Středa 24. října 2007

Šiesty deň rokovania

14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

24. októbra 2007 o 9.03 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno, dámy a páni, vážený pán podpredseda vlády, otváram šiesty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti oficiálne písomne požiadali páni poslanci Csáky, Ďuračka, Richter, Slota, Vaľová, pán podpredseda Veteška a na popoludňajšom rokovaní požiadal o ospravedlnenie pán predseda výboru poslanec Ferdinand Devínsky.

Keďže sme odsúhlasili program 14. schôdze tak, že sme určili na 9.00 hodinu dnešného rána rokovanie o bode

správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2006 a návrh programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2008, je to tlač 403,

poprosím teraz pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby sa ujal slova. Poprosím, aby sa pripravila pani spravodajkyňa. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci, vážené poslankyne, materiál sa na rokovanie vlády predkladal na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a v zmysle tohto zákona sa predkladá aj na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Predtým bol, samozrejme, prerokovávaný aj v gesčnom výbore a v ďalších výboroch Národnej rady.

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti, keď sa ten materiál pripravoval a dával do Národnej rady, lebo termín bol jednoznačne stanovený v zmysle zákona k 1. septembru tohto roku, tam by v budúcnosti malo prísť k istej úprave aspoň k 1. októbru, teda ide o to, že sme nemohli tam presne vyčísliť finančné čiastky na budúci rok 2008, lebo nebola uzavretá ani vo vláde kapitola Úradu vlády Slovenskej republiky, a preto tento materiál neobsahuje finančný rozklad na budúci rok finančných prostriedkov. Dnes po schválení vo vláde, samozrejme, môže tu nastať ešte k zmenám v Národnej rade. Materiál, ktorý je predložený v rámci rozpočtu, je minimálne na úrovni tohoročného financovania Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s tým, že sa zarátava aj to navýšenie, ktoré bolo v priebehu tohto roka, o tých takmer 20 mil. korún s väzbou na aktivity grantového systému a s väzbou na aktivity a medzivládne dohody medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. To sa týka predovšetkým 3 mil. korún, ktorými Slovensko prispieva na činnosť v oblasti vzdelávania a kultúry pre Slovákov žijúcich v Maďarskej republike.

Materiál je spracovaný v súčinnosti so zainteresovanými ministerstvami a ostatnými orgánmi štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti takisto podieľajú na výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj s organizáciami slovenských menšín a komunít v zahraničí.

Tento predkladaný materiál pozostáva z dvoch častí. Prvou je správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2006, doplnená prílohou č. 1 obsahujúcou prehľad o požadovaných a poskytnutých dotáciách v pôsobnosti úradu v roku 2006, schválených medzirezortnou komisiou. Druhú časť tvorí návrh programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2008. Prílohou č. 2 je tabuľka odhadov počtu Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2007.

Treba povedať, že my sme sa aj vo vláde dohodli, že pripravíme komplexný materiál na budúci rok na rokovanie vlády a v nadväznosti aj do parlamentu: strednodobú stratégiu v tejto oblasti, pretože tá nám chýba. A na základe tejto strednodobej stratégie v tejto oblasti budeme každoročne robiť isté odpočty tak, aby sme vedeli hodnotiť, čo sme si stanovili v ktorých oblastiach a na konkrétnych krokoch vedeli povedať, čo sme zrealizovali, akým spôsobom sme to realizovali, aká bola efektívnosť využitia daných finančných prostriedkov, aké úlohy nám vyplývajú aj z hľadiska legislatívneho procesu a ďalších aktivít.

Navyše tu v tomto ctenom pléne, váženom pléne chcem uviesť, že uvažujeme o istej aj novelizácii zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí nielen s tým problémom okolo toho dátumu, toho 1. septembra na 1. október, ale aj s tým, že keď sa pripravoval, resp. realizoval tento zákon a bol schválený v predchádzajúcom volebnom období v Národnej rade, neobsahoval kompetencie v oblasti školstva. A keďže sa zrušil úrad na ministerstve školstva v tejto oblasti a prešiel priamo pod ministerstvo školstva, tak chceme po dohode s ministrom školstva, s podpredsedom vlády, dohodnúť aj istú delimitáciu finančných, nielen finančných prostriedkov, ale aj finančných prostriedkov v oblasti štipendií a v oblasti spolupráce, vzdelávania pre Slovákov žijúcich v zahraničí na tento úrad. Musíme to, samozrejme, kvalitne pripraviť, vykonzultovať, prekonzultovať a potom aj, samozrejme, legislatívne ošetriť. Chceme veľmi úzko spolupracovať so zriadenou komisiou, ktorá pôsobí pri Národnej rade Slovenskej republiky pri zahraničnom výbore, a chceme tieto veci tak dotiahnuť, aby v máji najneskôr bol tento materiál predložený do vlády a potom následne do parlamentu, do Národnej rady Slovenskej republiky.

Toľkoto slovo na úvod. Pevne verím, že ten materiál, ktorý je predložený, obsahuje množstvo podnetov, ktoré treba, samozrejme, ďalej sprecizovať, ďalej vylepšovať. Iste si zaslúži aj ďalšie zmeny a ďalšie doplnky, ale to je, samozrejme, vecou ďalšieho dialógu, ďalších našich aktivít v tejto oblasti.

Chcel by som ešte jednu poznámku na záver povedať. My sme výrazne zaktivizovali činnosť vo vzťahu k Slovákom v zahraničí, čiže nielen k tým susedským krajinám, kde je to priorita číslo jeden, ale, samozrejme, aj k iným krajinám. Musím povedať, že predstavitelia vlády Slovenskej republiky, ale chcem sa aj poďakovať predsedovi parlamentu, ktorí pri svojich návštevách v zahraničí pravidelne sa stretajú so žijúcimi Slovákmi v zahraničí, poznávajú ich problémy a snažia sa tieto úlohy, ktoré tam vyplynú z týchto jednotlivých pracovných zahraničných ciest, aj potom prenášať do tej konkrétnej politiky, ktorú štát by mal mať obsiahnutú potom v tom komplexnom materiáli, ktorý by sme mali schváliť v máji budúceho roku.

Ďakujem vám za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Poprosím teraz pani poslankyňu Kramplovú ako spoločnú spravodajkyňu zahraničného výboru, aby nás informovala.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítala správu o výsledku prerokovania správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2006 a návrh programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2008 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2006 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 407 z 27. septembra 2007 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a zahraničnému výboru. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor. Výbor pre kultúru a médiá uznesením z 11. októbra 2007 č. 93, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 10. októbra 2007 č. 90 a zahraničný výbor uznesením zo 16. októbra 2007 odporučili Národnej rade vziať na vedomie správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní správy o štátnej politike bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady zo 16. októbra 2007 uznesením č. 63.

Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Hlásim sa ako prvá do rozpravy.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Ešte predtým, ako vám dám slovo a otváram rozpravu, konštatujem, že mám písomnú prihlášku do rozpravy od pána poslanca Rydla, ktorého tu ale nevidím, takže on bol jediný písomne prihlásený. Takže ešte vás poprosím o strpenie. Dávam možnosť sa teraz ústne prihlásiť. Chce sa ešte do rozpravy prihlásiť okrem pani spravodajkyne niekto ústne? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Takže ako jediná vy, pani poslankyňa.

Nech sa páči, máte slovo.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti zaujala stanovisko k prednesenej správe.

Prednesená správa bola podľa môjho názoru dostatočne diskutovaná na komisii pre zahraničných Slovákov, ktorá je zriadená pri zahraničnom výbore. Následne diskusia bola prenesená aj do zahraničného výboru, keď sme prerokovávali danú správu. Možno si viacerí pamätáte, že aj minulý rok, keď sa táto správa prerokovávala, som vystúpila a pripomenula som skutočnosť, že správa v takej podobe, v akej je predložená, nenapĺňa požiadavku, ktorá je uložená v zákone o zahraničných Slovákoch, čo má byť predložené do vlády a následne do parlamentu. Totiž názov tejto správy nesúvisí s obsahom danej správy, ale dohodli sme sa, tak na komisii, ako aj na zahraničnom výbore, že bude to naposledy a pán podpredseda vlády prisľúbil, že materiál, ktorý bude pripravený v máji do vlády, ktorý sa bude týkať koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, už bude následne predmetom danej správy.

Som veľmi rada, vážený pán podpredseda, že takýto signál existuje, a som veľmi rada, že konečne úrad začína pracovať na takomto systémovom a koncepčnom materiáli. Pretože si dovolím tvrdiť, že práve v čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky je jasne definované, že Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Preto je to pre nás dôležitá výzva a úloha, pretože som presvedčená o tom, že potenciál zahraničných Slovákov alebo Slovákov žijúcich v zahraničí je skutočne veľký. Práve to, že bol zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ľudová strana - HZDS sa zasadila za to, aby tento úrad fungoval a nefungoval len generálny sekretariát, dáva odpoveď na to, prečo sa skutočne snažíme podnietiť činnosť úradu k tomu, aby vláda prijala koncepciu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

Táto koncepcia musí obsahovať politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorá bude riešiť situáciu všetkých Slovákov, a to myslím tých, ktorí sú združení v spolkoch a organizáciách, ale aj tých, ktorí nie sú združení, ktorí sú mladí a ktorí v súčasnosti odchádzajú a budú odchádzať do zahraničia, či už za štúdiom, alebo za prácou. Ale znovu zdôrazňujem, povinnosťou vlády a štátu je, aby podporoval národné povedomie Slovákov v zahraničí, aby podporoval ich kultúrnu identitu.

Vážený pán podpredseda, som veľmi rada, že nastala aj taká aktívna spolupráca medzi úradom, medzi vami a pracujeme momentálne na spoločnej práci, na spoločnej záležitosti, a verím, že jediným cieľom bude, aby sme finančné prostriedky, ktoré aj v budúcnosti budeme požadovať zo štátneho rozpočtu na prácu a na činnosť úradu, ako aj na systém podpory Slovákov žijúcich v zahraničí, aby bol efektívne využitý, aby grantový systém, ktorý už v súčasnosti existuje, bol vyhodnocovaný a bol podávaný informatívne komisii pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Obrovský potenciál, ktorý existuje v slovenskej menšine v zahraničí, budeme vedieť využiť v prospech národných záujmov len vtedy, keď jej budeme venovať náležitú pozornosť a starostlivosť. Keď prejavíme o ňu skutočne úprimný záujem a finančné prostriedky budeme využívať podľa priorít pripravovanej koncepcie, ktorá, verím, čoskoro bude tak na stole komisie pre zahraničných Slovákov, ako aj na stole vlády Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie pán poslanec Horváth a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Rád by som doplnil slová kolegyne poslankyne Kramplovej, ktorá informovala o činnosti komisie. Odznelo na tejto komisii aj to, že bude dobré, a komisia to očakáva, keď v tých ďalších materiáloch, v tej ďalšej činnosti komisie a spolupráci s úradom sa prejaví aj istá reakcia na spoločenský, aktuálny spoločenský fenomén na Slovensku, na fenomén migrácie. Zatiaľ to nenazývam emigráciou, hovorím o migrácii, ale dokumenty, ktoré sa budú pripravovať, bude dobré, keď budú reagovať na tento nový a veľmi rastúci a stupňujúci sa význam fenoménu v spoločnosti na Slovensku.

Je potrebné pri tomto, samozrejme, sa trošku poohliadnuť po svete, zistiť, ako to robí Čína, ktorá prijíma veľmi zvláštne opatrenia, ako to robia Estónci, Lotyši, ktorí majú výrazné komunity v zahraničí, ako to robí Maďarská republika, ktorá je v tomto veľmi dobrá. Treba sa poučiť, treba tieto poznatky zohľadniť a premietnuť do materiálov, ktoré sa budú pripravovať.

A chcem aj za komisiu, rovnako ako pani Kramplová, vyzdvihnúť prínos, ktorým je pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, ktorý sa do toho vložil celou svojou osobnosťou a ktorý, ako som presvedčený, sa zaslúži o kvalitný materiál. Chcem oceniť túto spoluprácu a rovnako vyjadriť pripravenosť na túto spoluprácu.

Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. K správe by som ani nehovorila, skôr k mojej predrečníčke, pretože správa je tá istá, ako býva celé roky, minimálne 5-6 rokov, ktoré som vždy čítala.

Musíme si uvedomiť ale tri body. Slovenská republika sa najmenej z pohľadu finančného, organizačného stará o svojich krajanov. Ale ak nerozdelíme, a o tom som hlboko presvedčená, tých, ktorí odišli a emigrovali, od autochtónnych Slovákov a koncepcia sa rovnako bude a rovnakým dielom venovať tým, ktorí odišli do Čile alebo do Južnej Afriky, ako autochtónnym Slovákom, ktorí žijú okolo hraníc Slovenskej republiky, nikam sa ďalej nedostaneme.

Nakoniec, pozrite sa, grantový systém, keď si ho analyzujete. Slováci, ktorí emigrovali do Kanady alebo do Spojených štátov, dostávajú oveľa viacej peňazí v grantovom systéme ako autochtónni Slováci napríklad na poľských hraniciach.

Je ale aj dôležité, aby sme si uvedomili, že niektoré emigračné vlny, silné emigračné vlny, ktoré emigrovali do demokratických bohatých štátov, aj pomáhali svojej republike. Nielen chceli, aby im bolo pomáhané, ale pomáhali. A toto naša emigrácia vonku nerobí. V Poľsku postavili a financovali veľké knižnice atď. Obávam sa, že my neustále len chceme im pomáhať a o nič... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Chcete reagovať, pani poslankyňa Kramplová? Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, len dve poznámočky. Táto správa sa predkladá na základe zákona č. 474, to je druhýkrát predložená správa, lebo ten úrad začal fungovať od 1. 1. Predtým sa predkladali podobné, áno, viem, viem o nich, akým spôsobom boli predkladané, takže hovoríme o tom istom. A pokiaľ ide o delenie Slovákov, v určitom spôsobe máte pravdu, ale ja by som nerada delila Slovákov na takých a onakých.

V koncepcii sa budú riešiť tie jednotlivé prístupy. Už viem asi, čo tá koncepcia bude obsahovať, ale myslím si, že Slováci v zahraničí sú dosť rozdelení jeden proti druhému. Sú spolky, ktoré fungujú perfektne. Ja by som tu chcela oceniť skutočne prácu, ktorú vykonávajú mnohé spolky v zahraničí bez finančných prostriedkov, a viem aj to, že nikdy nebude dostatok tých finančných prostriedkov tak, aby sme vedeli zabezpečiť všetky náležitosti, ale máte pravdu, áno, aj očakávame od nich... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Končím rozpravu. Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážení poslanci, vážené poslankyne, odznelo tu mnoho podnetných návrhov. Treba povedať, že naozaj treba pripraviť strednodobú koncepciu štátnej politiky a od nej sa potom budú odvíjať aj naše každoročné odpočty. Samozrejme, tá strednodobá politika musí byť konkrétna, musí byť s väzbou na jednotlivé rezorty, na jednotlivé úlohy, ktoré by mali aj rezorty plniť, nielen samotný úrad. A táto štátna politika, pevne verím, bude takýmto spôsobom pripravená do vlády a potom následne do parlamentu v máji budúceho roku.

Musím povedať, že aj to rozhodnutie, ktoré vláda prijala s navýšením finančných prostriedkov v priebehu tohto roku, vyplývalo zo záverov stálej konferencie a tie závery stálej konferencie z apríla tohto roku obsahujú množstvo podnetov od Slovákov, teda zo strednej Európy, to tak by sme mohli nazvať, alebo stredovýchodnej Európy, teda ako hovorila aj pani Vášáryová o tých autochtónnych Slovákoch. A sú tam, samozrejme, podnety aj zo skupiny západnej Európy a zo zámorskej skupiny a všetky tieto podnety sú spracované, podchytiteľné, môžeme s nimi robiť a, samozrejme, chceli by sme na základe týchto názorov tých rôznych skupín, od mladých po staršiu generáciu, aj pripraviť tú koncepciu. A, samozrejme, potom v nadväznosti ešte predtým, kým ten materiál bude definitívny, dať posúdiť aj im samotným, aby sa k tomu mohli vyjadriť.

Je pravda, že grantový systém sa teraz naplnil výraznejšie. Boli dve kolá, jedno jarné, teraz druhé, toto jesenné. Chýba nám výraznejšie spolupráca so Slovenskou televíziou, so Slovenským rozhlasom, s verejnoprávnymi médiami. Ja by som chcel napríklad upozorniť, to, čo dokazuje Katka Homolová v Kanade, ktorá predtým robila v Markíze, ako ona dokumentuje. Ja som sa teraz odtiaľ vrátil z Kanadskej slovenskej ligy z jej 75. výročia, ako ona dokumentuje život Slovákov, a nielen tých, ktorí tam prišli v tých rôznych vlnách emigrácie, ale aj tých, ktorí tam prišli aj po roku 1990. Je to pozoruhodné. A navrhol som, aby skutočne po rokovaniach aj so Slovenskou televíziou sa niektoré tieto jej materiály objavili aj v našej televízii, aby bola vzájomná informovanosť o Slovensku tam a na Slovensku zase o aktivitách Slovákov, ktorí spojili život povedzme konkrétne s touto krajinou.

Musím povedať, že aj my máme veľmi dobré kontakty, a znovu opakujem, práve s mladými Slovákmi, pretože sa nám vytvorili organizácie ako huby po daždi. Máme veľmi dobré aktivity v Turíne, v Dubline, v New Yorku, mladých profesionálov, v Londýne, v Mníchove a v Paríži. Tieto skupiny tam pracujú, sú to, samozrejme, trošku generačne iným zmýšľaním ľudia, ale treba s nimi spolupracovať aj v nadväznosti na to, čo sa povedalo, že tento fenomén treba využívať. Prečo? Lebo mnohí z nich sa dostávajú do významných pozícií v zahraničí a môžu veľmi pomáhať Slovensku pri lobingu alebo pri presadzovaní niektorých slovenských záujmov v tých krajinách, s ktorými spojili svoj životný osud a kde chcú pôsobiť. Čiže aj toto má za úlohu, bude mať táto koncepcia, ale aj tieto naše konkrétne kroky, ktoré realizujeme.

Vo vzťahu k susedným krajinám tie aktivity sú skutočne veľmi veľké a naozaj musím povedať, že riešime v súčasnosti otázku financovania slovenskej školy v spolupráci s ukrajinskou stranou v Užhorode, riešime otázky dobudovania niektorých aktivít v Petrovci, predovšetkým ich slovenského domu, uvažujeme o ďalších aktivitách v oblasti Rumunska s Nadlakom v spolupráci s rumunskou vládou. Keďže som tam nedávno bol, tak sme sa aj o týchto veciach dohodli, o konkrétnej spolupráci. Čo sa týka poľských problémov, bol som tam nedávno na návšteve, rokoval som aj s regionálnymi samosprávami, ktoré veľmi pomáhajú. Práve tam ide o tú malopoľskú oblasť, teda krakovskú oblasť. Ale musím povedať, že niekedy sa mi zdá, a to som aj vytkol Slovákom v zahraničí, konkrétne v Poľsku, že sa sústredili len na spišských Slovákov, ako keby zabudli na oravských Slovákov, a preto tam vznikajú zbytočné pnutia. A myslím si, že aj tam tá politika musí byť orientovaná vyvážene tak ku Slovákom oravským, ako sa nazývajú, ako aj spišským Slovákom, ktorí žijú na území Poľskej republiky.

Veľmi treba a myslím si, že to je dôležité, že sme sa sústredili aj na podporu kresťanských slovenských misií, osobitne by som, samozrejme, chcel potom urobiť istú zmenu a dohodu aj s ministerstvom kultúry v rámci tých financií, ktoré sú a ktoré sa tu v rezorte nachádzajú, aby aj oni výraznejšie podporili tieto oblasti, lebo naozaj ten duchovný život je veľmi dôležitý v zahraničí. Lebo to sú často jediné kultúrne, obrazne povedané, už domy, kde sa Slováci stretajú a kde môžu komunikovať v slovenskom jazyku a kde môžu rozvíjať svoju konkrétnu činnosť. Aj v tejto oblasti by som skutočne chcel vyvinúť čo najväčšie úsilie, aby sa táto práca zlepšila.

Opakujem, koncepcia sa pripraví, koncepcia pôjde aj na stôl do Národnej rady. Budem očakávať z vašej strany vaše podnety, vaše pripomienky a na základe toho potom budeme každý rok odkrajovať z tých úloh, ktoré si dáme do tejto strednodobej koncepcie.

Ďakujem vám za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ešte chcete, pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Poprosím teraz pána poslanca Milana Urbániho, aby uviedol

správu o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za II. polrok 2006 a I. polrok 2007 (tlač 422),

a upozorňujem ho, že bude zároveň plniť funkciu aj navrhovateľa, aj spravodajcu. Ďakujem pekne.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 58 ods. 3 písm. e) rokovacieho poriadku predložil správu o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za II. polrok 2006 a I. polrok 2007. Je to druhá správa, ktorú výbor prekladá od svojho vzniku v roku 2004.

Predloženie tejto správy považujem za dôležité z dôvodu významného postavenia výboru, ktorý koriguje takzvaný demokratický deficit nielen v rámci Európskej únie, ale aj v Slovenskej republike. Musíme si totiž uvedomiť, že po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k prenosu výkonu časti suverénnych práv na európske inštitúcie, teda aj časti zákonodarných právomocí Národnej rady. Európsku legislatívu, ktorá je v konečnom dôsledku platná aj na území Slovenskej republiky, tvoria väčšinou zástupcovia exekutívy, t. j. ministri v Rade Európskej únie. Je preto mimoriadne dôležité dôsledne uplatňovať kontrolný mechanizmus voči vláde a ministrom, ktorý je zakotvený v ústavnom zákone č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a v rokovacom poriadku Národnej rady. Podľa týchto zákonov výbor schválil záväzné stanovisko Slovenskej republiky, takzvaný mandát na rokovanie Rady Európskej únie, ktorý sú členovia vlády povinní dodržiavať.

Výbor po svojom založení aj na základe skúseností z práce podobných výborov ďalších členských krajín Európskej únie vypracoval štandardizovanú metódu rokovania o návrhoch právne záväzných a iných aktov Európskeho spoločenstva, Európskej únie, ktorá umožňuje prehľadné sledovanie rokovaní príslušných orgánov Európskych spoločenstiev a Európskej únie od predloženia návrhu až po ich schválenie vrátane posudzovania návrhov v Európskom parlamente. Výbor sa pritom stále vo významnejšej miere snaží opierať o odborné stanoviská vecných výborov v Národnej rade. Ustálené mechanizmy rokovania výboru plne zodpovedajú zámeru zákonodarcu vyjadrenému v ústavnom zákone č. 397/2004 Z. z. a zabezpečujú potrebnú vnútroštátnu parlamentnú kontrolu vládnej politiky voči Európskym spoločenstvám a Európskej únii.

Výbor pre európske záležitosti v IV. volebnom období do 30. júna 2007 prerokoval 421 návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a schválil 591 návrhov stanovísk Slovenskej republiky pri jednotlivých ministroch pred rokovaním príslušnej formácie Rady Európskej únie.

Rozhodovací proces v Európskej únii je pomerne zložitý a výbor prakticky na každej úrovni doň vstupuje, takisto ako aj jednotlivé ministerstvá, či od prípravy predbežného stanoviska cez inštrukciu až cez samotný návrh stanoviska Slovenskej republiky. Takisto máme právo v Bruseli vstupovať do toho cez zástupcov ministerstiev a cez ministrov, ako i cez veľvyslanca a jeho zástupcu, hlavne na COREPER-i I a II, a potom v samotnej Rade Európskej únie ministri sú dôležití.

V sledovanom období výbor pre európske záležitostí okrem množstva návrhov európskych, ako aj aktov, iniciatívne prerokoval viacero dôležitých materiálov prierezového charakteru. Zo všetkých dovoľte mi spomenúť tie najhlavnejšie. Hneď po začatí nového parlamentu sme sa začali venovať Národnému strategickému referenčnému rámcu Slovenskej republiky na roky 2007 - 2013. Tu by som chcel spomenúť, že práve to bol tento výbor pre európske záležitosti, ktorý na začiatku tohto volebného obdobia rozprúdil práce na príprave Národného strategického referenčného rámca, keďže sme od jednotlivých ministerstiev požadovali informácie o jeho príprave a pripomienkach k starému, ktorý bol schválený predchádzajúcou vládou. Na základe týchto informácií rokoval výbor o strategickom referenčnom rámci prvýkrát a potom ďalej sledoval prípravné práce na jeho jednotlivých častiach a operačných programoch. Máme za to, že Slovensko potrebuje čo najviac dobre pripravených odborníkov, aby sme mohli naplno využiť celý tento potenciál výhod súvisiacich s členstvom krajín v Európskej únii. V záujme budúcej prosperity sú potrebné dôkladné, premyslené a vzájomne previazané stratégie rozvoja jednotlivých sektorov na dlhšie časové obdobie.

Takisto sme sa venovali sledovaniu čerpania fondov z Európskej únie z roku 2004, 2006, či cez jednotlivé ministerstvá, alebo cez NKÚ, alebo cez pána podpredsedu vlády Čaploviča, ktorý, som rád, že je tu, lebo mu chcem poďakovať fakt za korektnú spoluprácu s parlamentom a s naším výborom. Celkove musím konštatovať, že za to obdobie 2004 - 2006 Slovenská republika vyčerpala 70,09 finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Priložil som v správe aj detailnejšie materiály, nebudem čítať tu čísla. Najlepšie, musím povedať, v rámci programu SAPARD bolo vyčerpaných 99,29 %. Je to aj také memento pre nadchádzajúce roky. Ak približne 400 mld., ktoré máme možnosť vyčerpať za toto obdobie, nevyčerpáme 10 %, tak to je už jeden slušný balík peňazí, ak nevyčerpáme 20, to už potom začína byť veľmi nebezpečné. Ak 30 % ako teraz, tak to je už taká suma, kde vlastne by sme okradli našich občanov. Preto bude na všetkých nás, aby sme fakt tej príprave venovali takú pozornosť, aby sme mohli realizovať jednotlivé programy a využiť maximálne, čo je potrebné pre našu krajinu.

Takisto výbor sa ďalej zaoberal na svojich schôdzach Národným programom reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 - 2008, keďže tento podrobne rozpracováva cieľ Lisabonskej stratégie v podmienkach Slovenskej republiky. Dovoľte mi tiež informovať vás, že výbor zvolil svojho spravodajcu k agende Lisabonskej stratégie, čo sa nazýva bežne v Európe Mister Lisabon alebo Missis Lisabon. My máme Mister Lisabon a zvolili sme za Mister Lisabon pána poslanca Berényiho. On má túto agendu sledovať, informovať výbor pravidelne, čo sa deje nové, alebo ako plní Slovenská republika jednotlivé ciele tejto stratégie.

Ďalej sme sa venovali riešeniu problémov riadenej imigrácie. K tomu poviem len jedno slovo. Keď sme hľadali od jednotlivých ministerstiev cez úrad práce čísla, čo by Slovensko potrebovalo pre plnú zamestnanosť alebo pre dobré fungovanie ekonomiky, tak bolo veľmi ťažké dostať vhodné čísla alebo presné čísla, pretože nemajú ani skade byť, keď sa nepožadujú. Čiže toto je prvá vec, ktorá je veľmi dôležitá, ale dôležitá je v tomto smere aj intersektorálna spolupráca a my to sme riešili na našom výbore, túto otázku, s ministerstvom sociálnych vecí. My sme riešili túto otázku s ministerstvom zahraničných vecí, s ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva. Je potrebné intersektorálne sa touto otázkou zaoberať a skoro každý rezort má do toho čo hovoriť, či je to školstvo, zdravotníctvo a iné rezorty, priamo-nepriamo sa dotýkajú tejto otázky a bez toho, aby prišli na nejaké pracovné sily zo zahraničia napriek nezamestnanosti na Slovensku, kde sme za to, aby sa využili všetky rezervy, ktoré máme, ktoré nevyužívame takisto, ale musíme počítať s tým, že budeme musieť aj doniesť pracovné sily na Slovensko, a preto treba vytvoriť riadne prehľadné pravidlá a takisto potom ale aj dôslednú kontrolu týchto ľudí na Slovensku. Treba do toho zapojiť samotných zamestnávateľov, profesijné organizácie, zamestnávateľské zväzy, obec, rôzne komory, čiže tento problém ako komplex treba pre Slovensko vyriešiť a čo najrýchlejšie.

Ďalej výbor sa zaoberal priebežne transpozičným deficitom v Slovenskej republike. Musím konštatovať, že na začiatku niektoré resty, ktoré mali jednotlivé ministerstvá, sa odstránili a dnes prakticky sme krajina, patríme medzi tri krajiny s najnižším transpozičným deficitom a nenotifikovaných smerníc máme len 0,9 %. Málokto sa s tým v Európe môže pochváliť. Čiže to je dobrá práca vlády a jednotlivých ministerstiev.

Ďalej správa, ktorú som predložil, tiež informuje o pôsobení výboru v rámci Konferencie výborov pre európske a komunitárne záležitosti národných parlamentov členských štátov Európskej únie, tzv. známy COSAC, v ktorom náš výbor je veľmi aktívne zapojený. A môžem vás uistiť, keď tu koľkokrát počúvam kolegov hovoriť, že to nie je dobré alebo to ono nie je dobré, že zástupcovia v COSAC-u, ktorí chodia, aktívne upozorňujú na problémy tam, kde treba na to upozorňovať, keď sa to týka Európskej únie. Upozorňovali sme opakovane na nedostatky v administrácii medzi Komisiou a národnými parlamentmi, to sa vylepšilo. A teraz upozorňujeme dosť aktívne a my sme aj iniciovali takú aktivitu v COSAC-u, že by sa zlepšila administratívna práca medzi Radou Európskej únie a národnými parlamentmi.

V prílohe k správe je Politická stratégia Európskej únie na roky 2008. Obsahuje prioritné témy, ktoré budú aj pre výbor na nasledujúci rok a tie budú: prosperita a solidarita, bezpečnosť a sloboda, Európa ako svetový partner, lepšia regulácia v zlepšovaní komunikácie a komunikačné priority na rok 2008.

Dámy a páni, dovoľte mi pár slovami vyzdvihnúť význam súčasnej doby, keď stojíme pred schválením Reformnej zmluvy Európskej únie alebo Lisabonskej zmluvy, ako chcete. V týchto dňoch došlo k prijatiu politickej dohody najvyššími predstaviteľmi členských štátov Európskej únie. Touto dohodou sa zavŕšil proces reformovania zakladajúcich zmlúv Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Nová Reformná zmluva posilní schopnosť Európskej únie prinášať výsledky svojej práce priamo občanom:

1. Najväčší pokrok sa dosiahol v oblasti justície a vnútra, kde sa mnohé oblasti presunuli do komunitárneho spôsobu rozhodovania. Dôjde tak k vytvoreniu skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2. Reformná zmluva prináša nové možnosti a posilnenie právneho základu pre rozhodovanie v oblastiach energetickej politiky a klimatických zmien.

3. Pohľad do národných parlamentov bude najdôležitejším prínosom Reformnej zmluvy právo žiadať Európsku komisiu, aby prehodnotila svoje návrhy, ak budú mať pochybnosti, že prekračuje svoje právomoci a zasahuje do národných kompetencií. V prípade nesúhlasu Komisie so stanoviskom určeného počtu parlamentov bude legislatívny návrh predmetom preskúmania v Rade a v Európskom parlamente, keď môže dôjsť po splnení stanovených podmienok k zastaveniu konania o takomto návrhu.

A v neposlednom rade Reformná zmluva posilní kohéziu vo vonkajších záležitostiach Európskej únie.

Som presvedčený, že iba kombináciou schopnosti a sily členských štátov a spoločných inštitúcií môžeme čeliť novým výzvam 21. storočia.

Na záver by som chcel osobitne vyzdvihnúť skutočnosť, že sa v plnej miere naplnili moje očakávania, ktoré som mal na začiatku volebného obdobia ohľadom fungovania výboru pre európske záležitosti, a to predovšetkým, že výbor bude zodpovedný, že sa bude stavať k Slovenskej republike seriózne, všetci poslanci, bude racionálny a vecný prístup k všetkým prerokúvaným otázkam, ktoré súvisia so Slovenskou republikou a Európskou úniou, čo, chvalabohu, sa plne odrazilo v doterajších schôdzach.

Preto by som chcel pri tejto príležitosti poďakovať všetkým mojim kolegom, členom výboru pre európske záležitosti za ich konštruktívny prístup pri rokovaniach nášho výboru a oceniť aj dobrú kooperáciu s ostatnými výbormi Národnej rady. Takisto chcem poďakovať aj vedeniu Národnej rady, ktoré vychádza veľmi ústretovo k nášmu výboru a je spolupráca na veľmi dobrej úrovni, čo to je s pánom predsedom parlamentu, ale takisto aj s kancelárom, s protokolárnym odborom a s ostatnými zamestnancami, ktorí pracujú v administratíve parlamentu.

Takisto by som chcel poďakovať za dobrú spoluprácu aj vláde Slovenskej republiky a jednotlivým ministerstvám, len ma mrzí, že na niektoré otázky, alebo z niektorých rezortov nechodia ministri, ktorých málokedy vidieť. Ja nepodceňujem ani jedného štátneho tajomníka, sú odborne na dobrej úrovni a spolupráca je veľmi dobrá, ale v niektorých otázkach je potrebné, aby aj minister sám prišiel na výbor vysvetliť veci, lebo sa jedná nielen o vecné problémy, ale možno niekedy aj o politické vzťahy. V tomto musím poďakovať pánovi premiérovi, kedykoľvek je požiadaný o referenciu na našom výbore, tak príde osobne, konzultuje veci. A takisto, ako som na začiatku povedal, ale musím zopakovať, aj s pánom podpredsedom Čaplovičom. Čiže verím, že to bude naďalej takisto pokračovať. A osobitne musím poďakovať aj odboru a zamestnancom odboru pre európske záležitosti, ktorí fakt si vykonávajú svoju prácu veľmi kvalitne a precízne a aj vďaka nim Slovenská republika dodáva do Európskej únie materiály, za ktoré sa Slovensko nemusí hanbiť.

Dámy a páni, chcem vám všetkým poďakovať, aj tým, ktorí aktívne ste prispeli k nášmu výboru, aj pasívne, ale za dobrú spoluprácu, lebo myslím si, že aj to, že nemáme rovnaký názor, je niekedy povzbudenie a inšpirácia k lepšej spolupráci. A verím, že Reformná zmluva, keď sa dostane do tohto parlamentu, aj keď niektorí ju nepodporia, že v tomto parlamente bude väčšinovo schválená. Ale to už nepatrí k tejto správe, ale ja som si dovolil toto želanie vysloviť nakoniec a poďakujem vám za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi výboru pre európske záležitosti pánovi poslancovi Urbánimu. S faktickou ešte, no teraz sme, viete, pán Slafkovský, v takej dileme, pretože pán poslanec vystúpil ako navrhovateľ a na to by nemalo byť možné reagovať. Takže otváram teraz rozpravu k tejto správe a ak chcete, môžete sa prihlásiť do rozpravy. Nie. Nikto sa neprihlásil do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Jeden z takých tých procedurálnych rébusov, ktoré by sme mohli takisto doriešiť. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ešte kým budeme pokračovať v rokovaní a v rozprave o prerušenom bode vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach, chcem, dámy a páni, požiadať o všeobecný súhlas, aby sme o týchto dvoch správach, ktoré odzneli a ktoré máme len zobrať na vedomie, nehlasovali o 11.00 hod., ale až potom, ako dobehnú rozpravy a prerokovanie bodov, ktoré sú otvorené, a to je zdravotníctvo a máme ešte otvorený bod pozemkový fond, návrh vládneho zákona. Je na to všeobecný súhlas? Ďakujem pekne.

To znamená, že dnes o 11.00 hod. nebude hlasovanie, pretože rozsah prihlášok do rozpravy k bodu je ešte značný, uvidíme, kam dospejeme na 17.00 hod. A ešte jednu prosbu. Chcem poprosiť predsedov poslaneckých klubov a navrhovateľov, aby sme sa stretli o 10.00 hod., tak ako sme sa včera dohodli, a pokúsili sa hľadať dohodu na spoločnom vyhlásení k 100. výročiu Černovej. Čiže o 10.00 hod. poprosím predsedov poslaneckých klubov, ako aj zástupcov navrhovateľov jednotlivých uznesení, aby sme sa stretli o 10.00 hod. Ďakujem pekne.

A teraz poprosím pána ministra zdravotníctva, aby zaujal svoje miesto. Pán minister tu nie je, aj keď som ho videl pred chvíľočkou. Poprosím pána ministra zdravotníctva, ďakujem pekne. A poprosím pani poslankyňu Gabániovú ako spravodajkyňu, aby zaujala miesto.

A budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363).

Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Pataky. Nech sa páči, máte slovo.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, novela zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach prináša do systému zdravotného poistenia viaceré zásadné zmeny. Zdravotné poisťovne sa majú stať správcami verejných prostriedkov a svoju činnosť majú vykonávať vo verejnom záujme.

Motívy ministerstva, prečo predkladá uvedený návrh zákona, sú verejne známe. Prostredie verejného zdravotného poistenia sa má stať neatraktívne pre súkromných investorov. K tejto myšlienke sa hlási aj samotný premiér, ktorý verejne vyhlásil, že chce vytlačiť súkromné poisťovne z priestoru verejného zdravotného poistenia a dosiahnuť takouto cestou model jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. Riešenie, ktoré navrhuje ministerstvo, nemusí byť vôbec také jednoznačné, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad.

O budúcom fungovaní zdravotného poistenia na Slovensku zatiaľ mi chýba veľa odpovedí na viacero dôležitých otázok. Poznajú tvorcovia zdravotnej politiky skutočné výhody pluralitného systému zdravotného poistenia? Boli tieto výhody dôsledne porovnané s výhodami modelu, ktorý navrhuje ministerstvo? Sú si všetci zodpovední vedomí, čoho všetkého sa vzdávajú pri prechode na nový model fungovania poisťovní? Dokáže systém monopolného nákupcu zdravotnej starostlivosti reagovať rovnako na potreby pacientov ako pluralitný model?

Snahu ministerstva zabezpečiť čo najväčší objem prostriedkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti možno len podporiť. Treba si však položiť otázku, s akým efektom budú tieto zdroje využité a čo zaručuje, že sa dostanú tam, kde ich najviac treba, t. j. k poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti. Kladiem si otázku, vie mi niekto na ministerstve povedať, čo všetko predchádza tomu, že súkromné zdravotné poisťovne dosahujú zisk? Naopak, a prečo by sa mali štátne zdravotné poisťovne snažiť o kladný hospodársky výsledok?

O tom, že slovenskému zdravotníctvu chýbajú zdroje, nepochybuje azda nikto. Mať viac zdrojov však nevyhnutne neznamená vedieť nakúpiť viac. Ak nebudú zdravotné poisťovne motivované k hospodárskemu a efektívnemu nakladaniu s prostriedkami, ktoré musia za každú cenu minúť, o výslednom efekte možno len pochybovať. Ak dnes dokáže niekto v systéme ušetriť zdroje, sú to súkromné a nie štátne zdravotné poisťovne. Ministerstvo, ale aj mnohí poskytovatelia sa domnievajú, že je to tak najmä na úkor úhrady zdravotnej starostlivosti. Škoda len, že niekto zo zainteresovaných nejde vo svojich analýzach hlbšie. Určite by stálo za porovnanie, ako a či vôbec kontrolujú jednotlivé poisťovne svojich poskytovateľov, aký objem ušetrených zdrojov pochádza z dôslednej revíznej činnosti a aké výsledky zdravotnej starostlivosti sa nakúpili za uplynulé roky pre pacientov.

Skúsenosť, alebo ešte povedané, každé poistenie vrátane zdravotného má slúžiť jeho beneficientom, prakticky poistencom. Skúsenosť každého segmentu ekonomiky hovorí jasne, najväčší efekt sa dosahuje tam, kde je súťaž a kde sa dosahuje zisk. Aj táto novela, ktorú dnes prerokúvame, je cesta k jednej poisťovni.

Teraz sa vyjadrím všeobecne k predloženej novele svojimi pripomienkami. Táto novela po prvé narušuje pluralitný model zdravotného poistenia na Slovensku tým, že otvára možnosti násilného vytláčania súkromných poisťovní z trhu a vytvára nevýhodné podmienky na vstup nových zdravotných poisťovní. Negatívne ovplyvní samotné fungovanie zdravotných poisťovní tým, že obmedzuje ich prevádzkové výdavky na úroveň, ktorá nepostačuje na zodpovedné financovanie všetkých činností zdravotnej poisťovne. Zakladá v systéme rozdielne motivácie, lebo zdravotným poisťovniam znemožňuje dosahovať zisk. Nezabezpečí alokáciu zdrojov do tých oblastí, ktoré ministerstvo zdravotníctva považuje za nedofinancované.

A konkrétne k bodu 1: Novela zákona navrhuje, aby zdravotné poisťovne vykonávali svoju činnosť vo verejnom záujme ako správcovské spoločnosti. S týmto návrhom sa nestotožňujem, a to z dôvodu, že zdravotné poistenie sa uzatvára v prospech konkrétneho poistenca, pričom zdravotná poisťovňa sa zaväzuje kryť náklady na zdravotnú starostlivosť konkrétnemu poistencovi. Zdravotnú poisťovňu nemožno považovať za subjekt verejnej správy.

K bodu 3: Novela zákona navrhuje, aby výdavky na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne v príslušnom kalendárnom roku klesli zo 4 na 3 % z úhrnu poistného pred prerozdelením poistného za príslušný kalendárny rok. Prevádzka zdravotnej poisťovne si vyžaduje určité finančné prostriedky. Ich limitovanie pod určitú kritickú hranicu môže ohroziť bezproblémové fungovanie zdravotnej poisťovne. Úlohou zdravotnej poisťovne nie je len vyberanie a prerozdeľovanie finančných prostriedkov, ale predovšetkým nákup zdravotnej starostlivosti, revízna činnosť, vedenie registrov, evidencií, databáz a iné. Zníženie teda výdavkov na prevádzku na 3 % bude pre všetky zdravotné poisťovne kritické a povedie k zhoršeniu služieb poskytovaných poistencom a činností súvisiacich s nákupom zdravotnej starostlivosti. Už keď porovnávame aj dnešnú úroveň z medzinárodného hľadiska, je naše percento jedno z najnižších v Európe.

K bodu 4: Novela zákona navrhuje, aby zdravotné poisťovne mohli kladný hospodársky výsledok z verejného zdravotného poistenia použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorá sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia, a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa kladný výsledok hospodárenia vytvoril. Zákon tým obmedzuje tvorbu a použitie zisku zdravotných poisťovní, čím v zdravotnom poistení vytvára nemotivačné prostredie a dané obmedzenia nevedú k riešeniu problémov identifikovaných ministerstvom zdravotníctva. Vynútenie minutia zdrojov nebude automaticky znamenať ich alokáciu do tých oblastí, ktoré ministerstvo považuje za nedofinancované.

Po ďalšie. Zisk je odmenou zdravotných poisťovní za znášanie podnikateľského rizika. Zdravotné poisťovne, najmä štátne, dosahovali stratu, kumulovali dlh a jeho dopad prenášali v plnom rozsahu na verejné financie. Ak zdravotné poisťovne nebudú motivované dosahovať kladný hospodársky výsledok, ale, naopak, budú nútené minúť celý kladný rozdiel hospodárenia, nebudú nijakým spôsobom motivované k efektívnemu nákupu zdravotnej starostlivosti. Podmienky minúť všetky peniaze v systéme bez ohľadu na kvalitu negatívne ovplyvnia ekonomické správanie poskytovateľov a tlak na redukciu siete poskytovateľov bude veľmi nízky. Zákaz použitia zisku spojený so znížením správneho fondu znemožní najmladším zdravotným poisťovniam na trhu, či už je to Union alebo Európska zdravotná poisťovňa, umoriť stratu vyplývajúcu z ich vstupu na trh. V prípade, ak to dnes parlament schváli, toto navrhované ustanovenie, Slovenská republika môže čeliť žalobám za znehodnotenie investícií vlastníkov súkromných poisťovní.

Moje pripomienky k bodom 5 a 6, čo sa týka novely zákona, navrhujem, aby sa prevod poistného kmeňa medzi zdravotnými poisťovňami uskutočňoval ako bezodplatný. Podľa mňa je to úplne nezmysel. Poistný kmeň je hlavný zdroj výnosov zdravotnej poisťovne a jeho prevod je dnes upravený ako odplatný s výnimkou, ak sa zdravotné poisťovne samy dohodnú, že prevod je bezplatný. Navyše týmto opatrením ministerstvo vytvára Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou možnosť násilne a bezodplatne prevádzať poistné kmene zdravotných poisťovní.

Moja pripomienka k bodu 7: Novela zákona navrhuje, aby zdravotná poisťovňa s majetkovou účasťou štátu mohla postúpiť pohľadávky voči fyzickým alebo právnickým osobám povinným odvádzať poistné atď. Dnešná právna úprava umožňuje takéto pohľadávky zveriť do mandátnej správy. Akceptovaním navrhovanej úpravy sa môže stať, že štát bude môcť cez ním kontrolovaný subjekt odkupovať pohľadávky zdravotnej poisťovne a takýmto spôsobom sanovať zo štátneho rozpočtu hospodárenie štátnych poisťovní bez rizika obmedzenia hospodárskej súťaže.

A posledná taká pripomienka, to sa týka dôvodovej správy, v doložke finančných a ekonomických, environmentálnych vplyvov, uvádza sa, že novela zákona nemá dopad na verejné financie. Môj názor je trochu iný. Dôjde tam k výpadku výnosu dane z príjmov, podľa mojich zistení cca 500 mil. Sk. Zvýšené nároky budú na výdavkovú stranu rozpočtu z titulu odplatného postupovania pohľadávok štátnych zdravotných poisťovní približne 1 až 2 mld. korún ročne. No a v neposlednom rade, tak ako som hovoril pod bodom 5 a 6, žaloby za znehodnotenie investícií vlastníkov súkromných poisťovní.

Pán predseda, nepodávam žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, podporím tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené v pléne.

Ďakujem za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP