Středa 30. ledna 2008

Druhý deň rokovania

19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

30. januára 2008 o 9.00 hodine

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobré ráno.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne nepožiadal žiaden z poslancov.

Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom a treťom čítaní o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (tlač 520).

Prosím pána ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Jána Kubiša, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mojmíra Mamojku, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Keďže pána ministra tu nemáme, vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže budeme pokračovať v rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

Takže poprosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, spravodajcu tu máme.

A budeme pokračovať reakciami na vystúpenie pán predsedu Národnej rady pána Pašku faktickými poznámkami.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Palko, nech sa páči. Pán poslanec Palko nie je prítomný.

Ďalší je pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán predseda hovoril o patetickom vlastenectve, tak ma trápi, čo by asi urobil v tejto veci náš sociálny hrdina Jánošík. Podpísal by Lisabonskú zmluvu, hlasoval by za, bol by proti? Neviem si s tým celkom rady. Bol náš sociálny hrdina aj európsky sociálny hrdina alebo mu bolo prednejšie, cudzie nechceme, svoje si nedáme. Neviem.

Pán predseda povedal, že ťažko brať argumenty KDH vážne. My sme ich mysleli vážne, pán predseda. A vy ste nepovedali na naše argumenty ani jeden protiargument. Hovorili ste samé frázy, frázy, frázy, frázy, o globalizácii, konkurencieschopnosti, homofóbii a o slimákovi, nič iné než frázy. Obávam sa, že ste text Lisabonskej zmluvy nečítali.

Pán predseda, predvčerom ste porozprávali verejnosti, že kto nehlasuje za Lisabonskú zmluvu, hovorí, že nechce byť členom Európskej únie, spomínali ste, že si budeme musieť vybavovať nové pasy, a vo svojom príhovore ste spomínali, že treba hľadať, čo nás spája. To ste spomínali pri nástupe do funkcie. Pán predseda, vy nespájate, vy rozdeľujete. Vy rozdeľujete krajinu klamstvami, vy rozdeľujete parlament, rozdeľujete spoločnosť. Vy máte posledné právo hovoriť o spájaní. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Mikloško. Pán poslanec Mikloško nie je prítomný.

Ďalší prihlásený bol pán poslanec Dzurinda. Takisto nie je prítomný.

Ďalší je pán Pado s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán predseda parlamentu, včera ste hovorili o malosti. Malosť nie je zaujatie tvrdého stanoviska v záujme obhajoby demokracie. Malosť je v ignorácii politickej opozície a uplatňovaní arogancie moci a snahe o vydieranie z vašej strany voči opozícii, keď potrebujete hlasy tejto opozície.

Pán predseda, vy veľmi často vystupujete plamenne a tak, aby ste sa zapáčili všetkým, aj keď o obsahu toho môžeme polemizovať, ale, pán predseda, buďte taký láskavý a svoje včerajšie vystúpenie si prečítajte aj dvakrát, aj trikrát, aby sa toto už neopakovalo. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Halecký. Pán poslanec Halecký nie je prítomný.

Pán poslanec Hrušovský, nech sa páči.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, k tejto faktickej poznámke ste ma vlastne vyzvali vy včera vo vašom vystúpení, keď ste viackrát oslovili aj poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí sa obrátili na vás so žiadosťou o odloženie rokovania o Lisabonskej zmluve na neskorší termín. Mali sme na to dosť dôvodov a vy dosť možností, aby ste tak boli urobili. A viackrát ste položili rečnícku otázku: No kedy by ste vlastne si želali, aby sme o tom rokovali, o týždeň, o mesiac, o rok alebo kedy, povedzte? Nuž ja vám chcem povedať jednu vec, že minimálne by sme boli chceli o tom rokovať v termíne, ktorý aj vám určuje rokovací poriadok.

A ja vás, pán predseda, prosím, keby ste mohli teraz trošku počúvať preto, lebo ja som presvedčený o tom, že pri rokovaní o Lisabonskej zmluve bol porušený rokovací poriadok z vašej strany. Pokiaľ si pozrieme ustanovenie § 88 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o tom, ako Národná rada rokuje o medzinárodných zmluvách, vidíme, že je tam odkaz na § 74, ktorý stanovuje lehoty, v akých majú byť zákony, ale aj všetky iné dokumenty, ktoré sa prerokovávajú v Národnej rade, prerokované. A rokovací poriadok v § 74 ods. 2 stanovuje lehotu nie menej kratšiu ako 30 dní, v ktorej má byť prerokovaný návrh, ktorý bol vami pridelený vo výboroch. Uznesením, ktoré ste vy podpísali, a rozhodnutím, ktorým ste pridelili Lisabonskú zmluvu na rokovanie výborom, je z 8. januára. Lehota, ktorú... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda parlamentu, vy ste nás tu včera poúčali o pravidlách demokracie. A tvrdili ste, že sme nervózni. Keď som ja ale videl vašu tlačovú konferenciu, ktorú ste mali spolu s predsedom vlády, tak som mal skôr pocit, že nervozita je u vás. Výrazom nervozity je aj skutočnosť, že ste zastrašovali občanov Slovenska, že ste im klamali, že hrozia nové pasy, že kto nechce hlasovať teraz za reformnú ústavnú zmluvu, že je proti Európe a podobne. A poúčali ste nás včera o tom, aké má demokracia pravidlá. Tak vám musím povedať, že práve problém a dôvod, prečo zrejme nebude teraz schválená v tomto parlamente európska ústavná zmluva, Lisabonská zmluva, je ten, že vy osobne, váš predseda vlády, predseda vašej strany a vaša strana pošliapavate základné demokratické princípy a pravidlá, napr. pravidlo alebo hodnotu slobodného prístupu občanov k informáciám. V zákone o tripartite ste schválili uznesenie, podľa ktorého je rokovanie vlády neverejné, na základe čoho ste upravili aj rokovací poriadok vlády tak, že informácie z rokovania vlády sa stali neverejnými. Prestali ste zverejňovať správy zo zahraničných služobných ciest predsedu vlády. Nechodí tam ako turista, nechodí tam za svoje, chodí tam za peniaze nás všetkých, za peniaze daňových poplatníkov. Vláda nezverejnila stanovisko k diaľničnému PPP projektu, ktorý bude stáť daňových poplatníkov desiatky miliárd korún. Predseda vlády sa otvorene vyjadril, že máme záujem, a to je celkom pochopiteľné, aby do televíznej rady boli zvolení ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory, čo je v rozpore so zákonom o verejnoprávnej televízii. To sú len námatkovo princípy, ktoré pošliapavate vy. A vy budete kázať o pravidlách?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek. Pán poslanec nie je prítomný.

Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán predseda parlamentu, máme spoločný záujem a to je, aby sa nezastavil pokrok v Európskej únii. Vy ste mali možnosť, keď ste videli, že nemáte deväťdesiat hlasov, odložiť hlasovanie o Lisabonskej zmluve.

Ale chcela by som sa vrátiť k tomu, že ma veľmi prekvapilo, že ste sa vo svojom vystúpení vôbec nedotkli tlačového zákona, teda toho, čo my považujeme za absolútne nemožné, aby schválil tento parlament zákon, ktorý odporuje duchu Lisabonskej zmluvy tak, ako som si ju ja prečítala a ako ju chápem. A ja neviem, prečo ste sa vyhli tomu tlačovému zákonu. Upozorňujem vás na dnešné vyjadrenie Hannesa Swobodu, rakúskeho europoslanca, dôležitého funkcionára, ktorý vám poslal odkaz cez médiá, že pokiaľ sa budete dehonestujúco vyjadrovať o medzinárodnej organizácii, ktorej sme členom, a síce OBSE, že to nie je cesta medzi európskych socialistov. Ja tomu naozaj nerozumiem, nerozumiem tomu. Tu ide o veľmi jednoduchú vec, tlačový zákon, ktorý je mimo a ide mimo všetkých európskych pravidiel. Vy tvrdíte, a pomaly budete v tom jediný, že to tak nie je. Prečo nespolupracujete s vašimi európskymi partnermi, prečo sa neporadíte, prečo nepoužijete normálne štandardné postupy, aby sme, táto republika, dospeli k normálnemu európsky vyzerajúcemu tlačovému zákonu. A potom nebude žiaden problém, aby sme prijali Lisabonskú zmluvu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán predseda, vo svojom prejave ste hovorili o údajnej možnej izolácii slovenskej opozície od európskych štruktúr. Ja by som vám chcel pripomenúť, že všetky opozičné strany sú riadnymi členmi Európskej ľudovej strany na rozdiel od vládnych strán, z ktorých momentálne ani jedna nie je členom žiadnej európskej strany, dokonca vy, ako sami viete, máte pozastavené členstvo u vašich európskych socialistov.

A tak ako spomenula pani poslankyňa Vášáryová, včera ste dostali veľmi jasný signál. Doslova pán Hannes Swoboda povedal, v Európe by sme nemali mať zákony, ktoré kritizuje OBSE.

Pán predseda, izolovaná nie je opozícia, v Európe je izolovaná vládna koalícia. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

S poslednou faktickou poznámkou bol prihlásený pán poslanec Kukan. Pán poslanec tu nie je.

Takže na faktické poznámky bude reagovať pán predseda Národnej rady pán Paška. Nech sa páči.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ja len zareagujem na pána predsedu KDH Hrušovského, lebo ostatné tie veci a aj svoj názor na ne som dostatočne ozrejmil vo svojom vystúpení a nič zvláštneho, nového som sa nedozvedel, čo by stálo za to, aby som tomu venoval pozornosť. Pán predseda Hrušovský, nuž opäť ste v subjektívnom výklade, ktorý je dokonca legitímny, pretože zákon o rokovacom poriadku nám, mám na mysli aj vás, keď ste pôsobili ako predseda Národnej rady, aj mne teraz dáva relatívne veľké právomoci. Jedna z nich vzhľadom na to, že § 88 taxatívne bez zbytku nerieši všetky náležitosti prerokovania medzinárodnej zmluvy, je, že môžeme rozhodnúť o náležitostiach § 74. A len pre tých, ktorí chcú počúvať a ktorí nechcú neustále vidieť len to kladivo, ktorým chcete biť po mojej hlave a dokázať, ako čosi porušujem, dám do pozornosti niekoľko vašich rozhodnutí, ktoré postupovali presne tak, že takisto nenapĺňali to, čo žiadate odo mňa, rozhodnutie 727 (26. máj, termín 14. jún), tridsať dní neexistuje, rozhodnutie 885 (27. september 2004, lehota 15. október), tridsať dní neexistuje, rozhodnutie 1413 z 18. novembra 2005 (lehota 30. november), je dvanásť dní, nie tridsať dní, rozhodnutie 1204 z 3. júna (lehota 20. jún), tridsať dní neexistuje, rozhodnutie 1199 (z 3. júna, lehota 17. jún), nie je tridsať dní, rozhodnutie 1190 z 2. júna... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Číž. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ešte v mene poslaneckého klubu strany Smer zaujal politické stanovisko k niektorým otázkam, ktoré odzneli vo vystúpeniach pánov poslancov, ktorí vystupovali v mene politických klubov.

Myslím si, že to najdôležitejšie, čo je, je atmosféra, v ktorej prerokovávame dokument roka, dokument, ktorý bude nielen medzinárodnoprávne, ktorý bude rozhodovanie a diskusia o tomto dokumente, charakterizovať kvalitu, formálnu kultúru politickú, ktorý naznačí, akými hodnotami sa spravujeme v našom politickom živote, čo je v našich hodnotových systémoch prvoradé a aké prostriedky a nástroje chceme používať na presadzovanie svojich politických cieľov. Slovenský politický život je v poslednom období kontaminovaný veľmi zvláštnymi spôsobmi, ktoré vnáša do slovenského parlamentarizmu a ktoré sú skoro nebývalé, pokiaľ sa nebudeme rozpamätávať na už skoro zabudnuté obdobia v slovenskom parlamente. Je to obrovská zložka demagógie. Agresor neustále kričí, že je napádaný a že je obeťou agresie. Používa v tomto smere absolútne nevyberavé prostriedky. Tragické je, dôsledkom takéhoto postupu sa akýkoľvek stráca zmysel vecnej diskusie. Vlastne nemá v parlamente ani priestor, pretože, samozrejme, sú to permanentné osobné útoky, vedomé lži, marketingové ponímanie pravdy, kde pravda prestáva byť hodnotou a pravda je iba prostriedkom. A jedinou politickou snahou je vlastne vytvoriť predstavu, že čokoľvek ja rozprávam, tak to je vlastne pravdou.

Ja chcem vyjadriť ľútosť z našej strany, že nemôžeme sa venovať skutočným problémom správy Slovenska, kde naozaj je potrebná diskusia, opakujem to už tu nespočetný raz, kde je nevyhnutné vymieňať si názory na spôsob spravovania krajiny, posudzovať naozaj jednotlivé udalosti podľa rôznych hodnotových systémov s tým, že pravdepodobne politické džentlmenstvo, elementárna politická kultúra jednoducho by sa vytratiť nemala. A pokiaľ sa vytráca, potom je situácia taká ako tu. O to paradoxnejšie je, že je to vo vystúpeniach niektorých poslancov, dokonca aj vo vystúpení pána Lipšica, čo je u neho typické, kde sme sa rozhodli, že ani veľmi reagovať na jeho vystúpenia nebudeme, lebo sa to jednoducho nedá. Veď tie obrovské rozpory opäť zazneli, ale jeden z takých zásadnejších je, že je v parlamente vyhrotená situácia a že teda kto spôsobil túto vyhrotenú situáciu. Sme v situácii, kde predchádzajúca integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie bola predmetom nesmierne hlbokej diskusie. Aj následné kroky, ako naposledy teda bola európska ústava, o ktorej sme tu diskutovali a ktorú slovenský parlament schválil 116 hlasmi, dávajú predstavu, a ešte k tomu pripomeniem 70-percentnú podporu obyvateľstva týmto procesom, myslím si, že sa jednoznačne vyznačuje aréna a priestor, v ktorom sa majú odohrávať diskusie na túto tému.

V otázkach následných po ústavnej zmluve, keď v podstate za viac ako posledné dva roky, a to obdobie bolo veľmi dlhé, sa výrazne akcelerovala diskusia na túto tému, pod egidou nemeckých kresťanských demokratov a vo významnej spolupráci aj socialistických, aj kresťanskodemokratických strán, ale aj liberálnych strán európskych sa dospelo k zložitému konsenzu dvadsiatich siedmich krajín, ktoré pracujú v rámci Európy, k tomu asi, akým spôsobom sa ďalej bude Európska únia uberať. Vnútropolitická diskusia v tomto smere bola tiež absolútne jasná a čitateľná. Veľká časť strán vládnej koalície jednoznačne podporovala túto zmluvu, deklaratórne ju podporovala SDKÚ a deklaratórne ju podporovala SMK. Čiastkové výhrady, z ktorých niektorých intenzitu ani zďaleka nemožno porovnávať s tou, ktorá odznela teraz v parlamente, vyjadrili naši vážení kolegovia z KDH. V tejto atmosfére medzinárodnopoliticky, kde naozaj nemožno hovoriť o nejakom vládnom návrhu alebo potrebe Smeru, čo sa tu odohráva a čo je nesmierne nešťastné, v tomto kontexte sa Európska únia obrátila na krajinu, na Slovensko, kde, prirodzene, minister, kde vláda ako výkonný orgán bola povinná predložiť parlamentu Slovenskej republiky tento návrh zákona, kde parlament Slovenskej republiky posudzuje text tejto zmluvy a uvažuje a hľadá rozsah a hranice svojich integračných ambícií. Čiže všetky tie nezmysly, že my máme hľadať pre niečo hlasy ap., sú čímsi, o čom sa ani diskutovať poriadne nedá, pretože ak niekde ide o jednoznačnú zodpovednosť každej politickej strany a demonštrovanie jej vnímania potrieb Slovenskej republiky, tak v danom prípade hovoriť o tom, že to je vecou vlády, ktorá má hľadať pre niečo podporu, je výsledkom, dovoľte mi toto slovo povedať, politickej slaboduchosti, politickej slaboduchosti. Ale je faktom, že teda pravdepodobne budeme musieť počítať v budúcnosti aj s týmto fenoménom, ktorý tu funguje, a posudzovať veci aj z tohto kontextu. Faktom je, že to prekvapenie zo stanoviska politického, ktoré ste, vážení kolegovia z opozície, predstavili, bolo obrovské. Faktom je, že ja som mu neveril prvý deň, lebo sa mi to zdalo neuveriteľné, aby sa niečo také mohlo vôbec v demokratickom parlamente stať. Som presvedčený, že kto vstúpi do parlamentu s takýmito názormi, tak sa trvale diskredituje, a to nielen on, ale aj osobne politici, ktorí prezentovali tento návrh.

Pána Kukana si ja osobne vážim. Je to nepochybne politik s veľkým vybavením, s obrovskými skúsenosťami. Nepochybne máme niektoré hodnotové disproporcie v názoroch na niektoré otázky zahraničnej politiky, ale rešpektujeme ho. Chcem vyjadriť veľkú ľútosť, že sa pán Kukan prepožičal na stanovisko, ktoré prezentoval v tomto parlamente. Pre pána Kukana, ma mrzí, že tu nie je, mám iba jednu otázku. Viete veľmi dobre, a demonštrujeme to a budeme to demonštrovať, že pre nás bola privatizácia strategických podnikov v podmienkach, v ktorých ste to urobili, politickou vlastizradou. Napriek tomu chcem sa opýtať, aká by bola vaša reakcia, keby nás bolo v tom období napadlo, že budeme náš vstup do Európskej únie a naše hlasovanie alebo že budeme náš vstup do NATO podmieňovať tým, či budeme alebo nebudeme privatizovať strategické podniky. Čo by ste boli v tom období na takýto postup povedali, páni kolegovia? Zadúšali by ste sa. Pán Pado, viem si predstaviť jeho eskapády, by tu rozprával nielenže o Bieloruskách, ale aj o diktátorských režimoch na Marse a neviem kde všade, aby veci mohol porovnať. A chcel by teda dať zaskvieť sa svojmu intelektu v parlamente, čomu sa inak obvykle tiež nebráni. A my to s potešením sledujeme.

Takže, vážení kolegovia, chcem iba to povedať, že je nevídané v slovenskom parlamentarizme týmto spôsobom vstupovať do demokratických pravidiel stanovených ústavou, zvyklosťami a tradičnými parlamentnými postupmi. Politické vydieranie, ktorého sme svedkom, ktoré tu nastúpilo, je hlboké nepochopenie elementárnych zásad demokracie, vážení páni. Božemôj, a koľko tu omieľate demokraciu, v akých neuveriteľných kontextoch spájate dokonca tlačový zákon so zmluvou, ktorá zásadným spôsobom určuje osud Európy, nie Slovenska, vážené kolegyne, kolegovia. V danej situácii je Slovensko jedným z dvadsiatich siedmich členských štátov Európskej únie.

A ak chcete tu hovoriť o štátnikoch. Tak zodpovedný štátnik musí posudzovať, že tu nejde už iba o vnútroštátny problém vzťahu Slovenska k tejto zmluve, ktorý sme zatiaľ prezentovali. A som presvedčený, že aj postup vlády pri rokovaniach o európskej zmluve bol v kontextoch doterajšieho vývoja, kde, vážení kolegovia, nikoho z nás ani nenapadlo uberať váš diel podielu na vstupe Slovenska do Európskej únie a tie kroky, ktoré ste urobili v tom zmysle, že Slovensko sa členom Európskej únie stalo. Ale v tejto súvislosti nastúpiť do takto nezodpovedného konania a hazardovať s európskymi osudmi, čo, samozrejme, pán Lipšic jeho videním a jeho ideológiou nikdy nepochopí, spolu s medzinárodnopolitickými dôsledkami, ktoré sa tu opäť spochybňovali, tak to skutočne demonštruje, akou kvalitou politickou myslenia slovenský parlament disponuje.

Veľmi sugestívne otázky od vážených kolegov, vraciam sa k vecnému posúdeniu návrhu zákona k tejto zmluve, vážení kolegovia z SDKÚ, typu, čo pre našich občanov vstup do Európskej únie alebo Lisabonská zmluva v tejto podobe môže priniesť. No už len to, vážení kolegovia, že nám otvorila Európska únia svoj široký trh. Naši pracovníci neprichádzajú do trhového prostredia, kde by naši ľudia pracovali za desať, dvadsať, tridsať eur denne, ale vstupujú do prostredia, ktoré je sociálne regulované, vážení kolegovia, veľmi vážnym spôsobom. Na základe vyjednávania s odbormi vo všetkých krajinách Európskej únie sú stanovené minimálne mzdy. To znamená, naši ľudia pracujú za tie minimálne štátom regulované ceny. Majú nárok na sociálne zabezpečenie po príslušných rokoch odpracovaných, majú právo sa zúčastňovať volebných a iných aktivít, pokiaľ sú dostatočne dlho v krajinách Európskej únie a dlhodobo sa tam zdržiavajú. Nemá význam ani ďalej o tom rozprávať, pretože je to tak jasné. A myslím si, že každý kvalifikovaný čitateľ novín v tomto smere nemôže mať žiadne problémy a musí to vnímať veľmi jednoznačne a veľmi konkrétne. Len, pán Lipšic a možno aj vážení kolegovia z KDH, nie som si istý, či s týmto nezmyslom súhlasia naozaj všetci z KDH, ktorý tu prezentoval pán Lipšic.

Ďalšie vystúpenie, ktoré sme registrovali, ktoré malo zadefinovať politické stanovisko politického klubu, bolo vystúpenie pána predsedu Strany maďarskej koalície. K tomu môžem povedať iba veľmi málo. Analógiu v maďarskom parlamente, ktorý tak veľmi pozorne, vážení kolegovia, sledujete, samozrejme, plnohodnotne to rešpektujeme, kde nebol k dispozícii ani len preklad z angličtiny, kde sú ale obrovské politické turbulencie, ktoré boli viditeľné, vážený pán kolega, tankami v uliciach, obrovskými stretmi, možno aj obeťami na životoch. Napriek tomu to politické spektrum nemalo absolútne žiadny problém sa zjednotiť a schváliť ako prvé v Európskej únii túto krajinu. Takže, vážení kolegovia, neviem, odkiaľ prichádzajú inšpirácie pre vaše postoje, ktoré tu demonštrujete.

Otázka demokracie, tlačový zákon. V tejto súvislosti poviem iba niekoľko vecí. Tu sa opäť zaskvela pani Vášáryová. Doteraz počúvame o nedemokratickosti tlačového zákona. Doteraz som nepočul jednu vecnú výhradu voči tomuto návrhu zákona, dokonca v tej podobe, ktoré si zasluhuje prvé čítanie. Jedine okliešťujeme práva vydavateľov, zatvárame ústa politikom a podobné neuveriteľné nezmysly. Vážení kolegovia, využijem priestor pri prvom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona a budem citovať z jednotlivých úprav jednotlivých členských štátov Európskej únie, kde sa opäť vaše tvrdenia dostanú do neuveriteľne hlúpej polohy. A nezávidím vám túto polohu. Čo bude rozprávať pán Galbavý, ktorý tiež svojimi výrokmi ovlažuje slovenskú verejnosť v rôznych novinách úplne nezmyselným. Pre politikov potrebujeme niečo vytvoriť. Právo na odpoveď je jedným z najštandardnejších inštitútov, ktorými disponuje práve európska demokratická tlač. O rozsahu tohto práva, dokonca trestnoprávnej sankcii pre prípad, že sa neuskutoční toto právo na odpoveď, o tom budem vám citovať krajiny Európskej únie, Francúzsko, Nemecko, dva modely základu, ktoré tam fungujú. Je to absolútne samozrejmou a štandardnou súčasťou. To znamená, že problém je, že jednoducho demaskovať tieto nezmysly ani niet kde, pretože mediálny priestor absolútne máte vymedzený pre vaše vyjadrenia na tému tlačového zákona. A ten prirodzený priestor, ktorý v tomto smere patrí parlamentu ako politickej strane pre nás, ten využijeme, vážení kolegovia, len nie je čas. Som veľmi zvedavý po prvom čítaní, kde naozaj budeme prezentovať tie základné stanoviská, čím budete argumentovať proti stanoviskám tradičných demokratických európskych krajín. Ale viem si asi predstaviť základné východiská, čo bude asi podstatou vašich stanovísk.

To, čo sa tu objavuje a za čím naozaj zostáva rozum stáť, to vyjadril mladý Lukáš Krivošík, pravicový to mladý publicista, ktorý zhrnul to, čo vy, vážení kolegovia, tu hovoríte, ak hovorí o Lisabonskej zmluve. V tejto súvislosti dovoľte mi, aby som to hneď našiel, že máme vlastne na Slovensku iba dve možnosti, ktoré sú obidve hrozné, buď bude nasledujúcich sedem rokov, teda do času, kým sa voličom politika Smeru nesprotiví, platiť zlý a škodlivý Maďaričov tlačový zákon, alebo tu bude naveky, príp. do spísania ešte horšieho dokumentu platiť socialistická, centralizujúca, hospodársky rast ohromujúca Lisabonská zmluva. Toto je vrchol a perla, vážení kolegovia, na vašich politických aktivitách, socialistická, centralizujúca a ešte hospodársky rast absolútne uzatvárajúca Európska únia. Kam ste nás to teda dostali, vážení kolegovia, tou vašou aktivitou za tých posledných osem rokov, keď ste boli vo vláde? Načo vlastne v tej Európskej únii sme? Veď je to socialistická, hospodársky rast obmedzujúca a neviem čo ešte všetko ničiaca Európska únia. Aký je vlastne váš vzťah k európskej integrácii? Aká je vaša predstava o výslednej podobe, kam vlastne smerujeme v rámci Európskej únie? A čo je úlohou Európskej únie, vytvoriť iba hospodársky priestor alebo sa baviť o niektorých iných strategických cieľoch? O čom to vlastne je? Sociálny systém, ktorý v Európe panuje, je zničujúci, ničí hospodársky rast a podobné veci, to ste tu prezentovali viacerí. Samozrejme, ešte sa nám to tlačí do úst relatívne ťažko, lebo podobný nezmysel vážnym spôsobom podsúvať občanom nejde jednoducho. Môžete to skúšať iba po dávkach a dúfať, že to nejakým spôsobom prejde. Takže podstata vašich tvrdení kdesi je tu, Európska únia nie je dobrá, Európska únia ničí hospodársky rast, je socialistická. Pán Pado, viem si predstaviť, o chvíľu bude tu kričať, až sa budú triasť tie pozlátené či aké zábradlia, že, božemôj, komunista a komunizmus Európy sa na nás valí, ľudia, pre Kristove rany, dajte len hlasy SDKÚ a my vás z tohto marazmu dostaneme. Takže, vážení kolegovia, naozaj možno ten tón môjho vystúpenia vážnosti tej zmluvy nezodpovedá, ale zodpovedá úplne tónu, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu prezentovali vo vašich vystúpeniach. Sú to neuveriteľne "licomerné" túžby zrazu po politickom dialógu. A o čom chcete rozprávať po tom a v tej atmosfére, ktorú ste v parlamente vytvorili v doterajšom období? O čom chceme rozprávať?

Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím sa zahrať na malú Sibylu. Ak chce pán Dzurinda rokovať s pánom Ficom o Lisabonskej zmluve, chce rokovať iba o tom, aby vymenil podpis na Lisabonskej zmluve za to, že stiahneme správu o privatizácii SPP. To je pravá príčina celého cirkusu, vážené kolegyne, kolegovia, dokonca okolo tlačového zákona, ktorý ste si úplne nezmyselne zobrali ako rukojemníka, ktorý má dokonca ohrozovať základy demokracie na Slovensku. Neuveriteľná nezodpovednosť, ktorá je spätá s takýmito tvrdeniami, vážení kolegovia, padá na vašu hlavu. A nech sa páči, nech charakterizuje vašu prácu.

Urobíme všetko pre to, aby sme ľuďom vysvetlili pravú podstatu toho, čo tu vyprávate, a aj váš politický zástoj, váš vzťah k zodpovednosti za osud Slovenska, ktorý ste doteraz teda prejavovali veľmi intenzívne. Ľudia našťastie si to všimli a spočítali vám to voľbách. Teraz sa, samozrejme, pokúšate nie pozitívnym prispieť k zmene stavu na Slovensku, ale tupou deštrukciou o snahu svojich politických protivníkov očierniť, aby sa stali rovnako čiernymi pre občanov, ako ste vy. Naozaj, ako vám to vykričal doteraz váš podporujúci komentátor, nemáte jednu morálnu autoritu, v ktorú môže Slovensko veriť. A nie ste to ani vy, pani Vášáryová, ale budem sa tešiť, ak sa o to budete pokúšať. Takže ak budete mať nejakú morálnu autoritu, s ktorou sa Slovensko stotožní, nech sa páči, potom bude priestor na skutočný politický dialóg. V tejto fáze je jedinou vašou cestou, o ktorú sa pokúšate, hrubá deštrukcia, osočovanie, morálna osobná dehonestácia jednotlivých politických oponentov. A absolútna absencia vecnej a zmysluplnej diskusie charakterizuje ďalej vašu prácu. To znamená, že my, samozrejme, budeme musieť hľadať nejaké politické riešenia z tejto situácie, do ktorej ste Slovensko dostali. Zvážime situáciu, ktorá tu je. A, samozrejme, budeme hľadať riešenia, ktoré sú pre Slovensko dobré. Na druhej strane budeme, samozrejme, upozorňovať aj na to, aká je situácia na Slovensku. A pevne verím, že občania zhodnotia tento váš zástoj a spôsob vedenia politického boja, neuveria vašim rečiam o nejakej dehonestácii demokracie a podobných nezmysloch, kde som presvedčený, že spôsob, ktorým sa realizuje politika minimálne v slovenskom parlamente, lebo za to v istej čiastočke spoluzodpovedám, hlboko prevyšuje doterajší spôsob správania parlamentov v doterajšom priebehu tohto fungovania.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte iba na záver povedať, že Lisabonská zmluva v tej podobe, reforma, ktorú schvaľujeme, a v kontextoch, v ktorých funguje, je jednoznačne príspevkom k ďalšiemu integračnému procesu v Európskej únii. Jednoznačne dáva priestor pre ďalšiu diskusiu a zvažovanie rozsahu integračného procesu, či sa ten postup zrýchli alebo spomalí. Pokiaľ bude Európska únia a jej členovia trvať na tom, že budú chcieť zachovať širší status pre národné štáty, budeme to rešpektovať, pokiaľ sa jednoznačne zadokumentuje prínos užšej integrácie, schopnosť Európy ako celku konkurovať veľkým a obrovským integračným zoskupeniam. Veď dneska hospodársky rozmach Číny, Indie a iných oblastí v rámci sveta ukazuje, že neintegrované celky stratia skôr či neskôr súťaživý potenciál a skôr či neskôr môžu v rozsahu 30 - 50 rokov zaznamenávať výrazné deficity svojich rastových potenciálov. Či to niekto chce vidieť alebo nechce vidieť, je to jedno. Budeme veľmi pozorne počúvať európsku diskusiu na túto tému, budeme počúvať múdrych ľudí, ktorých máme našťastie na Slovensku veľa, na tú tému, budeme zvažovať riziká integračného procesu, ale rovnako aj prípadné problémy, ktoré sú spojené so skrátením tohto prostredia. Jednoznačne si uvedomujeme, že ak skrachuje súčasná zmluva, ktorá je predložená, tak ani zďaleka nebude to, čo vážení kolegovia z KDH budú hovoriť, že nič sa nestane a bude fungovať doterajší stav. Začnú byť veľmi intenzívne diskusie, vážený pán Fronc, napr., keď sa na mňa tak pozeráte, ďakujem pekne za pozornosť, veľmi vážne diskusie na tému dvojrýchlostnej Európy, iste ste to zaregistrovali, je to ľahko viditeľné, napr. kde Slovensko, ak sa ocitne v tej druhej časti, myslím si, nemôže to prospieť jeho národným záujmom. Ale tá diskusia, samozrejme, pokračovať musí. Naozaj ide o nesmierne zložitý proces, ktorý naozaj má obrovské množstvo stránok.

Treba zvažovať nepochybne aj v tomto procese veľmi intenzívne národné záujmy malých štátov. Treba práve integrovať naše potreby s inými malými štátmi. Treba hľadať primeraný priestor pre zabezpečenie politiky národného záujmu, čo veľmi dobre viete. Nestačí o tom vykrikovať v našich poslaneckých laviciach, ale treba vytvárať priestor v európskych orgánoch, v európskych štruktúrach na to, aby sa potreby a záujmy malých štátov Európskej únie stali predmetom pozornosti a aby boli zodpovedajúcim spôsobom ich potreby a záujmy v európskych dokumentoch rešpektované. Pokiaľ ale viem, keďže na súčasný text zmluvy dalo podpis všetkých 27 premiérov členských štátov, tak pravdepodobne tej drvivej väčšine Európskej únie tento dokument vyhovuje. A viete veľmi dobre, že tá obrovská zodpovednosť, ktorá stojí na Slovensku, stojí na tom, že jeden nesúhlas členského štátu spôsobuje, že celá zmluva padá. A toto si neuvedomovať znamená potom naozaj nerešpektovať elementárne zásady medzinárodnej politiky aj malého národného štátu a nechápanie jeho záujmov.

A ešte jeden posledný technický detail. Pán Kukan, u ktorého som zvyknutý na zodpovedné vyhlásenia, ktoré zodpovedajú jeho politickej kariére, tu povedal, že predsa nie je problém, ak tento dokument neschválime, tak ho budeme schvaľovať niekedy inokedy. Vážení kolegovia, veď to je nezmysel. Tieto diskusie sa tu otvárajú. Ale chcem sa vás ešte raz spýtať: Ak Národná rada, povedzme, dneska neschváli tento dokument, tak čo napíšeme do Európskej únie? Buď pošleme tam uznesenie o schválení, alebo napíšeme, že však možno to schválime niekedy v budúcnosti? Vážení kolegovia, aké sú to nezmysly, že Národná rada môže o tom hlasovať niekoľkokrát a podobne? Národná rada o tom hlasuje, uznesenie je prejav vôle Národnej rady Slovenskej republiky a tento prejav vôle sa odovzdáva k dispozícii ako stanovisko Slovenskej republiky orgánom v Európskej únie. Toto tvrdenie nepochopiť jednak znamená hazardovať so svojou odbornou profesionalitou alebo na druhej strane potom je to účelové, ale potom je to mimoriadne nezodpovedné. Takže naozaj je potrebné, aby tieto veci tu zazneli. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Číža bude reagovať pán poslanec Pado, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Miššík, pán poslanec Fronc a pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ako prvý, nech sa páči, má slovo pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda, k vašim kydom na opozíciu sa nebudem vyjadrovať. To naozaj nestojí za to.

Lisabonská zmluva je možná len vďaka tomu, že v Európskej únii existuje demokracia, ktorú sa vy aj navrhovanou novelou tlačového zákona snažíte pomaly likvidovať. Pán podpredseda, ak si nepripravujete písomne svoje vystúpenia, prečítajte si prepisy vašich vystúpení, aby ste videli, aké táraniny sú v nich obsiahnuté. A možno, aj keď si veľké nádeje nerobím, ale potom budete aspoň trochu korigovať váš slovník a spôsoby vyjadrovania. Ono, pán podpredseda, nestačí mať len povrchné vedomosti.

A keď sa trápite s tým, čo treba napísať, ak nebude schválená Lisabonská zmluva dnes, no tak napíšte pravdu alebo nech pán predseda zmení pravdu, veď on s tým skúsenosti má. Napíše to čo chce.

A, pán podpredseda, na záver. Počuli ste ma už niekedy kričať? Nie. No vidíte a to máte veľké šťastie. Ďakujem. (Smiech.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán podpredseda parlamentu, chcela by som si vás dovoliť upozorniť, že nie sme malý národný štát v Európskej únii. Luxembursko je oveľa menšie. Ja neviem, prečo tu stále všetci hovoríte, že sme malý štát. My sme stredný štát Európskej únie. Prosím vás, korigujte svoje názory.

Ak hovoríte, že my hazardujeme. Vy hazardujete. Pán predseda parlamentu hazarduje, pretože vie, že nemá 90 hlasov, a ženie to na hlasovanie. Je to nerozumné a hazardné.

A počula som, že ste sa pýtali, teda aspoň z toho, čo som porozumela, prečo ste nepočuli výhrady voči tlačovému zákonu. Pán podpredseda, tento zákon je tu v prvom čítaní. A zrejme ste si neprečítali nič, čo vyšlo v médiách a čo tiež píšeme na blogoch. Možnože ste sa nedostali k tomu alebo ste to nechceli a ste si neprečítali výhrady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. A, samozrejme, nesedíte na výbore pre kultúru a médiá, kde sme o tom diskutovali a kde sme naše výhrady jasne pomenovali. Takže stačí si prečítať vyhlásenia napr. nové, prekvapujúce Syndikátu slovenských novinárov a podobne. Takže ak hovoríte, že ste nepočuli žiadne výhrady voči tlačovému zákonu, je mi to ľúto, ale potom sa nezaujímate o politický život v tejto krajine.

A kam sme vás dostali? Pán podpredseda, my sme vás nikam nedostali, vy máte pozastavené členstvo medzi európskymi socialistami, nie my. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda Číž hovoril o súvislostiach medzi tým, ako sa opozícia stavia k tomu, že Lisabonská zmluva musí byť prerokovaná na tejto schôdzi, a tým, čo my hovoríme, že najprv si prajeme, aby sme sa dohodli na takom tlačovom zákone, ktorý bude nie nedemokratický. To, na čo ja chcem, pán podpredseda, upozorniť, je, že za minulý aj za tento rok už padli dvaja ministri práve na základe dobrej práce médií a zároveň aj opozície, ktorá upozornila na miliardové škandály v ich rezortoch. To, na čo vás ďalej chcem upozorniť, je, že práve táto vláda opakovane dávala vyhlásenia o neobjektívnosti médií. Tých vyhlásení bolo bezpočetne. Bolo dokonca aj mimoriadne zasadnutie vlády k účinnosti médií a stále tam bola taká temná vyhrážka, že počkajte na tlačový zákon. No dočkali sme sa práva na odpoveď, ktoré naozaj môže byť aj na fakticky správne tvrdenia v médiách, ktorého následkom by bolo, že novinári by začali v sebe pestovať istý druh autocenzúry. A, samozrejme, voči tomuto sa musíme ohradiť. Pre nás tie demokratické hodnoty sú naozaj na veľmi vysokom stupni uvedomenia si. A myslím si, že mali by ste to pochopiť. A vy ste to aj pochopili v tom svojom vystúpení, keď ste hovorili, že budete hľadať politické riešenia. Mne je úplne zrejmé, že sa neodvážite, aby dnes táto Lisabonská zmluva neprešla.

K tomu nášmu postoju, aký vzťah máme k Lisabonskej zmluve. No hlasovali sme za ňu ako SDKÚ - DS na výboroch.

A k tomu, čo ste hovorili o SPP, že to by mala byť podmienka. Pán podpredseda, ja vás môžem ubezpečiť, že ani my nechceme, aby ste stiahli správu o SPP, lebo takú právnu a ekonomickú blamáž, akú pri tej správe zažijete, to si naozaj veľmi dobre užijete. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Pán podpredseda, veľmi oceňujem tvoje vystúpenia, pretože ty normálne trafíš klinec po hlavičke a potom je tu toľko reakcií, že máme tu robiť čo celý deň.

Podporila by som ťa v tom, čo si povedal, že správanie opozície je vydieraním. Samozrejme, ja mám vážne obavy z toho, aký teraz vyslal parlament nezdravý signál ústami opozície, príklad pre mnohých tých, ktorí v civilnom živote využívajú takéto praktiky vydierania, príklady, ktoré povzbudia takéto činy, aby občania takto konali. Občan v civilnom živote sa však môže obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. My sa však obraciame na občanov, aby vyhodnotili toto vydieranie v parlamente. Preto v priamom prenose, ktorý sa tu dneska deje, chceme, aby občania dobre posúdili, kto znižuje dôveru tohto parlamentu. A myslím si, že oni to permanentne hodnotia aj v preferenciách. My možno máme zastavené členstvo, ale vy máte stále nízke preferencie. A už sa trochu zobuďte a pozrite sa, ako vás občania hodnotia, aké vám vystavujú známky.

A čo sa týka ešte, pán podpredseda, toho pravdivého tvrdenia, ktorým by nemala byť odpoveď v tlačovom zákone. Tak ja na to uvediem jeden príklad. Novinár napíše pravdivé tvrdenie, že Jožko Mrkvička alebo Evka Mrkvičková má AIDS. Všetci povedia, že no tá je ale, s tými mužmi to tá roztočila. Ale ak napíšu, že ten AIDS získala transfúziou, tak povedia, že áno, chudera, ona sa nakazila. Čiže ja si myslím, že aj toto je dôvod, aby aj pravdivé tvrdenia mohli byť komentované tými, ktorých sa to dotýka.

Vážená opozícia, pozrite sa na preferencie, máte tam známky. Jedna a päť je šesť, delené dva je tri, trojka je najlepšia. Ďakujem.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP