Středa 21. května 2008

Šiesty deň rokovania

21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

21. mája 2008 o 9.00 hodine

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dobré ráno, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Budeme pokračovať v rokovaní 21. schôdze. Poprosím, prirodzene, aby zaujali miesto aj pán minister ako navrhovateľ a pani Nachtmannová ako spravodajkyňa.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, otváram šiesty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ľuboš Micheľ, Iveta Radičová, Beata Sániová, Ján Slota. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Štefanec.

Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, takzvaný školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako je to uvedené v tlači 560. Do rozprave je ešte písomne prihlásený pán poslanec Daniel Lipšic, ktorému odovzdávam slovo. Po jeho vystúpení bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dnes znovu prší. Dúfajme, že školský zákon je lepší ako vaše meteorologické predpovede. Uvidíme.

Chcel by som najskôr všeobecne vystúpiť k návrhu a potom k jednej osobitnej téme v tomto návrhu, ktorá je zvlášť sporná. Všeobecne k tomu, v akom časovom chvate návrh do parlamentu prišiel a zjavne, ako je vládna väčšina odhodlaná vlastnými poslancami návrh schváliť. Na čo má právo, ale myslím si, že taký dôležitý návrh, ktorého ambíciou je, že na možno desiatky rokov ovplyvní vývoj nášho školstva, ambíciou by malo byť získanie pokiaľ možno čo najširšej podpory v parlamente, jeho prediskutovanie počas zodpovedajúceho obdobia a následné schválenie a vstup do účinnosti. Nehovorím to úplne samoúčelne.

Pán minister, vy ste boli v minulom parlamente, aj keď sa napríklad rokovalo o možno porovnateľne veľkej reforme v oblasti justície - trestnoprávnej reforme, ktorá získala podporu ústavnej väčšiny, pretože sme sa snažili počas veľmi dlhého obdobia diskutovať s poslancami všetkých poslaneckých klubov, schvaľovali sa aj ich pripomienky v rámci druhého čítania a návrh nakoniec prešiel veľmi výraznou ústavnou väčšinou. Prešli pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov pani poslankyne Laššákovej, pána poslanca Fica a ďalších.

Čo tým chcem povedať? Dnes budeme asi o školskom zákone hlasovať. Máme stovky pozmeňujúcich návrhov a možno budem úspešnejší prognostik, keď poviem, že všetky návrhy, ktoré sú od vládnych poslancov prejdú, a všetky, ktoré sú opozičných poslancov neprejdú.

Tým chcem povedať, že dnešný systém práce v parlamente najmä pri zákonoch, ktoré majú ambíciu presiahnuť volebné obdobie je podľa mojej mienky zlý. Poviem aj časový harmonogram. Keď sme prišli s trestnými kódexmi, tak ja som doručil všetkým poslancom ústavnoprávneho výboru prvé verzie v lete 2003. V roku 2004 prišiel návrh do parlamentu a bol v parlamente rok, takmer rok. Rokovalo sa vo výboroch niekoľkokrát a až v máji 2005 boli návrhy schválené.

To znamená, vytvoril sa podľa mojej mienky adekvátny časový priestor na to, aby sa získal celospoločenský konsenzus na takých významných zmenách, ktorých ambíciou naozaj je presiahnutie jedného volebného obdobia. Ukazuje sa, že to bolo správne. Je to stabilnejšia právna úprava a prináša väčšiu bezpečnosť do našich ulíc. Myslím si, žeby vaším zámerom tiež alebo cieľom malo byť, aby návrh získal celospoločenskú podporu, len si myslím, že z hľadiska časového, keď takýmto rýchlym krokom sa snažíte ísť, to nie je možné už z povahy veci. Je taká komplexná právna norma, aby prešla z prvého do druhého čítania a z druhého do tretieho čítania v priebehu jeden a pol mesiaca. Obávam sa, že tam nie je možné nejakú celospoločenskú podporu naprieč politickým spektrom, žiaľ, získať. Samozrejme, že zrejme to vládnej koalícii nejako zvlášť nevadí. Vládny návrh školského zákona prejde.

Považujem to za chybu, že v tomto parlamente od roku 2006 začala vládna koalícia s opozíciou viesť studenú vojnu. Ide to niekedy do takých groteskných situácií, ako sme boli svedkami včera, keď návrh opozície na správu konkrétneho ministra, konkrétne o detskom kardiocentre pred týždňom neprejde a ten istý návrh koaličného poslanca včera prejde. No musím povedať, že to nám veľmi na cti nepridáva, keď hlasujeme výlučne podľa toho alebo časť poslancov, poslancov vládnej koalície, kto návrh podáva, a nie podľa toho, či návrh je dobrý, alebo návrh je zlý.

Včera sme tu mali v parlamente škandál a nechcem si to ani predstavovať, čo by sa udialo, keby sa podobný škandál udial poslancovi opozície. Zajtra je hodina otázok. Bolo by 50 otázok na premiéra, čo hovorí na škandalózne konanie opozičného poslanca. Pán predseda parlamentu by tu mal plamenné prejavy o morálke zvýšeným hlasom. Teraz hovorí, že nemôže nič robiť. Ak by sme mohli dokazovať trestné činy len tak, že máme spredu nahraného páchateľa na videokameru a inak nie, mali by sme pomerne nízku objasnenosť, musím vás o tom ubezpečiť.

Musím povedať, že ma mrzí, že znovu sa aj to stranícke rozdelenie prejavuje pri takom vážnom návrhu zákona, ako je školský návrh, školský zákon. A opakujem ešte raz, som presvedčený, že pozmeňujúce návrhy prejdú presne podľa straníckeho rozdelenia. A spomenul som úmyselne ten rozdiel, ktorý tu bol v minulosti s tým, ktorý je dnes pri závažných zmenách, ktorých ambíciou je presiahnutie jedného volebného obdobia. Čo by mal byť, pán minister, podľa mňa aj záujem váš, určite nemáte záujem, aby zákon bol po dvoch, troch rokoch výrazne zmenený alebo nahradený niečím úplne novým. Bola by to potom pomerne zbytočná práca. Pán poslanec, vy počúvate, čo hovorím? (Hlas zo sály.) Tak počúvajte.

Dovoľte mi vyjadriť sa k dvom veciam v predloženom návrhu školského zákona a k spoločnej správe. Tá diskusia, ktorú som včera počúval od odborníkov na školstvo bola zaujímavá, do akej miere majú byť školské osnovy flexibilné, do akej miery majú byť pomerne rigidné, čo sa má zmenšovať ako počet učiva.

Chcem vás, pán minister, upozorniť na jednu vec, ak budete znižovať počet hodín matematiky na školách, budete mať následne viacej prihlásených na právnické fakulty. Budeme mať viac právnikov, ja viem (hlas zo sály), ale bude to potom následne v učebných osnovách a veď práve som vás trošku chcel vystrašiť. Lebo aj tá flexibilita, samozrejme, má svoju mieru, aby sa učili deti v škole aj solídne vedomosti a nielen to, ako sa hrajú karty. Čiže v tomto možno môj prístup je trochu konzervatívnejší a myslím si, že ponechať základy učiva v predmetoch, ktoré sú podstatné, je dôležité.

Dovoľte mi ale vyjadriť sa ku konkrétnemu návrhu a jeho zmene v spoločnej správe. Vyjadrím sa, môžem si to dovoliť povedať, lebo som bol nedávno označený ako neoľudák, takže si to môžem dovoliť. Ide o rozsah vyučovania v jazyku národnostnej menšiny. Určite sa zhodneme na tom, že ambíciou školského zákona je, aby absolventi našich škôl boli pripravení vstúpiť do života, do práce, byť konkurencieschopní, zamestnať sa rovnocenne. Aby mali rovnakú šancu, rovnocenní nebudú, ale rovnakú šancu, aby mali.

Myslím si a som o tom presvedčený, že jednou z náležitostí rovnakej šance je, aby všetci absolventi škôl ovládali slovenčinu. Ja som chodil ako chlapec na prázdniny do Nových Zámkov, lebo moja mama odtiaľ pochádza, do pionierskych táborov a musím povedať, že ešte v tom čase v tých 70., 80. rokoch bol problém nie u starých ľudí, to viem pochopiť, ale u mojich vtedajších rovesníkov so základnými znalosťami slovenčiny.

Hovorím to napríklad napriek tomu, že väčšina, mnohí naši kolegovia poslanci SMK hovoria po slovensky lepšie ako mnohí my poslanci slovenskej národnosti. Ale to len dokumentuje, že dobré zvládnutie slovenčiny je pre presadenie sa na Slovensku veľmi dôležité. Ja to nevnímam ako nejaký nacionálny problém, pretože nijako sa nevyjadrujem k tomu, že aké by mali byť hodiny materinského jazyka. Nech sú aj proste v zásade rozsiahlejšie ako dnes, toto nie je predmetom môjho záujmu. Predmetom je, aby každý absolvent našej školy zvládol na perfektnej úrovni slovenčinu. Žiaľ, prípady, keď absolventky stredných zdravotníckych škôl, zdravotné sestry, ktoré musia byť v kontakte s pacientom, neovládali slovenčinu, pretože absolvovali strednú zdravotnícku školu s vyučovacím jazykom maďarským. Také prípady, žiaľ, neboli úplne ojedinelé.

Myslím si, že ak ambíciou touto návrhu bolo ten stav zmeniť, tak to bolo správne. Musím ale povedať, že dohoda, ktorá sa udiala a ktorá je prejavená v spoločnej správe, v bode 10 spoločnej správy je prejavom toho, na čo sme upozorňovali už na minulej schôdzi, keď sa schvaľovala Lisabonská zmluva, že prišlo k dohode. Tá dohoda je zvlášť zaujímavá tým, že ide o dohodu o nižšom rozsahu slovenčiny a je uzatváraná údajne medzi poslaneckým klubom SMK a ministrom za Slovenskú národnú stranu. A tá dohoda by sa možno zjednodušene dala nazvať viac Bruselu za menej slovenčiny, čo zvlášť pri kombinácii SNS a SMK je pomerne zvláštny spôsob dohody.

V pôvodnom znení § 12 ods. 3 ministerstvo a vláda navrhovali, aby štátny jazyk bol vyučovaný najmenej v rozsahu vyučovania predmetu jazyka národnostnej menšiny. Bolo to pomerne exaktné minimálne v tom, že tie hodiny nemohli klesnúť pod hodiny, ktoré má jazyk národnostnej menšiny. Teraz je zmena v bode 10, ako som spomenul, zmena, ktorá bude schválená. Bola navrhnutá vládnymi poslancami v školskom výbore. Prešla vládnou koalíciou, čiže berme, že to je dohodnutá zmena. A tá znie, je tam oveľa vágnejšie kritérium v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie. Čo, samozrejme, bude potom vecou učebných plánov, ktoré nemajú ani úroveň všeobecne záväzného právneho predpisu. V zásade si myslím, že ich môže podpisovať aj vysoký štátny úradník na ministerstve, nemusí to byť ani minister, a myslím si, že tento kompromis je zlý. Nielen kvôli tomu, že sa udial kvôli Lisabonskej zmluve, ktorá nás zbavila mnohých alebo zbaví mnohých častí našej suverenity, ale aj kvôli tomu, že potenciálne z absolventov škôl na školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny bude vytvárať absolventov, ktorí na Slovensku nebudú konkurencieschopní.

Samozrejme, aj keď neviete slovenčinu, viete sa v práci uplatniť. Ale kde? Pri manuálnych prácach, nie v nejakých sofistikovaných, a to si myslím, že by nemala byť ambícia školského zákona. Mala by byť jeho ambícia, aby sa každý mohol uplatniť na zodpovedajúcej svojmu vzdelaniu úrovni a toho nevyhnutnosťou je aj ovládanie slovenského jazyka.

Preto vyjadrujem určité sklamanie nad touto dohodou, ktorá bola uzatvorená s našimi kolegami zo Strany maďarskej koalície, pretože je to dohoda, ktorá podľa mojej mienky v konečnom dôsledku poškodí práve žiakov a študentov národnostných menšín, ktorí nebudú v takomto prípade mnohí, nie všetci konkurencieschopní vo svojom pracovnom živote. Je mi ľúto, že ste na takýto kompromis, pán minister, boli ochotný pristúpiť. Ďakujem vám pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Biró, faktická poznámka? Dobre. Pán poslanec Berényi. Je to všetko? Uzatváram možnosť prihlásiť sa, pani spravodajkyňa registrujem, Nachtmannová. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte pán poslanec Fronc. Počkám na tú hranicu. Áno, dobre. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má teda pán poslanec Berényi.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Lipšic, mali ste teraz miernejší jazyk v parlamente ako v niektorých televíznych diskusiách. Možno to označovanie, čo povedal náš predseda na vás má určitý dosah na vás, aj keď treba povedať, že to, čo ste hovorili, s tým nemôžem súhlasiť. Jednak vyťahovať takéto jednotlivé prípady, že zdravotné sestry ovládajú slovenčinu, či neovládajú slovenčinu. Viete, to je, nemôžem nič iné povedať ako populistický politický ťah. Keď sú takéto javy, tak treba konkrétne na mieste poukázať na to, privolať nadriadeného a riešiť to na mieste. Sú na to existujúce možnosti, a nie v parlamente vyťahovať takéto ojedinelé prípady.

Čo sa týka určitej dohody v prípade údajnej dohody za viac Bruselu a menej slovenčiny. Viete, my nechceme viac Bruselu, chceme efektívnejšiu Európu. Ja viem, že vy to nechcete. Vy vôbec nenávidíte Európsku úniu ako takú, ale to už je vaša chyba. My chceme efektívnejšiu Európu, aby sme nemali tú čínsku nadvládu, povedzme, o tých 20, 30 rokov. To je na rozdiel od vás, možnože vy chcete čínsku nadvládu, my nechceme.

Čo sa týka rovnakej šance, myslíme si, že v tom súhlasím s vami, že áno, rovnaká šanca je veľmi potrebná, lenže vy vynechávate jednu veľmi dôležitú vec z vašej argumentácie, a to je metodika vyučovania. Nielen počet hodín, ale metodika vyučovania je kľúčová, aby ľudia ovládali slovenčinu alebo iné jazyky a túto odbornú vec vy absolútne vynechávate z vašej argumentácie.

A posledná vec, čo chcem povedať, možnože vám vadí, že sa dá dohodnúť s niektorými, aj keď je to len údajná dohoda, ako ste to vy hovorili. Áno, dá sa dohodnúť s niektorými, škoda, že s vami sa nedá dohodnúť o určitých veciach, napríklad čo sa týka vyučovania slovenčiny... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Ágnes Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem. Ja budem pokračovať v tej myšlienke, čo kolega začal. Tiež sa domnievam a už sme viackrát hovorili o tom, že bez dobrej znalosti vlastného materinského jazyka nie je možné sa naučiť žiaden iný cudzí jazyk. A ja si tiež myslím, že dôležitá je skutočná reforma, ktorá je v metodike, a nie v počte vyučovacích hodín.

Ďalej si myslím, pán poslanec, to, že tak ako ste zdôrazňovali, je dôležité, aby naše deti mali také vedomosti, aby sa uplatnili v regióne, v ktorom predovšetkým žijú a na tých schopnostiach, ktoré majú. To znamená, aby sa mohli stať dobrými a osožnými občanmi tejto republiky, a preto si myslím, že ani vy mi neviete povedať taký príklad žiaka slovenskej základnej školy, ktorý po skončení základnej školy by ovládal cudzí jazyk na úrovni materinského jazyka. Naučme tie deti prv ovládať vlastný materinský jazyk a potom im pridávajme ďalšie cudzie jazyky. A čo ste spomínali Nové Zámky. Ja si myslím, že od čias, keď ste tam ako malé dieťa chodili, možno pre vaše uspokojenie sa obraz miest a skladba miest na juhu Slovenska výrazne zmenili. Veď od roku 1991 ubudlo vyše 50-tisíc Maďarov. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, začnem odľahčene, tak ako ste začali vy a včera aj pán poslanec Fronc. S tým, že vonku prší, spomeniem si staré známe slovenské príslovie: Studený máj, v stodole raj. Na túto vašu reakciu táto moja odpoveď.

A čo sa týka toho, čo ste spomínali na začiatku, že tento zákon prišiel urýchlene do parlamentu. Nie je to pravda. Neustále sa to hovorí, ale nie je to tak. Od samého začiatku, ako sa dostala nová vláda k moci, začala pracovať na novele školského zákona. Boli do toho vťahované všetky záujmové skupiny, ktorých sa školský zákon dotýka. Dlhé mesiace sa viedla diskusia. Pracovalo sa v teréne po celom Slovensku. Všetci vám povedia, že prvýkrát mali možnosť vstupovať do tvorby zákona učitelia, riaditelia, vychovávatelia. Toto predtým nebolo už pri spracovaní legislatívneho zámeru. A to isté sa opakovalo, keď sa už dával zákon do paragrafového znenia. Možno práve kvôli tomu je aj toľko pozmeňujúcich návrhov, pretože každý tam to svoje chce nájsť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zareagoval by som na ten úvod. Naozaj prší a tá predpoveď je, že bude pršať aj zajtra a do konca týždňa, ale nie, nie, trošku aj vážnejšie. Kolega Lipšic hovoril, že asi bude lepší prognostik ako pán minister a neprejde žiaden návrh opozície a ja tu chcem verejne povedať, že i keď je kolega Lipšic môj kolega z poslaneckého klubu, budem rád, ak v tomto prípade bude zlý prognostik a dokonca si myslím, že aj on bude rád. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Najskôr k pánovi poslancovi Froncovi. Ako prognostik počasia nie som naozaj dobrý. Včera, keď som išiel ráno behať, tak nepršalo, ale nakoniec som zistil, že som nebol behať, ale plávať. Takže predpokladám, alebo myslím si, že v tomto prípade tá moja prognóza bude správna.

K pánovi poslancovi Berényimu. Pán poslanec, spomínali ste, áno, ja som spomínal dohodu. Vy ste hovorili, že je údajná dohoda. Asi rovnako, ako boli údajné stretnutia s pánom premiérom Ficom. Môžeme sa nezhodnúť na mnohých veciach, pán poslanec, môžeme sa aj nálepkovať rôznym spôsobom, ale mali by sme sa minimálne držať pravdy. To mňa trápi na týchto dohodách a stretnutiach.

Pani poslankyňa Biró spomenula, že by mali byť absolventi škôl konkurencieschopní najmä v regióne, v ktorom žijú a ja s ňou absolútne súhlasím, preto nemám absolútne žiaden problém, aby na národnostných školách bol vyučovaný jazyk národnostnej menšiny v rozsahu, ktorý bude úplne zodpovedajúci na perfektné osvojenie tohto národnostného jazyka tak, aby zvládali príslušníci národnostnej menšiny obidva jazyky perfektne. Ja tam problém nevidím. Ja som nenavrhoval znižovať počet hodín maďarčiny, ale skôr zvyšovať počet hodín slovenčiny. To si myslím, že je moje posolstvo akoby.

Pani poslankyňa Nachtmannová, vy ste ma asi nepočúvali. Tento návrh zákona prišiel do parlamentu myslím vo februári. Je tak alebo nie? Prišiel sem vo februári. Dnes je máj. Neviem, či je upršaný, či nie, ale je máj. Po troch mesiacoch budeme hlasovať dnes v záverečnom čítaní. Keď som spomínal trestné kódexy, boli v parlamente, pani poslankyňa, v parlamente. Boli rok, diskutovalo sa niekoľkokrát vo všetkých výboroch, vo všetkých kluboch. To bol cieľ získať celospoločenskú podporu. Nie toto. Nehnevajte sa na mňa.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Má slovo.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, kolega minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, jeden odkaz poslancom KDH na úvod. Nech len prší, aspoň bude dobrá úroda na jeseň. A druhý odkaz. Nevedieme žiadnu studenú ani teplú vojnu. Je to normálna komunikácia v tejto oblasti a myslím si, že sme sa už dosť nadiskutovali o tomto zákone a o týchto zákonoch aj v minulosti, ktoré boli predkladané. Učitelia, pedagógovia, zamestnanci, deti, rodičia čakajú na nový zákon. Desať rokov sme len rozprávali v tejto oblasti a nič sme neurobili.

Návrh zákona je štandardný, vytvára nový priestor pre moderné vzdelávanie. Prirodzene vyvoláva pnutie v prostredí tých, ktorí prežívajú v mútnych vodách dobitého a rozbitého školstva za predchádzajúcich desať rokov vraj experimentov a často chaotických rozhodnutí. Dobre si pamätáme, čo spôsobovali rôzne rozhodnutia napríklad pri maturitách, aký chaos vznikal v predchádzajúcom období. A vnímajte dnešok, aká je situácia. Školstvo v tejto oblasti skonsolidované, ministrove rozhodnutia sú jasné, zreteľné v tejto oblasti a nevznikajú také, by som povedal, turbulencie ako za ministrovania predchádzajúceho pána ministra a ich štátnych tajomníkov.

Najmä v posledných štyroch rokoch, a musím na to takto reagovať, pretože reagujem, ani som nechcel vystúpiť, ale reagujem na včerajšie vystúpenie pána exministra, dnes poslanca a podpredsedu KDH pána Martina Fronca. Najmä v posledných štyroch rokoch vlády Mikuláša Dzurindu a ministrovania Martina Fronca, nespočetných súbojov vo vnútri ministerstva, však to musíte priznať, že to tak bolo, konzervatívnych a neoliberálnych koncepcií školských či už pána ministra, či jeho dvoch štátnych tajomníkov. A z toho dôvodu bola tá situácia aj za posledné štyri roky taká, aká bola v predchádzajúcej vláde, že sa v tejto oblasti okrem začiatku, keď sa niečo nastavilo, v tých dvoch zákonoch č. 596 a č. 597 sa už nič neurobilo.

Do tohto prostredia napríklad, a opakujem to vám, čo ste boli v predchádzajúcom období vo vláde postupne likvidovanej predškolskej výchovy a vzdelávania, potlačovania umeleckého školstva. Niekoľkokrát som sa zúčastňoval na rôznych podujatiach ako opozičný poslanec a veľmi pozorne som počúval hlasy, čo hovorili základné umelecké školy, aké boli stanoviská, stredného odborného školstva, 15 rokov sa v tejto oblasti nič neurobilo, favorizovania len súkromného školstva voči verejnému školstvu. A do tohto prostredia vstúpila sociálnodemokratická vláda, ktorá chce veci riešiť a nebojí sa uchytiť tento zákon a predložiť ho do parlamentu nie v poslednom roku vládnutia, ale v druhom roku vládnutia.

My skutočne chceme a budeme mať záujem aj na korigovaní niektorých výsledkov, pretože prax je najlepšie merateľná a chceme veci riešiť. Tak ako bol prijatý, pán poslanec Fronc, vysokoškolský zákon k 1. aprílu, o rok sa prijímala veľká novela a, prirodzene, my sme ani nekritizovali to, lebo sa objavili niektoré, by som povedal, prázdne miesta, ktoré bolo potrebné riešiť.

A tak to bude aj vo vzťahu k tomuto zákonu. A my sa nebránime tomu, aby sme niektoré veci priebežne dokázali novelizovať, ak bude potreba, ak to bude hlas verejnosti, ak to bude hlas odbornej verejnosti, ak to bude hlas aj zriaďovateľov, ktorí často niekedy, a to opakujem, idú nad štandard. A poviem to v Európe, takéto nadštandardy nepoznáme. A ja som sa vrátil teraz nedávno zo Švédska, z Nemecka aj zo Spojených štátov amerických a z Anglicka, kde takéto prístupy zo strany samospráv až takto nepoznám, aké sú u nás.

Dvadsaťštyri rokov platil zákon o výchove a vzdelávaní z roku 1984, dvadsaťdeviatka. Niekoľkokrát bol novelizovaný. Ale novely v tomto zákone predstavovali len plátanie dier, výtlkov na starej ceste. A stará cesta doteraz zostala.

Považujem za rozhodne správne, že táto vláda a ministerstvo školstva sa odhodlali v druhom roku vládnutia, znovu to opakujem, v druhom roku vládnutia o predloženie nového zákona a musím povedať, že konečne. Týmto sa plní veľká časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti školstva, osobitne obecného, miestneho, regionálneho školstva. Rád pripomeniem súčasným kritikom z radov opozície, že predkladaný návrh je progresívny oproti minulým chabým pokusom rôznych narýchlo pripravených eklektických kompilátov.

Takže máme tu moderný návrh zákona, na ktorý čaká odborná verejnosť, opakujem, pedagógovia, pedagogickí zamestnanci, žiaci, študenti a, samozrejme, aj rodičia. A znovu opakujem, nebudeme sa brániť istým novelám, ktoré vyvolá prax. Ale tento zákon konečne na Slovensku treba prijať.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, za veľkú chybu aj doterajšie diskusie, aj zo strany napríklad niektorých zriaďovateľov a ich predstaviteľov považujem, že sa viac diskutuje o inštitucionálnych veciach, aké budú právomoci, povedzme, zriaďovateľov a o ich postavení vo výchove a vzdelávaní, nie však o obsahu vzdelávania. Myslím si, že na škodu veci do diskusie napríklad nemohol predstúpiť predseda školskej komisie ZMOS-u pán Ľubomír Parízek, riaditeľ školy, bývalý riaditeľ školy, skúsený pedagóg, a preto je aj predseda školskej komisie ZMOS-u a ktorý je v súčasnosti primátorom v Senici.

A ja počúvam celkom iné ohlasy od primátorov a starostov, aké zaznievajú aj zo strany samosprávy. Budiš, pomáhame a riešime aj tieto veci. Snažíme sa ich riešiť, ale nepovažujem ich ja osobne za prospešné, ale podriadim sa istým záujmom istých skupín v tejto oblasti, nepovažujem ich však za prospešné.

Musím povedať, išiel by som trošku v tejto oblasti tvrdšou a inou cestou. Považujem taktiež za správne, že sa neodkladá účinnosť zákona. Priznám sa, že som s pánom ministrom a podpredsedom vlády o týchto veciach diskutoval, ale argumenty aj pána ministra a podpredsedu vlády ma presvedčili. Presvedčili o tom, že začatie principiálnej reformy treba začať k 1. septembru tohto roku, pretože o rok by sme stále boli na začiatku. Zase by sme len diskutovali ako v nejakých akademických inštitúciách. Ja to dobre poznám, ako sa diskutuje aj na vysokých školách a v tom vedeckom prostredí v Akadémii vied a potom konkrétne veci sa prakticky neriešia.

Vstupujeme do obdobia zručnosti 21. storočia. Chceme posilňovať formovanie inteligentnej triedy. Tak som si to dovolil nazvať. A inteligentná trieda sa môže vyvíjať, keď bude menší počet žiakov v triedach. Ani ja nie som ešte spokojný s tým počtom žiakov. Moje návrhy a pán exminister Fronc ich pozná ešte z predchádzajúceho obdobia a z mojej základnej koncepcie, že malo byť ešte menej žiakov. Ale potrebujeme na to, samozrejme, zdroje. A potrebujeme solidaritu preto. Nielen zo štátnej kasy z verejných zdrojov, ale aj zo zdrojov samosprávy a ich zriaďovateľov, aby do toho výraznejšie prispeli. Fyzické dane rastú a musia si aj toto uvedomiť, že to je jedna z priorít a opakujem znovu, ak boli v minulosti za prvej Československej republiky obecné školy, tak štát v tejto oblasti garantoval základné veci, a to školstvo skutočne za prvej republiky bolo dobré a samospráva ako zriaďovateľ sa starala o vybavenie školy, nevstupovala do obsahu. Toto je pre mňa podstatné. A naozaj to bol Jan Amos Komenský, to bola škola, na ktorú sme aj nadväzovali a ktorá sa postupne rokmi aj desaťročiami stráca.

Chcem, samozrejme, hovoriť aj o tom, že nielen ide o počty žiakov v triedach, i keď sa o nich veľmi diskutuje. Samozrejme, bude to znamenať istým spôsobom aj navýšenie normatívov, čo je celkom prirodzené a budeme musieť niekedy aj preklopiť ten nešťastný normatív, v ktorom napríklad v súčasnosti sa to pohybuje okolo 80 až 85 % ide na platy a odvody a len malá čiastka ide do samotného rozvoja školy a do vzdelávacích aktivít a do obsahu.

Samozrejme, ideálny stav je, aj chceme sa k tomu dopracovať, keby to bolo 75 % platy a odvody, to je normatív, a 25 % samotný obsah, rozvoj školy a programov. Ja si myslím, že preto je správne, keď hovoríme o počte žiakov v triedach, že sa stanovila horná hranica 22 detí v materských škôlkach, 25 žiakov na prvom stupni základných škôl, 28 na druhom stupni a 32 študentov na stredných školách.

Vy, pán exminister Fronc, pamätáte si, ja som išiel ešte nižšie, ale, samozrejme, tie finančné veci, vstupujeme do eurozóny, si nevieme presne napočítať. Ale my by sme v budúcnosti a chceme to robiť, aby sme znižovali počty žiakov v triedach. Lebo naozaj čím menej žiakov, tým kvalitnejšia výchova.

A dnes to beží všade vo svete a snažia sa, samozrejme, práve v tejto oblasti výraznejšie investovať. Dnes vieme, kde začíname a kde sa chceme dostať. Uvažujeme, ako merať úspešnosť nielen žiaka, študenta, učiteľa, ale ako udržať a zlepšovať súčasný stav nášho školstva. My naozaj nechceme, aby sme pri merateľných položkách, ktoré sa realizujú, v úspešnosti, neúspešnosti školstva, aby sme klesali, ale aby sme aspoň momentálne zastabilizovali a vytvorili priestor pre rozvoj školstva v tejto oblasti. Ale, samozrejme, bez nového zákona, ktorý treba prijať, to nie je možné.

Smeruje naše školstvo na cestu aj jeden študent - to je ideálny stav, ale ja verím, že k tomu dospejeme - jeden počítač, kde nám navrhovaný zákon vytvára základný rámec na vytvorenie takéhoto prostredia, v ktorom sa budú môcť uplatniť schopnosti a vedomosti každého, tak teoreticky aj prakticky, a pevne verím, že tomu bude slúžiť aj dnešná dohoda s Microsoftom, ktorá sa uskutoční medzi ministerstvom školstva a ministerstvom financií a významnými predstaviteľmi Microsoftu. A, samozrejme, aj ďalšie aktivity, ktoré podnikáme napríklad s podporami a skúsenosťami, povedzme, firmy DELL, ktorá v oblasti školstva veľmi významne prispieva k rozvoju tej obsahovej prestavby. Ale potrebujeme na to zákon, potrebujeme na to nový zákon, aby sme mohli tieto veci uplatniť.

Je správne, že pri prerokovávaní vo vláde sme jasne konštatovali, a to je aj v uznesení a bolo to uložené aj pánu ministrovi, podpredsedovi vlády, že povinná predškolská dochádzka päťročných detí je pre budúcnosť vzdelávania nespochybniteľná. Myslím si, že kdekoľvek idem, či už v Nemecku, vo Švédsku a možno, že aj tam, kde to školstvo nejako nefunguje, to základné a stredné v Spojených štátoch amerických, hovoria, že sa musia sústrediť predovšetkým týmto smerom a chcú prostredníctvom regiónov, samospráv riešiť tieto problémy.

Informačné technológie, jazyky, telesná zdatnosť, praktické návyky, zdravé vlastenectvo a formovanie národnej identity a národnostných identít, ich rozvoj je možný len prijatím tohto navrhovaného zákona. Ten stanovuje isté rámce v tejto oblasti, a, samozrejme, aj obsahové kritériá tej navrhovanej prestavby.

Podobne ako hovoríme o schvaľovaní učebníc a ich vydávaní. Opakujem, viete, že ja som bol v týchto veciach veľmi striktný a stále na tom zotrvávam aj z predchádzajúceho obdobia. Prílišná liberalizácia v tejto oblasti viedla k zníženému statusu vo vzdelávaní a tam, kde štát je primárny v tejto oblasti, a môžete si to normálne namerať, vážení poslanci, sú najlepšie výsledky vzdelávania Švédsko, Fínsko, Nórsko a Dánsko. Namerajte si to a aké sú tam v podstate pripravované učebnice, akým spôsobom do toho vstupuje štát. Naozaj tie garancie istým spôsobom musia byť zabezpečené a nie je možné, aby v tejto oblasti napríklad vstupovali do tých alternatívnych učebníc a ešte ich napríklad posudzovali ich zriaďovatelia alebo ich samospráva. My tam nemáme pedagógov, ale máme aj učiteľov v samospráve. Ale myslím si, že treba sa spoliehať predovšetkým na odborníkov a predovšetkým na učiteľov a pedagógov.

Viete veľmi dobre, keď sme schvaľovali zákon o financovaní, že budúcnosť bude mať to, že peniaze nepôjdu ani priamo na zriaďovateľov zo štátu, ale pôjdu priamo na školy. To je jediná šanca, ako skvalitniť vzdelávanie, aby sa peniaze nezdržiavali, aby tie, ktoré idú na vzdelávací a obsahový proces, na platy učiteľov, aby boli priame, aby ten riaditeľ školy a celý ten manažment mohol funkčne pracovať od začiatku roka.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, zachovali sme prevažne status quo v oblasti národnostného školstva, ale akékoľvek úvahy, ktoré tu zaznievajú napríklad od pána exministra spravodlivosti a expodpredsedu vlády pána Lipšica, terajšieho poslanca sú skrivodlivé a nepravdivé, pretože o týchto veciach sa rokovalo tak v Rade vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, kde sa tieto veci prijali, tak pri rokovaní a predovšetkým v mojich rokovaniach so Zväzom maďarských pedagógov. Pán minister dávno, dávno pred prijatím či neprijatím Lisabonskej zmluvy o týchto veciach rokoval.

Teda zachovali sme prevažne status quo v oblasti národnostného školstva, avšak, a to opakujem, avšak, je tu zdvihnutý prst, nemôžeme rezignovať na kvalitné vzdelávanie v oblasti oficiálneho, tak sa to uvádza vo všetkých dokumentoch, čiže v preklade úradného jazyka.

Tak ako hovorí vo svojej preambule Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Používanie a v tom prípade aj, samozrejme, vzdelávanie jazyka menšín nemôže ísť nad rámec poznania a využívania oficiálneho jazyka. To je expressis verbis v charte uvedené a na tomto som postavil aj svoje vystúpenie v Štrasburgu a nikto z prítomných, ktorí tam boli, vo vzťahu k tejto analýze a k tomuto pohľadu neprotestovali. A o tom som sa mohol presvedčiť a znovu zopakujem moju nedávnu cestu do Švédska, že som sa stretol s pánom štátnym tajomníkom Haberlym pre oblasť aj menšinového školstva a kde výučba menšinových jazykov, a teraz zopakujem, autentických menšín, nie migračných menšín. Lebo to je problém budúcej Európy, to bude musieť takisto Európa riešiť a veľmi významne sa bude musieť týmto zaoberať. Čiže pri menšinových jazykoch, pri autentickej menšine je vo výške 4 až 5 hodín, ja som sa ho trikrát na to opýtal, týždenne, pričom ostatné predmety sa učia v úradnom oficiálnom jazyku.

Aký je stav na Slovensku? Keď som informoval, že v Slovenskej republike je na slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským 17 až 19 hodín týždenne vyučovanie v menšinovom jazyku všetkých predmetov, povedzme si, boli šokovaní. A my musíme aj o týchto veciach informovať a ja mám záujem skutočne nájsť kompromis. My ideme nadštandardne v tejto oblasti. Akceptujeme daný stav, ale očakávame aj zo strany manažérov týchto škôl, Zväzu maďarských pedagógov, aby boli aj ústretoví voči nám. My zachovávame veci nadštandardne, aké nepozná Európa. Najviac, keď vyučovanie oficiálneho jazyka na týchto školách, samozrejme, oficiálneho jazyka je v postavení menšinového jazyka. Tiež si nič nenahovárajme, takto to je. Ja chodím do tých škôl a informujem sa a vidím, ako to je v jednotlivých školách. Je preto správne, ak sa zvýšili hodiny vo vyučovaní slovenčiny na týchto školách.

A preto mi dovoľte z tohto hľadiska prečítať list. Nič sme si neobjednávali, tu je list, ktorý bol poslaný tak pánovi premiérovi, ako pánovi podpredsedovi vlády, ministrovi školstva a mne od Rómskej iniciatívy Slovenska. A zacitujem z tohto listu:

"Republiková rada RIS na svojom riadnom zasadnutí prijala uznesenie, ktorým vyzýva vás a vládu Slovenskej republiky v súvislosti s novelou školského zákona zvýšiť a skvalitniť počet vyučovacích hodín štátneho jazyka na národnostných školách." Zdôvodnenie: "Rómske národnostné školstvo," prepáčte, počúvajte ma veľmi pozorne, "rómske národnostné školstvo neexistuje, rómske deti navštevujú školy s vyučovacím jazykom, najmä na južnom Slovensku inej národnostnej menšiny. Skúsenosti zo života a praxe nás presviedčajú o veľmi slabom ovládaní až neovládaní štátneho jazyka a následnom veľmi ťažkom uplatnení sa v ďalšom živote, v ďalšom štúdiu na trhu práce."

Toto bolo predložené aj tou komisiou v rámci Európskej únie a Republiková rada RIS, a to je pre mňa podstatné a v tom sa môžem zhodnúť s pánom Lipšicom, keď to povedal pri prerokúvaní antidiskriminačného zákona, budeme musieť o tom rokovať aj s Európskou komisiou, aj s Radou Európy. Rómska republiková rada RIS žiada Národnú radu Slovenskej republiky a vládu Slovenskej republiky legislatívne umožniť zriaďovanie základných škôl internátneho typu. Čiže aj v tejto oblasti budeme musieť výrazne postúpiť, a to sa, ja teraz nehovorím o vzťahu k Rómom, ja hovorím všeobecne k menšinovým jazykom aj k rómčine, ktorú máme kodifikovanú a ktorú chceme teraz v súčasnosti uplatňovať.

A pán poslanec Csáky, ktorý tu nie je, si veľmi dobre pamätá, ako fungovala Rada vlády pre menšiny a etnické skupiny. Ja som tam musel veľmi brániť tomu, keď som prišiel do funkcie, aby z tejto rady hlavne zástupcovia iných menšín nezačali veľmi tvrdo vystupovať vo vzťahu k zástupcom jednej národnostnej menšiny. My sme mali normatívy, ktoré boli zvýšené o 8 %. Určené boli len pre školy, ktoré vyučovali v maďarskom jazyku. Však povedzme si pravdu, tak toto bolo.

My sme až teraz zaviedli iný systém, že podobný normatív aj vďaka pánu ministrovi a pánovi podpredsedovi vlády, ministrovi školstva hovorím, sme takýto zvýšený normatív zaviedli pre všetky národnostné školy. Aj tá škola, ktorá je v Medzeve, ktorá vyučuje v nemeckom jazyku a v rómčine, aj tá škola v Jasove a tak ďalej a tak ďalej môže užívať tento normatív.

Nechceme, aby študenti prvých ročníkov, a to teraz opakujem, to je zistenie priame, na Univerzite Jánosa Selyeho nevedeli komunikovať po slovensky. Nechceme našich maďarských spoluobčanov vyčleňovať z občianskej spoločnosti a nechceme, aby deťom maďarskej národnosti napríklad v zdravotníckych zariadeniach, a v tom sa stotožňujem s pánom Lipšicom, tie stanoviská tu máme, museli im napríklad tlmočiť ich rodičia.

My musíme vytvoriť podmienky na to, aby aj tieto deti štandardne využívali, poznali oficiálny jazyk, nie gramatiku, nie ich stresovať v tejto oblasti, ale aby vedeli komunikovať. A na tom sme sa zhodli so Zväzom maďarských pedagógov, ktorí u mňa sedeli. Nie s SMK. So Zväzom maďarských pedagógov, s pedagógmi a odborníkmi, že naozaj to, čo sa nastavilo, nie je možné, aby sme ich stresovali z gramatiky a podobne, ale aby to bolo riešené aj prostredníctvom komunikácie.

Ctené dámy, vážení páni, myslím si, a nielen myslím, ale som presvedčený o tom, že návrh zákona, ktorý predložil a je z dielne ministerstva školstva a predložil ho pán podpredseda vlády a minister školstva, je štandardným, opakujem, vytvára kvalitné podmienky pre rozvoj vzdelávania a výchovy v tom prvom období nášho školstva, či už väčšinového, alebo menšinového. Nie sú žiadne, myslím si, také až veľké problémy, aby ste všetci vedeli takýto zákon podporiť. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami poslanci Ivančo, Lipšic, Rosová, Biró, Gabániová, Mušková, Bobrík, Fronc, Rydlo, Berényi. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. (Reakcia pléna.) Kto ešte? Aha, pán poslanec Bugár, pán poslanec Devínsky. Dobre 12 poslancov. Ešte niekto? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má, poprosím vrátiť, 13 poslancov, pán poslanec Kovarčík, poprosím už naozaj nestláčať ďalej gombíky.

Slovo má pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som zareagoval na isté časti vášho vystúpenia. V prvom rade 15 rokov sa nič nerobilo. Musím vám povedať, že my sme ale pri vláde boli len osem rokov, z toho štyri roky bol ministrom školstva zástupca Strany demokratickej ľavice, ktorej vy, vaša strana je nástupcom. Inak je to myslím, že aj primátorom alebo starostom Petržalky. (Reakcie z pléna.) Poprosím vás, aby mi dali ďalšie minúty. (Reakcia pléna.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP