Čtvrtek 29. listopadu 2007

Tretí deň rokovania

16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

29. novembra 2007 o 9.00 hodine

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, otváram tretí rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Peter Dubravay a pán Štefan Zelník.

V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom a treťom čítaní o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008,

ktorý máte ako tlač 366.

Vítam ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, ako aj pána spravodajcu Jozefa Buriana.

V prerušenej rozprave budeme pokračovať vystúpením ďalšieho ústne prihláseného, ktorým je pán poslanec Juraj Liška. Pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

Pán kolega, máte slovo v rozprave, nech sa páči.

J. Liška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k navrhovaným rozpočtovým príjmom a výdavkom rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany.

Na úvod musím konštatovať, že návrh obranných výdavkov v podobe, ako je predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, je taký netransparentný, že napriek môjmu pôsobeniu na poste ministra obrany mi nie sú jasné ani priority rezortu a ani ich rozpočtové krytie. Mnohé údaje sú zavádzajúce alebo tak kumulované, že neposkytujú žiadnu relevantnú informáciu.

V oblasti príjmov ministerstvo obrany predpokladá dosiahnutie príjmov vo výške 1,17 mld. Sk, z čoho 1 miliarda má byť dosiahnutá z predaja prebytočného hnuteľného majetku. Pôvodne bolo plánovaných len 170 mil. Sk, čo zodpovedá štandardu, okolo ktorého oscilovali príjmy rezortu v posledných rokoch. Treba pritom povedať, že väčšiu časť týchto príjmov tvoril príjem za odpredaj prebytočného majetku, ktorý sa predáva každý rok. Údaj o získaní 1 miliardy za odpredaj prebytočného hnuteľného majetku nemožno označiť len prívlastkom zavádzajúci, pretože ide o klamstvo. Ministerstvo obrany nedisponuje žiadnym prebytočným hnuteľným majetkom, ktorý by bol predaný v uvedenej hodnote. K takejto hodnote sa obrana nepriblížila ani vtedy, keď pridávala veľký počet lietadiel Mig 21, tankov, či techniku stavebného vojska a vojenských stavieb po ich zrušení. Čiže predpokladám, že by tu muselo prísť k predaju nehnuteľného majetku, ale tento zákon ešte, samozrejme, nie je pripravený a som zvedavý, v akej podobe bude predložený Národnej rade Slovenskej republiky. Inak to nie je možné dosiahnuť.

Čo sa týka výdavkov, je pravda, že v nominálnej výške rastú výdavky rezortu ministerstva obrany o 2,67 mld. Sk v porovnaní s rokom 2007. Napriek tomu sú takmer o 1 miliardu nižšie, než boli programované v strednodobom horizonte. Ak zoberieme do úvahy, že táto vláda znížila programované a pôvodne aj rozpočtované výdavky na rok 2007 o 1,9 mld. Sk, tak reálny nárast je len 0,77 mld. a prepad 2,9 mld. Sk. Ak pritom zoberieme do úvahy, že medzi svoje najväčšie priority zaradila miliardové investície do archívu a Ústavu špeciálneho zdravotníctva, ktoré v pôvodnom pláne vôbec, ale vôbec nefigurovali a príspevky pre profesionálnych vojakov, ktoré neboli pôvodne programované, ide o ďalší prepad vo výške 2,1 mld. Sk, len v roku 2008 926 mil. archív a Lešť, 1,2 mld. profesionálni vojaci.

Z hľadiska dlhodobého rozvoja ozbrojených síl a vo väzbe na prijaté záväzky vyplývajúce z členstva v Severoatlantickej aliancii došlo k reálnemu poklesu cca o 5 mld. Sk. Z uvedených čísel je zrejmé, že plnenie záväzkov a budovanie ozbrojených síl tak, aby boli v stanovenom časovom horizonte plnohodnotnou súčasťou síl Severoatlantickej aliancie, nie je prioritou tejto vlády.

Úplne absurdná je však skutočnosť, že vláda deklaruje pripravenosť na vyslanie jednotiek v rámci príspevku Slovenská republiky do NRF (NATO Response Force) v počte 907 osôb na 6 mesiacov, avšak v rozpočte nezabezpečí prostriedky na jej vyslanie a udržanie v operácii. Napriek tomu, že ministerstvo obrany požadovalo rezervovať na uvedený účel 2,2 mld. Sk a upozorňovalo na to zásadnou pripomienkou pred schvaľovaním rozpočtu vo vláde, stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky bolo, aby si to zabezpečilo ministerstvo obrany vo vlastnom rozpočte. Skutočnosť je taká, že peniaze nie sú rozpočtované ani na ministerstve obrany, ktoré by v prípade nenasadenia nevedelo použiť a prepad by sa zväčšil o ďalšie 2,2 mld. Sk, čo by už bolo skoro likvidačné pre rezort ministerstva obrany. Nie sú však rozpočtované ani na ministerstve financií napriek tomu, že to vláda Slovenskej republiky uložila ministrovi financií svojím uznesením č. 106 zo 7. februára tohto roka a treba podotknúť, že v súlade s programovým vyhlásením vlády. To znamená, že vláda si neplní ani vlastné programové vyhlásenie a jej ministri nerešpektujú uznesenia vlády.

Medzi zavádzajúce údaje v predloženom materiáli patria aj údaje o podiele prevádzkových a rozvojových výdavkov na výdavky kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky v pomere 82:18, keď podiel výdavkov programu 0,95 rozvoj obrany predstavuje 20,5 % z celkových výdavkov. Absolútne naivný je však návrh riešenia na dosiahnutie zásadnej zmeny v uvedenom pomere, a to prehodnotením účasti ozbrojených síl v mierových misiách. Výraznú zmenu by neprinieslo ani ich úplné zrušenie. Nikde sa ale neuvádza, že by sme mali mať 8 % z počtu ozbrojených síl v udržateľných operáciách Severoatlantickej aliancie, čo predstavuje väčšie náklady než pôsobenie v mierových misiách a bez refundácie OSN.

Ďalšie riziko predloženého rozpočtu vidím v mzdových nákladoch, kde podľa môjho názoru, keď ministerstvo obrany nezníži počty civilných zamestnancov o viac než 2 000 osôb, bude nám vždy chýbať približne 500 miliónov slovenských korún. Z predloženého rozpočtu však nie je zrejmé, či sú, a v akom rozsahu, plánované výdavky na odchodné a odstupné. Ide o osoby určené na fyzickú ochranu objektov. Oproti limitov počtov schválených vládou má v súčasnosti rezort o viac než 2 000 civilných zamestnancov viac.

Vážené dámy a páni, vzhľadom na uvedené zásadné nedostatky predložený návrh rozpočtu nepodporím. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto.

Takže ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Štefanec, ktorému týmto dávam slovo. Pripraví sa pán Martin Kuruc.

Pán Štefanec, nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, milí hostia, tento týždeň zažívame takú zvláštnu situáciu. Najskôr sme dva dni debatovali len za podpory opozície a koaliční poslanci nechali svojho predsedu Národnej rady asi napospas tejto debate, potom tu máme absolútny nezáujem o zákon roka. Je to skutočne mimoriadne - pozerám, pozerám -, ale aby som bol korektný, chcel by som povedať tiež niečo, kde by som chcel oceniť spoluprácu koalície a opozície a myslím tým generálny zákon o eure a som rád, že k tomu došlo a cítim potrebu sa k tomuto vyjadriť, pretože bol to dôležitý zákon a je dobré, že koalícia a opozícia našla spoločnú reč. Vieme, že v tomto volebnom období nie je zvykom, aby prešli opozičné návrhy, o to viac si cením, že včera k tomu došlo a že sme našli spoločnú reč. Myslím si, že to je dobré, že to je dobré hlavne pre občanov Slovenska, pretože hladký prechod na spoločnú európsku menu je naším spoločným záujmom. Takže ďakujem za podporu dodatočne.

Teraz k štátnemu rozpočtu. Zaznamenávame skutočne dobré ekonomické časy. Ako dôkaz toho je číslo príjmov v navrhovanom štátnom rozpočte na rok 2008 na úrovni 348 mld. Sk. Je to o 106 miliárd viac než v roku, kedy sme vstupovali do Európskej únie. Myslím si, že pri takomto ekonomickom raste nie je až také zložité znižovať deficit a ten rast je logickým dôsledkom nielen nášho vstupu do únie, ale predovšetkým realizovaných ekonomických reforiem, ktoré boli realizované na zlepšenie životnej úrovne našich občanov.

Rozpočet ale nepovažujem za dobrý z hľadiska jeho štruktúry. Považujem ho za premárnenú príležitosť, pretože podľa môjho názoru prejedá našu budúcnosť. Výdavky rastú oproti tomuto roku až o 9,6 %, čo pri predpokladanej inflácii na úrovni 2 % nie je možné nazvať šetrením. Čo tiež prekvapuje, je neschopnosť vlády vysporiadať sa s úlohou na zníženie počtu zamestnancov štátnej správy o 20 %, čo je dokonca nariadenie vlády. V kapitolách štátneho rozpočtu, na ktoré má vláda priamy dosah, sa uvažuje len s 3-percentným znížením oproti roku 2007. Podotýkam, že tento rok sa stavy znížili o 60 zamestnancov, čo nie je avizovaných 20 %, ale 0,2 %.

Zdá sa, že je to rozpočet len pre privilegovaných a vláda pridala najviac sama sebe, keď sa pozrieme na rezervy. Rezerva vlády ide o 75 % hore, rezerva predsedu vlády o 20 % hore. Navyše, ako vieme, stúpajú priame platby poľnohospodárom. Poľnohospodári dostávajú viac o 25 %, úrad vlády o 47 %. Čo ale by sme radi viac podporovali a o čom sa veľa diskutuje - bohužiaľ, tie čísla nesvedčia o tom, že tá podpora sa myslí vážne -, to je vzdelanie, výskum, školstvo. Celkovo sa výdavky v oblasti vzdelávania a vedy vzďaľujú cieľom vlády. Tá si stanovila dosiahnuť ich 5-percentný podiel na HDP. Tento podiel však od roku 2006 stabilne klesá a zo 4,1 na 3,9 %; dokonca v ďalších rokoch, ako to naznačuje výhľad štátneho rozpočtu na roky 2009 a 2010, až na úroveň 3,3 a 3,2 % príslušne.

Včera sme zaznamenali aj určité debaty a výmeny názorov v tejto snemovni na podporu bývania. Rád by som zdôraznil, že podpora bývania je ďalšou položkou, ktorá zaznamenala pokles v roku 2008 oproti roku 2007. Ide tak o položky pri Štátnom fonde rozvoja bývania aj pri programe rozvoja bývania pri ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, dokonca celkové zdroje na podporu bývania sú nielen menšie oproti roku 2006, ale aj oproti roku 2004.

Veľmi zaujímavou položkou rozpočtu je objem očakávaných dividend, kde sa očakáva od energetických firiem nárast až o 10 miliárd korún. Táto položka vyvoláva skutočne otáznik, aká je politika vlády voči týmto firmám. Na jednej strane sa deklaruje záujem o reguláciu ceny energií, na druhej strane sa očakáva 10-miliardový nárast z energetiky. Rozpočet počíta aj s významnými predajmi štátneho majetku dokonca na úrovni 2,3 mld. korún. Či už to nazveme privatizácia alebo inými termínmi, je zrejmé, že príjmy sa očakávajú vysoké, očakávajú sa vysoké aj kapitálové výdaje. Z tohto pohľadu môžeme konštatovať, že vláda sa stáva realitnou kanceláriou.

Rozpočet znamená, bohužiaľ, premárnenú šancu využitia dobrých časov v ekonomike, ktoré by sa mali investovať na podporu infraštruktúry, výskumu, vzdelávania, školstva a informatizácie. Keďže vláda deklaruje podporu informatizácie, dovolil som si pripraviť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, tak ako pozmeňujúce návrhy mojich kolegov z opozície, nezvyšuje deficit verejných financií. Ide o podporu programu Infovek, kde zaznamenávame pokles na menej než polovičnú úroveň oproti roku 2006.

Pozmeňujúci návrh je tohto znenia.

1. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole ministerstva školstva sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom v rámci bežných výdavkov o 230 miliónov. Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 zákona o štátnom rozpočte. Výdavky vo výške 230 miliónov sa pridajú na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže; na podprogram 07815 Informatizačné zabezpečenie regionálneho školstva.

2. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole Kancelária Národnej rady sa znižujú v stĺpci kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie o 200 miliónov korún. Zmeny v prílohe 3 sa premietnu v prílohe číslo 4 na rok 2008 program 06M Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu.

3. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole ministerstvo vnútra sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 30 miliónov korún. Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008.

Odôvodnenie je nasledovné. Na projekt Infovek vláda vyčlenila v roku 2008 v rozpočte 172,5 mil. korún, pričom v roku 2006 naň išlo 362,4 mil. Výpočtová technika na školách bude pomaly potrebovať obmenu. No problémom sa stáva aj výučba jazykov na školách. Vybavenie jednej školy multimediálnou učebňou jazykov použiteľnou aj na iné predmety by stálo zhruba 250 mil. Navrhuje sa zvýšiť výdavky rezortu školstva účelovo na projekt Infovek vo výške 230 mil., ktoré by slúžili na obnovu výpočtovej techniky a vybavenie škôl multimediálnymi učebňami.

V rozpočte je v kapitole k Národnej rade vyčlenených 300 mil. na začiatok rekonštrukcie Bratislavského hradu, ktorej celkové investičné náklady sa odhadujú na 1 a 2 mld. Hrad skutočne rekonštrukciu potrebuje, otázka však je, v akom rozsahu a kto ju bude realizovať. Zároveň s ostatnými stavebnými projektmi v Bratislave tak vláda prispieva k stavebnému boomu v hlavnom meste. Preto sa navrhuje použiť tieto prostriedky na účel, ako je uvedené. Z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra sa navrhuje na vyššie uvedený účel presunúť 30 mil. korún, pretože ministerstvo vnútra je jedným z rezortov, pri ktorom sa odhadujú najvyššie príjmy z predaja majetku.

Dámy a páni, dovolím si požiadať vás aj v rámci uvedených dôvodov, aj v rámci debaty, ktorej sme boli doteraz svedkami, o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

A preto ďalším vystupujúcim v rozprave, prihláseným už ústne, je pán poslanec Martin Kuruc.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

M. Kuruc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, doručený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 by možno na prvý pohľad mohol alebo mal z názvu opozície vzbudzovať spokojnosť. Ale v žiadnom prípade to tak nie je.

Základy, ktoré postavila, alebo lepšie povedané, založila vláda Mikuláša Dzurindu v posledných dvoch volebných obdobiach vďaka uskutočneným reformám, dovoľujú autorom návrhu rozpočtu konštatovať, že, citujem: "Východiská rozpočtu sú postavené na makroekonomických predpokladoch potvrdzujúcich zdravý stav slovenskej ekonomiky." To bola citácia predkladacej správy k návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2008 až 2010. Vláda sa teda môže sústrediť na dolaďovanie, prípadne zlepšovanie fungujúceho systému. Napriek všetkej kritike, ktorou nás, opozíciu obdarúva koalícia, je fakt zdravej ekonomiky neodškriepiteľný. Myslím si však, že je na zváženie, ako súčasná vláda nakladá s touto skutočnosťou. Ako stanovuje priority, ako ich verbálne označuje a ako v skutočnosti plánuje ich realizáciu. Podrobne a exaktne o tom hovoril kolega Mikloš. Myslím si, že k tomu niet čo dodať. Číselne preukázaný nadmerný rast výdavkov v položke rezerva vlády o 75 %, dotácií do pôdohospodárstva, ktoré vzrástli o viac ako 32 %, ale aj vysoké výdavky plánované v rezortoch ministerstva obrany, financií a vnútra nepotvrdzujú prioritu vlády, ktorými sú vraj školstvo, veda a výskum alebo zdravotníctvo.

Nechcem však hovoriť všeobecne. Rád by som niekoľkými slovami okomentoval prostriedky, ktoré vláda vyčlenila pre obce a mestá a do rozpočtov vyšších územných celkov v celkovej sume 29,124 mld. Sk. Pre obce rezervovala 17,875 mld., pre vyššie územné celky 11,249 mld. Sk. Uvediem aspoň niektoré.

V časti Vyššie územné celky, granty a transfery v nej uvedená dotácia z Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré uznesením vlády č. 60/2007 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 131/2006 prijatého na 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v bode B 2 bolo uložené ministrovi dopravy v spolupráci s ministrom financií predložiť na rokovanie vlády návrh postupu doriešenia majetkovoprávneho vyrovnania nehnuteľností pod cestami v termíne do 30. júna 2007.

V nadväznosti na uvedené uznesenie vlády vypracovalo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií postup doriešenia majetkovoprávneho vyrovnania nehnuteľností pod cestami. Na základe predloženého materiálu sa predpokladajú celkové náklady na vysporiadanie pozemkov pod cestami II. a III. triedy vo výške 7,7 mld. Sk. Podľa navrhnutého harmonogramu sa majú v roku 2008 vysporiadať pozemky v hodnote 700 mil. korún, v roku 2009 v hodnote 850 mil. korún a v roku 2009 v hodnote 900 mil. Sk. Celková realizácia a zastrešenie vysporiadania pozemkov má byť podľa tohto návrhu v gescii samosprávnych krajov. Spomenutý materiál počíta taktiež aj s účelovou dotáciou z ministerstva dopravy na tieto účely. V prípade, ak nebude rozpočet verejnej správy s touto dotáciou počítať, nebude môcť byť dodržané uznesenie vlády Slovenskej republiky a samosprávne kraje nebudú môcť tieto činnosti zabezpečovať.

Prostredníctvom účelovej dotácie z ministerstva dopravy by tiež mala byť riešená aj situácia v oblasti dodatočného prefinancovania strát za výkony vo verejnom záujme. Situácia v tejto oblasti je taká, že nároky dopravcov každoročne neúmerne rastú, čo sa následne premieta do rozpočtu samosprávnych krajov, ktoré vzhľadom na obmedzenosť svojich príjmov nie sú tieto problémy schopné riešiť. Niektoré samosprávne kraje majú v tejto oblasti navrhované straty vo výške desiatok miliónov korún. Na to, aby mohol byť v danej oblasti nastavený systém fungovania, o ktorý sa pokúša nový zákon o cestnej doprave, je potrebné vysporiadať záväzky z minulosti a vytvoriť priestor pre fungovanie nového systému.

V ďalšej časti Vyššie územné celky - vývoj príjmovej a výdavkovej časti tu chýbajú príjmy z rozpočtov Európskej únie. Nakoľko samosprávne kraje sa aktívnom spôsobom zapájajú do čerpania prostriedkov štrukturálnych fondov, tvoria tieto následne nemalú časť ich rozpočtových príjmov. Táto skutočnosť je o to dôležitejšia, že v nasledujúcom programovom období budú príjmy zo štrukturálnych fondov podstatne vyššie, ako to bolo doteraz. Žiaľ, musím konštatovať existenčný problém všetkých vyšších územných celkov a tým je nedostatočné zapojenie samosprávnych krajov do procesu čerpania prostriedkov z Národného strategického referenčného rámca, kde im podporu deklaroval sám premiér Fico. Absentuje tu dodržiavanie princípu partnerstva zo strany Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Vyššie územné celky nemajú šancu využiť prostriedky Európskej únie pre rozvoj Slovenska, jeho regiónov a pre jeho obyvateľov.

V ďalšej časti svojho vystúpenia by som sa rád pristavil a komentoval celkom neobvyklý spôsob práce gestorského výboru počas rokovania o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ešte sa nestalo, nepamätajú si na to ani služobne starší poslanci, aby gestorský výbor v spoločnej správe neodporučil takmer žiadne zmeny v návrhu rozpočtu. Hlavne, ak sa navrhnuté zmeny týkajú spresnení rozpočtu jednotlivých kapitol, drobných zmien a presunu medzi kapitolami. Tento rozpočtový výbor dokonca neodporučil schváliť ani jednu zmenu, ani jediný drobný presun, dokonca ani presun prostriedkov v rámci príslušnej kapitoly. Výbor, v ktorom pracujem, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, odporučil niekoľko úprav v rámci príslušných kapitol. Týkali sa jednak zachovania dostatočných prostriedkov pre Úrad na ochranu osobných údajov. Navrhujeme, aby si úrad mohol ponechať 43 pracovníkov práve preto, aby mohol zabezpečiť nové úlohy plynúce zo Schengenského dohovoru. Ide o presun v rámci kapitoly a to vo výške 2,65 mil. Sk. Je to uvedené ako návrh č. 4 v časti B spoločnej správy 366a.

Druhý návrh sa týka zabezpečenia činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Navrhujeme zvýšiť prostriedky o 505 tisíc Sk, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie a udržanie činnosti 7 regionálnych kancelárií. Kancelárie začali svoju činnosť od mája 2007 a preukázali svoju opodstatnenosť a potrebnosť. Návrh sa týkal zase len presunu nepatrnej čiastky v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Prekvapuje ma, kolegovia z koalície, že nie ste vnímaví a citliví ani len na najmenšie požiadavky opozície, resp. to nie sú ani tak požiadavky opozície, ale reálne potreby vašich fungujúcich a pracujúcich úradov a inštitúcií tejto vlády.

Musím konštatovať, a to naozaj nerád a neradostne, že vláda Roberta Fica nectí parlamentnú demokraciu, ani práva opozície. Vláda dokonca nepočuje ani na argumentačne predložené návrhy a nepočuje hlas ani vlastných inštitúcií, ktoré zabezpečujú jej činnosť. Nepočujú ani vtedy, keď treba opraviť logické chyby ako v návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe v bode 3 časti D a to presun medzi diakoniou a reformovanou cirkvou. Bol by som rád, keby vláda predsa len veľkoryso rešpektovala opodstatnené potreby obcí a vyšších územných celkov. Je potrebné zvýšiť záväzné limity dotácií obciam a vyšším územným celkom o 6 miliónov slovenských korún na výkon matričnej činnosti. Ide o dotácie obciam a prenesený výkon štátnej správy na úseku matričnej činnosti, a to z dôvodu zvýšenia nákladov na riešenie dopadu valorizácie miezd o 4 % od 1. januára, k čomu sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, pripomínam, v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Toto tiež gestorský výbor neodporúčal schváliť.

V závere by som rád konštatoval, že sa, dúfam, vláda a poslanci vládnej koalície predsa len stanú vnímaví a nie priečni a zaťatí, lebo to sa už dnes vo vyspelých demokraciách nerobí.

Preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie nasledujúce návrhy zo spoločnej správy 366a. Navrhujem osobitne hlasovať o bodoch 2, 3 časti C a o bodoch 3 a 4 časti D spoločnej správy.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami tiež aj v prípade tohto vystúpenia sa neprihlásil nikto.

A preto dávam slovo ďalšiemu poslancovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy a ním je pán György Juhász. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Eduard Kukan.

Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som aj ja svojou troškou prispel k prerokovaniu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a venoval sa kapitole ministerstva hospodárstva.

Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k vytvoreniu podmienok pre väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. 19. apríla 2007 sa konala v Bratislave konferencia Energetická politika pre Európu za účasti komisára pre energetiku Andrisa Piebalgsa, ktorý hovoril o alternatívnych zdrojoch energetickej bezpečnosti i mieste jadrovej energetiky. Komisár pre energetiku žiadal od Slovenska na tejto konferencii väčší rozvoj alternatívnych zdrojov. Slovensko dnes vyrába z obnoviteľných zdrojov mimo vodných elektrární 1 % energie. Podľa ministra Jahnátka sa má tento podiel do roku 2010 zvýšiť na 4 %. Podiel biozložiek na pohonných hmotách má narásť na 10 %.

25. 4. 2007 prijala slovenská vláda Stratégiu vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike. Medzi konkrétnymi opatreniami je aj plánovaná podpora 100 miliónov korún pre montáž slnečných kolektorov na domy a kotlov na biomasu pre domácnosti. Slovensko sa spolu s ostatnými členskými krajinami únie na jarnom summite v marci 2007 zaviazalo k intenzívnejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov. Podľa stratégie, tejto stratégie prijatej, umožňujú prijaté plány Slovenska zvýšiť súčasný podiel obnoviteľných zdrojov na 12 % v roku 2020. Ďalej sa v tejto stratégii píše, že zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie má dosah na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Nadväzne na uvedené fakty v správe bude potrebné, aby vláda pri príprave rozpočtov na rok 2008 a na nasledujúce roky vytvorila finančné rezervy pre podpory opatrení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Po odhade dopadov na verejné financie v tejto stratégii sa píše, že program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie si vyžiada zabezpečiť ročne 100 mil. Sk z kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

10. mája 2007 pán minister odpovedal v rámci hodiny otázok na otázku, či neuvažuje ministerstvo o väčšom rozvoji alternatívnych zdrojov energie na našom území a ich podpore nielen pre právnické osoby, ale i pre fyzické osoby. Pán minister odpovedal, citujem: "Medzi finančné opatrenia, ktoré sú určené na financovanie projektov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, je potrebné zaradiť predovšetkým štrukturálne fondy Európskej únie v programovacom období 2007 až 2013. Je pravdou, že v súčasnosti fyzické osoby, to znamená domácnosti, ktoré nie sú oprávnené čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie, nemajú možnosť čerpať dotácie na obnoviteľné zdroje energie. Zvýšené využívanie biomasy na výrobu tepla a slnečnej energie je podmienené určitou podporou pre domácnosti na inštalácie zariadení, a preto ministerstvo navrhlo tri opatrenia. Prvé opatrenie je napríklad dotácie vo výške 25 % z obstarávacej ceny na kotol využívajúci biomasu."

Vážená Národná rada, vzhľadom na túto prijatú stratégiu, aj na citovanú odpoveď pána ministra som v rozpočte ministerstva hospodárstva hľadal Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie, ale nenašiel som. Preto som si dovolil predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí: V kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky navrhujem v programe 07 L Tvorba a implementácia politík účelovo určiť sumu 100 miliónov slovenských korún na účelové dotácie domácnostiam na financovanie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás poprosil o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. S faktickými poznámkami sa hlási pani Magdaléna Vášáryová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani Vášáryová, nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Včera sme sedeli vo výbore pre európske záležitosti práve s pánom ministrom Jahnátkom a ja chcem podporiť to, čo povedal náš kolega pán Juhász, pretože pán minister včera veľmi otvorene priznal, že s obnoviteľnými zdrojmi, s finančnými prostriedkami na obnoviteľné zdroje je to v tomto rozpočte zlé a že on je z tohto rozpočtu v tomto zmysle veľmi sklamaný. Povedal, že má prísľub, že ak by pokračoval hospodársky rast a ak by sa našli nejaké peniaze, tak v druhom polroku roku 2008 by snáď dostal nejaké peniaze. Ale vieme, ako končia takéto sľuby. Vláda prijala v tomto roku vo februári uznesenie, ktoré je platné, že dofinancuje rezort kultúry. Dodnes nemáme oficiálne informácie, či vôbec dofinancuje. Lebo už máme koniec novembra a po 500 miliónoch pre rezort kultúry ani vidu ani slychu.

Takže, ak sa má robiť rozpočet takýmito vágnymi prísľubmi, že ak by bolo lepšie, tak vám niečo prihodíme, tak sa predsa nedá robiť politika, ktorou by sme sa prezentovali na pôde Európskej únie.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chcete reagovať, pán kolega? Nie.

Takže ďalším prihláseným do rozpravy k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 je pán Eduard Kukan.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. Ctený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne a kolegovia, dámy a páni, chcem predniesť zľahka a krátko pár poznámok ku kapitole ministerstva zahraničných vecí. Chcem začať konštatovaním, že ministerstvo zahraničných vecí ako výkladná skriňa a vysunuté čidlo Slovenskej republiky voči zahraničiu vyzerá v tomto rozpočte veľmi zle. Vyzerá ako taká Popoluška alebo chudinka, lebo má jeden smutný primát v tom, že spomedzi všetkých ústredných orgánov štátnej správy má ako jediný rezort, keď si zoberieme tabuľku, ktorá porovnáva, koľko financií dostávajú jednotlivé rezorty v porovnaní s minulým rokom, jediné ministerstvo zahraničných vecí tam má mínus. Je to taký malinký mínusíček, ale predsa len ide o stotiny percenta, ale proste nie je ani opticky dobré, keď nejaký rezort dostáva menej ako minulý rok. Myslím si, že pán minister mal viac zabojovať vo vláde. Veď má na to všetky osobnostné predpoklady a ja považujem pána ministra financií, pána Počiatka za pragmatického a racionálne zmýšľajúceho človeka a určite by bol pánovi ministrovi v tomto vyhovel, aby sa aspoň takáto drobná optická chyba vymazala, lebo naozaj to nie je dobré.

Samozrejme, že ministerstvo má skúsených ľudí, ktorí si vedia poradiť za každej situácie a poradili si aj za takejto situácie, pretože ten trik, vtip alebo ťah, ktorý uskutočnili, je, že sa s ministerstvom financií dohodli, že 200 miliónov slovenských korún, ktoré ministerstvo získa v zahraničí odpredajom nadbytočného majetku, si ministerstvo ponechá v svojej kapitole, tým si pomôže, tým si prilepší a prežije. No, je to celkom vtipné aj chytré, ale je to také momentálne operatívne riešenie, nesystémové, také látanie, ktoré v budúcnosti skončí, pretože ministerstvo nebude mať donekonečna nadbytočný majetok. Ten sa predá, minie, nejako sa rozumne využije a potom už bude treba prijímať systémové opatrenia. Samozrejme, že práve aj takto získané peniaze by mal rezort ministerstva použiť racionálne, nemal by ich prejesť, ale mal by ich investovať tak, aby v budúcnosti tieto investície prinášali úspory, lebo tých peňazí nebude zrejme nikdy dosť. Kvôli korektnosti chcem povedať, že tento trend, bohužiaľ, znižovania finančných prostriedkov pre ministerstvo zahraničných vecí nie je nový, že je tu už niekoľko rokov a pokračuje sa v tom aj s týmto rozpočtom.

Chcem pozitívne hodnotiť rozhodnutie ministerstva, urobiť takú reštrukturalizáciu majetku v zahraničí. To znamená, že ministerstvo ide urobiť súpis alebo evidenciu toho, čo v zahraničí máme, prenajímame a rozanalyzovať, či všetky tieto objekty potrebujeme, či ich nemožno nejakým spôsobom predať a získať výhodnejšie a podobne. To je naozaj dobrá vec, len by som chcel zdôrazniť, že by bolo žiaduce, aby tento proces robilo transparentne. Aby bolo úplne jasné, ako využívame ten majetok, koľko peňazí sme za to získali a akým spôsobom ich investujeme. Ak toto nebude, potom tento proces sa minie účinkom. Hovorím, je to veľmi dobrá myšlienka a bolo by dobré, aby sa realizovala tak, aby naozaj bola prínosom.

No, oficiálna rozvojová pomoc. Znovu aj v tomto rozpočte je vyčlenená na bilaterálnu rozvojovú pomoc veľmi nízka čiastka - 166 mil. slovenských korún. Je to taká kvapka toho, čo by sme potrebovali. Lebo Slovensko ako členský štát Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj od poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci jednoducho neutečie. Je to naša povinnosť a budeme si ju musieť plniť. Je to iba jeden komponent z celkovej tej oficiálnej rozvojovej pomoci, lebo tam sa zaratúvajú aj naše príspevky do rôznych rozvojových fondov Európskej únie, OSN a podobne. Odpúšťali sme dlhy v minulosti, takže ten podiel z HDP bol trošičku, trošičku vyšší, ale aj tieto zdroje sme už vyčerpali a v budúcnosti budeme musieť poskytovať viac financií. Na zasadnutí zahraničného výboru kolega Horváth dal pozmeňujúci návrh, aby sme oficiálnu rozvojovú pomoc navýšili o 5 miliónov slovenských korún. Jednomyseľne sme to všetci schválili. Je to v spoločnej správe. Vyzývam aj vás, aby ste to podporili, lebo viete, no, keď neprší, nech aspoň kvapká.

Včera popoludní v rozprave kolega Berényi navrhol posilniť tento komponent o vyššiu čiastku. Aj toto podporíme a boli by sme radi, keby aj z tohto obláčku zapršalo. Meteorologická terminológia.

No, chcel by som ešte povedať to, že ministerstvo zahraničných vecí naozaj bude plniť svoje úlohy v sťažených podmienkach. Nepridávajú sa peniaze, znižujú sa personálne stavy, úlohy, ktoré pred ním stoja, neubúdajú, povedal by som, že skôr pribúdajú, takže bude to obrovský tlak na kvalitu. Na kvalitu vedenia ministerstva, na kvalitu pracovníkov v ústredí, na kvalitu našich diplomatov na zastupiteľských úradoch. A je naozaj už čas, aby slovenská vláda pristúpila k ministerstvu zahraničných vecí adekvátne jeho významu, jeho postaveniu, jeho činnosti, ktorú v zahraničí vykonáva pre Slovenskú republiku. Táto kapitola rozpočtu na budúci rok o tom nesvedčí. Tá svedčí skôr o opaku. A to je chyba.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán kolega. S faktickými poznámkami sa prihlásili pani Magdaléna Vášáryová, pán poslanec Martin Fronc.

Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pani Vášáryová. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť môjho kolegu pána poslanca Eduarda Kukana v tom, čím skončil svoje vystúpenie. Tento rozpočet, keď sa naň pozrú a budú ho analyzovať diplomati zahraničných misií, ktoré majú sídlo na Slovensku, napíšu do svojich ústredí jednu vec: Tento rozpočet nie je orientovaný do budúcnosti, európsky orientovaný rozpočet. Toto nie je európsky orientovaný rozpočet. Ani symbolicky to nemôžeme povedať. A to nie je len naše navyšovanie, aspoň nejaké symbolické, peňazí, finančných prostriedkov pre rozvojovú pomoc, ale je to aj znižovanie príspevkov na to, aby diplomati mohli byť viacej v spojení so svojím ústredím, aby mohli využívať nejaké školenia, aby mohli častejšie prichádzať do ústredia. To všetko tiež je premietnuté do rozpočtu ministerstva zahraničných vecí. Je pravda, že v budúcom roku už nebudeme sedieť v Bezpečnostnej rade OSN, ale to neznamená, že všetky tie úlohy a všetky tie problémy, ktorými sme sa zaoberali, by sme mali teraz opustiť a prestať sa venovať všetkému, čo sa akurát nedeje priamo na našom dvore. A to je ten nepríjemný signál, ktorý určite diplomati dajú do všetkých krajín, ktorí majú tu zastúpenie, že Slovenská republika sa začína starať len o svoj dvor.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by vo svojej poznámke chcel len podporiť stanovisko kolegu Kukana. Myslím si, že ministerstvo zahraničia je naozaj ministerstvo, ktoré potrebuje na výkon svojej funkcie viac finančných prostriedkov. Ja mám osobné skúsenosti z minulosti a viem, že napríklad na našej misii v Bruseli sú schopní diplomati, ktorí majú naozaj obrovské množstvo práce a to sú dôvody, kde pri tak rastúcom hrubom domácom produkte dá sa pri dobrej vôli a trošku ako aj bojovnosti súčasného ministra zahraničných vecí zlepšiť rozpočet ministerstva zahraničia. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Predrečník chce reagovať na faktické poznámky? Nie.

Takže teraz vystúpi v rozprave ďalší prihlásený pán poslanec Tomáš Galbavý. Pán poslanec, máte priestor na vaše vystúpenie. Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Prajem dobrý deň, pán predsedajúci. Ďakujem za možnosť.

Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, skôr ako poviem niečo k štátnemu rozpočtu, dovolím si obrátiť sa na pána ministra s prosbou. Koľko je hodín, pán minister, prosím vás? Nieže by som nevidel na tie parlamentné hodiny, ale budem úprimný. Môj zámer bol iný. Chcel som vidieť na vlastné oči hodiny s večným dátumom za milión korún. (Smiech rečníka.) Čiže sú to najdrahšie hodiny ministra vládneho kabinetu Roberta Fica. Ja momentálne nemám žiadne hodiny, poprosím vás, keby ste našli nejaké v šuplíku, promočné. (Smiech v sále.) Ďakujem pekne. V rámci charity, vidíte, oplatilo sa vystúpiť a dostal som dar. Takže ďakujem pekne, nie je to úplatok, ale sú úžasné, naozaj.

Teraz úplne vážne poviem niečo k štátnemu rozpočtu. Ďakujem pekne, pán minister. (Smiech v sále.) Ďakujem pekne. Ale treba trošku tú diskusiu aj nadľahčiť. Chcem povedať taktiež aj na margo koaličných poslancov, mám informáciu, že koaličná kríza je zažehnaná, takže zrejme aj preto je vás tu tak málo. A teraz k štátnemu rozpočtu.

Vážené dámy a páni, keď sú veci, treba ich jednoducho pochváliť a naozaj, ja musím pochváliť štátny rozpočet, čo sa týka formálnej stránky. Je pravda, že je to rozpočet obozretný, rozpočet je to zodpovedný a najmä hlavne preto, že plní maastrichtské kritériá. Je celkom fajn, keď vláda dodržuje v každom prípade deficit verejných financií pod úrovňou 3 %. Isteže, hovorí sa v rozpočte aj z pohľadu budúcnosti o jeho udržateľnosti. Bol by som veľmi rád, keby to naozaj aj tak bolo.

Ale, bohužiaľ, čo nemôžem pochváliť, ak budem vychádzať z premisy alebo z pohľadu na jednotlivé rozpočtové kapitoly, je to horšie. Rozpočet z tohto hľadiska predstavuje veľké riziko, tak ako tu už veľakrát bolo podčiarknuté a spomenuté, predstavuje veľké riziko z pohľadu do budúcnosti. Predovšetkým ide o nedostatok peňazí, s ktorými rozpočet ráta pre tie oblasti, ktoré by mali byť zárukou budúceho rozvoja Slovenska. A isteže všetci dobre vieme, o čom hovorím. Ide o vzdelanie, ide o základné a stredné školstvo, vysoké školstvo, regionálne školstvo. V týchto oblastiach, bohužiaľ, je rast výdavkov nižší ako tempo rastu celkových výdavkov štátneho rozpočtu.

Samozrejme, aj podľa vyjadrení ministra školstva, prípadne aj iných členov vlády by sa mal do financovania vedy a výskumu, ktoré sú naozaj tiež poddimenzované, viac zapojiť súkromný sektor. Ale tu ja vidím jedno obrovské riziko. Podobne ako je, povedzme, v Spojených štátoch amerických, prípadne v západoeurópskych krajinách, súkromný sektor bude financovať maximálne tie výskumy, ktoré sám potrebuje. A pretože naše podniky sú zapojené do medzinárodných koncernov, tak je pravdepodobné, že tento aplikovaný výskum sa bude robiť niekde inde - v USA, v Nemecku, vo Francúzsku a podobne. Podniky ale nebudú financovať základný výskum najmä preto, že na to nie sú stimulované napríklad daňovými nástrojmi. A bez základného výskumu bude celá vedecká sféra na ceste k úpadku. Najhoršie na tom je, že situácia sa nebude zlepšovať, práve naopak, z výhľadu na budúce roky vidno, že podiel výdavkov štátneho rozpočtu na školstvo, vedu a výskum bude klesať a úmerne tomu bude klesať aj potenciál Slovenska.

Za týchto okolností treba rátať s tým, že prídu investori, ktorí privezú projekty s vyššou pridanou hodnotou, teda predpokladajúce dostatok vysoko vzdelaných pracovníkov, naozaj s týmto predpokladať nebude reálne. Nehovoriac o tom, že takýto vývoj je v príkrom rozpore s tým, že vládny program ráta s rastom zdrojov pre ministerstvo školstva na 5 % hrubého domáceho produktu, pre vysoké školy sa malo vynakladať 1,2 % hrubého domáceho produktu. Aká je skutočnosť? Podiel z HDP na tieto účely v roku 2008 je 0,7 %, v roku 2007 to bolo 0,75 % a v roku 2006 bol 0,81 %. Bohužiaľ, ani v oblasti vedy nedosahuje percento HDP na tieto účely úroveň z roku 2006. Vtedy predstavovali výdavky na výskum a vedu 0,48 % HDP, v roku 2007 to bolo 0,39 % a v budúcom roku to má byť 0,44 % HDP. V programovom vyhlásení vlády sa pritom vláda zaväzuje dosiahnuť úroveň 0,8 % HDP.

Druhou oblasťou, kde sa síce zaznamená mierny rast výdavkov štátneho rozpočtu, ale nie na úrovni rastu výdavkov štátneho rozpočtu, je výstavba diaľnic. Tu už vláda avizovala, že plánuje alebo počíta s verejno-súkromným partnerstvom, tzv. PPP projektmi.

Vyslovene sú poddimenzované výdavky na štátnu podporu bývania. V roku 2008 budú tvoriť len 0,4 % HDP a v poslednom roku minulej vlády to bolo 0,5 %, pritom vláda tvrdí, že chce podporovať mladé rodiny napríklad spektakulárnym zvýšením príspevku na prvé dieťa. No, pravdepodobne lepšou formou mladých rodín by ale bola práve podpora nástrojov, ktoré mladým ľuďom pomôžu dostať sa k vlastnému bytu. Nehovoriac o tom, že aj to zvýšenie príspevku na prvé dieťa je zaplatené tým, že na ostatné deti rodičia nebudú mať zvýšené príspevky.

K tomuto všetkému treba prirátať skutočnosť, že niektoré príjmy, s ktorými zákon ráta, sa dosiahnu tým, že sa zvýšia niektoré dane, ale aj tým, že sa prijmú zákony, ktoré sú pochybné z hľadiska ústavy. Tým myslím napríklad teraz schválený zákon o sociálnom poistení, ale aj zákon, ktorým sa zdravotným poisťovniam zakáže tvorba zisku a viaceré zákony týkajúce sa daní z príjmov, poisťovníctva a podobne. Včera sme o nich rokovali. Ale tieto zákony, ak prejdú cez sito Ústavného súdu, možno prinesú krátkodobý efekt počas nasledujúcich dvoch rokov, ale potom ich efekt pominie a dokonca začnú spôsobovať rozpočtové problémy. Že je to tak, ste si mohli prečítať v dôvodových správach k týmto spomínaným zákonom.

Vážené kolegyne, kolegovia, s týmto hazardovaním s budúcnosťou ostro kontrastuje vysoký rast výdavkov v poľnohospodárstve. Už predchodcovia, či už pani poslankyňa Tkáčová, pán podpredseda Ivan Mikloš kritizovali naozaj vyhradené výdavky v štátnom rozpočte pre poľnohospodárstvo. To si prilepší enormne. Je to pravda, dotácie sa tam pohrnú, no pritom sa zvyšujú ceny potravín. A jedným z dôvodov podľa informácie obchodníkov je vývoz, napríklad vývoz masla, sušeného mlieka a podobne. Takže občania zaplatia vlastne dva razy. Najprv v podobe dotácií poľnohospodárom a potom ešte vo vysokých cenách potravín.

Pozitívne treba hodnotiť skutočnosť, že vláda zvýšila objem platieb do zdravotníctva. Za svojich poistencov bude odvádzať 4,5 % za celý rok. Odôvodňuje to tým, že minister zdravotníctva začal robiť kroky smerujúce k úsporám napríklad pri stanovení minimálnej siete zdravotníckych zariadení, prípadne sa ráta s tým, že zdravotné poisťovne presunú svoje zisky do zdravotnej starostlivosti. Druhé opatrenie bude účinkovať len v tomto roku, ak vôbec. V budúcom roku sa už poisťovne zariadia.

Najväčšie riziko je ale v tom, že sa peniaze strácajú v liekovej politike, kde sa ale robí málo na obmedzenie nezmyselného predpisovania liekov. Okrem toho nie je jasné, čo sa stane, ak lekári budú požadovať splnenie predvolebných sľubov a teda razantné zvýšenie miezd. A hlavným problémom v zdravotníctve je fakt, že sa začali rušiť reformy urobené za minulej vlády, zastavila sa transformácia nemocníc, celý sektor sa začal rýchlo zadlžovať a tie dlhy sa raz budú musieť zaplatiť. Z výhľadu na budúce roky sa však zdá, že s takouto alternatívou sa neráta. Toto som chcel povedať k rozpočtu ako-takému.

A teraz sa budem venovať oblasti kultúry. Kladne možno prijať zvýšenie celkového objemu prostriedkov v rezorte kultúry vo výške 26 % v porovnaní s minulým rokom, lenže to je dané jedným významným faktorom. Výdavky na kultúru boli v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 nižšie o 11 %, celkovo ide asi o pol miliardy. Takže vlastne len sa dofinancúva to, čo sa nedalo financovať v tomto roku. Nič viac a nič menej. Pritom práve kultúra bude oblasťou, ktorá bude významná z hľadiska zachovania identity Slovenska, ale aj z hľadiska turistického ruchu. Spoliehať sa na to, že všetko sa vyrieši peniazmi zo zahraničia a lokálnymi aktivitami, sa naozaj nedá. Dokonca tento nežiaduci stav konštatuje samotné ministerstvo. V rozpočte jeho kapitoly sa konštatuje, že navrhované výdavky sú podhodnotené a nedostatočné na to, aby dokázalo zabezpečiť úlohy, ktoré má plniť. To platí pre tento rok a aj pre roky budúce. V roku 2009 sa výdavky majú dokonca dostať pod úroveň roku 2007. Majú dosahovať len 90,9 % jeho výšky. Opakujem, v porovnaní s aj tak pre kultúru biednym rozpočtom na rok 2007 je to naozaj málo. Keď si spomeniem na tie plamenné reči, ktorými nás v minulom volebnom období častovali poslanci opozície a teraz koalície, vrátane kolegov z výboru pre kultúru a médiá, tak neviem, či sa mám smiať alebo plakať.

K samotnému rozpočtu ministerstva kultúry. Takmer 20 % z neho, 963 miliónov je určených na financovanie cirkví. Rozpočtové organizácie ministerstva kultúry dostanú skoro 480 miliónov korún, príspevkové organizácie môžu dostať 2,2 miliardy. Ďalších 688 miliónov je určených na grantový systém, na národnú kultúru pôjde 87,6 milióna. Matica slovenská dostane 40 miliónov korún, čo je v poriadku, ale je to, bohužiaľ, len taká čiastka, aká bola v minulom roku. Neráta sa so žiadnymi prostriedkami pre verejnoprávne médiá STV a SRo, no výnimkou je vysielanie možno verejnoprávneho rozhlasu do zahraničia na krátkych vlnách, to ostáva na úrovni tohtoročného financovania. Teda rozhlas dostane 55,4 milióna korún. Po očistení inflácie, to znamená, že SRo dostane vlastne menej. Asi vysielanie pre krajanov nie je vládnou prioritou.

Pri financovaní verejnoprávnych médií sa zjavne predpokladá, že ich zachráni prijatie nového zákona, tzv. zástrčkový zákon. Lenže už pri jeho príprave pán minister vyslovil názor, že tieto peniaze stačiť nebudú a predpokladal podpísanie tzv. zmlúv medzi STV a SRo, na základe ktorých by štát týmto médiám platil. O tom ale v žiadnej kapitole rozpočtu nie je žiadna zmienka. Takže ako to bude s týmito zmluvami? Kedy sa ráta s vytvorením takéhoto modelu? Kto bude objednávateľ? A ako sa to bude platiť? Pôjdu tie peniaze z kapitoly ministerstva kultúry alebo vlády, či Národnej rady? V Slovenskom rozhlase navyše tiká problém spojený so zmluvou medzi Slovenským rozhlasom a firmou Lawyers Partners. Taká ponuka, ktorá vlastne ponúka zrušenie zmluvy s tým, že chce od SRo vrátenie nákladov spojených s vymáhaním dlhu. Hovorilo sa asi o 100 miliónoch. To bude nad sily SRo. Môže mu v prípade potreby, môže mu, povedzme, ministerstvo v prípade potreby pomôcť, ale štátny rozpočet s tým nepočíta. Preto sa pýtam, akú formu na to zvolí.

Generálny riaditeľ STV Hreha tiež má problém s financiami. Ba dokonca uvažuje o tom, že si STV bude musieť vziať prevádzkový úver, aby vôbec mohla existovať, aby vôbec mohla fungovať. Pýtam sa preto, aký je postoj ministerstva kultúry k tejto veci. Poprosím, aby mi pán minister podal uspokojivú odpoveď na takto položenú otázku.

V rozpočte ministerstva sa neuvádza ani koruna na výdavky spojené s rekonštrukciou historickej budovy Slovenského národného divadla a to ani v budúcich rokoch. Prinajmenšom do roku 2010 sa teda s takouto akciou neráta. Prednosť dostali akútnejšie problémy, O.K., vrátane rekonštrukcie budovy Slovenskej národnej galérie, ktorá skutočne je boľavým miestom v kultúrnej sfére. O potrebe rekonštrukcie historickej budovy Slovenského národného divadla sa ale hovorí najmenej od roku 1994 a to v súvislosti s dostavbou novej budovy divadla. V niekoľkých materiáloch ministerstva kultúry sa výstavba novej budovy dokonca odôvodňuje okrem iného tým, že v najbližších rokoch bude nevyhnutné prikročiť k rekonštrukcii historickej budovy a ak dovtedy nebude divadlo v nových priestoroch, tak nebude kde hrať. Takže prosím ministra kultúry, aby nám povedal, kedy predpokladá ministerstvo, že sa prikročí k tej rekonštrukcii, keďže už je nové divadlo postavené, a koľko z prostriedkov ministerstva je určených na prevádzku novej budovy. To sa treba spýtať v súvislosti s tým, že počas výstavby bolo jedným z argumentov proti nej, že prevádzka divadla zhltne neúmerne veľa peňazí. Ja by som rád vedel, či sa potvrdili tieto hlasy.

Pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko a ešte raz ďakujem pánovi ministrovi za ochotu darovať mi hodiny, ale to by som nemohol prijať, bolo by to veľmi podozrivé.

Ďakujem pekne.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP