Úterý 20. května 2008

S p r á v a

o 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

konanej 20. mája 2008 o 9.05 hodine

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, dobré ráno, otváram rokovanie 22. schôdze Národnej rady. Poprosím vás, aby sme sa prezentovali. (Hlas v sále.)

Ešte prepáčte na chvíľočku. Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Ja mám procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov, KDH, SMK a SDKÚ - DS, rozšíriť program 21. schôdze Národnej rady o bod, ktorým je informácia predsedu Národnej rady o situácii, ktorá vznikla v Národnej rade falšovaním podpisov poslancov. Daný bod, informáciu predsedu Národnej rady, navrhujem, pretože to, čoho sme svedkami dnes v Národnej rade, je niečo, čo devastuje ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky. Je to veľmi silne medializované a vyžaduje si to jasný postoj a jasné riešenie zo strany Národnej rady, zo strany predsedu Národnej rady. Odkladanie riešenia vzniknutej situácie poškodzuje Národnú radu ako celok.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu.

(Hlasovanie.) 102 prítomných, 37 za, 45 proti, 14 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

Tento návrh sme neprijali.

Takže ešte raz, dámy a páni, otvorím 22. schôdzu a v zmysle zákona o rokovacom poriadku vás poprosím, aby sme sa prezentovali.

(Prezentácia. Predsedajúci neoznámil výsledok prezentácie. Výsledok prezentácie: 90 prítomných.)

Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

Na 22. schôdzi budú overovateľmi pán poslanec Richter a pani poslankyňa Szögedi. Náhradníkmi budú pán poslanec Džurina a pán poslanec Frešo.

O ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci Micheľ, Pataky, Sániová a Smolková. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Štefanec.

Dámy a páni, túto schôdzu som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na žiadosť skupiny 50 poslancov Národnej rady, ktorí v žiadosti navrhujú prerokovať v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 630. Budeme teraz hlasovať o tomto návrhu programu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) 107 prítomných, 104 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme schválili program 22. schôdze.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov (tlač 630).

Pani ministerka pôdohospodárstva pani Zdenka Kramplová odôvodní za vládu návrh.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť vznik a pôsobnosť orgánov Slovenského pozemkového fondu a zabezpečiť ich funkčnosť a najmä v plnom rozsahu obnoviť uskutočňovanie všetkých kompetencií tohto orgánu.

V tejto súvislosti treba povedať, že súčasné pozastavenie výkonu činností Slovenského pozemkového fondu sa týka len veľmi malej časti ich funkčných povinností. To je však významné práve pre oblasť reštitúcií a pre ľudí, ktorých sa reštitúcie dotýkajú.

Predkladaný návrh bude konštituovať dva zásadné orgány. A to je výkonný orgán, ktorým bude generálny riaditeľ fondu a námestník fondu, ktorí budú niesť plnú zodpovednosť za činnosť Slovenského pozemkového fondu. A druhým orgánom bude kontrolný orgán, ktorý bude niesť zodpovednosť za kontrolu fondu. Tento orgán je prvýkrát postavený na princípoch pomerného zastúpenia koalície a opozície po voľbách. Prvýkrát takýto kontrolný orgán vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu bude volený v parlamente. To znamená, že Slovenský pozemkový fond bude pod kontrolou parlamentu, čo doteraz na Slovensku neexistovalo. Generálneho riaditeľa, ako aj námestníka fondu bude na návrh ministra pôdohospodárstva menovať a odvolávať vláda. Pokiaľ ide o radu fondu, má presne vymedzené kompetencie vo vzťahu ku kontrolným funkciám. Šesť členov tejto rady bude menovať vláda alebo navrhovať vláda z toho dôvodu, že je povinnosť aj týchto členov plniť programové vyhlásenie vlády. A päť členov bude navrhovať parlament na základe návrhu výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. A týchto päť členov bude navrhnutých na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďalším veľmi transparentným prvkom tejto novely je povinnosť fondu do piatich pracovných dní od podpisu zverejňovať na svojej internetovej stránke všetky zmluvy, ktorých Slovenský pozemkový fond sa stal účastníkom.

Za nemenej dôležité pokladám aj zverejňovanie na internetovej stránke Slovenského pozemkového fondu údajov o pozemkoch, ktoré sú vhodné ako náhradné pozemky podľa katastrálnych území. Týmto spôsobom sa uľahčí občanovi, ktorému bol priznaný nárok na náhradný pozemok, aby mohol uplatniť svoj zákonný nárok prostredníctvom tohto. Pôvodne sme uvažovali aj o tom, že by mal možnosť reštituent si dvakrát v ponukových konaniach využiť túto možnosť vhodného pozemku a v prípade, ak dvakrát si nevyberie z vhodných pozemkov na náhradný pozemok, v tom prípade by sme pristupovali k finančnému vyrovnaniu. Avšak po zváženiach a odbornej diskusii sme prišli k záveru, že takýto spôsob by nebol najvhodnejší, pretože by sme upreli právo na náhradný pozemok, pretože týmto ľuďom tento pozemok pôvodný bol odňatý.

Akceptujem aj poslanie... (Ruch v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pani ministerka, poprosím všetkých, ktorí sú v rokovacej sále, aby rešpektovali, že vystupuje pani ministerka, a aby sa patrične k tomu správali. Ďakujem veľmi pekne za porozumenie.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Akceptujem aj poslanie opozície, pretože jej úlohou je byť oponentom vo vzťahu k vládnym návrhom. Chcela by som vás však požiadať, panie poslankyne, páni poslanci z opozície, aby vaša kritika bola vecná a konštruktívna, aj keď viem, že máte pripravené plnenie svojich politických úloh.

Pre doplnenie len možno troška na ozrejmenie. Slovenský pozemkový fond nevznikol v septembri roku 2006. Vtedy ho možno začali objavovať médiá, ale problémy, ktoré boli v Slovenskom pozemkovom fonde, boli prikryté. A dovolím si tvrdiť, že bola to len otázka času, kedy systém prideľovania náhradných pozemkov a riešenia situácie s reštitúciami bude otvorený a bude ho nutné vyriešiť. Preto si myslím, že tento návrh, ktorý predkladá vláda, je návrh, ktorý je dobrý a ktorý naozaj začne riešiť situáciu v pozemkovom fonde z pohľadu najmä reštituentov, pretože 70 000 oprávnených občanov má skutočne najvyšší čas na to, aby dostali títo občania buď náhradné pozemky, alebo financie v prípade, že si to vyberú a bude to ich rozhodnutie.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že k tomuto vládnemu návrhu sa postavíte konštruktívne, verím, že tento návrh bude posunutý do druhého čítania, a verím, že tento návrh zákona ukončí takmer polročnú diskusiu, kam by sa mal uberať Slovenský pozemkový fond. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani ministerke za úvodné slovo. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, predsedovi tohto výboru poslancovi Jánovi Slabému, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 257 z 13. mája 2008 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená ani v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. mája 2008 č. 641 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 33 dní.

Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

A otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne som dostal do rozpravy prihlášky týchto poslancov a poslankýň: za poslanecký klub SDKÚ - DS pani Lucie Žitňanskej, za poslanecký klub SMK pána Lászlóa Miklósa. A ďalej písomne sú ešte prihlásení pán Pavol Frešo a Jarmila Tkáčová.

Dávam teraz slovo pani Lucii Žitňanskej, ktorá vystúpi za poslanecký klub SDKÚ - DS. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, prajem pekný deň na dnešných troch schôdzach parlamentu v tento upršaný deň.

Na prvej mimoriadnej schôdzi dnešného dňa rokujeme o návrhu novely zákona o pozemkovom fonde, ktorý rieši v zásade dve veci, zverejňovanie zmlúv uzatváraných Slovenským pozemkovým fondom a nové kreovanie orgánov Slovenského pozemkového fondu.

Hneď na úvod chcem povedať, že som rada, že si vláda osvojila opozičný návrh a zmluvy uzatvárané Slovenským pozemkovým fondom sa budú zverejňovať. Umožní to verejnú kontrolu uzatvárania zmlúv Slovenským pozemkovým fondom. A to považujem za dobré.

Hneď na úvod chcem tiež povedať, že navrhovanú rekonštrukciu orgánov Slovenského pozemkového fondu, poviem to tak, považujem v tejto forme skoro za zbytočnú, pretože reálne nerieši problém riadenia Slovenského pozemkového fondu, ktorý spočíva v politických nomináciách. Ja to potom bližšie vysvetlím.

Trošku za zavádzanie verejnosti považujem to, že tento návrh zákona sa predkladá ako riešenie problému Slovenského pozemkového fondu, kde podstata problému je, ako to pani ministerka povedala, uspokojiť požiadavky reštituentov, pričom treba vopred povedať, tento zákon nijako nerieši otázku uspokojovania požiadaviek reštituentov, rieši transparentnosť týchto procesov, a to je dobré, a rieši odblokovanie fungovania Slovenského pozemkového fondu. Ale to doteraz nebol problém zákona, to bol skôr problém koaličný. A to tiež treba povedať.

Kým sme sa dostali na rokovanie tejto mimoriadnej schôdze, dianie Slovenského pozemkového fondu počas celého tohto volebného obdobia dokazovalo, že vláda má problém s riadením Slovenského pozemkového fondu čoho výsledkom je dnešný stav. Dnešný stav je, že Slovenský pozemkový fond už dlhodobo niekoľko mesiacov nemá ani riadiaci orgán, pretože nemá správnu radu, ktorá je zo zákona riadiaci orgán. A nemá ani kontrolný orgán, pretože nemá dozornú radu, ktorá je zo zákona takýmto kontrolným orgánom. Áno, má štatutárny orgán, má kto podpisovať výplaty, keby som to chcela zjednodušene povedať, ale nemá riadiaci a kontrolný orgán. Ja prídem k tomu koľko mesiacov už nemá ani riadiaci, ani kontrolný orgán. A vopred poviem, že v súkromnej sfére platí Obchodný zákonník, podľa ktorého keď akciová spoločnosť nemá tri mesiace jeden zo svojich orgánov, dozornú radu alebo predstavenstvo, je to dôvod na jej zrušenie zo zákona, pretože právnická osoba, ktorá nemá svoj riadiaci alebo kontrolný orgán, nie je funkčnou entitou. Tuto nemáme riadiaci ani kontrolný orgán, funkčne riadiaci ani kontrolný orgán, celé mesiace. A za to je zodpovedná vláda.

Dnes zároveň platí stav založený uznesením vlády, ktorým vláda pozemkovému fondu odporučila neprevádzať pozemky, t. j. neplniť povinnosti, ktoré pozemkový fond má zo zákona, čoho výsledkom je, že pozemkový fond nerobí to, čo robiť má. Možno x vecí robí, ale neuspokojuje nároky reštituentov. A ja si myslím, to je tá hlavná úloha pozemkového fondu a to je to, na čo ľudia čakajú, keď v minulosti im bola zobratá pôda, dnes majú nárok na to, aby im bola vrátená, aby im teda bola vrátená. A majú právo očakávať od vlády, že im toto zabezpečí.

O tom, že situácia okolo Slovenského pozemkového fondu nie je normálna, svedčí aj to, že dnes zažívame, myslím si, že je to precedens tejto Národnej rady, kolegovia, ktorí tu pôsobia dlhšie, ma môžu opraviť, že na mimoriadnej schôdzi prerokovávame v prvom čítaní vládny návrh zákona. Je to preto, aby sme do leta schválili rekonštrukciu orgánov Slovenského pozemkového fondu, aby konečne 1. septembra, to znamená viac ako po dvoch rokoch fungovania tejto vlády, vôbec mohol začať plniť svoje povinnosti. To je, myslím, veľmi kuriózna situácia a veľmi zaujímavý precedens, ktorým prechádzame len tak hladko, skoro mlčaním.

Dovoľte mi uviesť stručný prehľad toho, ako konala vláda vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu. Predosielam, že budem veľmi vecná, pani ministerka, nedotknem sa žiadnej kauzy, budem len citovať uznesenia vlády.

Dňa 4. júla 2006 sa vláda ujala moci. O mesiac na to, 9. augusta 2006, vláda odvolala Správnu radu a Dozornú radu Slovenského pozemkového fondu, bolo to 9. augusta 2006, a nemenovala nové orgány fondu. Nemenovala nové orgány fondu, to znamená, od 9. augusta 2006 Slovenský pozemkový fond nemal ani riadiaci ani kontrolný orgán, a to na 5,5 mesiaca, ako sa neskôr ukázalo. Situáciu sa pokúsil tu v parlamente vyriešiť pán poslanec Cabaj s pánom poslancom Džurinom v decembri 2006 s tým, že predložili novelu zákona o pozemkovom fonde, v ktorom navrhovali, aby aj dozornú radu, aj správnu radu menoval minister pôdohospodárstva. Vláda s týmto riešením nesúhlasila. Až 24. januára 2007, to znamená po 5,5 mesiaci súkromná firma by už bola zrušená, vymenovala vláda novú Správnu radu a Dozornú radu Slovenského pozemkového fondu. To znamená, odvtedy teoreticky mohol Slovenský pozemkový fond plnohodnotne fungovať, ale len teoreticky, pretože toto uznesenie bývalý minister pôdohospodárstva vykonal až po niekoľkých ďalších mesiacoch tým, že dekréty odovzdal až 16. mája jednotlivým členom správnej a dozornej rady. Tu bol Slovenský pozemkový fond v takom zvláštnom stave, členovia orgánov síce podľa práva už boli členovia orgánov, ale de facto neboli, pretože na to nemali dekréty. Medzitým 10. apríla námestník Bríza podpísal 15 zmlúv, ako sme sa to neskôr dozvedeli. A potom bola tá séria škandálov. Dňa 22. augusta 2007, to znamená v čase, keď už problém trval, bol známy, a dokonca boli známe škandály, ktoré sa stali, vláda schválila návrh novely zákona č. 330/1991 Zb., ktorú prerokovávame aj dnes, návrh, ktorý nijako nereagoval na vzniknutú situáciu, riešil úplne iné otázky. V septembri sme ho prerokúvali. A vtedy sme predložili prvýkrát návrh, aby sa zmluvy, ktoré uzatvára Slovenský pozemkový fond, zverejňovali. Bolo to v septembri v roku 2007. Škandály pokračovali. Dňa 23. novembra premiér požiadal prezidenta o odvolanie ministra Jureňu z funkcie. Dňa 28. novembra 2007 ako reakcia na prevalenie ďalšej zmluvy, ktorá sa týkala Veľkého Slavkova, bola, že vláda schválila uznesenie, ktoré som už spomínala, ktorým odporučila pozemkovému fondu dočasne pozastaviť všetky prevody majetku. A následne 16. januára, vláda odvolala celú Správnu radu a Dozornú radu Slovenského pozemkového fondu. A odvtedy je Slovenský pozemkový fond opäť bez riadiaceho aj kontrolného orgánu až doteraz. V tom čase bolo avizované, že možno už v januári bude situácia vyriešená novým zákonom. Pani ministerka síce predložila vláde novelu zákona v januári, ale tá nebola schválená. Tempo nabrali legislatívne práce, myslím, už verejne legislatívne práce, pokiaľ ide o pripomienkové konanie, až 31. marca 2008, keď pani ministerka dala do pripomienkového konania tento návrh, ktorý máme na stole.

Keď to zhrniem. Po mesiaci od svojho vymenovania vláda odvolala orgány pozemkového fondu. Pozemkový fond bol 5,5 mesiaca bez orgánov. Potom od 24. januára do 16. mája 2007 síce mal konštituované orgány, ale členovia týchto orgánov nemali odovzdané dekréty. Čiže Slovenský pozemkový fond bol 9 mesiacov bez riadne ustanovených orgánov. Potom 7 mesiacov Slovenský pozemkový fond mal riadne ustanovené orgány. To bolo to obdobie, kedy bublali všetky škandály okolo Slovenského pozemkového fondu. A následne potom od 16. januára fond zase nemal ustanovené orgány, ani riadiaci, ani kontrolný orgán. A keďže riadne ustanovenie orgánov čaká na schválenie tohto zákona, ktorý má byť účinný 1. septembra 2008, predpokladám teda, že do 1. septembra 2008 vláda ani nepočíta s tým, že by zabezpečila riadne fungovanie Slovenského pozemkového fondu. Keď to spočítam, vyjde, že za dva roky 18 mesiacov bez toho, aby Slovenský pozemkový fond bol funkčný, to je podľa mojej mienky neplnenie povinností vlády, za ktoré vláda nesie zodpovednosť, pretože vláda je povinná zabezpečiť funkčnosť Slovenského pozemkového fondu, keďže je to vláda, ktorá má kompetenciu tieto orgány menovať.

Ja to ešte raz zopakujem. V súkromnej sfére platí Obchodný zákonník, ktorý tu hovorí o troch mesiacoch, je to dôvod na zrušenie obchodnej spoločnosti. Ja myslím, že je to dôležité pomenovať, pretože taký je stav. Môžeme špekulovať o tom, čo je dôvodom tohto stavu, myslím skutočným dôvodom tohto stavu. Skutočný dôvod je, samozrejme, politický, a síce neschopnosť koaličných partnerov dohodnúť sa na zložení orgánov, čo znamená dohodnúť sa na tom, kto bude mať aký vplyv na rozhodovaní o majetku v Slovenskom pozemkovom fonde. To nič nemení na veci, že za existujúci stav je zodpovedná vláda.

Toľko ku genéze.

A teraz k samotnému návrhu zákona, ktorý dnes prerokovávame.

Na zverejňovaní zmlúv sme sa všetci dohodli. Som presvedčená, že zmluvy treba zverejňovať. Je to dobrý spôsob, ako zabezpečiť verejnú kontrolu nakladania s majetkom Slovenského pozemkového fondu. Nedá mi nepovedať, že keby prešli niektoré z opozičných návrhov, tak už by sme aspoň časť zmlúv na internete si mohli pozrieť a skontrolovať. Ale ja som v zásade spokojná. Môžem si povedať, že opozičná práca má zmysel, pretože návrh, ktorý sme predkladali, bol akceptovaný a bude súčasťou nášho právneho poriadku. Je to dobré, neskôr, ale nakoniec sa to podarilo.

Takisto kvitujem návrh, že pravidlá, na základe ktorých sa bude vydávať reštituentom náhradná pôda, pokiaľ im nemožno vydať pôdu, ktorá im bola pôvodne odňatá, budú upravené nariadením vlády. Myslím si, že je to dobré. Presadzujeme, aby platili transparentné a vopred známe pravidlá. Myslím si, že je dobré, keď tieto pravidlá budú povedané v nariadení vlády.

Novokonštituovanie orgánov Slovenského pozemkového fondu v navrhnutej podobe ja osobne však považujem za skoro zbytočné, pretože podľa mojej mienky nerieši reálny problém, ktorý tu zriadením Slovenského pozemkového fondu je. Zároveň si myslím, že týmto návrhom, resp. medializovaním tohto návrhu sa čiastočne zavádza verejnosť, pretože sa predstiera riešenie problému, predstiera sa zapojenie opozície do kontroly na pozemkovom fonde, pričom tá hlavná podstata tejto rekonštrukcie orgánov je v tom, že koaličné strany si zabezpečujú krížovú kontrolu pri podpisovaní zmlúv. Ja vysvetlím, prečo si myslím, že tento návrh reálne nerieši problém. Myslím si, že ho nerieši preto, pretože nič nemení na podstate toho, že orgány Slovenského pozemkového fondu budú kreované na princípe politických nominácií. Čiže nejde tu o systémovú zmenu, to chcem povedať. Nejde tu o systémovú zmenu. Návrh nehovorí o tom, ako budú vyberaní kandidáti. Nehovorí nič o kritériách na kandidátov do orgánov Slovenského pozemkového fondu. Nehovorí nič o tom, že napr. ich životopisy profesijné budú zverejnené. Nehovorí nič o zodpovednosti týchto osôb, o štandardnej zodpovednosti napr., akú pozná Obchodný zákonník, pričom by sme sa systémovo posunuli možno niekde inde. Ale dobre, ja to rešpektujem, ostáva systém politických nominácií, ale potom by sme nemali podľa mojej mienky hovoriť o nejakej prevratnej zmene.

To významné, čo tento návrh má priniesť, je účasť opozície na kontrole Slovenského pozemkového fondu. Tu mám jednu výhradu k návrhu zákona, tak ako je predložený. Pani ministerka Kramplová, vy keď ste predkladali tento návrh zákona do vlády, v tejto časti vyzeral inak. V jednej vete, ale veľmi významnej vete, návrh, ktorý prerokovávame, hovorí o tom, že rada má právo si vyžiadať dokumenty, informácie, všetko, čo potrebuje od generálneho riaditeľa. Návrh, ktorý ste predkladali, hovoril o tom, že členovia rady majú toto právo. To je veľký významový rozdiel. A vy to veľmi dobre viete, pani ministerka. A zase si pomôžem, pretože je to moja profesia, Obchodným zákonníkom, aj členovia dozornej rady akciovej spoločnosti majú právo pýtať informácie, pretože keby toto právo mala len dozorná rada ako taká, tak, pochopiteľne, všetci tí, ktorí sú tam zástupcovia menšín, menšinových akcionárov, v našom prípade opozície, nemajú garantované to, že naozaj sa dostanú ku všetkým informáciám, aby mohli kontrolu náležite robiť. Preto si myslím, že v tejto časti váš pôvodný návrh, pani ministerka, bol podstatne lepší ako to, čo vyšlo po prerušení rokovania vlády, nakoniec z vlády von. Musím povedať, že tu vláda akceptovala pripomienku Legislatívnej rady vlády. Ale táto pripomienka nie je právna. Táto pripomienka je významne vecná až politická, som prekvapená, musím povedať, pretože Legislatívna rada vlády je odborný orgán.

Musím zároveň povedať, že vláda ale už neakceptovala iné pripomienky Legislatívnej rady vlády, ktoré boli dosť vecné a ktoré smerovali k tretej mojej výhrade voči rekonštrukcii orgánov. A moja tretia výhrada sa týka tej zaujímavej konštrukcie, kontrasignácie zmluvy, ktorú uzatvára Slovenský pozemkový fond, kontrasignácie zo strany námestníka pozemkového fondu. To je zaujímavý konštrukt lebo si uvedomte, to je, ako keby štátny tajomník musel spolupodpisovať zmluvu, ktorú podpisuje minister. Je to právne veľmi zaujímavý konštrukt. Politicky mu rozumiem, ale právne je to naozaj zaujímavý konštrukt. Politicky mu rozumiem a ide o to, aby sa partneri pri podpisovaní zmlúv vzájomne kontrolovali, lebo si neveria.

Na záver ešte raz zdôrazním, podporujeme zverejňovanie zmlúv, podporujeme, aby vláda nariadením stanovila pravidlá pre vydávanie pôdy reštituentom. V tejto podobe máme výhrady voči navrhovanej rekonštrukcii orgánov Slovenského pozemkového fondu. Ako sa vzájomne chcete vo vládnej koalícii kontrolovať, ma až tak hlboko netrápi, ale určite budeme mať pozmeňujúce návrhy, pokiaľ ide o pozíciu opozície v rade pozemkového fondu. V druhom čítaní ich predložíme. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie poslankyne Lucie Žitňanskej sa prihlásili pán Miroslav Jureňa, Tibor Cabaj, Peter Miššík, Ivan Mikloš, Marian Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Jureňa. Nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Oceňujem taký úprimný záujem kolegyne poslankyne pani Žitňanskej, len akosi ten úprimný záujem v priebehu ôsmich rokov predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu chýbal a teraz ten záujem taký úprimný sa prejavil. Vtedy proste nevadila nejaká koaličná kontrola partnerská, čo tam nominanti SMK vykonávajú, čom tam v tejto inštitúcii robia. Takže teraz, pochopiteľne, ako opozičným politikom vám to veľmi prišlo vhod.

Som veľmi rád, že ste ocenili transparentnosť tohto návrhu.

No a čo sa týka orgánov, tak tuná musím dať do pozornosti jednu takú malú už historickú faktickú poznámku, pretože uznávam, že orgány sú veľmi dôležité, pretože od dobrého orgánu závisí výkon. Ale ja keď som nastúpil na post ministra pôdohospodárstva, tak napr. taký štátny podnik Hydromeliorácie nemal zriadenú dozornú radu. A nemal ju zriadenú x rokov, možno 4 roky. Aj Hydromeliorácie sú štátny podnik, štátna inštitúcia. A správne ste povedali, že vláda zodpovedá za to, či sú tieto orgány zriadené a funkčné. A tam to vtedy akosi nevadilo, že jednoducho v tých Hydromelioráciách sa bačovalo, tak ako sa bačovalo, že sa tam brali úvery netransparentne. Takže treba sa troška pozrieť aj niekedy historicky do určitých súvislostí.

Toľko som len chcel pripomenúť, pochopiteľne, považujem za dôležité, aby ten... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Tibor Cabaj. Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ste tu spomínali ten návrh zákona, ktorý som predkladal v tomto parlamente, že vláda ho nepodporila. Nie raz sa stalo, že vládne stanovisko bolo úplne iné a rozhodol o tom parlament, lebo o tom je parlament. To znamená, vláda aj podľa rokovacieho poriadku má iba odporúčacie stanovisko pri poslaneckom návrhu zákona. Takže to uvádzam pre poriadok.

Mňa ale viac trápi, že keď sme predkladali návrh na odpolitizovanie orgánov Slovenského pozemkového fondu, tento návrh nepodporila ani opozícia. To len pre poriadok treba povedať, keď už sa vraciame k tej minulosti.

A ste tu spomínali, či sa v minulosti také niečo stalo, bolo to aspoň štyrikrát. A navyše musím povedať, že inštitút zvolania mimoriadnej schôdze Národnej rady nepoznáme, totiž všetky schôdze sú rovnocenné. Je to inštitút, kde 30 poslancov využije svoje právo, dá podpisy a navrhne program schôdze, je to schôdza ako ktorákoľvek iná, akurát s tým, že sú určité obmedzenia pre predsedu parlamentu pri zvolávaní, resp. limity, do ktorých sa musí zmestiť. Takže to je toľko, čo sa tej schôdze týka.

A treba povedať aj to, že ak na pôde Národnej rady sa nachádza návrh novely zákona, o ktorom všetci tak úprimne akože hovoria, snažia sa ho riešiť, srdcervúco ho podporujú, ale naraz keď sa predloží návrh na zvolanie schôdze s 30 podpismi, tak polemizujeme o tom, že poslanci toto právo využili. Umožňuje to rokovací poriadok. A len v zmysle rokovacieho poriadku sa aj teraz postupovalo pri tomto návrhu. Takže myslím, že, pani kolegyňa, trochu sa treba pozrieť do vlastných radov, ako ste v minulosti k riešeniu tohto inštitútu pristupovali. A teraz je zbytočné už plakať, jednoducho hľadáme riešenie, možno nie celkom vám pochuti, ale to už je realita, ste v opozícii.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Peter Miššík je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja sa zastavím pri tých slovách pani poslankyne Žitňanskej, ktorými konštatovala, že nie je obvyklé, aby vláda svoj návrh zákona predkladala oneskorene a na základe toho sa snažila pretlačiť takýto návrh zákona na mimoriadnej schôdzi. To je odpoveď aj pánovi Cabajovi. Som tu druhé volebné obdobie, ale viem, že od roku 1998 až po rok 2006 vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu neriešila ani jeden svoj vládny návrh zákona takýmto spôsobom. (Reakcia z pléna.) Ja hovorím o mimoriadnej schôdzi, opakujem, hovorím o mimoriadnej schôdzi, vážení. Totižto to je o tom, či vaša vláda stíha alebo nestíha predkladať tie návrhy zákona v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.

A ešte poviem jednu vec. Vláda Mikuláša Dzurindu mala nepomerne viac návrhov zákonov v tomto parlamente, nielen kvôli tomu, že sa pripravovali reformy, ale hlavne kvôli tomu, že sme vstupovali do Európskej únie, ale ani raz sa nestalo, že by nebola stihla termín na riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel veľmi oceniť vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej, ktoré bolo veľmi vecné, plné argumentov a faktov a naozaj zarážajúce, ak počas dvoch rokov fungovania tejto vlády, 18 mesiacov, teda jeden a pol roka, taká významná inštitúcia, akou Slovenský pozemkový fond je, funguje bez riadiacich a kontrolných orgánov. Je to o to dôležitejšie, že pamätám si ešte z pamätného vystúpenia pána ministra Jureňu v maštali, keď zdôrazňoval, že Slovenský pozemkový fond podľa zákona riadi a za jeho činnosť zodpovedá správna rada, kde zdôrazňoval, že to nie je generálny riaditeľ ani minister, ale správna rada. A táto správna rada, ktorá má riadiť tento fond, jeden a pol roka z dvoch rokov nefunguje.

Za ešte zarážajúcejšie považujem to, pani poslankyňa Žitňanská to spomenula, ale ja si myslím, že to treba zdôrazniť a pre mňa je to ešte negatívnejšie a zarážajúcejšie ako samotná neexistencia orgánov, skutočnosť, že vláda svojím uznesením odporúča Slovenskému pozemkovému fondu porušovať zákon, pričom, samozrejme, Slovenský pozemkový fond to rešpektuje. Čiže vláda svojím uznesením odporúča pozemkovému fondu porušovať zákon a neplniť si svoju základnú funkciu, ktorú má.

A k tým vystúpeniam, ktoré určite na vystúpenie pani poslankyne, na ďalšie naše vystúpenia budú, reakciám typu, čo bolo predtým, tak by som vám chcel pripomenúť a oznámiť, vážení koaliční kolegovia, že boli voľby. Boli voľby a vy vládnete. A naviac, my sme v svojich návrhoch vždy dávali zverejňovanie všetkých zmlúv, nielen počas vášho vládnutia, ale aj počas oných ôsmich rokov, ktoré neustále spomínate.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Marian Záhumenský. Nech sa páči.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať len na dva problémy, ktoré otvorila pani kolegyňa Žitňanská.

Prvý problém je napádanie termínu, prečo sa tento zákon prerokováva na mimoriadnej schôdzi. Ja chcem pripomenúť váženým pánom z opozície, že pokiaľ vládli, koľko vašich zákonov sa predkladalo v skrátenom legislatívnom konaní, v skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že na to nebol dôvod. To bolo preto, že vaša vláda nestíhala plniť termíny? Asi to nebolo preto. Určite súčasná vláda takmer nevyužíva inštitút skráteného legislatívneho konania. A ak treba riešiť niektorý zákon prednostne alebo preto, aby sa čo najviac skrátil čas, tak zvolá radšej schôdzu, kde sa transparentným spôsobom každý návrh predloží.

A druhá vec, ktorú by som chcel oceniť, je, že pani poslankyňa Žitňanská povedala, že boli politické nominácie. Voči politickým nomináciám ja osobne nič nemám. Vláda má zodpovednosť za dianie v Slovenskom pozemkovom fonde, a preto má aj právo si určiť orgány. Ale to neznamená, že tam majú byť politickí nominanti cez osobný a politický klientelizmus. Pozrime sa, kto tam bol v orgánoch v predchádzajúcom období. Bol tam aj pán Alfonz Tkáč, manžel pani poslankyne Jarmily Tkáčovej za SDKÚ, ktorý sa dokonca ani nepredstavoval ako pán Tkáč, ale predstavoval sa ako manžel pani poslankyne Tkáčovej. A na pozemkovom fonde ho volali, že je to ten, ktorý nemá meno alebo ktorý je bez mena. A pozrime sa na ďalšie nominácie za SMK. Sú to pán Štefan Juhász, pán František Asztalos, ktorí sú členovia Agroobchodu v Chanave, kde má pán Simon zastúpenie cez pána Polóniho. Toto sú osobné personálne veci cez politický klientelizmus. Takže ja si myslím, že pokiaľ ide o politické nominácie, áno, táto vláda dáva vám priestor, aby ste mohli kontrolovať, pričom nič na tom zlého nevidím.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na kolegov, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, bude teraz pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za všetky poznámky a pripomienky. Rada som si ich vypočula. A chcem povedať všetkým koaličným kolegom, že ja som opozičný poslanec, budem robiť opozičnú politiku, to znamená, budem kontrolovať, keď budem mať na to dôvod, budem kritizovať, a keď budem vedieť ponúknuť riešenie, tak ho budem ponúkať, je to moja robota. Pokiaľ ste si ju nerobili takýmto spôsobom počas minulých vlád, to nie je niečo, čo ja by som dnes mala riešiť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Za poslanecký klub SMK je písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec László Miklós. Nech sa páči, pán kolega, máte priestor v rozprave.

L. Miklós, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, moja predrečníčka a všetci, ktorí ste reagovali faktickou poznámkou, ste vlastne povedali všetky okolnosti, ktoré predchádzajú tomuto návrhu zákona. Tak ja to nemusím robiť, lebo to aj nerád robím. Takže môžem sa skôr venovať tým poznámkam, ktoré takisto už načrtla. A možnože trošku z iného pohľadu poviem aj ja niečo o tom.

Predovšetkým aj my oceňujeme, že je tu snaha o stransparentnenie činnosti Slovenského pozemkového fondu. Najmä by som prečítal z dôvodovej správy: "Volením rady fondu Národnou radou Slovenskej republiky sa dosiahne možnosť kontroly Slovenského pozemkového fondu celým politickým spektrom, ktoré vzišlo z volieb do Národnej rady." No my s týmto súhlasíme a sme tomu veľmi radi. No ja som študoval tento návrh, samozrejme, aj sám, ale aj s odborníkmi, aj s takými, ktorí robia celkom blízko tieto činnosti, a musím povedať, že niektoré veci predsa len dávajú dôvod na otázniky. A dovoľte mi, aby som ich povedal.

Najprv by som chcel povedať pár slov k uverejňovaniu. Takisto ako kolegyňa Žitňanská a aj ostatní a aj predkladatelia, samozrejme, podporujeme toto zverejňovanie. Len sú tu tie technické veci, ktoré by som odporúčal do pozornosti pani ministerke. Ešte sa to dá napraviť.

Predovšetkým ide o to, že keď my uverejníme aj mená, priezviská, adresy, tak to pre nekalé živly môže byť viac-menej vodidlo, kde treba koho hľadať. A môže to viesť aj nie k celkom čistým veciam, nevraviac o tom, že to je aj bezplatný návod pre realitné kancelárie, kde treba hľadať klientov. Takže tu som tým nechcel povedať o tej sile zverejňovania, ale technicky by bolo treba doriešiť, čo vlastne možno riešiť. To, že my neuverejníme rodné číslo, že to nedovolíme, no to je možno z právneho hľadiska naozaj činnosť nikomu. Ale to maličké ale vo mne stále zostáva. A myslím si, že tu treba technicky nasadiť všetok rozum, aby sme toto dopracovali.

Druhý technický problém z uverejnenia je, že v návrhu zákona hovoríte doslova, že pozemkový fond zverejní na svojej internetovej stránke údaje o pozemkoch, ktoré sú vhodné, je tam slovo "vhodné", ako náhradné pozemky podľa osobitných predpisov a tak ďalej. No podľa mňa skôr by sme tam mali dať slová "potenciálne vhodné" alebo "potenciálne možné" ako náhradné pozemky, nie "automaticky vhodné". Totižto aj v tých katastroch, kde bol už schválený ROEP pri konkrétnych činnostiach a pri konkrétnych uspokojovaniach reštitučných nárokov a pri vydávaní pozemkov, sa nachádzajú pozemky, ktorých vlastníctvo nebolo presne stanovené. A rieši sa toto viac-menej individuálne pri každej jednej príležitosti. No vlastníctvo štátu, ktoré je potenciálne použiteľné, je vlastne na vašej internetovej stránke, resp. na internetovej stránke katasterportal.sk. Takže to je bežne dostupné. Ale aby sme mohli povedať, že je to vhodný pozemok, ja si myslím, že treba veľmi veľa práce a treba posúdiť aj ostatné náležitosti, akým spôsobom napr. SPF došiel k tomu pozemku, aké sú tam reštitučné nároky, či ešte náhodou nepríde nejaký reštituent a tak ďalej a tak ďalej, čo je veľmi dôležité. A možnože by sme nemali urobiť takú chybu, že nejaký človek, ktorý si nárokuje na náhradný pozemok, sa poteší, uvidí nejaký pozemok na portáli, ktorý je označený ako vhodný, pričom nakoniec zistíme, že o chvíľu sa objaví reštituent. No tieto prípady budú sa musieť určite riešiť individuálne aj v budúcnosti, akokoľvek uverejníme zoznam pozemkov. Ja v tomto momente len upozorňujem na to, že tieto pozemky asi nie sú vhodné, ale len potenciálne vhodné alebo potenciálne možné. O tom treba porozmýšľať.

No takisto ako v tej prvej poznámke by som povedal poznámku aj k § 42o, kde sa hovorí o tom, že treba uverejniť doterajšie všetky zmluvy, teda uzavreté do 1. septembra 2008, čo tiež vítame. Ale aj toto je proste ten návod pre realitné kancelárie, ktorý zase môže fungovať, nevraviac to aj o tých, ktorí nemajú čisté úmysly. Okrem toho tých zmlúv je predsa len veľké množstvo. A celkom iste na to bude treba organizačné úsilie, možnože aj nové pracovné sily a ani neviem čo a náklady, aby sa táto práca zvládla, pričom na začiatku reštitúcií v deväťdesiatych rokoch prakticky ešte neboli počítače. Tie zmluvy boli spracovávané na písacích strojoch. No proste je to technický problém, znovu, tým som vôbec nechcel povedať, aby sme nepristúpili k tomuto zverejňovaniu, len treba doriešiť tieto technické náležitosti.

No za ten väčší problém, lebo toto považujem za technický problém skôr, aj keď to má určité politikum, aj my považujeme zmenu orgánov pozemkového fondu. Ja som presvedčený, že sa zlepší informovanosť verejnosti vrátane opozície o činnosti fondu. Ale takisto si myslím, že čo sa týka konkrétnej činnosti, sa príliš nezlepší. Možnože sa aj sťaží trošku tá činnosť fondu. To už potom bude záležať od toho, akým spôsobom sa politické strany, ktoré nominujú rozhodujúce výkonné orgány, správať. Ale asi sa to príliš nezlepší, keď nevylepšíme ešte trošku ten zákon.

Najprv k členstvu v rade. Pani ministerka, no je tu spravodajca z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie. No, Janko, akým spôsobom my rozdelíme päť mandátov pre šesť politických strán? Pýtam sa, lebo znovu prečítam z dôvodovej správy, pani ministerka, že dosiahne sa možnosť kontroly SPF celým politickým spektrom, ktoré vzišlo z volieb do Národnej rady, vrátane SMK. No je tu päť mandátov a šesť strán. A my to máme, Janko, rozdeliť. Počúvaš, pán predseda? (Reakcia z pléna.) Dobre. Totiž výbor má navrhnúť, akým spôsobom máme toto rozdeliť. No, isteže, ja som realista a ja si nemyslím, že sa to nedá urobiť, len možnože by sme mali povedať, ako to je, že zrejme sa každému neujde, pretože predpokladám, že vláda navrhne tých svojich šesť mandantov z tých, ktorí sú blízko koalície, čo absolútne nekritizujem, lebo to je asi naozaj tak. Ale ten technický problém keď, pani ministerka, vysvetlíte, tak asi sa to dá nejakým spôsobom urobiť, uvidíme.

Čo sa týka tej rady. No to prvé vysvetlenie bolo, že sa zlúčia dve rady dokopy aj činnostne a bude jedna rada. A nakoniec určite to dneska aj tak trošku viac iným spôsobom uviedli, že tá nová rada je vlastne len dozorná rada. A keď si prečítame tie kompetencie, ja budem hovoriť len slová, nie to, aké veci robí, ale to, čo robí. Kontroluje, nahliada, požaduje informácie, požaduje súčinnosť, prerokúva, prešetruje sťažnosti. Čiže to sú činnosti, pri ktorých nevidíme presne koniec, do čoho to má vyústiť, resp. vidíme do toho, čo dá každá dozorná rada. Predkladá správu o svojej činnosti, nie o činnosti fondu, o svojej činnosti výboru. No, Janko, čo s tým urobíme? No predložíš fond, no pozrieme sa, ako pracoval. A čo teraz? No nič s tým neurobíme, samozrejme. Ja nehovorím, že to neprerokujme, ale nič s tým neurobíme. Takže sú to vyslovene takéto činnosti. Nakoniec, dozorná rada nemá mať exekučnú náplň. Ale neviem potom, prečo to nenazývame dozornou radou. No všetko sa zdá byť v poriadku, znovu, ale oproti kompetenciám bývalej správnej rady nová rada neriadi, neschvaľuje, nerozhoduje, nesankcionuje. A zákon nehovorí ani o tom, aké možné výsledky a dôsledky môžu mať uvedené činnosti rady, len dve činnosti sú jasne definované, no že rada si volí vlastného predsedu, to má úplne jasný koniec, že si zvolí vlastného predsedu, a schvaľuje si vlastný rokovací poriadok. No nie je bohviečo len toto a nič iné. Takže si myslím, že je to klasická dozorná rada. Možnože by sme to mohli nazvať klasickou dozornou radou, keď to už takto máme.

Samozrejme, tým, že zanikol kolektívny exekutívny orgán, teda sa posilnila funkcia generálneho riaditeľa. Je to rozhodnutie, je to rozhodnutie vaše, je to možné akceptovať, lenže toto, pani ministerka, nevedie k zvýšeniu transparentnosti. Tým som začal, že to nevedie k zvýšeniu transparentnosti. Predsa len aj keď v tej správnej rade boli nominanti vždycky z vládnej koalície, aj za predchádzajúcich vlád, nevedie to k transparentnosti, pretože to bol predsa len kolektívny orgán. Teraz generálny riaditeľ bude môcť rozhodnúť. Dokonca je to v zákone povedané, že rozhoduje o všetkých jeho záležitostiach. Jeho už nikto neriadi. Predtým ho riadila správna rada, už neexistuje správna rada. Bol štatút, ktorý schvaľovala vláda, už neexistuje. A v zákone je popis činnosti len veľmi všeobecne popísaný, teda to, čo by malo byť v štatúte. Ja nehovorím, že v zákone mala byť podrobne popísaná činnosť, ale neviem, či ten štatút náhodou nebude chýbať, pretože takto je to naozaj na generálnom riaditeľovi, akým spôsobom bude riadiť tú svoju inštitúciu.

No v zákone nie je ani slovo o regionálnych odboroch, ktoré sú po okresoch. Nie je tam ani slovo o nich ani o ich organizácii, ani o tom, akým spôsobom sa budú vyberať riaditelia, aká má byť ich činnosť. Čiže aj toto viem pochopiť, že sa to dáva do kompetencie generálneho riaditeľa. Len znovu upozorňujem, pani ministerka, že ani toto nezvyšuje transparentnosť fondu.

Čiže dovoľte, aby sme tieto pochybnosti takto vysvetlili. A práve tieto otázniky nám dávajú aj taký trošku menší pocit, či je tá snaha úprimná, ako sa rekonštruujú orgány fondu. No toto bolo najťažšie.

Ešte mi dovoľte pár slov povedať k návrhu nariadenia vlády.

Tam v § 1 sa hovorí o príslušnom regionálnom odbore. Ináč, regionálny odbor sa, samozrejme, spomína v rôznych súvislostiach, ale v zákone nie je nikde povedané, že existuje regionálny odbor a že by to mala byť organizačná jednotka a tak ďalej a tak ďalej, to, čo by podľa mňa malo byť povedané v zákone, najmä keď nie je štatút. Takže v § 1 nariadenia vlády sa hovorí, že príslušný regionálny odbor po doručení výzvy oprávnenej osoby, nie je tu povedané, do koľkých dní to má byť, zašle oprávnenej osobe pozvánku, kde je povedané, že tá pozvánka má ísť štrnásť dní pred tým, ako sa bude rokovať. Ale ja si myslím, že pre tú oprávnenú osobu je veľmi dôležité, aby po jeho výzve bola stanovená lehota, dokedy jej má regionálny odbor odpovedať. To tam nie je. Čiže to je moja poznámka k § 1.

K § 2 je už vyslovene pôdnoekologická poznámka, v čom som najviac doma hádam. V § 2 sa hovorí, že súpis pozemkov podľa § 1 ods. 2 (medzi inými písm. d)) obsahuje údaj o bonitovanej pôdnoekologickej jednotke. Aj v súvislosti s tým, čo sme hovorili pred pár dňami ohľadom zákona o ochrane pôdneho fondu, ja by som naozaj a my by sme naozaj privítali skôr údaje o skutočnej hodnote pozemkov, ktorá, samozrejme, ďaleko nie je priamo úmerná k bonite pôdnoekologických jednotiek, ale závisí od úplne iných vzťahov polohových a tak ďalej a tak ďalej.

Ináč, mimochodom, pani ministerka, len poznámku dávam. Už tuším keď sme rokovali o zákone o pozemkových úpravách pred pár mesiacmi, sme vtedy upozorňovali, že vyhláška ministerstva financií č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb pozemku a tak ďalej bola zrušená k 1. 1. 2004. Len stále ešte sa objavuje aj v týchto zákonoch. To by bolo treba asi upraviť.

No a ešte k dôvodovej správe. Myslím si, že vystihuje podstatu a snahu predkladateľa. Lenže je tam to klišé, ktoré aj za môjho ministrovania aj moji úradníci vždy napísali o tom, na čo to má dopad. A myslím si, že keď sa napíše, že nemá to dopad, tak to je nepravdivé. Totiž to, že právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, naozaj nie je pravda. Pre dôsledné skúmanie a paušálne skúmanie pôdnych pozemkov, pre to uverejňovanie v celom katastri, si myslím, v tomto momente sa tie regionálne odbory budú musieť naozaj organizačne posilniť alebo minimálne organizačne zabezpečiť, aby sa to dalo robiť. Okrem toho nie je vypočítané, koľko pracovných síl je na to potrebných. Ja neviem, akú majú techniku, asi ju nemajú bohvieakú v každom okrese. Na tom začiatku deväťdesiatych rokov, ako som spomenul, boli spracované tie zmluvy na strojoch. No videl som pár takých zmlúv. No naozaj sú v takom trošku zlom stave. Takže celkom iste to, pani ministerka, bude mať dopad na pracovné sily a minimálne na organizačné zabezpečenie.

No a druhá veta z toho klišé, čo vám ja nevyčítam, lebo to je tam, že to nemá finančný ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie. No aj vy píšete trošku vyššie v tej dôvodovej správe, že v rámci jeho činnosti, teda v rámci činnosti fondu, dochádza k významným finančným operáciám, k zmluvno-právnym vzťahom, ktoré zasahujú do vlastníckych vzťahov pozemkov. Čiže, samozrejme, to má dopad ekonomický aj vplyv na podnikateľské prostredie. Dúfajme, že bude pozitívny. No tak na čo by sme toto robili, keby to nemalo na nič dopad.

Takže, pani ministerka, na záver. No keď sa nič takého nezlepší v tomto momente a keď nedostaneme presné vysvetlenie, tak podľa všetkého nepodporíme do druhého čítania tento zákon. Ale predpokladám, že koalícia podporí tento zákon do druhého čítania. Tak keď tam prejde, tak potom sa pokúsime podať pozmeňujúce návrhy na tie body, ktoré som uviedol Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP