Čtvrtek 13. září 2007

Tretí deň rokovania

13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

13. septembra 2007 o 9.01 hodine

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Takže pekný deň vinšujem všetkým.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 13. schôdze požiadal poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Martin Pado a na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky pani Jana Vaľová.

Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dávam slovo teraz pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh zákona uviedla.

Dostali ste ho ako tlač 373 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 368.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor na úvodné slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, milí kolegovia, milé kolegyne, dovoľte, aby som uviedla, stručne uviedla, stručnú novelu spomínaného zákona, ktorú vlastne predkladáme s pani poslankyňou Laššákovou na základe početného impulzu určitej skupiny občanov, a to znalcov a tlmočníkov.

V čom je problém? V roku 2004 bol prijatý zákon, ktorým sa dala povinnosť tejto skupine do 31. augusta 2007 podrobiť sa odborným skúškam ako podmienka zotrvania v zoznamoch týchto služieb týchto odborníkov, ktoré vedie ministerstvo spravodlivosti. Keďže v roku 2007 bolo v zozname zapísaných vyše 3 200 znalcov, 745 tlmočníkov a takmer 800 prekladateľov, príslušné inštitúcie, ktoré zabezpečovali toto preškolenie, túto odbornú spôsobilosť, jej kontrolu, neboli akosi početne personálom pripravené a je pravdou, že aj určitá skupina si z rôznych dôvodov nedokončila toto vzdelávanie. Preto po diskusii so spomínanými odborníkmi sme sa rozhodli urobiť predĺženie lehoty na splnenie zákonnej povinnosti.

Takáto situácia už v legislatíve bola, pokiaľ išlo o skupinu exekútorov. Tiež v minulosti bola podmienka doplniť si určité právnické vzdelanie, bola lehota, keďže právnické fakulty taktiež nestihli absorbovať ten počet záujemcov, tak taktiež zákonom sa predĺžila lehota na splnenie podmienok.

Túto lehotu predlžujeme nasledovne. Ponechávame v zákone stanovený termín. Teda, ak by bol ponechaný a nezmenený v zákone stanovený termín, malo by to značný negatívny dosah na spomínanú skupinu odborníkov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Keďže z tejto skupiny je záujem vykonať odborné skúšky, potom náš legislatívny návrh umožňuje predĺžiť termín a to tak, že by sa vykonanie odbornej skúšky predĺžilo na termín 31. august 2009 a podanie prihlášky na splnenie podmienok sa určuje na 31. august 2008.

Navrhovaná úprava je v súlade s ústavou. Ako som spomínala, obdobný postup pri riešení obdobného problému už legislatíva z minulosti pozná. Táto otázka nie je upravená právom Európskej únie a keďže frekventanti si finančne hradia zvýšenie svojej odbornosti, nemá to ani dopad na štátny rozpočet. Verím, že tento legislatívny návrh prejde aj do druhého čítania, o čo vás prosím.

Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani poslankyni Tóthovej za uvedenie predmetného návrhu alebo, resp. novely zákona.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, čiže ústavnoprávny výbor, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, panie predkladateľky, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 3. septembra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 373.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovaná úprava, ako uvádza dôvodová správa, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani v práve Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. augusta 2007 č. 368 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval v druhom čítaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky do 16. októbra 2007.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

A otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme hlasovať o 11.00 hodine.

Ďalším bodom schváleného programu je prvé čítanie o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 374. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 369.

Teraz dávam slovo pani poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa má rozšíriť okruh prijímateľov 2-percentnej asignačnej dane o tie zaregistrované verejnoprospešné subjekty, ktoré pracujú na princípe neziskovosti a špeciálne sa venujú ochrane ľudských práv, rozvoju a ochrane duchovných hodnôt a ochrane a tvorbe životného prostredia.

Jedným z hlavných dôvodov na rozšírenie predmetnej novely je vyslať pozitívny signál, že všetky účely, ktoré sa dnes realizujú v treťom sektore, sú rovnocenné, pokiaľ ich občania podporujú a pokiaľ sa etablovali v spoločnosti. Úcta k hodnotám, ktoré sa vytvárajú v prostredí založenom nie na princípe zisku, ale na princípe realizácie verejnoprospešného účelu, je deklarovaním pozitívneho vzťahu všetkých nás, ktorí sa venujeme iným stránkam nášho života. Uvedomujeme si dôležitosť ochrany životného prostredia a ľudských práv rovnako, ako si uvedomujeme dôležitosť ostatných verejnoprospešných účelov, ktoré dnes zastávajú rovnocenné postavenie v rebríčku.

V snahe zabrániť, aby Slovenská republika bola prvou európskou krajinou, ktorá začne selektovať verejnoprospešné účely a uprednostňovať jednu skupinu pred druhou skupinou, dovoľujem si požiadať vás, pani poslankyne a páni poslanci, aby po 6 rokoch unikátneho fungovania 2-percentného inštitútu, ktorý je s obdivom sledovaný ostatnými krajinami nielen Európskej únie, ale aj Spojenými štátmi a Japonskom, Národná rada Slovenskej republiky nedovolila vylúčiť také dôležité účely, ako je ochrana životného prostredia a ochrana ľudských práv a duchovných hodnôt z možnosti byť na rovnakej úrovni ako ostatné verejnoprospešné účely. Aby Národná rada vyslala pozitívny signál a podporu tým ľuďom, ktorí venujú svoj čas a myšlienky realizácii týchto verejnoprospešných aktivít.

Neprijatím takejto novely vyjde z Národnej rady signál, že diskriminácia účelov ako ľudské práva a životné prostredie je realitou. Predkladaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. A prijatie novely uvedeného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet. Preto vás, vážené dámy a páni, prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za úvodné slovo pani Monike Gibalovej. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, uvedený návrh nám bol doručený v stanovenej lehote. Pán predseda ho zaradil na rokovanie tejto schôdze, keďže spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona aj podľa rokovacieho poriadku, aj podľa našich Legislatívnych pravidiel.

Ja ako spravodajca chcem zdôrazniť, že uvedený návrh zákona rieši vážnu problematiku a je dôvod nielen sa ňou zaoberať, ale je dôvod na to, aby sme tento návrh aj schválili.

Ďakujem za vašu pozornosť. A, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Taktiež konštatujem aj pri tomto bode, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa teraz pýtam, či sa chce niekto z pánov poslancov a z pani poslankýň prihlásiť ústne.

Hlási sa pán Iván Farkas. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície, Magyar Koalíció Pártja, by som chcel podporiť návrh zákona pani poslankyne Gibalovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Nazdávame sa totiž, že verejnoprospešné účely, na ktoré zákon o dani z príjmov umožňuje platcom dane poskytnúť 2-percentný podiel zaplatenej dane, ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie kultúrnych hodnôt, podpora vzdelávania, by bolo výhodné rozšíriť o ochranu životného prostredia a o ochranu ľudských práv a duchovných hodnôt.

Najradšej by sme tento zoznam rozšírili o ochranu práv a rozvíjanie kultúrnych hodnôt národnostných menšín a etnických skupín. V budúcnosti predložíme doplňujúci návrh zákona, ktorým sa mení zákon o dani z príjmov v tomto duchu.

Jedna z najvýznamnejších výziev v budúcnosti bude stav a ochrana životného prostredia, najmä s ohľadom na prudké zmeny počasia, na čoraz častejší výskyt povodní a výskyt nových foriem chorôb u ľudí a zvierat. Na druhej strane, zdroje na riešenie uvedených problémov sú obmedzené. Ako príklad dovoľte mi, aby som uviedol kardinálny nedostatok finančných prostriedkov na protipovodňovú ochranu. Dnes sme svedkami stavu, keď sa najmenšie potoky vylievajú z koryta a spôsobujú nemalé škody. Pritom všetci cítime urýchlenú potrebu navýšenia rozpočtu. Získanie nových zdrojov pre túto oblasť v možnosti zavedenia 2-percentnej asignácie dane z príjmov by mohlo byť čiastočným riešením, vylepšením súčasného stavu financovania ochrany životného prostredia na lokálnej a regionálnej úrovni.

Oblasť ochrany ľudských práv a duchovných hodnôt nemá vlastný rezort, nemá vlastnú kapitolu v štátnom rozpočte. Aktivity v tejto oblasti sa financujú prostredníctvom organizácií neziskového sektora a cirkví. Bolo by preto výhodné ustanoviť, aby sa nadácie, neziskové organizácie pôsobiace v tejto oblasti stali prijímateľmi 2-percentnej asignácie dane z príjmov.

Nebolo múdre, keď sa pri poslednej novelizácii zákona o dani z príjmov niektoré aktivity vyradili z možnosti financovania 2-percentnou asignáciou dane. Iné aktivity zas je možné naďalej podporovať touto formou. Nie je múdre, ak sa formy aktivít tretieho sektora takýmto spôsobom rozdeľujú na také, ktoré môžu podielom zo zaplatenej dane podporiť platcovia dane, a na také, ktoré nemôžu podporiť. Vytvorili sa tým dve kategórie aktivít v oblasti tretieho sektora. Tento návrh aspoň sčasti napráva asymetriu. Preto vám, páni poslanci, pani poslankyne, odporúčam tento návrh schváliť.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S faktickou poznámkou na vystúpenie sa nehlási nikto. Pretože pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa navrhovateľky, či sa chce vyjadriť.

Nech sa páči, máte priestor v záverečnom slovo.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánu poslancovi za podporu. Chcela by som ešte pripomenúť a upozorniť, že v marci tohto roku sa na návrh poslancov strany Smer dodatočne zahrnulo do zákona o dani z príjmov aj vzdelávanie, ktoré vypadlo spolu s týmito účelmi a to cez pozmeňujúci návrh z dielne strany Smer v zákone č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vzdelávanie, ktoré vypadlo z možnosti použitia podielu zaplatenej dane na osobitné účely spolu s týmito účelmi, ktoré predkladám, sa teda do systému späť dostalo dokonca nepriamou novelou. Preto naozaj nevidím dôvod, prečo by ste mali váhať pri podporení tejto novely zákona.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. (Ruch v pléne.)

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pánov poslancov, ak si chcú niečo povedať, čo nesúvisí s programom, tak keby si to povedali niekde inde, lebo dosť to ruší aj predkladateľa, aj spravodajcu. Ďakujem pekne.

Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 375 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 370.

Dávam teraz slovo poslancovi Júliusovi Brockovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Páni poslanci, môžem potvrdiť slová pána podpredsedu, že dosť to ruší, keď sa bavíte.

Dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol návrh, ktorý predkladám spoločne s kolegyňou Monikou Gibalovou. Je to novela zákona o službách zamestnanosti.

Návrh sa týka vysokej nezamestnanosti na Slovensku a jeho cieľom je znížiť, prispieť k zníženiu nezamestnanosti. Aj keď sa v priebehu mesiacov a posledných rokov nezamestnanosť na Slovensku stále znižuje, je to pozitívny trend, napriek tomu nezamestnanosť na Slovensku stále patrí medzi najvyššie v Európskej únii a najmä dlhodobá nezamestnanosť je vážnym problémom nielen pre nezamestnaných, ale, myslím si, aj pre našu krajinu, pretože viac ako 60 % sú práve tí, ktorí sú bez práce dlhšie ako rok.

Paradoxom v tejto situácii je, že na Slovensku sú regióny, kde je plná zamestnanosť, kde niet voľnej pracovnej sily najmä na západe krajiny. A existujú zase na druhej strane regióny s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti na juhovýchode Slovenska alebo na východe. Preto, ak chceme zmenšiť, znížiť mieru nezamestnanosti a využiť voľnú pracovnú silu, ktorá tu je, je potrebné podporovať mobilitu za prácou, aby ľudia mohli hľadať prácu tam alebo prijať zamestnanie tam, kde zamestnanie je.

Aj z toho dôvodu to hovorím, že zahraniční investori, ktorí prichádzajú na Slovensko, alebo, ktorí prišli na Slovensko, tak dostali od štátu miliardové dotácie práve na vytvorenie nových pracovných miest. V našom regióne od štátu alebo štátom boli tak dotované pracovné miesta takmer štvrť miliardou alebo vyššími sumami a dnes sme svedkami, ako súkromné agentúry dovážajú na tieto chýbajúce pracovné miesta ľudí zo zahraničia, z Poľska, Ukrajiny, Rumunska, dokonca z Kosova, a preto si myslím, že je to z tohto pohľadu istým spôsobom aj plytvanie verejných prostriedkov, ak môžeme využívať vlastné zdroje a za oveľa, oveľa nižších nákladov. Preto prichádzame s návrhom, a to je obsahom tejto novely zákona, že rozširujeme opatrenia v rámci aktívnej politiky trhu práce o nový príspevok, príspevok na sťahovanie za prácou, tak sa volá, do výšky 30 000 korún.

Nie je to úplne nový návrh, pretože v našej legislatíve takýto príspevok existoval aj v minulosti a poskytoval sa ako náhrada preukázateľných výdavkov súvisiacich so sťahovaním sa z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu nového zamestnania. Tento príspevok, tento nástroj bol však najmenej využívaným nástrojom na trhu práce. Dôvody sú všeobecne známe. Pretože ten príspevok bol nezaujímavý, bol veľmi nízky alebo podmienky boli také, že sa vlastne nedali splniť uchádzačovi o zamestnanie. Pretože, ak podmienkou získania toho príspevku bola zmena trvalého pobytu, tak ťažko očakávať od niekoho, kto je dnes nezamestnaný alebo dlhodobo nezamestnaný v Rimavskej Sobote, že získa trvalý pobyt v Trnave alebo v Žiline.

Preto meníme, navrhujeme meniť tieto podmienky tak, že sa tento príspevok nebude viazať na zmenu trvalého pobytu, ale splnením podmienky bude aj prechodný pobyt. Rozširujeme zároveň tento príspevok, aby ho mohli čerpať aj absolventi škôl. Je bežná prax, že mnoho mladých ľudí práve z Východu študuje a popritom, teda, aby mohli študovať na vysokej škole, tak aj pracujú a sami si financujú svoje náklady na štúdium, na vzdelanie a majú možnosť, samozrejme, sa aj zamestnať v regióne, kde ukončili svoje vzdelanie. Ale práve preto, že nemajú dostatočné prostriedky napríklad v tom štádiu preklenutia obdobia, kedy dostanú prvý príjem zo zamestnania a sú vo veľkej nevýhode, jednorazový príspevok vo výške 30 tisíc korún, najviac 30 tisíc korún, by mal pokryť práve prvotné výdavky zamestnanca, t. j. nájomné, cestovné, stravovanie, hygienické potreby a ďalšie až do vyplatenia prvej mzdy. Navrhovaná právna úprava bude mať určite priaznivý vplyv na zamestnanosť, tvorbu nových pracovných miest i na verejné financie.

Ďakujem za vašu podporu tohto dobrého návrhu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne poslancovi Júliusovi Brockovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Zoltánovi Horváthovi.

Nech sa páči, pán spravodajca, môžete uviesť spravodajskú správu.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému poslaneckému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 17. schôdzi. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Cieľom navrhovaného zákona je rozšíriť nástroje aktívnej politiky trhu práce a podporiť mobilitu občanov a absolventov škôl pri získaní zamestnania.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 370 z 21. augusta 2007 prideliť návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre hospodársku politiku.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali do 15. októbra a gestorský do 16. októbra.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Ľubica Rošková zo strany SMER - sociálna demokracia. Ona je jediná písomne prihlásená.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor v rozprave.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, celková koncepcia politiky zamestnanosti nadväzuje v súlade s programovým vyhlásením vlády na Európsku stratégiu zamestnanosti, pričom možno konštatovať, že rast zamestnanosti sa úplne prirodzene stal prioritnou úlohou hospodárskej a sociálnej politiky. Deje sa tak na pozadí stavu, pri ktorom je trh práce v súčasnosti ešte stále viac či menej vystavený tlaku viacerých vážnych problémov, ktoré prispievajú k vysokej miere nezamestnanosti.

K vyriešeniu týchto a ďalších problémov k stabilizácii zamestnanosti a jej ďalšiemu zvyšovaniu by malo dôjsť prostredníctvom kontinuálne prebiehajúcej reformy sociálneho systému a trhu práce na báze legislatívnych zmien, ktorých právne základy boli položené prijatím viacerých zákonov, spomedzi ktorých zaujíma osobitné miesto zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Táto právna úprava je súčasťou legislatívneho rámca reformy sociálneho systému a trhu práce, ktorá sa realizuje na základe dokumentu Stratégia podpory rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému a trhu práce.

Samotný zákon o službách zamestnanosti je tak vlastne právnym základom na vytvorenie systému služieb zamestnanosti, ktorý motivuje jednotlivcov v produktívnom veku nájsť a udržať si zamestnanie a byť aktívnymi pri riešení svojej sociálnej situácie, ktorý má podporovať ekonomické a sociálne aktivity uchádzačov o zamestnanie, zvýšenie zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, spružnenie trhu práce a ktorý má výrazne obmedziť zneužívanie poskytovaných služieb zamestnanosti. A preto je potreba novelizácie tohto predmetného právneho aktu o to dôležitejšia, najmä pokiaľ ide o potrebu rozšíriť nástroje aktívnej politiky trhu práce a podporiť mobilitu občanov i absolventov škôl pri získavaní zamestnania.

S týmto zámerom predložili poslanci návrh novely zákona o službách zamestnanosti, pričom cieľom navrhovateľov je znovuzavedenie príspevku na sťahovanie za prácou v § 53 zákona o službách zamestnanosti, ktorý sa v minulosti síce oficiálne poskytoval, avšak pre nízku úroveň aplikovateľnosti tohto príspevku v podmienkach praxe sa nestretol uvedený finančný nástroj stimulácie uchádzačov o zamestnanie s kladným ohlasom, čo v konečnom dôsledku vyústilo do jeho zrušenia.

Pozornosť si zasluhuje fakt, že navrhovatelia predkladajú svoj návrh na znovuzavedenie príspevku na sťahovanie za prácou v čase, keď aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo do pripomienkového konania svoj vlastný návrh novely, ktorý taktiež počíta so znovuzavedením príspevku na sťahovanie za prácou, pričom podmienky pre jeho priznanie majú byť v porovnaní s prerokúvaným návrhom poslancov ešte miernejšie, a teda pre potencionálnych poberateľov aj výhodnejšie. Preto z uvedeného dôvodu tento návrh poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia nepodporia.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Roškovej sa prihlásili: pani poslankyňa Laššáková, Gibalová, pán poslanec Fronc a pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

K vystúpeniu predrečníka dávam slovo pani poslankyni Laššákovej, nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ako už uviedla pani poslankyňa, v pripomienkovom konaní je vládny návrh zákona s tým istým obsahom a s tým istým názvom, ako ho predkladajú navrhovatelia. V tejto súvislosti by som len chcela poukázať na tú skutočnosť, že návrh zákona bude mať aj značné finančné dopady na rozpočet, a preto nepovažujem za dobré, že takýto návrh zákona, taký vážny návrh zákona predkladajú poslanci Národnej rady bez toho, aby prešiel legislatívnym procesom.

Môžete sa smiať, kolegovia, ale aj včera sme boli svedkami toho, keď opoziční poslanci kritizovali predkladané návrhy zákonov poslancami koalície. Ja nepopieram žiadne právo, nepopieram právo žiadneho poslanca, aby dával legislatívne návrhy, ale naozaj, buďme aj voči sebe navzájom korektní a nekritizujme poslancov vládnej koalície, keď predkladajú návrhy zákonov, že obchádzajú legislatívny proces, a to isté potom neplatí na vás. Takže, myslím si, že nie je dôvod na to, aby sme návrh zákona podporili.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. (Hlasy z pléna.) Ďalej ... Poprosím o pokoj v sále. Prosím vás, pokoj, upokojme sa.

Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Zareagujem na pani poslankyňu Roškovú. Hneď v úvode povedala, že trh práce je vystavený tlaku, ktorý prispieva k stále väčšiemu stavu nezamestnanosti. To je dosť silná veta. Potom treba, je potrebné rozšíriť nástroje aktívnej politiky trhu práce. Keď sme na jeseň minulého roku predkladali tento návrh zákona, nestretol sa s pochopením, bol odmietnutý a pani ministerka tu bola prítomná, veľmi dobre sa na to pamätám, a ubezpečovala nás, že s takýmto návrhom sa počíta pri úprave veľkej legislatívy. Ale keď tak, pani poslankyňa Rošková, zdôrazňujete silnú potrebu a konštatujete, že trh je vystavený takému veľkému tlaku, prečo prichádzate s takýmto návrhom až teraz?

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou - pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Nedávno som čítal štúdiu, ako sprostredkovateľské firmy zabezpečujú pracovnú silu dovozom pracovníkov z iných krajín a aké sú vlastne problémy pre mnohé väčšie firmy, aby mali dostatok pracovnej sily. Tento návrh v podstate rieši problém, ktorý sa dotýka bezprostredne obyvateľov tejto krajiny. Umožní im, aby sa mohli zamestnať, aby mali príjem a na druhej strane pomôže prekonať tradicionalizmus, pretože na Slovensku naozaj existuje pomerne veľká neochota pohnúť sa z jedného mesta do druhého, jednoducho, je to kdesi v nás, ľuďoch. Myslím si, že tento návrh je veľmi dobrý a pomôže na trhu práce s pracovnou silou a druhá vec je, musím zareagovať aj na to, že "bude nový zákon, komplexný", atď. No, všetci vieme, aká dlhá cesta je od pripomienkového konania k prijatiu zákona, aké prekážky treba prekonať. Ja sa nebránim, bude nový zákon. Ale prečo tento vážny problém, ak máme pripravený na riešenie, by sme nemohli riešiť ihneď?

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz s faktickou poznámkou - pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok k pani poslankyni. Tento návrh zákona, ako aj predrečníci hovorili, vytvorí nové podmienky tak, aby nebola väzba zakotvená na zmenu trvalého bydliska. A vieme, že to bola chyba aj v minulých návrhoch, že ľudia sa nesťahovali, nemenili trvalé bydlisko, plus bola pomerne nízka čiastka na to, aby to bolo motivačné. Myslím si, že kolega predkladá tú čiastku takú, že už je reálna na to, aby človek v tej prvej fáze prežil. Napriek tomu, že ministerstvo dáva vyššiu čiastku vo svojom návrhu, ktorý je v pripomienkovom konaní, ale vyžaduje opäť trvalé bydlisko pre toho, kto si nájde prácu mimo svojho bydliska.

A čo sa týka finančných nárokov, práve preto je tento návrh tu, lebo onedlho ideme hlasovať o štátnom rozpočte a myslím si, že treba, aby sa tie prostriedky dali zapracovať. Pričom pani ministerka pred rokom, keď tento návrh zákona bol tu, v Národnej rade, povedala, že my už pripravujeme, my už pracujeme na tomto zákone. Prešiel rok a až po tom, čo kolega Brocka predložil svoj návrh na ministerstvo financií, sme zrazu počuli, ako rezort pripravuje návrh zákona a dáva do pripomienkového konania.

A chcem len podotknúť jednu vec, ešte mám chvíľočku, nedá sa to zrovnávať s mojimi výhradami zo včera. Pretože moje výhrady včera voči kolegovi Jánošovi boli tie, že on zosúlaďuje smernicu, on ide do tých rámcov, ktoré patria vláde, ktoré patria pripomienkovému konaniu. To, že my navyšujeme cez naše poslanecké návrhy rozpočet, toto ešte nie je taká vážna vec, pokiaľ ideme predtým, ako je tvorba rozpočtu, pokiaľ vieme, že tie zdroje sa pripravujú tak či tak, ak prejde vládna novela zákona. Takže, páni kolegovia, nezrovnávala by som to tak, lebo ... (Automatické prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja som nechcela povedať vo svojom diskusnom príspevku to, že tá novela nie je potrebná a že ju obyvatelia, ktorí hľadajú prácu, nepotrebujú, len som chcela zdôrazniť fakt, aby sa nemusela novela opäť nejako novelizovať tým, keď ministerstvo práce robí a dáva tu takýto návrh do pripomienkového konania a vyjadrujú sa k tomu úrady práce, inštitút zamestnanosti a mnohí ďalší iní, tak, aby bol už upravený a spracovaný tak, aby bol výhodný pre všetky skupiny a možno, aby sa tam zapracovali všetky podnety, ktoré budú v prospech mobility občanov. Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy písomne.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne - pani poslankyňa Klára Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave. Poprosím všetkých poslancov, ktorí reagujú z miesta s faktickými poznámkami, keby hovorili trošku ďalej od mikrofónu, aby sa to dalo lepšie prepisovať tým, ktorí sa s tým potom trápia.

Ďakujem pekne.

K. Sárközy, poslanyňa: Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k predkladanej novele zákona, ktorú predkladajú poslanci Brocka a Gibalová. Táto kratučká novela rozširuje zákon o službách zamestnanosti.

Udialo sa tu dosť veľa zaujímavých vecí v priebehu pár minút. Pôvodne som chcela povedať len to, že vítam túto novelu zákona, pretože pán poslanec Brocka síce povedal to gro, ktoré som už aj ja chcela zdôrazniť, že, áno, v minulom volebnom období sme my prijali takýto návrh zákona, treba povedať, že v priebehu času sme zistili, že tá novela nepriniesla to, čo sme od nej očakávali, vlastne mobilitu pracovnej sily, teda tento kratučký paragraf, preto sme to aj zrušili.

Tento návrh je o niečom inom. Jednak zmierňuje podmienky, ktoré uchádzač o zamestnanie musí splniť, čo sa týka trvalého a prechodného pobytu a tá suma je vyššia. V minulosti to bolo 10 tisíc korún, teraz je to 30 tisíc korún. Ja tento návrh novely zákona vítam, pretože je jedným z nástrojov aktívnej politiky práce.

Myslím si, že tie zmeny, ktoré sa udiali, čo sa týka percentuálneho počtu nezamestnanosti, treba vítať, ale treba zdôrazniť to, že naďalej pretrváva nezamestnanosť, hlavne na východe Slovenska a na juhu stredného Slovenska. To je jedna dôležitá pripomienka.

A moja druhá pripomienka je tá, že keď sa pozrieme na rozdelenie dlhodobej nezamestnanosti, teda nezamestnanosti, tak najväčšie percento, mám taký dojem, že 60 %, keď nie viac, sú tam práve tí ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Úrady práce robia svoju prácu, myslím si, že vcelku slušne, ale ja tam vidím mínusy, práve čo sa týka aktívnej politiky trhu práce. Tá pasívna je asi v inom, prebieha trošičku inak.

No a prečo zmena toho, čo som chcela povedať? Je to to, že pred chvíľou vystúpila pani poslankyňa Rošková. Ničím nás neprekvapila, pretože ja by som bola prekvapená vtedy, keby povedala, že poslanci SMER-u podporia tento návrh zákona. Ale čím ma prekvapila, bolo to, čo zdôraznila, bola som prekvapená v tých jej prvých vetách, keď povedala, že zákon z roku 2005 bol dobrý zákon. No, to už je čo počúvať, pretože doteraz sme počúvali len to, že zákony, ktoré sa prijali v minulom volebnom období, boli najhoršie, ktoré táto spoločnosť mohla prijať a počúvali sme len negatíva. To bolo počas éry v minulom volebnom období, počas pôsobenia pána exministra Kaníka. To po prvé.

Po druhé, keď povedala, že nemôžu podporiť tento návrh novely zákona, aj keď povedala, že snáď by bol aj dobrý, pretože ministerstvo robí veľkú novelu. Už sme to počuli. Ministerstvo sa takto vyjadrilo aj pred rokom, keď pán poslanec Brocka predkladal návrh novely zákona, ktorý bol trošičku iný a teraz účinnosť by mala byť od 1. januára, keď sa prijme táto novela zákona. Už bolo spomínané, že čakáme na rozpočet. Zaujímavé, že pri výške 30 tisíc korún, je to obrovský nápor na rozpočet, ministerstvo navrhuje 40 tisíc korún, tam ten nápor bude asi menší.

No a už len k tej poslaneckej iniciatíve. My sme včera počúvali, a nielen včera, prečo je dôležité, že nemožno odoprieť nikomu, ani jednému poslancovi, aby predkladal návrhy noviel zákonov, keď napríklad európsku implementáciu práva robia poslanci vládnej koalície cez poslanecké zákony, čo by mala robiť vláda, a teraz nám je vytýkané, že fakticky robíme to isté. No, vážení, ale je v tom jeden, jediný rozdiel. Opoziční poslanci nemajú inak možnosť predkladať zákony. Pre koaličných poslancov, myslím si, že ste si toho aspoň vedomí, že je tam vláda, ktorá v našej republike, aj inde, je kvôli tomu, aby vládla a predkladala zákony a hlavne, čo sa týka európskej implementácie zákonov.

Takže poslanci Strany maďarskej koalície, Magyar koalíció pártja podporia tento návrh novely zákona. Podporíme ho jednak aj z tých dôvodov, ktoré som spomenula a hlavne preto, lebo nezamestnanosť na východe Slovenska a na juhu Slovenska je zo všetkých regiónov najvyššia. A keď robíme výjazd do týchto regiónov, kam pravidelne chodíme, tak vidíme, že práve v týchto oblastiach je nábor jednak zo strany automobiliek na západnom Slovensku, či už, myslím, Volkswagen alebo Peugeot v Trnave, ale napríklad aj z Galanty zo Samsungu a práve títo ľudia nemajú možnosť vycestovať za prácou, pretože pokiaľ sú dlhodobo nezamestnaní, nemajú finančné prostriedky na to, aby za prácou išli. Teraz je tu novela, ktorá sa toto pokúsi riešiť. Keď máte k nej nejaké výhrady, je tu druhé čítanie, môžeme to rozšíriť alebo spresniť. Preto vyzývam každého, kto myslí aktívnu politiku trhu práce vážne, aby podporil návrh novely zákona, ktorý predkladajú kolegovia Brocka a Gibalová.

Ďakujem pekne. Poslanci Strany maďarskej koalície podporia tento návrh zákona. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP