Úterý 27. března 2007

Piaty deň rokovania

8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

27. marca 2007 o 9.09 hodine

P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno, dámy a páni, otváram piaty rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán poslanec Vladimír Mečiar a pani poslankyňa Beata Sániová.

Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní podľa schváleného programu a pristúpime k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006.

Je tu pán minister zahraničných vecí? Poprosím vás o chvíľočku strpenia, nemáme tu pána ministra, ktorý by mal uviesť správu o plnení úloh zahraničnej politiky.

(Pauza pre neprítomnosť ministra zahraničných vecí v rokovacej sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, máme tu ministra zahraničných vecí pána Kubiša, a preto pristúpime podľa schváleného programu k rokovaniu o

Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 (je to tlač 214).

Spoločná tlač výborov je 214a.

Požiadam teraz pána ministra zahraničných vecí, aby uviedol správu.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, som rád, že po diskusii vo výboroch Národnej rady môžem dnes predstúpiť pred vás s prezentáciou materiálov Správa o plnení úloh zahraničnej politiky SR v roku 2006 a Zameranie zahraničnej politiky SR na rok 2007. Ako viete, ide o každoročne vypracované materiály ministerstva zahraničných vecí a štruktúra aj obsah materiálov vychádza z priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky tak, ako sa plnili podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva aj charakter správy o plnení úloh, ktorá je výpočtom kľúčových realizovaných aktivít zahraničnej politiky Slovenskej republiky. V prípade zamerania, počnúc týmto rokom, sme zvolili nový prístup k jeho vypracovaniu. Akcentujeme v ňom nielen konkrétne plnenie priorít, ale aj reformu nástrojov zahraničnej politiky, vychádzajúc z programového vyhlásenia vlády.

Teraz k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006.

Pôsobenie zahraničnej politiky v minulom roku charakterizovala kontinuita, ale aj zmena určitých akcentov na vládnej úrovni. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že základné parametre nášho pôsobenia v oblasti zahraničnej politiky budú jednoznačne dané naším členstvom v Európskej únii a NATO. Táto kontinuita je daná, nemôže byť a ani nie je spochybňovaná. Rámcovaná je v prvom rade tým politickým a celospoločenským konsenzom, ktorý vznikol, keď sme vstupovali do Európskej únie a do NATO, keď sme preberali záväzky, na základe týchto našich záväzkov teraz aj konáme. Pochopiteľne, pri zmene vlády dochádza aj k istým zmenám akcentov, niekedy aj k zmenám priorít, ale v rámci jedného hodnotového, aj cieľového zamerania zahraničnej politiky. Takže diskusie o našom pôsobení v zahraničí a v zahraničnej politickej oblasti sa nemôžu za žiadnych okolností týkať otázok zmeny základnej orientácie. Tá je daná naším členstvom v EÚ a členstvom v NATO.

Zahraničnú politiku v uplynulom roku charakterizovala dôslednosť, vyváženosť a stabilita. Nová vláda sa v nej upriamila a upriamila v nej pozornosť na posilnenie ekonomického rozmeru zahraničnej politiky a diplomacie, na aktívne pôsobenie Slovenska v juhovýchodnej Európe smerom na východ od našich hraníc, na dôslednú európsku politiku v oblasti ľudských práv, osobných slobôd vrátane práv osôb patriacich k menšinám, na podporu efektívneho multilateralizmu, posilnenie susedskej spolupráce a činnosti Vyšehradskej štvorky, kde od júla minulého roku zastávame post predsedníckej krajiny, na lepšie nastavenie mechanizmu spolupráce s našimi krajanmi v zahraničí, na podporu rozvojovej spolupráce a v neposlednom rade na zefektívnenie samotnej zahraničnej služby. V roku 2006 sme začali aj s prípravou zákona o zahraničnej službe, čo je téma, pri riešení ktorej budete mať aj vy, práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nezastupiteľné miesto.

Slovenská republika bola aktívna aj pri plnení prioritných úloh, ktoré sa týkali všetkých krajín Európskej únie a NATO a týchto dvoch zoskupení pri riešení problémov týchto dvoch zoskupení. Mám na mysli najmä diskusiu k ďalšiemu rozširovaniu Únie, k prijímaniu Ústavnej zmluvy či k transformácii Severoatlantickej aliancie. Pri všetkých debatách na tieto témy som bol presvedčený, že aj naďalej bude slovenský hlas zreteľný, jasný a počuteľný.

Tým, že sa naša republika stala voleným členom Bezpečnostnej rady OSN, tieto aktuálne priority sa v minulom roku na politických fórach maximálne prelínali a koncentrovali do jedného veľkého úsilia. Jedným z jeho vrcholov bolo aj naše februárové predsedníctvo v Bezpečnostnej rade OSN, kde sme veľmi kvalitne, aktívne, ale aj substantívne nastolili celý rad tém, ktoré sú významným prínosom k činnosti Bezpečnostnej rady a posúvajú ďalej aj celkovú prácu OSN.

Počas nášho mesačného pôsobenia na tomto poste sme boli schopní vynegociovať štyri rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, predložiť mandát misie na Haiti, v Kongu a vo Východnom Timore, autorizovať vyslanie síl Africkej únie do Somálska. Predovšetkým však príprava a vedenie tematickej diskusie k reforme bezpečnostného sektora a verejnej diskusie zameranej na problematiku nešírenia zbraní hromadného ničenia potvrdilo naše renomé zodpovedného profesionálneho partnera, ktorý pôsobí aktívne, primerane a vyvážene. Sú to pritom hodnotenia našich partnerov.

K naplneniu úloh zahraničnej politiky v roku 2006 viedlo viacero ciest. Tie naše však boli určované geopolitickými a inštitucionálnymi súradnicami, v rámci ktorých sme vyvíjali svoje aktivity. Preto keď hovorím o našom pôsobení smerom napríklad k Bielorusku alebo k Ukrajine, mám na mysli aktívnu účasť Slovenska na formovaní východnej politiky takej Európskej únie ENP, ako aj Severoatlantickej aliancie.

Politika Slovenskej republiky voči Bielorusku pokračovala v dvoch základných líniách: v obmedzených kontaktoch s vládou a v podpore občianskej spoločnosti, demokratických síl a v ich úsilí o dodržiavanie ľudských a politických práv. V tom vidíme vyváženosť politiky Slovenska voči Bielorusku, ktoré je, mimochodom, v plnom súlade s obmedzeniami Rady EÚ z roku 1997. Ja som zdôraznil otázku Bieloruska, pretože tá je dneska svojím spôsobom opäť citlivá. Ako viete, došlo tam k určitým udalostiam cez tento víkend a my ako ministerstvo zahraničných vecí sme aj v tomto duchu na tieto udalosti reagovali.

Záujmom Slovenska je tiež euro-atlantická orientácia Ukrajiny. Je to, pochopiteľne, v prvom rade rozhodnutie našich ukrajinských partnerov, obyvateľov a občanov Ukrajiny, ale my chceme pôsobiť, pokiaľ je to ich vôľa, na to, aby sme pomáhali pri rozvoji spolupráce s EÚ a NATO. Uznanie Slovenska za pôsobenie na Ukrajine sa materializovalo okrem iného v rozhodnutí Aliancie z konca minulého roku o tom, že Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kyjeve bude od 1. januára, čo sa stalo, na dva roky plniť funkciu kontaktného Veľvyslanectva NATO pre Ukrajinu.

V európskych politikách, pokiaľ ide o východnú dimenziu, Slovensko aj v rámci Vyšehradskej štvorky veľmi aktívne pracovalo a spolu s partnermi V 4 sme pripravili niekoľko námetov, či už politických, ale aj substantívnych, na to, ako pomôcť pri rozvoji spolupráce EÚ s krajinami na východ od našej hranice a pomoc pri vypracovávaní novej politiky susedstva, ktorú si zobralo za svoju práve nemecké predsedníctvo Európskej únie. Na tomto budeme pracovať ďalej aj počas nadchádzajúceho stretnutia ministrov zahraničných vecí Európskej únie v neformálnom formáte v nemeckých Brémach koncom tohto mesiaca, vlastne koncom tohto týždňa.

Takže pochopiteľne, že Slovenská republika aktívne pôsobila aj v európskych politikách, pokiaľ ide o rozvoj Európskej únie, či už ide o podporu vytvorenia novej energetickej politiky EÚ alebo implementácie Lisabonskej stratégie. Slovensko podporovalo a naďalej podporuje aj pokračovanie ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu. V priebehu roku 2006 rozhodlo päť členských štátov EÚ o liberalizácii prístupu na ich pracovné trhy pre občanov Slovenska, na druhej strane však ostáva ešte sedem krajín, ktoré naďalej uplatňujú vlastnú reštriktívnu legislatívu v tejto oblasti a my vždycky tieto otázky zdvíhame pri našich rokovaniach s partnermi.

K úspechom môžem s potešením zaradiť dosiahnutie odsúhlasenia termínu rozšírenia schengenského priestoru aj pre Slovensko do konca roku 2007. Nová vláda deklarovala v roku 2006 aj svoj konzistentný záujem o vstup krajiny do eurozóny k 1. 1. 2009. V pôsobení EÚ navonok sa Slovensko aktívne zasadzovalo za pokračovanie procesu rozširovania Únie, stabilizačného asociačného procesu a posilňovanie európskej susedskej politiky so zameraním na východnú Európu. Podporné stanoviská v rámci EÚ dopĺňalo Slovensko aj bilaterálnymi konkrétnymi krokmi v pomoci príslušným krajinám.

Podobne ako v prípade EÚ, aj členstvo v Severoatlantickej aliancii ponúklo Slovensku možnosti na aktívnu účasť na tvarovaní medzinárodnej politiky a bezpečnostného prostredia. V roku 2006, ktorý bol pre Alianciu rokom samitovým, sme sa aktívne zapojili do prípravy Ríšskeho samitu, jeho iniciatív, dokumentov a záverov, ktorých hlavným cieľom a zmyslom bolo dosiahnuť zásadný pokrok pri transformácii Aliancie, pretože nám záleží na zlepšení schopnosti na to pružne reagovať, na zmeny v bezpečnostnom prostredí vo svete. Severoatlantická aliancia ostáva pre Slovensko hlavným garantom bezpečnosti euro-atlantického priestoru. Samozrejme, najviditeľnejšou, hoci zďaleka nie jedinou stránkou činnosti Aliancie sú jej vojenské operácie a misie. Slovensko sa zúčastnilo na štyroch operáciách v misiách NATO, AISA v Afganistane, výcviková misia NATO v Iraku, KFOR v Kosove a NATO Headquarters Sarajevo v Bosne a Hercegovine. Integrálnou súčasťou pôsobenia našich vojakov a vôbec operácia misií NATO je nielen zaisťovanie bezpečnostného prostredia, ale aj širšie pôsobenie v záujme stabilizácie a rekonštrukcie danej krajiny, budovania jej bezpečnostnej kapacity a podobné úlohy.

Z iných výsledkov nášho pôsobenia chcem zdôrazniť našu podporu pre to, aby niektoré krajiny západného Balkánu dostali možnosť vstúpiť do programu Partnerstvo pre mier. Išlo o pozvánku pre Srbsko, Čiernu Horu a Bosnu a Hercegovinu. Slovensko sa aktívne zapájalo do medzinárodných misií a operácií nielen pod vedením NATO, ale aj OSN, EÚ a tzv. koaličných síl. Rozhodnutie vlády Slovenska o koordinovanom rozfázovanom stiahnutí vojakov z Iraku do konca februára tohto roku prijali partneri s pochopením. Spojenci, ako aj afganská vláda prijali a uvítali aj rozhodnutie vlády o presune našej kombinovanej ženijnej jednotky z Kábulu do Kandaháru, ktoré sa tiež pripravovalo ešte počas minulého roku.

Keď hovorím o ďalších prioritných oblastiach nášho záujmu, nemôžem opomenúť vytvorenie mechanizmu priamej rozvojovej pomoci v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci a toto zaujíma aj našich partnerov. Aktuálny plán rozvojovej pomoci Slovenska obsahuje dve programové krajiny Srbsko a Čiernu Horu, trinásť projektových krajín Afganistan, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, ale aj krajiny strednej Ázie a Afriky a jednu pilotnú krajinu Kambodžu. Do Fondu Bratislava - Belehrad vláda Slovenska vyčlenila prostredníctvom národných programov Oficiálne rozvojové pomoci 217 242-tisíc korún. Podporu získalo 65 projektov, z ktorých niektoré spolufinancujú aj naše spriaznené vlády, ako je kanadská a rakúska.

V roku 2006 efektívne fungoval aj model prepojenia zahraničnej služby aj mimovládneho sektora, založený na korektnej komunikácii a nezriedka aj na komplementárnych aktivitách.

Podrobne som sa nezastavoval na našich bilaterálnych vzťahoch, to je všetko uvedené v materiáloch. Ešte raz chcem zdôrazniť, že pre nás prioritami sú naše bilaterálne vzťahy so susednými krajinami, sú to potom vzťahy so štátmi Európskej únie a štátmi NATO, kde chcem zdôrazniť pokračujúci záujem a podporu nášho strategického spojenectva so Spojenými štátmi severoamerickými.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz prosím spoločného spravodajcu zahraničného výboru poslanca Eduarda Kukana, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

E. Kukan, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 (tlač 214) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 (tlač 214) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 229 zo 6. marca 2007 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením zo 14. marca 2007 č. 75 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. marca 2007 č. 21 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 214a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 2007 č. 28. Týmto uznesením zároveň poveril poslanca výboru Eduarda Kukana plniť úlohu spoločného spravodajcu.

Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa a prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu a chcel by som sa do nej prihlásiť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu a písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Najskôr podľa rokovacieho poriadku vystúpi pán spravodajca, pán poslanec Kukan, potom vystúpi pán poslanec Fronc. Nikto viac sa nehlási. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

Nech sa páči, pán Kukan, máte slovo.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, správa ministerstva zahraničných vecí, vlastne dve správy, parlamentná tlač 214 Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 a tlač 203 Zameranie zahraničnej politiky SR na rok 2007 sú materiálmi, ktoré ministerstvo zahraničných vecí predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky každý kalendárny rok. Obidva materiály dokumentujú široký záber a veľké množstvo otázok a problémov, ktoré dnes tvoria obsah pojmu zahraničná politika.

Dovoľte mi predniesť niekoľko poznámok, pán predsedajúci, ja budem trochu hovoriť aj o tom ďalšom bode, lebo tie dva materiály sú spojené.

Predložená správa o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 2006 je profesionálne dobre spracovaným rutinným materiálom. Vo väčšine oblastí zodpovedne popisuje aktivity zahraničnej politiky, v mnohých štandardných témach svetovej, európskej a bezpečnostnej politiky v medzinárodných organizáciách a v ďalších oblastiach, ktoré našťastie prebiehajú bez problémov. Je to bezpochyby aj výsledok správne nasadených trendov v minulosti. Treba len dúfať, že nutkanie nových vládnych štruktúr nepovedie v ďalšom období k demontáži orientácie, ako aj kvality nášho ďalšieho pôsobenia v zahraničí. Lebo zopár takýchto náznakov takejto demontáže sme zažili a nebolo by šťastné, keby sa v nich pokračovalo. Dobré aj profesionálne fungovanie aparátu diplomacie totiž ani pri najlepšej vôli nedokáže odstrániť škody spôsobené vyhláseniami politikov. A takých sme už zažili príliš mnoho za necelé ročné pôsobenie tejto vlády.

V samotnej správe o plnení úloh sa napríklad pnutie medzi zdravou diplomatickou mierou na formulovanie problémových otázok a neskonalým politickým pokušením pomenovať problémy populisticky ostro prejavilo v pasáži o vzťahoch s Maďarskom (strana 39 materiálu). V tomto prípade získala prevahu druhá opcia, teda populistickoostrá formulácia. Úplne zbytočne to vyvolalo reakcie na maďarskej strane ešte pred prerokovaním tohto materiálu v našej Národnej rade. Naozaj zbytočne. Ak jestvuje problém, pomenujme ho, ale tak, aby sme ho ešte nezväčšovali alebo nedramatizovali samotným pomenovaním. To hádam patrí k základnej abecede diplomacie. Na druhej strane, aby som bol férový, autori materiálu celkom objektívne zaznamenali aktivity zahraničnej politiky v prvom, ako aj v druhom polroku 2006. Teda v dvoch časových obdobiach, keď bola zahraničná politika realizovaná dvomi vládami. A to na mnohých miestach aj celkom detailne a ilustratívne.

Napríklad v celom materiáli, a to platí aj pre ten ďalší bod, sa pretláča úmysel novej vlády ekonomizovať diplomaciu, a to hlavne voči Rusku a Číne. Týmto zdôrazňovaním sa tak nejako vsugerúva vlastne myšlienka, že bývalá vláda v tejto oblasti zlyhávala. Zoberme si však fakty, lebo tie nepustia. Spomeniem aspoň jeden z nich. V Správe o plnení úloh za rok 2006 sa na strane 52 uvádza, že nárast slovenského exportu do Ruska za 1. polrok 2006, teda za obdobie predchádzajúcej vlády, bol o 50 % väčší ako export v rovnakom období predchádzajúceho roku. Nuž a to pravdepodobne ani najslabší počtári z radu početných priaznivcov premiéra Fica nebudú môcť tento nárast pripísať jeho múdrej proruskej politike.

Správa o plnení úloh s nemalou dávkou uspokojenia hovorí o kontinuálnosti zahraničnopolitického pôsobenia Slovenskej republiky v roku 2006, pričom opodstatnenosť tejto charakteristiky vraj vyplýva z vnútropolitických reálií na Slovensku v uplynulom roku. Nuž žiada sa mi povedať, že z vnútropolitických reálií Slovenska v minulom roku vyplýva pravý opak. Máloktorá demokratická, opakujem demokratická, zmena v štátoch Európskej únie spôsobila takú diskontinuitu v zahraničnej politike predchádzajúcej vlády ako tá na Slovensku. O tej proklamovanej kontinuite zapochybovali mnohí naši partneri. Nielen zapochybovali, ale aj konali. Ak niekto vydáva dočasný stop - a ja ako opozičný politik skutočne dúfam, že dočasný - hlavnej politickej strane, ktorá tvorí vládnu koalíciu, v jej európskych štruktúrach len za čisto stranícku záležitosť, tak to je hrubé zavádzanie občanov, občanov Slovenskej republiky, ktorým na dobrej zahraničnej politike štátu záleží.

Ja ako opozičný politik si naozaj neželám, aby slovenské vládne strany mali problémy v medzinárodnej komunikácii. Chcem, aby sme mali kontinuitu zahraničnej politiky, lebo tak sa to v stabilných a demokratických štátoch patrí. SDKÚ - DS nepotrebuje a nechce získavať politické body v zápase s vládou v zahraničí. Nielen preto, že to pokladáme za neetické, ale aj preto, že si trúfame viesť úspešný zápas s ňou na domácich témach. Aj preto budeme s veľkou pozornosťou sledovať praktickú realizáciu tých nových prvkov a akcentov, o ktorých hovorí zameranie, pokiaľ ide o zahraničnopolitické pôsobenie súčasnej vlády. Ide o to, či sú tieto prvky naozaj nové, napríklad pokiaľ ide o posilnenie ekonomického rozmeru diplomacie alebo aktívne pôsobenie Slovenska vo východnej a juhovýchodnej Európe. Ale aj o to, či aktivizácia vzťahov s Ruskom a Čínou bude a zostane iba v rovine akcentov alebo či pôjde o krátkodobé, zbytočne scestné aktivity, ktoré nám v spomínaných štátoch nezlepšia pozíciu, ale za to určite pohoršia pozíciu medzi spojencami.

Ešte pokiaľ ide o zameranie na rok 2007. Celkom správne sa na viacerých miestach zdôrazňuje dôveryhodnosť. Tá, samozrejme, vyplýva hlavne z domácich stabilných pomerov. Určite viac ako z taktických krokov v zahraničnej politike, na ktoré má každý suverénny štát v rámci danej stratégie a spojeneckých záväzkov plné právo. Medzinárodné vzťahy sú komplikované. Jednoduché riešenia jednoducho nie sú na stole. Navyše akékoľvek riešenie má v období globalizácie medzinárodných vzťahov vplyv na ďalšie potenciálne problémy. Na to si treba s chladnou hlavou privyknúť.

Preto udivuje nervozita, s akou sa slovenská diplomacia zhostila kosovskej témy, najmä pokiaľ ide o konkrétne postupy jej vedenia. V zameraní sa totiž dopredu bianko podporuje misia zvláštneho vyslanca generálneho tajomníka OSN Marttiho Ahtisaariho. Vôbec sa však pritom nespomína, a to bez ohľadu na to, či je to v tomto prípade reálne, alebo nie, že k takým závažným rozhodnutiam, ako je zmena hraníc v Európe, by malo dôjsť so súhlasom zainteresovaných strán. Som realista a som si plne vedomý toho, že Slovenská republika nebude mať rozhodujúci podiel na riešení kosovského problému, ale pri takýchto príležitostiach by nemala byť pasívna a mlčanlivá. Naopak, práve pri takýchto príležitostiach by mala rozhodne dať najavo, ako vníma zásady medzinárodných vzťahov. Určite by sa nemala obmedzovať iba na machiavellistické konštatovanie, že pre Kosovo niet dobrých riešení. Teda floskulu, ktorú opakuje často súčasný šéf našej diplomacie. Ale o tejto otázke budeme určite hovoriť podrobnejšie v ďalších bodoch nášho dnešného rokovania.

Kolegyne, kolegovia, na záver by som chcel iba zopakovať, že pred sebou máme na posúdenie dva solídne, profesionálne spracované materiály. Hlavne zameranie na rok 2007 vyzerá na papieri lepšie ako zahraničná politika realizovaná v praxi. Lebo už uplynula takmer štvrtina kalendárneho roku, na ktorý je toto zameranie určené, a už teda môžeme aj hodnotiť. A táto realita nás opozíciu v Národnej rade upozorňuje a nabáda k tomu, aby sme veľmi pozorne, včas a dôrazne upozorňovali na tie kroky, ktoré by pri realizácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky mohli priniesť oslabenie nášho postavenia v medzinárodných vzťahoch.

Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Fronc. A chcem ešte kolegyne a kolegov poslancov informovať o tom, že v čase, keď som uzatváral možnosť podania prihlášok do tejto rozpravy, som si nepovšimol hlásenie sa pani poslankyne Vášáryovej, prosím, keby ste rešpektovali, že sme ju doplnili do zoznamu a pani Vášáryová, pani poslankyňa Vášáryová je posledná prihlásená do tejto rozpravy.

Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prečítal som si veľmi podrobne správu o plnení zahraničnej politiky a hneď na začiatku ma zarazila jedna vec. Konštatuje sa, že táto správa bola vo vláde schválená bez pripomienok. Uznávam, že tá správa je napísaná veľmi podrobne a profesionálne, ale že by tam neboli žiadne rozporné miesta a že by nikto o to nemal záujem? Mám pocit, že skôr toto konštatovanie vystihuje to, že členovia vlády nemajú záujem o zahraničnú politiku.

K samotnej správe dovoľte niekoľko poznámok. Na strane 5 sa píše, že "kontinuita bola charakteristická črta slovenskej zahraničnej politiky", nakoniec to aj pán minister povedal vo svojom úvodnom vystúpení. Nuž musím povedať, že domnievam sa skôr, že to bola diskontinuita.

Pán minister, vy si môžete zodrať aj nohy po kolená svojimi návštevami a diplomatickou aktivitou, ale orientáciu zahraničnej politiky určuje v prvom rade premiér. Je to jeho doména a rozhodujúce sú jeho kroky a jeho zahraničné cesty. Jeho zahraničné cesty do Číny, Líbye, jeho priateľstvá s Kubou, jeho prípadné možné stretnutie vo Venezuele s Hugom Chávezom svedčia o čomsi inom. Svedčia o tom, že sa postupne otáča smerovanie zahraničnej politiky od úspešnej zahraničnej politiky vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá Slovensku priniesla prosperitu a medzinárodné uznanie. Od úspešnej zahraničnej politiky reprezentovanej trebárs predsedom Národnej rady pánom Hrušovským, ktorý naozaj svojimi aktivitami bol človek, ktorý chránil demokraciu a ľudské práva a ochraňoval v prípade Kuby väzňov svedomia. Vo vyjadreniach pán premiéra, ale aj tejto vlády často počujem, že tieto zahraničné cesty priniesli veľké ekonomické úspechy. Pán minister, dobrý premiér vie robiť nielen dobrý biznis, ale v prvom rade buduje dobré vzťahy a dobré priateľstvá, pretože tie sú zárukou stability Slovenska.

Chcel by som sa zmieniť ešte o dvoch veciach. Prvá je Kosovo a Balkán. A treba vysloviť uznanie slovenským diplomatom, ktorí v minulosti na Balkáne urobili kus užitočnej práce. Naozaj pán Lipka a pán Lajčák na Balkáne odviedli, myslím si, naozaj prácu, ktorá si zaslúži uznanie, a nakoniec aj sme získali za to uznanie medzinárodné. No kroky, ktoré sa v týchto dňoch dejú, nejasné postoje v Srbsku, tento morálny kapitál vlastne istým spôsobom ničia a vyzerá tak, ako keby sme ho boli schopní veľmi ľahko prešafáriť. Bude tu ešte dlhšia diskusia zrejme o Kosove, preto nechcem o tom viac rozprávať.

A tretia moja poznámka sa týka Európskej únie. Pán minister, rád by som povedal, že máte naozaj jedno vynikajúce pracovisko v Bruseli. Naša misia je naozaj excelentné pracovisko, ktoré vlastne je takou vstupnou bránou do všetkých európskych inštitúcií. Ale musím povedať, že v ostatnom čase fungovanie, a to je aj tá moja väzba k poznámke, že vláda prijala tento materiál bez pripomienok, nuž fungovanie tejto misie je veľmi zložité, keď páni ministri o návštevy na radách ministrov, ktoré sa dejú, nejavia veľký záujem, keď jednoducho viacerí z nich nedokážu ani komunikovať a stáva sa, že nedokážu ani prijímať relevantné stanoviská. Tam sa dejú podstatné veci pre Slovensko, preto by som vás chcel poprosiť, pán minister, aby ste zo svojej pozície naozaj venovali tejto otázke podstatne viac času.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, raz sa dostal známy nám to človek, bývalý poľský prezident, známy po celom svete svojimi jadrnými výrazmi, jedným výrokom dostal sa do ťažkostí a nevedel, alebo lepšie povedané, nechcel povedať presne, čo si skutočne myslí, a vyslovil pamätnú vetu, ktorá zľudovela a dnes sa v Poľsku používa veľmi často. Povedal: "Jestem za a nawet przeciw." ("Som za, ba dokonca proti.") Pri čítaní zamerania našej zahraničnej politiky na rok 2007 som si nevdojak spomenula na tento výrok Lecha Wałęsu. Na všetkých nasledujúcich stretnutiach, ktoré sme mali na výboroch, aj na výbore pre európske záležitosti, kde sme mali možnosť diskutovať s pánom ministrom, som sa nemohla ubrániť dojmu déja vue. To znamená, že som sa s tým už niekde stretla. Áno, je to tak. Keď čítame tento materiál, "sme za, ba dokonca proti". Sme za kontinuitu, ba dokonca sme proti nej. Sme za kontinuitu zahraničnej politicky a zároveň sme za zmenu, občas akcentov, ba dokonca priorít. Pretože zameranie je štandardný dokument vypracovaný diplomatmi ministerstva zahraničných vecí, toto je politikum tohto dokumentu, tam treba hľadať medzi riadkami tohto dokumentu politikum zamerania zahraničnej politiky tejto vlády.

Dovoľte, aby som citovala pár krátkych viet: "Každý, kto by chcel vyhodnotiť realitu, tak si ju musí vyhodnotiť. A keď si tú bude hodnotiť nie očami politickými, ale očami odbornými, tak musí zistiť, kde je tu realita, ale sú zmeny v akcentoch. Došla nová vláda a táto nová vláda je nielen charakterizovaná inou zostavou politických síl, ale hlavne tým, že dominujúca sila je strana SMER." - citát pána ministra Kubiša zo 6. 3. 2007. Ja v tom cítim, "ja som za a ba dokonca proti". Ako sa to inak dá pochopiť?

Dovolím si citovať ďalej: "Strategickým cieľom Slovenska zostáva posilňovanie transatlantických vzťahov, rozvoj partnerstva a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a USA." Zostáva? Teda nie jednoducho je? Zostáva ako zatiaľ?

"Nosnou témou predvolebného boja pred poslednými parlamentnými voľbami bolo heslo Otočíme našu zahraničnú politiku viacej na východ, sever, ba dokonca na juh." V dokumente sa už len "chceme podieľať na perspektívnom partnerstve v rámci EÚ a zachováme mechanizmus každoročných rokovaní s Ruskou federáciou pre dobro oboch krajín". Zachováme? Ale to znamená, že ten mechanizmus každoročných konzultácií bol aj predtým. Táto vláda chce len zachovať to, čo bolo predtým? To znamená, nebude meniť? Bude to ale skutočne tak? Vieme vôbec dnes povedať podľa tohto zamerania, čo bude skutočnými prioritami našej zahraničnej politiky? Tej, ktorú budú uskutočňovať vládni politici? Kto skúsi skutočne odhadnúť z tejto sklenenej gule, ako to naozaj bude?

Nepochybujem, že naša diplomatická služba a ľudia, ktorí sedia na ministerstve zahraničných vecí, majú v prioritách jasno, aj v kontinuite, ale má v tej kontinuite jasno pán premiér, ba dokonca pán prezident? Čítal z nás niekto niekedy koaličnú zmluvu podpísanú koaličnými partnermi o skutočných prioritách koaličných strán v oblasti zahraničnej politiky? Dokument, ktorý by bol pre všetkých záväzný?

Na otázku, ktorú som položila pánovi ministrovi zahraničných vecí na zasadaní európskeho výboru, a to nakoľko je zameranie záväzné pre vládu a jeho členov, pre koaličných partnerov a napríklad pre pána prezidenta, som nedostala odpoveď. Sú za, ba dokonca proti.

V zameraní sa píše: "Medzi priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky jednoznačne", podotýkam jednoznačne, "patrí aktívna politika v oblasti ľudských práv, osobných slobôd vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tento profilujúci smer bude Slovenská republika okrem iného realizovať na predsedníckom poste Rady Európy, ktorý bude Slovenská republika zastávať od novembra 2007 do mája 2008." Ďalej citujem: "Prioritou pre Slovensko zostane ľudsko-právna dimenzia činnosti OBSE a jej demokratizačný charakter." (zo strany 39 tohto dokumentu) Ďalej: "Slovenská zahraničná politika bude naďalej pokračovať v spolupráci so srbským mimovládnym sektorom a podporovať jeho aktivity zamerané na posilnenie demokratického a proeurópskeho smerovania krajiny." (zo strany 33). Kto bude spolupracovať s mimovládnymi organizáciami? - dovoľte, aby som sa spýtala.

"Podľa tohto materiálu je globálna situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv neuspokojivá a v mnohých častiach sveta dochádza k ich masívnemu porušovaniu, preto Slovenská republika mieni v roku 2007 akcentovať aktívnu politiku v oblasti ľudských práv." Materiál teda počíta s veľkou kapacitou a, povedala by som, kompetenciou mimovládnych organizácií Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú politickými témami. Zrejme tými, tiež tými, ktoré sa zameriavajú na monitorovanie stavu ochrany ľudských práv aj tu na Slovensku. S tými, ktoré vypadli pri schvaľovaní pozmeňujúceho návrhu strany SMER, ktorý chcel vylúčiť všetky mimovládne organizácie - spomenieme si ešte na to? Vylúčiť všetky organizácie z 2-percentnej asignácie dane. Len pozmeňujúci návrh pani bývalej ministerky z dielne HZDS vrátil aspoň mimovládne organizácie humanitárneho zamerania späť do hry. Potom boli po kritike dodané celkom ako v detskej hre "Škatule, škatule, hýbte sa!" tie, ktoré sa zaoberajú edukáciou. Ale kde zostali mimovládne organizácie, ktoré bude potrebovať Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky na uskutočnenie bohumilého predsavzatia pracovať s nimi nielen ako predsednícka krajina Rady Európy, ale aj na Balkáne?

Pripomeňme si, čo všetko bolo povedané pri tejto debate v parlamente. Bolo to 6. decembra 2006, nie je to tak dávno. Schvaľovali sme novelizáciu zákona o dani z príjmov. Pri tejto príležitosti povedal pán Halecký, poslanec za koalíciu: "Vážený pán predseda, pár poznámok k dvom percentám. Po prvé, pokiaľ by sme chceli dosiahnuť úspech, ktorý možnože si značná časť tu želá, musí si uvedomiť, že táto cesta viedla a vedie možno aj cez Ľudovú stranu - HZDS." Z tohto dôvodu, že pamätáme si na pamätné vystúpenie pána Mečiara, ktorý povedal, že "2 % budú, urobil však limity, urobil však limity, ktoré dodržiavame, a to z tohto dôvodu, že asignácia tých 2 % sa nedotkne aktivít či už sociálnych, čo garantujem ja ako predseda výboru, to by som za tým stál, ale takisto ani aktivity zdravotného, športového a kultúrneho charakteru. Jedná sa hlavne o limitáciu tých neziskových mimovládnych, limitáciu tých neziskových mimovládnych organizácií, ktoré skrytou formou cez výchovu vedú a cez iné veci robili v roku 1998 politiku a v značnej miere ovplyvnili aj výsledky volieb. Zrejme, že tam bude treba urobiť určitú nápravu, korekciu a nič nestojí tomu, aby sme k tejto veci mohli zaujať aj iné stanovisko". To je toľko citácia.

Ja som vtedy k tejto debate povedala - máme pred sebou ľahostajné obecenstvo? Ľahostajné voči občianskej spoločnosti na Slovensku? Na Slovensku, ktoré je členom Európskej únie, a tak by malo patriť, a ja dúfam, že stále patrí, medzi najvyspelejšie demokratické štáty sveta. Za čo sme? S kým bude spolupracovať minister zahraničných vecí na svojich veľmi dôležitých prioritách zahraničnej politiky Slovenskej republiky? Pilierom Rady Európy je totiž presadzovanie ochrany ľudských práv.

Dovoľte ešte pár slov k energetike. V zameraní, tam, kde celkom prirodzene sa dočítame v pár vetách o tom, že Slovensko bude v rámci Európskej únie usilovať o energetické partnerstvo s Ruskou federáciou, alebo v kapitolke venovanej Ruskej federácii, kde sa dočítame, že budeme usilovať o lepšie využitie tranzitných sietí, som si najviac uvedomila, akou v podstate sklenenou guľou je tento dokument. Základnou otázkou, na ktorú by mal vedieť pán minister zahraničných vecí odpovedať, je, či sme v oblasti energetiky za liberalizáciu trhu a diverzifikáciu zdrojov. Ak áno, tak potom by sme mali vedieť my tu dnes, aký bude postoj premiéra Slovenskej republiky v rozhovore s premiérom Maďarskej republiky Gyurcsányom napríklad o tom, či Blues Stream alebo Nabucco. Lebo nemôže byť aj to, aj to prioritou, lebo to by sme zase boli za a ba dokonca proti.

Čo budeme podporovať? Maďarská republika je takisto ako my členským štátom Európskej únie, takže za politiku Európskej únie sa nebudeme môcť schovať. A každý, kto sleduje detailnejšie ruskú zahraničnú politiku v oblasti energetiky, vie, že oslabenie tranzitných ciest aj cez Slovensko je jednou z priorít ruského prezidenta Putina už od roku 2002, a na tom naše opatrné vyhlásenia nič nezmenia. Podrobnosti, samozrejme, nemôžu byť v tomto dokumente, to je jasné, ale mali by sme ich mať jasne akcentované aspoň v koaličnej zmluve, ktorá, ako sa ukazuje, aj dnes a o chvíľku, keď budeme rokovať o Kosove, je tým rozhodujúcim dokumentom, ktorý rozhoduje, nie toto zameranie. Pretože to je dokument, zrejme, ktorý určuje politiku tejto vlády, ale tento dokument my nepoznáme.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie a NATO sme začali hovoriť o novej ére v našej histórii. Je to pravda, splnili sme si sny všetkých generácií pred nami, všetkých národných buditeľov, dokonca aj Ľudovíta Štúra, ktorý po porážke revolúcie 1848 napísal "Slovanstvo a svet budúcnosti", knihu, ktorú sme radšej niekoľko desaťročí nepreložili, až do roku 1996, keď sa tomu venovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.

Sme dnes štátom, ktorý bezpochyby patrí do rodiny demokratických štátov na svete, patríme medzi 30 najvyspelejších štátov sveta a máme to, čomu sme začali hovoriť "new responsibility" (nová zodpovednosť) za nás, za náš región, za osud Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a týmto spôsobom za osud celého sveta. Musíme byť preto transparentní a jasní vo svojich odpovediach, postojoch, musíme byť vypočítateľní. Či k tomu vedie aj utajovanie materiálov zo zahraničných ciest našich politických predstaviteľov, ktorých pribúda, o tom si dovolím pochybovať. Zameranie je teda dokumentom, ktorý jasne ukazuje, že na papieri sme asi za - ale čo bude v skutočnosti? To je moja otázka na pána ministra.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som mala len takú malú pripomienočku. Celá konštrukcia vystúpenia bola na výroku Lecha Wałęsu, ktorý vlastne v Poľsku dementoval, pretože sa preriekol. Bolo tu povedané: "Ja som za a dokonca proti." Pôvodne bol zámer, a to bolo viackrát vysvetlené, ja nie som za, ale som proti.

Toto prerieknutie je bežné v politike, ja som dlhé roky v politike a stane sa to v strese. Stane sa to aj našim ministrom, stane sa to aj našim poslancom. Dokonca naposledy sa to stalo poslancovi za SMK, keď povedal "Malina Hedvigová". To každý musí uznať a uznať by mali, aj keď sa niekedy terminologicky použije termín z trestného práva slovenského a súvislostí vzájomných je význam úplne iný, ako opozícia dáva niektorým významom vystúpeniam našich ministrov a poslancov.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja som dokonca osobne hovorila o tom s pánom Lechom Wałęsom, ktorého veľmi dobre poznám, takže nemáte pravdu, pani poslankyňa. On to povedal a naozaj dodnes si to úprimne myslí, že to je možné byť "za, ba dokonca proti". Ale dúfam, že tento dokument zameranie zahraničnej politiky nevznikol v strese, ktorý by znamenal, že je trochu napísaný jazykom "sme za, ba dokonca proti".

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz uzatváram celú rozpravu. Pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť. Až potom ďalej. Pán spravodajca? Nie.

Budeme pokračovať rokovaním o nasledujúcom bode, ktorým je


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP