Úterý 20. května 2008

Piaty deň rokovania

21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

20. mája 2008 o 14.53 hodine

 

(Po skončení rokovania 23. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 21. schôdze NR SR.)

 

P. Paška, predseda NR SR: Takže budeme pokračovať v rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu.

Pani poslankyňa Laššáková - procedurálny návrh, nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana - HZDS podávam návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky podať Národnej rade Slovenskej republiky v lehote do 30 dní Správu o plánovaných organizačných zmenách v rezorte zdravotníctva včítane Detskej fakultnej nemocnice."

Krátko odôvodním svoj návrh: Zvolávanie mimoriadnej schôdze považujeme za precedens a za zasahovanie do kompetencií ministerstiev, ktorým opozícia, hlavne SDKÚ, hľadá témy na diskusiu.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Je všeobecný súhlas? (Reakcia pléna.) Nie. Budeme hlasovať. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 116 za, 2 sa zdržali, 22 nehlasovalo.

Konštatujem, že sme schválili návrh na toto uznesenie, aby minister zdravotníctva predložil na júnovej schôdzi správu, tak ako to navrhla v mene troch poslaneckých klubov pani poslankyňa Laššáková.

Dámy a páni, otváram piaty rokovací deň 21. schôdze.

O ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali páni poslanci Ľuboš Micheľ, pán poslanec Pataky a pani poslankyňa Sániová.

Na zahraničnej pracovnej ceste je aj pán poslanec Národnej rady Ivan Štefanec. Ešte s návrhmi - procedurálny návrh alebo sú to?... Procedurálny návrh.

Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

V. Novotný, poslanec: Ja len chcem navrhnúť novú procedúru, keďže som rovnaký návrh na uznesenie alebo veľmi podobný, aký podala dneska pani poslankyňa Laššáková, podával pred týždňom, v utorok, vtedy ho vládna koalícia neschválila, odteraz vždy, keď budem dávať nejaký návrh na uznesenie, dám ho dvojmo aj v kópii... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, skúste formulovať čosi, o čom sa bude hlasovať.

V. Novotný, poslanec: ... poslaneckému klubu SMER, aby to mohol opisovať. Nič. Dávam... Vysvetľujem, ako budem ďalej postupovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Ten procedurálny návrh. Skúste si prečítať zákon o rokovacom poriadku.

V. Novotný, poslanec: ... s procedurálnym návrhom. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Skúste naformulovať niečo. Predpokladám, že opozícia bude pokračovať ďalej v konštruktívnych návrhoch. Pani poslankyňa Sabolová, v zmysle zákona najprv formulovať, o čom budeme hlasovať, potom odôvodnenie.

M. Sabolová, poslankyňa: Áno, jasné, jasné. Dve, dve, mám dva procedurálne návrhy.

Jeden je to, že v mene troch poslaneckých klubov žiadam 15-minútovú prestávku teraz hneď.

A druhá moja otázka je procedurálna otázka, keby ste nás mohli informovať, pán predseda, ako budeme rokovať. Máme tu veľmi veľa vecí na hlasovanie, bude aj 17.00 hodina, či budeme o 17.00 hod. hlasovať, alebo nie.

P. Paška, predseda NR SR: Samozrejme, 15-minútovú prestávku vyhlasujem.

Chcem vás informovať, že budeme rokovať v programe 21. schôdze. Môj návrh, samozrejme, je, aby sme pokračovali v prerokovaní návrhu školského zákona a aby sme dnes nehlasovali, ale pokiaľ máte požiadavku, môžeme zvolať grémium, aby sme sa dohodli na ďalšom postupe.

Môj návrh je a pýtam sa teraz, či je všeobecný súhlas, aby sme hlasovali až po prerokovaní školského zákona. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno.

A vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Ešte predtým pán poslanec Mikloško, nech sa páči, procedurálny návrh. Zapnite pána poslanca. (Reakcia poslanca.) Nie? Ďakujem pekne.

Takže 15-minútová prestávka. Potom pán podpredseda vlády uvedie návrh školského zákona.

(Pätnásťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teraz k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 560 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 560a.

Prosím podpredsedu vlády a zároveň ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2006 - 2010 a Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008. Predkladaný návrh zákona vychádza taktiež zo schváleného legislatívneho zámeru návrhu zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojím uznesením č. 879 zo dňa 17. októbra 2007.

Problematiku výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve v súčasnom období riešia štyri zákony, a to zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (tzv. školský zákon), zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

Vzhľadom na niekoľkokrát novelizované úpravy citovaných zákonov sa v oblasti školstva vytvorili podmienky sťažujúce zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v nových spoločenských podmienkach a v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992. Sťaženie zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu vidíme najmä v tom, že zákon č. 29/1984 Zb. vznikol ešte v iných spoločenských podmienkach a nedokáže pružne reagovať na súčasné celospoločenské požiadavky a nevytvára legislatívny priestor na uskutočnenie reformných zmien, najmä v regionálnom školstve.

Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť legislatívny priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní, a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, určenia spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, stanovenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky, určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, v základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, škôl pre deti a žiakov so špeciálnovýchovno-vzdelávacími potrebami, v základných umeleckých školách a jazykových školách, ďalej umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovanie hodnotenia a klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ale aj výchovno-vzdelávacej sústavy, stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí cudzincov, nadaných detí a žiakov. Zároveň zákon upravuje postavenie a úlohu zákonných zástupcov detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

V návrhu zákona bola zapracovaná problematika katolíckej výchovy a vzdelávania, ktorú podrobne rieši Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podľa ktorej sa katolíckym školám a katolíckym školským zariadeniam poskytuje finančné zabezpečenie v zmysle tejto zmluvy. Súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Základnými prvkami reformných zmien, ktoré bude riešiť navrhovaný zákon, je, že výchova a vzdelávanie v školách sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov. Pre školy určí štát povinný obsah výchovy a vzdelávania prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Štátne vzdelávacie programy vymedzia povinný obsah a ciele výchovy a vzdelávania v školách podľa zákona na získanie vedomostí, zručnosti a kompetencií detí a žiakov, vydá ich a zverejní ministerstvo školstva. Tieto programy budú záväzné pre vypracovanie školského vzdelávacieho programu, tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov, pracovných zošitov, ako aj hodnotenie škôl a hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi a žiakmi. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom, ktorý bude vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa navrhovaného zákona a príslušným štátnym vzdelávacím programom. V školských zariadeniach sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom výchovných programov, ktoré vypracuje riaditeľ školského zariadenia alebo jeho vedúci. Súlad školského vzdelávacieho programu, ako aj výchovného programu školského zariadenia s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa zákona bude kontrolovať štátna školská inšpekcia.

Zákonom sú definované vzdelávacie štandardy ako súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať pre ich ďalšie pokračovanie vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu. Súčasťou štátneho vzdelávacieho programu budú rámcové učebné plány, ktoré budú obsahovať vzdelávacie oblasti a zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu a taktiež určia týždenný počet vyučovacích hodín v príslušnom ročníku vzdelávacieho programu a počet hodín, ktoré môže škola použiť na svoje vlastné zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu pri zohľadnení záujmov a potrieb žiakov z hľadiska ich ďalšej profilácie.

V kompetencii jednotlivých škôl bude tvorba učebných osnov v rámci školských vzdelávacích programov, ktoré budú vymedzovať výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného plánu. Učebné osnovy budú vychádzať zo vzdelávacích štandardov príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Podobne v školských zariadeniach si tieto vypracujú výchovné osnovy, ktoré budú vychádzať z výchovných štandardov.

Návrh zákona deklaruje, že vyučovacím a výchovným jazykom je štátny jazyk Slovenskej republiky, pričom deťom a žiakom občanom patriacim k národnostným menšinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelávanie v ich jazyku za podmienok, ktoré ustanovuje navrhovaná predloha.

Návrh zákona ustanovuje používanie učebníc, ktoré budú dodávané žiakom bezplatne na základe objednávaní objednávky ministerstva školstva. Okrem týchto učebníc bude možné na vzdelávanie používať aj odporúčané učebnice ministerstvom školstva. Týmto mechanizmom sa zabezpečia rovnaké podmienky na výchovu a vzdelávanie pre všetkých žiakov na celom území Slovenskej republiky.

Zákonom sa zosúladia dosiahnuté stupne vzdelania na našich školách s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zároveň sa umožňuje dosiahnutie stupňa vzdelania na materských školách, základných umeleckých školách a na jazykových školách. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa zabezpečí bezplatná výchova a vzdelávanie detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Z dôvodu skvalitnenia prípravy päťročných detí na plnenie povinnej školskej dochádzky sa vytvára priestor aj pre zaškolenie detí z menej podnetného sociálneho prostredia a detí zo sociálne slabších rodín.

Návrh zákona stanovuje povinnú školskú dochádzku ako desaťročnú s možnosťou zaradenia žiaka do nultého ročníka, ktorý je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek 6 rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia školského vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy.

Novým prvkom je zavedenie individuálneho vzdelávania, ktoré sa bude uskutočňovať bez pravidiel účasti na vzdelávaní v škole podľa navrhovaného zákona, bez pravidelnej účasti. Individuálne vzdelávanie sa bude povoľovať najmä žiakovi, ktorému zdravotný stav neumožňuje pravidelnú účasť na vzdelávaní v škole.

Ďalšími zmenami je zaradenie materskej školy, jazykovej školy, základnej umeleckej školy do sústavy škôl a konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy. Navrhuje sa vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom školských vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia.

Navrhovaným znížením maximálneho počtu detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a škôl pre detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa sleduje skvalitňovanie vzdelávacieho procesu s umožnením individuálneho prístupu k dieťaťu alebo žiakovi a nových metód a foriem výchovy a vzdelávania.

Navrhovaná právna norma stanovuje podmienky prijímania na základné vzdelávanie, prijímanie na vzdelávanie v stredných školách vrátane tiež žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a organizáciu prijímacieho konania, povinnosti riaditeľov škôl, zákonných zástupcov detí a žiakov, orgánov miestnej štátnej správy a zriaďovateľov vzťahu k prijímaciemu konaniu.

Ďalej zákon definuje a určuje podobnosti o ukončovaní výchovy a vzdelávania v stredných školách záverečnou skúškou, maturitnou skúškou, záverečnou pomaturitnou skúškou a absolventskou skúškou.

Samostatná časť je venovaná školám pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ide najmä o školy, v ktorých sa vzdelávajú len žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí sa z dôvodu svojho postihnutia či znevýhodnenia nemôžu vzdelávať v bežných školách alebo triedach.

Naším cieľom zákona je vytvorenie kooperujúceho poradenského systému prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a centier špeciálnopedagogického poradenstva.

Navrhuje sa zriadenie Kurikulárnej rady ako odborného iniciačného a poradenského orgánu ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania a školského registra, ktorého súčasťou bude register škôl a školských zariadení a register žiakov.

Navrhuje sa zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu aj samotnej výchovno-vzdelávacej sústavy.

V druhom článku predloženého návrhu zákona sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu zriaďovateľa. Zvyšujú sa kompetencie orgánov miestnej štátnej správy, v súčasnosti krajských školských úradov, v oblasti riadenia škôl a školských zariadení v ich územnej pôsobnosti. Zmenou názvu škôl a školských zariadení určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa upravili aj zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu, obce a samosprávneho kraja.

Reformné zmeny prinesú ďalšie povinnosti štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľ a dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

V návrhu sú zapracované priestupky vo vzťahu k zákonnému zástupcovi, ktorý ohrozuje výchovu a vzdelávanie svojho dieťaťa a správne delikty, ktorými sa rieši porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany zákonného zástupcu dieťaťa alebo zriaďovateľa školy, ktoré zistí krajský školský úrad alebo štátna školská inšpekcia. Navrhované ustanovenia v tomto článku sú zosúladené so zmenami, ktoré prináša návrh školského zákona uvedeného článku I.

Tretí článok návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008. V prvom rade novela tohto zákona navrhuje ustanoviť financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie za zákonného zástupcu v materských školách a materských školách pre deti so špeciálnovýchovno-vzdelávacími potrebami zriadených obcou, krajským školským úradom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou z kapitoly ministerstva školstva s účinnosťou od 1. septembra 2008.

Financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje na základe koncepcie v oblasti predškolskej výchovy a v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy, schválenej vládou v marci v roku 2007. Ide o čiastočnú úhradu nákladov na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách. Finančné prostriedky poskytnuté zriaďovateľom sa budú môcť použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.

Prijatím novely zákona sa umožní zaškolenie čo najväčšieho počtu detí v materských školách a špeciálnych materských školách, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky aj u detí so sociálne znevýhodneného prostredia, čo bude mať pozitívny vplyv v adaptácii týchto detí na školský proces v základných školách.

Ďalšie zmeny návrhu zákona súvisia predovšetkým v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní, najmä so zmenou postavenia materských škôl a materských škôl pre deti so špeciálnovýchovno-vzdelávacími potrebami a ich preradenia zo školských zariadení medzi školy.

Navrhuje sa zmena v spôsobe financovania súkromných škôl. Cirkevné školy sa budú naďalej financovať rovnako ako štátne školy. Zriaďovateľovi súkromnej školy sa zníži mesačný normatívny príspevok o 15 % v prípade porušenia platných právnych predpisov školou, a to na obdobie od zistenia priestupku až po dobu jeho odstránenia. Cieľom navrhovanej zmeny spôsobu financovania súkromných škôl je zabezpečiť účinnejšie dodržiavanie platných legislatívnych predpisov zo strany súkromných škôl.

Zmena sa navrhuje aj v spôsobe financovania stravovania detí a žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Ministerstvo školstva v súlade s touto zmenou pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky určené na služby spojené so stravovaním podľa počtu potenciálnych stravníkov, teda podľa celkového počtu detí a žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.

Zákonom č. 279/2006, ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V súčasnosti sú tieto školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov a financujú sa podľa zákona č. 597.

Doterajšia prax od účinnosti zákona č. 597 ukázala, že pre účely normatívneho financovania nie je potrebné sledovať očakávané počty žiakov v novom školskom roku, nakoľko pre výpočet normatívneho príspevku pre školu a školské zariadenie na kalendárny rok možno vyučiť skutočné počty žiakov uvedené zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 4. Úprava výšky normatívneho príspevku na kalendárny rok podľa § 7 ods. 8 sa vypočíta na základe rozdielu skutočného počtu žiakov v novom školskom roku nahlásený zriaďovateľom a počtu žiakov nahlásený zriaďovateľom v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Novelou zákona č. 597 sa podrobnejšie určujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl finančné prostriedky na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve financovania mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií, financovanie rozvojových projektov a prideľovanie finančných prostriedkov prostredníctvom dohodovacieho konania.

Keďže výsledky kontrolnej činnosti ministerstva školstva poukazujú na porušovanie povinnosti zriaďovateľov v oblasti normatívneho financovania škôl a školských zariadení, navrhuje sa ustanoviť sankcie, v zmysle ktorých ministerstvo školstva za porušenie povinnosti uloží zriaďovateľovi pokuty. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu.

Článkom IV sa vypúšťa ustanovenie § 31 zo zákona Národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov vo vzťahu k zmenám článku II bodov 43 a 44.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ďalšími dokumentmi prijatými členskými štátmi Európskej únie riešiace problematiku vzdelávania.

Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyni Oľge Nachtmannovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. apríla 2008 č. 790 pridelila vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

II. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

III. K predmetnému vládnemu návrhu zákona určené výbory prijali stanoviská, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 370 zo 6. mája 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 287 zo 6. mája 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 315 z 22. apríla 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 245 z 29. apríla 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 140 zo 6. mája 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 98 z 29. apríla 2008 a tieto výbory odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť bez pripomienok.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 147 z 29. apríla 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 130 zo 6. mája 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 128 z 30. apríla 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 87 z 5. mája 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 172 zo 6. mája 2008, tieto výbory odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti III spoločnej správy.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor zaujal k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom vyplývajúcim z uznesení výborov a uvedeným v časti III spoločnej správy stanovisko a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o nich takto:

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 9, 13 až 15, 18, 20 až 22, 24 až 26, 28 až 33, 36 až 39, 41, 43 až 49, 51, 52, 54, 56 až 65, 68 až 71, 75 až 88, 90 až 95, 97 až 99, 101 až 140, 142 až 147, 149, 151, 154, 156 až 159, 161, 165 až 173, 175 až 177, 180 až 182, 184 až 192, 195, 196. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto bodoch spoločne a tieto schváliť.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v bodoch 10 až 12, 16, 17, 19, 23, 27, 34, 35, 40, 42, 50, 53, 55, 66, 67, 72 až 74, 89, 96, 100, 141, 148, 150, 152, 153, 155, 160, 162 až 164, 174, 178, 179, 183, 193, 194, gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne a tieto neschváliť.

IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zaujal stanovisko, že odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560) schváliť.

Súčasne vás informujem, že predmetnú spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor schválil uznesením č. 94 zo 14. mája 2008. Týmto uznesením ma tiež výbor poveril pri prerokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pani predsedajúca, skončila som, pán predsedajúci, pardon, skončila som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, že sme sa vymenili počas vašej správy, takže jasné, je to prirodzené, prirodzený problém.

Vážené kolegyne, kolegovia, mojou povinnosťou je teraz otvoriť rozpravu, ďakujem pekne za vystúpenie spravodajkyni, a v zmysle rokovacieho poriadku prečítať zoznam poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Chcem teda informovať, že na vystúpenie v mene poslaneckých klubov sa prihlásili za klub SMK pán poslanec László Szigeti, za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Tatiana Rosová a za KDH pán poslanec Martin Fronc. Písomne potom sa prihlásili poslanci pán Imre Andruskó, Ferdinand Devínsky, Pavol Abrhan, László Nagy a Daniel Lipšic. Po ich vystúpení prirodzene potom dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Takže v rámci otvorenej rozpravy teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Lászlóovi Szigetimu. Pripraví sa pani poslankyňa Tatiana Rosová.

L. Szigeti, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky rokuje možno o najdôležitejšom návrhu zákona tohto volebného obdobia. Vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude alfou a omegou pre naše školy a školské zariadenia, pre výchovu a vzdelávanie našich detí, pre budúcu nádej tejto krajiny, skrátka pre mladú generáciu Slovenska. Naša zodpovednosť je mimoriadna predovšetkým v tom, či prijmeme kvalitne pripravený dobrý zákon, pomocou ktorého sa skutočne dá naštartovať reforma vzdelávania a predovšetkým tak často spomínaná očakávaná obsahová reforma vzdelávania.

Zákon je rozsiahly, zaoberá sa rôznymi detailmi výchovno-vzdelávacieho procesu miestami až zbytočne podrobne. Úspech zákona ale nespočíva v jeho detailoch, ale podľa môjho posúdenia jednoznačne v realizovateľnosti podstaty predloženého návrhu, a to je zavedenie dvojúrovňového modelu obsahu vyučovania. Veru, náš školský systém kvalitne pripravenú obsahovú reformu učiva potrebuje ako soľ už len preto, aby sme sa v budúcnosti vyhli opodstatnenej kritike, podľa ktorej naši žiaci sa neučia to, čo by v živote potrebovali.

Položme si otázku a hlavne položme ju pánovi ministrovi školstva: Návrh zákona pre rodičov, žiakov, učiteľov a pre nás všetkých dáva dostatočné garancie na to, že vďaka prijatej reforme sa naše deti budú učiť to, čo v živote budú potrebovať? Či kompetentní ľudia na čele s pánom ministrom urobili všetko, aby sme my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky s kľudným svedomím a plnou zodpovednosťou mohli hlasovať za prijatie tohto zákona?

Moja odpoveď na položené otázky je jednoznačná: Návrh zákona nie je dobre pripraveným zákonom. Možnože návrh zákona nie, ale zmeny s ním súvisiace a hlavne pripravované predovšetkým v oblasti obsahovej reformy sú šité horúcou ihlou.

Táto konkrétna kritika na adresu návrhu zákona rezonuje dosť často a ja som to spomínal pri rozprave v prvom čítaní a myslím si, že som mal pravdu. O tom svedčí obrovské množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých je len v spoločnej správe spolu 196. Z nich 151 pochádza z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, 32 z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, 7 z výboru pre kultúru a médiá, 4 z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a 1 z výboru pre obranu a bezpečnosť. Dnes je to už verejným tajomstvom, že všetkých 151 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých vo výbore pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pochádza z dielne ministerstva školstva, čím si vlastne ministerstvo priznalo a potvrdilo, že zákon je naozaj šitý horúcou ihlou.

Vďaka spomínaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa už aj tak neprehľadný návrh zákona ešte viac skomplikoval, stal sa ešte viac neprehľadným, ba miestami až chaotickým. Nehovoriac o tom, že nás čakajú ďalšie pozmeňujúce návrhy poslancov v priebehu druhého čítania.

V jednom určite súhlasím s predkladateľom a možno aj s ostatnými poslancami, že zákon potrebujeme, chceme nový školský zákon, ale nie za každú cenu a nie tak rýchlo, keď všetci vieme, že unáhlené prijatie zákona a hlavne jeho účinnosť od 1. septembra 2008 môže spôsobiť značné, takmer neriešiteľné problémy pre naše školy. Nechápem, prečo trváte, pán minister, na účinnosti zákona od 1. septembra 2008, keď aj sám máte určité pochybnosti o zrealizovateľnosti tejto zákonnej normy?

Nie som presvedčený o tom, že práve prerokovaná právna norma poskytuje dostatočné impulzy na reformu vzdelávania na Slovensku. Či zadefinuje návrh zákona vzdelávací systém na nových princípoch a prostredníctvom novej štruktúry tak, aby sa zvýšila efektivita zabezpečovania vzdelávania v oblasti organizácie, riadenia a financovania, či naozaj zaručuje slobodnú ponuku vzdelávacích príležitostí, slobodný výber vzdelávacej cesty, vysokú mieru účasti rodičov, žiakov a zamestnávateľov na tvorbe výchovno-vzdelávacieho procesu a programov. Či skutočne hovorí o dôležitosti spätnej väzby zo strany rodičov, a tým aj o legitimizácii interného hodnotenia kvality na pôde školy, v ktorom je hlas rodiča jedným z najdôležitejších nástrojov. Či chceme skutočnú obsahovú reformu vzdelávania, alebo sa len tak tvárime. Či bude inovácia obsahu v rukách Kurikulárnej rady, alebo priamo riadených organizácií ministerstva školstva, ktorí možno budú škrtať prebytočné učivo. Či alfou a omegou a jediným aplikovateľným prístupom k výchove a vzdelávaniu bude tzv. tvorivohumanistický prístup, alebo priestor dostanú aj iné alternatívne prístupy. Či stačí v novom zákone hovoriť o problematike povinnej školskej dochádzky, kým okolitý svet už uvažuje o zavedení tzv. povinného vzdelávania. A či v zákone podporujeme systém interného a externého hodnotenia, ktoré spolu poskytujú komplexný obraz nielen o celej vzdelávacej sústave, ale aj o kvalite škôl, alebo nechávame všetko na štátnu školskú inšpekciu. Či zavedieme cenzúru aj pre učebnice, alebo pôjdeme cestou liberalizácie učebnicového trhu. A napokon, položme si otázku, či je postavený tento návrh zákona na také základné princípy, ako je sloboda, subsidiarita, participácia, pluralizmus, konkurencia a tolerancia a či posilňuje slobodu a zodpovednosť a autonómiu školy, žiaka a pedagóga, alebo posilňuje centrálne riadenie a bude nám pripomínať možno niekdajší jednotný školský systém.

Ďalšie riziká návrhu zákona vidíme v tom, že príliš vehementne presadzuje etatistický spôsob riadenia, teda veľký vplyv štátu na výchovno-vzdelávací proces. Materiál, bohužiaľ, nemá jednoznačnú víziu, chýbajú v ňom principiálne a koncepčné prvky, o čom svedčia neustále sa meniace priority obsahovej reformy. V dôsledku časovej tiesne školy nebudú mať čas na prípravu vlastných školských vzdelávacích programov, čím môže byť skutočne ohrozený začiatok nového školského roka 1. septembra 2008.

Návrh zákona centralizuje riadenie školstva do rúk ministerstva, do rúk priamo riadených organizácií a hlavne do rúk štátnej školskej inšpekcie. Ministerstvo školstva bude mať monopol na schvaľovanie a vydávanie učebníc, pretože školy budú môcť používať len ministerstvom školstva schválené učebnice.

Pre zaujímavosť mi dovoľte poznamenať, že v krajinách Európskej únie okrem Grécka, Cypru a Luxemburska, a pravdepodobne po prijatí zákona aj okrem Slovenska, o výbere učebníc rozhodujú školy samy, čo vyplýva aj z informačného materiálu Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/2008 pod názvom Kľúčové údaje o vzdelávaní v Európe. Niektoré vykonávacie predpisy, tak ako som to kritizoval aj v prvom čítaní, vo forme vyhlášok ministerstvo školstva ešte stále chýbajú.

Návrh zákona nezadefinuje jednoznačne pomer medzi školským vzdelávacím programom a štátnym vzdelávacím programom, nezabezpečuje dostatočné finančné zdroje na naštartovanie a realizáciu reformy, hlavne na zabezpečenie nových učebníc. Zdegraduje význam a zloženie Kurikulárnej rady, zrušuje dvojúrovňovú maturitnú skúšku, a to práve v takom čase, keď už vysoké školy začali akceptovať výsledky dvojúrovňovej štátnej maturitnej skúšky. Zasahuje a mení samosprávny charakter školských rád a nerovnakým spôsobom postihuje školy za porušenie finančnej disciplíny.

Ministerstvo školstva a jeho priamo riadené organizácie zanedbávajú svoju povinnosť poskytovať školám pomoc pri tvorbe tzv. školských vzdelávacích programov. Nie sú organizované žiadne konferencie, semináre, školenia alebo tréningy pre riaditeľov, vedúcich predmetových komisií a pre ostatných učiteľov na tému Príprava školských vzdelávacích programov.

Aj keď to priamo nesúvisí so zákonom, ale jednoznačne má to obrovský význam, aby naši učitelia vedeli vypracovať školské vzdelávacie programy, myslím si, že malo by to byť jednoznačnou úlohou ministerstva školstva. Mám informácie o tom, že napríklad minulý týždeň bolo organizované stretnutie v Košiciach so všetkými riaditeľmi základných škôl Košického samosprávneho kraja, kde im riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu oznámil, že od 1. septembra 2008 školy by mali postupovať už v zmysle novoprijatého školského zákona, teda nech si pripravia svoje školské vzdelávacie programy. Samozrejme, ako, to neupresnil, vraj všetko je na internete. Pravdepodobne mal na mysli pracovné materiály pod názvom Štátne vzdelávacie programy pre jednotlivé stupne škôl.

Len pre zaujímavosť v Štátnom pedagogickom programe 1. stupňa pre základné školy o školských vzdelávacích programoch sa píše pod bodom 13 v rozsahu jednej a pol strany - toto má byť metodická pomoc zo strany Štátneho pedagogického ústavu a ministerstva školstva pre riaditeľov, vedúcich predmetových komisií a pre ostatných učiteľov? Myslím si, že je to hanba. Alebo problém je v tom, že ani naše podporné inštitúcie, priamo riadené organizácie ministerstva školstva nevedia, ako sa pripravuje školský vzdelávací program? Hlavne, že v zmysle zákona v prvom a piatom ročníku základných škôl už treba učiť po novom.

Dovoľte mi ďalej citovať zo štátneho vzdelávacieho programu, ktorý zatiaľ ešte nie je definitívny materiál, je to len pracovná verzia, ale zatiaľ tento materiál máme na internete, pre prvý stupeň základnej školy. Pod bodom 4 je uvedený profil absolventa, tzv. vzdelanostný model absolventa primárneho stupňa, kde sa píše: "Absolvent primárneho vzdelávania má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti: V cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty týkajúce sa bežných životných situácií."

Pán minister, nie sú to náhodou požiadavky príliš náročné? Je to podľa vás realizovateľné? Veď žiak študoval len dva roky v treťom a štvrtom ročníku cudzí jazyk a kladieme na neho také vysoké nároky. Nehovoriac o žiakoch škôl s vyučovacím jazykom maďarským, kde od 1. ročníka ako cudzí jazyk sa učí štátny jazyk každý deň a v treťom ročníku im pridáme alebo im pribudne ďalší cudzí jazyk a žiadame od neho vyššie citovanú úroveň ovládania cudzieho jazyka. Pán minister, vy skutočne si myslíte, že školy s vyučovacím jazykom maďarským navštevujú sami géniovia a dokážu všetko zvládnuť tak, ako si to vy predstavujete? Alebo si myslíte, že ich mozgová kapacita je neobmedzená a môžete ich zaťažiť, ako sa vám zachce? Kde je tu princíp vekuprimeranosti, postupného pridávania množstva učiva a tak ďalej? Našťastie v spomínanom materiáli som našiel aj túto vetu: "Je to otvorený kurikulárny dokument, ktorý sa bude podľa potrieb a požiadaviek dopĺňať." Som presvedčený, že budeme mať čo zmeniť a dopĺňať.

Mimochodom, vážený pán minister, aký zmysel má vyučovať druhý cudzí jazyk na druhom stupni základnej školy v jednej hodine týždenne? Pridajme túto hodinu radšej prvému cudziemu jazyku a nech si osvoja poriadne a dôkladne prvý cudzí jazyk naši žiaci. Máme nekvalitne pripravené dokumenty, a preto si myslím, že je namieste zvážiť posunúť účinnosť zákona o rok na 1. september 2009. Bolo by to určite v prospech nás všetkých a hlavne v prospech našich škôl.

Vychádzajúc z môjho diskusného príspevku počas prvého čítania a na základe teraz prezentovaného stanoviska si dovoľujem predložiť 16 pozmeňujúcich návrhov. V časti A sú to 3 pozmeňujúce návrhy týkajúce sa národnostného školstva a v časti B je to 13 všeobecných pozmeňujúcich návrhov.

V časti A:

Prvý návrh. V § 12 ods. 3 navrhujem poslednú vetu ukončiť slovami "slovenský jazyk a literatúra.".

A zdôvodňujem to tým, že ani doterajšia žiadna právna norma neurčovala rozsah vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra a je to v súlade so súčasným právnym stavom, teda je to o status quo.

Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu v časti A. V § 13 ods. 1 v prvej vete za slovom "sa používajú" doplniť slovom "spravidla" a ďalej pokračovať v pôvodnej vete.

Odôvodnenie: Takisto jedná sa o zachovanie súčasného stavu v zmysle platného školského zákona č. 29/1984.

Tretí. V čl. II v bode 30 § 13a ods. 3 za slovami "v úradnom styku" vložiť nasledujúci text "poznať vyučovací jazyk školy v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti".

Zdôvodňujem to podobne ako v predchádzajúcich prípadoch so zachovaním súčasného právneho stavu.

V časti B, ako som spomínal, navrhujem 13 pozmeňujúcich návrhov.

V čl. I v § 4 v bode b) za slovom "technológie" pokračovať nasledovne: "komunikácie v materinskom jazyku, štátnom jazyku a cudzom jazyku" a ďalej pokračovať v pôvodnej vete.

V tom istom článku, v tom istom paragrafe v bode f) za slovom "občanom" koniec vety znie: "k materinskému jazyku, k štátnemu jazyku a k svojej vlastnej kultúre.".

Zdôvodňujem to tým, že komunikácia v materinskom jazyku je prvou kľúčovou kompetenciou v zmysle európskeho referenčného rámca, o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie. Obidva pozmeňujúce návrhy sú všeobecného charakteru. Netýkajú sa len národnostného školstva, pretože si myslím, že najskôr človek, každý občan musí mať svoj materinský jazyk a na základe toho vznikne úradný, resp. štátny jazyk toho-ktorého štátu.

Môj tretí pozmeňujúci návrh sa týka čl. I v § 12 ods. 5 bodu c), navrhujem, aby bod c) sa začínal nasledovne: "v školských zariadeniach a triedach".

Ten návrh je analogický ako v bode a) a b) a chcem dosiahnuť, aby školské zariadenia s výchovným jazykom národností mohli existovať aj v rámci školských zariadení s výchovným jazykom slovenským v jednotlivých triedach.

Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 27 ods. 4, kde navrhujem pôvodnú vetu ukončiť čiarkou a pokračovať nasledovne: "a gymnázium so základnou školou". A nová veta znie: "Zriaďovateľom gymnázia so základnou školou sa stane ten z pôvodných zriaďovateľov, na ktorom sa spoločne dohodnú pôvodní zriaďovatelia."

Zdôvodňujem to tým, že takéto typy škôl na Slovensku máme niekoľko desiatok a v niektorých regiónoch sa objavujú požiadavky na spojenie gymnázia so základnou školou.

Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 28 ods. 14: "V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ so súhlasom zriaďovateľa a rady školy prekročiť počet detí v triede podľa ods. 9 najviac o dve deti."

Myslím si, že táto kompetencia by mala patriť školským radám, nie tak, ako je to v návrhu, Štátnej školskej inšpekcii.

Pozmeňujúci návrh šiesty. Je v čl. I § 29 ods. 4, navrhujem nové znenie tretej vety: "I. stupeň základnej školy tvorí spravidla 1. až 5. ročník." Nové znenie poslednej vety: "II. stupeň základnej školy tvorí 6. až 9. ročník."

Môj siedmy pozmeňujúci návrh s tým súvisí, kde v čl. I § 29 ods. 5 bod d) a e) navrhujem nové znenie:

"d) 25 žiakov v triede 2. a 5. ročníka,"

e) 28 žiakov v triede 6. až 9. ročníka."

A zdôvodňujem to tým, že navrhované delenie zabezpečuje efektívnejšie osvojenie si základných, kľúčových kompetencií, nehovoriac o tom, že vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky schválený materiál pod názvom Koncepcia výchovy a vzdelávania, pod iným názvom Milénium, obsahuje takéto delenie.

Môj ôsmy pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 41, v prvej vete za slovom "5-ročnom" doplniť slovom "6-ročnom", pretože si myslím, že aj 6-ročné gymnáziá majú svoje opodstatnenie.

Deviaty návrh. V čl. I § 64 ods. 4 posledná veta navrhujem, aby znela: "Návrh prerokuje s príslušným zriaďovateľom a územnou školskou radou."

Myslím si, že územná školská rada by sa mala vyjadriť k tomu, či v danom regióne má byť 8-ročné gymnázium, alebo nie. Súvisí to s návrhom, aby z danej populácie len 5 % mohlo pokračovať v rámci štúdia na 8-ročných gymnáziách.

Desiaty pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 161 ods. 1, je to zmena dátumu na "31. december 2008". A v odseku 9 obidva dátumy zmeniť na "2009 a 2008".

Odôvodnenie: Vzhľadom na nedostatok času je potrebné zmeniť uvedené termíny. Tu vlastne posuniem lehotu alebo dátum schválenia do prijatia štátnych vzdelávacích programov na koniec decembra 2008.

Ďalší môj pozmeňujúci návrh. V čl. II navrhujem vypustiť body 3, 7, 8, 38 a 42, pretože si myslím, že ani predstaviteľ Štátnej školskej inšpekcie, ani predstaviteľ miestnej štátnej správy nemá čo hľadať v samosprávnom orgáne školy, a to je školská rada, pretože tým pádom sa stráca samosprávny charakter školských rád.

Predposledný pozmeňujúci návrh sa týka čl. III bodu 24 § 6a, navrhujem vypustiť body 3, 4 a 5, pretože toto opatrenie považujem za diskriminujúce pre súkromné školy. Máme pluralitný školský systém, majme rovnaký meter na všetky typy škôl. Pokiaľ dochádza k porušeniu finančnej disciplíny, tak nech sú postihované aj obecné, aj štátne, aj cirkevné a súkromné školy a tento návrh diskriminuje súkromie školy.

A napokon posledný návrh sa týka čl. V a to je účinnosť. Navrhujem nové znenie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2009 okrem čl. I § 90 ods. 8 a ods. 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 121 nadobúda účinnosť 1. januára 2012 a čl. 3 § 4 ods. 8, § 5 ods. 3 až 5, § 6a ods. 6 a 7, § 8b a § 8c, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010."

Z mojich pozmeňujúcich návrhov v časti A žiadam osobitné hlasovanie o 2. bode a v časti B žiadam osobitné hlasovanie o bode 4.

Na záver musím konštatovať, že na základe uvedených skutočností poslanci Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja nevidia dostatok impulzov na uskutočnenie reformy vzdelávania na Slovensku v zmysle predloženého vládneho návrhu zákona o výchove a vzdelávaní.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP