Středa 12. září 2007

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Novotnému, predsedovi výboru pre zdravotníctvo. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili páni poslanci Štefan Kužma, Jarmila Tkáčová, Anton Bobrík, Ožga Nachtmannová, Jozef Halecký, Pavol Kubovič. Uzatváram možnosť. Ešte pani poslankyňa Tóthová reklamuje? Tak ešte aj pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Novotný, je to asi tým, že ste mladý a nemali ste predmet vedecký komunizmus, preto nechápete, prečo takto bojuje pán minister proti zisku. Keďže ja som tento predmet v 70. rokoch mal, vežmi si dobre pamätám prednášateža, ktorý nám povedal, že do 10 rokov, teda najneskôr roku 1990 dobehneme Rakúsko. A odôvodnil to tým, že zatiaž čo rakúske firmy vo svojich cenách a pri cenotvorbe okrem nákladov majú aj zisk a socialistické štátne podniky 70. rokov zisk nemali, o to budú naše výrobky lacnejšie a o to československí pracujúci dostanú viac peňazí, lebo nebudú musieť platiť zisk zlých kapitalistov. Toto hovorím úplne vážne, to bola teória 70. rokov, na základe ktorej my predbehneme Rakúsko, lebo vlastne nemusíme živiť zlých kapitalistov, ktorí majú zisk, ale všetko sa môže prerozdeliť medzi pracujúcich.

Vidím, že keďže ten vek by tomu zodpovedal, že aj pán minister mal podobného učiteža vedeckého komunizmu, ale na rozdiel od nás evidentne tejto teórii uveril a uveril tomu, že niekto produkuje lacnejší výrobok, že niekto môže viac dať žuďom, keď nemusí tvoriť zisk. Ja som si myslel, že pád socializmu ukázal, a to, že sme to Rakúsko nedobehli dodnes, ukázal, ako táto teória vedeckých komunistov bola neuveritežne hlúpa. Prekvapuje ma, že teraz ju niekto po tomto našom profesorovi vytiahol po skoro 30 rokoch, teda skoro presne po 30 rokoch a ide nás o tom istom presvedčiť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalšia vo faktickej poznámke vystúpi pani Jarmila Tkáčová, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený kolega, rada by som ťa doplnila v úvahách pri posudzovaní vzťahu verejného, štátneho a súkromného. Keďže som človek zvedavý a objektívny, snažím sa hžadať argumenty pre jeden aj pre druhý model a dostal sa mi do rúk článok francúzskeho profesora Pascala Salina, ktorý má názov Prečo potrebujeme kapitalizmus a konkurenciu?

Keď dovolíte, zacitujem: "Ak chceme analyzovať nejaký problém, pochopiť istú situáciu, navrhnúť riešenie, mali by sme mať vždy tie isté reflexy. Kto je vlastník a kto je teda zodpovedný? Ako sú definované, alebo ako by mali byť definované vlastnícke práva?" Pán profesor uvádza príklad amazonského pralesa. "Stále sa píše, ako ho tí kapitalisti ničia a rúbu, ale keď sa na to pozrieme lepšie, tak amazonský prales vlastní brazílska vláda a táto vláda vydáva iba ťažobné povolenia. A keď sa v tomto kontexte pozrieme na mapu lesov vo svete, ich plocha sa zmenšuje v krajinách a regiónoch, kde sú vlastnené verejne a zväčšuje sa tam, kde sú vlastnené lesy súkromne." Čiže keď sa táto metóda použije na akýkožvek proces, napríklad aj na zdravotné poisťovne, tak vo všetkých prípadoch sa ukáže, že kapitalizmus nie je problém, ale je riešenie. Toto je záver článku pána profesora Pascala Salina. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vo faktickej poznámke vystúpi pán poslanec Anton Bobrík. Nech sa páči.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený kolega z výboru, ja mám len dve poznámky. A to je pluralita poisťovní, ich konkurencieschopnosť. Ja len takú osobnú skúsenosť. Neviem, asi budú mať aj ďalší. Ale ja som 12 rokov v jednej poisťovni, nie všeobecnej, nebudem ju menovať, ale do dnešného, teda do minulého týždňa som nedostal od nich žiadnu informáciu nikdy, nejakú ani písomnú, ani inú, že čo mi ponúkajú navyše, alebo v čom sú lepší, alebo niečo také. Čiže tu tá konkurencieschopnosť za 12 rokov, kedy ju mohli prejaviť, určite, tak je to, nebolo (hlasy z rokovacej sály)...

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím, nereagujte na seba. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Bobrík, poslanec: Môže, môže reagovať pokojne. Mne to nevadí. Čiže ja tu nevidím až také to konkurencieschopné prostredie, ktoré by bolo. A vlastne to je ten princíp, že sú to verejné prostriedky, ktoré jednoducho sa musia vracať do toho systému, ale o tom nechcem.

Druhá poznámka bola k tomu, ako sa bude nakupovať. Ja si myslím, že aj dnes platí zákon o verejnom obstarávaní a bude platiť aj potom. A budú musieť vyberať podža toho. A je to niekožko desiatok tisíc verejných obstarávaní, ktoré musia verejnoprávne inštitúcie, ktoré podliehajú tomu zákonu podža neho ísť. Takže také riziko tam zas až obrovské nevidím. Práve preto bol tento zákon, aby sa zamedzilo zneužívaniu verejných prostriedkov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani Ožga Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nechcela som reagovať, ale to demagogické a vežmi arogantné tvrdenie, že slovo sloboda je najväčším problémom žavicových strán, tak to ma ozaj vyburcovalo.

Pán poslanec, určite vám niečo hovorí 14. júl 1789 so svojím heslom Égalité, fraternité, liberté. Slovo sloboda je pre nás posvätné a...

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím, zachovajme pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pani poslankyňa.

O. Nachtmannová, poslankyňa: A nemusíte mať obavy o to, že by SMER-u - sociálnej demokracii nešlo o slobodný rozvoj každého jednotlivca. Ale slobodný môže byť, ozaj slobodný môže byť len ten, ktorý má zabezpečené určité primerané podmienky vrátane materiálnych. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som sa predsedu výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Novotného opýtať, či považuje už tento samotný fakt zníženie financií na správu zdravotných poisťovní zo 4 na 3 % za dobrý krok, ekonomický krok, alebo za zlý, alebo neutrálny, pretože myslím si, že od pána ministra zdravotníctva sa žiadajú niektoré konkrétne kroky. A toto je krok, ktorý je konkrétny, je vyjadrený v korunách. A pokiaž sa to dosiahne v globále a tie financie sa použijú na bežnú prevádzku zdravotníckych zariadení, myslím, že to bude len prospešné.

V bode pluralita alebo jedna zdravotná poisťovňa som tiež toho názoru, že pluralita poisťovní by mala byť zachovaná, pretože je to fenomén, ktorý prináša konkurenciu a prináša vzájomné vylepšovanie podmienok, ale aj výsledkov svojej činnosti. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru. A teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem. Vážený pán poslanec Novotný, dovož mi, aby som Ti poďakoval za vežmi pekný a by som povedal vysvetžujúci príspevok, ktorý naozaj som presvedčený, že otvoril oči aj tým, na ktorých bol mierení a naozaj budú hlasovať tak, ako si predniesol a vrátime tento zákon zo stola preč.

Ale dovož mi, aby som sa prizastavil pri niektorých výrokoch, ktoré si spomenul. Hovoril si o tom, že uznesenie vlády znie, že má vytvoriť také nástroje, ktoré budú viesť k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne. Takýto istý výrok v podstate si uviedol aj na adresu predsedu vlády, ktorý sa vôbec už dneska tým netají.

No ja si osobne myslím, že, samozrejme, to je prvoradý ciež a potom dosadiť človeka, ktorý bude toto všetko viesť, aby to mohlo byť presne v ideológii, o ktorej si hovoril.

Ja som si všimol v tejto snemovni, že už dlhšiu dobu také tie názvy ako podnikatež, súkromná spoločnosť, zisk, zisk v spoločnosti, zisk súkromného podnikateža sú vlastne pojmy, ktoré sa stávajú červeným súknom pre jednotlivých poslancov SMER-u a naozaj to nie je nič iné len ich ideologické zameranie, a preto sa tomu nakoniec vôbec nedivím.

Myslím si, že najväčším triednym nepriatežom naozaj je tak, ako si ty povedal, pre nich sloboda rozhodovania. Celkom určite to tak bude.

No ale čo ma najviac asi zarazilo, celú dobu som pozeral na pána ministra, s akým záujmom počúva tieto slová. Vežmi dobre študoval nejakú príručku. Pevne verím, že to nebola príručka vedeckého komunizmu, tak ako to povedal Štefan Kužma.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Je pravdou, že pán poslanec pekne, sugestívne vystupoval, ale je pravdou, že bol vežmi nepresný. Vyhlásil, že v predloženom legislatívnom návrhu niet zmienky ani momentu, že by išlo o verejný záujem.

Pán poslanec, ak sa znižuje percento zo 4 na 3, je to v záujme verejnom. Je to verejný záujem.

Ďalej v otázke zisku všetci, čo tu hovoríte, nie ste presní a zrejme ste si neprečítali § 86d predloženého legislatívneho návrhu. Ten o zisku vrátiť do financií, ktoré pôjde na zdravotníctvo, hovorí len pri časti aktivity verejného zdravotného poistenia. Ale tieto poisťovne robia aj individuálne zdravotné poistenie, kde celý zisk si môžu žubovožne uplatniť. Čiže to, čo ste hovorili, platí len na časť, pretože tie financie majú byť aj oddelene evidované. Čiže je tu možnosť vytvárať zisk a vožne použiť z tej časti, ktorú zákon presne ustanovuje.

A pokiaž ste hovorili o kapitalizme, neviem, ale ja som bola vyše rok a pol na štúdiu v Dánsku a pre mňa cesta kapitalizmu je typ takého, ako majú tieto severské štáty. Je to sociálny typ kapitalizmu, žudský a vežmi progresívny. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktické poznámky chce pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem všetkým vežmi pekne, ktorí na mňa reagovali. Odpoviem len niektorým.

Pán poslanec Bobrík, povedali ste, že roky ste v tej istej poisťovni a zatiaž vám nič neponúkla, čo by bolo iné, ako je v inej poisťovni. A toto je vežmi častá dilema, o ktorej sa rozpráva, že vlastne načo je nám tožko zdravotných poisťovní. Keď si to pozrieme niekedy na jeseň, všetky dávajú skoro rovnaké zmluvy poskytovatežom a všetky zabezpečujú skoro rovnaké služby pre svojich poistencov.

Problém je tam, že tá kvalita je práve preto taká vysoká a tie ceny sú práve preto skoro rovnaké, pretože je medzi nimi vežký konkurenčný tlak.

Viete, keď by bol jeden mobilný operátor na trhu, ceny by si mohol diktovať sám. A boli by zrejme pre nás vysoké. Keďže sú dvaja a navzájom si konkurujú, tlačia sa ceny dole. A je to v prospech predovšetkým užívatežov mobilného operátora.

To isté by nastalo, ak vznikne jedna zdravotná poisťovňa. Nebude konkurencia a nič ju nebude motivovať k tomu, aby bola efektívna a aby boli tie ceny čo najvýhodnejšie.

Čo sa týka verejného obstarávania, tak tam mám ja pre zmenu jednu otázku. Čo myslíte, kto bude šikovnejší pri verejnom obstarávaní? Distribučné firmy a výrobcovia a farmaceutické firmy, ktoré budú zamerané na zisk, alebo štátni nominanti v jednej verejnoprávnej neziskovej zdravotnej poisťovni? Čo myslíte, kto bude vedieť lepšie pokúšať? Kto bude šikovnejší pri tom verejnom obstarávaní? Treba dať na to odpoveď? Myslím, že ju poznáte.

Pani poslankyňa Nachtmannová, tá vežká Francúzska revolúcia asi nebola dobrým prirovnaním, pretože sami komunisti, keď sa dobre pamätám, jej dali ešte prívlastok, že buržoázna. Bola o tom, že skončila aristokracia a začali vládnuť mešťania. Takže asi to nebol vežmi dobrý... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa o slovo do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec z poslaneckého klubu SDKÚ - DS. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, vážení hostia, do Národnej rady Slovenskej republiky prichádza veža zákonov vežmi rôznej kvality, ale to, čo prišlo v tomto návrhu, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohžade nad zdravotnou starostlivosťou, to je skutočne perla súčasnej vlády.

Tento návrh zákona nie je neobvyklý v tom, že je vlastne pokračovaním v rade útokov súčasnej vlády na súkromné vlastníctvo. Je ale jedinečný predsa v tom, že prvýkrát zakazuje tvoriť zisk. Je to tak podža § 15 ods. 6 tohto návrhu. Vlastne zisk sa stal v rétorike aj v konaní súčasnej vládnej koalície akýmsi synonymom zla. Presne v duchu učenia marxizmu-leninizmu a vedeckého komunizmu, ako hovorili o tom už moji kolegovia.

Pripomínam ale, že výsledkom prirodzených aktivít každej žudskej činnosti je výsledok, ktorý z ekonomického hžadiska môžeme hodnotiť ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami alebo, ak chceme, medzi výnosmi a nákladmi a je to zisk. Je to tak u každého jednotlivca, je to tak v každej rodine, v každej firme, je to tak v celej spoločnosti. Všetci sa usilujeme jednoducho mať väčšie príjmy ako výdavky. Je to motor lepšieho vzdelania, lepších technológií a v konečnom dôsledku lepšej životnej úrovne.

Zisk, keď to chápeme u jednotlivca alebo v rodine, chápeme to ako niečo prirodzené. Ani o tom veža nehovoríme. Keď ale už hovoríme o firme alebo spoločnosti, je to, samozrejme, viditežnejšie.

Čo je ale teda na zisku zlé? Čo je na ňom vlastne asociálne? Je to len výsledok prirodzenej snahy o prosperitu. Podža mňa asociálny nie je zisk, asociálna je strata, lebo ak nejaká jednotka, či chceme hovoriť o firme, alebo o rodine, ak tvorí stratu, túto stratu niekto musí zaplatiť. Všetky účty sa musia platiť. A ak trebárs firma, nebodaj, skrachuje, tak doplatia na to žudia. Doplatia na to tí, čo dodávajú tovar, tí, čo vložili peniaze do firmy, tí, čo prišli o prácu. Jednoducho žudia. Asociálna je strata, dámy a páni. Asociálny nie je zisk. Všetko niečo stojí. Všetko sa musí zaplatiť.

Na opačnej strane, ak firma alebo nejaká jednotka profituje, keď sú výsledky aktivít v tejto firme v pluse, samozrejme, je to ziskové, je to dobré. Zákaz takejto tvorby zisku je preto nelogický a asociálny a je jednoducho proti žuďom.

Logicky sa nám vynárajú nasledovné otázky. Prečo jeden dodávatež nemocnice môže vytvárať zisk a prečo iný nie? Prečo napríklad výrobca alebo distribútor liekov, alebo lekáreň je iný v reťazci poskytovania zdravotnej starostlivosti iný ako zdravotná poisťovňa? Prečo je súkromný lekár napríklad iný ako zdravotná poisťovňa a podobne.

Vláda takto vytvára skupiny žudí, ktorí môžu vytvárať zisk a iní nie. Je to vlastne to isté, ako keby vláda rozhodla, že nemôžete poberať výplatu. Prečo vlastne, lebo peniaze pochádzajú z verejných zdrojov? Keby vláda rozhodla, že učitelia nemôžu poberať plat alebo lekári nemajú nárok na odmenu? Môžeme hovoriť aj o tom. Je to skutočne nespravodlivé a je to škodlivé.

Zákaz tvorby zisku bude pre žudí znamenať predovšetkým menšie možnosti výberu, čo sa prejaví následne v zhoršenej poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a teda v zhoršení služieb pre žudí.

Tento návrh zákona je ďalším v rade, ktorý ide proti žuďom. Okrem toho pozrime sa na ďalší aspekt tejto filozofie. Predsa jedine ziskové podniky napĺňajú štátnu kasu. Vláda by mala mať eminentný záujem na tom, aby príjmy od podnikatežov zvyšovala. Ak ich zisk bude nulový, predsa príjem do rozpočtu sa bude rovnať potom nule.

Hovoríme o deficite, kvôli ktorému súčasná vláda chce siahnuť na úspory žudí z druhého piliera a na druhej strane sa chce vzdať príjmov od zdravotných poisťovní. To je nielen nekoncepčné a nekompetentné, ale je to aj zavádzanie žudí.

Proti obmedzeniu fungovania zdravotných poisťovní dostávame množstvo podnetov, množstvo listov. Tu mám pri sebe niekožko z nich, ale sú to mnohé a mnohé argumenty, kedy poistenci v súkromných zdravotných poisťovniach čakajú kratšie na potrebné operácie a iné zdravotnícke úkony ako tí, čo sú poistení v štátnych poisťovniach. Ako v štátnej poisťovni niekomu nechcú preplatiť operačný zákrok, ale v súkromnej to ide. Alebo napríklad ako lekári v súkromných poisťovniach môžu predpísať až trojnásobný limit pre pacientov atď. atď. Príkladov je neúrekom.

Každý má právo na slobodný výber. Aj ja osobne som sa, samozrejme, pri výbere poisťovne rozhodoval podža rozsahu služieb a poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Každý má určite svoje vlastné preferencie a potreby, a preto som presvedčený, že je správne mať právo slobodného výberu a za toto právo budem vždy bojovať.

Som rád, že na slobodnom výbere záleží aj mnohým žuďom. Mám na mysli petíciu za pluralitu v zdravotníctve, ktorú podpísalo takmer 160-tisíc žudí. Pripomínam, dámy a páni, že takúto vysokú podporu nezískala ani jedna z viac než 60 petícií určených pre parlament, ktoré sa organizovali od roku 2003.

Jedným zo štyroch bodov petičnej akcie je zachovanie slobodného výberu zdravotnej poisťovne pre občana a iniciatíva je za zachovanie rovnocennosti všetkých štátnych a neštátnych zdravotníckych pracovníkov, nemocníc a zdravotných poisťovní, ako aj za zachovanie práva dosahovať primeranú odmenu vo forme zisku pre zdravotníkov, nemocnice a zdravotné poisťovne.

Dámy a páni, je zrejmé a je to potešujúce, že občania, a sú to tisíce občanov, chápu, že nediskriminácia poskytovatežov starostlivosti v zdravotníctve a sloboda vožby sa následne prejaví v lepšej kvalite služieb pre žudí.

Vláda by preto nemala útočiť na prirodzené inštitúty, ale mala by skôr riešiť lepší prísun prostriedkov zdravotníctva. Mám tu na mysli napríklad platby za poistencov štátu, o ktorých sme hovorili napríklad pri návrhu o štátnom rozpočte. Vieme, že zo 4 na 5 % z priemernej mzdy boli tieto platby zvýšené len na 4 mesiace počas tohto roka, a keď hovoríme o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, tak, bohužiaž, žiadne navýšenie tam nie je. Je tam opäť len sadzba 4 %.

Ďalšie chyby, ktoré považujem za zásadné v zdravotníctve, sa udiali takisto koncom minulého roka. Mám na mysli zmäkčenie pravidiel a posunutie exekúcie zdravotníckych zariadení, ktorý znamenal vlastne len prudký nárast zadlžovania zdravotníckych zariadení a takisto chybou bolo aj znížiť daň z pridanej hodnoty na lieky a zdravotnícke pomôcky.

Výsledkom je príjem menší o takmer 3 miliardy vo verejných zdrojoch, ale v konečnom dôsledku sa ceny liekov neznížili a žudia to jednoducho nepocítili v lepších cenách. Straty, ktoré produkujú zle riadené zariadenia, odoberajú prostriedky napríklad aj iným, ktoré ich vedia na zdravotnú starostlivosť o žudí použiť lepšie. Nesociálne je teda, opäť to pripomínam, vytvárať stratu, a nie zisk.

Je pozoruhodné, že napríklad v doložke k tomuto zákonu, v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, ako aj vplyvov na zamestnanosť a podnikatežské prostredie sa pri tomto zákone uvádza, že návrh zákona je v súlade s prioritami, ciežmi hospodárskej politiky, že nebude mať dopad na zamestnanosť a nebude mať dopad na podnikatežské prostredie.

Nuž, ak je tento zákon v súlade s ciežmi hospodárskej politiky, pýtam sa, či ciežom hospodárskej politiky je zákaz tvorby zisku? Ak je tento návrh zákona bez dopadu na zamestnanosť, je to predsa nelogické, pretože pri zákaze tvorby zisku nastáva odliv kapitálu, a teda aj pokles zamestnanosti. No a, samozrejme, dopad na podnikatežské prostredie - je zrejmé, táto vláda ho permanentne zhoršuje a tento zákon znamená len ďalšie razantné zhoršenie podnikatežského prostredia a pri takomto návrhu sa každý človek, každý podnikatež pýta, kedy, zakážu vytvárať zisk mne?

Najdôležitejšie ale je, že všetky tieto dôsledky sa pri takýchto návrhoch, žiaž, prejavia len v zhoršenej kvalite zdravotnej starostlivosti pre žudí.

Preto navrhujem, tak ako to už povedal pán poslanec Novotný, aby sme v zmysle zákona Národnej rady č. 330/2005 Z. z. o rokovacom poriadku podža § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovali v rokovaní o uvedenom návrhu zákona. Ďakujem vežmi pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa prihlásili pán źubomír Petrák, pán Jozef Halecký, pán Pavol Frešo, pani Magda Košútová, pani Jarka Tkáčová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

Pán źubomír Petrák, máte slovo.

ź. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Štefanec, no, neuveritežná znôška demagógie. Nemôžem vaše vystúpenie hodnotiť inými slovami. A ja to skúsim aj povedať na konkrétnych veciach. Vaša poznámka v závere vášho vystúpenia bola, že zákaz zisku znamená odliv kapitálu a zhoršenie podnikatežského prostredia. V prípade zdravotných poisťovní sa spýtam, o aký odliv kapitálu pôjde? źudia prestanú platiť do zdravotného poistenia alebo, nebodaj, majitelia súkromných zdravotných poisťovní dávajú svoje peniaze na to, aby hradili zdravotnú starostlivosť občanom, ktorí tam prispievajú? Čo je toto za demagógiu, ktorou tu idete masírovať mienku národa. Ak budeme hovoriť o zisku v zdravotníckom sektore, nikto nemá žiadnu výhradu voči zisku, pokiaž ide o lekárov, lekárne, poskytovatežov zdravotnej starostlivosti, lebo tam sa dá zabezpečiť lacnejší nákup, dá sa použiť iná technológia poskytovania zdravotnej starostlivosti, dá sa hovoriť o reálnej možnosti ovplyvňovať to.

Ale v prípade zdravotných poisťovní? Čo je podstatou tvorby zisku? To, že zákonne, povinne niekto odvedie finančné prostriedky, ktoré poisťovňa časť z nich si odloží bokom a nedá ich späť do systému a povie, toto je môj zisk zato, že som spravovala finančné prostriedky. Akým zázračným spôsobom lepšie ako tá druhá poisťovňa?

Proste toto považujem z môjho pohžadu za scestné tvrdenie a jednoducho myslím si, že návrh, ktorý predložilo ministerstvo zdravotníctva, je správny a určite ho budem podporovať. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán predseda výboru Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja len by som chcel pripomenúť, že aj všeobecné princípy v Európskej únii vychádzajú z toho, že prostriedky, odvody, ktoré sú určené na sociálne, ale tým pádom aj na zdravotnícke služby by mali smerovať do poskytovania týchto sociálnych a zdravotníckych služieb. Tento krok ministerstva považujem iba za parciálny, čiastočný, pretože je iba na strane šetrenia finančných prostriedkov, a to v jednej zóne, a to v zóne zdravotných poisťovní.

To znamená, že ešte rozhodujúcejšia bude zóna fakultných nemocníc, ostatných nemocníc, ale aj ambulantných poskytovatežov zdravotných činností, aby tiež zracionalizovali spotrebu týchto verejných zdrojov. Pokladám za ešte dôležitejšie a rozhodujúce, ktoré predpokladám, že bude musieť byť zrealizované, a to je výška odvodov zo 4 na 5 %, pretože ani týmto dnes proklamovaným uznesením nedospejeme k tomu, že budú vyššie zdroje v zdravotníctve a že zdravotníctvo bude lepšie fungovať. Takže považujem tento návrh zákona za snahu o racionalizáciu na zdravotníckom úseku, čo nemožno považovať za chybu.

Chcel by som sa opýtať pána poslanca Štefanca, či považuje tento návrh zákona z hžadiska ekonomického za prínos pre zdroje v zdravotníctve alebo nie? Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, nemyslel som si, že dnes v roku 2007 sa budeme v tejto snemovni musieť zaoberať základnými ekonomickými pravidlami a poučkami, ktoré sa učia v prvých dvoch ročníkoch stredných škôl, možno, že už aj v základnej, ale povedal som si, že tak dobre.

Medzi základné pravidlá, ktoré umožňujú, aby nejaká činnosť bola na trhu dodávaná efektívne, platí aj sloboda výberu. Ak slobodu výberu obmedzíme a žudí takým alebo onakým spôsobom prepoistíme do jednej zdravotnej poisťovne, povedzte mi, kam pôjdu žudia, keď budú v tejto zdravotnej poisťovni nespokojní? Kam pôjdu, za kým pôjdu? To znamená, že pokiaž máme viacero zdravotných poisťovní, tak je to pre žudí lepšie. Môžu si vybrať tú, ktorá im zabezpečuje dlhšie čakacie lehoty, tú, ktorá im zabezpečuje horšie pomôcky, tú môžu opustiť a nie je pravda, že sú na tom rovnako. Veď najdlhšie čakacie lehoty sú kde? No v tej slávnej štátom riadenej. V štátom riadenej zdravotnej poisťovni sú najdlhšie čakacie lehoty. Čím je to spôsobené? No, je to spôsobené tým, že jednoducho štát je zlým vlastníkom a teraz tomuto štátu budeme odovzdávať aj poistencov z ostatných zdravotných poisťovní, aby sa mali horšie?

Ja rozumiem tomu francúzskemu prísloviu, ktoré tu zaznelo, alebo resp. tej francúzskej vete, ale keď niekto uprednostní rovnosť pred slobodou, nakoniec príde o obidve. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani Magda Košútová.

M. Košútová, poslankyňa: Vážení kolegovia z opozície, sediac v tejto sále čím ďalej, tým viac nadobúdam pocit, že potrebujete školiť nie poslancov vládnej koalície, ale hlavne svojich poslancov v zmysle stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Operujete tým, že nevieme, čo je zisk a strata, aká je asociálna strata a nie zisk.

Chcem sa vás opýtať len tožko. Kto zaplatí straty, ktoré vyprodukovali poisťovne, ako je DRUZAP a podobné? Chcem sa vás opýtať, či toto je tá sloboda a výhoda, ktorú si môže vybrať občan. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rada by som svojho kolegu doplnila k jeho vyjadreniu o zisku a skúsim sa vyjadriť všeobecnejšie ako o zisku, nie ako o ekonomickej kategórii.

Zisk je odvodené od slova získať, mať niečo, vlastniť a všetci robíme veci pre to, aby sme niečo získali. Chodíme do školy, aby sme získali vzdelanie. Chodíme do práce, aby sme mohli získať viac ako len sociálnu podporu. Politici sa uchádzajú o podporu občanov, aby získali podiel na moci. Podnikatelia podnikajú, aby mali zisk. Celý život je o tom, aby sme získavali veci a zážitky, ktoré nám skvalitňujú život.

A po druhé. Vôbec nie je prirodzené a samozrejmé mať zisk. Zo svojej činnosti získať to, čo chcem. Nie každý študent má iba jednotky a získa vzdelanie, po ktorom túži. Nie každý si svoju prácu udrží a často je nútený vykonávať prácu, ktorá ho nenapĺňa, nebaví alebo tú prácu nemá. Nie každý politik sa presadí a nie je samozrejmý ani zisk v podnikaní. Len ten, kto sa vie presadiť v konkurencii, kto je pracovitý, vytrvalý, kto prekonáva prekážky, len ten vie poskytnúť kvalitnú službu, len ten vie vyrobiť a predať, čo ja viem, potrebný výrobok alebo službu, len ten môže povedať, že získal legitímne. Všetko ostatné je, ako povedal kolega Štefanec, strata, neúspech a zlyhanie.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Ivan Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pri poznámkach kolegov z vládnej koalície mám pocit, že takéto vystúpenia by sme mali mať častejšie, aby sme si vysvetlili základné filozofické pojmy.

No, pán poslanec Petrák, jednoducho, keď niekto nebude mať zisk, tak nemá motiváciu podnikať. Nastáva odliv kapitálu, nastáva pokles zamestnanosti. Je to úplne základná poučka, ktorú nemám potrebu ďalej rozvíjať, ale rád si s vami o tom pohovorím aj osobne, skutočne vežmi rád si vydiskutujem takéto základné filozofické pojmy.

Viete, mali sme aj na Slovensku už veža príkladov, práve ako pluralita v zdravotných poisťovniach smeruje k lepšej starostlivosti, ako zdravotné poisťovne poskytujú rôzne služby práve v prospech svojich poistencov. Ale nielen to. Aj v prospech svojich zamestnancov. O tom, že sú lepšie manažované súkromné zdravotné poisťovne ako štátne svedčí aj to, že priemerný plat zamestnancov v súkromných zdravotných poisťovniach je takmer o 6-tisíc korún vyšší ako v štátnych.

Ak teda chcete mať rovnaký meter a chcete zakázať tvorbu zisku pre poisťovne, potom skutočne je otázka namieste, prečo tak nechcete zakázať pre výrobcov, distribútorov liekov, pre lekárne, pre nemocnice. Alebo majme jednu nemocnicu, jednu lekáreň, možno aj toho sa tu dožijeme.

Pán poslanec Halecký, keď ste sa pýtali na ekonomický prínos tohto zákona, no, tak tá otázka je skutočne namieste, lebo ekonomický prínos tohto zákona je vo vežkom mínuse. Je hrozbou pre podnikatežské prostredie a je hrozbou predovšetkým pre žudí, lebo v konečnom dôsledku na to najviac doplatia žudia. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy k tomuto bodu programu je pán poslanec Alexander Slafkovský z poslaneckého klubu SDKÚ - DS.

Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, skôr, ako si odpovieme na otázku, či potrebujeme tento zákon, alebo nie, si musíme odpovedať vôbec na otázku, či chceme zostať ekonomikou so slobodným trhom, alebo nie. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu na mňa vanie duch toho, ktorý hovorí nie. Chceme sa vrátiť naspäť? Tam, čo sme tu poznali pred zhruba 20 rokmi.

Reforma zdravotníctva v našej krajine ešte nie je ukončená. Beží stále, ale tento návrh zákona, ktorý je tu predložený, sa vracia nazad a úplne z nej odchádza. Ak však chceme zostať krajinou so slobodným trhom, tak potom návrh zákona predložený pánom ministrom treba odmietnuť. Nadobudol som presvedčenie, že na ministerstve zdravotníctva považujú za jednoduchšie vrátiť sa do systému, aký sme poznali pred 18, 20 rokmi. Bol to systém, ktorý sa síce nezadlžoval, ale kradol zdravie nám všetkým. Ubližoval nevinným. Ako príklad môže slúžiť napríklad novorodenecká úmrtnosť, ktorá bola zhruba dvojnásobne vyššia ako vo vyspelej Európe.

V tom čase, teda v roku 1989 na Slovensku fungovali len tri computerové tomografie a jedna nukleárna magnetická rezonancia. K tomu systému sa hádam nechceme vrátiť. Hovorím to preto, lebo návrh zákona o zdravotných poisťovniach je neklamný signál o zmene kurzu. Ak sa máme vrátiť do systému, kde jediný motív pre jeho zlepšovanie má byť osobné budovatežské nadšenie zdravotníkov, tak netreba o úmysle predkladatežov viacej hovoriť. Počúvame páčivé frázy typu na zdraví sa nesmie zarábať, poistné, to sú naše peniaze, a teda nie je dôvod, aby poisťovne vytvárali zisk.

Na druhej strane ale napríklad dodávatež mliečnej výživy pre novorodencov zisk tvoriť môže? Zakázať je žahko, ale kto a ako bude tlačiť zdravotníkov, aby nerozhadzovali peniaze, kto a ako to bude robiť ak nie ten, ktorý to má občanovi potom preplatiť. Kto vie z nás povedať, že ja alebo on nedostane keramický bedrový kĺb so životnosťou 20 rokov, ale len kovový so životnosťou 10, 12. Či dostanem invalidný vozík, alebo budem mať možnosť výmenu kolenného kĺbu. Na čo mám nárok? Nikto z nás to nevie povedať presne. Ale všetci vieme, že nemáme dosť peňazí na úroveň zdravotnej starostlivosti, akú by sme chceli dostať.

Takže, ak vieme, že nebude dosť zdrojov, aby sme všetci dostali rovnako drahú špičkovú starostlivosť, tak musíme povedať, čo je minimálna zaručená štandardná starostlivosť pre priemerného občana. Pre priemerného prispievateža do zdravotnej poisťovne.

Tak, ako sme uzrozumení s tým, že nebudeme mať všetci rovnaké dôchodky, musí nám byť jasné, že ani zdravotnú starostlivosť nebudeme mať všetci stále rovnakú. Tak ako nenecháme nikoho bez prostriedkov na dôchodku, ak sa aspoň trocha snažil, tak ani nikoho nenecháme bez primeranej zdravotnej starostlivosti, ak sa aspoň trocha snažil a prispieval do zdravotníckeho systému. To je základ solidarity, ale nie to, že všetci dostanú absolútne všetko rovnakým spôsobom.

Problém pre ministerstvo je predovšetkým v tom, že je vežmi prácne a zložité stanoviť minimálnu a priemernú štandardu liečebných postupov.

Pán minister hžadá zdroje. Zdá sa mu, že našiel 1 miliardu ročne, ktorú tvoril zisk zdravotných poisťovní. A tak je jednoduché tento zisk im zobrať. Ale budú mať poisťovne v budúcnosti motív, aby striehli na zdravotníkov, na výrobcov a dodávatežov liekov a techniky? To, čo tu už zaznelo, že zisk zdravotníka, lekára, farmaceuta skončí v systéme, to vôbec nie je tak. Zisk môže pokojne skončiť na dovolenke na Havajských ostrovoch, v novom mercedese alebo v novej chate. Vôbec nemusí skončiť v lepšej zdravotnej starostlivosti, pokiaž nikto nebude dávať pozor na prsty. A kto by to mal robiť ako ten, kto má túto zdravotnú starostlivosť zaplatiť, ktorým je poisťovňa. Ale ak to bude poisťovni jedno, ktorá nemôže vytvoriť zisk, tak potom nech si zdravotníci robia, čo chcú a budeme tam, kde sme boli pred 20 rokmi.

Bohumilé presvedčenie zdravotníkov alebo poisťovní, že majú všetkým dávať rovnako, spravodlivo, to nebude stačiť. Táto cesta nás vedie tam, odkiaž sa už 18 rokov snažíme vyhrabať.

Vráťme sa preto z ružových zajtrajškov na zem. Nech si poisťovne zarobia, tak ako si zarábajú na celom svete. Budú mať limit na správny fond a či sú 3 % dosť, neviem, pre začínajúce poisťovne. Asi nie, ale z vybraných peňazí a platieb štátu musia poskytnúť za priemernú výšku poistného dohodnutú primeranú starostlivosť. Viem, že je to ťažká úloha vydolovať spomedzi desiatok názorov ten pravý, na ktorom sa zhodne väčšina odborníkov a povie, to je ten optimálny štandard.

Ale ak nemáte na to guráž, tak choďte od toho preč a nevracajte nás do korupciou prehnitého systému iks rokov dozadu. Len systém, v ktorom dopredu viem, čo môžem čakať za svoje peniaze, je systémom kontrolovatežným. Ak z diskusie o štandardných výkonoch a minimálnej sieti vyjde, že každý z nás bude musieť rovnako zaplatiť, a to cez pripoistenie alebo v cash, napríklad v priemere 23,5 % ceny, tak O. K. Ale všetci budú mať rovnakú šancu získať nadštandard. Ak to zakceptujeme, bude to tak. Ak ale nie, tak musíme znížiť štandard, aby všetci dostali na základe poistenia priemernú starostlivosť a ten, kto bude chcieť viac, bude musieť celý nadštandard zaplatiť v plnej výške, teda v 100 %, a to buď cez pripoistenie, alebo v cash.

Ak sa chceme vyhnúť tomuto systému a nezabezpečíme žiadne nové reálne zdroje do zdravotníctva, len budeme prehadzovať tie isté, ktoré máme, a jedným budeme uberať, druhým dávať, ak celý systém ako taký sa nám bude rúcať, pretože nebude mať dôvod, prečo byť sebakontrolovatežný.

K tomu návrhu, čo som hovoril, je však ale potrebné, aby lekári Úradu pre dohžad mali väčšie právomoci ako revízni lekári poisťovní. Súčasní revízni lekári poisťovní totiž majú na starosti predovšetkým blaho poisťovní, a nie pacientov. Pacientov by mali zastupovať v nerovnom súboji predovšetkým lekári Úradu pre dohžad. Ale deje sa tomu tak?

Keby sa pán minister pustil do zmeny systému toku peňazí medzi poistencom, poisťovňou a  poskytovatežom, tak mu budem fandiť. Ale nerobí to. My máme totižto základnú systémovú chybu v toku peňazí v našom zdravotníctve. Dnešný zákon hovorí, že poisťovňa je povinná uzavrieť zmluvu s poskytovatežom, ale nikto sa už nestará, či zmluva vo svojom finančnom vyjadrení aj pokryje náklady spojené s ošetrovaním či už ambulantným, alebo nemocničným. Stavím sa s hocikým, že sa už stretol so zatvorenou odbornou ambulanciou s cedužkou dovolenka vtedy, keď to najmenej čakal. Je to prejav beznádeje lekára, pretože body, ktoré má zazmluvnené s poisťovňou, už minul. Prečo by mal teda pracovať zadarmo, napíše dovolenku.

Tu by mal Úrad pre dohžad zasiahnuť a prinútiť poisťovne, aby zaplatili za služby, čo dostali od jej poistenca. Ale toto je možné len v systéme, v ktorom ja ako poistenec si zaplatím a poisťovňa je mne povinná nahradiť peniaze. Ak toto v našom systéme nemáme, tak jeden aj druhý sa môže schovať a tvári sa, že jeho sa výsledok netýka. Výsledkom je, že obeťou je zdravotník a zdravotnícky systém a v druhom kroku sme obeťou my všetci.

Toto je základná chyba v našom systéme, ktorý tu máme, bohužiaž, k nemu sa ale nikto nehlási a nechce to povedať, lebo je to ťažké povedať. Skončilo bezplatné zdravotníctvo. Je ťažké dokončiť to, čo hovorí ústava v čl. 40. Bezplatná starostlivosť len do výšky stanovenej zákonom. Nikto nie je ochotný ten zákon prijať, pretože to znamená, že nie všetci sa budú môcť domáhať bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Dnes to ale funguje tak, ako to funguje. Bez peňazí bokom sa k špičkovému zákroku nedostanete. Je to smutné, ale je to tak.

V systémoch, kde štát určuje výšky príspevkov poistencov na poistenie, štát nesie zodpovednosť za konečný dlh. To dokonca priznávate aj v dôvodovej správe na strane 3, že to bude ten dlh štátu. Ale kde je únik z tohto začarovaného kruhu? Je len v zmene toku financií. Nech najprv pacient zaplatí a potom mu poisťovňa musí preplatiť účet od poskytovateža. Či je to v hotovosti, alebo prevodom na účet, alebo je to cez poistnú kartu. Jeden aj druhý budú dávať pozor, aj pacient, aj poisťovňa, či za svoje peniaze dostali primeranú službu, alebo mu ešte vyjde aj na trochu zisku. Ak toto z toho systému vyhodíme, tak tam nebude žiadna vzájomná kontrola. Ak tento systém nezavedieme, nikdy sa nedoplatíme.

Predložený návrh zákona ide celkom opačným smerom. Smerom, ktorý sme už opustili. Ubližoval tejto krajine, ale nielen jej. Preto vás žiadam, pán minister, stiahnite tento návrh z rokovania Národnej rady. Ďakujem. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP