Středa 26. března 2008

Prvý deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

26. marca 2008 o 13.00 hodine

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, dovoľte zaželať pekné popoludnie. Otváram rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať o zvýšenie pozornosti, aby som vás mohol informovať o návrhu programu 20. schôdze, aby sme zároveň tak, ako nám to ukladá zákon o rokovacom poriadku, sa vyjadrili k zmenám a návrhom a zároveň si upresnili, ako bude prebiehať samotná 20. schôdza.

Ešte predtým, ako pristúpime k programu, poprosím techniku, pravdepodobne je zle nastavená zvuková aparatúra. Ja síce tu vzadu počujem, ale vidím, že kolegyne a kolegovia namietajú zlú zrozumiteľnosť. Vieme s tým niečo urobiť? Je to lepšie? Dobre, ďakujem pekne. Takže pre tých, ktorí nepočuli, ešte raz pekné príjemné popoludnie a vítam vás a zároveň otváram rokovanie 20. schôdze Národnej rady. Poprosím vás, aby sme sa odprezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní.

(Hlasovanie.) Prítomných je 129 poslancov.

Konštatujem, že môžeme otvoriť rokovanie 20. schôdze, lebo sme uznášaniaschopní.

Na tejto schôdzi budú overovateľmi páni poslanci Ján Chrbet a pán poslanec Peter Gabura. Ich náhradníkmi budú poslanci Ján Richter a pani poslankyňa Anna Szögedi. O ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali písomne páni poslanci Micheľ, Mikloško, Nagy a pán poslanec Švidroň.

Návrh programu 20. schôdze je rozdaný v poslaneckých laviciach a rokovali sme o programe aj v poslaneckom grémiu 17. marca. Chcem vás upozorniť na to, že niektoré body programu sú navrhnuté tak, aby sa prerokovávali v konkrétny čas a deň. Ešte počkáme na chvíľu slávy a potom vás poprosím znovu o pozornosť. Pán poslanec Galbavý (smiech), reklama na... Poprosím venovať pozornosť aj programu.

Ešte raz. Niektoré body programu sú navrhnuté na základe dohody alebo požiadaviek príslušných rezortov tak, aby sme ich prerokovávali v konkrétny deň. Chcem vás upozorniť, že na rozdiel od návrhu programu, keďže došlo k určitému nedorozumeniu pri návrhu uznesenia, v ktorom dochádza k zmenám v preobsadení jednotlivých výborov a stálych delegácií, dohodli sme sa s pani poslankyňou a pani predsedníčkou klubu KDH, že budeme rokovať o tomto bode zajtra o 9.00 hodine tak, aby sme sa mohli ešte dnes stretnúť v poslaneckom grémiu a upresniť niektoré detaily, ktoré súvisia so zmenami po odchode niektorých pánov poslancov z klubu Kresťanskodemokratického hnutia.

Ešte predtým, ako dám možnosť, samozrejme, zmeniť program, vás chcem informovať, že správu o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu uvedie pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Jasovský a návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Na to, aby mohli v pléne vystúpiť, je potrebný váš súhlas. Pokiaľ nebudete mať námietky, tak vaše vyslovenie súhlasu s návrhom programu bude znamenať aj vyslovenie súhlasu pre vystúpenie týchto pánov.

A teraz pristúpme k návrhu samotného programu. Ešte jedna informácia. Bod 20 z programu, je to tlač 567, pán poslanec Burian ako navrhovateľ vzal späť, takže tlač 567, ktorá bola poslanecká novela, pán poslanec Burian ako navrhovateľ vzal späť, takže nebude predmetom schvaľovania.

Takže teraz vás poprosím, dámy a páni, o vaše pripomienky a návrhy k programu, tak ako ste ho dostali do poslaneckých lavíc. Pravdepodobne ešte pán poslanec Rafaj. Ešte niekto? Pán poslanec Janiš. Poprosím vás, ak ešte má niekto chuť doplniť program, pán poslanec, pán predseda Mečiar. Ďakujem pekne.

Takže ako prvý s návrhom pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, pred tromi týždňami som spolu s kolegom Minárikom navrhol zaradiť do programu schôdze návrh Národnej rady na vyhlásenie referenda o Lisabonskej zmluve. Rád by som sa vás spýtal, pán predseda, prečo ste to nezaradili do programu schôdze? Dobre viete, že situácia ohľadne hlasovania o Lisabonskej zmluve je zaseknutá, prečo by práve v takejto chvíli nemali občania Slovenskej republiky rozhodnúť o tom, či sa má konať zatiaľ najmasívnejší presun kompetencií z úrovne Slovenska na orgány Európskej únie.

Pán predseda, mne je jasné, že ak Národná rada rozhodne, že referendum nebude, tak nebude. Ale pýtam sa, prečo sa o tejto otázke nemá v parlamente ani len rokovať? A o čom vlastne sa má rokovať. Navrhujem zaradiť tento bod do programu dneska začínajúcej schôdze Národnej rady a navrhujem, aby tento bod... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ešte poprosím, dajte slovo pánovi poslancovi Palkovi, aby mohol dokončiť.

V. Palko, poslanec: A navrhujem, aby ten bod návrh na vyhlásenie referenda k Lisabonskej zmluve bol prerokovaný ako prvý bod v utorok na budúci týždeň.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Szigeti.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, chcem podať procedurálny návrh v zmysle § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady na vyradenie bodu 14 vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to z dôvodu, citujem § 68 ods. 4 z rokovacieho poriadku, "návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný". Navrhovateľ v tomto prípade nepredložil všetky vykonávacie predpisy, ktoré súvisia so zákonom, predložil len 14 a minimálne 4 chýbajú. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Berényi.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v mene SMK, SDKÚ - DS a KDH navrhujem, aby bo program doplnený o bod s názvom Situácia v Tibete v nadväznosti na nadchádzajúce Olympijské hry v Číne.

Tento bod navrhujem prerokovať na záver 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, teda ako posledný bod aj s cieľom prijatia uznesenia k danému problému, podobne ako tak pravdepodobne uskutoční aj Poslanecké snemovňa Českej republiky v týchto dňoch. V rámci tohto uznesenia by sme mohli vytvoriť konsenzuálny názor parlamentných strán Slovenska ohľadom konfliktu v Tibete, ale aj o účasti slovenských politikov na podujatiach Olympijských hier v Číne. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda parlamentu. Pán predseda parlamentu, poprosil by som zaradiť do programu tejto schôdze informáciu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii, do ktorej sa dostala slovenská menšina, ktorá je paradoxne väčšinou v obci Mlynky v Maďarskej republike po rozhodnutí obecného zastupiteľstva vysťahovať slovenské menšinové orgány a národnostné záujmové organizácie z priestorov Slovenského domu v Mlynkoch. Tá situácia zrejme nie je taká jednoduchá a jednoznačná aj z toho dôvodu, že bol prítomný v tejto dedine pred týmto rokovaním aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán predseda klubu SNS pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, ako predkladateľ návrhu zákona pod tlačou 579 dávam návrh na presunutie tohto bodu na najbližšiu riadnu schôdzu parlamentu z dôvodu vyriešenia technických problémov, najmä záťaže na štátny rozpočet. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Tlač 579, to je ktorý bod programu? Dvadsaťosem. Ďakujem.

Pán predseda klubu SDKÚ - DS pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, v mene troch opozičných poslaneckých klubov SDKÚ - DS, SMK a KDH dávam návrh na uznesenie:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o vydávaní pozemkov Slovenským pozemkovým fondom v roku 2004 v oblasti Čierna Voda." Aby vláda predložila Národnej rade správu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán predseda Ľudovej strany - HZDS pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Vážený pán predseda, už na minulom rokovaní bod 33 návrh poslancov na vydanie zákona o umelom prerušení tehotenstva bol odložený s tým, že sa o ňom rokovať nebude a pripravuje sa totožný vo veci zákonu ministerstvom zdravotníctva. Napriek tomu je tento zákon znovu navrhnutý na rokovanie Národnej rady, teda navrhujem jeho stiahnutie. Je to bod č. 33.

Vzhľadom na to, že pán poslanec Berényi nevie preukázať, že bol v Tibete, nemôžem jeho návrhy podporovať. (Smiech v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, procedurálny návrh?

D. Lipšic, poslanec: Áno.

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím, kolegyne, kolegovia, nech sa páči, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Ja mám návrh. Bod 33 bol podľa mojej mienky správne zaradený do programu. Ak poslanci majú ústavné právo na zákonodarnú iniciatívu, parlament nemôže svojvoľne sústavne ústavné právo poslancov negovať vylučovaním zákonov zo schôdze. Treba o tom zákone hlasovať za alebo proti. Ministerstvo zdravotníctva žiaden návrh nepripravuje, nemá ho ani na internetovej stránke. Je to návrh, ktorý ide mimo politiky a strany, ktoré sa hlásia ku kresťanským hodnotám, som prekvapený, že takýmto spôsobom navrhujú vylúčenie návrhov zákonov, ktorých cieľom je viac chrániť ľudský život.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, čiže procedurálny návrh, dajte mi niečo, o čom môžeme hlasovať.

D. Lipšic, poslanec: Ponechať v programe schôdze.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. To boli všetky návrhy na zmenu programu. Takže ako o prvom budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Palka. Len na upresnenie. Návrh som prijal a pridelil som ho v zmysle zákona o rokovacom poriadku ústavnoprávnemu výboru. Zatiaľ som od ústavnoprávneho výboru návrh na uznesenie nedostal. To len na vysvetlenie, samozrejme, o vašom návrhu na zaradenie dám hlasovať.

Budeme teraz hlasovať, dámy a páni, o návrhu pána poslanca Palka, aby sme rokovali o prijatí uznesenia o vyhlásení referenda k ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Hlasujeme. Dobre som to interpretoval, pán poslanec Palko?

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 18 za, 62 proti, 44 sa zdržalo, 13 nehlasovalo.

Váš návrh na zaradenie bodu do programu sme neodsúhlasili.

Druhý návrh podal pán poslanec Szigeti, a to, aby bol vyradený bod 14 vládny zákon o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 62 za, 63 proti, 18 sa zdržalo.

Tento návrh sme neprijali a bod č. 14 vládny návrh zákona, školský zákon zostáva v programe 20. schôdze.

Pán poslanec Berényi navrhol, aby sme zaradili bod programu Situácia v Tibete v nadväznosti na prípravu Olympijských hier v Číne. Predpokladám, že chcete prijať nejaké uznesenie, takže návrh bol na návrh uznesenia... Zaradiť. Dobre. Tak hlasujeme o zaradení do programu bodu.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 62 za, 58 proti, 20 sa zdržalo.

Konštatujem, že ani tento návrh na rozšírenie programu sme neschválili.

Pán poslanec Jajrabek chce požiadať ministra zahraničných vecí. Dobre som rozumel, pán poslanec, o informáciu o situácii slovenskej menšiny v maďarskej obci Mlynky. Hlasujeme. Chcem ešte predtým, ako budeme hlasovať, upozorniť, pán poslanec, informáciu do výboru písomne, alebo chcete zaradiť bod programu? (Reakcie z pléna.) Tak informáciu, správu, 30 dní má vláda na predloženie správy, alebo chcete, aby minister prišiel a informoval.

D. Jarjabek, poslanec: Môžem vysvetliť?

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím, kolegovia, aby sme presne rozumeli, o čom pán poslanec...

D. Jarjabek, poslanec: Z hľadiska mojej pamäti, keď sme predkladali informáciu, informácia bola prednesená príslušným ministrom v parlamente bez rozpravy. Keby som bol požiadal o správu, tak by ju musel minister predložiť do 30 dní s rozpravou, ale predseda parlamentu, pokiaľ uzná za vhodné, môže k tomuto bodu, k tejto informácii otvoriť rozpravu, ale nemusí.

P. Paška, predseda NR SR: Čiže chcete zaradenie do programu na pléne?

D. Jarjabek, poslanec: Áno tak.

P. Paška, predseda NR SR: Tak hlasujeme. (Reakcie z pléne.) Ako informáciu. Dobre. Takže hlasujeme, máte aj konkrétnu predstavu, kedy by to mohlo byť?

D. Jarjabek, poslanec: Na tejto schôdzi.

P. Paška, predseda NR SR: Na tejto. Dobre. Ďakujem pekne. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

Prijali sme návrh pána poslanca Jarjabka rozšíriť program po konzultáciách s ministrom zahraničných vecí potom buď v poslaneckom grémiu, alebo hlasovaním zaradíme ako konkrétny bod na konkrétny čas, konkrétny rokovací deň.

Ďalší návrh dal pán predseda klubu SNS, aby sa bod 28, tlač 579 presunula na rokovanie 21. schôdze, respektíve na budúcu ďalšiu riadnu schôdzu. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 80 za, 19 proti, 29 sa zdržalo, 14 nehlasovalo.

Konštatujem, že sme bod 28 presunuli na budúcu riadnu schôdzu.

Ďalší návrh predniesol pán poslanec Janiš, ktorý žiada správu o vydávaní pozemkov v roku 2004 pozemkovým úradom v katastri Čierna Voda? Áno. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 62 za, 36 proti, 39 sa zdržalo. Ani tento návrh sme neprijali.

Pán poslanec Mečiar navrhol vyradiť bod 33 z rokovania 20. schôdze. Len pripomínam, že je to návrh poslancov pána Lipšica, Hrušovského a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o umelom prerušení tehotenstva. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 72 za, 55 proti, 4 sa zdržali, 8 nehlasovali.

Konštatujem, že plénum rozhodlo o vyradení bodu 33.

Ako posledný dal návrh pán poslanec Lipšic, ktorý žiada teraz už opätovne o zaradenie bodu 33 do programu. Budeme hlasovať.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 62 za, 66 proti, 8 sa zdržalo. Konštatujem, že bod 33 nebude súčasťou programu 20. schôdze. To boli všetky návrhy a pripomienky k programu 20. schôdze. Poprosím vás teraz, aby sme hlasovali o návrhu programu ako o celku so zmenami, ktoré sme odsúhlasili. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 81 za, 29 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme schválili program 20. schôdze. Ešte predtým, kým pristúpime k prerokovaniu jednotlivých bodov, chcem vás informovať, že o návrhu zákona, ktorý vrátil pán prezident, budeme hlasovať ihneď po jeho prerokovaní.

Ako druhý bod bude spoločné vyhlásenie k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie, kde vás požiadam tiež, aby sme hlasovali hneď po prerokovaní tohto návrhu na spoločné vyhlásenie.

A pôvodne zaradený bod návrh uznesenia o zmenách v zložení výborov sme odsúhlasili preloženie na zajtra na 9.00 hodinu s tým, že zvolám poslanecké grémium a dohodneme sa najmä s predstaviteľmi klubu KDH.

Takže terazn dámy a páni, normálne budeme, samozrejme, hlasovať, ako je to obvyklé, o 11.00 hodine a o 17.00 hodine, ak, samozrejme, väčšina nerozhodne inak.

Ešte pán poslanec Jarjabek procedurálny návrh.

D. Jarjabek, poslanec: Ospravedlňujem sa, pán predseda, chcel by som upresniť hlasovanie číslo 2. Hlasovanie číslo 2, to bol ten návrh pána poslanca Palka, zdržal som sa hlasovania, hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som hlasoval za, alebo mi niekto vymenil tlačidlá.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Takže, dámy a páni, pristúpme teraz k samotnému programu. Ako prvý bod programu je druhé a tretie čítanie

o zákone z 15. februára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Je to tlač 573.

Poprosím pani Janku Laššákovú, aby nás informovala ako spravodajkyňa o výsledku prerokovania.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu, nakoľko ústavnoprávny výbor, ktorý prerokoval opätovné vrátenie zákona prezidentom republiky, neprijal platné uznesenie. Informáciu máte v laviciach rozdanú ako tlač 573a.

Zákon z 15. februára tohto roku, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 11. marca 2008 č. 585 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s termínom do 20. marca 2008.

Gestorský výbor prerokoval prezidentom vrátený zákona na svojej 44. schôdzi 18. marca 2008. Neprijal uznesenie, nakoľko odporúčanie schváliť zákon v znení pripomienok prezidenta republiky nezískalo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. V čl. 3 uvedenej informácie sú uvedené pripomienky pána prezidenta, máte to rozdané v laviciach, preto pripomienky pána prezidenta nebudem čítať. Sú to pripomienky k čl. 1 a pripomienky k čl. 2, kde sa mení účinnosť na 1. mája 2008. Ako poverená spravodajkyňa odporúčam hlasovať o každej pripomienke osobitne a následne o zákone ako o celku.

Prosím, pán predseda, otvorte rozprav u k predloženému návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť v druhom čítaní do rozpravy k návrhu zákona, ktorý bol vrátený? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani spravodajkyňa, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré pán prezident vrátil, alebo o návrhoch, ktoré predložil pán prezident.

J. Laššáková, poslankyňa: V súlade s rokovacím poriadkom navrhujem teda hlasovať osobitne o pripomienke číslo 1 a osobitne o pripomienke číslo 2.

Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pripomienke číslo 1 pána prezidenta.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pripomienke číslo 1.

J. Laššáková, poslankyňa: Odporúčam túto pripomienku schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 135 prítomných, 133 bolo za, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že sme túto pripomienku schválili.

J. Laššáková, poslankyňa: Teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pripomienke číslo 2 pána prezidenta, a to jest o zmene účinnosti. Odporúčam túto pripomienku schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pripomienke číslo 2. Znovu upozorňujem, že je potrebná nadpolovičná väčšina, čiže minimálne 76 hlasov.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 133 za, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že aj túto pripomienku sme schválili.

J. Laššáková, poslankyňa: Odhlasovali sme pripomienky. Sme v treťom čítaní.

Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť? (Ruch v sále.) Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Budeme hlasovať, pani spravodajkyňa.

J. Laššáková, poslankyňa: Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s pripomienkami, ktoré sme schválili.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 78 za, 4 proti, 54 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Konštatujem, že po opätovnom prerokovaní sme schválili zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky.

Druhým bodom schváleného programu je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie. Je to tlač 581.

Správa výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien je tlač 581a.

Poprosím pána poslanca Pavla Abrhana, aby sa ujal slova.

P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, včera sme si pripomenuli 20. výročie Sviečkovej manifestácie, ktorá sa stala významnou súčasťou našich dejín ako verejný odpor občanov proti komunistickému režimu. Požadovala vymenovanie katolíckych biskupov na prázdne miesta pápežom, náboženskú slobodu a dodržiavanie občianskych práv.

Sviečková manifestácia budovala a aj môže budovať zdravý a sebavedomý národ, nakoľko nesie v sebe dva základné rozmery, a to sloboda a obeta.

Najvýznamnejším posolstvom 25. marca 1988 je túžba po slobode a schopnosť pre túto slobodu prinášať obetu. Toto mali v sebe tisícky ľudí na Hviezdoslavovom námestí a v priľahlých uličkách a množstvo ďalších ľudí, ktorí sa nemohli zúčastniť, ale účastníkom fandili, alebo sa za nich modlili.

Slobodu nezískavame raz a navždy. Ten zápas pokračuje neustále denne. Možno nie v takých veľkých a zásadných veciach, ako tomu bolo v roku 1988, ale v drobnejších, menej viditeľných. Preto by sme mali byť ochotní v tomto zápase pokračovať a prinášať i svoje obete. Je dôležité sa inšpirovať a pripomínať si dejinné chvíle, keď občania ukázali silu svojho ducha a odhodlanie zápasiť za slobodu a dodržiavanie občianskych práv. Odpor voči totalite a pretvárke v marci 1988 znamenal významný krok na ceste k demokratickej spoločnosti.

Pri tejto príležitosti 20. výročia Sviečkovej manifestácie navrhujem spolu s predkladateľmi, aby si Národná rada Slovenskej republiky pripomenula túto udalosť prijatím nasledovného vyhlásenia.

Spoločné vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie. "Národná rada Slovenskej republiky s úctou si pripomína významné 20. výročie Sviečkovej manifestácie, ktorá sa uskutočnila 25. marca 1988 v Bratislave. Sme si vedomí, že protest stoviek občanov, ktorí žiadali náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv bol zlomovým momentom pre modernú históriu Slovenska.

Bezbranní ľudia, veriaci i neveriaci, sa po rokoch útlaku a mlčania rozhodli zapáliť sviečky nádeje. Svetlo, ktoré priniesli, bolo spočiatku skromné a slabé. Napriek snahám totalitného režimu sa ho však nepodarilo uhasiť. Naopak, aj tieto stovky plamienkov pomohli o niekoľko mesiacov priniesť celému Slovensku slobodu a demokraciu.

Nemôžeme zabudnúť, že túto dôležitú historickú udalosť predchádzali roky prenasledovania a perzekúcií predstaviteľov cirkví, reholí, veriacich i veľkého množstva ľudí bez náboženského vyznania. Dnes je vhodný čas spomenúť si na stovky obetí väznených a utýraných kňazov a rehoľníkov. Nemožno si dnes nepripomenúť mnohé ľudské osudy a príbehy, ktoré dali základ aj našej novodobej histórii a mali by byť zdrojom skutočnej a úprimnej národnej hrdosti a sebadôvery.

Ceníme si, že mnohé osobnosti nám každodenne pripomínajú, že aj tichý vzdor proti akejkoľvek totalite má zmysel. Život, utrpenie vo väzení a strastiplná cesta, ktorú niektorí v minulosti prešli, sú pre nás dôkazom zmyslu ľudskej obety.

Sme presvedčení, že zápas o slobodné a demokratické Slovensko sme vyhrali. Zaradili sme sa medzi krajiny, ktoré v plnej miere uznávajú dodržiavanie ľudských práv a slobodu vierovyznania. Máme však na pamäti aj záväzok, ktorý sme na seba prevzali aj v onen pochmúrny marcový deň roku 1988. Je našou povinnosťou chrániť ľudské práva a slobodu." Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. (Potlesk.) Poprosím teraz pani spravodajkyňu, pani poslankyňu Mazúrovú, aby nás informovala o rokovaní návrhu vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

V. Mazúrová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien podať správu o prerokúvaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie (tlač 581).

Výbor návrh skupiny poslancov prerokoval v súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 30. schôdzi 26. marca 2008. S návrhom na prijatie vyhlásenia vyjadrili súhlas všetci prítomní členovia výboru s tým, že k textu boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa názoru výboru smerujú k poskytnutiu ucelenejšieho pohľadu na odkaz manifestácie. Schválené znenie návrhu vyhlásenia je súčasťou správy výboru (tlač 581a).

Výbor svojím uznesením č. 123 odporúčal, aby Národná rada schválila vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie v znení, ako je uvedené v prílohe tlači č. 581a. Návrh na uznesenie Národnej rady máte všetci k dispozícii, taktiež ako súčasť tlače 581a.

Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku a pýtam sa, kolegyne, kolegovia, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Palko, pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako prvý pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi len veľmi v krátkosti podeliť sa s vami o niekoľko dojmov zo včerajšieho 20. výročia Sviečkovej manifestácie. Priebeh osláv bol veľmi dôstojný, prebehol za významného záujmu médií, za účasti predstaviteľov opozície, ale, čo oceňujem, i za účasti podpredsedu vlády pána Čaploviča.

Chcel by som len v krátkosti poukázať na to, že čím je Sviečková manifestácia taká zaujímavá medzi všetkými ostatnými významnými udalosťami slovenských dejín za posledných sto rokov. Zažilo Slovensko veľa, veľa významných udalostí. Začnem, povedzme, 28. októbrom 1918, ktorý významne prispel k vývoju, pozitívnemu vývoju na Slovensku. Ale sú takí, ktorí ho spochybňujú a hovoria, že Slovensko sa vlastne rozhodlo až 30. októbra.

Zoberme si 14. marec 1939. Pre niektorých začiatok prvého samostatného slovenského štátu, ale pre väčšinu deň, kedy sa Slovensko zaplietlo s totalitným Hitlerovým režimom.

Dvadsiaty piaty február 1948, kedysi dlho oslavovaný, ale potom zatracovaný.

Dvadsiaty prvý august 1968, obdobie národného zjednotenia, ale zase spochybňovaný, lebo predsa len išlo o ilúziu, že môže existovať nejaký socializmus s ľudskou tvárou.

A, napokon, aj samotný 17. november 1989, ktorý je štátnym sviatkom, ale mnohí upozorňujú na to, že pre staršiu generáciu znamenal už neskorý príchod slobody, prepad ekonomiky, sociálne strádanie a tak ďalej.

A teraz prídem k 25. marcu 1988. Čím je jedinečný? Od roku 1989 si nepamätám, naozaj si nepamätám, že by ktokoľvek nejakým spôsobom kritizoval 25. marec 1988 Sviečkovú manifestáciu, že by to ktokoľvek akýmkoľvek menšinovým názorom spochybnil. Jednoducho Sviečková manifestácia je udalosťou, ktorá pôsobí nanajvýš zjednocujúcim spôsobom pre celé Slovensko a treba povedať, že Sviečková manifestácia jednoducho nemá chybu a máme z toho radosť. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Ako druhý vystúpi pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, včera sme si pripomenuli okrúhle 20. výročie Sviečkovej manifestácie v Bratislave, významnej, priam zlomovej udalosti v modernej histórii Slovenska, keď sa niekoľko stoviek občanov, prevažne veriacich, zhromaždilo na Hviezdoslavovom námestí so zapálenými sviečkami v rukách a verejne demonštrovalo požiadavky náboženskej slobody a dodržiavania občianskych a ľudských práv na Slovensku.

Myšlienka pokojnej demonštrácie v tento deň sa zrodila v exile, v prostredí slovenských emigrantov, ktorí sa chceli touto formou solidarizovať s obeťami komunistického totalitného režimu formou protestných zhromaždení pred slovenskými ambasádami v zahraničí.

Marián Šťastný, bývalý československý hokejový reprezentant sa obrátil na Jána Čarnogurského a tento oslovil cez Františka Mikloška disidentské kruhy tajnej cirkvi na Slovensku. Táto aktívne pôsobila prostredníctvom malých spoločenstiev rehoľníkov, tajných kňazov, ale najmä rodín a študentov po celej krajine. Tieto si rýchlo osvojili myšlienku originálneho, nenásilného gándhíovského prejavu odporu voči komunistickému režimu. Sviečkovej manifestácii predchádzali iné dôležité udalosti a masové zhromaždenia veriacich v bývalom Česko-Slovensku.

Nezabudnuteľný Velehrad v roku 1985 pri príležitosti 1100 rokov smrti svätého Metoda, kde bola komunistická moc prvýkrát po normalizácii svedkom takých veľkých verejných prejavov odporu občanov. Viac ako stotisícové zhromaždenie vypísalo vtedajšieho ministra Klusáka po tom, čo stretnutie veriacich s poslom pápeža kardinálom Casarolim chcel tento zmeniť na "mírovou slávnost".

Ďalej Šaštín a veľké púte na mariánskych pútnických miestach Slovenska - Levoča, Gaboltov, Nitra, Trnava. V roku 1986 sa konala prvá veľká petícia na Slovensku proti liberalizácii interrupčného zákona a koncom roku 1997 sa začala petícia moravských katolíkov za náboženskú slobodu. Pod tridsaťjedenbodovú petíciu moravských katolíkov sa vtedy podpísalo viac ako 500-tisíc občanov bývalého Česko-Slovenska a takmer 300-tisíc boli občania zo Slovenska.

Štátna moc ignorovala požiadavky kresťanov nezasahovať do náboženského života cirkvi a ignorovala volanie po väčšej slobode a dodržiavaní občianskych a náboženských práv, čo zvyšovalo napätie a nespokojnosť občanov so situáciou v krajine.

Oznámenie Františka Mikloška o konaní zhromaždenia spustilo lavínu protiopatrení, ktorými chcela štátna moc najprv zabrániť jej uskutočneniu a neskôr minimalizovať počet zúčastnených masívnou antipropagandou v médiách, diskreditovaním organizátorov, zastrašovaním občanov, rôznymi odpútavacími akciami v televízii, na školách i pracoviskách. Vysoké školy mali mimoriadne prázdniny, študenti boli nútení opustiť Bratislavu a Štátna bezpečnosť mala v ten deň mimoriadnu bezpečnostnú akciu.

Neoceniteľnú službu preukázali organizátorom manifestácie a štruktúram tajnej cirkvi na Slovensku zahraničné médiá. Nedá mi nespomenúť kňaza v exile Antona Hlinku, ktorý z rozhlasovej stanice Hlas Ameriky priebežne informoval o príprave a všetkých detailoch podujatia.

Dovoľte byť tak trošku aj osobný pri tejto príležitosti. S priateľmi z Trnavy sme predpokladali, že vyzývateľ a známi predstavitelia zo štruktúr tajnej cirkvi sa na zhromaždenie ani nedostanú, pretože im to štátna moc nedovolí, čo sa nakoniec aj stalo. Preto sme sa s najbližšími spolupracovníkmi z Trnavy pripravovali na program bez hlavných organizátorov. Mali sme skúsenosti z organizovania stretnutí mládeže na pútnických miestach, toto však bola diametrálne odlišná situácia. My sme zvolili scenár veľmi jednoduchý - štátna hymna, pápežská hymna, modlitba ruženca a za žiadnych okolností nedať sa vyprovokovať k násiliu.

V deň konania Sviečkovej manifestácie po svätej omši v bratislavskom jezuitskom kostole sme priateľov a známych z ostatných častí Slovenska v tichosti informovali o scenári a presunuli sa na Hviezdoslavovo námestie. Atmosféra situácie na námestí bola dramatická, určite ste videli zábery najmä v posledných dňoch, bolo možné či na internete alebo tí, ktorí sa zúčastnili aj včera spomienky na túto udalosť, že si to mohli pripomenúť. Niečo podobné, priznám sa, som dovtedy nezažil. Oproti zastrašovaniu, sledovaniam, vyšetrovaniam či naháňačkám, teraz to bola priam bojová protiakcia a, samozrejme, absolútne neprimeraná pokojnej demonštrácii. Absurdne vyznievala prítomnosť polievacích áut v daždivom počasí, ktoré by si samo poradilo so zapálenými sviečkami.

Keď sme prechádzali pred manifestáciou poobede okolo druhej cez námestie, tak nám bolo ľúto, že prší, ale musím povedať, že po demonštrácii som videl, že tá réžia zhora bola oveľa dokonalejšia, lebo naozaj tá absurdnosť toho zákroku štátnej moci vyznela práve v tomto počasí. Hučanie sirén policajných áut, majákov a príkazy z megafónu na okamžité opustenie námestia stíchli len počas spievania štátnej hymny. Najväčším šokom popri vodných delách bolo vrážanie policajných áut do modliaceho sa pokojného davu. Vyčíňanie policajtov, aj tých v civile, sa však neskončilo po polhodine nášho zotrvania na námestí. Policajti napádali nielen pokojne sa rozchádzajúcich účastníkov manifestácie z námestia, ale aj na viacerých miestach Bratislavy na zastávkach mestskej hromadnej dopravy. Zvlášť brutálne sa správali aj k desiatkam zaistených.

Dámy a páni, Sviečková manifestácia bola veľmi silným impulzom na zmenu komunistického režimu a kresťania na Slovensku sa prejavili ako rozhodujúca spoločenská sila. Svojím gándhíovským charakterom vzbudila sympatie širokej verejnosti na Slovensku a tiež celej kultúrnej a demokratickej Európy. Sviečková manifestácia odhalila absurdnosť aj nemohúcnosť totalitného komunistického režimu a som presvedčený, že Sviečková manifestácia urýchlila zmenu režimu v krajine a bola najvýraznejšou udalosťou osemdesiatych rokov pred novembrom 1989.

A dovoľte na záver vyvrátiť jeden nepravdivý mýtus, ktorý sa v súvislosti so Sviečkovou manifestáciou aj v posledných dňoch v médiách, ktoré o tom informovali, opakovane objavil. Že pokojné zhromaždenie modliacich sa veriacich so sviečkami polícia rozohnala obuškami, autami a vodnými cisternami, respektíve vodnými delami. To nie je pravda. Nás polícia nerozhnala. My sme sa po demonštrácii pokojne rozišli domov.

Dámy a páni, povinnosťou nás dnes je vydobytú a získanú slobodu a ľudské práva chrániť. Pre tých, ktorí nemali tú možnosť či šťastie, či odvahu byť na Hviezdoslavovom námestí vtedy 25. marca 1988 je stále príležitosť prispievať k slobode aj dnes. K slobode pre všetkých a ochrane ľudských práv a slobôd.

Dnes som si prečítal rozhovor v Hospodárskych novinách s rakúskou novinárkou Barbarou Coudenhove-Kalergi, ktorá bola na Sviečkovej manifestácii a tiež ju zaistili a noc strávila na polícii. Ona v jednej z otázok odpovedá: "Dnes, bol to veľký deň. Dnes by naň mali byť pyšní všetci Slováci. Bol to začiatok slobody a demokracie na Slovensku."

Dámy a páni, ja dnes na tento deň pyšný nie som, ale hrdý som. Teší ma, že dnes Sviečková manifestácia v tomto zmysle spojila aj všetkých nás politikov. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky páni poslanci Rydlo, Mečiar, Gál, Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť.

Nech sa páči, pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Mám iba tri kratučké poznámky. Po prvé. Som veľmi rád, že pri tejto príležitosti Národná rada Slovenskej republiky naprieč politickým spektrom sa uznesie na deklarácii k tomuto vzácnemu výročiu v našich najnovších dejinách.

Po druhé. Som veľmi rád pánovi poslancovi Brockovi, že konečne niekto spomenul meno Antona Hlinku, pretože nebyť Antona Hlinku, o bratislavskej manifestácii by svetské médiá nevedeli. A okrem rádia Hlas Ameriky treba spomenúť aj rozhlas Slobodná Európa, ktorý v tom čase zohral svoju dôležitú rolu, Rádio Štefanus a v neposlednom rade treba spomenúť Vatikánsky rozhlas.

A na treťom mieste chcem spomenúť jednu vec. Netreba používať termín všeobecný slovenská emigrácia. Podnet na protestovanie proti náboženskej neslobode dal Svetový kongres Slovákov, inštitúcia Slovákov v zahraničí a zahraničných Slovákov, ktorá dlhé roky poukazovala na ašpirácie Slovákov na ich samostatný život v demokratickom, nábožensky tolerantnom a hospodársky nezávislom slovenskom štáte. Chcem povedať toľko, že dnes Národná rada urobí veľmi dobrú vec pre národ, keď takúto deklaráciu prijme. Ďakujem za slovo.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP