Pátek 30. listopadu 2007

Štvrtý deň rokovania

16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

30. novembra 2007 o 9.00 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vítam na rokovaní pána ministra financií, vítam aj zástupcu spravodajskej skupiny a o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali páni poslanci Peter Dubravay a Štefan Zelník.

Budeme pokračovať rozpravou o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Ďalšou riadne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, cesta bola zlá, takže som trošku zadychčaná, lebo som chcela stihnúť zasadnutie. No, chvíľočku ešte. (Hlasy v sále.) No, buďte taký zlatý, dobre mi to padne. Takže, nie... (hlas v sále), ja viem, že, už som v pohode.

Prostredníctvom výdavkov zo štátneho rozpočtu vláda realizuje svoje programové vyhlásenie pri dodržiavaní zásad efektívnosti a hospodárnosti. V kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky sa predpokladajú výdavky vo výške 55,5 mld. Sk. Je to o 4 mld. viac ako v roku 2007, rast je teda o 8 %.

Rozhodujúcu časť kapitoly ministerstva školstva predstavujú výdavky na regionálne školstvo a mládež. Navrhované výdavky sú súčasťou programu Národný program výchovy a vzdelávania mládeže. Po odpočítaní finančných prostriedkov v sume 120 mil. Sk (ďakujem) na podporu aktivít mládeže vo voľnom čase zostávajú v rozpočte kapitoly pre regionálne školstvo finančné prostriedky vo výške 36,2 mld. Sk. Medziročne vzrástli o 4,4 %. Výskum a vývoj je financovaný z viacerých zdrojov. Celkovo sa má na tento účel vynaložiť 8,7 mld. Sk. Takmer polovica z týchto prostriedkov je sústredená v kapitole ministerstva školstva, kde sa využíva na vysokoškolskú vedu a techniku, úlohy výskumu a vývoja a ďalšie prostriedky vyčlenené v iných kapitolách.

Predpokladá sa, že na vysoké školy sa vynaložia prostriedky z celkových verejných zdrojov, teda nie iba z kapitoly ministerstva školstva vo výške 13,9 mld. Sk. V kapitole ministerstva školstva je pre vysoké školy rezervovaných 13,04 mld. Sk. Podiel verejných výdavkov vysokých škôl na HDP predstavuje 0,7 %.

Na porovnanie. V roku 2007 to bolo 0,67 %. V roku 2006 to síce bolo 0,76 %, ale ak si premietneme včerajšie vystúpenie pani poslankyne Smolkovej, na rok 2006 bol plánovaný deficit verejných financií vo výške 4,2 % z HDP. Ten rok skončil nakoniec deficitom 3,7 %. A to sa pritom do deficitu v tomto roku nezarátaval deficit Sociálnej poisťovne.

Na rok 2008 kvôli plneniu maastrichtských kritérií je plánovaný deficit verejných financií vo výške 2,3 % z HDP, pričom do tohto deficitu, všetci dobre vieme, sa zarátava 1,3 % deficitu Sociálnej poisťovne a pre úplnú korektnosť uvediem ešte jeden fakt. Vo výdavkoch na rok 2006 boli zahrnuté aj položky, ktoré v rozpočte ministerstva školstva nemali byť zahrnuté. Konkrétne 0,5 mld. Sk tam bolo začlenených na cyklotrón.

Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie priblížia úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Podiel hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3 % HDP, klesne do roku 2010 na úroveň 29,7 % HDP.

Je možné konštatovať, že vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a, naopak, klesajúci schodok verejné financie znižujú finančné bremeno budúcich generácií a na tom by malo zodpovednej vláde záležať. Zvýšená pozornosť je teda v rozpočte venovaná aktívnej práci s verejným dlhom.

Rozpočet v roku 2008 považujem za prelomový, spĺňa maastrichtské kritériá a nie je to jednoduché aj kvôli vysokému deficitu Sociálnej poisťovne. Disponibilné zdroje sú alokované podľa priorít, ktoré korešpondujú s problémami Slovenska a podarilo sa to dosiahnuť v nízkej daňovej zaťaženosti právnických, fyzických osôb. Toto nie je len môj názor, je to názor viacerých slovenských ekonómov. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jozef Rydlo.

Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

J. Rydlo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, pán minister, pán predkladateľ, slávna snemovňa, druhá Ústava Slovenskej republiky v čl. 73 ods. 2 nás poslancov definuje ako zástupcov občanov a k tomu dodáva: "Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Myslím, že toto by sme mali mať pred očami vždy a najmä vtedy, keď sloboda, ktorú nám zaručuje ústava, vedie nás k stretom v predkladaní vlastných náhľadov a ešte viac v zdôrazňovaní programových bodov politickej strany alebo hnutia, ktoré nás kandidovalo na túto úlohu zástupcov ľudu. Lebo spoločenstvo občanov Slovenskej republiky tvorí dvakrát toľko ľudí, než je počet tých, ktorí hlasmi sme boli zvolení. Keby sme tu mali brániť každý iba záujmy a programy našich politických subjektov, spreneverili by sme sa tomu, čo je našou hlavnou úlohou, ktorú nám ukladá ústava.

Už rímski senátori, ktorí predstavovali tiež rozdielne záujmové skupiny, mali aj do mramoru vyryté heslo: Salus patriae suprema lex. Voľne preložené: Najvyšším zákonom musí byť blaho všetkých občanov. Toto je jediný princíp, ktorý môže a mal by vytvoriť spoločnú platformu, ktorá nijako nevylučuje rozdielnosť náhľadov a akcentovanie rozdielnych programových bodov, ale poskytuje možnosť predkladania objektívnych argumentov kultúrnou formou, ktorá môže presvedčiť potrebnú väčšinu na realizovanie toho, čo občania naozaj potrebujú, čo si žiadajú a čo od nás očakávajú.

Zmeniť vlastný náhľad v nepodstatnej veci pod vplyvom presvedčivého argumentu neznamená žiadnu prehru ani slabošský ústupok, ale poskytuje dôkaz o zodpovednom prístupe k veci, teda o intelektuálnej kvalite a etnickom postoji, ktorý by mal charakterizovať zástupcov ľudu.

V programovom vyhlásení prvej vlády Roberta Fica sa mi páči mnoho dobrých úmyslov i predsavzatí, pochopiteľne, kde čo mi v ňom aj chýba, nič nie je dokonalé, veď i ono je len dielom ľudských rúk.

To isté môžem povedať o predkladanom rozpočte na rok 2008. Je vyrovnaný, pretože euroidolatriou je posadnutá nielen opozícia, ale aj koalícia, obsahuje mnoho dobrých úmyslov i očakávaní, pochopiteľne, kde čo mi v ňom aj chýba, aj keď je vari najlepší z možných, nie je dokonalý, veď rozpočet je len dielom ľudských rúk.

Okrem explicitnej starostlivosti o pestovanie dobrých vzťahov medzi štátom a cirkvami či pozornosť voči Slovákom v zahraničí a zahraničným Slovákom zvlášť oceňujem úsilie tejto vlády v oblasti vzdelanosti, ktorá jediná je skutočnou zárukou dobrobytu všetkých občanov Slovenska, pretože investícia do vzdelanosti je jedinou investíciou zaručujúcou budúcnosť.

Štátny rozpočet. Dovoľte mi ten exkurz do histórie Slovenskej republiky v rokoch 1940 až 1944. Vyčleňoval pre ministerstvo školstva a národnej osvety, vtedy nebolo osobitné ministerstvo kultúry, 16,55 % celkových výdavkov pre štátnu správu.

V rokoch 2004 až 2005 štátny rozpočet vyčlenil pre ministerstvo školstva a ministerstvo kultúry spolu 13,69 % celkových výdavkov pre štátnu správu.

Tento rozdiel 2,86 % v prepočte na dnešnú menu by znamenal približne 9 mld. korún. Ale ak sa berie do ohľadu stav obyvateľstva, necelé tri milióny prvej Slovenskej republiky a takmer päť a pol milióna dnes, tak by tých miliárd, o ktoré je ukrátené dnešné slovenské školstvo, kultúra a veda v pomere k tomu, čo na tento pre národ najdôležitejší sektor verejného života dokázala nájsť prvá Slovenská republika, malo byť približne dvakrát toľko, teda asi 17 až 18 mld. korún. Myslím, že by potom situácia slovenského školstva, kultúry aj vedy vyzerala ináč, ako ju dnes tu vidíme.

Ak však chceme byť ešte bližšie k objektívnym danostiam, nemali by sme zabúdať, že za prvej Slovenskej republiky na vysokých školách študovalo asi 4 500 študentov, zatiaľ čo dnes je ich okolo 150-tisíc, to znamená približne 30-krát toľko.

Slávna snemovňa, nedajme sa podmieňovať mienkami niektorých masových komunikatívnych prostriedkov, predovšetkým zahraničných, ktorých redaktori často nevedia, ani kde Slovensko leží. Ak sme sledovali medzinárodnú tlač, podľa niektorých jej komentárov naša vládna koalícia bola predstavovaná vo všetkých možných farbách a nechýbali aj apokalyptické prognózy veľmi podobné tým z roku 1992, keď sa vôľou slovenského národa mala obnoviť historická štátnosť Slovenska.

Krátkych pätnásť rokov dokázalo, že to neboli Slováci, ktorí sa mýlili, ale že si dokážeme vládnuť celkom podobne, ba v niečom aj lepšie než celý rad iných porovnateľných štátov. Som presvedčený, že súčasná vládna koalícia dokáže zachovať, čo sa doposiaľ vytvorilo pre spoločné dobro občanov Slovenskej republiky, opraviť to, čo si opravu vyžaduje a pokračovať v budovaní a upevňovaní tej štátnosti, ktorá je conditio sine qua non - absolútne nutnou podmienkou zachovania národnej identity a zveľaďovania prosperity všetkých obyvateľov nášho štátu.

Rozpočet 2008 vychádza z programového vyhlásenia vlády tejto koalície a odráža programy troch rôznorodých politických subjektov, ktorých podstatné zámery sociálnej spravodlivosti pre najširšie vrstvy občanov s osobitným ohľadom na povážlivo rastúce percento tých, ktorých niektoré nedomyslené alebo bezcitné reformy predchádzajúcej vlády uvrhli do životných podmienok chudoby a biedy, ako aj zvýšenej pozornosti pre nezodpovedne zanedbávané sektory vzdelávania, kultúrnej tvorby a pestovania historických hodnôt našej národnej identity, našli tu prepotrebnú spoločnú platformu a bude len vecou poctivej spolupráce, ku ktorej koalícia pozvala, napokon, aj opozičné politické subjekty realizovať to, čo dnes občania Slovenskej republiky potrebujú a nástojčivo vyžadujú.

Pápež Ján Pavol II. veľmi dobre poznal ľudskú slabosť aj medzi verejnými činiteľmi, ktorí sú vystavení nespočetným príležitostiam vychutnávať moc a držať sa jej až po nerozumnú zotrvačnosť, ktorá škodí nielen ich zoskupeniu, ale neraz i celému národu. Vedel, že moc možno ľahko zneužiť na egoistické presadzovanie nekalých vlastných a straníckych záujmov, na nečestné obohacovanie sa korupčnými aférami až po kolosálne okrádanie celého spoločenstva, na protizákonné ovplyvňovanie súdnictva a jeho orgánov a na mnohé iné netransparentné a nespravodlivé činy.

V stati, ktorou pápež odpovedá na otázku, aké možnosti a akú zodpovednosť má Taliansko v tejto perspektíve, zdôrazňuje presne to, čo opätovne vyslovil aj v našom Slovensku, ktoré navštívil štyri razy. Opakujem, štyri razy navštívil Slovensko. Že totiž máme veľa toho, čo môžeme ponúknuť Európe. V tomto ohľade však neváha nás upozorniť, že v Európe sa prejavujú aj snahy oslabiť niektoré štáty, čo je nebezpečné aj pre samu Európu. Nesmieme si pritom nevšímať najmä tendenciu ignorovať kresťanstvo, ktorá sa prejavuje stále zrejmejšími spôsobmi.

Pod zámienkou neutrálneho stanoviska voči hodnotám sa presadzujú postiluministické modely života. Odráža sa to aj v niektorých opatreniach európskych inštitúcií. V evidentnej protive k zámerom zakladateľa Európskej únie Alcidea de Gasperiho, Konrada Adenauera a Roberta Schumanna určité mocenské zoskupenia, ktoré dnes dirigujú smerovanie v EÚ, zdá sa, že sa snažia zredukovať význam jej existencie a jej pôsobnosti na jednoduché ekonomické a sekularistické rozmery.

Dedičom národných hodnôt - a dedičmi par excellence sú všetci členovia tejto slávnej snemovne - pripadá preto úloha brániť pre celú Európu dejinami zdedené náboženské a kultúrne poklady. Čoskoro po rozpade premoci komunizmu začali sa ozývať hlasy, že už nie je potrebné organizovať politické sily kresťanskej orientácie. Je to veľmi zmýlený pohľad na súčasnú situáciu, lebo ak pôsobenie kresťanských laických zoskupení v spoločenskej aj politickej sústave podstatne prispelo k odporu voči všetkým formám totalitarizmu až po zrútenie komunistických systémov, tak práve teraz je ich pôsobenie prepotrebné, aby dokázali vo formujúcom sa širšom spoločenstve presadzovať kresťanské kultúrne tradície tak v sociálnej, ako aj v politickej rovine.

Tak ako minuloročný, aj tohtoročný rozpočet odráža programy troch slovenských politických subjektov SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudová strana, ktoré sú etablované politické subjekty doma a nechýba im akreditácia ani v zahraničí.

Z tohto fóra ako poslanec Slovenskej národnej strany chcem zopätovať svoju prosbu tým, čo na adresu najstaršej politickej strany Slovákov používajú neadekvátne kvalifikatívne adjektíva, aby láskavo vzali na vedomie prostú historickú skutočnosť, že z tejto najstaršej politickej strany Slovákov - či sa to už niekomu páči, alebo nie -, sa od jej založenia v roku 1871 odvíjajú korene všetkých slovenských politických strán i slovenského politického myslenia: bez SNS by nebolo ani Česko-Slovenskej republiky, ani prvej, ani druhej Slovenskej republiky. Dnes je Slovenská národná strana pevným článkom vládnej koalície na Slovensku a v zahraničí rešpektovaným politickým subjektom, ktorý ako pridružený člen Únie pre Európu národov, demokraticky zastúpenej v Európskom parlamente má svojich partnerov v členských štátoch Európskej únie a v budúcich eurovoľbách bude mať aj svojich zástupcov v Európskom parlamente, pretože chce, aby Európska únia bola pre ľudí, pre národy a pre štáty, aby sa malé národy a štáty neutopili v európskom superštáte, ale aby Európska únia, a teda jej riadny členský štát Slovenská republika mohol nielen pestovať, ale aj zachovávať tie základné piliere, na ktorých vyrástla aj Európa, aj Slovensko: pilier národov, pilier sociálnej solidarity, pilier kresťanský.

Autor Jozefa Maka, Martina Hrančoka, Smelého Zajka, Budkáčika a Dubkáčika spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, niekdajší doživotný správca Matice slovenskej, ktorého prízrak komunizmu vyhnal zo slovenskej vlasti, aby zložil kosti ako utečenec, beženec, človek "bez vlasti" u protinožcov, ani v najťažších chvíľach svojho života nestrácal nádej, keď napísal: "Lepšie zažíhať svetielko, ako preklínať tmu."

Z tejto perspektívy ďakujem všetkých doterajším slovenským vládam za všetko to, čo pozitívne urobili pre bonum comune, pre spoločné dobro nášho národa i všetkých obyvateľov Slovenska. Pätnásť rokov nášho obnoveného štátu je nezanedbateľný časový úsek v našich najnovších dejinách - stali sme sa rovnocenným, rešpektovaným aj obdivovaným členom medzinárodného spoločenstva. S pohnutím v duši som sa o tom osobne mohol presvedčiť práve pred niekoľkými dňami v Ríme, keď som viedol delegáciu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky - ja, niekdajší exulant, beženec, ktorý sa v Taliansku učil, čo je to sloboda, čo je to demokracia, čo je to il senso dello Stato, zmysel pre štát, zodpovednosť za veci verejné. Slová uznania na adresu Slovenska, Slovenskej republiky boli jedným z najkrajších okamihov môjho života.

V demokracii parlamenty, vlády, ministri prichádzajú a odchádzajú, prijímajú sa lepšie i horšie rozpočty. Aj tieto sa každý rok menia, pretože demokraticky zápolíme, kto to vie urobiť lepšie - štát však zostáva, zostáva aj spoločenstvo občanov, ktorým predstavitelia štátnej moci majú slúžiť.

Vypočul som si mnoho pozitívnych i mnoho negatívnych slov na adresu predkladaného rozpočtu. Tomáš Garrique Masaryk zvykol hovoriť: "Demokrace, tož diskuse." Pozývam ku kladnému hlasu o predloženom rozpočte nášho štátu všetky poslankyne a všetkých poslancov tejto slávnej snemovne. Uskutočňujeme to, čo dnes občania Slovenskej republiky potrebujú, nástojčivo vyžadujú a očakávajú: službu spoločnému dobru, solidaritu. A ako to povedal jeden z našich slávnych predchodcov: nič pre seba, všetko pre národ.

Nech nám v tom Všemohúci Boh pomáha.

Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám - čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Rydla sa prihlásila pani poslankyňa Mária Sabolová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, počúvala som vaše vystúpenie, ale trošku mi chýbal kontext s rozpočtom Slovenskej republiky na rok 2008. Môžem s mnohým s vami súhlasiť, podčiarknuť aj desaťkrát, ale očakávala by som toto vystúpenie, ak by tu bol už návrh na vyslovenie dôvery tejto vláde, že potrebujete vysloviť aj tento svoj občiansko-spoločensko-politický, kultúrny, aj teda z vášho pohľadu, tak ako vás vnímam samotná, osobný názor, ale očakávala som, že za Slovenskú národnú stranu sa vyjadríte k rozpočtu a vyjadríte sa možno aj k tej kapitole, ktorá z toho vášho príspevku by mohla byť zaujímavá, a to je možná kultúra, viac zdrojov pre kultúru, viac zdrojov pre vzdelanie, viac zdrojov na to, aby sme mohli tento kontext, ktorý ste vy teraz predniesli v Slovenskej republike, uplatňovať.

Ale tak, ako vládne táto vláda, tak, ako sa správa v poslednom období, nenasvedčuje ani máčny mak, žeby jej išlo o spoločné dobro, aby išlo o záujem občana. A toto ma veľmi mrzí, že bolo by dobré, aby sme nemali vystúpenie pre vystúpenie, ale aby sme mali vystúpenie preto, aby sme charakterizovali situáciu v štáte a správali sa ako politici, lebo tu sme v parlamente ako politici.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať? Zapnite, prosím vás, pána poslanca Rydla. Musíte sa hlásiť. Nech sa páči. Máte priestor.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem, pani poslankyňa Sabolová, za vašu pertinentnú poznámku. Nie je mojím zvykom vystupovať v číslach, v percentách a v určitej miere môžem aj s tým, čo ste povedali, súhlasiť.

Ako som povedal, vlády, ministri, parlamenty, rozpočty prichádzajú, odchádzajú. Táto vláda predložila jeden rozpočet. Ak bude prijatý, bude prijatý. Ak nebude prijatý, nebude prijatý. A ak budúca vláda urobí lepší rozpočet, a ak bude prijatý, tak bude tá vláda vládnuť. Ak nebude prijatý, bude musieť urobiť iný.

Ja s vami súhlasím, že na kultúru, na školstvo, na vzdelanie, na vedu by sme mali vydávať omnoho viac prostriedkov. Napokon, keď sme boli chudobní a menší, tak sme vedeli vydávať viac peňazí, viac prostriedkov, ako vydávame teraz. Ale myslím si, že je to aj o politickej, aj o štátnej kultúre tej ktorej garnitúry, ktorá vládne. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej prihlásený do rozpravy je pán Dušan Jarjabek. Konštatujem, že nie je v sále, čiže stráca poradie. A ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Martin Pado. Martin Pado sa vzdáva. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gyula Bárdos. Nevidím ho v sále, čiže stráca poradie. Ďalším prihláseným je Ivan Mikloš. Tiež ho nevidím v sále. Stráca poradie. Ďalej pani poslankyňa Jana Vaľová. Nie je prítomná. Stráca poradie. Ďalej pán poslanec Tibor Bastrnák. Ten je prítomný a ide vystupovať.

Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor v rozprave.

T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, vážený pán minister, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo na schválenie návrh rozpočtu na rok 2008.

Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k predloženému návrhu rozpočtu pre rezort zdravotníctva. Musím konštatovať, že na prvý pohľad rozpočet v kapitole ministerstva zdravotníctva vyzerá optimisticky, ale len na prvý pohľad.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení pre oblasť zdravotníctva zaviazala, že, citujem: "Vláda považuje zdravotníctvo za jednu zo svojich priorít. Vláda zabezpečí princíp solidárnosti v zdravotníctve. Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy. Vláda zabezpečí, aby verejné výdavky na zdravotníctvo vyjadrené v percentách z HDP mali rastúcu tendenciu.

Môžem len konštatovať, že už v roku 2007 vláda nenaplnila svoje programové vyhlásenie, keď zvýšila platby za poistencov štátu len na prvé štyri mesiace. Úhradu vyšších platieb v nasledujúcich mesiacoch podmienila prijatím takých racionalizačných opatrení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré zabezpečia dostatok finančných prostriedkov na úhradu vyššej platby štátu.

Opatrenia neboli prijaté, a tak vláda najjednoduchším spôsobom problém vyriešila. Ďalej vyššie platby neplatila. Tak sa do zdravotníctva nedostalo zhruba 4,1 mld. Sk. Namiesto peňazí však pán minister zdravotníctva predložil vláde a verejnosti materiál, v ktorom poukázal na zadlženosť zdravotníckych zariadení. Dlh za prvý polrok 2007 vzrástol oproti roku 2006 o 546 mil. Sk. Na výšku dlhu pôsobilo nedofinancovanie rezortu prostredníctvom platby štátu, ako aj neprijatia takých opatrení, ktoré by systémovo riešili otázku zdrojov ich efektívneho využitia v kvalitnom zabezpečení zdravotnej starostlivosti.

V tomto roku prichádza vláda s takzvaným ústretovým riešením zvýšiť platbu štátu za poistencov štátu vo výške 4,5 %. Ak vláda naozaj považuje zdravotníctvo za jednu zo svojich priorít, mala prísť minimálne s návrhom zvýšených platieb poistného za skupinu poistencov štátu na úrovni 5 %, čo by prinieslo už v roku 2008 ďalších 3,3 mld. Sk. Tým by vláda ukázala, že jej programové vyhlásenie je pre ňu záväzné a má snahu, prioritu zdravotníctvo riešiť.

Musím konštatovať, že ani navýšenie platby za poistencov štátu problémy v zdravotníctve nevyriešia, naopak, zdravotníctvo progresívne bez prijatia systémových opatrení sa bude zadlžovať, čím sa, pochopiteľne, zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti a bezpochyby efektívnosť a kvalitatívna úroveň. Dôsledok takejto progresie je jednoznačný. V prvom rade nespokojnosť pacienta, nespokojnosť poskytovateľov a ich odchod do motivačného prostredia do zahraničia.

Proklamatívne racionalizačné opatrenia ministerstva zdravotníctva sú iba akýmsi záchvatom riešiť tieto problémy. Tým, že hovorím záchvatom, zdôrazňujem, že ide o nekoncepčné, nesystémové operatívne riešenie čiastkových oblastí bez ich systémovej previazanosti a bez jasnej koncepčnosti. Všetko sa to deje ako v oblasti liekovej politiky, tak v oblasti ekonomizácie zdravotníckych zariadení, sprehľadnenia vzťahov a finančných tokov, ako aj v extenzívnom krytí zdravotníckych činností z nepostačujúcich zdrojov z verejného zdravotného poistenia.

Vláda sa dostala do protirečenia v proklamácii a v konaní, a to tým, že súc si vedomá nedostatku zdrojov, neprijíma razantne systémové zmeny a necháva sa učičíkať prozaickými opatreniami ministerstva zdravotníctva, ktoré majú viac proklamatívny ako efektívny charakter.

Vláda svojimi opatreniami deformovala a degradovala efektivitu využívania zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. Ministerstvom deklarované úspory v liekovej politiky sú zavádzaním občanov a neserióznym proklamovaním niečoho, čo by malo uspokojiť vládu. Nepreukázalo sa, že zmeny kategorizácie a zníženia DPH na lieky budú znamenať znížené náklady. V skutočnosti sa náklady zvýšili a podľa analýz z údajov zdravotných poisťovní cena ovplyvňovala náklady na lieky výraznejšie ako ich spotreba. Predpokladom znižovania nákladov na lieky je znižovanie ich spotreby reguláciou. Pripravovaná degresívna marža nebude znamenať taký efekt, aký pán minister predkladá verejnosti.

Postupne sa v zdravotníctve presadzuje prostredníctvom regulačných opatrení centralistické, monopolisticky ladené, štátom dirigované zdravotníctvo so všetkými dôsledkami rovnostárstva, neefektívnej dostupnosti i kvality.

Vrátim sa k programovému vyhláseniu vlády, v ktorom sa vláda zaviazala, citujem: "Vláda považuje podporu nepovinného zdravotného poistenia za rozhodujúcu či umožnením prístupu zdravotnej starostlivosti nehradenej zo zdravotného poistenia a k zníženiu bezprostredného finančného dopadu k spoluúčasti. Vláda zváži možnosť daňového zvýhodnenia platby na nepovinné zdravotné poistenie." Dá sa predpokladať, že táto časť programového vyhlásenia je v kontradikcii s populistickými postupmi tejto vlády a že teraz možno otvorene povedať, že tento moment programového vyhlásenia ostane hrdzavieť na papieri.

Ako sa ukázalo v návrhu rozpočtu na rok 2008, štát nemá prostriedky ani na projekty, ktoré ešte nedávno uvádzal ako svoju štátnu stratégiu. V návrhu rozpočtu sa nenachádzajú zdroje na zavedenie e-health na Slovensku. Odhad za vedenie elektronizácie zdravotníctva predpokladá potrebu 1 mld. ročne. Rozpočet obsahuje nedostatočné zdroje potrebné na rekapitalizáciu nemocníc na zabezpečenie prirodzenej reprodukcie aktív nemocníc, kde štát mal investovať minimálne 4 mld. ročne.

Na záver musím konštatovať, že napriek zvýšeniu platieb štátu to nenapĺňa skutočné požiadavky a potreby občanov a zdravotníkov, vláda populisticky pridáva do systému a nedokázala určiť správnu diagnózu celého zdravotníctva.

Ďakujem vám za pozornosť a dovoľte mi, aby som ešte predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte úplne iného charakteru.

Po prvé, v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky výdavky k programu 0530306 modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry zvýšiť o 20 mil. Sk a v rámci tohto programu vytvoriť cieľ 3, ktorý znie: v roku 2008 realizovať stavbu cesty 1/63 Komárno s križovatkou MK Hadovská cesta presun z rezervy vlády SR. Prosím, o tom potom dajte hlasovať, a keby to neprešlo, tak by som dal ďalší návrh, o ktorom tiež, prosím, hlasovať.

V kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vytvoriť program 0530205 v roku 2008 realizácia a stavby cesty 1/63 Komárno križovatka MK Hadovská cesta v hodnote 20 mil. Sk presunom z rezervy na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únie.

Odôvodnenie: Mesto Komárno je okresným mestom, je hospodárskym centrom regiónu, cez mesto prechádza hlavná dopravná tepna spájajúca región s hlavným mestom SR. Napriek tomu na území mesta doteraz nebola vybudovaná žiadna okružná križovatka. Bratislavská cesta je zberná komunikácia funkčnej triedy B/1 a slúži ako prieťah cesty 1. triedy, privádza viac ako 50 % vozidiel vodičov prichádzajúcich do Komárna, zároveň odvádza vodičov vozidiel smerujúcich do Bratislavy. Ďalšie prístupové cesty sú štátna cesta 1/63 z východnej strany, cesta 2/573 zo severnej strany a cesta 1/64 od hranice s Maďarskom.

V dôsledku vysokej intenzity premávky počas ktorejkoľvek hodiny v dennej dobe, najmä však v čase rannej a popoludňajšej dopravnej špičky sa vytvárajú kolóny vozidiel, a to nielen osobných, ale aj autobusov a nákladných vozidiel, ktoré sa nedokážu dlhé minúty pripojiť na Bratislavskú cestu. Je to najfrekventovanejšia cesta v Komárne a zároveň aj najnehodovejšia cesta v okrese.

Uvedené okolnosti potvrdzujú analýzy Okresného dopravného inšpektorátu PZ v Komárne. Projektová dokumentácia k právoplatnému územnému rozhodnutiu a právoplatné stavebné povolenie boli pre uvedenú stavbu zabezpečené Slovenskou republikou, Slovenskou správou ciest, sú teda zabezpečené všetky technické podklady a právne podmienky na realizáciu stavby v rozpočtovom období. Na základe uvedenej skutočnosti navrhujem z rezervy vlády, z rezervy štátneho rozpočtu vyčleniť 20 mil. Sk na zabezpečenie realizácie stavby cesty 1/63 Komárno križovatka MK Hadovská cesta. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím, aby ste odovzdali pozmeňujúce návrhy spravodajcovi. S faktickou poznámkou sa na jeho vystúpenie neprihlásil nikto. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec László Miklós. Nenachádza sa v sále, konštatujem, že stráca poradie. Ďalej je prihláseným pán poslanec Ľuboš Martinák.

Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vo svojom vystúpení sa chcem zmieniť o kapitole 27 návrh rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2008, a síce o programe udržateľné lesné hospodárstvo. Hlavným zámerom programu je funkčne integrované lesné hospodárstvo, ktoré zabezpečí ekologickú stabilitu krajiny, posilní hospodársky a sociálny rozvoj regiónov a vidieka. Hlavnou časťou programu sú opatrenia programových dokumentov, a to poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, plán rozvoja vidieka, opatrenia na správu, obnovu a rozvoj lesného hospodárstva, ako aj odborná a výskumná pomoc pre udržateľné lesné hospodárstvo.

Schválenie programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre roky 2007 až 2013 v Bruseli, a to 20. novembra tohto roku je ďalším pozitívnym signálom pre Slovensko. Výbor pre rozvoj vidieka v Bruseli totiž jednomyseľne a bez pripomienok schválil predmetný program, Európska komisia konštatovala, že program je harmonicky vyvážený a pokrýva rovnomerne celé územia Slovenskej republiky. Okrem iného program kladie dôraz aj na podporu životného prostredia, ako aj na zvyšovanie hospodárskej hodnoty lesov. Strategickým cieľom programu je udržať lesnatosť Slovenskej republiky na úrovni 41 % z celkovej výmery.

Ale teraz už k samotnému rozpočtu. Na uvedený program je v roku 2008 rozpočtovaná suma takmer 495 mil. Sk, čo predstavuje zvýšenie o 153 mil. oproti roku 2007. Lesné ekosystémy sú dôležité pre ekonomický rozvoj vidieka, zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe a zvyšovaní kvality životného prostredia, ekologickej stability a kultúrneho rázu krajiny. Lesy súčasne predstavujú pri odbornom obhospodarovaní zdroj obnoviteľnej suroviny, čo spätne vytvára vhodnejšie podmienky jednak ekonomické, ale aj sociálne v oblasti možnosti zamestnania.

Práve preto bolo pre mňa nepochopiteľné, že bývalá vládna garnitúra ku koncu roku 2001 zrušila Štátny fond zveľaďovania lesa, čo malo negatívny vplyv predovšetkým pre stredné a menšie neštátne lesné subjekty. Pri prevládaní nekvalitných porastov, predovšetkým výmlatkového pôvodu, títo vlastníci lesa skutočne nemali žiadnu šancu dať lesu náležitú starostlivosť, čo sa v mnohých prípadoch negatívne prejavilo na stave lesa. Bolesti hlavy mali z toho nielen drobní a strední vlastníci, ale aj odborní lesní hospodári.

Panie poslankyne a páni poslanci z radov opozície, predovšetkým z radov SDKÚ, kde vtedy bola vaša ekonomika, samozrejme, z makroekonomického aspektu a z dlhodobého hľadiska? Aké hľadisko môže byť dlhodobejšie, ako je pohľad na les a na jeho význam? Práve preto o to viac si cením rozpočet tejto kapitoly. Je to dôkaz, že súčasná vláda vedená pánom Robertom Ficom má záujem na zvyšovaní kvality životného prostredia a lesa ako jeho neoddeliteľnej časti. Dôkazom je aj zasadnutie vlády Slovenskej republiky dňa 21. 11. 2007 v Osrblí. Výstupom je 1,5 mld. Sk vyčlenených súčasnou vládou práve na zabránenie zhoršovaniu stavu lesných ekosystémov a porastov s prevládajúcim zastúpením smreka, a to na obdobie rokov 2008 a 2010. Preto jednoznačne podporím vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na pána poslanca sa neprihlásil nikto. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Rafael Rafaj. Konštatujem, že nie je prítomný, preto stráca poradie. Ďalším vystupujúcim mal byť pán Ľubomír Petrák. Takisto nie je prítomný, stráca poradie. Ďalej do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Katarína Cibulková. Taktiež neprítomná, stráca poradie. A ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Kubánek Stanislav. Tiež neprítomný, stráca poradie. Ďalej pani Viera Mazúrová. Neprítomná, stráca poradie. Ďalej pán poslanec László Szigeti. Neprítomný, stráca poradie. Pán poslanec Stanislav Janiš. Neprítomný, stráca poradie.

No a teraz pôjdeme už na tých poslancov, ktorí stratili raz poradie, a ak nebudú teraz prítomní v sále, tak sa vzdávajú vystúpenia k rozpočtu. Čiže pani Lucia Žitňanská. Neprítomná. Ďalej pán poslanec Pavol Frešo. Neprítomný. Pán poslanec Ján Slabý. Neprítomný. Pán poslanec Mamojka Mojmír. Neprítomný. Pán poslanec Ján Kvorka. Neprítomný. Pán poslanec Vladimír Faič. Neprítomný. Pán poslanec Jaroslav Paška. Neprítomný. Pán poslanec Tibor Glenda. Neprítomný. Pán poslanec Anton Bobrík. Pán poslanec je prítomný. Idete do rozpravy? Nech sa páči.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ešte raz, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení by som sa chcel zamerať na problematiku informatizácie našej spoločnosti a o informatizácii. Rád by som reagoval vlastne a podnet na toto moje vystúpenie mi dal pán bývalý exminister Mikloš, ktorý vo svojom vystúpení uvádzal, alebo kritizoval vlastne prostriedky, ktoré chceme, a teda je navrhnuté vo vyhlásení, alebo teda v predloženom materiáli návrhu rozpočtu Slovenskej republiky, aké obrovské prostriedky chce vláda vynaložiť na zlepšenie stavu informatizácie spoločnosti a vlastne postavenie Slovenska v Európe v efektívnej vedomostnej ekonomike ako takej a na to je jeden z prostriedkov vlastne informatizácia spoločnosti.

Hovoril tu o nejakej informatizačnej loby, samozrejme, ešte o betónovej loby a o iných lobistických skupinách, ktoré by mali vlastne cez štátny rozpočet ovládať pravdepodobne našu spoločnosť. Ale ja si myslím, že prostriedky, ktoré sa vynaložili v uplynulých rokoch, asi pravdepodobne neboli využité efektívne, pretože tá úbohosť a stav, v akom sa nachádza naša informatizácia a informačná spoločnosť Slovenska, v takom stave za to, čo sa investovalo za posledných osem rokov približne 50 mld. Sk, neboli efektívne vynaložené. A teraz, pokiaľ chceme vynaložiť nejakých 2,3 mld. korún, ktoré má ministerstvo financií, to je teda len cez ministerstvo financií.

Samozrejme, každé ministerstvo vo svojej rozpočtovej kapitole má určitú sumu, nechcem to tu zratúvať, ale keď si prejdeme návrh výdavkov podľa jednotlivých rozpočtových kapitol, v každom ministerstve sú prostriedky vynaložené a tie sú vynaložené presne na to, aby sme postavenie Slovenska v Európe, čo sa týka inovácie rozvoja vysoko efektívnej vedomostnej ekonomiky, v súčasnosti sme zaradení medzi jedných z najslabších členov Európskej únie.

Jednou z príčin je stav nedostatku technologickej infraštruktúry digitalizovaného obsahu a nedostatok zručnosti informačno-komunikačných technológií, najmä na úrovni verejnej správy. A práve tu hovoríme o rozpočte verejnej správy.

Slovensko sa v poznávacej štúdii Európskej komisie v roku 2006 v prieskumoch on line sofistikovanej a plnej on line dostupnosti služieb umiestnilo na konci tabuľky členských štátov Európskej únie. To je predsa donebavolajúca a alarmujúc správa, ktorú je potrebné v štátnom rozpočte jednoducho intenzívne riešiť.

Jednou z príčin zaostávania Slovenska v informatizácii je nedostatočná infraštruktúra, ktorá bráni rozvoju elektronických služieb v štátnom, ale aj v privátnom sektore. Slovensko so svojou úrovňou penetrácie širokoplazmového pripojenia stále zaostáva za európskym štandardom a do istej miery tým aj brzdí možnosť aplikovania e-služieb, e-govermentu, či aj e-biznisu.

Úroveň e-govermentu na Slovensku je v porovnaní so všetkými technologickými vyspelými členskými krajinami Európskej únie veľmi nízka. Ponúkané služby sú len základnými službami v porovnaní so službami v ostatných štátoch Európskej únie. Elektronické vzdelávacie služby využíva menej než 4 % zamestnancov, čo je približne trikrát menej, ako je to priemer v Európskej únii.

Situácia je podobná aj v iných oblastiach elektronických služieb. Následkom nevhodne rozdelených kompetencií, nedostatočnej koordinácie riadenia a kontroly realizovaných krokov a úloh, ktoré vyplývali z predošlých dokumentov, však realizácia e-govermentu na Slovensku nebola úspešná. Neexistuje základná legislatíva, ktorá by umožnila koncepčne budovať e-goverment.

Zákon o informačných systémoch verejnej správy bol schválený až v roku 2006 a predstavuje iba vlastne prvý krok v budovaní konzistentného právneho rámca. Chýba veľké množstvo ostatných zákonov a vykonávacích predpisov, ktoré by umožnili zrovnoprávniť elektronickú a papierovú formu komunikácie a efektívne koncepčne budovať informačný systém verejnej správy, čiže takzvaný elektronický podpis. Ten vlastne minimálne je využívaný a vo verejnej správe a v samospráve prakticky úplne nevyužívaný.

Dôsledkom chýbajúceho efektívneho právneho rámca a faktu, že informačné systémy vo verejnej správe boli skôr rozvíjané evolučne chaoticky ako revolučne. Tento prístup nám priniesol veľké množstvo veľmi drahých informačných systémov, ktoré navzájom nekomunikujú a veľké množstvo nezosúladených služieb verejnej správy, ktoré občana iba zaťažujú.

Chýba komunikácia a zosúladenie medzi jednotlivými orgánmi ústrednej správy a o chýbajúcej koordinácii medzi štátnou správou a samosprávou ani nehovoriac. Faktom ostáva, že informatizácia nebola reálnou prioritou vlády v predchádzajúcom období v roku 2000 až 2006. V Európskej únie z európskych fondov v priemere investovaných 7,3 % na Slovensku len 0,9 %, čo bolo úplne mizivé percento.

Čo sa týka samosprávy len taký jednoduchý príklad evidencie obyvateľstva. Od roku 1998 sme neboli schopní, čo vždy sme museli účinnosť zákona, teda ja ešte nie, ale táto Národná rada musela vždy odkladať účinnosť zákona o evidencii obyvateľstva, pretože informatizácia sa nedostala na túto úroveň, čo vo všetkých vyspelých krajinách je dávno za nimi a nebolo možné prepojiť jednotlivé evidencie obyvateľstva na úrovni samosprávy s centrálnou evidenciou obyvateľstva, ktorú vedie Policajný zbor.

Aké boli výdavky slovenských vlád na informatizáciu štátnej správy. Predchádzajúce výdavky boli zhruba v roku 2004 - 2006 len z tohto údaju, ktorý je približne presný 20 mld. korún, však realizácia investičných rozhodnutí a projektov sa spája s nedostatočnou stratégiou a víziami, čo spôsobilo, že málo z týchto investícií sa zrealizovalo tak, aby boli splnené vlastne plánované ciele.

Keď si dnes pozrieme návrh štátneho rozpočtu, jednoducho vidieť, tá koordinácia jednotlivých oblastí tak, aby sa naozaj mohol e-goverment spustiť, aby bolo možné ho využívať. Vízia rozvoja informatizačnej spoločnosti vychádza z analýzy súčasného stavu, poučenia z vývoja v predchádzajúcom období a skúseností z okolitých krajín pri rozvoji informatizačnej spoločnosti. Vízia je postavená predovšetkým na realizácii projektov zo štrukturálnych fondov. Vidieť tam objem vo viac ako 1,2 mld. korún, ktoré sa chce zrealizovať do roku 2013. To je ten operačný program informatizácia spoločnosti, je teda základným dokumentom pre roky 2007 až 2013 a určite povedie k zlepšeniu.

To znamená, v prvom rade vybudovať modernú, na občana orientovanú efektívnu elektronizovanú verejnú správu, vytvoriť kvalitný digitálny obsah a umožniť prístup k širokoplazmovému internetu každému občanovi vrátane starších, hendikepovaných, ale aj sociálne znevýhodnených občanov. Práve tieto tri priority bude na základe operačného programu informačná spoločnosť poskytovaná nenávratná finančná pomoc, a to elektronizácia verejnej správy a samosprávy a rozvoj elektronických služieb s cieľom efektívne poskytovať služby verejnej správy občanom, ktorá zahŕňa budovanie a prepájanie informačných systémov verejnej správy. Na túto prioritnú os sú alokované prostriedky vo výške 879 350-tisíc eur. To je zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.

Druhou oblasťou je rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry s cieľom skvalitniť systémy získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a digitálneho obsahu modernizovať a dobudovať infraštruktúru pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni.

Druhá prioritná os bude dotovaná 192 402-tisíc eur. Tu vidieť na každom ministerstve, či je to ministerstvo kultúry, je táto položka koordinovane pripravovaná. Zvýšenie dostupnosti širokopásmového internetu, takisto je cieľ zvýšiť penetráciu širokopásmového internetu a poskytnúť možnosť prístupu širokopásmového internetu pre všetkých občanov a rozvíjať regionálne a lokálne širokopásmové siete v oblastiach neatraktívnych pre komerčných prevádzkovateľov.

Na tretiu, teda to je tretia prioritná os, je 113 mil. eur zo štrukturálnych fondov, samozrejme, aj zo štátneho rozpočtu.

Takže, vážené dámy, páni, pokiaľ tu hovoríme o nejakej informačnej loby, je to nevyhnutnosť, aby tieto prostriedky išli do spoločnosti, samozrejme, je otázka ich efektívneho využitia a na to nám slúžia všetky nástroje, ktoré táto spoločnosť má. Ak chceme spochybňovať aj systémy verejného obstarávania a zaručujú to, že transparentne a objektívne sa vynakladajú tieto prostriedky, je to len na tom, aby si štátne orgány, inštitúcie plnili svoje úlohy seriózne, zodpovedne, a tým pádom naozaj prostriedky budú vynaložené skutočne efektívne.

Z týchto dôvodov plne podporujem prostriedky, ktoré sú vynakladané do informatizácie spoločnosti a odporúčam poslancom kolegom návrh rozpočtu schváliť. Ďakujem za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP