Pátek 19. října 2007

Štvrtý deň rokovania

14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

19. októbra 2007 o 9.00 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Pekný deň prajem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som otvoril štvrtý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Pál Csáky, ďalej, pán Mikuláš Dzurinda, Sergej Chelemendik, Stanislav Kahanec a pani poslankyňa Jana Vaľová.

V súlade so schváleným programom tejto schôdze budeme pokračovať v rokovaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka, Lucie Žitňanskej a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

ktorý ste obdržali ako tlač 448.

Včera sme si vypočuli stanovisko navrhovateľa aj spravodajkyne, vystúpil pán predseda Národnej rady, a preto teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy, pretože písomne sa do rozpravy doposiaľ neprihlásil nikto. Čiže kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu prihlásiť ústne? Pán poslanec Pavol Minárik. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. A dávam slovo pánovi poslancovi Minárikovi. Nech sa páči, pán kolega, máte priestor v rozprave.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem povedať, že som sa prihlásil len preto, aby som zachránil situáciu, pretože rokujeme o našom rokovacom poriadku a zdá sa, že o to je výrazný nezáujem. A pritom dobre vieme, že rokovací poriadok má mnoho úskalí, z ktorých predkladaná novela niektoré odstraňuje. Určite žiadna novela si nemôže postaviť ambíciu odstrániť všetko. Ale všetko, čo v tejto novele je, rieši nejaký konkrétny problém. A preto dopredu hovorím, že tento návrh podporím.

Moje vystúpenie bude k dvom bodom. Prvý je o komisii, ktorú pán predseda Národnej rady ohlásil a ktorú nešťastne spojil s komisiou na novelizáciu ústavy, a druhý je k samotnej predkladanej novele.

Už v predchádzajúcom volebnom období, a myslím si, že v každom by to tak malo byť, mal byť parlament schopný reagovať na aktuálne požiadavky a najmä také požiadavky, ktoré robia problém v jeho rokovaní. V minulom volebnom období taká komisia bola. Bola úplne bezproblémová, jednoducho preto, lebo sa zameriavala na konkrétne otázky, ktoré rokovací poriadok ako problémy dlho spôsoboval, až sa stalo, že otázka vylepšenia rokovacieho poriadku bola spojená s čisto politickou otázkou. Presne to isté sa podarilo dosiahnuť aj predsedovi súčasného parlamentu, keď sa snažil spojiť komisiu s komisiou na novelizáciu ústavy, problémy, ktoré jednoducho nie sú porovnateľné a z ktorých každý má svoju inú dimenziu. Otázkou vtedy bolo zavedenie nejakých vyšetrovacích komisií. A preto sa takto hrubý balík, ktorý bol prakticky všetkými odsúhlasený, nemohol do rokovacieho poriadku premietnuť. Dneska by sme boli možno pri takomto rokovaní pružnejší a bolo by to oveľa efektívnejšie v tejto sále. Preto ak bude komisia, ktorá to rozdelí, určite v nej budeme sa radi zúčastňovať a určite to bude na prospech veci.

Teraz k samotnej predkladanej novele. Myslím, že podstatné, čím sa chce táto novela zaoberať alebo to, čo spustilo rozhodnutie predkladateľov túto novelu sem priniesť, je hodina otázok. Aj ja som niekedy v máji avizoval, že budem sa zaoberať prípravou novely, ktorá hodinu otázok vráti tam, kde by mala byť. Prečo som svoje avízo nakoniec nenaplnil, prečo som rezignoval? Treba si najprv povedať, čo tá hodina otázok by mala predstavovať. Hodina otázok je jeden podľa mňa vyslovene opozičný inštitút, ktorý má akousi ritualizovanou formou umožniť dialóg opozície s koalíciou s tým, že opozíciu zastupujú poslanci a koalíciu zastupuje vláda, a s tým, že to má určité formalizované pravidlá, aby sme dosiahli, tak ako to právnici hovoria, rovnosť zbraní. Opoziční poslanci majú výhodu domáceho prostredia, volia otázku, vláda dostáva prakticky 24 hodín na to, aby sa mohla pripraviť. Opozičný poslanec môže dať doplňujúcu otázku, na ktorú minister nemusí byť pripravený. Ale slušnosť káže, aby doplňujúca otázka bola k meritu veci. Takže svojím spôsobom pripravený je. A vyrovnáva sa to tým, že má minister posledné slovo. Takto by to malo fungovať a takto bola určite aj hodina otázok zamýšľaná. Koniec koncov, ja som sledoval hodinu otázok v britskom parlamente, ale to je dvojhodina otázok. Jednu hodinu má premiér a jednu hodinu majú ministri. Môžeme sa sporiť, či je to lepšie alebo horšie. Ale pri takom posune hodiny otázok, ako sme sa ho dočkali v tomto parlamente, by to bolo asi úplne jedno.

Na čo sa zmenila hodina otázok v tomto parlamente? Na niečo, čo sa volalo pred 20 až 60 rokmi politické školenie mužstva. Pre dámy, ktoré nevedia, čo to je, alebo pre mladších poslancov a dámy, čo sa tohto nezúčastnili, vysvetlím, že aj ja som tým mojim 30 ľuďom v čate vykladal, čo je to dialektická jednota medzi socialistickým vlastenectvom a proletárskym internacionalizmom, aká užitočná bola bratská pomoc sovietskych vojsk s mnohými spojencami z Varšavskej zmluvy. Malo to veľkú výhodu, mnohé som si do života odniesol. A určite aj tí chlapci si dodnes pamätajú, že v nejakom roku 1982 bol minister národnej obrany v Rumunsku nejaký chlapík, ktorý sa volal Olteánu, takže samé užitočné veci. Tak dneska vyzerajú odpovede na hodine otázok. Preto opozícia už úplne prirodzene na túto hodinu otázok rezignovala. Matematika totižto hovorí cez svoju teóriu pravdepodobnosti, že väčší berie. Pokiaľ príde na hodinu otázok nie 6, ako to včera hovoril vicepremiér v zastúpení premiéra, ale 16 otázok v rôznych variáciách na tému maďarské vzťahy a Benešove dekréty a 15 otázok na 2. pilier a ešte nejakých ďalších 5 otázok zo strany koalície z počtu celkového 42 otázok, tak tá pravdepodobnosť hovorí, že premiér bude odpovedať zaskočený zrejme týmito otázkami na to, na čo v tej chvíli koaliční poslanci odpovedať chcú. Bolo to obrovské osvietenie koaličnej časti tejto snemovne, že všetci sa chceli dozvedieť odpoveď práve na tieto dve otázky. A nakoniec sa aj na ne odpovedalo, pretože, hovorím, tá matematika nepustí. Náhoda môže byť, ale veľké čísla všetko prebijú.

Trošku kriticky musím povedať, že tento problém sem zaviedol opozičný poslanec, ktorý teóriu pravdepodobnosti asi dobre pozná. Ale keď som mu to vyčítal, zhruba po dvoch hodinách otázok od tohto upustil, koalícia sa toho drží zubami-nechtami.

Pán predkladateľ, ja som povedal, že všetko podporím, lebo všetko je rozumné, ale musím povedať, že na hodinu otázok neexistuje žiadne iné riešenie, žiadna formalizácia, pretože väčší berie, len a len slušnosť. Hodina otázok sa stane opozičným inštitútom vtedy, keď to pochopí a bude akceptovať koalícia, bude sa tak správať a premiér bude musieť odpovedať na opozičné otázky. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Minárikovi.

S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Daniel Lipšic. Končím možnosť prihlásenia sa s vystúpením vo faktickej poznámke. Pán kolega Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja by som nadviazal na kolegu Minárika s hodinou otázok. Naozaj veď už to bolo medializované, že prebieha vlastne organizácia v rámci vládnej koalície. A zrejme posielaním emailov o tom, aké otázky poslanci majú dávať, tým sa úplne stráca zmysel toho celého inštitútu. Stáva sa z neho zase fraška, musím povedať. A preto by som, ak by bola vôľa, navrhol, však dobre, urobme tento inštitút nanovo, tak aby spĺňal svoj účel, a, dajme tomu, posuňme tu účinnosť od roku ja neviem 2009, proste aby sa to týkalo už aj z väčšej časti budúcej vlády, lebo nikto asi nemá záujem reálne, aby z tohto inštitútu bola trvalá fraška, keď niekto taký záujem má, tak je to len počas vlády, ktorej je súčasťou. Ja si nepamätám, pokiaľ som bol vo vláde, žeby som niekedy odpovedal na otázku koaličného poslanca. Bolo to len na otázku opozičného. A to som bral tak, že to je v poriadku, lebo je pre opozíciu sa pýtať a maximálna dĺžka mojej odpovede bola tak 3 - 4 minúty. Prax sa zase tuná zaviedla naozaj robiť z tejto hodiny otázok absolútnu frašku.

Po ďalšie. Chcem zdôrazniť to, čo povedal pán poslanec Minárik, čo som povedal aj včera, ak predseda parlamentu nieže zvolá stálu komisiu k rokovaciemu poriadku, ale vytvorí osobitnú komisiu k rokovaciemu poriadku, lebo tam všetci cítime rezervy a problémy, tak sa jej opozícia bude zúčastňovať, lebo to má zmysel, vieme, o čom budeme rokovať, na rozdiel od novelizácie ústavy.

Ale, opakujem ešte raz, skúsme sa dohodnúť na tom, že odložíme na dlhšiu dobu účinnosť tejto novelizácie, aby sa to netýkalo iba tejto vlády, ak má niekto z toho strach, ale aby tento parlamentný inštitút, ktorý je veľmi dôležitý, mal svoj reálny zmysel. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Reagovať na faktickú poznámku chce pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem, pán kolega Lipšic, že ste odpovedali na poznámky, ktoré síce neodzneli oficiálne, ale ktoré sa opakovane ozývali zo strany pána poslanca Faiča. On tu v minulom volebnom období nebol, ale nie je problém, aby si vyžiadal všetky otázky, ktoré padali na hodine otázok počas našej vlády. A môže si ich zanalyzovať. Odpoveď tej analýzy bude rovnaká, ako bola odpoveď pána poslanca Lipšica, vtedy člena vlády.

Pán poslanec Lipšic, ja som povedal, že tu nie je právne riešenie. Jednoducho pri zachovaní ústavnej rovnosti poslancov na hodinu otázok existuje len jedno jediné riešenie, a to politická korektnosť alebo, zjednodušene povedané, slušnosť koaličných poslancov.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Minárik bol jediný, ktorý sa hlásil do rozpravy.

Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

A pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, zrejme treba aj zo strany navrhovateľov zareagovať na niektoré aj podnetné návrhy alebo zareagovať aj na niektoré názory, ktoré odzneli v tej krátke rozprave.

Budem najmä reagovať na včerajšie vystúpenie pána predsedu parlamentu pána Pavla Pašku. Ak dovolíte, bude to veľmi stručné. Rozdelil som si to v podstate do štyroch bodov a pôjdem chronologicky aj podľa toho, ako vystupoval.

V úvode uviedol, že si nemyslí, že tento parlament rokuje nedemokraticky, no nemyslíme si to ani my, a tým, že chceme zmeniť niektoré body rokovacieho poriadku, tak chceme len zrýchliť a zlepšiť rokovanie a urobiť tento parlament ešte demokratickejší. Takže snáď nikto nepochybuje v tejto snemovni ani z nás, ani z poslancov vládnej koalície, že tu nerokujeme demokraticky.

Po druhé. Pán predseda uviedol jeden príklad, že tu fungovala komisia v minulom volebnom období, pričom bol prijatý veľký pozmeňujúci návrh. Tu ho musím trošku poopraviť, lebo si to asi dosť dobre nepamätá. Naozaj tu fungovala akási ad hoc komisia, ktorej som bol členom, ktorá robila zmeny v rokovacom poriadku. A počas až dvoch volebných období, pretože vyplynula ešte z toho predchádzajúceho volebného obdobia, pripravila veľký pozmeňujúci návrh k rokovaciemu poriadku, takú veľkú novelu, ktorá mala až 63 bodov, s tým, že sa dotýkala všetkých oblastí rokovacieho poriadku. Viem to preto tak presne, lebo som bol spravodajcom pri tejto veľkej novele rokovacieho poriadku. A, žiaľbohu, táto nebola prijatá z jednoduchého dôvodu, že až v druhom čítaní v parlamente prišla jedna politická strana, vtedajšia opozičná, s návrhom, aby boli zriadené tzv. vyšetrovacie komisie, s čím väčšina tohto parlamentu nesúhlasila. Práve z tohto dôvodu neprešli aj rozumné návrhy do veľkej novely rokovacieho poriadku.

Ďalej by som sa chcel dotknúť tej časti, kde pán predseda parlamentu hovoril o tom, že je predsa veľmi dobré, keď existuje takáto stála komisia pre ústavu a rokovací poriadok, a že je veľkou škodou že sa činnosti tejto stálej komisie nezúčastňuje opozícia. Ja skúsim vyjadriť k tomu naše stanovisko, už to odznelo od viacerých predrečníkov, pred chvíľou o tom hovoril pán poslanec Lipšic vo faktickej poznámke. No naozaj pokiaľ by išlo o stálu komisiu pre rokovací poriadok, nemáme najmenší problém v tejto komisii byť, pretože, a ja to vysvetlím ešte o trošku viac, v prípade tejto stálej komisie, ktorá je rozšírená aj o novelizáciu ústavy, sa rokovaní zúčastňujú aj experti, ktorí sú mimo parlamentných kruhov. Sú to síce odborníci, ale ja osobne si myslím, že majú rokovací poriadok posudzovať a rokovať o ňom tí, ktorí sedia v parlamente. A to sú poslanci parlamentu. Takže ak by aj vznikla nejaká komisia stála pre rokovací poriadok, nemyslím si, že by v nej mali byť experti z externého právneho prostredia. Vôbec si to nemyslím. A, samozrejme, budem podľa toho aj konať.

No a tesne pred koncom chcem spomenúť asi najdôležitejšiu vec, čo by nám nemalo uniknúť a čo je aj vzhľadom na to, čo sa objavilo v tlači z včerajšej našej rozpravy. No tak v tlači sa objavilo to, ako sa my tu bavíme o telefónoch a notebookoch, čo vlastne vôbec nie je pravda, lebo to ustanovenie, ktoré som tam zaviedol, je len o tom, aby ten terajší stav, ktorý pri postupe techniky už je tak ďaleko, že tu môžeme používať aj notebooky, nebol v rozpore s tým, čo existuje v rokovacom poriadku. Žiaľ, médiá si vôbec nevšimli, že v tejto novele rokovacieho poriadku ide najmä o posilnenie kontrolnej právomoci poslancov opozície voči výkonnej moci, teda exekutíve. Zopakujem, toto je zásadná vec, ktorú táto novela chce upraviť, upraviť ju v hodine otázok, tak ako sme to presne napísali. Naozaj si myslím, a môžem súhlasiť s časťou vládnej koalície, že aj my počas nášho vládnutia sme občas tento inštitút využívali spôsobom, ktorý ste mohli namietať. Ale zrejme by to nebolo dobré do budúcnosti, lebo naozaj si všetci myslíme, že je to opozičný nástroj kontroly vlády a je to absolútne demokratický seriózny opozičný nástroj.

No a posledná myšlienka. Včera sme s pani kolegyňou Luciou Žitňanskou rozmýšľali o tom, či zverejníme alebo povieme, aká by tu bola naša ambícia. Je to jej myšlienka, ale ja to poviem, v tomto parlamente chýba v rokovacom poriadku to, čo má väčšina parlamentov na svete. A to je tzv. všeobecná rozprava. Ak si pozriete celý rokovací poriadok, tak uvidíte, že vždy rokujeme buď podľa nejakého návrhu, ktorý prejde do programu rokovania ohľadom nejakého uznesenia, alebo potom o konkrétnom návrhu zákona, ktorý predložila do parlamentu vláda, poslanci alebo výbory, lebo nikto iný zákonodarnú iniciatívu nemá. Ale ak sa nezaradí do bodu programu nejaká vážna téma, o ktorej chce hovoriť niekoľko poslancov, tento parlament nemá najmenšiu šancu o tejto téme rokovať. Preto sme pripravení spolupracovať so všetkými a pripraviť ďalšiu novelu rokovacieho poriadku, ktorá by tento inštitút, ale po dohode všetkých, do rokovacieho poriadku zaviedla. Poviem príklad. Návrh uznesenia, s ktorým som aj ja súhlasil, ktorý predložil pán poslanec Mikloško, ale nepredložil ho spôsobom, ktorý, si myslím, je v súlade s rokovacím poriadkom, by vo všeobecnej rozprave, ak by existovala, bol zrejme prijatý, pretože ako s návrhom uznesenia som s tým súhlasil.

Vážené dámy a páni, záverom dúfam, že táto debata, ktorú sme tu videli, nebude viesť k tomu, že sa budeme baviť o tom, akú komisiu treba ešte ustanoviť, aj keby bolo zrejme dobré, keby sme sa na tom dohodli.

Ja by som vás chcel všetkých veľmi pekne poprosiť odsúhlasiť aj túto čiastkovú novelu rokovacieho poriadku, tak aby sme sa pohli dopredu. A poprosím aj poslancov vládnej koalície o podporu tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľovi.

Pýtam sa pani spravodajkyne, či sa chce vyjadriť v záverečnom slove. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Rokovací poriadok je náš vnútorný procesný predpis, ktorým sa riadi rokovanie Národnej rady. Ja si myslím, že nie je správne, keď sa robí takáto čiastková úprava rokovacieho poriadku a rieši sa len konkrétny problém. Považujem to za iniciatívu opozície poukázať na určitý problém. Ale prikláňam sa k tomu, aby sme skutočne pristúpili k celkovej novele rokovacieho poriadku. Tak, ako bola pripravená v minulom volebnom období, myslím si, že riešila malé problémy, ktoré máme aj teraz. Fakt je ten, že neprešla už pre tie spomínané vyšetrovacie výbory. Ale rokovací poriadok, pokiaľ bude predložený, mal by byť poriadkom, s ktorým sa stotožnia všetky poslanecké kluby, aby sme prijali poriadok rokovací taký, s ktorým budeme asi spokojní a ktorý prispeje k riešeniu veci. Preto klub Smeru - sociálnej demokracie, pán predkladateľ, váš návrh nepodporí. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: To bolo záverečné slovo spravodajkyne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ako o ostatných bodoch, tak aj o tomto budeme hlasovať o 11.00 hodine.

Pán poslanec Minárik, našiel sa tu mobilný telefón. Pravdepodobnosť rovná sa istote, že patrí vám. Poďakujte pánovi poslancovi Miššíkovi. (Hlasy z pléna.)

Poprosím o pokoj, budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Návrh ste dostali ako tlač 449 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu parlamentu č. 447.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ide o stručnú novelizáciu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorý sme prijali v roku 2005, ktorým bolo zriadené Centrum právnej pomoci, aby osoby, ktoré sú v materiálnej núdzi, mohli mať kvalifikované právne zastúpenie, aby úspech na súde nezávisel od solventnosti procesnej strany, ale naozaj od spravodlivosti.

Keď sme návrh predložili, a tak bol aj schválený, celým parlamentom aj vtedajšou opozíciou, tak sa týkal a týka veci občianskoprávnych, pracovnoprávnych, rodinnoprávnych. A už vtedy sme uvažovali, že pokiaľ sa centrum rozbehne, bude vhodné rozširovať kompetenciu tohto centra.

Ukazuje sa, že ďalšia oblasť, kde by bolo vhodné rozšíriť kompetenciu centra, sa týka tzv. správneho súdnictva a najmä v rámci neho dôchodkových vecí, keď súdy v rámci správneho súdnictva preskúmavajú rozhodnutia v dôchodkových veciach, pretože tam často prichádza k splneniu kritérií materiálnej núdze zo strany žiadateľov. Aj dnešná vláda má vo svojom programovom vyhlásení vlády cieľ prijať opatrenia na zdokonalenie právnej úpravy o poskytovaní právnej pomoci. Ide, musím povedať, o nepolitický návrh, ktorého cieľom je, aby sa najmä osoby, ktoré sú v dôchodku mohli domáhať bezplatného právneho zastúpenia. Vo svojej správe o činnosti za rok 2006 centrum konštatuje, že je pripravené na možné rozšírenie pôsobnosti centra. Mne je trochu ľúto, že Centrum právnej pomoci nie je finančnou prioritou rezortu spravodlivosti a je tak trošku na okraji záujmu, ale nechcem o tom príliš dlho hovoriť práve kvôli tomu, že mám záujem, aby návrh novely prešiel, pretože ide o návrh novely, ktorá sa netýka konkrétnej strany, konkrétnej skupiny obyvateľov, ktorá volí jednu stranu alebo inú stranu, ale ktorá reálne môže pomôcť domôcť sa spravodlivosti na súde osobám, ktoré sú v materiálnej núdzi, ktoré chcú preskúmavať rozhodnutia o svojich dôchodkoch. A to, si myslím, je záujem, ktorý by nás všetkých mal spájať. Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

Teraz požiadam spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor nášho parlamentu, pani poslankyňu Katarínu Cibulkovú, aby predniesla úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som podala spravodajskú informáciu k prerokovávanému návrhu zákona, ktorý podal pán poslanec Lipšic. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona môže mať vplyv na zvýšenie výdavkov Centra právnej pomoci v súvislosti s potrebou zabezpečiť novú oblasť pôsobností. Kvantifikácia tohto vplyvu nie je v súčasnosti možná, keďže rozšírenie pôsobnosti Centra právnej pomoci nemusí nevyhnutne znamenať zvýšenie výdavkov na jeho činnosť. Návrh zákona nemá finančný dopad na obyvateľov a hospodárenie v podnikateľskej sfére a iných právnických osôb, nemá vplyv na životné prostredie ani zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti, ktoré sú uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie a nie je ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu.

A teraz otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy k tomuto bodu prihlásiť niekto ústne. Je to pán poslanec Peter Miššík. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Jediným prihláseným je do rozpravy pán Peter Miššík. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný v tomto mojom vystúpení, aj keď s týmto návrhom novely absolútne súhlasím, pretože si myslím, že práve to je to sociálne v nej, ktoré chceme posilniť.

By som chcel poukázať na tú časť dôvodovej správy kde podľa môjho názoru teraz nevystihuje situáciu. Centrum právnej pomoci, ako sme ho ešte zaviedli my, fungovalo a pracovalo veľmi dobre. Teraz dobre nepracuje. Takže by som chcel poprosiť, v tej dôvodovej správe je taká drobnejšia chybička, k tomu, aby bolo možné rozšíriť ešte jeho kompetencie, treba vyzvať ministerstvo spravodlivosti, aby sa viac staralo o Centrum právnej pomoci so všetkým, čo k tomu patrí, to znamená od personálnych až po finančné dôsledky.

Ja, samozrejme, túto novelu podporím, lebo pôvodne som ju chcel aj ja niekedy dať. Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Na vaše vystúpenie sa s faktickou poznámkou prihlásili pani poslankyňa Katarína Tóthová, pani poslankyňa Jana Laššáková. Končím možnosť prihlásenia sa s vystúpením vo faktickej poznámke.

A dávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Miššíka, v ktorom sa vlastne nevyjadroval k zákonu, vyjadril len svoju mienku. Ale raison d‘etre celého vystúpenia bolo na to, aby tuto prezentoval, že nepracuje príslušná inštitúcia dobre. Pán poslanec, ja si myslím, že príslušná inštitúcia dnes sa už venuje tomu, čo má, pretože v minulosti sa venovala vylepšovaniu zariadenia, získaniu lukratívnych priestorov v strede mesta za značné financie a podobne. A ja si myslím, že ak takto máte názor, dajte pánu ministrovi pri interpelácii túto otázku, aby mal možnosť odkryť, čo všetko sa dialo a aká je situácia v príslušnej inštitúcii. Osobne si myslím, že táto inštitúcia začala veľmi dobre pracovať. Ale neberiem vám váš názor. Len takto streliť do priestoru bez argumentov takéto obvinenie nepovažujem za celkom náležité, hlavne nie keď predmetom legislatívy nie je posudzovanie. Nemáme tu správu. Vaše vystúpenie by bolo adekvátne, keby sme prerokovávali správu o činnosti príslušného zariadenia, ale my prerokovávame otázku rozšírenia jej kompetencie. A to je trošku o inom. A ku kompetencii ste... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ďalšou s faktickou poznámkou prihlásenou je pani poslankyňa Jana Laššáková. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Možno súhlasiť s tým, že by Centrum právnej pomoci mohlo poskytovať právnu pomoc aj v správnych konaniach a v dôchodkových veciach. Naozaj ide o veľkú skupinu občanov, ktorí tú právnu pomoc by potrebovali.

Jedno, čo ale mňa vyrušuje na tomto návrhu zákona, je, že nie sú v ňom uvedené nejaké finančné dopady. Vzhľadom na to, že by schválením išlo o dosť veľkú skupinu ľudí, myslím si, že by bolo treba, možno, a to neviem teraz posúdiť, buď zvýšiť počet pracovníkov v centre, alebo potom takisto, keďže pracovníci v centre, pokiaľ mám informácie, ktorí ak nestihnú vybaviť žiadateľov, tak potom cez advokátske kancelárie im poskytujú tieto služby, konkrétne zastupovanie na súde, vyžiada si to finančné prostriedky, tie finančné prostriedky vyčísliť. Tie finančné prostriedky nie sú vyčíslené, takže nevieme, aký by bol finančný dopad pri prijatí takéhoto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Reagovať na faktické poznámky chce pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

K pani kolegyni, pani prof. Tóthovej. No, pani profesorka, ja mám ako poslanec právo vystúpiť v rozprave, a to hlavne keď sa mi niečo nepáči trebárs aj v dôvodovej správe, ktorá je súčasťou návrhu zákona alebo novely zákona. Ja som aj povedal, čo sa mi tam nepáčilo. A povedal som aj dôvody, prečo sa mi to nepáči. A má to vplyv aj na prijatie tejto novely.

Tak isto k tomu, čo spomenula moja kolegyňa Janka Laššáková. Áno, má vplyv, aj o tom som hovoril, na prijatie novely, či to centrum pracuje už teraz dobre, či má dostatočné kapacity na to, aby zvládlo aj takéto rozšírenie pôsobnosti. O tomto sme sa bavili. A vy máte právo si myslieť, že počas našej éry sme my nič iného nerobili, len hľadali čím lepšiu budovu. No ale pravdou to nie je, pretože pri jeho zriadení pred dvoma rokmi bolo treba, aby to centrum niekde sedelo, aby malo ľudí, aby začalo pracovať. A ono začalo dobre pracovať. Žiaľ, teraz to centrum nepracuje podľa môjho názoru dobre. Áno, ak si to želáte, tak ja budem interpelovať pána ministra spravodlivosti a budem žiadosť o konkrétne informácie. Môj názor a názor ľudí, ktorí mi dávajú tieto informácie, hovorí o tom, že CPP-čko nepracuje tak, ako by malo pracovať. A dúfam, že sa jeho činnosť zlepší, lebo k tomu smerujeme, tu nejde o to, že sa budeme prekárať, aby mohlo zvládnuť aj úlohy takéhoto návrhu zákona, za ktorý budeme hlasovať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Miššík bol jediným prihláseným do rozpravy.

Končím rozpravu.

A pýtam sa pána navrhovateľa, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Áno, pán predsedajúci, by som veľmi stručne reagoval. Ja som úmyselne v úvode nehovoril o tom či centrum funguje alebo nefunguje, lebo mám záujem, aby návrh novely prešiel. A ja mám tiež rôzne informácie. Koniec koncov, petície zamestnancov chodili všetkým poslancom, keď tam dochádzalo k výmene, bola výmena politická, si každý urobí názor svoj, samozrejme. Nechcem o tom dlho hovoriť.

V každom prípade ale k tomu, čo povedala pani poslankyňa Laššáková. Tá kvantifikácia možná nie je, veď to vieme. Ako si dnes vymyslíme, koľko ľudí by asi tak malo nárok na bezplatnú právnu pomoc v dôchodkových veciach? To nie je možné. A dobre viete, pani poslankyňa, o čom tie kvantifikácie sú. Veď sme mali nedávno na ústavnoprávnom výbore novelu zákona o štátnej službe policajtov, kde je návrh na príspevok na bývanie. Čo tam všetko bolo popísané? Pre aký okruh policajtov to chcú mať? Čiže toto nie je dôvod, pani poslankyňa, proti tejto novele. Určite to nie je dôvod proti nej.

A chcem povedať jednu vec v zásade. Zhodneme sa absolútne všetci v tejto snemovni, že tá novela je dobrá, že je správne, a to najmä keď je vláda, ktorá sa hlási k sociálnej oblasti, aby dôchodcovia, ktorí sú v hmotnej núdzi, mohli mať bezplatnú právnu pomoc, keď sa súdia o svoje dôchodky. To je asi zrejmé. A ak vládna koalícia novelu nepodporí, tak bude to smutné nie pre mňa, ja som ten zákon celý presadil ešte ako minister spravodlivosti, ale pre tých dôchodcov, ktorí nebudú mať prístup k bezplatnej právnej pomoci, a bude to znak, že naozaj tu platí pravidlo, že čokoľvek je navrhnuté z opozície, hlasujeme podľa toho, kto tu navrhuje, nie podľa toho, čo je obsahom návrhu. A to, si myslím, je inak pomerne strašne frustrujúca poznámka, pretože si myslím, že nás platia občania, aby sme hlasovali za zákony podľa toho či sú dobré, či sú zlé, a nie podľa toho, kto ich navrhne. Ak predseda parlamentu navrhne zúženie priestupkovej imunity, ja to podporím, aj keď on bol jeden z poslancov, ktorý hlasoval za jej zavedenie, a aj to v rozprave potom poviem, ale budem hlasovať podľa toho, čo je v tom návrhu, aj keď to nie je dobrý návrh, ide dobrým smerom, smerom - Smerom. A proste to, si myslím, by malo byť dôležité. Sú aj politicky sporné veci, kde sa nikdy nezhodneme. Ale kde sa obsahovo vieme zhodnúť, naozaj nevidím dôvod, aby to bolo posudzované len podľa toho, kto s tým návrhom príde. To od nás občania ktorejkoľvek strany, ktorú volia, naozaj neočakávajú. Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

To bolo záverečné slovo navrhovateľa.

Pýtam sa pani spravodajkyne, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Nie.

To znamená, že prerušujem rokovanie k tomuto bodu programu.

Taktiež budeme hlasovať o ňom o 11.00 hodine.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Tento návrh ste dostali ako tlač 450 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 448.

Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Richterovi, aby ako navrhovateľ tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Richter, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, Ústava Slovenskej republiky každému zaručuje, že sa môže domáhať svojho práva zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

V prípade , že došlo k spáchaniu protiprávneho konania, ktoré je podľa zákona kvalifikované ako priestupok, občan sa spravidla o pomoc obráti na Policajný zbor, ktorý oznámenie o priestupku prijme a vykoná príslušné opatrenia. V prípade ak Policajný zbor je oprávnený zistený alebo oznámený priestupok oznámiť, vykoná všetky potrebné úkony na objasnenie a zistenie páchateľa a následne podľa zákona o priestupkoch vec predloží príslušnému správnemu orgánu, ktorým je vo väčšine prípadov obvodný úrad.

Problém však nastáva v prípade, keď je Policajnému zboru oznámené spáchanie priestupku, ktorý nie je podľa zákona o priestupkoch oprávnený ho objasňovať, pričom vykonanými úkonmi podľa zákona o Policajnom zbore sa nepodarí zistiť páchateľa priestupku. Policajný zbor v takomto prípade postupuje podľa ustanovenie § 56 ods. 1 zákona o priestupkoch. A priestupok oznámi príslušnému správnemu orgánu, t. j. obvodnému úradu. Tento príslušný obvodný úrad však oznámenú vec odmietne prijať, nakoľko podľa § 58 ods. 2 môžu objasniť a prejednať priestupok len vtedy, ak je im okrem protiprávneho konania oznámený súčasne aj jeho páchateľ. Takýmto protichodným znením zákona o priestupkoch vzniká stav, pri ktorom sa občan nemôže domáhať svojho práva na príslušnom orgáne Slovenskej republiky, ktorý je určený na objasňovanie a na prejednávanie priestupkov o zákone o priestupkoch. Preto hlavným cieľom mojej relatívne malej novely návrhu zákona je odstránenie tohto nežiaduceho stavu, aby občan mal naplnené aj prostredníctvom zákona o priestupkoch svoje ústavné právo na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, najmä správnom orgáne, ktorým je vo väčšine prípadov príslušný obvodný úrad.

Ďalším cieľom je určiť vecnú príslušnosť Policajného zboru pri objasňovaní priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Je neprípustné, aby si občan na základe nesprávneho znenia zákona nemohol uplatniť Ústavou Slovenskej republiky garantované práva. A preto navrhujem prijať predloženú novelu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o podporu a postúpenie návrhu zákona do druhého čítania a jeho následné schválenie. Zmena tohto ustanovenia umožní správnym orgánom realizovať objasňovanie priestupkov a prijímať oznámenia o spáchaní priestupku aj v prípadoch, že vo veci nie je známy páchateľ. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľovi. A prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

A dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Branislavovi Bačíkovi. (Ruch v sále.)

Skôr ako mu dám slovo, poprosím vás všetkých, vážené kolegyne a kolegovia, skúsme trošku byť tolerantnejší. A ak si potrebujete niečo povedať, tak si to povedzte v priestoroch na to určených. Žiadam o vyšší stupeň tolerancie voči vystupujúcemu. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu o perfektnom návrhu zákona.

Môžem konštatovať, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 68 a v § 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

A všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet a finančnom dosahu na rozpočet obcí.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v Európskej dohode o pridružení, v čl. 70, v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 448 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

Ďakujem, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP