Úterý 1. dubna 2008

Štvrtý deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

1. apríla 2008 o 9.00 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemný deň.

Otváram štvrtý rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Pavol Džurina, ďalej pán poslanec Ľuboš Martinák, Iveta Radičová, Ján Slota, Anton Korba a Štefan Zelník.

V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Dostali ste ho ako tlač 565.

Prosím teraz poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Miladu Belásovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Ďakujem pekne.

Do rozpravy ústne sú prihlásené panie poslankyne Marta Damborská a Ľudmila Mušková.

Dávam teraz slovo pani poslankyni Damborskej a pripraví sa pani Ľudmila Mušková. Pani poslankyňa, máte priestor v rozprave. Nech sa páči.

M. Damborská, poslankyňa: Prajem dobrý deň všetkým a ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážené kolegynky, kolegovia, rozšírenie nedeľnej práce, práce cez sviatky, nočné zmeny sa aj na Slovensku postupne stalo súčasťou trhovej ekonomiky. My Slováci patríme v rámci krajín rozšírenej Európskej únie v tomto smere k jedným z najusilovnejších. Všade vo svete sú dnes bežné alternatívne práce. Niekto si nájde dve i tri, aby si udržal svoj životný štandard. Táto situácia celosvetovo odráža úroveň priemernej mzdy v ekonomike. Obyvatelia každého štátu si prácou v nedeľu snažia zvyšovať svoj príjem. Všeobecne teda platí, že čím je nižšia mzdy v národnom hospodárstve, tým viac ľudia pracujú v nedeľu a vo sviatky.

Podľa dostupných údajov z Eurostatu dnes na Slovensku odpracuje priemerne každý desiaty zamestnanec aspoň dve nedele v mesiaci, a to preto, aby si uspokojil požiadavky zamestnávateľa, pomohol zabezpečiť riadny chod firmy, a najmä preto, aby zarobil pár korún navyše kvôli tomu, aby dokázal uživiť svoju rodinu.

Osobne zastávam názor, že práca v nedeľu a vo sviatok by mala byť možná len vo výslovne stanovených, odôvodnených a výnimočných prípadoch, aby sa zabránilo zneužívaniu zamestnancov bez nároku na primeraný oddych. Všetci vieme, že práca počas nedele a sviatkov vždy bola a je považovaná ľuďmi za najmenej obľúbenú, nezávisle od náboženského a svetonázorového presvedčenia.

Je pravda, že Slovensko sa so šestnástimi štátnymi sviatkami ročne zaraďuje medzi špičku v rámci Európy. V počte voľných dní po Slovensku nasleduje Chorvátsko so štrnástimi sviatkami a Rakúsko s trinástimi sviatkami. Tucet voľných dní v roku majú Čechy, Maďarsko a Francúzsko. Nemecko má jedenásť sviatkov, plus aj niektoré spolkové krajiny majú vlastné sviatky. A po desať voľných dní majú Poľsko a Švajčiarsko.

Náš predložený návrh nemá ambíciu obmedzovať zisky obchodným reťazcom a zakazovať maloobchodný predaj počas všetkých sviatočných dní, ako sa nám to snaží niekto podsúvať.

Táto malá novela Zákonníka práce má predovšetkým umožniť zamestnancom pracujúcim v maloobchodnom predaji v zmysle medzinárodných dokumentov v zhode so zásadou zosúlaďovania rodinného a pracovného života presadzovanou v pracovnom práve Európskej únie, ako aj s kultúrnymi tradíciami nášho štátu, ale aj celej Európy stráviť dva najstaršie, najvýznamnejšie a najkrajšie sviatky roka a začiatok každého nového roka v kruhu svojich najbližších a priateľov. Veď, či sa to niekomu páči alebo nie, to, čo robí Vianoce Vianocami a Veľkú noc Veľkou nocou, sú práve tradície a to, že sme v kruhu svojich najbližších.

Na podporu nášho návrhu pritom nemusíme chodiť ďaleko. Stačí zájsť len pár kilometrov k našim rakúskym susedom, ktorí neumožňujú zamestnávateľom v maloobchode určovať počas sviatočných dní svojim zamestnancom prácu. Všetci obyvatelia Rakúska sú s tým uzrozumení a zariadia sa so svojimi nákupmi podľa toho.

Aby sme sa však pozreli aj trochu ďalej po Európskej únii. Tak napr. všetky štátne sviatky sa v Británii nazývajú bank holidays čiže bankové prázdniny, pretože počas týchto sviatkov sú zatvorené všetky banky a drvivá väčšina firiem a obchodov. Počas štátnych sviatkov je nielen v Rakúsku a Británii, ale aj v mnohých iných štátoch Európy najspoľahlivejším dopravným prostriedkom vaše vlastné auto. Nielen predaj v obchodnej sieti, ale aj mestská hromadná doprava je tiež totiž v tomto období značne obmedzená.

Mohla by som vyratúvať aj ďalšie európske štáty, ktoré majú systém podobný Rakúsku alebo Británii. To však nie je mojím cieľom, pretože drvivá väčšina z nás má s týmto svoje vlastné skúsenosti.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás s prihliadnutím na uvedené a na opätovné priblíženie sa Slovenska celoeurópskym tradíciám požiadať, aby ste návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Damborskej sa nehlási nikto.

A ďalšou a poslednou prihlásenou do rozpravy ústne je pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, predložený návrh zákona rieši dva okruhy problémov.

Po prvé, precizujeme úpravu pracovného času obsiahnutú v Zákonníku práce, kde sa umožňuje zamestnávateľom flexibilnejšie rozhodnutie o pracovnom čase. A zamestnávatelia, musím podotknúť, ho vítajú. Na druhej strane treba tiež zdôrazniť ale, že je tu zabezpečená ochrana zamestnanca, pretože využitie tejto novej právnej úpravy by bolo možné iba po dohode so zamestnancom.

Druhý problém, ktorý tu už bol spomínaný mojou predrečníčkou, je problém predaja v troch a pol dňa pracovného pokoja, ktoré pripadajú na 24. december po dvanástej hodine, na 25. december, 1. január a veľkonočnú nedeľu, kde tento návrh zakazuje predaj.

My predkladatelia sledujeme jeden cieľ a tým je ochrana rodiny a ochrana detí. Je len kvapkou, len tým najmenším minimom, čo môžeme pre rodiny urobiť oproti tomu, aby sa dodržiaval zákon. Platný zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch totiž jasne hovorí, že štátne sviatky a nedele sú dňom pracovného pokoja. Toto platí vo všetkých civilizovaných krajinách. Všetky štáty bývalej pätnástky Európskej únie si totiž tvrdo hája a ochraňujú rodiny a nedovoľujú, ba priam, ako je to v Nemecku, zakazujú pracovať v nedeľu a vo sviatky.

U nás, tak ako som povedala, napriek tomu, že máme sviatkový zákon, že Zákonník práce jasne definuje, ktoré profesie môžu vo sviatok pracovať, Zákonník práce je obchádzaný a nedodržiavaný najmä teda niektorými obchodnými reťazcami. A musím povedať na druhej strane zase, niektoré obchodné reťazce vítajú tento náš návrh. A matky sú potom nútené robiť cez nedeľu i cez sviatky. A ich rodiny musia existovať bez matiek. V návrhu sa nedotýkame však týchto nedieľ, ako som to povedala, riešime iba tri spomenuté sviatky, tri a pol teda dňa. A napriek tomu veríme, že aj tieto tri dni, ktoré sú tradične rodinnými sviatkami, pomôžu zlepšiť situáciu rodín a rodičov pracujúcich v obchode.

Preto vás chcem poprosiť, vážení kolegovia, aby ste podporili túto novelu do druhého čítania. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Muškovej.

S faktickou poznámkou sa ani na jej vystúpenie neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa.

A preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, chce pani spravodajkyňa vystúpiť?

Predpokladám, že pani Mušková ako navrhovateľ povedala v rozprave všetko. Ani pani spravodajkyňa nechce vystúpiť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať o ňom budeme o 11.00 hodine, tak ako je všeobecná zhoda.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh ste dostali ako tlač 555. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 565.

Poprosím teraz podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, ktorého dodatočne vítam na rokovaní Národnej rady, aby vládny návrh zákona ako navrhovateľ uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, dovoľte mi za vládu Slovenskej republiky na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe úlohy B.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 678/2007.

Dôvodom vládneho návrhu zákona je najmä úprava problematiky uplatňovania podmienok účasti uchádzačov alebo záujemcov týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti ako kritérií na vyhodnocovanie ponúk, čím sa sleduje zabránenie opakujúcim sa nedostatkom v procese verejného obstarávania, najmä používaniu referencií ako kritéria na vyhodnotenie ponúk.

Upresňujú sa tiež niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní v zmysle smerníc Európskeho spoločenstva pre oblasť verejného obstarávania.

Reaguje sa aj na nevyhnutné požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o jeho podporu a posunutie do druhého a tretieho čítania. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 305 z 18. marca 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 555). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 565 z 27. februára 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 6. mája 2008 a v gestorskom výbore do 7. mája 2008.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram týmto všeobecnú rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy písomne sa za poslanecké kluby neprihlásil nikto. Prihlásili sa však písomne títo poslanci: pani Lucia Žitňanská a pán Stanislav Janiš.

Dávam teraz slovo v rozprave prvej písomne prihlásenej pani Lucii Žitňanskej, po nej bude v rozprave vystupovať pán Stanislav Janiš. Po vystúpení týchto dvoch písomne prihlásených poslancov bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, novela zákona o verejnom obstarávaní je dobrá príležitosť zaoberať sa témou verejného obstarávania a jeho právnej úpravy trošku v širších súvislostiach, nielen z pohľadu textu tejto novely. A vidím dva dôvody prečo je vhodné sa už v prvom čítaní zaoberať témou verejného obstarávania širšie. Ten prvý dôvod je, že uplynula skoro polovica volebného obdobia. A môžeme vyhodnotiť aj pôsobenie vlády pri verejných obstarávaniach. Ten druhý dôvod je, že novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú máme na stole novelizuje zákon, ktorý má cirka dva roky, to znamená dobrý čas na to, aby sme vedeli vyhodnotiť, ako sa v praxi osvedčil, čo je v ňom dobré a zlé, kde sú jeho silné a slabé miesta. Z takéhoto širšieho pohľadu potom podľa mojej mienky môžeme aj posúdiť, či predložená novela rieši problémy, ktoré naozaj existujú, čo v nej je a čo by v nej nemalo byť alebo, naopak, čo v nej chýba a a čo by v nej malo byť. V tomto duchu budem viesť aj moje vystúpenie. A na záver mi z toho vyplynú určité závery.

Začnem prvým bodom. A to je otázka, ako sa darí vláde pri verejných obstarávaniach. Pomôžem si najskôr citátmi. A dovolím si zacitovať pána premiéra Fica, ktorý niekoľkokrát povedal niečo o predražených verejných obstarávaniach. Použijem dva citáty. Jeden je z júna 2007 v Slovenskej televízii: "Sú kvalifikované odhady, ktoré hovoria, že verejné obstarávanie na Slovensku je predražené o 20 až 40 %." Citujem ďalej z novembra toho istého roku pre Hospodárske noviny: "Verejné obstarávanie je veľká bolesť tohto štátu. Do verejného obstarávania ide 80 mld. až 90 mld. verejných zdrojov ročne. A je to predražené o 20 %. Vo vláde stále rezonuje otázka centrálneho verejného obstarávania a iných praktík, ktoré by mali likvidovať rezortný vplyv na verejné obstarávanie. To sú prvé kroky, ktoré teraz zvažujeme. Vo verejnom obstarávaní vidíme veľké rezervy. Každý produkt, ktorý sa obstaráva, má svoje špecifiká a tým treba prispôsobiť aj kritériá, ktoré sú nastavené." To je toľko z výrokov premiéra. Otázka je, čo sa udialo a čo z týchto výrokov, návrhov sa skutočne počas jeden a tri štvrte roka vlády aj realizovalo.

Centrálne verejné obstarávanie a spomínané zrušenie rezortného prístupu k verejnému obstarávaniu. Zatiaľ chýba akýkoľvek návrh v tejto oblasti. Podľa mojich informácií vláda zatiaľ centrálne verejné obstarávania nerealizuje. Keď spomeniem niektoré pokusy centrálneho obstarávania na ministerstve kultúry nie zrovna najúspešnejšie, tak musím povedať, že šetrenie v podobe centrálneho verejného obstarávania sa zatiaľ nekoná. Veľmi sa nepokročilo zatiaľ ani v elektronizácii verejného obstarávania, od čoho sa tiež sľubovali určité úspory. Zato sú tu kauzy a skoro každý týždeň je tu kauza, ktorá sa týka verejného obstarávania. A je to už celkom hrubá kôpka. Vytlačila som si len medializované prípady z tohto roka. A je to naozaj celkom slušná kôpka. Čo hovoria tieto kauzy alebo čo sa z nich dá vyčítať. Dá sa z nich vyčítať to, že nielenže nič sa nerobí s centrálnym verejným obstarávaním. Nič sa nerobí ani pre to, aby sa hľadali úspory v rámci verejného obstarávania. A vychádzam z toho, že kauzy ukazujú na to, že vláda často pod rôznymi zámienkami preferuje práve menej transparentné formy verejného obstarávania pred transparentnými, čím sama vytvára priestor pre predraženie obstarávania. Povedzme si príklad diaľnic, zneužívanie časovej tiesne. Z káuz ďalej vyplýva, že sa opakujú firmy, ktoré vystupujú v týchto netransparentných verejných obstarávaniach. A nepôjdem do hĺbky, spomeniem iba najslávnejšie firmy, povedzme, IKORES alebo DOXX, teraz slávnu so stravnými lístkami, alebo medzi právnymi službami, to ma zaujíma, asi najslávnejšiu firmu AVOCAT.

Dovolím si teraz odbočiť trošku úzko od témy verejného obstarávania a dovolím si citovať z článku Leszka Balcerowicza. Bude to krátke, ale, myslím, výstižné na súčasnú situáciu. Pre Pravdu Leszek Balcerowicz 28. novembra 2007 o. i. napísal: "Boj s korupciou by sa mal skôr zamerať na odstránenie jej základných príčin. Tým je korupčný priestor vo verejnom sektore a potláčanie trhových síl. Je to jediná cesta, ktorá sľubuje aj menej korupcie, aj vyšší hospodársky rast. Ak budeme s korupciou bojovať výhradne prostredníctvom posilnených represívnych opatrení, pričom korupčný priestor v prebujnenom verejnom sektore necháme nedotknutý, iba tým ochromíme verejných činiteľov, oddialime dôležité rozhodnutia a nahráme cynickým demagógom a politickým fanatikom." Prečo som si vybrala tento citát? Vybrala som si ho preto, pretože si myslím, že je veľmi výstižný a sedí na dnešnú situáciu na Slovensku. Ja musím povedať, aj keď sa sám premiér verbálne hlási k prevencii korupcie, nie k represii, vychádzam z jeho vystúpenia, ktoré mal v septembri 2007 na konferencii Transparency "Protikorupčné nástroje, prevencia a represia", ktoré som si aj osobne vypočula, kde sa vyslovene prihlásil k prevencii ako najúčinnejšiemu nástroju boja proti korupcii. Ale v praktickej politike robí pravý opak. Nepodporuje prevenciu, nerobí opatrenia, ktoré zužujú priestor pre korupciu. Keď škandál nadobudne neudržateľné rozmery, tak zachráni situáciu tým, že mocensky zasiahne a problém akože vyrieši. Ale v skutočnosti problém nerieši, pretože priestor pre korupciu ostáva. Nadväzujúc na citát Balcerowicza a nadväzujúc na to, čo môžeme čítať dennodenne v novinách, mi z toho vychádza, že táto vláda má tri veľké problémy, je to verejné obstarávanie, prerozdeľovanie prostriedkov z eurofondov a nakladanie so štátnym majetkom, tri problémy, ktoré ale, zdá sa, ju zároveň držia pokope.

Pripomeniem pre pamäť, že počas tohto volebného obdobia SDKÚ - Demokratická strana reagujúc na to, čo sa v týchto oblastiach deje, predložila práve v týchto oblastiach niekoľko návrhov v tomto pléne. Pripomeniem tak novelu zákona o rozpočtových pravidlách, kde sme navrhovali zverejňovať informácie o poskytovaných dotáciách zo štátneho rozpočtu. Pripomeniem pozmeňujúci návrh k zákonu o eurofondoch, kde sme navrhovali zverejňovať informácie o eurofondoch. Chcem byť spravodlivá a veľmi oceňujem prístup pána podpredsedu Čaploviča, ktorý akceptoval tieto návrhy, žiaľ, zákon ako celok neprešiel. Všimla som si aj, že pán podpredseda zapracoval tieto naše návrhy do návrhu zásad, ktoré predkladá na rokovanie vlády, pokiaľ ide o prácu s eurofondmi. Ale všimla som si aj, že návrh týchto zásad zatiaľ nebol zaradený na rokovanie vlády. A môžem pripomenúť aj naše návrhy, pokiaľ ide o zverejňovanie zmlúv uzatváraných Slovenským pozemkovým fondom.

Vrátim sa k verejnému obstarávaniu. Zákon o verejnom obstarávaní platí dva roky. Niektoré problémy nevyriešil. Ukazuje sa, že vznikajú možno nové problémy, resp. netransparentné verejné obstarávanie sa presúva od tých metód, ktoré boli v novom zákone upravené transparentnejšie ako v predchádzajúcom, do tých metód, ktoré sú v tomto zákone upravené tak, že umožňujú aj menej transparentné verejné obstarávanie.

Na to, aby som vedela pomenovať, kde sú boľavé miesta návrhu zákona o verejnom obstarávaní, resp. kde je jeho priestor na zlepšenie, tak si pomôžem rešeršou medializovaných verejných obstarávaní, ktorý sme si urobili, aby sme zistili, ako sa obstaráva, keď sa chce obísť transparentná metóda verejného obstarávania. Z tejto rešerše vychádza, že sú tri boľavé miesta.

V prvom rade sa zneužívajú podprahové metódy verejného obstarávania. Zneužívajú sa tým, že tieto podprahové obstarávania nemusia byť zverejňované vo Vestníku verejného obstarávania, nemusí byť ustanovená komisia, nemusí byť ani zverejnený výsledok verejného obstarávania. To znamená, že v tomto prípade nemáme vôbec žiadnu kontrolu, či sa vlastne dodržiavajú limity pre použitie jednotlivých metód verejného obstarávania, pretože nevieme odkontrolovať, ktoré štátne orgány koľko drobných zákaziek dali jednotlivým firmám. A ukazuje sa, že na drobných zákazkách typu stravovacie lístky a pod. niektoré firmy, ktoré začínajú okupovať na danom trhu Slovensko, dokopy spravia celkom slušný obrat.

Ďalším problémom je zneužívanie možností využívať podprahovú metódu verejného obstarávania pre tzv. neprioritné služby. Znie to komplikovane, ale ide o tie typy služieb, o ktorých sme poslednú dobu mohli pomerne veľa čítať, či už to boli stravné lístky, či už to boli právne služby, či už to bolo poradenstvo v oblasti vzdelávania pri eurofondoch a podobne. Sú to typy služieb, pri ktorých zákon umožňuje, pretože ich považuje za neprioritné, zjednodušenú formu obstarávania bez ohľadu na finančný limit. Tak sa stalo, že cez podprahovú metódu, rozumej nenáležite zverejnene, zverejnené to bolo spôsobom, aby sa k zákazke dostal vopred vybraný záujemca a pod., sa dostali celkom zaujímavé firmy k celkom zaujímavým zákazkám. Toto bol inak aj prípad zrušeného tendra na stravovacie lístky za 2,5 mld., kde nakoniec ministerstvo vnútra neustálo, ale nepriznalo si chybu. Povedalo, že pod tlakom ruší verejné obstarávanie, ale nemyslí si, že porušilo zákon. Takto boli obstarané právne služby za skoro 400 mil. na obstarávanie právnych služieb, pokiaľ ide o poradenstvo k PPP projektom. Takto boli obstarané vzdelávacie programy na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja a mohla by som čítať ďalšie.

Tretím problémovým miestom je zneužívanie rokovacieho konania bez zverejnenia z dôvodu časovej tiesne, kde zákon pomerne jasne definuje časovú tieseň pod písmenom c) v § 58 ods. 1. Citujem: "Zákazka na dodanie tovaru na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením." Myslím, že dikcia zákona je pomerne jasná. Napriek tomu obrovské zákazky na diaľnice idú režimom rokovacieho konania bez zverejnenia, odvolávajúc sa na tento paragraf, ktorý som citovala, pričom nie je splnené žiadne z kritérií, ktoré sú v tomto paragrafe uvedené.

Toľko z našej rešerše.

Prejdem teraz k samotnému návrhu novely, pretože z toho, čo som povedala, už vyplývajú aj určité očakávania, čo by táto novela riešiť mala.

Ja som si prečítala aj návrh novely, prečítala som si aj dôvodovú správu. Čiže viem, čo sa chce návrhom novely riešiť. Pán podpredseda to prečítal.

Pre osvieženie prečítam z dôvodovej správy: "Hlavným dôvodom vypracovania návrhu zákona je zabránenie často sa opakujúcim nedostatkom v procese verejného obstarávania, najmä používanie referencií ako kritéria na vyhodnotenie ponúk," kvitujem, myslím, že to je dobrý nápad, "ktoré sú predmetom kontrolných zistení u subjektov povinných aplikovať zákon o verejnom obstarávaní pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych fondov. Ďalej je to úprava finančných limitov vyjadrených v eurách, ktoré boli zmenené nariadením Komisie, čiže transpozícia," inak je to dobrá vec, pretože sa znižujú limity, "a úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, najmä úpravy vo vzťahu k používaniu elektronickej komunikácie," budem rada, keď to naozaj pomôže rozbehnutiu elektronickej komunikácie, čiže hovorím, to je plus, "a podmienok účasti a predkladanie dokladov, ktorými uchádzač alebo záujemca preukazuje svoje postavenie vo verejnom obstarávaní."

Fajn, ale v návrhu je aj niečo iné, čo sa tuto v dôvodovej správe neobjavuje, a síce minimálne jeden bod, na ktorý by som chcela upozorniť. A myslím si, že je hodný debaty, pretože na rozdiel od týchto vecí, ktoré som čítala, ktoré môžu prispieť ku kvalite verejného obstarávania, je tu hneď bod 1, kde sa navrhuje v § 1 ods. 2 písm. b) doplniť medzi verejné obstarávania, ktoré nepodliehajú pravidlám verejného obstarávania, slová "nevzťahuje sa na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti alebo ak sa pri jej plnení musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona, alebo ak si to vyžaduje ochrana bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky". Myslím, že je to pomerne vágne a gumové ustanovenie, ktoré tu nevnímam ako náhodou a ktoré nahradzuje pomerne exaktnú právnu úpravu, ktorá platí v zákone dnes. Ja si spomeniem len na jeden sklad alebo archív na ministerstve obrany. A začínam byť opatrná, pokiaľ ide o túto časť návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.

Ale čo nerieši táto novela. Táto novela nerieši problémy, ktoré vyplynuli z toho, čo som uviedla predtým. Nerieši podprahové obstarávania, nesnaží sa robiť nič s netransparentným obstarávaním tzv. neprioritných služieb a nesnaží sa urobiť nič s obchádzaním zákona v prípade využívania alebo zneužívania inštitútu časovej tiesne. A to, si myslím, v poriadku nie je, pretože to sú práve tie slabé miesta zákona o verejnom obstarávaní. Ani pri podprahovom obstarávaní, ani pri neprioritných službách nemusí obstarávateľ, nemusí vláda využívať netransparentné formy. Samozrejme, môže aj v tom prípade zverejňovať obstarávanie vo Vestníku verejného obstarávania. Samozrejme, môže si zvoliť verejnú súťaž, a nie inú, menej transparentnú formu verejného obstarávania. Nerobí to však. A preto podľa mojej mienky to je práve legitímnym dôvodom na to, aby sme ju k tomu prinútili práve novelou zákona o verejnom obstarávaní.

Preto v druhom čítaní navrhneme pozmeňujúce návrhy v tom smere, aby aj verejné obstarávania pri podprahových obstarávaniach, pri neprioritných službách mohli prebiehať vždy transparentnejšie a nebolo to na vôli ministerstiev alebo vlády, či transparentne prebiehať budú alebo nie. To znamená, navrhneme, aby všetky verejné obstarávania boli náležitým spôsobom zverejňované či už vo Vestníku verejného obstarávania alebo, ak by to mal byť technický problém, na webovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie. Navrhneme, aby aj pri tzv. neprioritných službách platili určité limity a nebolo možné zjednodušenou formou, resp. tou najjednoduchšou formou obstarávať tieto služby bez ohľadu na akýkoľvek finančný limit. A pokúsime sa nájsť riešenie aj na lepšiu kontrolu používania časovej tiesne, pokiaľ ide o rokovacie konania bez zverejnenia. Priznám sa, že tu som ale veľmi skeptická, pretože pokiaľ nemá vláda vôľu nezneužívať tento inštitút, tak obávam sa, že zákonné ustanovenia v tomto smere sú slabým riešením. Ale navrhneme to. A myslím si, že Úrad pre verejné obstarávanie by mohol do týchto procesov vstúpiť tým, že by kontroloval, či sú splnené podmienky pre rokovacie konanie bez zverejnenia z dôvodu časovej tiesne hneď na začiatku takéhoto konania, ešte predtým, než sa urobia následné kroky a než vôbec môže byť uzatvorená zmluva.

Záverom. Podporíme tento návrh do druhého čítania. Myslím, že hovorím za seba, a myslím, že môžem hovoriť aj za mojich kolegov SDKÚ - Demokratickej strany. Podporíme ho s tým, že prídeme v rámci druhého čítania s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré budú zhruba obsahovať to, o čom som hovorila, s tým, že očakávam, pokiaľ je záujem stransparentniť verejné obstarávanie, že tieto návrhy budú aj v pléne podporené, pretože naozaj pôjde o návrhy, ktoré smerujú k transparentnosti verejného obstarávania, ktoré budú umožňovať väčšiu verejnú kontrolu verejného obstarávania. A som presvedčená o tom, že verejné obstarávanie zvýšenie priestoru pre verejné kontrolu potrebuje. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani poslankyni Žitňanskej.

S faktickými poznámkami na jej vystúpenie sa prihlásili páni Pavol Frešo, Stanislav Kahanec, Ľubomír Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

Slovo má pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel nadviazať na predrečníčku kolegyňu Luciu Žitňanskú, ktorá, mimochodom, mala veľmi jeden excelentný prejav z hľadiska toho, že naznačila, kde tie problémy vo verejnom obstarávaní teraz existujú.

A chcel by som nadviazať na tú časť, kde hovorila o tom, že je ťažké prinútiť vládu zákonom, aby naozaj mala vôľu transparentne a efektívne nakladať s finančnými prostriedkami. V tomto prípade som aj ja veľmi sklamaný, že pán predkladateľ nespomenul žiadny z týchto dôvodov ani nenaznačil, že by mal záujem tento zákon riešiť súčasné kauzy, ktorými je spoločnosť traumatizovaná. A práve naopak, som znepokojený aj tou časťou, ktorá hovorí o utajovaných skutočnostiach.

A myslím si, že by bolo aj na základe tohto prejavu pani kolegyne Žitňanskej správne, keby vláda prostredníctvom pána predkladateľa zaujala k tomu stanovisko a navrhla, akým spôsobom či už táto novela alebo iný druh jej klamania bude predchádzať podobným kauzám, nakoľko podľa môjho názoru je správne, aby sme transparentným prístupom predchádzali podobným kauzám a nespoliehali sa len na represiu a už vôbec sa nespoliehali na to, že veci vyriešime len v rámci zákonov. Je to naozaj o postoji vlády k nakladaniu s prostriedkami, ktoré má zverené, a o zodpovednosti voči tomuto parlamentu. A nemala by vláda samotná len čakať, či parlament alebo resp. opozícia navrhnú riešenia tejto situácie, a sama by mala iniciatívne tomu predchádzať. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Mňa takisto zaujali slová pani poslankyne, ktorá, si myslím, veľmi výstižne pomenovala problémy, ktoré súvisia s verejným obstarávaním vo všeobecnosti.

A podstatné, čo zaznelo, bolo aj to, či táto predložená novela rieši problémy. Ja takisto nechcem spochybňovať niektoré dobré úmysly alebo snahy pána podpredsedu, ale chcem sa pripojiť k tomu, čo tu bolo povedané predovšetkým ohľadom toho, čo sa deklaruje, a ohľadom toho, čo sa v skutočnosti robí.

Keď spomínala kauzy, ktoré sa týkajú verejného obstarávania. No ja k tomu pridám teraz jednu úplne čerstvú, ktorá beží v podobnom režime. A dá sa povedať, že jedna za druhou kopírujú ten istý model. Je to napr. ešte len rozbiehajúca sa kauza analýzy Slovenských elektrární, ktorú by mala robiť firma člena predstavenstva TAX - AUDIT. A pritom vyjadrenia napr. Fondu národného majetku sú také, že to nepovažuje za konflikt záujmov. A zasa sa tam odvoláva na časovú tieseň a pod., napriek tomu, že vystupujú mnohé inštitúcie, pričom to spochybňujú, dokonca aj inštitúcie, ktoré priamo vykonávajú dohľad nad verejným obstarávaním, lebo sa k nemu vyjadrili tiež. A považujú to za chybu.

To je ten hlavný rozpor, ktorý tu vzniká, že v praktickej činnosti vláda a predstavitelia robia úplne iné, než deklarujú slovne. A to je ten zásadný problém, ktorý je, a v tejto novele takisto by sa mali riešiť práve tie problémy, ktoré tam boli spomínané, to znamená problémy so zneužívaním verejného obstarávania. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja myslím, že pani kolegyňa vcelku korektne ocenila niektoré opatrenia, ktoré prináša vláda v tomto návrhu zákona o verejnom obstarávaní. Myslím si, že z predloženého návrhu je evidentne vidieť snahu vlády riešiť problémy vo verejnom obstarávaní. A nebudeme si zakrývať oči pred tým, že vo verejnom obstarávaní nie je všetko v poriadku.

Ja chcem povedať jednu ďalšiu poznámku. Verejné obstarávanie sa netýka iba vlády, ale týka sa aj samosprávy a týka sa aj ďalších organizácií. To znamená, ak sústreďujete svoju kritiku, tak nie je ju potrebné sústreďovať iba na vládu, lebo ten rozsah problémov je ďaleko širší, ako snaha preniesť ten problém iba na problém vlády.

A, pani kolegyňa, ak ste pomenovali, že existujú tri veľké problémy, ktoré majú jedného spoločného menovateľa, pričom to sú majetkové problémy, ktoré má táto vláda. Ja osobne si myslím, že ste sa troška pomýlili, lebo vaše tvrdenie, že len tieto veci držia vládu pohromade, patrilo na predchádzajúcu Dzurindovu vládu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Janiš ako posledný písomne prihlásený.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, úvodom chcem povedať to, že ten, kto očakával od tejto novely zákona nejaké prevratné zmeny, nejaké zvýšenie transparentnosti alebo vychytanie múch súčasného zákona o verejnom obstarávaní a života reálneho ako takého, tak sa veľmi mýlil. Ten, kto očakával, že zákon bude obsahovať lieky na liečenie predsedom vlády kritizovaného verejného obstarávania v celom verejnom sektore, tak sa veľmi mýlil. Aj ten, kto očakával od tejto novely liek na šetrenie peňazí, verejných peňazí pri verejnom obstarávaní, tak ako to sľúbil premiér niekoľkokrát, tak sa veľmi mýlil. A táto novela je v porovnaní s jeho vyjadreniami, povedzme, úplne sterilná. Ten, kto očakával, že táto novela zúži korupčné prostredie, tak sa toho nedočkal. Novela nerieši v tomto smere takmer nič. A tak úvodom možno povedať tak ako vždy, že na jednej strane sú veľmi krásne a impulzívne a kvetnaté reči pred kamerami, ale život a realita zo strany vlády je úplne niekde inde. Dokonca by som povedal, že realita je pravý opak. A samotná vláda svojimi krokmi a svojimi uzneseniami dáva návod všetkým verejným obstarávateľom, ako zákon znásilňovať, ako transparentné metódy verejného obstarávania nahradiť menej transparentnými, ale povedzme to rovno, netransparentnými metódami verejného obstarávania. A je smutné, že tento návod sa deje práve v takých veciach, ako sú diaľnice, kde ide o stovky miliárd verejných peňazí. A je smutné, že tento návod na obchádzanie transparentných metód obstarávania vláda dáva v čase, keď by na Slovensko mali smerovať a tiecť stovky miliárd korún z eurofondov.

Čoho sme svedkami na Slovensku dnes. Dotknem sa dvoch rezortov.

Prvý bude rezort dopravy. A to sú zákazky za stovky miliónov korún bez transparentnej verejnej súťaže v súvislosti s výstavbou diaľnic. A ako mediálne ospravedlnenie tohto kroku ministerstva a Národnej diaľničnej spoločnosti je uznesenie vlády o dostavbe diaľnic do roku 2010. A pritom si dovolím povedať, že toto uznesenie vlády je len zásterkou na obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní. Totiž pri zadávaní zhruba miliardy korún na ministerstve dopravy ako dôvod použijem rokovacie konanie bez zverejnenia. A podľa vyjadrenia ministra rezort nemohol už dlhšie čakať, lebo bežným obstarávaním by sme sa dostali do trojmesačného až štvormesačného sklzu, čo sme si nemohli dovoliť. Alebo jeho druhý citát uvediem: "Bol som viazaný uznesením vlády." Dámy a páni, pravá tvár tohto uznesenia vlády nie sú diaľnice do roku 2010. Všetci technici vieme, že je nereálne urobiť plný profil diaľnice do roku 2010 Bratislava - Košice, že to je nereálne, že sa to nedá. A preto toto uznesenie je len ako zásterka, ako zadávať zákazky rokovacím konaním bez zverejnenia z dôvodu časovej tiesne.

Pán kolega Petrák vo faktickej poznámke spomenul, že verejné obstarávanie sa týka celého verejného sektora. A do tohto verejného sektora patria obce, mestá a samosprávne kraje. Áno, samozrejme, patria tam. Ale ak by sme si namodelovali situáciu, ktorú je možné namodelovať, ak by sa podľa tohto uznesenia vlády z decembra minulého roku, na ktoré sa odvoláva ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť, a toto uznesenie vlády využíva ako dôvod na využitie časovej tiesne a využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, nazvime to netransparentné metódy verejného obstarávania, ak by podľa tohto návodu vlády a podľa tohto precedensu sa riadili a postupovali napr. mestá, obce alebo VÚC-ky, tak úplne normálne podľa takéhoto výkladu je, že obecné alebo mestské zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja prijme uznesenie na postavenie niečoho v nereálnom termíne, pričom výkonné aparáty budú musieť na základe tohto nereálneho uznesenia postupovať a hľadať také formy verejného obstarávania, aby to urobili čím skôr, to značí toto uznesenie využívať na menej transparentné metódy verejného obstarávania. Toto je, pán kolega Petrák, priamy návod verejným zložkám. obciam, mestám a VÚC-kam, ako postupovať, ak niečo chcú, ak chcú obísť zákon o verejnom obstarávaní, prijať kolektívne rozhodnutie, uznesenie, že to treba urobiť dovtedy a dovtedy. A takto môžu postupovať potom pri akejkoľvek stavbe, akejkoľvek rekonštrukcii. Je to veľmi nebezpečný precedens, čo sa týka verejného obstarávania, a veľmi nebezpečný signál hlavne obciam, mestám a VÚC-kam.

Kolegyňa Žitňanská predo mnou tu vymenovala ďalšie, ale určite nie všetky prípady, kedy sa obstaráva, resp. neobstaráva tak, ako by sa malo, alebo tak, ako to hlásate v médiách. Sme v prvom čítaní. Samozrejme, nie je možné dávať nejaké pozmeňujúce návrhy. Ale prvé čítanie je na to, aby sme si povedali to, od tejto novely čo očakávame a čo sa na základe rečí v médiách a tlačových konferenciách očakávalo a čo v skutočnosti tento zákon priniesol.

Opakovanie je matka múdrosti, ale ja som si tiež všimol ten § 1 ods. 2, ako je zadefinované v písmene b), čo sa týka zadávania zákaziek, ktoré podliehajú utajeniu "prísne tajné" alebo "tajné". A ak dnes vláda navrhuje tento paragraf urobiť gumovým, zovšeobecniť, tak aby sa na základe tohto paragrafu dala v podstate vyhlásiť iná forma verejného obstarávania ako transparentná z dôvodu utajenia, tak to už potom tam kľudne môžu byť aj tie stravné lístky aj rôzne rekonštrukcie slobodární, ubytovní a neviem čoho v rezorte obrany a v rezorte ministerstva vnútra, je zaujímavé, že práve tieto rezorty zápasia s obrovskou medializáciou zadávania miliardových tendrov, už odhliadnuc od odhrabávanie snehu, obíjania cencúľov a ja neviem čoho a upratovania v rezorte obrany, miliardy korún či už ministerstva obrany alebo aj spomínaný archív v Trnave. Ak by sa išlo do podrobností, tak viete, že aj Úrad verejného obstarávania mal s použitou formou problémy. A tak sa to dostalo až na Národný bezpečnostný úrad, ktorý zaradil archív v Trnave medzi tie kategórie stavieb, na ktoré sa "prísne tajné" a "tajné" vzťahuje. No ale aby neboli takéto problémy v budúcnosti, aby sa to nemuselo tak dlho ťahať až na nejaký, povedzme, bezpečnostný úrad, či to tomu podlieha alebo nepodlieha, no tak sa zákon upraví tak, že bude podliehať tomuto paragrafu to, čo si na ministerstve vnútra alebo na ministerstve obrany určí minister alebo jeho podriadený. Teda namiesto toho, aby novela smerovala k tvrdšiemu zásahu pri vyskytovaní sa takýchto problémov, tak tá novela práve upúšťa od toho a zmäkčuje aj to, čo v tomto zákone bolo, povedzme, tvrdšie.

Na záver spomeniem jednu veľmi medializovanú vec. Samozrejme, tak ako v minulom volebnom období, tak aj v tomto volebnom období sme si mysleli a sa nádejali, že pri tak veľkých tendroch, ako sú PPP projekty, kde ide o daňové peniaze aj našich detí a našich vnukov, pre stransparentnenie tohto procesu aby sme tu v opozícii nemuseli v parlamente a v médiách, rôznych reláciách debatovať o tom, že nevieme, čo sa tam deje, tak sme chceli byť účastní v týchto komisiách, tak ako tam boli účastní poslanci opozície v minulom volebnom období. Na toto sme dostali veľmi kategorickú odpoveď, že v žiadnom prípade to tak nebude. Asi do svojej kuchyne nechcete nikoho pustiť. Pravdepodobne tie daňové peniaze sú daňové peniaze len vaše, a nie iných. A navrhli ste nám úplne iné riešenie, ktoré s týmto nemá nič spoločné, aby parlament sa zaplietol do rôznych vyšetrovacích komisií a začal vyšetrovať rôzne metódy obstarávania a prešľapy, ktoré sa pri verejných obstarávaniach vyskytujú. Páni, našou snahou nebolo a nikdy nebude vťahovať parlament do rôznych vyšetrovaní ani do konštatovaní, či niekto porušil alebo neporušil zákon alebo či má alebo nemá niekto morálne právo sedieť tam alebo tam. Na to tu parlament nie je. Ale my sme chceli týmto krokom tomu predísť a stransparentniť kroky, odtajniť ich tak, aby potom či už orgán ako Úrad verejného obstarávania alebo orgány činné v trestnom konaní a, nedajbože, parlament sa vôbec nemuseli takýmito vecami zaoberať preto, lebo prevencia, neplatí to len v zdravotníctve, ale platí to aj vo verejnom živote, je vždy lepšia a účinnejšia a menej nákladnejšia a menej bolestná ako represia. Ďakujem vám.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP