Pátek 22. června 2007

Štvrtý deň rokovania

11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

22. júna 2007 o 9.00 hodine

P. Paška, predseda NR SR: Pekný deň želám, kolegyne, kolegovia, dobré ráno, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze.

O ospravedlnenie neúčasti na tomto rokovacom dni požiadali pán podpredseda Národnej rady Milan Hort a pán poslanec Martin Pado a pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová.

Včera sme na záver vykonali tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady, bola to tlač č. 315. Máme tu, áno, je tu pán overovateľ, ktorý je poverený, aby nám oznámil výsledky.

Pán poslanec Peter Gabura, nech sa páči, máte slovo.

P. Gabura, poslanec: Dobré ráno. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady, ktorá sa konala 21. júna 2007.

Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 81 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 81 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady odovzdali všetci poslanci hlasovacie lístky.

Z 81 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 77 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za..., skrátka prečítam mená a počet hlasov.

Poradové č. 1 Peter Jezný. Hlasovalo za 71, proti 3, zdržali sa hlasovania 3.

Igor Kovačovič. Hlasovali za 2, proti 48 a zdržali sa 27 hlasovania.

Poradové č. 3 Peter Štrelinger. Hlasovali za 2, proti 46 a zdržali hlasovania 29 poslanci.

Na voľbu člena Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rozhlasovej rady zvolený Peter Jezný. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Petra Jezného za člena Rozhlasovej rady a teraz budeme pokračovať v rozprave, ktorú sme včera prerušili v druhom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 266.

Pani poslankyňa... Je, je tu. Takže vás poprosím, pani poslankyňa, keby ste za navrhovateľov zaujali svoje miesto, a poprosím aj pána poslanca Galbavého, ktorý je spravodajca, aby zaujal miesto pre spravodajcov, a zároveň poprosím pána poslanca Senka, ktorý je prihlásený do rozpravy, aby sa ujal slova.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja vás nebudem dlho zdržiavať. V podstate to, čo bolo potrebné povedať, bolo povedané.

Pani poslankyňa Tóthová si osvojila pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, a myslím si, že zohľadňuje skutočnosť takým spôsobom, aby Rada STV spoločne s vedením STV nemali zviazané ruky a istým spôsobom mohli vstúpiť do programovej štruktúry Slovenskej televízie. Takže nemienim sa už ďalej k týmto problémom vyjadrovať.

Ja si dovoľujem podať touto cestou iba legislatívnotechnické úpravy vo vzťahu k predloženému zákonu. Môj návrh pozostáva z dvoch pozmeňujúcich návrhov.

Prvý znie: V návrhu zákona sa vypúšťajú slová, citujem, "mení a", koniec citácie, a slová, citujem, "a o zmene a doplnení niektorých zákonov", koniec citácie.

Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I úvodná veta znie, citujem: "Zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení zákona č. 588/2006 Z. z. a zákona č. 220/2007 Z. z. sa dopĺňa takto." Koniec citácie. Tak ako som povedal, ide o legislatívnotechnickú úpravu. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie, preto chcem dať slovo pánovi poslancovi Mikloškovi, ale nevidím ho v sále, takže stráca poradie, a pani poslankyňa Vášáryová, je niekde? Pani poslankyňa Vášáryová nie je. Takže uzatváram rozpravu a pýtam sa navrhovateľky, či sa chce ešte vyjadriť v rozprave.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som sa veľmi krátko vyjadrila k vystúpeniam v rozprave.

Chcela by som poďakovať pánovi poslancovi Senkovi, že predniesol legislatívnotechnické pripomienky. Tieto vlastne boli aj v stanovisku úseku legislatívy a aproximácie Národnej rady Slovenskej republiky.

Môžem vyhlásiť za predkladateľky, že si ich osvojujeme, aj keď v minulosti zase bol pri inom legislatívnom návrhu práve iný názor a požiadavka, aby sme citovali celý názov aj v rámci zmien a podobne. Takže myslím, že bude treba v tomto smere spraviť ujednotené stanovisko, ale ja ho prijímam, teda nie je problém.

Za svoju povinnosť považujem vyjadriť sa k vystúpeniu pána poslanca Minárika, ktorý je toho času neprítomný, a to z toho dôvodu, že išlo o vystúpenie predsedu výboru pre kultúru a médiá.

Ja som vo svojom úvodnom vystúpení uviedla, že došlo k vzácnemu konsenzu medzi stanoviskom vlády, stanoviskom gestorského výboru kultúry a médiá, stanoviskom subjektu, ktorého sa právna regulácia týka. Vyjadril sa, že je to možné realizovať, teda nedostali sme pripomienky o nemožnosti realizácie.

Bola akceptovaná aj v médiách zaznievajúca pripomienka, že presné stanovenie času by bol zásah, neželateľný zásah, aj keď v zahraničí takéto prípady máme. My sme túto pripomienku akceptovali.

Preto pre mňa bola absolútne prekvapením, že predseda gestorského výboru, ktorý dal pozitívne stanovisko, vystúpil s takým názorom, ako tu včera vo večerných hodinách uviedol. Som rada, že práve prišiel. Očakávala som, že dostaneme argumenty, prečo negatívny postoj. Pretože ja akceptujem každé stanovisko a bola som pripravená aj spolu s predkladateľkami paniami poslankyňami Kramplovou a Muškovou uvažovať o tých pripomienkach.

Nuž čo bol základ? Bolo to vystúpenie, ktoré tlmočilo prezumpciu zlého úmyslu. Bol prekvapený, že k ustanoveniu, ktoré je vcelku prijateľné, nie je zlomyseľné, nie je neprípustné, je v súlade s ústavou, že očakával, čo my k tomu, teda nejaké čertovo kopýtko pridáme. A uviedol, že je prekvapený, že žiadne negatívne veci sme v rámci rozpravy v druhom čítaní nepridali, nerozšírili legislatívny návrh. Čiže nepovedal žiadny argument k tomu základnému ustanoveniu.

Pán poslanec, keďže ste prišli, ja vám chcem veľmi otvorene povedať, z tohto vášho vystúpenia na mňa dýcha stredovek. Stredovek, inkvizičný stredovek, prezumpcia zlého úmyslu. Spoločnosť už dospela na vyšší stupeň a zásadou právneho štátu je prezumpcia neviny. Takže nebudem sa s týmto vaším zaoberať.

Ale chcela by som k tomu povedať jednu poslednú poznámku. Uviedli ste, že klub KDH tento legislatívny návrh nepodporí. Vaše stanovisko ma vôbec neprekvapilo v tejto otázke, pretože, pokiaľ si pamätám, minulé volebné obdobie aj predchádzajúce klub KDH mal veľmi zaujímavé postoje. Vo verejnosti tlmočil, že jeho základnou politickou ideou je pomoc rodine, je rodina, pomoc jej finančnej situácii a podobne. A keď sme predkladali z Hnutia za demokratické Slovensko, nejdem uvádzať ďalšie legislatívne návrhy, ktoré boli v záujme rodiny predkladané z iných politických subjektov, áno, ale budem hovoriť z nášho politického subjektu, napríklad zákon o náhradnom výživnom, veľmi dôrazne pomáhajúci pri výchove detí a podobne, klub KDH hlasoval proti.

Keď sme predkladali legislatívny návrh o zvýšení finančného príspevku pri prvorodenom dieťati, KDH, ktoré malo za cieľ podporovať rodinu, vylepšovať jej situáciu, hlasovalo proti.

Keď bývalá vláda robila reštrikčné opatrenia, tzv. úsporné ekonomické balíčky a dôrazne, teda negatívne, veľmi negatívne to dopadalo na dôchodcov a rodiny s viacerými deťmi a ja som v tomto parlamente dva roky na začiatku každého rokovania do programu navrhovala, aby vláda dala informáciu, aké dopady majú tie legislatívne návrhy, ktoré boli v parlamente prijímané, na dôchodcov a rodiny s malými deťmi, KDH vždy hlasovalo proti.

Preto sa nečudujem, vážení poslanci, že nechcete, aby vysielanie STV bolo v čase, keď je väčšia sledovanosť. Pretože občania by sa mohli v širšom rozsahu dostať k informáciám, že vlastne vodu kážete a víno pijete. Navonok hovoríte o podpore rodiny a v podstate, keď sa tu prerokúvajú zákony, ktoré vlastne tej rodine majú pomôcť, vy ste proti. Toto je základný dôvod, ktorý je v podhubí vášho budúceho negatívneho hlasovania o tomto zákone.

Ja som hlboko presvedčená, že každý, kto robí čestnú, priamu politiku a to, čo hlása na mítingoch presadzuje aj v parlamente, bude chcieť a podporí tento legislatívny návrh. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pán spravodajca, máte slovo. Nie?

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, páni poslanci, a budeme pokračovať, tak ako sme schválili v programe

druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je ako tlač 272, spoločná správa výborov je 272a.

Pán minister obrany Slovenskej republiky František Kašický je prítomný, preto ho poprosím, aby odôvodnil návrh zákona a zároveň chcem požiadať pána poslanca Jasaňa, pán poslanec Jasaň, ste spravodajcom pri tomto zákone. Buďte taký dobrý, zaujmite miesto.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

F. Kašický, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 166 z 28. februára 2007 k návrhu zákona o zrušení krajských úradov.

V predloženom vládnom návrhu, ktorý máte pred sebou, sa navrhuje zrušenie Vyššej vojenskej správy a prechod pôsobnosti krajského úradu a Vyššej vojenskej správy na úseku obrany štátu na ministerstvo obrany, obvodné úrady a územné vojenské správy.

Predložený návrh zákona tiež reaguje na niektoré poznatky vyplývajúce z aplikácie platnej právnej úpravy a obsahuje aj niektoré legislatívnotechnické úpravy.

S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov, súhlasím.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadal by som vás o podporu a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, máte slovo.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 272) druhé čítanie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 344 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 272) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami:

Po prvé. K čl. I bod 20 v § 16 písm. g) sa slová "poskytuje informácie a výpisy z evidencie" nahrádzajú slovami "poskytuje im informácie a výpisy z tejto evidencie" a vypúšťajú sa slová "pre dotknuté osoby podľa osobitného predpisu" a zároveň sa vypúšťa aj poznámka pod čiarou k odkazu 15a.

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje nezrozumiteľnosť predmetného ustanovenia. Dotknutou osobou sa totiž podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov § 4 ods. 5 rozumie každá fyzická osoba, o ktorej sa spracúvajú osobné údaje. Výbory prerokovali a gestorský výbor odporúča schváliť.

Po druhé. K čl. I bod 23 v § 16a sa vypúšťa ods. 2 a súčasne sa zrušuje označenie ods. 1. Problematiku spracúvania osobných údajov upravuje už spomenutý zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov vrátane otázky udeľovania súhlasu dotknutej osoby § 7 ods. 1 a 3. Z uvedeného dôvodu je navrhované ustanovenie nadbytočné a navyše by došlo k nepriamemu zásahu do znenia citovaného zákona. Všetky výbory prerokovali a gestorský výbor odporúča schváliť.

K čl. I bod 28. V § 34b sa vypúšťajú slová "k 1. januáru 2008". Ide o legislatívnu úpravu. Vzhľadom na to, že bod 28 nadobúda účinnosť až 1. januára 2008, je predmetný text v navrhovanom ustanovení § 34b nadbytočný. Výbory prerokovali a gestorský výbor odporúča schváliť.

Zároveň gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať o všetkých bodoch spoločne a tieto schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení ich neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, poprípade prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 272) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 56 na svojej 19. schôdzi.

Všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Písomne nemám prihlášku k tomuto bodu do rozpravy. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nie. Uzatváram rozpravu.

Pán minister, predpokladám, že nechcete už slovo. Pán spravodajca mal.

Prerušujem rokovanie o tomto bode a pristúpime k rokovaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia výcviku.

Opäť požiadam pána ministra Františka Kašického, aby sa ujal slova.

Páni poslanci, tlač je pod č. 336.

Nech sa páči, pán minister.

F. Kašický, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vyhodnotí zapojenie sa ozbrojených síl do operácie medzinárodného krízového manažmentu vrátane operácie Iracká sloboda a na základe dialógu so zúčastnenými partnermi a irackou vládou predloží jasný a časovo prijateľný harmonogram stiahnutia vojenskej jednotky z Iraku, čo vláda Slovenskej republiky i na základe správy o harmonograme stiahnutia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v zmysle naplánovania konkrétnych krokov aj urobila.

V súvislosti s tým vláda deklarovala, že v prípade, že o to požiada iracká strana, je pripravená darovať odmínovacie zariadenia Božena irackým bezpečnostným silám a takisto sa podieľať na výcviku irackých bezpečnostných síl na práci s odmínovacím zariadením Božena, a to aj na území Slovenskej republiky. V nadväznosti na to iracká strana deklarovala záujem jednak aj o darovanie týchto odmínovacích kompletov, a jednak aj o výcvik irackých bezpečnostných síl.

Tento návrh, ktorý máte pred sebou, má za cieľ získať vyslovenie súhlasu na výcvik irackých bezpečnostných síl na území Slovenskej republiky konkrétne v druhom polroku tohto roku s tým, že podľa uznesenia, ktoré je nachystané, sa predpokladá, že malo by ísť o výcvik 20 príslušníkov v horizonte do 60 dní.

V tejto súvislosti by som chcel povedať, že predpokladané náklady na výcvik irackých bezpečnostných síl na území Slovenskej republiky by mali predstavovať približne sumu 5 miliónov Sk a sú naplánované v rozpočte Ministerstva obrany Slovenskej republiky na tento rok.

V rámci svojho vystúpenia by som chcel ešte zareagovať aj na niektoré otázky, ktoré boli položené v zahraničnom výbore, spojené s tým, s akým podielom sa na výcviku irackých bezpečnostných síl podieľajú aj iné krajiny.

Máme tento prehľad urobený a len pripomeniem, že v roku 2006 sa na výcviku irackých bezpečnostných síl podieľali okrem Slovenska aj Grécko, Lotyšsko, Nórsko, Španielsko, Turecko, ako aj Spojené štáty americké, a to v rôznych oblastiach, či už to boli otázky mierových operácií, otázky medzinárodného práva, školení v oblasti logistiky, velenia, poprípade školenia v oblasti odmínovania.

Tento predkladaný návrh, ktorý máte pred sebou, špecifikuje pomoc formou výcviku irackých bezpečnostných síl na území Slovenska, ktorého cieľom je vykonať výcvik príslušníkov irackých ozbrojených síl, týkajúcich sa mínovej bezpečnosti, ženijných zátarasov, prevádzky a údržby darovaných odmínovacích kompletov Božena.

Výcvik sa, ako som už spomínal, uskutoční v druhej polovici a bude mu predchádzať podpísanie dohody medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Ministerstvom obrany Irackej republiky, kde sa dohodnú konkrétne termíny a podmienky jeho uskutočnenia v zmysle tohto materiálu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadal by som vás o vyslovenie podpory a súhlasu pri prerokovaní tohto materiálu a o vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Určeným spravodajcom je pán poslanec Vestenický. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch.

E. Vestenický, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, pán minister obrany, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia výcviku (tlač 336).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 334 zo 6. júna 2007 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia výcviku na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na svojej 16. schôdzi dňa 7. júna 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na svojej 18. schôdzi dňa 12. júna 2007.

Oba výbory súhlasili s návrhom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia výcviku v počte do dvadsiatich osôb a v trvaní do šesťdesiatich kalendárnych dní.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto materiálu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Mám písomne prihlášku do rozpravy za klub Strany maďarskej koalície od pána poslanca Berényiho.

Nech sa páči, pán poslanec Berényi, máte slovo.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, začnem trošku zďaleka. Rok po voľbách poznáme výsledky prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých má najväčšia strana SMER vysokú popularitu vrátane pána predsedu vlády. Rok po voľbách preto nemôžete zazlievať zástupcovi opozície, ak poukáže na nesúlad medzi predvolebnými sľubmi, resp. povolebnými vyhláseniami vládnych politikov a reálnou vládnou politikou v súčasnosti.

Pomocou predloženého materiálu o vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl sa dá tento nesúlad v oblasti zahraničnopolitickej politiky vlády popísať až z dvoch hľadísk.

Po prvé. Dva týždne pred voľbami strana SMER prišla s kategorickým vyhlásením. Ak bude vo vláde, okamžite stiahne slovenských vojakov z Iraku. Realita je však taká, že aj po stiahnutí ženijno-odmínovacej jednotky ozbrojených síl vo februári 2007, čiže 8 mesiacov po vytvorení novej vlády, citujem predkladaciu správu: "V apríli 2007 vojenské pôsobenie v Iraku pokračuje účasťou šiestich príslušníkov ozbrojených síl vo veliteľstve operácie Iracká sloboda. Predtým sa v texte môžeme dočítať aj o tom, že operácia Iracká sloboda je stále pod vedením USA, a nie NATO alebo OSN."

Teda to sú fakty rok po voľbách napriek tomu, že v časopise Slovo 31. mája 2006 súčasný predseda vlády, vtedajší opozičný líder hovoril nasledovne. Citujem: "Som presvedčený, že v Iraku došlo k hrubému porušeniu medzinárodného práva, že naši vojaci tam nemajú čo robiť." A neskôr hovorí: "Občas mám pocit, že keď z tohto Iraku už odíde aj posledný americký vojak, tak slovenskí tam pre istotu stále ostanú." Neviem, možnože pán predseda vlády teda mal na mysli práve tých šiestich príslušníkov slovenských ozbrojených síl. Môžeme teda skonštatovať, že v účasti Slovenskej republiky v irackej vojenskej operácii nastala len kvantitatívna, a nie kvalitatívna zmena.

Po druhé. V nadväznosti na plány USA vybudovať protiraketový systém v Čechách a Poľsku premiér nás poučil, že pokiaľ je táto vláda pri moci, žiadne cudzie vojenské základne na Slovensku nebudú. V poriadku, berieme to na vedomie. Lenže aj keď nie je, samozrejme, možno priamo porovnať vojenskú základňu s vojenským výcvikom, predsa moja logika sa pýta. Prečo má potom výcvik irackých vojakov prebiehať práve na území Slovenskej republiky? Veď príslušné rozhodnutie členských krajín NATO hovorí o takom výcviku, ktorý sa môže uskutočniť na území alebo mimo územia Iraku.

Podľa mojich informácií členské krajiny NATO takýto výcvik skôr vykonávajú práve z bezpečnostných dôvodov buď v Iraku, alebo na území niektorej zo susedných krajín a menej na území poskytovateľského štátu. Preto sa vás, pán minister, pýtam, prečo ste zariadili výcvik irackých vojakov, ktorí sú v súčasnosti vo svete najviac vystavení teroristickým útokom na území Slovenskej republiky a prečo nie niekde v blízkosti Iraku, aby ste zredukovali bezpečnostné riziko pre obyvateľov Slovenskej republiky. Len poznamenávam, že finančné dôvody v tejto vážnej otázke nemôžu ísť na úkor bezpečnosti občanov.

Napriek mojim pripomienkam rád by som predkladateľov ubezpečil, že Strana maďarskej koalície bude hlasovať za predložený materiál, lebo pomoc Iračanom je aj v našom záujme. Ale podotýkam, že keby sme boli súčasťou vládnej koalície, presadzovali by sme výcvik mimo územia Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Berényi bol písomne prihlásený. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je záujem. Pán poslanec Richter. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pán Richter.

J. Richter, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nemienil som diskutovať, ale priznám sa, že to predchádzajúce vystúpenie ma trošku motivovalo k tomu, aby som sčasti zaujal stanovisko možno aj k predchádzajúcemu rečníkovi. Ale v prvom rade, aby sme sa vrátili k jednému základnému dokumentu, ktorý sme schvaľovali pri nástupe tejto vlády do funkcie, a to je programové vyhlásenie vlády. Lebo, a tým chcem začať, ten návrh, ktorý predkladá pán minister dnes na rokovanie Národnej rady, je vlastne konkrétne napĺňanie programového vyhlásenia vlády, pri akom programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala vyjadriť istú pripravenosť podieľať sa na plnení iných úloh pri zabezpečovaní stability a mieru v Iraku civilnými prostriedkami a tiež pripravenosť podieľať sa na procese budovania irackých bezpečnostných síl, ktoré budú schopné previesť zodpovednosť za stabilitu a bezpečnosť Iraku. To je prvá téza.

Druhá téza, ktorá sa týka tejto problematiky a bola obsahom programového vyhlásenia vlády, deklarovala nastupujúca vláda stiahnutie ozbrojených síl Slovenskej republiky z tejto operácie, z operácie Iracká sloboda, zároveň však ponúkla irackej vláde a spojencom podporu pri reforme bezpečnostného sektora krajiny vrátane materiálnej pomoci. Materiálnu pomoc v úvodnom vystúpení pán minister presne zadefinoval, v akom objeme, v akom obsahu čo obsahovala.

To znamená, že vláda týmto návrhom jednoznačne napĺňa svoje programové vyhlásenie, ktoré naplnila do tohto času do bodky, aj stiahnutím, aj tou pomocou. A preto ja si myslím, že je úplne prirodzené a logické, že snemovňa by tento návrh mala podporiť.

Slovenská republika aktívne a zodpovedne pristupuje k plneniu svojich záväzkov v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorých súčasťou je aj boj proti terorizmu a udržiavanie mieru a bezpečnosti vo svete. To je moja záverečná, by som povedal, téza alebo priorita, takto vnímam ten návrh a jednoznačne ho podporujem a ešte raz ho zdôvodňujem, že týmto sa len napĺňa ohlásené a schválené programové vyhlásenie vlády. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou pripomienkou pán poslanec Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou pripomienkou. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som nadviazať na predrečníka, keď hovoril o napĺňaní programového vyhlásenia vlády a o stiahnutí a o do bodky použil výraz. Tak sa chcem opýtať pána predkladateľa dnes v piatok, koľko našich vojakov je v Iraku? Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Richter nechce reagovať. Uzatváram rozpravu a pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na rozpravu? Nech sa páči.

F. Kašický, minister obrany SR: Rád by som zareagoval na vystúpenie pána poslanca, ktorým reaguje na otázky pripravovaného výcviku. Možno budete mať iný názor, ale ja stále tvrdím, že to, čo sme sľúbili, sme jednoducho urobili a vojaci sú z Iraku doma. Bojová jednotka, ktorá tam bola, ženisti, ktorí tam sú, sú v zmysle programového vyhlásenia vlády naspäť na území Slovenskej republiky.

Na jednej strane ste stále žiadali, aby sme vystupovali ako partner, dôveryhodný partner, ktorý si plní svoje záväzky či už v rámci NATO, alebo v rámci medzinárodných záväzkov.

Vláda Slovenskej republiky, keď prerokovala vo vláde materiál týkajúci sa stiahnutia našich príslušníkov z Iraku sa zaviazala k určitým veciam, ktoré majú vyhliadku aj do budúcnosti. A veľmi logickú. Nechali sme tam odmínovacie komplety Božena. Pretože v tom istom programovom vyhlásení vlády, o ktorom sme hovorili, že stiahneme vojakov z Iraku, sme sa zaviazali, že budeme podporovať obranný priemysel Slovenskej republiky. To je jedna z konkrétnych foriem, ako to urobiť. Vytvárame predpoklady na to, aby slovenské firmy, ktoré vyrábajú odmínovacie komplety Božena, tieto odmínovacie komplety Božena mohli vyvážať.

Ak hovoríme o výcviku, podieľali sa na tom aj ostatné členské krajiny. Ja mám detailný prehľad o tom v akých obdobiach. A majú možnosť sa rozhodnúť, či to bude na území Iraku, alebo či to bude na území vlastnom.

My veľmi dobre sledujeme situáciu, ktorá v Iraku je. Je extrémna a nevidím dôvod, aby sme našich vojakov, ktorí sú v Iraku, vystavovali takémuto extrémnemu nebezpečenstvu. A keď hovoríte o tom, že je to na území Slovenskej republiky. Veď nejde o prvý výcvik takéhoto charakteru na území Slovenskej republiky. Veď sa tu už uskutočnil takýto výcvik niekoľkokrát. V roku 1995 tu bol Pakistan, Bangladéš, v rokoch 1996 až 1998 tu boli trikrát z Francúzska. A napríklad v roku 2006 tu boli takisto z Iraku na výcviku. Boli tu? Ale boli príslušníci irackých bezpečnostných zložiek. A takisto sme to dokázali zabezpečiť. Takisto sme dokázali zabezpečiť všetky prvky, ktoré sú s tým spojené, to znamená aj otázka spravodajského pokrytia, aj otázka prijatia príslušných bezpečnostných opatrení.

Vojakov, ktorých tam máme a ktorí tam ostali v zmysle toho, že tam ponechávame určitý čas vojakov, my ich stiahneme, pretože vyhodnocujeme ďalšiu bezpečnostnú situáciu, ktorá v danej krajine je. Ale to, čo bolo deklarované, že sa stiahne ženijná jednotka, to bolo podľa môjho názoru splnené a tí sú doma a na tom netreba nič iné hľadať.

Čo sa týka ohľadne kvalitatívnej alebo kvantitatívnej zmeny, ako ste položili otázku. Pán poslanec, veď došlo ku kvantitatívnej aj kvalitatívnej zmene. Tí vojaci tam jednoducho v tábore Echo nie sú. Ale na druhej strane i na základe našej návštevy, ktorú sme vykonali v danom priestore s predsedom vlády Slovenskej republiky, sme hovorili s Irackou vládou aj trošku o budúcnosti. A k tomu sme vytvorili týmto spôsobom aj určitý priestor.

Takže nevidím v tom problém, aby to bolo na území Slovenskej republiky. Boli takéto výcviky aj v prechádzajúcom období. Nejde o nič nové. Zabezpečíme to v zmysle príslušných vykonávacích dohôd a v zmysle toho, čo sme sa zaviazali jednak v programovom vyhlásení vlády, ale aj v príslušných vládnych dokumentoch.

Toto je podľa môjho názoru veľmi dôležité v danom smere povedať. Všetky veci, ktoré sa rezort zaviazal vo vládnom materiáli a ktorý bol verejne prístupný, sme jednoducho splnili. Do bodky. Ja ich mám pred sebou.

Plánované dokončenie siedmej rotácie, v prípade deklarovaného záujmu, ak iracká strana požiada o výcvik, uskutočníme ho, v ponechaní šiestich dôstojníkov vo veliteľstvách koaličnej, to sme splnili, ale s tým, že keď budeme vyhodnocovať bezpečnostnú situáciu, ktorá tam je a ktorá je extrémna a ktorá vedie k tomu, že pravdepodobne ich stiahneme, že darujeme odmínovacie komplety Božena, to sme splnili, že poskytneme vojenskú materiálnu pomoc irackým bezpečnostným silám.

Všetko, čo rezort obrany deklaroval v rámci vládneho materiálu je plnené a výcvik irackých bezpečnostných síl je tá posledná bodka, ktorú za tým potrebujeme urobiť. Všetko ostatné môže byť vecou rôznych pohľadov a názorov, ale z môjho pohľadu ako ministra obrany Slovenskej republiky si rezort splnil to, čo je v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Ďakujem vám pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

V. Vestenický, poslanec: Pán predseda, často sú tu vyslovované niektoré veci a ich súvislosti, ktoré sa viažu s nie dostatočne presnou predstavou o tom, ako fungujú vojská. Som bývalý profesionálny vojak a musím tu na adresu niektorých otázok v snahe objasniť, ako to funguje, pár slov povedať.

Chápať vyrieknutie rozhodnutia, stiahnem vojská z Iraku, to nie je ako stiahnuť horúci hrniec s vodou zo sporáka ani mančaft v Petržalke z futbalového ihriska. Aby táto akcia mohla prebehnúť, musia byť zvážené novo sa vyskytujúce okolnosti a mnohé komplikované informácie. Akcia musí byť zabezpečená nielen prepravne. Musia byť realizované mnohé veľmi ťažké, veľmi náročné spravodajské opatrenia, ktoré tvrdo limitujú svojím časom a následne očakávaným výsledkom v podobe ochrany životov všetko, čo bude ďalej nasledovať.

Ja by som poprosil, aby tí, ktorí nechcú so zlomyseľnosťou napádať len z nejakých populistických dôvodov postup pri sťahovaní vojsk z Iraku, aby viac tento pojem v podobe okamžitosti nepoužívali. Opakujem znova, okamžite realizovať strategické rozhodnutie vojenskou cestou, to nie je pojem rovný fyzikálnej veličine okamžite.

Keďže naše vojsko dnes pôsobí na mnohej misii vonku v zahraničí, vláda jeho počty redukuje tak, ako môže. Ak sa zdá, že pomaly, tak iba preto, že rešpektuje podmienky, ktoré zdedila.

Opatrenia, ktoré sú prijímané, majú za cieľ doriešiť následky dávnejších rozhodnutí, a to s minimálnymi škodami. To je skutočný stav, ktorý momentálne bude potrebné riešiť. Ak budeme považovať za potrebné riešiť veci len samy o sebe bez ohľadu na súvislosti, no tak potom, samozrejmá vec, napácha sa množstvo škôd. A to si myslím, že nie je v záujme ani jedného z nás. Mohol by som rozprávať v danej súvislosti ešte ďalej, ale potom by to vyzeralo ako nejaké vojenské školenie a myslím si, že to nie je cieľom ani tohto sedenia, ani môjho rozhodnutia.

Pán predsedajúci, keďže v rozprave neboli vznesené nejaké závažné záležitosti, ktoré by spochybňovali pôvodný návrh uznesenia výboru pre obranu a bezpečnosť, dovoľte mi predniesť uznesenie.

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, nemusíte prednášať uznesenie, pretože sa vyjadrujete k rozprave na záver po ukončení rozpravy, takže pri samotnom hlasovaní potom môžete. A uznesenie ste uviedli v spravodajskej informácii pred prerokovaním zákona, takže nieže by som, ak ho chcete predniesť, ale nie je to nevyhnutné teraz. Každopádne vám ďakujem za vyjadrenie k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem pekne, pán minister, a teraz prikročíme k druhému čítaniu o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 290, spoločná správa je ako tlač 291a.

Pani poslankyňa, máte slovo.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložila som návrh na vydanie zákona, ktorého obsahom je, aby sa medzi pamätné dni zapísal aj 1. máj ako deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii.

Každý štát, každý národ si pestuje v pamäti také udalosti, na ktoré môže byť hrdý. Také udalosti, ktorými štát, ktorými krajina vstúpili do svetových dejín a také, ktoré vstúpili do dejín krajiny, do dejín národa.

Na Slovensku máme popri 5 štátnych sviatkoch a 10 dňoch pracovného pokoja aj 16 pamätných dní. Sú to dni, ktoré sa v podstate nelíšia od dní bežných. Líšia sa len tým, že v týchto dňoch nám kalendár pripomína udalosti, ktoré môžu byť zdrojom našej národnej hrdosti. Udalosti, ktoré môžu byť zdrojom nášho vlastenectva.

Prvého mája 2004 vstúpila Slovenská republika do Európskej únie. Tomuto kroku, tejto udalosti predchádzali ťažké časy. V období 90. rokov to boli politické otázniky, ktoré viseli nad naším vstupom, neskôr sme museli plniť ťažké ekonomické kritériá, prispôsobovať pravidlá a prispôsobovať sa novým pravidlám.

Členstvo v Európskej únii bolo tou víziou, pre ktorú veľká časť slovenskej populácie bola ochotná trpezlivo znášať nemalé náklady reforiem. Bolo to preto, lebo veľa našich spoluobčanov si uvedomovalo a uvedomuje, že Slovensko mentálne aj civilizačne patrí medzi vyspelé štáty Európy aj napriek tomu, že nás od nich desaťročia oddeľovala železná opona.

Ja si trúfam povedať to, čo som už na tomto mieste raz zdôraznila, že od roku 1989 nebola na Slovensku taká jednota vo verejnej mienke, neexistoval v žiadnej otázke taký konsenzus ako v otázke nášho vstupu do Európskej únie. Jednoznačne o tom svedčia aj výsledky referenda z roku 2003. Náš vstup do Európskej únie vtedy podporilo viac ako 92 % zúčastnených a iba 6 % bolo proti nemu. A ešte dôležitejšie a pozoruhodnejšie je to, že tento konsenzus napriek všetkým politickým bojom, napriek všetkým roztržkám v našej spoločnosti pretrváva, ba dokonca podpora nášmu členstvu v Európskej únii kontinuálne rastie. V súčasnosti sú to približne dve tretiny, čo je viac, než je vo väčšine nových členských štátov, ktoré hodnotia naše členstvo pozitívne.

V takomto hodnotení sa určite odráža aj to, že jednak samotný proces nášho vstupu, ale aj naše členstvo dalo našim občanom šancu na lepší život. Nikdy predtým na našom území nedošlo k takému rýchlemu ekonomickému rastu. To je jedna stránka veci. Ale nikdy predtým nemalo Slovensko na medzinárodnej scéne také slovo a nikdy predtým nemalo Slovensko na medzinárodnej scéne taký zvuk.

Vstup Slovenska pripadá na 1. máj. Výročie tohto vstupu pripadá na 1. máj. Ten sa tradične u nás a zďaleka nielen u nás oslavuje ako sviatok práce. A nemyslím si, že je to náhoda, že Európska únia zvolila 1. máj ako dátum pre svoje najväčšie historické rozšírenie. Pre nás existuje medzi sviatkom práce a naším vstupom do Európskej únie nepochybne viacero spojujúcich momentov a určite jedným z nich, tým najpodstatnejším je to, že vstup Slovenska do Európskej únie znamenal pre pracujúcich podstatne viac pracovných príležitostí, že odvtedy sa začal dramatickým spôsobom zmenšovať problém, ktorý veľká časť populácie považovala za najzávažnejší, a to je problém nezamestnanosti.

Sviatok práce sa na našom území oslavuje veľmi dávno. Oslavuje sa už od roku 1919 a nik nechce túto tradíciu meniť, nik ju nechce narúšať. Tak ako na začiatku, keď za prvej Československej republiky bol tento sviatok prijatý, znamenalo to prihlásenie sa k moderným humanistickým myšlienkam tej doby, dnes je myslím po skoro storočí čas na to, aby sme 1. máju dali tiež moderný a aktuálny rámec. A myslím si, že spojiť sviatok práce s pamätným dňom vstupu Slovenska do Európskej únie je presne takáto príležitosť.

V reakciách predstaviteľov vlády aj poslancov vládnej koalície vo výboroch som sa stretla s námietkou, že dňom Európy je 9. máj. V tomto zmysle máte v laviciach aj pozmeňujúci návrh. Áno, 9. máj je Dňom Európy, je Dňom Európy dávno a Slovensko aj politickí predstavitelia vlády a parlamentu si tento deň pripomínali dávno predtým, ako sme boli členskou krajinou Európskej únie. Pripomínali si ho dôstojným spôsobom, organizovaním a podporovaním kultúrnych akcií, napríklad v Bratislave na Hlavnom námestí.

Tento deň, samozrejme, je v našej úcte. V roku 1950 9. mája Robert Schuman dal svojím prejavom výrazný podnet Európe, aby si uvedomila, že základnom trvalej prosperity nie je delenie na víťazov a porazených, ale, že je to spolupráca, že je to spájanie.

Podobne ako Deň Európy si vážime aj iné symboly Európskej únie - európsku zástavu, európsku hymnu. Ale všetky tieto symboly sú tu a boli tu bez akéhokoľvek pričinenia Slovenska, bez akéhokoľvek pričinenia slovenského národa.

Dnes sa k nim však môžeme hrdo hlásiť, a to práve vďaka 1. máju 2004. Toto sú dôvody, prečo som predložila môj návrh a prečo, ctená Národná rada, vás prosím, aby ste tento návrh podporili. Prosím vás, aby ste zvažovali argumenty, a nie politické zafarbenie, politické tričká, pretože, ak zmetiete tento návrh zo stola, neurobíte tak napriek opozícii, napriek SDKÚ - DS, ale urobíte tak napriek občanom. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP