napriek tomu, že ovládali nemecký jazyk. Trestné stíhanie dnes stále pokračuje. Obvinený Sadiki je podozrivý aj z ďalších prípadov, ktoré vo vhodnom čase zverejním. Ale stačí spomenúť tento prípad, za ktorý je stále stíhaný. Moje otázky na vás, pán minister, ak by ste sa nebáli ísť na polygraf, by boli tieto: Prvá otázka je: Boli ste v priatežskom vzťahu s obvineným Bakim Sadikim? Druhá otázka je: Boli ste s ním v kontakte 17. septembra 1994, teda 12 dní pred jeho zadržaním orgánmi činnými v trestnom konaní? Tretia otázka je: Poskytovali ste obvinenému Bakimu Sadikimu právne rady? Štvrtá otázka je: Intervenovali ste u vtedajšieho ministra vnútra źudovíta Hudeka, aby odstránil tvrdosť zákona a odpustil obvinenému Sadikimu administratívne uložený trest vyhostenia? Piata otázka je: Bolo rozhodnutie vtedajšieho ministra vnútra Hudeka faxované obvinenému Sadikimu z Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky?

Pán minister, mal by som na vás aj ďalšie otázky v iných kauzách a ja ich budem zverejňovať a budem vás vyzývať, aby sme spoločne išli na polygraf. Je mi zle, keď vás počúvam hovoriť o boji proti organizovanému zločinu, je mi zle fyzicky, keď čítam vaše návrhy zákonov, je mi zle, keď počúvam o vašich vzťahoch, kontaktoch a prepojeniach. Pán minister, nielen táto vláda, ale aj vy osobne ste mafia friendly. Ďakujem vám pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mojmír Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ja nebudem hovoriť prílišné detaily, budem sa snažiť držať intencie prvého čítania a toho, že by sme sa v tejto etape legislatívneho procesu mali pridržiavať skutočne takých nosnejších, principiálnych myšlienok, s tým, že trochu vytrhnem z kontextu v tej dôvodovej správe návrhu novely. Je, myslím, 9 alebo 10 ciežov, ktoré sa majú dosiahnuť, vrátane náznaku istých právnych prostriedkov a inštrumentária, ktoré by tieto ciele mali naplniť. Ja si osobne myslím, že v rámci tých, myslím, 9 ciežov a prostriedkov k nim smerujúcich sa dá súhlasiť najmä s tromi, ktoré si dovolím vytrhnúť z kontextu a vypichnúť.

Revízny princíp dovolacieho konania môže spružniť konanie. Elektronickú komunikáciu nebudem komentovať medzi súdom a účastníkom konania, 21. storočie, viem, že sa to žahko povie, ale treba rozhodne tento krok napĺňať. A takisto je to vrátenie alebo napĺňanie účelu a cieža predbežného opatrenia. Skutočne je tam lehota, ona má svoj účel. A s týmto inštitútom tiež treba niečo robiť, vežmi všeobecne povedané, keď skutočne treba pružne upraviť operatívne právne postavenie účastníkov konania.

Čo sa týka princípu, ja viem, že to znie stále troška ako fráza, ale nesmie to znieť ako fráza, je to základné právo občana, ústavné, na rýchly a spravodlivý proces, a to nielen občana, ale aj organizácií, samozrejme, pretože sú takisto dotknuté, s tým, že nie celkom možno s tým súhlasím. V dôvodovej správe je zmienka o tom, že by bolo možno treba čakať aj na paralelnú novelizáciu hmotnoprávnych predpisov. Áno, to by bol možno optimálny stav. Ja si ale myslím, že hmotné právo, naše, vežmi rámcovo povedané, nie je zlé v princípe. Ale skutočne treba všetko robiť a rozumne urýchžovať procesné predpisy, ktoré umožňujú sudcovi a súdu orientovať sa v hmotnom práve a napokon prijať rozhodnutie. Takže ja osobne by som nebol ani za to, aby sme čakali na novelizáciu príslušných hmotnoprávnych predpisov, či je to Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník, ale skutočne aby sme urýchžovali v rámci možností proces, či občiansky súdny proces alebo trestný.

Dovolím si povedať jeden príklad vežmi často negatívne vnímaný v obchodnoprávnych sporoch, kde som neraz povedal, že možno nebolo celkom rozumné také čiernobiele videnie, že sa zrušila hospodárska arbitráž, resp. keď už sa zrušila, tak sa automaticky natiahli hmotnoprávne, obchodnoprávne spory aj Občiansky súdny poriadok, ktorý je formalizovaný, samozrejme, bol stavaný na občiansky súdny proces, nebol stavaný na intenciu obchodného práva, ktoré potrebuje a chce inú dynamiku, inú rýchlosť konania sporov. Ide o podnikatežskú sféru, kde sa často čas meria na dni a týždne.

Takže chcem len podporiť, že ja by som možno svojím spôsobom priorizoval racionálne, rozumné novely procesnoprávnych predpisov, ktoré dajú do rúk súdom a sudcovi pružné prostriedky na zrýchlenie konania. Samozrejme, vždy tu bude subjektívny prvok. Ten sa jednoducho vylúčiť nedá. Ten neraz zohrá nielen pozitívnu, ale i negatívnu úlohu. Ale to je už otázka širšia, to je otázka už toho, čo bolo neraz spomínané, kvality sudcov, morálky sudcov, kontrolnej činnosti, predsedov okresných, krajských súdov a všetkého, čo s tým súvisí. Ale, opakujem, priorizoval by som, tým končím, racionálne, rozumné, odôvodnené opatrenia a novely procesných predpisov ako prioritné a nečakal by som zďaleka vždy na novelu hmotných predpisov. Takže v princípe ja to vidím pozitívne, mnohé veci ukáže prax, ale verím, že ten úmysel je akceptovatežný aj dobrý. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru.

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Som rada, že sa pán poslanec a predseda ústavnoprávneho výboru vrátil vo svojom vystúpení do vecnej roviny a že vlastne poukázal na to, v čom bude prínos novely Občianskeho súdneho poriadku. Myslím si, že každé zrýchlenie súdneho konania je prospešné, je prospešné pre podnikatežov, pre občanov a pre každého, kto vstupuje do súdnych konaní a chce, aby súd prerokoval jeho vec spravodlivo a rýchlo. Skutočne si myslím, že táto vláda a ministerstvo spravodlivosti v tomto zmysle predkladá novely procesných predpisov. A myslím si, že je to naozaj proces, pri ktorom je dobré, keď v určitých chvížach aj vylepší stav, ktorý tu momentálne je.

Ja oceňujem, že sa aj touto novelou zavedie inštitút rozkazu nielen na vecné plnenie, nielen na platobné plnenie, pokiaž sa zlepšia podmienky aj v dedičskom konaní, pretože som toho názoru, že naozaj v dedičských konaniach mohli by sa veci rozhodovať rýchlejšie, nemuseli by tie spisy putovať medzi notárom a súdom. A ja som presvedčená, že keď si budeme zákon ďalej rozmieňať na drobné aj na ústavnoprávnom výbore, že ešte určite možno niektoré veci vylepšíme. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Lucia Žitňanská a pripraví sa pán poslanec Gábor Gál. Je pani Žitňanská prítomná v sále? Ak nie, stráca poradie.

Slovo má pán poslanec Gábor Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, každý z nás vie, že súdne konania sú zdĺhavé. Tým som povedal, asi všetko. Vymožitežnosť práva je tým pádom nízka a hlavne je neskorá. Náš Občiansky súdny poriadok je už dávno zrelý na celkovú výmenu, a nie na početné a pričasté novelizácie. Keď si vezmeme, že je z roku 1963 a má za sebou vyše 50 noviel, však to sa už nezmestí ani na jednu stranu pomaly. Rok čo rok sa nájdu dôvody na zmeny procesného kódexu, čo spôsobuje, že aj osoby, ktoré tento zákon dennodenne aplikujú, strácajú prehžad. Preto by som skôr privítal nie novelizáciu, ale celkom nový kódex. Dúfam, že aspoň ten plán vlády sa naplní a že sa rezortu podarí to dodržať. Na druhej strane chápem pohnútku ministerstva predložiť túto novelu, aby sa aspoň dovtedy nejako tieto civilné procesy a civilné konania pred súdmi zrýchlili.

Viem hlavne po skúsenostiach s trestnými kódexmi, že nové zákonníky nie sú všeliekmi. To je dôvod, že sčasti vítam túto navrhovanú zmenu, nové inštitúty, ako je rozkaz na plnenie, konanie v mene právnických osôb, drobné spory, rozšírenie právomoci prokurátora podať návrh na súd ohžadom prevodu nehnutežností a tak ďalej. No predtým, ako zavedieme tieto nové inštitúty do života, treba ich dôkladne preskúmať, lebo sú tu návrhy, ktoré na druhej strane vyvolávajú vo mne obavy. Už sa o nich zmienil aj pán poslanec Lipšic. Povedzme, je to spoločný zástupca, možnosť zmeniť poverenie v dedičských veciach pre notára, liberalizácia miestnej príslušnosti súdov. Sú to inštitúty, s ktorými sa neviem stotožniť. A mám obavy, ako sa potom budú v praxi aplikovať. A hlavne chýbajú mi návrhy, pri ktorých už dnes vieme, že čo spôsobuje vežké problémy. Chýbajú mi návrhy, ktoré by riešili tieto najčastejšie dôvody prekročenia normálneho časového priestoru pre rozsudok.

Platobné rozkazy. Máme tu platobné rozkazy, ale keď sa súdu nepodarí doporučiť tento platobný rozkaz odporcovi, tak sa to zruší a nariadi sa pojednávanie, no už minimálne 6 alebo 9 mesiacov ten navrhovatež stratil. Čiže síce chceme mu napomôcť, aby sme rýchlo vydali platobný rozkaz, ale nemožnosťou doručenia vlastne nieže celý efekt sa stráca, ešte je to zdĺhavejšie, ako by sme hneď boli nariadili pojednávanie.

Stála možnosť pingpongu medzi súdmi prvého a druhého stupňa. Síce sa to už nejako obmedzilo, ale sme stále svedkami toho, že súd vyššieho stupňa stále vracia vec súdu nižšieho stupňa.

Keď už pristupujeme k tejto čiastočnej novele, riešme všetky nedokonalosti platnej právnej úpravy, ktoré sú nám dnes známe, nielen tie, ktoré sa nám žahko píšu alebo žahko sa dajú do legislatívneho procesu, riešme aj tie, nad ktorými treba trošku rozmýšžať, ktoré budú robiť určite ťažkosti, ale riešme to potom do tejto doby, čo je najhlavnejším problémom v prieťahoch konaní komplexne. A tento návrh to nerieši, lebo chýbajú mu tieto veci.

Keď tento návrh prejde, ale asi prejde, podporou vládnej koalície do druhého čítania, by som privítal z radov koaličných poslancov, lebo my opoziční asi šancu na to nemáme, aby sme predložili nejaký úspešný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, nejaké aktivity aj v tomto smere, nielen čo sa týka návrhov zákonov, ktoré by mali predložiť určití rezortní ministri.

A ešte takú pikošku na záver, pán minister, mi dovožte povedať. Vždy keď dostanem do ruky nejaký návrh zákona alebo návrh novely zákona, tak si najprv prečítam dôvodovú správu. No v slovenskom právnom poriadku alebo v legislatívnom procese s tými dôvodovými správami je to vežmi biedne, človek sa z toho nič nedozvie. Tento návrh je v tomto výnimka, návrh má vlastne 28 strán a dôvodová správa má vyše 78 strán. A sú tu troška viac opísané veci, k čomu chcel navrhovatež dospieť týmto návrhom. Pán minister, ste podpredsedom tejto vlády, poprosím vás pri tejto príležitosti, aby ste dbali na to, aby z legislatívneho procesu z rozhodnutia vlády alebo z Legislatívnej rady vlády došli do parlamentu kvalitné legislatívne návrhy, aby boli jasné zrozumitežné, a nie také, pri ktorých máme často na pôde ústavnoprávneho výboru problémy my ako právnici dospieť k nejakému rozumnému výkladu. Je to pričastý jav, že musíme opravovať po navrhovatežoch tu v parlamente návrhy. Ďakujem za slovo, z mojej strany to je všetko. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou. Máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Som rada, že pán poslanec vyjadril aj takú, nejakú pochvalu na návrh zákona, a to aspoň v časti, ktorá ho vylepšuje.

A ja sa chcem dotknúť aj tej časti jeho vstúpenia, kde hovorí, že dôvodová správa je obšírna. Skutočne chcem povedať, že aj pri prvej vežkej novele Občianskeho súdneho poriadku, ktorá bola prerokovaná v Národnej rade, bola vežmi obsiahla dôvodová správa. A fakt tá dôvodová správa nám slúži na to, aby interpretácia jednotlivých ustanovení bola lepšia. Ja si myslím, že na ústavnoprávnom výbore, pán poslanec, sa nehráme na koalíciu a opozíciu, ale ide nám o to, aby sme našli nejaké spoločné riešenia vo veciach, ktoré je potrebné v tejto spoločnosti riešiť. A určite Občiansky súdny poriadny a súdny proces k týmto patrí, pretože každý, znova opakujem, keď príde na súd, chce, aby jeho vec bola prerokovaná rýchlo, Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S reakciou na faktickú pán poslanec Gábor Gál má slovo.

G. Gál, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa Laššáková, tak teraz po tomto vašom vystúpení budem častejšie vystupovať na ústavnoprávnom výbore s návrhom, aby sme návrh zákona vrátili navrhovatežom na prepracovanie, lebo asi potom to bude mať zmysel.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má príležitosť opätovne vystúpiť pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ale nie je v sále, takže stráca poradie druhýkrát, teraz už nenávratne.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhžadom na to, že vystúpili všetci riadne prihlásení v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, či chce k rozprave navrhovatež zaujať stanovisko. Má slovo pán minister.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Ja skutočne iba v stručnosti budem reagovať. Predmetom dnešného rokovania je novela Občianskeho súdneho poriadku, a nie mediálne hry a táraniny pána Lipšica. Pán Lipšic, ste boli osem rokov pri moci ako vedúci úradu, ako minister, prečo ste nepodali trestné oznámenie, keď uvádzate veci, ktoré chcete skutočne využiť ako mediálne táraniny a bubliny? Ja sa vás pýtam osem rokov. Vežmi ste sa snažili ma dostať z pozície predsedu Najvyššieho súdu, pýtam sa: Prečo ste nepoužili tie táraniny? To je jedna vec.

Druhá vec, človek, ktorý má spôsobom nesúladným so zákonom justičnú skúšku, a to konštatoval ústavnoprávny výbor, je pre mňa nehodnoverný ani ako moja podrážka.

Po druhé, pán Lipšic vráťte 2,4 mil. korún, ktoré ste si zobrali na súkromno-politický prieskum. To sú peniaze daňových poplatníkov.

A po tretie, ešte raz opakujem, pán Lipšic, vaše mediálne hry. A tak ako v mnohých prípadoch, tak aj teraz klamete opäť. A zase tvrdíte, že nemám bezpečnostnú previerku, nech sa páči, tu je, každému ju dám k dispozícii, na prísne tajné. Ako sudca a ani ako minister ju nemusím mať, nech sa páči, čiže opätovne sa preukazuje, že pán Lipšic je klamár, klamár a klamár a klamár. Ktokožvek z médií, ktokožvek z poslancov, ktokožvek z verejnosti to bude chcieť vidieť, ukážem mu bezpečnostnú previerku. A keby čo i len špička pravdy bola na tom, čo ste povedali, tak bezpečnostnú previerku určite nedostanem. Čiže nemienim sa vyjadrovať k mediálnym hrám. Ďakujem za slovo.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pýtam sa pani spravodajkyni, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Máte slovo, pani poslankyňa.

J. Laššáková, poslankyňa: Ja naozaj len vežmi krátko poviem. V rozprave vystúpili traja poslanci, neboli predložené žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, takže budeme hlasovať o piatej. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Prerušujem, vážené kolegyne, kolegovia, rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem pánovi ministrovi aj pani poslankyni.

Budeme pokračovať v našom programe, ďalším bodom programu, tak ako sme si to schválili, je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 655).

Rozhodnutie predsedu o prerokovaní vo výboroch je pod číslom 653.

Opäť, pán podpredseda vlády Harabin a minister spravodlivosti, máte slovo a uveďte vládny návrh zákona.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady ministerstvo spravodlivosti predkladá ako iniciatívny materiál návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Hlavný ciež navrhovanej právnej úpravy je minimalizovať negatíva platnej právnej úpravy súvisiace s nedostatkom materiálnej publicity katastra a zvýšiť zodpovednosť subjektov oprávnených na spisovanie zmlúv o prevode nehnutežností.

Ďalším z ciežov návrhu zákona je tiež minimalizovať vežmi vážne následky pre bežného občana spojené s neplatnosťou zmluvy o prevode nehnutežností.

O nič nezanedbatežnejšou nie je ani skutočnosť, že nevieme ani zahraničným investorom garantovať, že aj keď kupujú nehnutežnosť od osoby, ktorá má list vlastníctva, že vlastnícke právo platne nadobudnú. Podža § 70 katastrálneho zákona totiž platí, že údaj o vlastníckom práve je hodnoverný a záväzný, kým sa nepreukáže opak. Ak teda niekto aj napriek dôvere v údaje na liste vlastníctva kúpi nehnutežnosť a neskôr súd určí, že niektorý z predchádzajúcich prevodov bol neplatný, absolútne neplatné sú aj následné prevody, takýto nadobúdatež musí zadosťučiniť naturálnej reštitúcii a vypratať nehnutežnosť, teda urobiť jej navrátenie do predošlého stavu.

Najväčší problém súvisí s návratnosťou finančných prostriedkov. Problém umocňuje spravidla vysoká cenová úroveň nehnutežností, ktorá sa pohybuje už aj na vidieku v miliónových hodnotách.

Predkladatež dáva do pozornosti, že vežmi dôležitou úpravou návrhu zákona je zodpovednosť notára, advokáta za vznik škody. Dôležité je, že sa účastníkom občianskoprávnych vzťahov poskytne v každom prípade servis poisteným právnikom a reálna návratnosť prostriedkov.

Predkladaný materiál nijako nenarúša vkladové konanie. Ide len o posilnenie práv pri prevodoch nehnutežností. Rozhodne namietam tvrdenia o nejakom monopole. Správne ide o sprísnenie právnej formy zmlúv o prevode nehnutežností. Ak dnes môže vyhotoviť zmluvu hocikto, teda aj rôzne nepoistené osoby, pričom ide o miliónové hodnoty a vlastníkovi sa len avizuje, že nehnutežnosť má už prevedenú, tak takáto právna úprava je ďalej neudržatežná. Ide o nízke percento podvodov? Kladiem si otázku. Tu sa zabúda na niečo vežmi podstatné. A to je, že keď už dôjde k podvodu, tak ide o vážnu vec s vážnymi následkami na človeka a jeho rodinu a ďalší zvyšok života. V ostatných veciach hoci nedochádza k podvodu, predstavuje vkladové konanie značne stresové okamihy tak pre prevádzajúceho, ako aj pre nadobúdateža. Na vklad vlastníckeho práva sa dnes čaká niekedy aj niekožko mesiacov, pričom sú povyplácané už zálohy, príp. celé kúpne ceny v miliónových hodnotách. Pre bežného človeka ide o neprimeraný stres, či bude mať list vlastníctva, a keď už ho má, či oň nepríde. Aj také prípady máme avizované, že sa niektorý z predchodcov ozve a oznámi, že nikdy nenakladal so svojou nehnutežnosťou a žiada svoje vlastnícke právo naspäť. Na margo údajných miliárd sa chcem opýtať, či to naozaj niekto myslí vážne, najmä keď v Devínskej Novej Vsi vznikne škoda na obyčajných žuďoch, drobných vlastníkoch za miliardu pomaly na počkanie.

Ministerstvo spravodlivosti je tým ministerstvom, ktoré rozhodne aj o poplatkoch a tarife za zmluvy. A garantujem, že budem brať zretež na sociálny aspekt tohto problému. Kúpa rodinného domu, alebo bytu nie je dennodennou záležitosťou. A približne 7 000 korún z miliónovej hodnoty alebo z viacmiliónovej hodnoty bytu za garanciu návratnosti prostriedkov v prípade nečestnosti je primeranou odplatou. A dokonca uvažujem aj o modifikácii tejto odplaty smerom nadol, keď pôjde o prevod medzi príbuznými, tak tam dáme iba evidenčnú odmenu. V krajinách Európskej únie je napr. notárska zápisnica bežnou záležitosťou a nikto ani nepomyslí, že by to malo byť inak, a to práve vzhžadom na prevádzané miliónové hodnoty.

Navrhujeme, aby odborník vyhotovoval zmluvy o prevodoch nehnutežností a niesol aj prísnu, ale reálnu zodpovednosť za prípadný vznik škody. Aj posledný prípad z Devínskej Novej Vsi týkajúci sa podvodu s falošnými kúpnymi zmluvami so škodou až do 1 mld. na drobných vlastníkoch pôdy a nárast nezákonnosti pri prevodoch nehnutežností odôvodňuje správnosť nášho postupu. Je potrebné, aby sa pružne zareagovalo na tento vážny problém, ktorý je v súčasnosti aj značne medializovaný. Nepochybne viac bude musieť notár a advokát urobiť pre perfektnosť prevodu a pohodlie občana.

Počíta sa aj s výnimkami tak, aby nevznikol zvýšený nárok na štátny rozpočet, a navrhované výnimky sú súladné s ciežom návrhu zákona.

Ďalej, navrhuje sa vyňať zabezpečovací prevod práva zo spotrebitežských vzťahov. Predkladatež má informácie o vežkom počte nečestností v spotrebitežských vzťahoch práve v súvislosti s aplikáciou tohto inštitútu. Najčastejšie ide o vežmi rýchly výkon zabezpečovacieho prevodu práva bezprostredne po omeškaní spotrebiteža. Už sú dopredu pripravené zmluvy. A ide niekedy o žudí, ktorí sú v nemocniciach, ktorí sú na dovolenkách.

Ak predmetom zabezpečovacieho prevodu práva je obydlie spotrebiteža, ide o vežmi vážny zásah do ústavných práv spotrebiteža a celej jeho rodiny. Pri pomerne kvalitnej úprave záložného práva nie je nevyhnutné, aby bol tento zabezpečovací prostriedok použitý vo vzťahoch medzi dodávatežom a spotrebitežom.

Navrhovaná právna úprava bude znamenať ponechanie tohto zabezpečovacieho prostriedku, ale nebude možné ho aplikovať v spotrebitežských zmluvách. Ďakujem za slovo, pán podpredseda.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP