Pondělí 21. ledna 2008

Prvý deň rokovania

18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

21. a 22. januára 2008

 

21. januára 2008 o 19.00 hodine

P. Paška, predseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. (Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás privítal na 18. mimoriadnej schôdzi. Ešte skôr, kým ju otvorím, keďže sa vidíme takto pohromade prvýkrát v roku 2008, dovoľte, aby som vám zaželal všetkým úspešný pracovný rok 2008 a múdre rozhodnutia v prospech ľudí na Slovensku.

Teraz už otváram rokovanie 18. schôdze Národnej rady, ktorú som zvolal na žiadosť skupiny 52 poslancov Národnej rady podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 17 ods. 2 a § 109 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Chcem vás požiadať, aby sme sa prezentovali. Ospravedlňujem sa, ale nemám hlasovaciu kartu v zariadení, takže neviem... Ešte raz sa ospravedlňujem, kolegyne, kolegovia. Takže vás poprosím o prezentáciu.

(Prezentácia.) 125 prítomných. Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

Na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi pán poslanec Ján Podmanický a pán poslanec Peter Markovič. Ich náhradníkmi budú páni poslanci Ján Chrbet a Peter Gabura.

Ešte vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška a páni poslanci Jozef Šimko, Jozef Tarčák a pán predseda zahraničného výboru Boris Zala. Okrem toho sú na zahraničnej pracovnej ceste poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Milan Urbáni, pán József Berényi, pán Sergej Chelemendik, pán Ferdinand Devínsky, pán Július Brocka a pán Eduard Kukan.

Dámy a páni, návrh, ktorý som obdržal od skupiny 52 poslancov, žiada prerokovať návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi.

Chcem vás len upozorniť, že podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina poslancov. Teda program takejto schôdze sa neschvaľuje. A keďže sme uznášaniaschopní, budeme o návrhu programu rokovať.

Ešte, pani poslankyňa Laššáková? Procedurálny návrh? Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana - HZDS a v súlade s § 34 rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby rokovanie mimoriadnej schôdze trvalo bez prerušenia až do jej skončenia vrátane hlasovania. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Je všeobecný súhlas na takýto... (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Takže budeme pokračovať.

A teraz pristúpime k rokovaniu. Uvedený návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku som pridelil na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu. Taktiež som požiadal vládu Slovenskej republiky, aby zaujala k tomuto návrhu skupiny poslancov stanovisko.

Teraz už pristúpime k samotnému rokovaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi (tlač 543).

Poprosím teraz pána poslanca Mikuláša Dzurindu, aby ako poverený člen skupiny poslancov návrh uviedol a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery pánovi premiérovi. Pán poslanec, máte slovo.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, pán premiér, panie ministerky, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci... (Ruch v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán navrhovateľ predniesť návrh. (Ruch v sále.) Nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh. (Reakcia predkladateľa návrhu.) Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste vytvorili podmienky na to, aby pán navrhovateľ mohol argumentovať, prečo skupina poslancov predložila návrh. Poprosím všetkých poslancov, ktorí majú dojem, že nechcú počúvať, aby radšej odišli zo sály. Poprosím vás, kolegovia. Ešte chvíľočku, pán poslanec.

Nech sa páči, máte slovo.

M. Dzurinda, poslanec: Dámy a páni, najsilnejším podnetom na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 5. decembra 2007 bolo nepochybne dianie v Slovenskom pozemkovom fonde. Myslím, že to dianie bolo najviac známe, publikované, medializované kvôli zámene pozemkov vo Veľkom Slavkove. Už od júna minulého roku médiá, ale aj poslanci opozície upozorňovali vládu, že na Slovenskom pozemkovom fonde dochádza k podpisovaniu čudných zmlúv. Zmlúv, ktoré sčasti, nepatrnej časti uspokojujú reštituentov, ale omnoho viac zásadným spôsobom uspokojujú rôzne podnikateľské skupiny.

Sám pán podpredseda vlády Čaplovič 22. augusta označil takéto reštitúcie za "čudné a nepriehľadné". Predseda vlády však reagoval až 12. novembra, keď zmluvy, ktoré takpovediac riešili Veľký Slavkov, označil za škandalózne a to, čo sa dialo v Slovenskom pozemkovom fonde, označil za "zlodejinu". Myslím si, že pán predseda vlády nám z veľkej časti situáciu uľahčil tým, že túto kauzu a jej aktérov pravdivo a výstižne pomenoval. Pripomeniem ešte raz, zmluvy označil za škandalózne a jej aktérov označil za zlodejov alebo akt za zlodejinu.

V tom teda rozpor s predsedom vlády nemáme, naopak, v tom základnom, v pomenovaní toho, čo sa stalo, sme s premiérom v zhode. Stal sa škandál, ktorý tu dlho nebol, škandál výnimočný. Oblasť, v ktorej sa zhodneme a zhodujeme už menej, je vyvodenie politickej zodpovednosti za tento škandál. Opozícia koncom novembra minulého roku žiadala odvolať celú Správnu a Dozornú radu, lebo zákon je jasný. V dôvodovej správe si môžete prečítať konkrétne znenie, označenie príslušného paragrafu, článku, odseku, ja to budem veľmi voľne parafrázovať. Zákon hovorí, že činnosť Slovenského pozemkového fondu riadi Správna rada, ani nie generálny riaditeľ, ani nie námestník, ale Správna rada. Má 11 členov. Zákon rovnako jasne hovorí, že činnosť Slovenského pozemkového fondu kontroluje Dozorná rada so 7 členmi. Teda činnosť riadi Správna rada, kontrolnú činnosť vykonáva Dozorná rada, členov aj Správnej rady, aj Dozornej rady vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

Predseda vlády však ešte niekoľko týždňov odvolanie Správnej a Dozornej rady odmietal. Celé týždne toleroval, aby človek, ktorý nemohol alebo nesmel vykonávať funkciu námestníka generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, mohol a vykonával funkciu predsedu Správnej rady Slovenského pozemkového fondu.

Ešte začiatkom decembra pán predseda vlády zásadne odmietol vyvodiť politickú zodpovednosť voči Správnej a Dozornej rade. Myslím, že tak robil preto, lebo dobre vedel, že SMER delegoval do oboch rád väčšinu členov. Do Správnej rady z jedenástich siedmich, do Dozornej rady zo siedmich štyroch. A myslím, že to odmietal aj preto, lebo dobre vedel, že viacerí členovia obidvoch rád mali priame väzby na mecenášov SMER-u, ba aj priamo na predsedu vlády. Preto sme najprv počúvali o zámere zásadnej rekonštrukcie Slovenského pozemkového fondu. Dnes dobre vieme a vidíme, že žiadna rekonštrukcia sa nekoná.

K zmene postoja predsedu vlády došlo až po Novom roku a my sme presvedčení, že tak urobil iba pod tlakom opozície a médií. Rozhodol sa odvolať orgány fondu až po tom, čo opozícia oznámila nový návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze a médiá písali a stále píšu o väzbách členov Správnej rady, Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu na mecenášov SMER-u a samotného pána premiéra. Dobre vedel, že nedokáže obhájiť ľudí v Slovenskom pozemkovom fonde, ktorí zlyhali a ktorých nominovala vláda, ako som už povedal, z jasnej väčšiny politickou stranou SMER.

Ale aj v tejto oblasti myslím, že pán predseda vlády prispel k tomu, že dnes je náš pohľad na zodpovednosť ľudí v Slovenskom pozemkovom fonde, zdá sa, veľmi blízky. Ten pohľad hovorí, že títo ľudia zlyhali. Tieto orgány, tak Správna rada, ako aj Dozorná rada, zlyhali. Problém je však v tom, že predseda vlády síce priznal politickú zodpovednosť, je evidentné, že konal neskoro, len pod tlakom opozície a médií, a pritom ale je evidentné, že konal do dnešného dňa nedôsledne. V Slovenskom pozemkovom fonde bol ponechaný jediný funkcionár, nominant strany SMER, generálny riaditeľ fondu, človek, ktorý za dianie v Slovenskom pozemkovom fonde nesie nemenšiu zodpovednosť ako ostatní členovia.

Pýtam sa teda: Pán Šebek bol za člena Správnej rady Slovenského pozemkového fondu a jeho podpredsedu vymenovaný 24. januára 2007. Škandalózne zmluvy boli podpísané 10. apríla 2007. Za celé relevantné obdobie, teda od 24. januára 2007 do 12. novembra 2007, keď prepukol škandál vo Veľkom Slavkove, sa vláda problémami Slovenského pozemkového fondu nezaoberala ani jeden jediný raz. Chcem sa teda opýtať, dnes je na to dobrá príležitosť, pána predsedu vlády, či pán Šebek za škandál, za také počínanie orgánov Slovenského pozemkového fondu, kvôli ktorému museli odísť všetci ostatní, či on za to nenesie zodpovednosť.

Chcem sa zároveň opýtať na jednu kľúčovú vec. Pán predseda vlády ešte aj včera tvrdil, že orgány fondu započali svoju činnosť až v máji, ba dokonca v júni minulého roku. My však poznáme uznesenie vlády z 24. januára minulého roku, ktorým bola vymenovaná aj Správna rada, aj Dozorná rada Slovenského pozemkového fondu. Teda chcem sa opýtať, pán predseda vlády, a naozaj nemali sme inú možnosť ako mimoriadna schôdza, chcem sa opýtať, ako je možné, že keď vláda schválila 11 členov Správnej rady fondu 24. januára minulého roku, ako je možné, že tvrdíte, že sa ujali svojich funkcií až v máji alebo v júni minulého roku? Ak sa to naozaj stalo, chcem sa opýtať, ako ste sa tomu mohli prizerať a kto nesie zodpovednosť za to, že vládou schválení ľudia v Správnej rade a Dozornej rade nemohli vykonávať svoju pôsobnosť?

Samozrejme, hneď vyvstáva otázka politickej zodpovednosti vlády a jej najväčšej strany, teda politickej strany SMER. Predseda vlády na tlačovej besede po druhom rokovaní vlády v tomto roku 16. januára okrem iného povedal: "Vládnutie a politika je o moci, veď to všetci dobre vieme, že moc je dôležitá na uplatňovanie vlastných predstáv o riadení štátu." O kúsok ďalej predseda vlády hovorí: "Pochopiteľne, že vplyv, pokiaľ ide Slovenský pozemkový fond, bude v rukách vládnej koalície." Tomu sa dá rozumieť a azda to sa dá aj akceptovať. Taký je zákon, zodpovedá vláda, zodpovedá vládna koalícia, má právo. Ale nemá potom aj povinnosť napríklad niesť zodpovednosť za zverenú činnosť?

Opakujem ešte raz, v Správnej rade fondu bolo 11 členov, z toho 7 nominantov za politickú stranu SMER. Je evidentné, že Správna rada zlyhala - prečo bola odvolávaná inak, však? Bolo treba ju jednoznačne odvolať. Kto zodpovedá za to, že Správna rada zlyhala? Že Slovenský pozemkový fond je v súčasnosti nefunkčný? Kto zodpovedá za jasnú väčšinu nominantov SMER-u v Správnej rade? Ako som pred chvíľou citoval, k moci sa vie pán predseda vlády prihlásiť veľmi smelo - a ja proti tomu nič nemám, samozrejme. Ale otázka znie: K zodpovednosti sa už prihlásiť nemieni?

Vláda za rok aj pol nevedela problém reštitúcií bežných ľudí posunúť výraznejšie dopredu. Dokázala sa akurát prizerať dobrým kšeftom a napokon Slovenský pozemkový fond znefunkčniť. Ak po roku a pol fond nemá opäť funkčné svoje orgány, ak pečiatku má v rukách jediný človek, ktorý v Správnej rade zlyhal, presne tak ako desať ostatných členov, ak takáto významná štátna vládna inštitúcia je nefunkčná, kto za to nesie zodpovednosť?

Panie poslankyne, páni poslanci, čas je faktor, ktorý pomáha chápať veci a problémy aj v širších súvislostiach. Odkedy sme podali návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády po prvýkrát - a pripomínam, že to bolo 5. decembra -, sa objavili viaceré nové pozoruhodné skutočnosti, ktoré s činnosťou Slovenského pozemkového fondu významne súvisia. Napríklad návrh zákona, ktorý má umožniť prevod pozemkov vo vlastníctve štátu do vlastníctva doterajšieho nájomcu týchto pozemkov. V tom čase zároveň médiá priniesli informácie o tom, že významným nájomcom štátnej pôdy je aj sám pán generálny riaditeľ fondu. Má si takto prenajímať dvanásť a pol milióna metrov štvorcových od inštitúcie, v ktorej sám šéfuje. Nie je to konflikt záujmov? Nehrozí ani do budúcnosti konflikt záujmov a problémy z toho plynúce?

Čas prináša stále nové a nové informácie o čachroch s pozemkami. Najnovšie v okolí Liptovskej Mary. Ľudia sa búria, cítia sa oklamaní, organizujú petíciu. Mám nedobrý pocit, ako keby sa chystalo rozkolíkovanie Slovenska, keď už niet čo privatizovať, tak ako povedzme sa robilo stranícky v rokoch 1995 - 1998, obávam sa, aby nebola štátna pôda rozkolíkovaná opäť stranícky verným a stranícky blízkym, ba priamo, ako vidíte, aj funkcionárom štátnej inštitúcie, ktorá ju má objektívne a nezávisle dobre spravovať. Samozrejme, v takýchto súvislostiach nemôžeme mlčať, ale máme povinnosť sa ozvať.

Čudne sa nakladá s pôdou, čudne sa nakladá s verejnými zdrojmi na ministerstvách, klientelizmus a netransparentné konanie bijú do očí stále viac. Nestačíme sa čudovať, aké tendre sa organizujú, nestačíme sa čudovať, aké miliardové zákazky sa dávajú bez výberového konania. Po tieto dni čítame, že ministerstvo obrany chcelo organizovať tender na 1,5 mld. korún za kosenie a polievanie trávy, zametanie lístia, 1 550 mil. za odhrabávanie snehu, asi by bolo treba zorganizovať tender na to, aby ten sneh aj napadal, 900 mil. za upratovanie vnútorných priestorov. Človek sa naozaj nestačí čudovať.

Klientelizmus a netransparentné konanie bijú do očí stále viac. Preto máme nielen právo, ale najmä povinnosť na takéto konanie poukazovať. Aj pýtať sa. Máme právo vedieť aj to, či a koľko korún zaplatil predseda vlády za byt, ktorý postavila firma sponzorujúca SMER. Firma, ktorá dostáva jednu lukratívnu zákazku štátu za druhou, nezriedkavé z výberového konania. Máme právo a aj povinnosť poznať okolnosti, vďaka ktorým si predseda vlády mohol kúpiť osem árov lukratívneho pozemku v Bratislave za 37-tisíc korún.

Na takéto otázky má v demokratickej spoločnosti, v demokratickej krajine právo občan aj novinár, aj opozícia. A je normálne, ak ústavný činiteľ, o to viac predseda vlády, na takéto otázky aj odpovedá a nie ich celé mesiace zatĺka. Na Slovensku tomu však nie je. Pán predseda vlády na takéto otázky neodpovedá. Ani opozícii, ani médiám. Aj preto sme dali návrh na konanie mimoriadnej schôdze, aby sme na tieto otázky konečne odpovede dostali.

Dámy a páni, nepoviem nič nového, keď pripomeniem, že v demokracii vláda riadi a opozícia kontroluje. Vláda sa chváli, opozícia ju kritizuje. Na Slovensku je to však od ostatných volieb akosi naopak. Kritika opozície sa vlády dotýka až tak, že samotný premiér napáda opozíciu z destabilizácie spoločnosti, vyhráža sa jej väzením a obviňuje dokonca opozíciu z vlastizrady. Je mi to ľúto, ale sme svedkami stále väčšej a narastajúcej arogancie moci.

Dali sme návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády 5. decembra minulého roku. O tri dni na to na sneme SMER-u 8. decembra, teda tri dni po tom, čo sme podali návrh na vyslovenie nedôvery, predseda vlády okrem iného vyhlásil aj toto: "Najväčším víťazstvom opozície by malo byť to, že sedia pokojne v parlamente, že sa im nikto nehrabe v minulosti a že veľa z nich nesedí vo väzení za rôzne hospodárske zločiny a vlastizrady, ktoré napáchali na tomto národe." Koniec citátu.

Preto je to dobrá príležitosť, aby som sa predsedu vlády opýtal, akú to politickú kultúru na Slovensku zavádzate? Zločiny tolerovať predsa nesmiete. Ani vlastizradu. Prečo takéto zločiny neoznámite orgánom činným v trestnom konaní? Alebo sa opýtam inak: To ste chceli s opozíciou kupčiť? To ste nám z Prešova chceli odkázať, že keď budeme ticho, keď vám dáme pokoj, tak sami budeme mať pokoj, tak tomu mám rozumieť? Rok a pol ste vo vláde, rok a pol ste čakali na to, že nám poviete, aké strašné činy sme napáchali - na čo ste čakali? Máte vo veciach jasno až tak, že viete vysloviť podozrenie a zároveň aj udeliť rozsudok - a toto je v demokracii veľmi, ale veľmi nenormálne. Ale aj veľmi, veľmi nebezpečné.

Myslím, že takéto výroky sú nielen neprijateľné, ale predsedu vlády aj diskvalifikujú. On rád hovorí o tom, kto by mal sedieť v opozičných laviciach a kto by tam sedieť nemal. Myslím si, že takto rozprávať o poslancoch opozície je prejavom najvyššej arogancie a pohŕdania demokratickým systémom, pohŕdaním Ústavou Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Je mi to ľúto a viem si predstaviť lepšie využívať čas, aj denný, aj večerný. A je mi to ľúto, že vám to musím povedať, pán predseda vlády, že v demokratickej spoločnosti rozhoduje o tom, kto si sadne do parlamentu, len a len občan, a verím, že to tak bude aj naďalej.

Chcem sa teda pýtať ďalej: Kde beriete, pán premiér, tú drzosť, že nás delíte na tých, ktorí majú morálne právo v opozícii sedieť, a tých, ktorí podľa vás takéto morálne právo nemajú? Aká je to úroveň morálky vaša, pána predsedu vlády, že sa do takejto pózy štylizujete?

Ja si myslím, že odpoveď je nasledovná. Slovensko má vládu, ktorej premiér si opäť zvolil za svoj hlavný mocenský nástroj politiku hľadania vnútorného nepriateľa. Je stále jasnejšie, že Robert Fico neplní svoje volebné sľuby ani svoj vládny program, ceny sa neznižujú, ale rastú. A rastú nielen ceny pohonných hmôt, ceny energií, ale aj ceny základných potravín. Takisto rastú aj regionálne rozdiely. Počet mladých ľudí, ktorí chcú robiť v zahraničí, neklesá, ale ďalej narastá. Podmienky na život mladých ľudí sa nezlepšujú, ale sa zhoršujú. O chudobe pán premiér za rok a pol nepovedal ani jedno jediné slovo. Preto je potrebné odpútať pozornosť a hľadať a nájsť si, samozrejme, vnútorného nepriateľa. Preto je vnútorným nepriateľom číslo jeden opozícia. Opozícia, ktorá kontroluje, odhaľuje, pripomína, kritizuje. Preto najviac zo všetkého treba zavrieť ústa opozícii. Preto tie reči o vlastizrade, zločinoch, destabilizácii. Preto tie vyhrážky, že zrušíte imunitu ako takú. Preto pozývate poslancov opozície pred Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky po výrokoch evidentne politického charakteru. Preto organizovanie aj takých nočných rokovaní. Preto vypracovanie správy o privatizácii SPP, ktorá prebehla pred mnohými rokmi, ktorú ste kontrolovali z každej strany. A akoby náhodou práve teraz, keď podávame návrh na odvolávanie, práve teraz je potrebné ju znovu kontrolovať. Cieľ je podľa môjho názoru úplne evidentný - zastrašiť opozíciu, za každú cenu jej zatvoriť ústa. Toto je váš mocenský cieľ číslo jeden.

Vaším ďalším najväčším vnútorným nepriateľom, vážená vládna koalícia, a najmä, vážený pán premiér, sú médiá. Je mi to veľmi ľúto, že musím povedať, že slovenský premiér na adresu novinárov používa slovník, ktorý sa nehodí v Národnej rade Slovenskej republiky ani parafrázovať. Toto nie je kritika médií. To je urážanie normálnych ľudí opäť s cieľom umlčať ďalšieho vnútorného nepriateľa.

Pripomeniem, že nie tak dávno nás v tejto miestnosti pán predseda vlády informoval, že musel zorganizovať mimoriadne rokovanie vlády venované brutálnym médiám a psíkovi pani ministerky Tomanovej. Pred pár dňami som zachytili informáciu, že polícia prípad odložila. Odohral sa teda iba v hlavách tých, ktorí neustále hľadajú vnútorného nepriateľa. Slobodné médiá sú však nepriateľom iba diktátorov. Iba diktátorov.

Keďže slovenské médiá sa nezľakli, vláda ich ide zastrašiť prostredníctvom nového tlačového zákona. Aj toto priniesol čas, ktorý uplynul od nášho prvého pokusu o vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Právo na odpoveď politikov je v zákone formulovaná tak, že by sa za to nemusela hanbiť ani najhrubšia komunistická propaganda. Všimol som si, že právo na opravu vzniká, ak bol uvedený skutkový stav alebo fakt nepravdivo. Pri práve na odpoveď podmienka nepravdivosti už uvedená nie je. Stačí, keď sa politik bude cítiť dotknutý. A tak sa tešme na tlač plnú vládnych oznámení a vládnej propagandy.

Vážené dámy, vážení páni, sloboda je zásadný výdobytok, atribút a, samozrejme, aj hodnota demokracie. Považujem za veľmi smutné, keď vláda neodpovedá novinárom, keď predseda vlády bojkotuje mienkotvorný denník, keď médiá sú pre vládu a jej predsedu jedným z najväčších vnútorných nepriateľov, keď premiér chce novinárov pomaly lustrovať, hodnotiť ich kvalitu, pomaly im dávať certifikáty, kto môže písať, kto nemôže písať. A je naozaj veľmi smutné, keď vláda chce ovládnuť aj verejnoprávne médiá a ani sa tým netají.

Podľa môjho názoru sa pán premiér stal nedôveryhodným ústavným činiteľom aj kvôli tomu, akým spôsobom zaútočil na peniaze občanov v dôchodkových správcovských spoločnostiach, vo fondoch, presnejšie povedané. Pán premiér strašil občanov, že kvôli zlým hospodárskym výsledkom dôchodkových správcovských spoločností sú ohrozené ich úspory vo fondoch. Je osobitne znepokojujúce, že predseda vlády v tom pokračuje aj po tom, keď ho kompetentní informovali a poučili, že hovorí nepravdivé veci. V minulom roku takéto jasné stanovisko zaujal guvernér Národnej banky Slovenska. Po Novom roku 14. januára v denníku SME viceguvernér Národnej banky Slovenska pán Barto. Obaja vylučujú analógiu s nebankovými subjektmi, aj ohrozenie vkladov občanov. Vláda však v strašení občanov naďalej pokračuje a snaží sa ich odlákať aj neférovou falošnou kampaňou. K opozícii a médiám teda pribudol aj ďalší vnútorný nepriateľ predsedu vlády - súkromný sektor. A nielen ten v dôchodkovom zabezpečení.

Významné a narastajúce problémy vznikajú v rezorte zdravotníctva. Je normálne, ak socialistická vláda presadzuje socialistické recepty, ale je nenormálne a veľmi znepokojujúce, ak vláda označí investorov, ktorí investovali svoje peniaze do zdravotného poisťovníctva, za výpalníkov. Akú povesť o našej vlasti začína šíriť predseda vlády? Sme krajinou, kde platia pravidlá a zákony, alebo nie sme? Máme všetci rovnaké postavenie pred zákonom? Máme právo sa domáhať svojich práv, ak sme o nich presvedčení?

Aj by som sa opýtal predsedu vlády, ako môže takto urážať investorov? Ale myslím, že v tomto prípade sa pýtať netreba. Pretože, tak ako som povedal, potrebuje vnútorného, a keď bude najhoršie, bude hľadať aj vonkajšie nepriateľa, na ktorého bude váľať zodpovednosť. Myslím, že veľmi praktická otázka je naozaj takáto: Aká je dnes situácia v zdravotníctve? Je lepšia alebo horšia, ako bola včera? Ja to vidím tak, že situácia je horšia a že sa stále zhoršuje. Vláda dokázala urobiť tri, štyri, päť populárnych populistických opatrení, ale nepomohla ani pacientom, ani lekárom, ani nemocniciam, ani zdravotným sestrám. A toľko ich provokovala, toľko im sľubovala. Teraz, samozrejme, treba hľadať vinníka. Myslím, že ho aj pán predseda vlády našiel - súkromné zdravotné poisťovne.

Zoberme si inú oblasť. Všimol som si, že už druhý rok v rozpočte nie sú peniaze na zvýšenie detských prídavkov. Prečo? Odpoveď je naporúdzi: Nie sú peniaze v Sociálnej poisťovni. Treba vyrovnávať deficit Sociálnej poisťovne. A kto je zase vinníkom? No predsa zlé dôchodkové správcovské spoločnosti. Na vine začína byť všetko súkromné. Nakoniec bude na vine pacient, lekár, zdravotná sestra, ba i samotný dôchodca.

Chcem to zopakovať. Dnes sa vnútorným nepriateľom pána predsedu vlády stáva všetko, čo je slobodné, životaschopné, na vláde a jej milodaroch nezávislé. Dnes sú vnútorným nepriateľom vlády nielen opozícia, nielen médiá, nielen súkromné dôchodcovské a poisťovacie spoločnosti, ale aj mimovládne organizácie, súkromné nemocnice, neziskové zdravotnícke zariadenia a ďalšie inštitúcie, ba aj také obchodné reťazce. Chápem, že predsedu vlády trápi rast cien potravín. Chápem, že teraz sa mu nechce behať s košíkom po obchodných centrách. Ale prečo to nerieši tak, ako sľuboval? Prečo uráža obchodné reťazce tým, že ich prirovnáva k obchodníkom s bielym mäsom? Prečo pritom vyslovene klame? Pred voľbami tak nehovoril. Pre voľbami sľuboval napríklad hedžovať ceny. Nepamätáte? Hedžovať ceny. Sľuboval ceny znižovať, ale nie zvyšovať. Myslím si preto, že pán predseda vlády by teda nemal útočiť, ale má riešiť problémy. Myslím, že práve na riešenie problémov dostal mandát.

Takže, dámy a páni, politika vyvolávania nenávisti, zvyšovania napätia a hľadania vnútorného nepriateľa je nielen nedemokratická, nielen bezútešná, ale aj absolútne neperspektívna. Veď sme si ju po roku 1948 dokonale vyskúšali. Preto by sme sa k nej nemali vracať. Práve preto ju treba včas a otvorene pomenovať. Demokracia a sloboda sú omnoho lepšie ako diktatúra a nenávisť. Ešte si to dobre pamätáme: triednu nenávisť, rozdeľovanie spoločnosti, umelé delenie ľudí - a už by sme sa k takýmto praktikám vracať nemali.

Chcem to povedať ešte raz na záver a celkom jasne: Vláda nevie riešiť súčasné problémy, preto si vytvára vnútorných nepriateľov, na ktorých chce zvaľovať príčiny. Vláda nevie riešiť problémy rastúcich cien palív, energií, potravín, sociálne zabezpečenie najmä mladých ľudí, rodín s malými deťmi. Nevie riešiť zadlžovanie nemocníc. Dennodenne vidíme, ako nemocnice nerozumejú, prečo štátna poisťovňa s niekým zmluvu podpíše, s iným zmluvu nepodpíše. Počet rozčarovaných ľudí, ktorí nechápu, aké sú kritériá, aké sú parametre, prečo jeden šancu má, druhý šancu nemá, počet takýchto ľudí narastá. Vláda nevie riešiť odchod mladých lekárov a zdravotných sestier do cudziny. Nevie efektívne čerpať peniaze z európskych fondov, nevie robiť efektívnu a jasne hodnotovo orientovanú zahraničnú politiku.

Preto podľa môjho názoru a presvedčenia zvyšuje napätie, rozdeľuje krajinu a vytvára si vnútorných nepriateľov na čele so zlou opozíciou. Vláda nevie riešiť súčasné problémy a nemá žiadnu víziu do budúcnosti. Toto je jej problém! Nie zlá opozícia, zlé médiá, zlé poisťovne, zlé reťazce a ďalšie.

Obávam sa, že najmä preto organizuje nočné rokovania tohto typu, tak neobvyklé a nenormálne pre demokratickú spoločnosť. Radi sa porovnávame. Často sa nás na to pýtajú voliči, médiá. Tak sa porovnajme s najbližším - s Českou republikou. Vlani za necelý rok čelila vláda Mirka Topolánka dvom pokusom o vyslovenie nedôvery. Ak sa nemýlim, bola vymenovaná 9. januára 2007. Prvý pokus sa odohral už 20. júna 2007, ale schôdza nebola v noci, začala sa ráno o 9.00 hodine 20. júna. Druhý pokus o vyslovenie nedôvery sa odohral 4. decembra minulého roka. Opäť sa schôdza nekonala v noci, ale začala sa o 14.00 hodne. Ani v jednom, ani v druhom prípade sa po 20.00 hodine nerokovalo. Myslím, že toto je normálne. A to, čo zavádzate vy, normálne nie je.

Rovnako je v demokracii nenormálne, keď vláda kritizuje opozíciu a útočí na opozíciu. Predpokladám, že z veľkej časti tomu bude aj dnes, aj keď poslanci vládnej koalície sálu opustili. Preto chcem, a aj napriek tomu chcem povedať celkom jasne, že takúto hru sme odmietali a nebudeme ju hrať ani dnes, pretože je to nenormálne. Budeme vám trpezlivo pripomínať základnú pravdu: Politickú zodpovednosť vyvodili občania v parlamentných voľbách. Občania rozhodli, že najväčšou a vládnou stranou sa stala strana SMER. My to rešpektujeme. Občania ale rozhodli, že najväčšou opozičnou stranou sa stala SDKÚ - DS, a to, prosím, zase rešpektujte vy, predstavitelia vlády. Z toho vyplýva, že máme nielen právo, ale najmä zodpovednosť kontrolovať, a keď to vidíme tak, ako vidíme, aj kritizovať vládu. Takéto rozdelenie zodpovednosti je normálne a demokratické. Dobré pre ľudí, zdravé pre spoločnosť. Upierať opozícii právo na kontrolu a kritiku je, naopak, choré a nenormálne.

V tomto duchu teda, dámy a páni, a v tomto zmysle chceme viesť rozpravu počas mimoriadnej schôdze. Očakávam, že pán predseda vlády nám odpovie na otázky, že nám dá odpovede, na ktoré, na niektoré čakáme veľmi dlho, na otázky, ktoré som sám sformuloval, ale ktoré sformulujú nepochybne ešte panie poslankyne a páni poslanci z klubov, zdá sa, iba slovenskej opozície.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý ako určený spravodajca z gestorského výboru nás bude informovať o priebehu prerokovania návrhu vo výboroch.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení ministri vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som uviedol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 543 z 18. januára 2008 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem uvedených v tejto správe s termínom prerokovať ihneď. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pripraviť na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch, po prvé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh neschváliť prijal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Neprijaté platné uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky sú nasledovné: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, zahraničný výbor, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Neprerokovanie návrhu Národnej rady Slovenskej republiky: neprerokoval Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, ktorý nebol uznášaniaschopný.

Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 254 z 21. januára schválil správu výborov Národnej rady k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky. Určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov. Výbor ho poveril predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Z uznesení výborov nevyplývajú žiadne pripomienky a požiadavky a návrh uznesenia je uvedený v prílohe tejto správy.

Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy programu dnešnej schôdze prihlásili za kluby SDKÚ - DS pán Pavol Frešo, za Stranu maďarskej koalície pán poslanec Pál Csáky, za SMER - sociálnu demokraciu pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž. Ďalej sa písomne do rozpravy prihlásili páni poslanci Štefanec, Tkáčová, Fronc, Ivančo, Ivan Mikloš, Pado, Vášáryová a Slafkovský. Ešte predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Frešovi, ktorý vystúpi za klub SDKÚ - DS, požiadal o slovo podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý nás bude informovať o stanovisku vlády.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda vlády, páni ministri, dovoľte, aby som predniesol stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.

Vzhľadom na to, že sa tešíme svetovému rýchlostnému rekordu v počte odvolávaní na jeden mesiac, myslím, že najbližšie tie stanoviská môžeme začať robiť pomaly cez kopírku, aby sme ušetrili životné prostredie, lebo dôvody sú notoricky opakované, jedny a tie isté dookola. Napriek tomu v rámci kultúry, ktorú my vyznávame, dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu aj podrobnejšie.

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 21. januára 2008 prerokovala návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podala návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi a podľa § 17 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadala o zvolanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky vníma tento návrh ako legitímne právo opozície, avšak po vyslovení dôvery vláde Slovenskej republiky v súvislosti so schválením vládneho rozpočtu, vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a vzhľadom na to, že Národná rada dňa 6. decembra 2007 prijala uznesenie č. 656, ktorým nevyslovila nedôveru predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi, považuje vláda Slovenskej republiky tento návrh skupiny opozičných poslancov ako prejav snahy destabilizovať činnosť orgánov výkonnej moci v citlivom období prípravy Slovenskej republiky na vstup do eurozóny.

Vláda Slovenskej republiky uznesením z 21. januára 2008 vyslovuje nesúhlas s uvedeným návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodov, že argumenty uvedené v návrhu nezodpovedajú skutočnostiam, sú tendenčné, nesprávne, nepravdivé a vo svojej podstate ani nesmerujú voči predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Jediný relevantný dôvod v návrhu skupiny poslancov má spočívať v problematickom prevode náhradných pozemkov uskutočnenom počas funkčného obdobia generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Františka Hideghétyho, nominanta vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý bol vo svojej funkcii od 6. 2. 2003 do 25. 5. 2007 - čo ste si uvarili, ako sa hovorí.

Dňa 30. januára 2007 bol prijatý do pracovného pomeru na Slovenskom pozemkovom fonde Branislav Bríza, ktorý bol zároveň týmto dňom poverený Františkom Hideghétym výkonom funkcie námestníka generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu. Vláda Slovenskej republiky uzneseniami z 24. januára 2007 č. 68 a 69 vymenovala predsedu, podpredsedu a členov Správnej rady Slovenského pozemkového fondu a predsedu a podpredsedu členov Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu. Správna rada bola uvedená do funkcie ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky 16. mája 2007. Na tomto zasadnutí odvolala Františka Hideghétyho z funkcie generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu a vymenovala do tejto funkcie generálneho riaditeľa Miroslava Šebeka.

Po zriadení nových orgánov Slovenského pozemkového fondu sa vec sporných prevodov pozemkov stala ich trvalou agendou, a to aj s personálnymi dôsledkami. Branislav Bríza bol z funkcie námestníka generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu odvolaný ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky dňa 22. novembra 2007. Táto personálna zmena sa diala na podnet predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica. Predseda vlády Slovenskej republiky teda začal vo veci problematických prevodov pôdy vo Veľkom Slavkove konať bezodkladne. Výsledky svojho konania dokumentoval viacerými verejnými vystúpeniami, a ako už bolo uvedené, bola vyvodená personálna zodpovednosť voči námestníkovi generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Branislavovi Brízovi.

Predseda vlády Slovenskej republiky taktiež podal podľa príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi návrh na odvolanie ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorý niesol v uvedenej veci politickú zodpovednosť. Prezident Slovenskej republiky tento návrh dňa 27. novembra 2007 akceptoval a následne vymenoval novú ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Taktiež vláda prijala na návrh predsedu vlády Slovenskej republiky dňa 28. novembra 2007 uznesenie č. 1015, ktorým pozastavila prevody pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, a to vzhľadom na pretrvávajúce problémy v Slovenskom pozemkovom fonde - netransparentné prevody pozemkov v poslednom období a taktiež podozrenia z podobných praktík v minulosti. Tieto opatrenia prijala za účelom prípravy legislatívnych zmien, ktoré by zabezpečili transparentnosť, efektívnosť a dôveru verejnosti v činnosti Slovenského pozemkového fondu. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky zriadilo pracovnú skupinu, ktorá identifikuje problémy a navrhne riešenia v podobe legislatívnych zmien. V nadväznosti na vyššie uvedené vláda Slovenskej republiky dňa 16. januára 2008 rozhodla o odvolaní všetkých členov Správnej rady a Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu.

Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico taktiež v uvedenej záležitosti zabezpečil odovzdanie všetkých podkladov Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Všetky uvedené opatrenia pokladá vláda Slovenskej republiky za dostatočné a vykonané v primeranom časovom horizonte. Z uvedených dôvodov vyslovuje s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi nesúhlas.

Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som ešte pridal niekoľko postrehov. Predovšetkým myslím, že uplynulé obdobie, ktoré bolo ešte pred prvým návrhom na odvolanie, bolo sprevádzané mnohými tlačovými konferenciami, kde senzačným a teatrálnym spôsobom boli predkladané rôzne informácie, ktoré sa vzápätí ukázali ako úplne nepravdivé. Ak nám niekto chce kázať o morálke, mal by mať v sebe aspoň toľko chlapskosti, že v prípade, že vie, že nehovoril pravdu, že sa ako rovný chlap dokáže postaviť a ospravedlniť. To sa však nestalo.

Pán predseda Dzurinda, nestalo sa, že by ste v sebe našli tú odvahu a morálnu silu, aby ste niekedy si priznali, že ste sa mýlili, a veľmi tvrdo ste sa mýlili. A to, že tie informácie sú z väčšej časti nepravdivé, v ďalšej časti sú zavádzajúce a z tej poslednej sú klamlivé, je len vec, ktorá sprevádza aj váš návrh na odvolanie a vyslovenie nedôvery pánu predsedovi vlády.

Pamätám si tlačové konferencie, ktoré keď kauza okolo pozemkov naberala na obrátkach, keď vláda vždy urobila o krok rýchlejšie a skôr žiadosť, ktorú neskôr opozícia žiadala. Pamätám si, že keď sa podal návrh na odvolanie pána Brízu, prišla žiadosť, aby sa odvolal. Keď sa odvolával minister Jureňa, takisto bola to jedna zo žiadostí opozície. Keď sa zabránilo, aby sa prevody dostali do rúk novej firmy, čo sa stalo a vrátili sa v podstate do stavu, ktorý dnes je pôvodný a šetrí sa celý ten problém, aj to sa stalo. A dokonca môžeme hovoriť, že vláda aj na ďalšie obdobie zastavila prevod pozemkov. Čiže to, ako rýchlo reagovala a ako bola schopná vláda a predseda vlády vysporiadať sa s týmto problémom, na Slovensku nemalo predtým, predovšetkým v minulých vládach, obdobu. Pamätáme si, koľko udalostí muselo nastať, aby jednotliví členovia vlády Mikuláša Dzurindu svoj post opustili.

Rád by som povedal, že vyzývate na odpovede na niektoré otázky, ale do určitej miery začínate trpieť akousi politickou schizofréniou. Na jednej strane chcete, aby sme odpovedali na otázky, a na druhej strane, keď odpovedáme na hodine otázok, aj pán predseda vlády, dôsledne, tak sa vám to nepáči. Chcete skracovať čas na odpovede na otázky na tri minúty a na druhej strane žiadate, aby ste mali čas a priestor na odpovede na otázky. Zistil som, že vy vlastne nechcete, čo chcete. U vás sa iba prejavuje vlastne abstinenčný príznak nedostatku moci, ktorý sa vlastne objavuje týmto spôsobom (potlesk), že máte pocit, že neustálym zvolávaním schôdzí na odvolávanie predsedu vlády sa možno ten stav vnútornej frustrácie zlepší. (Potlesk.)

Ja by som sa chcel opýtať, kto má právo na jednej strane nám hovoriť, čo môžeme a čo nemôžeme hovoriť, keď na druhej strane nás za to chce kritizovať, že sme si dovolili povedať nejaký svoj názor, a v tej istej minúte nás kritizujete, že kde berieme tú drzosť niečo povedať? Čiže porozumel som tomu tak, ako to bolo v predošlých ôsmich rokoch, vy máte právo hovoriť a my máme právo mlčať. Pretože to bolo v tom vašom prejave.

A keď sme pri vnútorných nepriateľoch. Nepamätám si, že za našej vlády by bol odpočúvaný denník. Ten mienkotvorný, o ktorom hovoríte. To si pamätám, že bolo za vašej vlády. (Potlesk.)

Pokiaľ si takisto pamätám, tak vnútorný nepriateľ tu jeden existoval. Veď sa vám kvôli tomu rozpadla vláda. Čiže kto je väčší majster v hľadaní vnútorných nepriateľov, v hľadaní intríg a v hľadaní, ako destabilizovať situáciu? Nuž, pán predseda SDKÚ Dzurinda, myslím, že vy.

A preto si myslím, že s vaším návrhom nie je možné súhlasiť. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP