Středa 12. září 2007

Druhý deň rokovania

13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

12. septembra 2007 o 9.02 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, otváram druhý rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Srdečne vás všetkých vítam.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadal poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Martin Fronc a ďalej chcem pre poriadok uviesť, že o ospravedlnenie na všetky rokovacie dni trvania 13. schôdze sa ospravedlnili podpredseda Národnej rady pán Viliam Veteška a predseda výboru pán Maroš Kondrót.

Podľa schváleného programu teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 356, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 361.

Prosím teraz pána ministra obrany Slovenskej republiky Františka Kašického, aby vládny návrh zákona uviedol.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

F. Kašický, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je upraviť platný zákon o brannej povinnosti tak, aby upravoval aj výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie.

Predkladaným návrhom zákona sa realizuje čl. 1 ods. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Dovoľte mi, aby som vám povedal niekoľko informácií, čo je cieľom predkladaného návrhu. Je priamo upraviť výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie profesionálnym vojakom, zálohám, ako aj odvedeným registrovaným občanom. Novým spôsobom sa navrhuje vymedziť niektoré pojmy súvisiace s problematikou mimoriadnej služby a tiež upraviť odmeňovanie vojakov mimoriadnej služby, ich nároky po skončení tejto služby alebo aj nároky pozostalých po nich.

Novelou zákona o brannej povinnosti sa majú taktiež upraviť aj niektoré ďalšie inštitúty platného znenia zákona, napríklad vznik brannej povinnosti dňom prijatia do štátnej služby profesionálneho vojaka a spôsob späť vzatia dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.

Z dôvodu navrhovanej právnej úpravy výkonu mimoriadnej služby bolo nevyhnutné novelizovať aj ďalšie predpisy upravujúce zdravotné poistenie a alternatívnu službu. Vzhľadom na to, že táto úprava nebola doposiaľ v slovenskom právnom poriadku realizovaná, bol pripravený tento vládny návrh zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Zákon bol predložený na rokovanie vlády, legislatívnej rady a Bezpečnostnej rady štátu bez rozporov. Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie predmetného návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jánovi Kovarčíkovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 356).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. augusta 2007 č. 361 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť k tomuto návrhu zákona ústne? Konštatujem, že tomu tak nie je. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú.

V súlade s dohodou o hlasovaní v Národnej rade prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme o ňom hlasovať o 11.00 hodine.

Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.

Skôr ako pristúpime k ďalšiemu bodu, dovoľte mi, aby som, dnes je taký pekný deň, aby som zavinšoval všetkým Máriám a špeciálne tu v Národnej rade Márii Sabolovej pevné zdravie a ako sa hovorí, mám informáciu, že pani Sabolová je jediná Mária v Národnej rade, takže pevné zdravie a (potlesk) ako sa hovorí: Na Habure veľa Božieho požehnania do každého dobrého namáhania. Všetko dobré ešte raz.

Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu nášho schváleného programu, ktorým je

vládny návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 367. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 371.

Prosím teraz ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.

Pán minister, nech sa páči, máte priestor na úvodné slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky vám do prvého čítania predkladám návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého zámerom je upraviť podmienky poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj transparentnosť poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike.

Návrh zákona zachováva kontinuitu poskytovania investičných stimulov a inkorporuje nové usmernenia Európskej komisie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 až 2013, upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci podnikateľovi na počiatočné investície a tvorbu nových pracovných miest.

Podmienky a limity na poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú upravené diferencovane podľa odvetvia a regiónu pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch.

Návrh zákona spĺňa znaky transparentnej schémy regionálnej investičnej pomoci, čo znamená, že na jeho základe bude možné poskytovať štátnu pomoc priamo bez nutnosti schvaľovania jednotlivých prípadov štátnej pomoci Európskou komisiou, pretože investičná pomoc poskytnutá podľa podmienok zákona bude považovaná za štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom podľa čl. 87 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov a prosím teraz spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a to je výbor pre hospodársku politiku pána poslanca Petra Pelegriniho, aby uviedol úvodnú spravodajskú správu.

Nech sa páči, pán spravodajca.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 194 zo 4. septembra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákon (tlač 367).

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jej prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. augusta 2007 č. 371 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. októbra 2007 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, za úvodné slovo. Taktiež vás prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili pán István Pásztor a pán György Juhász, obaja z poslaneckého klubu SMK.

Poprosím teraz pána Istvána Pásztora, aby zaujal miesto za rečníckym pultom. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

I. Pásztor, poslanec: Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada, k vládnemu návrhu zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov si dovoľujem uviesť nasledovné.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je úprava podmienok poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj transparentnosť poskytovania investičnej pomoci Slovenskej republike.

Vážené dámy a páni, predkladaný návrh zákona podľa môjho názoru nemôže v plnom rozsahu naplniť tento cieľ, ktorý je uvedený v dôvodovej správe tohto návrhu zákona.

Tento návrh ďalej byrokratizuje proces získania investičnej pomoci. Totiž v návrhu zákona v § 9 a v § 12 sa požaduje od žiadateľa investičnej pomoci, aby opakovane predkladal údaje a prílohy, ktoré už raz predložil, a to bez ohľadu na to, či uplynula lehota na ich predloženie.

Pýtam sa, prečo v tomto prípade nestačí predloženie čestného vyhlásenia, v ktorom žiadateľ potvrdí, že od posledného predloženia nedošlo k žiadnej zmene. Veď všetky relevantné informácie potom môže preveriť príslušný orgán, ktorý bude posudzovať pravdivosť údajov.

Ministerstvo v návrhu zákona nemá stanovenú lehotu, dokedy je povinné predložiť návrh na poskytnutie investičnej pomoci vláde Slovenskej republiky na schválenie. Takisto v návrhu zákona vláda Slovenskej republiky nemá určenú lehotu, kedy je povinná o tomto návrhu rozhodnúť. Ide konkrétne o § 13 ods. 1 až 2 návrhu zákona.

V prípade obstarania dlhodobého hmotného majetku pre priemyselnú výrobu v okresoch, kde je miera nezamestnanosti o 50 % vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike, návrh zákona umožňuje zníženie požadovanej sumy 800 miliónov Sk na 200 miliónov Sk a v prípade, že ide o cestovný ruch z 500 miliónov Sk na 100 miliónov Sk.

Moje osobné skúsenosti z okresu Trebišov sú také, že aj suma 200 miliónov Sk pre priemyselnú výrobu a 100 miliónov Sk pre cestovný ruch budú veľmi vysoké sumy a odradia potenciálnych záujemcov, aby v týchto regiónoch investovali. Preto by bolo nutné túto sumu znížiť. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Istvánovi Pásztorovi. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Györgyovi Juhászovi, ktorý vystúpi ako druhý prihlásený písomne do rozpravy k tomuto bodu. Nech sa páči, pán poslanec.

Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, rokujeme o vládnom návrhu zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je úprava podmienok poskytovanej investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov.

Zákon ako taký je potrebný na vytvorenie podmienok poskytovania investičnej pomoci, ktorá je vymedzená v § 2 predmetného zákona, keďže tento návrh zákona ruší zákon č. 565/2001 Z. z. Pre potenciálnych investorov, ale aj potenciálnych novo zamestnaných sú zaujímavejšie podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, čo je riešené v § 4 predmetného návrhu.

V priemyselnej výrobe sa podľa tejto novely podporia projekty, kde obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku je najmenej 800 miliónov, z toho 50 % musí hradiť samotný podnikateľský subjekt. Výška príspevku na jeden projekt bude tým pádom minimálne 400 miliónov korún. V regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti sa toto číslo znižuje na 200 miliónov a v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti 50 % vyššou ako priemerná miera nezamestnanosti na 100 miliónov.

Obdobne je to riešené pri podpore projektov pre cestovný ruch s príspevkami na jeden projekt minimálne 250 miliónov korún, pre región s priemernou nižšou nezamestnanosťou a 125 a 50 miliónov pre okresy s vyššou mierou nezamestnanosti.

Podľa júlovej štatistiky úradu práce a sociálnych vecí bola priemerná nezamestnanosť v Slovenskej republike 8,3 %. Nad touto hranicou sa nachádzalo 32 okresov zväčša z východného a stredného Slovenska. Nájdeme tu aj niektoré okresy z Nitrianskeho kraja. Podľa odhadu dopadov na verejné financie, ktorá je prílohou tohto zákona, bude v roku 2008 suma priamej formy investičnej pomoci činiť pol miliardy korún, t. j. 500 miliónov korún, a nepriama forma investičnej pomoci 1,5 miliardy Sk.

Ak to dáme do súvisu s tým, čo som povedal pred chvíľkou, pomocou tohto zákona sa dá podporiť buď pár veľkých projektov v regiónoch s nižšou nezamestnanosťou, alebo viacero menších projektov v okresoch s vyššou mierou nezamestnanosti.

Strana maďarskej koalície podporuje skôr tú druhú možnosť, aby sa táto podpora dostala do tých regiónov, ktoré ich čo najviac potrebujú.

Pokiaľ ide o súvisiace otázky, ktoré treba riešiť, vidíme tu jeden veľký problém. Nedobudovanosť základnej infraštruktúry. Je nespochybniteľné, že bez vybudovanej dopravnej infraštruktúry žiadny región nie je schopný využiť svoje existujúce vnútorné možnosti.

Preto, ak vláda myslí dostatočne vážne podporu investícií, a tým aj znižovanie miery nezamestnanosti v týchto regiónoch, treba presadzovať aj dobudovanie sietí diaľnic a rýchlostných komunikácií, ktoré obsiahnu cestu Nitra, Zvolen, Lučenec, Košice, ďalej rýchlostnú komunikáciu Bratislava, Dunajská Streda, Nové Zámky, Levice, Lučenec až po Košice. Bez dobudovania tejto infraštruktúry nedosiahne tento zákon svoj cieľ a prinesie investície do veľkých regiónov, kde je ich už aj teraz oveľa viac ako v ostatných už spomínaných regiónoch. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Juhásza sa s faktickou poznámkou nehlási nikto. Pán poslanec György Juhász bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto z pánov poslancov, resp. z paní poslankýň prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú, pardon, pán poslanec Kahanec?

Tak nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave. Samozrejme, uzatváram týmto možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, len krátku poznámku by som chcel takisto dať k predloženému vládnemu návrhu zákona o investičnej pomoci.

Cieľ tu už bol spomínaný mojím predrečníkom, že tam ide predovšetkým o zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj o transparentnosť poskytovania zahraničnej pomoci.

Ja by som nadviazal na to, čo tu bolo povedané, a predovšetkým by som chcel povedať, že ak chceme zlepšiť transparentnosť, ak chceme robiť kroky, ktoré budú smerovať k lepším a intenzívnejším stimulom a predovšetkým k tomu, aby práve prostredníctvom nich sa rozbehol dostatočne rozvoj regiónov a dostatočne sa aplikovali formy investičnej pomoci, tak to potrebuje aj určité dôveryhodné prostredie.

A spomína sa to aj v ďalšej časti dôvodovej správy, že v rámci tohto zákona v Slovenskej republike tento návrh zákona chce prispieť k vytvárania dôveryhodného podnikateľského prostredia pre domácich a zahraničných investorov. Táto dôveryhodnosť a transparentnosť sú veľmi dôležité veci pre samotnú aplikáciu.

Nechcem brať ani dobré ciele, ani dobré myšlienky, ale chcel by som poprosiť tých, ktorí o tom rozhodujú, jednak rezort, jednak vládu a vládnu koalíciu, aby túto dôveryhodnosť nekazili! Predovšetkým niektorými svojimi vzťahmi a vyhláseniami či postojmi a týka sa to či už neštandardných politických výrokov, výrokov k súkromným spoločnostiam, respektíve, skôr všeobecne, ako keby to všetko súkromné bolo zlé a všetko, čo je centralizované, štátne, ako keby bolo všetko dobré.

Ja nechcem vidieť to dobré iba v súkromných rukách a nechcem vidieť, samozrejme, iba to zlé v tých centralizovaných. Ale každopádne sme dospeli do určitého štádia trhovo sociálneho a ekologického hospodárstva, v ktorom by sa mali prelínať tieto formy vo vzájomnom konsenze a tak, aby boli na prospech a k maximálnej efektivite všetkých činností na Slovensku.

Takže chcem len upozorniť na to, že ak chceme tieto veci presadzovať, ak chceme skutočne pomôcť regiónom a predovšetkým tým, ktoré sú najmenej rozvinuté, tak musíme túto transparentnosť a túto dôveryhodnosť budovať aj reálnymi krokmi! A nekaziť ju určitými krokmi, ktoré sa doteraz udiali aj pri prijímaní zákonov, aj pri niektorých vyhláseniach a aj pri niektorých postojoch, ako napríklad len v poslednom čase zmeny postojov voči DSS-kám, resp. dokonca aj zmeny postojov k budovaniu diaľnic, že zrazu už sú tam PPP projekty, teda verejno-súkromné partnerstvo možné do budúcnosti.

Ja budem rád, keď tento zákon skutočne prispeje k deklarovanému cieľu aj v živote. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Kahancovi. S faktickou poznámkou sa na jeho vystúpenie nehlási nikto. Takže teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce v rozprave vyjadriť? Áno, nech sa páči. Čiže záverečné slovo pána ministra.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pôvodne som nechcel vystupovať v rozprave, ale chcel by som len zareagovať na niektoré tie poznámky. Skutočne my sme sa v tom zákone snažili hľadať kompromis medzi zaostalými regiónmi a možnosťou prepravy a dopravy tovaru, tým pádom atraktívnosti. Vieme, že tá infraštruktúra nebude v krátkej dobe v týchto regiónoch vybudovaná, preto sme sa snažili výrazne zmäkčiť podmienky na poskytovanie investičných stimulov práve v tých diskvalifikovaných regiónoch, ktoré jednoducho na Slovensku existujú.

Pokiaľ som si dobre urobil tie poznámky. Prečo nestačí čestné vyhlásenie? Ja si myslím, že prednedávnom aj v parlamente prebiehala veľmi búrlivá diskusia o tom, či žiadateľ pri čestnom vyhlásení hovoril pravdu, alebo nehovoril pravdu. My sa jednoducho nechceme pri tejto štátnej pomoci spoliehať len na čestné vyhlásenia. My to chceme mať verifikované od príslušných inštitúcií, lebo to sú prostriedky, kde hovoríme o stovkách miliónov.

Čiže ja si myslím, nehovorme, pre mňa skutočne nestačí len čestné vyhlásenie, ja chcem, aby ten predkladateľ mal verifikovaný údaj, ktorý poskytuje aj príslušnou inštitúciou, ktorá je na to oprávnená. Čiže preto je to možno trošku byrokratický systém, ale za tri dni si každý predkladateľ vie tieto potrebné stanoviská od príslušných inštitúcií vyžiadať. A budeme si všetci istí, že to, čo sa predkladá, je skutočne tak.

Prečo nie je určená lehota, dokedy má vláda rozhodnúť? Viete, pokiaľ by sme dali pevnú lehotu, že od predloženia projektu sa musí vláda, ja neviem, do mesiaca, do dvoch vyjadriť, garantujem vám, že 70 - 80 % projektov by vypadlo z titulu toho, že nemajú dostatočne vypracovaný podkladový materiál na poskytnutie investičnej pomoci.

Pokiaľ ste sa zaoberali tým formulárom a viete, aká je štruktúra toho, je to relatívne dosť zložité a veľmi často sa nám vyskytujú chyby. A my najviac času stratíme pri už určení tej výšky alebo oprávnenosti, alebo neoprávnenosti štátnej pomoci vlastne s tým, že sa musia vydokladovať tie veci, ktoré obyčajne v prvej žiadosti chýbajú. Čiže tu sa bojím, že by sme skôr išli proti žiadateľom o investičnú pomoc, ako keby sme im pomohli.

Čo sa týka výšky investičných stimulov pre jednotlivé oblasti. Neboli tam spomenuté vlastne aj tie investičné stimuly pre sofistikované pracoviská, kde sa znižuje dokonca len na 40 miliónov povinná investícia.

Ja som mal včera celý deň stretnutie s podnikateľmi v regióne Lučenec a regionálna obchodná a priemyselná komora práve zastrešuje päť okresov, ktoré majú všetky nad 20 % mieru nezamestnanosti a presne tam bola táto otázka a snažil som sa im to vysvetliť asi nasledovne.

My nepokladajme investičné stimuly za všeliek. Jednoducho investičné stimuly by mali riešiť len zásadné veľké projekty, ktorými sa bude zaoberať vláda Slovenskej republiky. My máme iné podporné mechanizmy na menšie projekty. My máme pre živnostníkov, pre malých podnikateľov Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania, kde je široká škála možností, ako títo malí a drobní podnikatelia môžu získavať investičné stimuly.

Nastupuje Národný strategický referenčný rámec, ktorý by mal práve riešiť problematiku tých stredných, väčších stredných podnikov, kde sú pravidlá práve nastavené, samozrejme sú nastavené aj pre malých, ale sú hlavne určené pre tie stredné podniky, ale investičné stimuly, to je najvyššia forma.

Tam by mali ísť skutočne len zásadné projekty a prosím vás, nebolo by dobré, aby sa vláda zaoberala projektmi 50 miliónov, 100 miliónov. To asi nie je celkom určené pre vládu, lebo pokiaľ pochádzate z podnikateľského prostredia a hlavne z priemyselnej výroby, viete, že nejaká technologická linka stojí bežne 50 až 100 miliónov, 200 miliónov, čiže nehovorme, že s projektom, ktorý má za cieľ nákup nejakej technologickej linky je taký výrazný projekt, že sa už s ním má zaoberať vláda.

Nato bude skutočne operačný program konkurencieschopnosť, ktorý je v kompetencii ministerstva hospodárstva. Preto si myslíme, že skutočne cez investičné stimuly by mali ísť tie najzávažnejšie a najrozhodujúcejšie projekty.

Ja si myslím, že škála tých podpôr, ten balans finančných možností tak, ako je teraz nastavený cez tie tri rôzne zdroje, dostatočne pokrýva celú oblasť podnikateľského spektra, aby každý mohol dostať pre svoj projekt z toho správneho účtu práve tú pomoc.

Ja chápem. Veľa podnikateľov má s týmto problémy zorientovať sa v tom celom, kde je kedy čo možné, ale to už jednoducho systém, ktorý beží nielen na Slovensku, ale beží v celej Európskej únii a jednoducho tí uchádzači sa musia vedieť v týchto rôznych formách zorientovať.

K tej infraštruktúre som sa skutočne vyjadril. Mne je ľúto tých regiónov, ktoré nemajú ani šancu v blízkej budúcnosti mať diaľnice k dispozícii. Preto sme hľadali nejaký kompromis, že sme štvornásobne zmäkčili podmienky práve pre tie regióny, kde je nezamestnanosť príliš vysoká. Zatiaľ nevidíme inú možnosť. Ale, samozrejme, nebránime sa každému dobrému nápadu, aby sme týmto regiónom ešte viac pomohli.

Bola tam požiadavka na transparentnosť poskytovania týchto zdrojov. Podľa rozhodnutia Európskej komisie dokonca právo rozhodovať o investičných stimuloch môže mať minister hospodárstva.

Pán poslanec, ja som sa dobrovoľne vzdal tejto svojej kompetencie a presunul som túto kompetenciu na vládu, hoci mám rozhodnutie Európskej komisie, že to môžem robiť na vlastnej úrovni. Myslím si, že vláda je šestnásťčlenný orgán, vláda je koaličný orgán, je tam jednoducho viac pohľadov, a myslím si, že aj väčšia objektívnosť na to, aby skutočne boli uprednostnené najlepšie projekty. Čiže ja si myslím, že vláda, pokiaľ je demokraticky zvolená, demokraticky vykonáva svoju funkciu, by mala byť aj dostatočnou zárukou pre transparentnosť.

To je z tých mojich poznámok, ktoré som si stihol zatiaľ zapísať. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pýtam sa spoločného spravodajcu. Nie, nechce sa vyjadriť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k ďalšiemu bodu v súlade so schváleným programom tejto schôdze, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 363 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 355.

Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona uviedol.

Nech sa páči, pán minister, máte priestor na úvodné slovo.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1018 zo 6. decembra 2006 a uznesením vlády č. 462 z 23. mája 2007.

Predloženým návrhom zákona sa navrhuje zníženie maximálnej výšky výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne zo 4 na 3 % z ročného úhrnu poistného.

Zdravotná poisťovňa je podľa návrhu zákona povinná viesť v účtovníctve oddelenú analytickú evidenciu pre verejné zdravotné poistenie a prevádzkovú činnosť tak, aby sa celkové náklady a výnosy viedli osobitne pre verejné zdravotné poisťovne a osobitne pre prevádzkové činnosti a aby bolo možné zistiť hospodársky výsledok za každú činnosť samostatne.

Ak je pri verejnom zdravotnom poistení výsledkom hospodárenia kladný výsledok, môže ho podľa navrhovanej právnej úpravy zdravotná poisťovňa použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorá sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.

Ďalej sa navrhuje, aby prevod poistného kmeňa jednej zdravotnej poisťovne na inú zdravotnú poisťovňu bolo možné vykonávať iba bezodplatne.

Cieľom vládneho návrhu zákona je explicitne vymedziť postavenie zdravotných poisťovní ako subjektov verejnej správy, ktoré spravujú povinné odvody na verejné zdravotné poistenie.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem. Skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, ktorým je výbor pre zdravotníctvo pani poslankyni Darine Gabániovej. Nech sa páči.

D. Gabániová, poslankyňa: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363).

Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 323 zo 4. júna 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. októbra 2007 a gestorský výbor do 15. októbra 2007.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

Otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy k tomuto bodu nášho programu prihlásili pán poslanec Viliam Novotný, pán poslanec Ivan Štefanec, pán poslanec Alexander Slafkovský, všetci z poslaneckého klubu SDKÚ - Demokratická strana a ako štvrtý pán poslanec Tibor Bastrnák zo Strany maďarskej koalície.

Pán poslanec Novotný, nech sa páči, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k novele zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú dnes prerokovávame v prvom čítaní.

Na jeseň minulého roka na verejnosť prenikli pripravované novely zákonov, zákon o zdravotnom poistení, kde sa uvažovalo s prepoistením poistencov štátu do štátnych zdravotných poisťovní, a zákon o verejnoprávnych zdravotných poisťovniach, kde sa plánovalo zmeniť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Spoločnú zdravotnú poisťovňu na presne nedefinované verejnoprávne inštitúcie s črtami akciových spoločností, no najmä sa zdravotným poisťovniam mal zakázať zisk.

Odvtedy bolo viac-menej všetkým jasné, že sa začal útok vládnej koalície a predovšetkým strany SMER na pluralitu zdravotných poisťovní, na súkromné zdravotné poisťovne a že budeme svedkami ďalších pokusov o demontáž sľubne sa rozvíjajúceho a fungujúceho pluralitného systému zdravotných poisťovní na Slovensku.

Obe vyššie spomínané novely boli zjavne protiústavné a vážne výhrady voči nim vznieslo ako ministerstvo financií, tak ministerstvo spravodlivosti aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, až nakoniec neprešli pre zjavnú protiústavnosť Legislatívnou radou vlády niekedy vo februári tohto roku.

Potom prišla jarná séria zdravotníckych správ v podaní ministerstva zdravotníctva a z nich by som v súvislosti s dnes prerokovaným zákonom spomenul najmä správu o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva s plánom vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne zoštátnením, vyvlastnením súkromných zdravotných poisťovní.

Tento vskutku pozoruhodný nápad na vyvlastnenie, pripomínajúci rok 1948, však nenašiel podporu ani u koaličných partnerov strany SMER. Nasledovala séria ďalších nemenej pozoruhodných nápadov v podaní vládnej koalície, či už to mali byť len dve zdravotné poisťovne na trhu, jedna štátna a jedna súkromná, alebo ponechanie plurality, ale fúzia Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne do jednej štátnej poisťovne.

Nakoniec po koaličných peripetiách dostal minister zdravotníctva uznesením vlády jasnú úlohu. Uznesenie vlády č. 462 z 23. mája 2007, citujem. "Treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne." A o tom dnes rokujeme.

Dnes v prerokovanej novele jasno vidno, že strana SMER už stratila veľa zo svojich úvodných predstáv o násilnom prepoisťovaní, zoštátňovaní, vyvlastňovaní. Tak napríklad zdravotné poisťovne zostávajú akciovými spoločnosťami. To prízvukujem. Zdravotné poisťovne zostávajú akciovými spoločnosťami. Už nie verejnoprávnymi fondmi ani nejakými inými inštitúciami s črtami akciových spoločností, ale akciovými spoločnosťami. Čiže toto je celkom sympatický posun v myslení.

Samo osebe aj zníženie nákladov na prevádzkovú činnosť zdravotných poisťovní zo 4 na 3 % by bolo zaujímavým riešením. Ja osobne si to dokonca viem aj predstaviť. Zdravotné poisťovne sú dnes už vybudované, transformované a dostatočne silné, tak im sprísnime podmienky. Samo osebe, keby išlo len o zníženie prevádzkových nákladov.

Žiaľ, podstata predstavy o vytvorení jednej zdravotnej poisťovne a ovládnutí všetkých zdrojov z verejného zdravotného poistenia v rukách štátu, presnejšie nominantov SMER-u vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je prítomná aj v tomto zákone. Srdcom tohto zákona je totižto návrh, aby zdravotné poisťovne kladný hospodársky výsledok použili len na úhradu zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom kalendárnom roku.

Treba povedať, že je to v praxi len veľmi ťažko realizovateľné ustanovenie. Pretože zdravotná poisťovňa nemá celkom nástroje, ako má uhradiť v nasledujúcom kalendárnom roku viac zdravotnej starostlivosti, než ako podľa svojho plánu zazmluvnila. To má preplácať poskytovateľov, to im má v polroku zvýšiť platby, to ich má nútiť, aby viacej hospitalizovali ich poistencov, alebo jednoducho, a zrejme to je predstava ministerstva zdravotníctva, má dať viacej peňazí do koncových nemocníc, ktoré sú aj tak v strate, aj tak im to nepomôže.

Ale už odhliadnuc od toho, ako sa to technicky dá alebo nedá vyriešiť, podstatou je, že v tejto novele nejde ani o ochranu zdrojov z verejného zdravotného poistenia, ktoré tečú do rezortu zdravotníctva, nejde ani o verejný záujem, nejde ani o to, aby mali poskytovatelia viac peňazí. V tejto novele ide o legislatívne inštitucionálne a ekonomické kroky, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne.

Ak by mi náhodou niekto neveril, alebo niekto by mal pochybnosti, dovolím si ho presvedčiť niekoľkými citátmi toho najpovolanejšieho, predsedu vlády Slovenskej republiky. Slovenský rozhlas Sobotné dialógy 28. apríla Robert Fico. "Budem úprimný, ja presadzujem naďalej myšlienku jednej zdravotnej poisťovne."

Slovenský rozhlas Sobotné dialógy 26. mája Robert Fico. "Filozofia je trochu iná, ale cieľ ten istý. Dostať sa k jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovni. Budú sa vytvárať podmienky, ktoré nebudú zaujímavé pre súkromné zdravotné poisťovne. Chceme vytlačiť súkromné poisťovne z tohto priestoru, ale chceme ich vytlačiť spôsobom, ktorý nie je napadnuteľný ani právne, ani medzinárodnoprávne, ani politicky, ani nijako inak."

Slovenský rozhlas Sobotné dialógy 30. júna Robert Fico. "My si myslíme, že jedna verejnoprávna zdravotná poisťovňa pre takú krajinu, ktorú prejdete za šesť hodín autom, bohato stačí."

Táto novela, ktorú dnes prerokúvame, prekĺzla Legislatívnou radou vlády napriek rozporom, ktoré vzniesli ministerstvo financií a ministerstvo spravodlivosti a prešla aj vládou. Na veci to však nič nemení, že po schválení tejto novely zrejme nastanú vážne problémy. Novela zaváňa protiústavnosťou a zrejme sa nevyhne podaniu na Ústavný súd. S veľkou pravdepodobnosťou budú nasledovať žaloby zo strany súkromných zdravotných poisťovní voči štátu za zmenu podmienok vo výkone zdravotného poistenia.

Takže to, čo hovoril pán minister aj pani spravodajkyňa, že teda nemá dopad na štátny rozpočet, no, v tejto chvíli to vyzerá, že zatiaľ nie. Ale aký dopad bude mať na okruh verejných financií, to sa uvidí potom, čo budeme vedieť, ako dopadnú tieto súdne spory. Ale ja nechcem o tom špekulovať. Nie o tom chcem dnes rozprávať, ani strašiť nechcem.

Jedno môžeme povedať s určitosťou a o tom chcem hovoriť, že zdravotné poisťovne stratia motiváciu efektívne nakladať so zdrojmi z verejného zdravotného poistenia, stratia motiváciu efektívne alokovať tieto zdroje, nakupovať kvalitne a účelne, kontrahovať aj podľa ceny a s prihliadnutím na cenu, stratia motiváciu na to, aby dokázali čo najúčelnejšie zabezpečiť pre svojich poistencov klientov zdravotnú starostlivosť.

Či sa nám to páči, alebo nie, ja to škaredé slovo teraz použijem, škaredé slovo pre slovenskú ľavicu, zisk je motivácia. Je motivácia správať sa účelne a efektívne. To ešte neznamená, že zisk si akcionári strčia do vrecka.

V správe o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve, ktorú sme prerokovali na ostatnej schôdzi Národnej rady, sa píše, že zdravotné poisťovne celý kladný hospodársky výsledok za rok 2006 vrátili do systému alebo sa zaviazali, že vrátia do systému. Čiže to je dôkaz, jeden z dôkazov toho, že so ziskom sa dá naložiť rôzne. Ponechať ale možnosť zdravotným poisťovniam, naložiť so ziskom podľa rozhodnutia akcionárov posilňuje konkurencieschopnosť zdravotných poisťovní, ich súťaž, a teda aj snahu ponúkať poistencom lepšie služby a zabezpečiť im kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.

Kladný hospodársky výsledok môžu iste vyplatiť vo forme dividend, ale urobili to už niekedy? Naozaj, vyplatili už súkromné zdravotné poisťovne dividendy? Nie. Čiže len strašíme, že ich budú vyplácať a odídu peniaze zo systému.

Problémom ale je, že ak im zakážeme nakladať so ziskom a kladný hospodársky výsledok budú musieť zo zákona použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom kalendárnom roku, dosť nešťastná formulácia, ale o tom viacej v druhom čítaní, žiadny kladný hospodársky výsledok mať nebudú. No veď prečo by sa snažili? Keď nebude motív, prečo by sa snažili a súťažili o poistenca? Prečo by zazmluvňovali podľa kvality a ceny?

Súkromné zdravotné poisťovne s veľkou pravdepodobnosťou z trhu odídu. Podľa tejto novely, tak ako povedal aj pán minister, ja medzitým zapnem počítač, tak ako povedal aj pán minister vo svojom úvodnom vystúpení, že táto novela rieši aj tento problém, aby, ak budú odchádzať z tohto trhu, náhodou nenastal nejaký väčší problém, lebo po ceste môžu bezodplatne odovzdať svoje kmene štátnej zdravotnej poisťovni, tak im ich odovzdajú a odídu a plán, o ktorom hovorím od úplného začiatku, plán predsedu vlády vytlačiť ich z trhu a vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu je dokonaný. Sme tam, kde to celé smeruje. Jednej všeobímajúcej, štátnej nefunkčnej, večne sa zadlžujúcej zdravotnej poisťovni, ktorú sme tu už mali.

Ak dovolíte, v ďalšej časti by som sa pristavil pri jednom mýte, ak môžem. Chcel by som pustiť slid. Neviem, či je to veľmi dobre vidieť, ale pokúsim sa to okomentovať. Je to starý slid a poslanci, ktorí boli v Národnej rade v predchádzajúcom funkčnom období ho veľmi dobre poznajú. Je z čias spred reformy zdravotníctva, kde sme riešili to, čo začíname riešiť znovu dnes.

Na jednej strane máme farmaceutické firmy, máme distribučné firmy, máme lekárne, máme súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ambulancie aj nemocnice. Na druhej strane máme zdravotné poisťovne pred transformáciou, to neboli obchodné spoločnosti, ale verejnoprávne fondy a tam hore ten tmavomodrý rámček, to sú platitelia zdravotného poistenia.

A teraz sa chcem trošku porozprávať o tom mýte, a to je mýtus o negatívnom vplyve zisku, o tom, že zisk v zdravotníctve je nemorálny, že zdravotné poisťovne zisk nemôže mať, pretože narábajú s verejným zdravotným poistením a verejné zdravotné poistenie sú verejné prostriedky. Takže poďme po poriadku.

Platitelia poistného platia poistné zo zákona, ktoré plynie do zdravotných poisťovní. Tam je zisk ešte nemorálny podľa predstáv strany SMER-u, tam zisk treba zakázať. Z tohto poistného kontrahujú zdravotné poisťovne zmluvy u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tým už ale sú v zisku, no na rozdiel od štátnych, ktorí neboli dotransformovaní a sú ďalšou čiernou dierou a veľkým problémom rezortu, ale súkromný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, súkromná ambulancia, nezisková organizácia, tá už môže, súkromná nemocnica, akciová spoločnosť, tá už môže vytvárať zisk, aj ho vytvára. Dokonca ešte aj štátne akciové spoločnosti vytvárajú zisk. V zisku sú aj lekárne a za lieky platí zdravotná poisťovňa čím? Nie poistným? Nie peniazmi z verejného zdravotného poistenia? No lekáreň nakupuje. Nakupuje od distribučných firiem, ktoré sú tiež v zisku. Prečo sú v zisku distribučné firmy z verejného zdravotného poistenia? Tie nakupujú vo farmaceutických firmách, tie sú tiež v zisku, z tých istých peňazí.

Problémom tohto systému, tak ako bol pred reformou a tak, ako ho chce vládna koalícia po ich antireforme, je to, že nefungoval. Že všetci boli v zisku na ľavej strane, akurát zdravotné poisťovne boli v miliardových stratách. A boli v miliardových stratách preto, lebo pôsobili v dvoch rôznych režimoch. Nemôžeme na jednej strane budovať ziskové zdravotníctvo, kde je zisk z verejného zdravotného poistenia povolený, a na druhej strane zviazať zdravotným poisťovniam ruky, vziať im motiváciu a zakázať im dostať sa vôbec do zisku, čiže zobrať im túto motiváciu. Takýto systém nebude fungovať. Buď necháme aj zdravotným poisťovniam možnosť, aby používali normálne ekonomické nástroje, aby sa starali o to, aby efektívne nakladali s verejnými finančnými prostriedkami, alebo urobme neziskovým aj ľavú stranu. Nech sú neziskové všetky nemocnice, nech sú neziskové lekárne, nech sú neziskové distribučné firmy aj farmaceutické firmy. Nech celý rezort funguje ako Červený kríž. Urobme to týmto spôsobom. Ale táto kombinácia (potlesk) socializmu s kapitalizmom nebude fungovať, aby som sa vyjadril, rétorikou vládnej koalície.

Ďakujem pekne. Vrátim sa teda k prezentácii a k mojej otázke, ktorú som si kládol od úplného začiatku, keď som sa pripravoval na túto rozpravu, prečo strana SMER stále presadzuje vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, prečo strana SMER stále bojuje s pluralitou zdravotných poisťovní? Prečo chce jednu štátnu zdravotnú poisťovňu? Nikomu to nepomôže a systém sa bude ďalej zadlžovať. Keď mi neveríte, že sa systém bude ďalej zadlžovať, treba si len zaspomínať, ako to bolo pred rokom 1998, hoci aj pred rokom 2002. Systém sa bude ďalej zadlžovať. Zdravotné poisťovne dnes nie sú problémom systému. Ak zdravotná poisťovňa splní všetky podmienky, ktoré vyplývajú zo zákona o zdravotných poisťovniach, ak zazmluvní celú verejnú minimálnu sieť, ak zaplatí celú akútnu neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak nemá ani jedného poistenca, ktorý čaká na zozname čakateľov, len vtedy môže byť v zisku. Ak sa nám tieto podmienky pre zdravotné poisťovne zdajú malými, slabými, sprísnime ich.

V jednej zo správ, ktorú sme prerokovali na jar, alebo o ktorej sme diskutovali, ministerstvo zdravotníctva píše, že "príčinou zisku súkromných zdravotných poisťovní je cielený nábor poistencov a modelovanie poistného kmeňa". To znamená, že drahí poistenci zostávajú v štátnych zdravotných poisťovniach a kvázi lacní poistenci, ale platiaci poistenci sú v súkromných zdravotných poisťovniach. Ale na to máme takisto mechanizmus. Ja ho znovu poradím v tejto snemovni. Zmeňme mechanizmus prerozdelenia a zahrňme do prerozdeľovania aj finančne náročnú zdravotnú starostlivosť. Už sme to dávno mohli urobiť.

Na druhej strane chcem povedať, že najlepším regulátorom primeraného zisku, najlepším regulátorom toho, aby zisk nebol neobmedzene veľký je práve pluralita zdravotných poisťovní a ich konkurencia.

Zdravotné poisťovne musia bojovať o poistenca, ponúkať mu čo najlepšie služby a zazmluvniť mu čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť. Môžu si za týchto podmienok vytvárať neprimerane veľký zisk? Môžu ušetriť na poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti? Môžu dať poskytovateľom nižšiu úhradu, ako dáva konkurencia? Môžu zazmluvniť pre svojich poistencov menej zdravotnej starostlivosti, ako dáva štátna zdravotná poisťovňa? Môžu to urobiť? Áno, môžu, aby mali väčší zisk. Ostanú im tí poistenci? Lekári budú prví, ktorí povedia: "Choďte do tej druhej poisťovne, tá mi platí viac, tá mi platí lepšie, načas, nebuďte v tejto poisťovni." A pacienti veľmi radi počúvnu.

Čiže som o tom presvedčený, že práve táto motivácia vo forme zisku a konkurencia v pluralitnom prostredí je najlepším nástrojom na to, aby zisk nebol neprimerane vysoký, aby neodtekali tieto finančné prostriedky zo zdravotníctva, ale práve naopak, aby zdravotné poisťovne investovali naspäť do zdravotníctva.

Tak prečo teda strana SMER, znovu si kladiem túto otázku, vytláča poisťovne z trhu? Prečo chce zničiť pluralitu? Nechcú to ani občania. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že až 80 % pacientov, občanov, poistencov si praje zachovať pluralitu zdravotných poisťovní na Slovensku.

Na októbrovej schôdzi budeme zrejme prerokovávať aj petíciu, pod ktorou je 159-tisíc podpisov občanov, ktorí si prajú zachovať pluralitu zdravotných poisťovní na Slovensku.

Pluralitu si prajú aj poskytovatelia zdravotnej poisťovne, pretože si veľmi dobre pamätajú, ako sa rokovalo s jednou zdravotnou poisťovňou pred rokom 1994. To nie je obchodné rokovanie, to nie je ani vyjednávanie, to je diktát. Tu sú podmienky berieš, neberieš. Nechcú to ani poskytovatelia, tak prečo to chce SMER? Tomu stále nerozumiem. SMER je predsa marketingová strana, ktorá vždy sleduje prieskumy verejnej mienky a vždy to fungovalo tak, že keď verejná mienka niečo nechcela, SMER revidoval svoje názory, ale tu sa tvrdošijne drží toho, že chce vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu.

Hľadal som odpoveď, našiel som dve. Pokúsim sa vám ich ponúknuť. Tá prvá je, že dôvodom je ideológia. Jednoducho ľavicový socialistický SMER je presvedčený o tom, že všetko, čo je štátne, funguje lepšie, že oni sa lepšie vedia postarať o pacienta, že oni mu lepšie vedia povedať, kde sa má ísť liečiť a a priori sú nervózni z toho, že napríklad aj na zdravotníckom trhu existuje pluralita a hlavne sloboda, že pacient si vyberie súkromného poskytovateľa, a nie toho štátneho, ktorého dáme do verejnej minimálnej siete, že si vyberie zdravotnú poisťovňu podľa toho, aké mu ponúka služby, ako mu vie nakontrahovať zdravotnú starostlivosť a že sa pacient vie rozhodnúť. Táto sloboda je večným ideologickým problémom všetkých ľavicových strán. Sloboda, slobodný výber ľudí, to je nepriateľ.

No a treba povedať, že od úplného začiatku strana SMER vyhlásila vojnu všetkému súkromnému, úspešnému, ziskovému, stransformovanému, fungujúcemu v zdravotníctve. Od úplného začiatku. Či to boli poskytovatelia, teraz sú to zdravotné poisťovne. Je to boj vždy s tým, čo je súkromné a, žiaľ, na Slovensku platí, chvalabohu, synonymum, že aj úspešné, fungujúce, štátna nemocnica je v strate, súkromná nemocnica je v zisku. Štátne poisťovne majú problémy a bude mať aj Všeobecná zdravotná poisťovňa možno už tento rok problémy podľa tých informácií, ktoré mám a zníženie nákladov na prevádzkovú činnosť zo 4 na 3 % im určite nepomôže a súkromné sú ziskové. No, tak je to na šľak trafenie, ja viem, takže treba niečo s tými súkromnými zdravotnými poisťovňami a súkromnými poskytovateľmi robiť.

A ten druhý dôvod, prečo to SMER tak presadzuje, je, že pod rúškom týchto nádherných fráz o všedostupnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnej, o tom, že chránime občanov pred dvadsaťkorunáčkami, že bude jedna poisťovňa, ktorá im dokáže lepšie zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, pričom reálne skúsenosti z našej krajiny hovoria, že to nie je pravda. Pod týmto rúškom chce strana SMER a jej nominanti vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni ovládnuť celý balík verejného zdravotného poistenia. C

hcú rozhodovať (potlesk) o 80 miliardách sami, chcú rozhodovať o živote a smrti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a, samozrejme, v takejto neziskovej verejnoprávnej, všeobjímajúcej akciovej spoločnosti fondového typu sa bude najlepšie nakupovať bez výberových konaní za čo najdrahšie ceny, uzatvárať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zmluvy na základe klientelistických pravidiel, a nie pravidiel kvality a efektivity. Veď aká kvalita a efektivita. Uzavrieme, s kým chceme. S kým bude táto jedna zdravotná poisťovňa musieť súťažiť, aby kupovala kvalitne a efektívne? S kým? Kto bude tá konkurencia, ktorá ich k tomu bude nútiť? Nič ich k tomu nebude nútiť. Minister im povie: "S týmto uzavrieš a s týmto neuzavrieš." Poskytovatelia sú hneď druhí v poradí na rane po súkromných zdravotných poisťovniach.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zjavnú škodlivosť zákona na fungovanie systému zdravotníctva z dôvodu možnej protiústavnosti a možných dnes nevyčísliteľných finančných dopadov na štátny rozpočet, z dôvodu rizika súdnych sporov medzi Slovenskou republikou a súkromnými zdravotnými poisťovňami podávam procedurálny návrh.

V zmysle zákona Národnej rady č. 350/2005 Z. z. o rokovacom poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP