Pátek 18. května 2007

Siedmy deň rokovania

10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

18. mája 2007 o 9.02 hodine

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Ferdinand Devínsky, Mikuláš Dzurinda, Tibor Lebocký, Jozef Líška, Martin Pado a Jarmila Tkáčová.

V súlade s programom budeme ďalej pokračovať v rokovaní Národnej rady a pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225).

Spoločná správa je pod tlačou 225a.

Dávam slovo poslankyni Renáte Zmajkovičovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani poslankyňa.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov predložila návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov upravuje postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky, základnú pôsobnosť samosprávy a postavenie orgánov hlavného mesta, jednotlivých jeho mestských častí.

Návrh zákona sleduje odstránenie existujúcich legislatívnych a kompetenčných rozdielov, ktoré vznikli po novele zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v slovenskej samospráve.

Ustanovenie zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v § 17 presne upravuje a vymedzuje pravidlá, za akých je možné menovať a odvolávať prednostu obecného, mestského úradu. Právo menovať a odvolávať prednostu obecného a mestského úradu patrí jednoznačne do neobmedzenej kompetencie starostu a primátora.

Predložený legislatívny návrh má za cieľ zosúladiť existujúci platný stav v slovenskej samospráve, pomôže odstrániť rozpor, ktorý vytvára nerovnaké podmienky pre výkon verejných funkcií a taktiež presnejšie upravuje aj otázku zastupovania starostu, ktorá v praxi nebola vždy jednoznačne vykladaná, a teda dochádzalo k aplikačným nejasnostiam.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás požiadala o podporu tohto zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Bačíkovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 285 z 22. marca 2007 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky nasledovne.

Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúča schváliť s pripomienkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 150 z 24. mája tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 65 z 3. mája tohto roku.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodom IV spoločnej správy, a preto ich nebudem čítať. O nasledovných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne s odporučením schváliť ich.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225a), bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 69 zo 4. mája tohto roku.

Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 83 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Pán predsedajúci, toľko ako spravodajca k spoločnej správe výborov. Poprosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku o tomto bode programu do rozpravy. Panie poslankyne, páni poslanci, prihláste sa teraz ústne do rozpravy, kto má záujem. Sú to pán poslanec Kuruc, pán poslanec Abrhan, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Kuruc.

M. Kuruc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, pán spravodajca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne vyjadriť zopár slov k predkladanému návrhu novely zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Bratislave.

Tento zákon bol schválený v roku 1990, odkedy prešlo už 17 rokov. A isto nikto z nás nepochybuje o tom, že tento zákon treba novelizovať. Myslím si, že ho treba novelizovať komplexne. Ale to príde asi až v budúcnosti, dúfam, že to bude v tomto volebnom období. Keďže za tých 17 rokov sa veľa zmenilo v samospráve, tých kompetencií, keď sa tento zákon schvaľoval, bolo určite menej. Teraz po dezintegrácii štátnej správy prešlo na samosprávu veľmi veľa kompetencií, či už to bolo v rámci školstva a sociálnych vecí, stavebných úradov alebo matrík. Tak naozaj ten nárast práce je tam taký obrovský, že v mnohých prípadoch samospráva miesto jedného zástupcu starostu v rámci Bratislavy v mestských častiach často schvaľovala druhého zástupcu starostu, čo bolo, povedzme, na hrane s niektorými ustanoveniami tohto zákona. Takisto sa to riešilo rôznymi uvoľnenými poslancami, tajomníkmi rád a podobne.

Z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh v zmysle § 29 ods. 1 a § 35 ods. 3 v súlade s § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie: "V čl. I bode 1 § 17 ods. 5 sa slová "zastupuje jeho zástupca, ktorého" a "je oprávnený vykonávať jeho zástupca" nahrádzajú slovami "zastupujú ho zástupcovia, ktorých" a "sú oprávnení vykonávať jeho zástupcovia"."

Myslím si, že tento pozmeňujúci návrh odstráni tie legislatívne problémy, ktoré v rámci mestských častí vznikajú, a naozaj budú môcť mestské časti v rámci svojich kompetencií s väčším počtom zástupcov starostu môcť plniť tie samosprávne funkcie, ktoré majú.

Chcel by som požiadať všetkých poslancov o podporu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Frešo, pán poslanec Halecký, pán poslanec Cabaj. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Prosím mikrofón pánovi poslancovi Frešovi.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na predrečníka, podporiť tento návrh, nakoľko je racionálny a mestské časti s ním mali svoje skúsenosti a nemohli si efektívne riešiť svoje problémy a dovoliť si svojich zástupcov ako zástupcov starostov a rozdeliť si kompetencie. A myslím si, že toto je jeden praktický príklad aj zo skúseností z komunálnej politiky, ktorý by malo zmysel konsenzuálne podporiť na rozdiel teda od toho problému, pre ktorý ten zákon sem prišiel. A to je ten, že nie aby sme kvôli jednému starostovi menili celý zákon, ale keď už, tak potom robme niečo aj pre tých ostatných. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel tiež podporiť tento pozmeňujúci návrh, lebo má svoju teoretickú, ale hlavne praktickú rovinu. Môžem to potvrdiť vlastne z osobnej skúsenosti. U nás v Mestskom zastupiteľstve v Bardejove sme mali ten istý problém pri veľmi tesnom pomere politickej zostavy, ktorá zostavovala v podstate "vládu" v meste Bardejov, a opozíciou musel vzniknúť nejaký konsenzus, aby bolo možné dosiahnuť väčšinu a tým pádom fungovanie zastupiteľstva, ale aj mestského úradu. Takže politická nevyhnutnosť hovorila, že musí byť zástupca aj z opozície pri vládnej zostave Smer - sociálna demokracia, Ľudová strana - HZDS a tak ďalej a tak ďalej. Čiže musel byť jeden zástupca, aby bola funkčnosť zaistená z SDKÚ. Ale, samozrejmá vec, my ako druhá najsilnejšia politická strana sme si robili nárok takisto na zástupcu primátora. Podľa zákona o obecnom zriadení to nebolo možné, urobiť iba jediného zástupcu. Takže bolo to skutočne riešené tým, že sa uvoľnil poslanec na výkon funkcie. Ale už to nie je to čisté a elegantné a férové riešenie, aké by bolo potrebné. Preto aj tí zástupcovia je jedno slovo. Ale má veľký význam aj prakticky. Takže môžem povedať z praktickej skúsenosti, že tento pozmeňujúci návrh je významný, dôležitý a stabilizujúci pomery v miestnej samospráve.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Keďže podľa rokovacieho poriadku musím reagovať na predrečníka, tak k tej faktickej sa nebudem vyjadrovať. Ale v súvislosti s pánom kolegom, čo tu hovoril, že celé toto obdobie sa jednoducho neriešila táto problematika, ja mu len pripomínam, že ja som bol ten, kto dal návrh, aby sa v zákone č. 369/1990 Zb. upravil tento inštitút prednostu úradu, pretože som mal praktické skúsenosti a formálne som bývalý prednosta mestského úradu, takže viem, o čom hovorím, že nebolo možné v mnohých prípadoch zvoliť si prednostu úradu. A nebol ten, kto by ten výkon vykonával, pretože hovorilo do toho zastupiteľstvo. Pritom toto sa schádza raz za dva mesiace, ale ten primátor alebo starosta toto vykonával denne.

Samozrejme, musím povedať aj B. V tomto parlamente je mnoho poslancov, ktorí žijú a bývajú v Bratislave, dokonca niektorí pôsobili aj ako funkcionári. A za celý čas sa nikto nenašiel, kto by riešil túto otázku, aby aj zákon o Bratislave sa zosúladil s tou skúsenosťou, ktorá už bola v rámci Slovenska ja neviem možno z neopatrnosti alebo z niečoho podobného, nechcem sa teraz vyjadrovať, či to bol úmysel alebo nebol úmysel. Ale konečne tento návrh tu je na stole. A potvrdzujú to skúsenosti z celého Slovenska, že toto sa už osvedčilo. Tak nedával by som do toho politikum, ale tú praktickú vec, v ktorej sa to momentálne nachádza.

A, samozrejme, ja budem rád, pán kolega, keď si nájdete priestor. A v rámci výboru my tak raz za štvrťroka robíme také trojdňové stretnutie, kde rozoberáme celé problémy, ktoré sú v samospráve. A tam o. i. teda aj táto otázka bola otvorená. A myslím, že by bol veľký priestor prediskutovať si otázku aj vôbec zákona o Bratislave, pretože sa diskutuje aj na tú tému, či zákon č. 369/1990 Zb. novelizovať alebo prijímať nový zákon. Ak by sa toto riešilo, treba tak aj Bratislavu riešiť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kuruc.

M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som na predrečníkov chcel reagovať. Teda ďakujem za to, že podporia v rámci celého politického spektra tento pozmeňujúci návrh.

A na pána predsedu výboru zareagujem. Ja s tým, samozrejme, súhlasím. Ja dúfam, že ten zákon v tomto volebnom období prijatý bude, či už novelizovaný komplexne alebo teda nový, len my osobne teda zo samosprávy v Bratislave, tí, ktorí tu sedíme, čo sú aj poslancami, či už v mestských častiach, v župe alebo teda v hlavnom meste, čakali sme vždy na dohodu s primátorom, lebo osobne si myslím, že takýto zákon významný pre hlavné mesto, zákon o hlavnom meste mal by byť prekonzultovaný minimálne s primátorom hlavného mesta a so starostami všetkých ostatných príslušných mestských častí. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abrhan v rozprave ako posledný, nech sa páči.

P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona sa zaoberá dvomi oblasťami, a to spôsobom voľby a vymedzenia kompetencií zástupcu starostu a spôsobom ustanovenia prednostu miestneho úradu. V čl. I bode 1 sa upravuje spôsob voľby a vymedzenia kompetencií zástupcu starostu. A tejto problematike by som sa vo svojom diskusnom príspevku chcel venovať.

V dôvodovej správe tento návrh odôvodňujete záujmom zjednotenia právnej reglementácie tej istej situácie v Bratislave a v iných samosprávach v našom štáte. Svoj návrh zdôvodňujete aj zosúladením tohto zákona s príslušnou úpravou v zákone o obecnom zriadení. Podľa súčasne platného zákona zástupcu starostu volí zastupiteľstvo. A vymedzí okruh právomocí, ktoré nie je oprávnený vykonávať. Váš návrh je, aby zástupca starostu bol volený len na návrh starostu a takisto len na návrh starostu boli určené kompetencie. Ak ste naozaj chceli zosúladiť spôsob ustanovenia zástupcu starostu so zákonom o obecnom zriadení, prečo ste tak neurobili i v tomto istom zákone v § 12 ods. 6, ktorý hovorí o spôsobe ustanovenia primátora v meste Bratislave? Je to § 12 ods. 6: "Primátora zastupujú jeho námestníci, ktorých na tento účel zvolí mestské zastupiteľstvo z radov svojich poslancov. Mestské zastupiteľstvo vymedzí v štatúte okruh právomocí zástupcu primátora, ktoré nie sú oprávnení vykonávať námestníci." Ak vaším cieľom bolo zosúladenie právnych predpisov, prečo ste váš návrh nepremietli aj do tohto ustanovenia? Nečudujme sa potom, že sa vynárajú pochybnosti o tomto návrhu. Ak bolo vaším cieľom zosúladenie právnych predpisov, prečo sa vaša úprava netýka aj mesta Košice? Pritom v zákone č. 401/1990 Zb. § 11 ods. 5 sa uvádza: "Primátora zastupujú jeho námestníci, ktorých na tento účel volí mestské zastupiteľstvo z radov svojich poslancov. Mestské zastupiteľstvo vymedzí v štatúte okruh právomocí primátora, ktoré nie sú oprávnení vykonávať námestníci." Ako vidno, v Košiciach a v Bratislave pri zastupovaní primátora mesta ste neuplatňovali potrebu zosúladiť zákon s príslušnou úpravou v zákone o obecnom zriadení napriek tomu, že to uvádzate ako jediný dôvod v dôvodovej správe. Preto mi dovoľte vyjadriť podozrenie, že to vyplýva z toho, že v uvedených mestách nie sú nominanti vládnej koalície. Vaším cieľom nebolo zosúladiť právne normy, ale legislatívnou iniciatívou účelovo pomôcť svojim starostom v niektorých bratislavských mestských častiach. Títo starostovia nedokázali rokovaním so svojimi poslancami nájsť kompromis, na ktorom by sa vedeli dohodnúť, a tak im týmto návrhom prichádzate na pomoc. Nedostatok politických skúseností a neschopnosť politických dohôd nahrádzate legislatívnou iniciatívou. Žiaľ, musím konštatovať, že to nie je nič nové v podaní vládnej koalície.

Podobnú snahu sme už v tomto pléne Národnej rady absolvovali pri prvom čítaní o zákone č. 302/2001 Z. z. o vyšších územných celkoch posilňovaním kompetencií predsedov vyšších územných celkov. V tomto prípade pri VÚC súčasné platné znenie zákona v § 11 ods. 2 uvádza: "Zastupiteľstvo volí a odvoláva na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu samosprávneho kraja, ako aj vymedzí na návrh podpredsedu právomoci, ktoré nemôže podpredseda vykonávať v čase neprítomnosti predsedu." Jediný kraj, kde nie je zvolený podpredseda, je kraj Žilinský, nakoľko pán predseda sa nevie dohodnúť so svojimi poslancami, tak mu bolo potrebné pomôcť, a to znovu legislatívnou zmenou, v tomto prípade tým, že rozsah kompetencií určuje predseda bez zastupiteľstva. Žiaľ, aj predkladatelia, ktorí odôvodňujú tento svoj návrh, ktorý predkladajú, zosúladením zákonov s obecným zriadením, v tomto prípade podporili takýto návrh pri VÚC, ktorý ich nezosúlaďuje, ale ktorý zavádza úplne novú kompetenciu predsedu samosprávneho kraja. Z uvedeného je zrejmé, že predkladateľom nejde o zosúladenie právnych noriem v územnej samospráve, ale o to, účelovo meniť legislatívne prostredie v prospech svojich straníckych kolegov z komunálnej politiky.

Vážená pani poslankyňa, predkladateľka, chcel by som sa ešte spýtať na dôvody, ktoré vás viedli k tomu, že ste zo zákona o obecnom zriadení neprevzali úplnú formuláciu pri zastupovaní starostu. V tomto zákone v § 13b sa uvádza: "Starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca." Vy ste prevzali formuláciu: "Starostu počas jeho neprítomnosti zastupuje jeho zástupca." Predpokladám, že nespôsobilosť na výkon funkcie je definovaná v zákone. Potom musí nasledovať otázka: Môže nastať situácia, že starosta je síce prítomný, ale nespôsobilý výkonu funkcie, a bolo by potrebné umožniť jeho zastupovanie? Váš návrh však takúto možnosť neposkytuje. Budem rád, ak mi odpoviete, prečo ste sa rozhodli pre toto riešenie, lebo som presvedčený, že ste sa pri formulácii vášho návrhu týmto zaoberali. Ale zdôvodnenie v dôvodovej správe som nikde nenašiel.

Vážené dámy a páni, ako som už uviedol a doložil argumentmi, predložený návrh zákona je účelový a navyše aj tak podľa môjho názoru vašim starostom pri riešení ich problémov nepomôže, nakoľko neupravuje situáciu súčasných zástupcov starostov s negatívne vymedzenými kompetenciami. Čo sa stane s týmito zástupcami po prijatí tohto zákona, ak zastupiteľstvo odmietne zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie o voľbe a negatívnom vymedzení kompetencií? Predložený návrh zákona uvedenú situáciu nijakým spôsobom nerieši ani v prechodných ustanoveniach. A tak hrozí riziko, že do niektorých zastupiteľstiev len vnesie ďalší chaos, napätie a nespokojnosť.

Vzhľadom na uvedené nedostatky a účelovosť predloženého návrhu zákona by som mal predložiť procedurálny návrh o nepokračovaní v rokovaní o tomto návrhu zákona. Neurobím tak už kvôli pani predkladateľke, kolegyni zo svojho výboru, napriek tomu však musím konštatovať, že uvedený návrh zákona nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Jasaň. Končím zároveň možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, zrejme ste si dobre neprečítali pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, o čom ste rozprávali vy, o zástupcoch, pretože ste ako tradične vo vašich vystúpeniach nakopli koalíciu, tento návrh predložili opoziční poslanci. Ale ja s nimi súhlasím, s tým, čo predložili, nemám s tým problém. Čiže bolo by vhodné si to pozrieť.

Po ďalšie. Samozrejme, aj vaše vystúpenie, aj vystúpenie predtým ma ubezpečuje v tom, že by bolo vhodné, aby táto poslanecká snemovňa sa zaoberala možno všetkými tromi zákonmi, tak zákonom o vyšších územných celkoch, ako aj zákonom o obecnom zriadení, aj o Bratislave, možno o Košiciach, aby všade platili rovnaké pravidlá pre samosprávu na všetkých úrovniach. S tým, samozrejme, možno len súhlasiť. A určite budem možno jeden z tých, ktorí takéto zmeny bude iniciovať. Len vás poprosím do budúcna naozaj, najprv si vec pozrite, preštudujte. A pre mňa je vždy také zaujímavé, keď sa problematiky v určitej oblasti dotýkajú ľudia, ktorí nevedia, o čom rozprávajú, pretože vy nepoznáte tak detailne bratislavskú samosprávu, ako ju poznajú mnohí, ktorí tu sedia, poprípade ako ju poznám ja, lebo som v nej pôsobil.

Takže je mi ľúto, ale nemôžem s vami súhlasiť a tento pozmeňujúci návrh a zákon ako celok podporím. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abrhan bude reagovať teraz.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, čl. I bod 1 § 17 ods. 5 návrhu znie: "Starostu počas jeho neprítomnosti zastupuje jeho zástupca a na návrh starostu vymedzí kompetencie." To je v návrhu, ktorý predložili poslanci Zmajkovičová, Tóthová a Rafaj. Ďakujem za informáciu, že toto sú opoziční poslanci. Doteraz som o tom nevedel, myslel som, že sú koaliční, ale ak máte nové informácie, ďakujem za ne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja sa najprv vyjadrím k pánovi poslancovi Kurucovi, k jeho pozmeňujúcemu návrhu. A skutočne treba zobrať tú pragmatickú rovinu. A je potrebné riešiť túto problematiku zástupcov komplexnejšie aj v zákone č. 369/1990 Zb., ale aj v zákone, čo sa ide riešiť, v zákone č. 302/2001 Z. z., pretože aj dnes župani alebo podpredsedovia vyšších územných celkov nemajú oporu v zákone a je v zastupiteľstvách aj regionálnych viacero podpredsedov. Takže aj keď som to najprv zvažovala, ale skutočne môžem povedať, že podporím tento pozmeňujúci návrh. Ale musíme sa zaoberať komunálnou politikou a zákonom skutočne komplexne, ale aj zákonom o hlavnom meste Bratislave. A mali by sme si, aj opoziční poslanci, aj koaliční, pripraviť ten tím, aby tu v snemovni mal ten zákon všeobecnú podporu aj potom na tie ďalšie volebné obdobia.

Čo sa týka pána poslanca Abrhana, kolegu z výboru. Je mi ľúto, že vidíš, pán poslanec, takto túto novelu zákona, že je veľmi účelová a je pripravená len pre starostov v mestských častiach, ktorí sú z koalície. Skutočne ambíciou tohto zákona bolo zosúladiť isté nedostatky, ktoré sú vo vymenovávaní prednostu, aj čo sa týka zastupovania starostu. A vyšli sme zo zákona o hlavnom meste Bratislave, kde sme dávali slovíčka "na návrh", tak ako je to aj v zákone o obecnom zriadení. A takto je to na návrh predsedu vyššieho územného celku aj v zákone č. 302/2001 Z. z. Čiže toto bolo tou ambíciou tohto zákona.

A znovu sa len môžem vrátiť k tomu, že ak tu hovoríš, že nezaoberali sme sa zákonom o meste Košice. Znovu poviem len, treba sa pozrieť na túto problematiku komplexne.

Čo sa týka prechodných ustanovení zákona. Zákon nadobudne účinnosť 1. júla a ten stav, ktorý je tam platný, buď starosta mestskej časti vymenuje v zmysle tohto zákona prednostu, alebo takisto to všetko musí byť o komunikácii a politickej kultúre v týchto zastupiteľstvách. To je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme druhým čítaním o

návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov (tlač 175).

Správu výborov máte pod tlačou 175a.

Návrh zákona odôvodní poverený člen výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanec František Mikloško, ktorému odovzdávam slovo.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi v mene Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako navrhovateľa uviesť v druhom čítaní návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

Ako som to uviedol už pri prvom čítaní, návrhom navrhovateľa bolo upraviť tie ustanovenia zákona, ktoré v súčasnej podobe nie celkom presne definujú postup pri vymenovaní členov správnej rady strediska, ako aj zánik ich členstva, v dôsledku čoho môže dôjsť až k nefunkčnosti správnej rady.

Ďalej navrhujeme upraviť termín predloženia a zverejnenia ročnej správy o stave dodržiavania ľudských práv, nakoľko je nereálne očakávať od strediska jej spracovanie do konca januára daného kalendárneho roku. Počas rokovania o predloženom návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch sme boli upozornení na situáciu, ktorá sa bez náležitej úpravy zákona môže opakovať aj v ďalších rokoch. Stredisko síce ročnú správu pripravilo, tá však správnou radou ani po niekoľkých úpravách nebola schválená. Tento problém len samotné posunutie lehoty na zverejnenie nerieši. Výbor ako navrhovateľ sa domnieva, že takýto stav nie je tolerovateľný, pretože správa o dodržiavaní ľudských práv nie je akousi vnútornou záležitosťou strediska a jeho správnej rady, ale významným verejným dokumentom, ktorý je dôležitou pomôckou o. i. aj pre nás, poslancov Národnej rady. Preto po konzultáciách s členmi správnej rady aj so štatutárkou strediska navrhujeme ďalšiu zmenu v zákone, ktorá je vyjadrená v IV. časti spoločnej správy ako pripomienka č. 4. Podčiarkujem, že predseda správnej rady i ostatní oslovení členovia správnej rady s touto zmenou súhlasia. Ako zástupca navrhovateľa som presvedčený, že takto novelizovaný zákon nebude vybočovať zo zásad, ktoré národné inštitúcie pre ľudské práva v súlade s Parížskymi princípmi musia spĺňať.

Vážení páni poslanci, prosím, o podporu predloženého návrhu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Gabániovej a prosím ju, aby informovala o výsledku rokovania výborov a aby nás informovala o stanovisku gestorského výboru.

D. Gabániová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť vám spoločnú správu výborov o prerokúvaní návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov (tlač 175).

Predmetný návrh zákona Národná rada svojím uznesením č. 235 z 1. februára 2007 pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru.

Určené výbory návrh prerokovali a zhodne odporúčali Národnej rade schváliť ho s pripomienkami.

Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.

Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy, ktorú máte všetci v laviciach. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť ich. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 59 z 26. apríla 2007.

Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť krátko, pretože Stredisko pre ľudské práva je organizácia, ktorá mi je veľmi dôverne známa, pretože som tam robila tri roky predsedu správnej rady v predchádzajúcom období pred voľbami. Chcem povedať, že Stredisko pre ľudské práva je inštitúcia zo zákona a je nezávislou inštitúciou.

Vystúpila som tentokrát preto, že chcem povedať dve poznámky.

Jedna poznámka sa týka zákona, ktorú predložil výbor. A musím povedať, že súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, pretože sú to skúsenosti a praktické doplnenie zákona. Ale chcem vyjadriť práve v tejto rozprave aj moje jedno rozčarovanie a jednu skúsenosť, ktorá sa odohrala tento týždeň na Stredisku pre ľudské práva, a síce, že v tomto roku bola tretia opakovaná voľba riaditeľa strediska. A musím povedať, že keď som počula minulý týždeň kandidátov, povedala som si, že snáď to jedno meno, ktoré tam je, nemá šancu prejsť. Moje sklamanie v pondelok alebo v utorok, keď som sa dozvedela, že za riaditeľa strediska bola zvolená pani JUDr. Zachová, bolo neskutočné. A poviem prečo. V čase, keď sme pred troma-štyrmi rokmi nastupovali na stredisko, bolo potrebné skutočne vymeniť riaditeľa strediska pána PhDr. Srebalu. Skutočnosti a zistenia Najvyššieho kontrolného úradu samotnej činnosti strediska od roku 1993 boli: Stredisko za tie roky vydalo jednu jedinú správu a vôbec nenapĺňalo činnosť nezávislej inštitúcie. Pani JUDr. Zachová bola pravou rukou a pracovníčkou pána PhDr. Srebalu. Podarilo sa cez veľmi ťažké peripetie zmeniť vedenie strediska, rozbehnúť činnosť Strediska pre ľudské práva tak, aby nebolo závislé od nejakej politickej štruktúry, aby začalo napĺňať zo zákona účel, ktorý mu bol zverený, a aby sa stalo aj medzinárodne akceptovaným strediskom. Voľba pani riaditeľky súčasnej JUDr. Zachovej bola pri všetkých skutočnostiach z minulého obdobia, ktoré sú jasne zadefinované a zaevidované v správe Najvyššieho kontrolného úradu, kde stredisko podalo niekoľko súdnych sporov a podaní aj na bývalého riaditeľa PhDr. Srebalu a tým pádom aj na všetkých pracovníkov, ktorí sa pričinili o nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami. Dovolím si tu na tejto pôde povedať, že boli zistenia, keď firmy, ktorých boli akcionármi alebo proste ktorých boli vlastníkmi či PhDr. Srebala, či pani JUDr. Zachová, vydávali a tlačili publikácie strediska, kde priamo sa vlastne prelievali peniaze nezávislej inštitúcie do súkromných firiem ľudí, ktorí boli priamo v riadení strediska. To sa mi zdá ako skutočne vec neskutočná a neprimeraná.

A ešte jedna poznámka je tá, že je funkčné obdobie členov správnej rady trojročné. Keď som minulého roku zo strediska, sú niektorí členovia správnej rady vzhľadom na výmenu funkčného obdobia, príp. odchod niektorých už zo správnej rady, pretože aj miesto pani ministerky bývalej Radičovej, keď sa stala ministerkou ako členka správnej rady za ministerstvo, menovanej do správnej rady prišla náhradníčka, odchádzala, zrazu zisťujem, že táto pani, ktorá bola členkou správnej rady, a ešte funkčné obdobie po roku neuplynulo, už je vymenená. Čiže zdá sa mi, že tak ako vládna koalícia začala výmenu personálnu v zmysle zákonov a zmenou zákonov na iných a na niektorých inštitúciách, tak sa mi zdá, že aj na nezávislú inštitúciu, ktorým je Stredisko pre ľudské práva, sa vracajú ľudia, ktorí skutočne nie sú nezávislými persónami a sú podľa mojej mienky ani nie dostatočne dôveryhodnými osobami, pretože majú za sebou niekoľkoročnú históriu, ktorá nesvedčí o ich dobrom mene a ich dobrej práci na stredisku.

Toľko moje vystúpenie. Nedá mi o tejto veci mlčať, pretože sa mi zdá, že tri roky to stredisko si vytvorilo kredit. A obávam sa, že aj ak bude spojené s menom, ktoré nemalo veľmi dobrý kredit v minulosti, tu nechcem hovoriť o odbornej spôsobilosti pani doktorky, ktorá aj, myslím, prednáša na niektorej z vysokých škôl, ale o istom morálnom kredite, ktorý toto stredisko musí mať. Ďakujem pekne za pozornosť.

 

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len potvrdiť slová pani poslankyne Sabolovej a pridať sa k nim. Človek naozaj má teraz také veľmi zmiešané pocity z toho, čo sa deje na stredisku. Asi nastal čas, že sa budeme musieť zaoberať možno aj právnou úpravou strediska v budúcnosti trošku inak, zaoberať sa otázkou a tým, akým spôsobom má byť inštalovaný šéf strediska, či by neprichádzalo do úvahy nejaké výberové konanie, a možno aj zhodnotiť, akým spôsobom sa bude dariť stredisku v tomto novom zložení plniť aj nové úlohy, ktoré boli stredisku dané. Toto určite by sme nemali brať tak, že touto novelou, ktorá rieši určité praktické problémy, to skončí a prestaneme sa zaoberať témou strediska. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Ďakujem za poznámky. Pre mňa sú to nové informácie. Ja si myslím, že stále existuje spôsob, ako je možné tieto veci keď už nie riešiť, tak aspoň otvoriť. To znamená, že poslanec Národnej rady môže nejakým spôsobom sa pýtať práve na tie problémy, ktoré sa v tom čase diali a ktoré istotne pani nová riaditeľka musí vedieť kompetentne zodpovedať, keďže bola ako zástupkyňa riaditeľa. Čiže tie problémy, ktoré tam vtedy boli, treba jednoducho otvoriť, aby sa to ukázalo. To je asi všetko.

Chcel by som ešte povedať, že všetky tieto inštitúcie môžu mať správne rady, môže ich voliť parlament. Pre mňa ideálne by bolo, keby takéto funkcie niektoré, ktoré majú takýto dosah, menoval priamo prezident, pokiaľ by sme mali istotu prezidenta, teda to nehovorím, že teraz ju nemáme, že to vykoná absolútne nezávisle a naozaj pre dobro všetkých. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky - Deklarácia o daňovej suverenite v priamych daniach.

Návrh ste dostali ako tlač 284.

Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Palkovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol.

V. Palko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, suverenita uložiť daň, rozhodnúť o jej výške, podobe a výbere patrí k základným atribútom štátu. Štát, ktorý nemá právomoc rozhodnúť o uložení priamej dane, asi nie je suverénnym štátom. Naopak, taká entita, ktorá má právomoc uložiť daň alebo určiť výšku jej sadzby alebo určiť jej štruktúru, napr. daňový základ, tá si osvojuje základný atribút suverenity štátu. Európske spoločenstvá neboli založené ako štát. A ani dnešná Únia, aj keď si postupne mnohé oblasti štátnej suverenity osvojuje, štátom zatiaľ nie je. Jednou z rozhodujúcich vecí, ktorá o tom, či sa Únia premení na štátny zväzok alebo zostane zmluvou medzi štátmi, rozhodne, bude otázka zvrchovanosti členských štátov, rozhodovať na svojom území o priamych daniach suverénne a samostatne.

Otázka daní a ich harmonizácie je už dlhší čas jednou z tém európskej integrácie. Zatiaľ čo primárne právo Európskych spoločenstiev harmonizáciu nepriamych daní, najmä spotrebných daní a DPH, umožňuje, priame dane zostávajú, vychádzajúc z platného právneho stavu, plne v kompetencii členských štátov. Inými slovami, v práve Európskych spoločenstiev neexistuje žiadny právny základ, na základe ktorého by mohla prebehnúť čiastočná alebo úplná harmonizácia priamych daní. Napriek tomu však existuje evidentný politický záujem Francúzska a Nemecka s podporou tak väčšiny členských štátov, ako aj Európskej komisie priame dane aspoň čiastočne harmonizovať. Napriek chýbajúcemu právnemu základu a napriek pôvodne deklarovanému odporu Európskej komisie, ktorý sa však zmenil nástupom predsedu Komisie pána Barossa, odporu Slovenska a ďalších štyroch členských štátov EÚ sa Rada ministrov financií 12. septembra 2004 na svojom zasadnutí v Scheveningene pri Haagu uzniesla na zriadení pracovnej skupiny, ktorá má za úlohu skúmať možnosti harmonizácie daňového základu, dane z príjmu právnických osôb. Návrh má otvorenú podporu Francúzska a Nemecka, pričom terajší nemecký minister financií Hans Eichel ho privítal slovami, že ide o "krok smerom k harmonizácii daní z príjmu právnických osôb". Tento návrh má podporu aj súčasnej nemeckej vlády. Podľa programu vlády Angely Merkelovej sa "vláda bude aktívne snažiť o európsku harmonizáciu vymeriavacích základov daní a bude žiadať prísnejšie pravidlá proti neférovej daňovej súťaži". Minister financií nemeckej vlády Peer Steinbrück sa vyjadril ešte jasnejšie: "Toto nie je férová daňová súťaž a naviac ničí nemecké pracovné miesta." Okrem Nemecka daňovú harmonizáciu výrazne podporuje aj Francúzsko. V prospech harmonizácie sa vyjadril aj súčasný prezident Francúzska Nicolas Sarkozy aj jeho protikandidátka v prezidentských voľbách Ségoléne Royalová.

Názor Európskej komisie sa postupne menil od pôvodne zamietavého na otvorene súhlasný. Zamietavé stanovisko k návrhu harmonizácie priamych daní z príjmov firiem odmietol ešte v apríli 2003 nemecký komisár Günter Verheugen. Po zosilnení politického tlaku Francúzka a Nemecka a pred schvaľovaním novej Komisie podporila harmonizáciu daňových základov daní z príjmu právnických osôb vtedajšia kandidátka na komisárku pre dane Ingrida Udreová. Cieľ pripraviť legislatívny návrh na zladenie základu na výpočet podnikových daní v členských krajinách EÚ potvrdil aj predseda Európskej komisie José Barosso. Z polohy verejných vyhlásení a plánov do polohy praktických krokov posunul tému harmonizácie priamych daní komisár pre dane László Kovács v apríli 2006. V tzv. oznámení Európskej komisie o progrese a ďalších krokoch smerom k spoločnému harmonizovanému základu daní firiem sumarizoval doterajšie výsledky pracovnej skupiny pracujúcej na návrhu daňovej harmonizácie. Predstavil zámer a plány Komisie na roky 2006 a 2007. A napokon predstavil konkrétny záväzok Európskej komisie predložiť legislatívny návrh roku 2008. Je teda zrejmé, že napriek chýbajúcemu právnemu základu v práve Európskych spoločenstiev budú členské štáty v dohľadnej dobe čeliť návrhu harmonizujúcemu daň z príjmu právnických osôb v podobe harmonizácie základu dane.

Vláda Slovenskej republiky si je problematiky vedomá a v programovom vyhlásení vlády na túto tému píše: "Vláda bude veľmi pozorne sledovať vývoj v oblasti daní v európskom priestore a v rámci neho najmä snahy členských štátov EÚ o harmonizáciu daňového základu."

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, domnievame sa, že vzhľadom na mimoriadny význam otázky, ktorá sa týka samostatnej suverenity štátu a ktorej obrana je v národnom záujme Slovenskej republiky, nie je postačujúce, keď vláda hovorí, že k návrhom Európskej komisie uplatní veľmi opatrný prístup. To nie je postačujúce.

Navyše od 24. októbra 2006, keď sme prvýkrát predkladali návrh stanoviska Slovenskej republiky, ktorý nezískal v Národnej rade väčšinu, opodstatnenie opätovného predloženia nášho návrhu potvrdil svojimi výrokmi napr. predseda vlády Robert Fico, ktorý začal verejne ustupovať z doterajších vyhlásení a pripustil súhlas s harmonizáciou priamych daní v Európskej únii. Pre Televízne noviny TV Markíza dňa 11. marca 2007 v príspevku "Zmierňujeme odpor" povedal, že "silné krajiny EÚ budú len ťažko rešpektovať takéto daňové zvýhodňovanie, ktoré nové členské krajiny spustili, my sa nevyhneme tomu tlaku, preto búchať do pŕs a tváriť sa, že nikdy, je nezmysel". Jeho slová následne podporili viacerí politici vládnych strán, napr. predseda výboru pre financie Jozef Burian, predseda SNS Ján Slota a predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.

Na základe tohto sa domnievame, že je opätovne potrebné stanovisko Slovenskej republiky legislatívne upraviť a vládu ústavným zákonom, predpísaným spôsobom, zaviazať presadzovať zvrchovanosť Slovenskej republiky v oblasti priamych daní. Tento ústavný mandát tak posilní pozíciu slovenskej vlády, čo prispeje k dôslednej ochrane národných záujmov Slovenskej republiky.

Z ekonomickej analýzy harmonizácie priamych daní vyplýva, že by bola pre Slovensko a Európu zjavne ekonomicky škodlivá. Slovensko vďaka daňovej konkurencii v ostatnom období významne znížilo daňové zaťaženie ekonomických subjektov priamymi daňami. Napriek znižovaniu daňového zaťaženia aj v iných krajinách je vo väčšine štátov Únie to daňové zaťaženie vyššie ako na Slovensku. Daňové podmienky na podnikanie a investovanie na Slovensku sú tým pre mobilný kapitál z týchto krajín výhodnejšie ako prostredie, z ktorého tento kapitál pochádza. Ďalšie kroky vedúce k potlačeniu daňovej konkurencie v EÚ by zastavili takýto pozitívny trend. Harmonizovanie daní vrátane priamych by malo nevyhnutne vážne a negatívne dopady na slovenských občanov. Časť z nich sa týka konkrétne Slovenska ako krajiny s relatívne nižšími daňami v EÚ. A ostatné budú univerzálne negatíva vyplývajúce zo straty budúcich výhod daňovej konkurencie v EÚ ako celku.

Na základe uvedených dôvodov sa ako predkladatelia domnievame, že je potrebné predložiť návrh záväzného stanoviska Slovenskej republiky s názvom Deklarácia o daňovej suverenite. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, ďakujem vám za pozornosť.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP