Pátek 2. února 2007

Štvrtý deň rokovania

7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

2. februára 2007 o 9.02 hodine

P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze a otváram štvrtý rokovací deň. Včera sme prerušili naše rokovanie. Ešte predtým, ako budeme pokračovať v prerokovanom bode, vás chcem informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali pán Vladimír Mečiar, pán Peter Gabura, Peter Dubravay, Jozef Halecký, Juraj Horváth, Peter Markovič, Ľuboš Micheľ a pani Tatiana Rosová.

Vážené dámy, vážení páni, a budeme teraz pokračovať v rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení, je to tlač 183.

Pán poslanec Frešo ako reprezentant navrhovateľa, ktorý prerušil svoj vstup včera o 19.00 hodine.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dobré ráno nám všetkým prajem.

Chcel by som dokončiť tú myšlienku zo včera, keď som začal hovoriť o tom, že prečo tento zákon predkladáme, resp. aká bola tá história jeho prípravy. Tam bola jedna veľmi stručná obava, že keď sme sa o tom aj s kolegami radili, tak nám naozaj vychádzalo, že sa bude socialistom veľmi ťažko na ten zákon odpovedať preto, lebo budú musieť ukázať, naozaj na koho strane stoja. To znamená, či sú to len verbálne populistické sľuby, alebo naozaj sú na strane ľudí a podporia ich ústavné práva a podporia ich majetok, ktorý majú dnes v druhom pilieri.

Ja chápem tú situáciu, že to, čo sa potom aj v tej rozprave odohrávalo ako isté pokračovanie tohto sporu, z ktorého sa nedá celkom dobre vybŕdnuť zo strany socialistov hlavne vtedy, keď došlo na citácie zákonov, a na to by som chcel upozorniť, že pokiaľ sa naozaj budeme držať toho súčasného zákona o tom, kde majú ľudia uložené peniaze, teda v tých dôchodcovských správcovských spoločnostiach, a ako sú tie peniaze chránené, tak naozaj nemožno hovoriť o tom, že to je čo i len zďaleka podobné nejakej pyramídovej hre. Stačí si ten zákon prečítať, včera to tu pán premiér odporučil, odhora nadol, netreba to robiť stokrát, stačí ísť na § 81 a ďalej, a tým je celá vec jasná.

Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je, že veľmi, veľmi dobre, aj keď to nakoniec v tej trme-vrme trochu vyšumelo, zareagoval pán poslanec Pado, ktorý hovoril o citátoch súčasného dnes už niekoľko dní splnomocnenca pre euro, ktorý ešte z pozície Národnej banky Slovenska obhajoval dozor nad týmito DSS-kami, hovoril o tom, ako svedomito vykonávajú, aký ten dozor je prísny a ako nemožno dôjsť k strate peňazí sporiteľov.

Dnes je vlastne priamo podriadený vláde a sám sa pýtal teda, že prečo vláda zamestnala človeka s takým diametrálne odlišným názorom, ako má pán premiér, a ja si tiež viem predstaviť, že byť v situácii pána Baráta, tak by som sa cítil veľmi zvláštne, lebo buď bude musieť zladiť tie svoje názory s pánom premiérom a začať tvrdiť, že, naopak, všetko je v riziku, alebo potom, pokiaľ si chce udržať nejaký profesionálny status, tak asi písať pomaly rezignáciu po včerajšom príhovore pána premiéra.

Chcel by som teda, aby sme tento deň sa vrátili k tej vecnej stránke a nech naše rokovanie vyjde, tak ako si predstavujeme. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Budeme pokračovať v rozprave podľa poradia písomne prihlásených poslancov. Ako ďalšia pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

L. Žitňanská, poslankyňa: Pán predsedajúci, dámy a páni, príjemné dobré ráno prajem. Ja na úvod možno budem trošku osobná, pretože ja patrím do tej kategórie, ktorí sú štyridsiatnici, a teda sú na tej hrane pri rozhodovaní, či vstúpiť do druhého piliera, alebo nie.

Ja som sa rozhodla vstúpiť do druhého piliera a poviem prečo, čo boli tie nosné dôvody, prečo som sa rozhodla túto možnosť využiť. Pre mňa bolo rozhodujúce predovšetkým to, že v druhom pilieri, dôchodok z druhého piliera závisí predovšetkým odo mňa. Sú to moje úspory a množstvo peňazí, ktoré nasporím, závisí predovšetkým odo mňa, od mojich príjmov, to zároveň závisí aj od mojej pracovitosti, a to bol taký kľúčový moment.

Ja, samozrejme, som si vedomá, že významný podiel majú aj ekonomické faktory, ja, samozrejme, som si vedomá, že významný faktorom je aj hospodárenie DSS-iek, ale ja poznám právnu úpravu, poznám zákon a poznajúc právnu úpravu dôverujem tomuto systému, preto to kľúčové pre mňa bolo, že predovšetkým to závisí odo mňa.

Práve na rozdiel od prvého piliera, kde okrem ekonomických faktorov, demografický vývoj, hospodárska situácia, veľkú úlohu zohráva aj politika, politické rozhodovanie. Domnievam sa, že vzrastajúcim počtom dôchodcov, ktorých môžeme rátať podľa demografickej krivky, ten politický faktor bude stále silnejší.

Poviem to veľmi zjednodušene. Nie je tu teraz, ale keď pôjdem do dôchodku, tak pán poslanec Madej, pani poslankyňa Angyalová budú v rozpuku svojich politických síl a budú možno rozhodovať o mojom dôchodku.

K druhému pilieru pán poznámok ešte, než prejdem na tie otázky právne. Nie je tu ešte pán poslanec Halecký, ale chcela by som reagovať na to, čo včera povedal. Ja mu chcem povedať, že do druhého piliera vstúpilo cca 1,5 mil. ľudí, podľa odhadov, ktoré formulovali kolegovia, je tam momentálne okolo 28 mld. korún, a ja mu chcem povedať, že to nie sú fiktívne peniaze a že to sú reálne peniaze sporiteľov na súkromných účtoch a zároveň teda peniaze, o ktorých nemôže rozhodovať vláda, pretože sú to naozaj reálne peniaze na súkromných účtoch sporiteľov a k tomu snáď jednu poznámku.

Ja som včera veľmi pozorne počúvala pána premiéra, počúvala aj pozorovala a nemôžem sa ubrániť dojmu, viete, ja tak intuitívne spozorniem, keď ma niekto z pozície vlády chce tvrdošijne chrániť predo mnou samou a nemôžem sa ubrániť dojmu, že je to o moci, pretože tých 1,5 mil. ľudí to budú aj ľudia, ktorí budú možno v dôchodku trošku nezávislejší od vlády, pretože si trošku nasporia na dôchodok. Toľko na úvod z mojej strany.

A teraz skôr prejdem k tým otázkam prečo ústavný zákon. Pán poslanec Halecký túto otázku niekoľkokrát včera položil a ja sa mu pokúsim zodpovedať. Jeden a pol milióna ľudí za určitých podmienok vstúpilo do druhého piliera. Prijalo podmienky, ktoré štát dal. Tie podmienky dal štát. Jeden a pol milióna ľudí prijalo tieto podmienky. Štát, a to je teraz jedno, ktorá vláda to bola, ale v každom prípade to je zákon. Čiže štát vzbudil v týchto ľuďoch určité očakávania, určité dlhodobé očakávania. A myslím si, že niet pochýb o tom, že dôchodkové sporenie alebo vôbec dôchodkový systém vplýva na zásadné životné rozhodnutia človeka, pretože keď mi raz štát ponúkne vo forme druhého kapitalizačného piliera možnosť sporiť si takýmto spôsobom na dôchodok, tak mnohí ľudia potom neuvažujú o iných spôsoboch, ako sa zabezpečiť na dôchodok.

Čiže to je dlhodobý koncept, ktorý ovplyvňuje životné rozhodnutia ľudí, a ja si myslím, že títo ľudia majú právo, aby, keď im štát takúto ponuku dal za určitých podmienok, aby im aj štát garantoval, že tieto podmienky sa nebudú meniť z roka na rok alebo po každých štyroch rokoch, keď sa zmení vláda. Aby sa nemenili, nemohli meniť, určite nemohli meniť k horšiemu. A tento ústavný zákon by nebol na stole, keby práve táto dôvera ľudí nebola narúšaná neustálym spochybňovaním a výrokmi kompetentných ľudí. A v tejto situácii 90 hlasov je jediný právny spôsob, jediný právny spôsob, ktorý máme k dispozícii, ako posilniť právnu ochranu týchto ľudí, ako garantovať stabilitu systému a garantovať, aby podmienky, ktoré raz štát ponúkol, nemohli byť ľubovoľne menené v neprospech týchto ľudí.

Návrh garantuje zachovanie druhého piliera ako systému, garantuje aj zákonom ustanovené podmienky starobného dôchodkového sporenia, a to tak, aby neboli zmenené v neprospech zabezpečenia príjmu v starobe, ja to citujem, "v neprospech zabezpečenia príjmu v starobe". Inými slovami, to nie je ústavný zákon o tom, že zákon o starobnom dôchodkovom sporení nemožno meniť. To je ústavný zákon o tom, že podmienky nemožno meniť v neprospech zabezpečenia príjmu v starobe. A to je zásadný rozdiel, pretože to znamená, že tieto podmienky meniť možno, ale, a ja poviem rovno, ústavný zákon má, samozrejme, aj svoje úskalia, má svoje plusy a má svoje mínusy.

Plusom je, že každá právna úprava na úrovni zákona, týkajúca sa starobného dôchodkového sporenia, bude musieť byť analyzovaná práve z toho hľadiska, či náhodou nie je v neprospech zabezpečenia príjmu v starobe tých sporiteľov, ktorí sú v systéme, ale aj prípadných budúcich sporiteľov. Čiže bude vyžadovať vážnu analýzu.

Tým mínusom, tým negatívom, a ja som si ho plne vedomá a chcem povedať, že všetci sme si ho plne vedomí, v prípade sporu ten, kto bude rozhodovať, bude Ústavný súd. Ja som ochotná toto riziko niesť napriek tomu, ako možno predpokladať, možno sa bude hodnotovo uberať rozhodovanie Ústavného súdu najbližších 12 rokov, ale myslím si, že keď opozícia je ochotná toto riziko niesť, tak v tejto situácii by ho mohla niesť aj koalícia a garantovať vyššiu mieru právnej istoty sporiteľom.

Možno ešte pár poznámok. Pán poslanec Halecký povedal, prečo nie 9 na 9. No preto nie 9 na 9, pretože, ad jeden, podľa mňa takéto konkréta do ústavného zákona vôbec nepatria, ale preto, že veď ani 9 na 9 nie je dogma. Možno do prvého piliera bude treba viac, možno do prvého piliera časom o 10, 15 rokov budú stačiť nižšie odvody. Nevieme. Podstatné je, aby akékoľvek zmeny v právnej úprave neboli v neprospech zabezpečenia príjmu v starobe pre tých ľudí, ktorí sú v systéme zapojení.

Pre mňa toto sú argumenty a ja zopakujem na záver, že jediný, naozaj jediný právny spôsob, ako stabilizovať druhý systém a zabezpečiť pre všetkých sporiteľov, pre tých 1,5 mil. ľudí, že podmienky nebudú menené v neprospech zabezpečenia ich príjmu v starobe. Je naozaj 90 hlasov v parlamente, je to legitímny právny nástroj na zvýšenie miery ich ochrany. Preto ja som spolupodpísala tento zákon a, samozrejme, tento zákon podporím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Angyalová, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, teší ma, že máte záujem o to, že kedy budem v rozpuku svojich politických a iných síl, ale chcem vám povedať, že ste tretia v poradí, ktorá z klubu SDKÚ sa rozhodla okrem iného používať aj nejaké osobné narážky alebo invektívy. Myslím, že to neprispieva k dobrému pocitu občanov, že toto nie je politické divadlo, ale že naozaj chcete niečo riešiť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pani poslankyňa? Ako ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Rosová. Zároveň sa chcem ospravedlniť, pani poslankyňa, som vás uviedol ako poslankyňu, ktorá je na dnešné rokovanie ospravedlnená. Tak som to ale dostal, bohužiaľ, prepáčte. Nech sa páči, máte slovo.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, trochu nadviažem v mojom vystúpení na moju predrečníčku, aj keď na rozdiel od nej nie som ani právničkou, nie som dokonca ani členkou výboru pre sociálne veci, ani výboru pre financie či hospodársku politiku.

Napriek tomu považujem za svoju povinnosť vystúpiť na tejto pôde, využiť výsadu poslanca a osloviť vás v mene sporiteľov v druhom pilieri dôchodkového zabezpečenia.

Chcem vás poprosiť, vážené panie a páni z vládnej koalície, vy tu v snemovni, ale aj predstavitelia, neprítomní predstavitelia vlády, chcem osloviť tým aj pána premiéra. Prosím, nerobte z nás, z nás sporiteľov v druhom pilieri nesvojprávnych hlupákov. Nerobte z nás nesvojprávnych hlupákov, ktorí nevidia, že od samého začiatku, ako ste uchopili moc, zapreli ste sa do druhého piliera v snahe rozhegať ho, oslabiť a viac-menej zlikvidovať to, čo sa tu udialo na pôde dôchodkového zabezpečenia.

Vnímame tú nervozitu, ktorú vo vás vyvoláva vedomie, že peniaze, ktorými by mohol disponovať štát, peniaze, ktoré by mohli plynúť do štátnej pokladnice, plynú na osobné účty občanov. Ja si myslím, že táto nervozita je odôvodnená jednak tým, že by ste iste vedeli, ako tieto peniaze stroviť inak na plnenie vašich nekonečných sľubov, napríklad na zalepenie úst zdravotníkom.

Ale osobne si myslím, že to nie je jediný dôvod, prečo vás to znervózňuje. Myslím si, že tým druhým dôvodom, možno rovnako dôležitým, je, že to neradi vidíte zo samotnej podstaty. Lebo to, v čo vy veríte, je všemohúci - všemohúci štát, a nie slobodný občan.

Chcem vás poprosiť, nerobte z nás sporiteľov nesvojprávnych hlupákov, ktorí sa rozhodli len na základe farebných obrázkov v reklamách. Včera sa tu rozprávalo o tom, či veľké investície do reklamy áno, nie. A padli tu naozaj zaujímavé názory na to, že by mohli slúžiť inak sporiteľom.

Je možno iróniou osudu, že práve pán poslanec Petrák bol autorom takýchto námetov a práve pred niekoľkými dňami mi on pripomenul naše prvé stretnutie, ktoré sa odohralo na pôde istej reklamnej agentúry, keď som tam pracovala. On v role klienta. Vtedy rozumel tomu, že reklama je dôležitá aj pre politickú stranu, pretože ak chce robiť politiku, potrebuje hlasy. A rovnako DSS-ka, ak chce zúročovať úspory, tak potrebuje sporiteľov. To je naozaj veľmi jednoduché. A inak to nejde. Alebo išlo by to. Napríklad tak, že by sa rozdelilo, že sporitelia začínajúci na A, B, C by išli do sporiteľne a tí pokračujúci, teda ďalej nasledujúci v abecede by išli do druhej atď. No ale to už teda by asi nebolo o trhu.

Chcem vás poprosiť, aby ste zobrali na vedomie, že v tejto krajine žijú aj ľudia, pre ktorých je väčšou hodnotou byť zodpovedný sám za seba, spoliehať sa na seba a na svoje úspory než na starostlivosť toho vášho všemocného, na starostlivosť štátu.

A ešte naspäť, predsa len k tej reklame. Ja si myslím, že to, čo rozčuľuje pána predsedu vlády, tie obrázky šťastných dôchodcov na Waikiki beach alebo potápajúcich sa niekde v Červenom mori sú rovnakou chimérou ako sociálny štát vo vašom podaní.

Chcem vás ale ďalej poprosiť, aby ste z nás nerobili hlupákov, ktorí nedokážu rozlíšiť pravidlá platiace v pyramídových pofidérnych hrách v nebankových subjektoch od jasnej a férovej hry druhého piliera. Ak už máme hovoriť o nejakej analógii medzi pyramídovými hrami a dôchodkovým zabezpečením, je to práve prvý pilier, ktorý vlastne spĺňa tie princípy, na ktorých je pyramída postavená. To znamená, od jedných permanentne priebežne berie to, čo priebežne druhým vypláca, na základe čoho teda uspokojuje očakávania druhej skupiny. A práve v tom je jeho slabina. Práve v tom je slabina, ktorú tu pomenoval už včera pán poslanec Kužma, že tých jedných jednoducho nebude toľko, aby mohli tie potreby a očakávania tej skupiny druhých, ktorí poberajú dôchodky, napĺňať. A nie preto, že by sa rodilo málo detí. Samozrejme sme za to, aby sa podporovala aj populácia, ale Slovensko nevymiera. Tá demografická krivka nie je daná len pôrodnosťou. Tá je daná aj tým, že sa jednoducho dožívame vyššieho veku. Samozrejme, aj s tým sa dá niečo urobiť. Myslím si, že nie je to naším cieľom, pokiaľ teda pán minister zdravotníctva nemá takéto pokyny. Ale ja pevne verím, že nie.

Nerobte, prosím, nesvojprávnych hlupákov z nás štyridsiatnikov, ktorí ako by si podľa vás nevedeli zrátať, že ten dôchodok z dvoch pilierov môže byť dokonca aj o niečo menší ako len z toho prvého, a že keď nám túto pravdu vyjavíte, tak sa húfne poberieme z druhého piliera, samozrejme, ak to umožníte, a zutekáme.

Vezmite, prosím, na vedomie, že v tejto krajine žijú ľudia, pre ktorých o 20 alebo 200 korún vyšší dôchodok nevyváži pocit zodpovednosti z toho, že v najhoršom prípade zanechajú svojim potomkom toľko, koľko vedeli nasporiť, a to vrátane úspor v druhom pilieri. Žijú tu totiž ľudia, ktorí nevidia len svoj plný hrniec, ktorí nežijú len pre dnešný deň, ale ktorí myslia aj na zajtra, aj na ďalšie generácie.

No a napokon v súvislosti s predkladaným návrhom ústavného zákona chcem vás poprosiť. Nemyslite si, že sme takí hlupáci, ktorí uveria, že už neplatí "a", ktoré ste hovorili včera, čiže už neplatí, že chcete zmeniť pomery medzi príspevkami do prvého a druhého piliera. Ale dnes už platí úplne niečo iné. Dnes platí "z", že tieto pomery sú nedotknuteľné. Ako máme veriť, že zajtra nebudete hovoriť buď znovu "a", alebo nejaké "b", nejakú inú okľuku, ktorá bude viesť k likvidácii dôchodkovej reformy inou cestou?

Ak chcete, aby sme tomu uverili, že to, čo hovoríte dnes, myslíte vážne, máte na to jedinečnú príležitosť. Ak myslíte vážne, že nechcete siahať sporiteľom na ich úspory v druhom pilieri, máte príležitosť podporiť návrh ústavného zákona, o ktorom diskutujeme. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Ďalší písomne prihlásený bol pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Dzurinda, poslanec: Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že ste informovaní podobne ako verejnosť, že SDKÚ - DS vedie medzi ľuďmi kampaň orientovanú na podporu zachovania dôchodkovej reformy. Na podporu ústavného zákona, ktorý považujeme za účinný nástroj toho, aby sa druhý pilier nenalomil, a tak dôchodková reforma sa nezrútila.

Samozrejme, ide nám o to, aby sa podmienky tých ľudí, ktorí šetria, aj ich šetria na svoj dôchodok, aby sa nezhoršili alebo nezničili. Súčasťou tejto kampane sú aj rozhovory s ľuďmi a zároveň aj možnosti, ktoré im ponúkame na to, aby sme získali spätnú väzbu. Možnosti na to, aby sa vyjadrili. Vyjadrujú sa občania rôznymi spôsobmi. Som tomu rád a som tomu rád aj preto, lebo posielajú zaujímavé podnety, zaujímavé postrehy.

Dovoľte mi preto, aby som vo svojom vystúpení sa s vami o jeden takýto postreh podelil. Je to e-mail, ktorý som dostal z Prešova predvčerom a je podľa môjho názoru taký zaujímavý a taký výstižný, že si vám ho dovolím od začiatku do konca prečítať. Je to mail od konkrétneho občana z konkrétneho mesta s konkrétnou adresou a s konkrétnym podpisom. Takže citujem.

"Dámy a páni, dnešný deň je sviatkom všetkého pracujúceho ľudu Československa. Vláda Klementa Gottwalda predkladá ústavodarnému Národnému zhromaždeniu osnovu zákona o národnom poistení." Toto sú slová vtedajšieho ministra sociálnej starostlivosti Evžena Erbana dňa 14. apríla 1948.

Dnes si môžeme položiť otázku, o aký sviatok išlo. Zákon predovšetkým zrušil 21 sociálnych, nemocenských a penzijných ústavov a pokladní k 1. júlu 1948. Znárodnil všetky fondy a majetok zrušených poisťovní sústredil do Ústrednej národnej poisťovne. Zrušil systém dôchodkového poistenia, ktorý bol založený na kapitalizačnom princípe sporenia, upravený právnou úpravou z rokov 1924 a 1929. Založil systém priebežný, založený na socialistickom plánovaní rastu národného dôchodku a priaznivom demografickom vývoji vtedajšej spoločnosti. Národné poistenie zaviedlo nezásluhovosť, zničilo dôchodky našim dedom, ktorí mali na ich výplatu našetrené prostriedky počas viac ako 20 rokov sporenia. V konečnom dôsledku tento systém zapríčinil aj nízku úroveň dôchodkov súčasných dôchodcov z dôvodu slabej výkonnosti socialistickej ekonomiky priebežnosťou financovania dôchodkového systému a v neposlednom rade aj zhoršujúcim sa demografickým vývojom slovenskej spoločnosti.

Za zmienku stojí, že štát použil nasporené prostriedky penzijných fondov vo výške 38 mld. korún. Tieto finančné prostriedky boli použité na výstavbu stavieb socializmu. Pôvodné socialistické princípy narušil až systém, ktorý zaviedol prvý a druhý pilier dôchodkového zabezpečenia od 1. januára 2005 s kombináciou dobrovoľného dôchodkového pripoistenia v treťom pilieri. Systém našiel aj riešenie postupného doplnenia priebežného systému vyplácania dôchodkov vyčlenením finančných prostriedkov získaných v privatizácii, uložením týchto prostriedkov v Národnej banke Slovenska. Inými slovami, vrátením znárodnených 38 mld. korún v roku 1948 do systému dôchodkového poistenia.

Tomuto systému uverilo viac ako 1,5 mil. občanov Slovenska, ktorí dobrovoľne využili možnosť poistiť sa aj v druhom kapitalizačnom pilieri. Dnes je témou dňa zmena systému dôchodkového poistenia. Rozhodovanie o sporení na dôchodok je však rozhodnutie dlhodobé na 20 alebo 30 rokov, a nie rozhodovanie na jedno volebné obdobie. Je dôležité pre stredné a chudobné vrstvy občanov na zabezpečenie primeraného príjmu v starobe. Podnikatelia, ktorí stavajú domy za 100 mil. korún takéto poistenie určite nepotrebujú.

Akákoľvek zmena systému dôchodkového zabezpečenia pošliapava ústavné práva občanov vyjadrené základnými ľudskými právami. Právami vlastniť majetok s právom jeho dedenia. Narušuje právnu dôveru občana a degraduje štát na úroveň nebankového subjektu. Napokon je tu podpis tohto občana.

Keďže v sprievodnom liste zmienený občan napísal, že môžem pasáže tohto listu použiť aj v parlamente, ja som ich použil kompletne, lebo sa domnievam, že vo svojej podstate tento občan vystihol problém. Vystihol jeho podstatu.

Myslím, že je tu naozaj evidentná snaha aj vlády, aj strany SMER rozširovať svoj vplyv do všetkých možných, ba aj nemožných strán. Sledujeme to nielen pokiaľ ide o delegovanie svojich ľudí do orgánov obchodných spoločností, sledujeme to nielen v oblasti rušenia, povedzme, rozbehnutých alebo vyhodnotených tendrov, ale vidíme to napríklad aj v tlaku na súkromné zdravotnícke poistenie a poisťovne.

Vidíme to v snahe zošnurovať tieto poisťovne podľa možnosti tak, aby čo najviac občanov povinne platilo odvody do jednej jedinej, štátom a jednou politickou stranou ovládanou zdravotnou poisťovňou. Ale vidíme to aj v tlaku na nezávislé regulačné úrady. Videli sme to v tlaku na nezávislý Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vidíme takéto tlaky aj na ďalšie inštitúcie vrátane tlakov na druhý pilier dôchodkového zabezpečenia.

V niektorých prípadoch vláda volí zastrašovanie, pozri napríklad súkromné spoločnosti v oblasti energetiky alebo finančné ústavy, v iných prípadoch volí nátlak a niekedy siaha aj k legislatívnym úpravám.

Oblasť dôchodkového zabezpečenia je vystavená tlaku vlády a SMER-u práve a najviac zdá sa v legislatívnej oblasti. Vláde a SMER-u podobne ako ich predchodcom v roku 1948 evidentne chýbajú peniaze na to, aby si mohli permanentne udržiavať vysokú úroveň v prieskumoch verejnej mienky, aby si mohli kupovať voličov a takýmto kupovaním aby si túto podporu aj udržiavali. Ja sa ešte k tomu vrátim. Preto hľadajú peniaze a tak, ako to bolo v 1948, opäť aj teraz, najmä alebo povedzme, je to jemnejšie, aj v súkromnom sektore.

Vláda a SMER zabudli, že chcú šetriť na štátnej správe. Koľko tu bolo rečí, najmä v kampani pred parlamentnými voľbami. Aké ťažké miliardy ušetríme v štátnej správe. Stíchli ste, dámy a páni. Naopak, ohlasujete nové úrady, ktoré budú radiť, ako čerpať z fondov Európskej únie. Plánujete nové ministerstvá. Akosi ste rezignovali na úspory v tej nenávidenej štátnej správe a o to viac, samozrejme, sa snažíte vyvíjať tlak a poľovať v súkromnom sektore. Strašíte energetické podniky, vyvíjate nátlak na banky, aby stavali namiesto vlády futbalové štadióny a svoje lúče ste zamerali aj na peniaze ľudí, ktorí si poctivo šetria v rámci dôchodkového sporenia.

Ale zdá sa, že rozumieme tomu. Dá sa tomu porozumieť. Tak ako som povedal, rozumiem tomu, že vlani ste dali bohaté vianočné darčeky, a rozumiem aj tomu, že v tomto rozpočte na tieto darčeky jednoducho nemáte peniaze. Rozumiem aj tomu, že populisticky ste zvýšili odvody do zdravotného poistenia za poistencov štátu o 1 %, ale máte to pokryté iba do 30. apríla a tlaky v zdravotníctve narastajú. Že, už sme tam, kde sme nechceli byť.

Rovnako rozumiem tomu, že nemáte ani korunu v štátnom rozpočte na valorizáciu detských prídavkov, ale nemáte ani peniaze na sľúbené odškodnenie klientov nebankových subjektov, aj na sľubované zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov ani na ďalšie sľuby, ktoré ste dali pred voľbami, ale aj po zostavení vlády veľmi veľa.

Takže ľudovo, ale podľa mňa výstižne otázka znie: Kde brať a nekradnúť? A tak sa vláda a SMER začali pohrávať s myšlienkou, že predsa len je najľahšie, tak ako to bolo aj po roku 1948, ukradnúť. Svedčia o tom najmä výroky predsedu vlády.

Veľmi, veľmi sa snaží predseda vlády odviesť pozornosť a dištancovať sa od svojich výrokov, ale aj včera nás presvedčil, že niečo zlé sa deje okolo dôchodkovej reformy. My sme zlí, ktorí ohrozujú peniaze ľudí cez podporu akože rizikového kapitálu, čo je totálny nezmysel, lebo zákony viete čítať a vy si viete prečítať, že dnes to jednoducho nie je možné, ani to možné nebolo, ale pán premiér by sa najmä rád dištancoval od výrokov, ktoré narozprával pred asi 250 podnikateľmi v Klube 500 30. októbra. Ja vám ich prečítam znova.

"V budúcom roku otvoríme diskusiu o druhom pilieri. Začína prevládať názor," teda nielen jeho, "že pomer odvodov nie je dobrý a bude ho treba prerozdeliť, ak chceme druhý pilier zachovať."

Iný výrok. "Nevidíme inú cestu, ako znížiť odvody do dôchodkových spoločností."

Čiže, dámy a páni, nie klebety, tam bolo 250 podnikateľov. Boli tam moji poslanci, pán Mikloš, ak sa dobre pamätám, pán Štefanec. Odtlačili to slovenské denníky. A okrem týchto výrokov, samozrejme, poznáme uznesenie vlády, ktoré bolo prijímané vo vláde v súlade so štátnym rozpočtom na rok 2007. To je jasná úloha pre pani ministerku analyzovať, nevidím ju tu, analyzovať, no ale čo analyzovať. Však z tohto trčí ako slama z čižiem. Analyzovať, ako vykryť dieru v prvom pilieri a ja politicky dodávam, ako nahrabať peniaze na populistické politické sľuby tak, že oslabíme druhý pilier.

Ak sa dnes tvári, že vláda to vážne nezvažovala a nezvažuje, tak je farizej. Zvažovala a zvažuje. Pohráva sa celkom vážne s touto myšlienkou, a preto je nad slnko jasné, že naša snaha uchrániť druhý pilier, neznižovať odvody, nenechať okradnúť ľudí je absolútne legitímna a pravdivá a vysoko aktuálna. Preto sme nemohli ako opozícia zostať nečinní. Rozhodli sme sa, že nedovolíme ľudí okradnúť tak, ako ich okradli boľševici po roku 1948.

Vystúpenie premiéra (potlesk), vystúpenie premiéra včera na hodine otázok a odpovedí nás presvedčilo, že sme urobili dobre. Presvedčilo nás o tom, že nenávisť SMER-u ku všetkému súkromnému je enormná. Tá nenávisť voči ľuďom, ktorí si poctivo šetria, je taká veľká, že sa predseda vlády uchýlil naozaj ku nehoráznym lžiam. Napríklad, že DSS-ky môžu investovať do rizikového kapitálu. Len tak medzi nami, rád by som sa niekedy pána predsedu, keď nájde konečne odvahu napríklad ísť aj do médií, opýtal, či vie, čo to je rizikový kapitál. Či vie, ako sa s ním dá efektívne narábať. Ale to nechajme zatiaľ bokom. Podľa našej legislatívy to jednoducho nebolo a nie je možné.

Boli to včera neuveriteľné lži, že úspory ľudí nie sú dostatočne chránené. Pani ministerka vtedajšia Radičová nás informovala, že práve na želanie SMER-u urobila "pozmeňovák" v apríli a zabezpečili sme 100-percentnú ochranu úspor, peňazí ľudí, ktorí si šetria v druhom pilieri. Je to trošku nad moju normu, ako predseda vlády klamal a strašil ľudí štátu, v ktorom je premiérom. A líškavým hlasom volal po tom, aby druhý pilier nebol povinným, ale dobrovoľným. Pritom veľmi dobre vie, on to určite vie, že ak ho zdobrovoľníme, tak sa nalomí a padne. Tak urobme z povinného poistenia motorových vozidiel dobrovoľné. A uvidíme, kto nám bude platiť, ak sa stane nejaká nehoda.

Ústavný zákon o dôchodkovom zabezpečení je potrebný preto, aby sa peniaze našetrené ľuďmi nestali najskôr lákadlom a potom aj sústom pre nenásytné gágory politikov, ktorí žijú iba kvôli prieskumom verejnej mienky. (Potlesk.) Ja som už v politike niečo zažil, hoci nemám tak veľa rokov, ale nepamätám si takú cynickú demagógiu, akú som včera sledoval od tohto pultu. Krokodílie slzy, ako sú ohrozené vklady občanov hnusnými nenásytnými gágormi dôchodcovských správcovských spoločností. Nuž ale fantastický dôvod na to aj, aby aj SMER podporil ústavný zákon. (Potlesk.) Vy podozrievate nás, že kopeme za DSS-ky a ohrozujeme peniaze ľudí. My upodozrievame vás, že chcete ukradnúť peniaze ľudí, aby ste mohli plniť svoje populistické sľuby. No, ale jedno nás spája, záujem ľudí. Nemôže byť lepšie ochránený dnes záujem ľudí, ak prijmeme ústavný zákon. Nepoznám lepšiu a silnejšiu poistku.

A pani Tóthovej, ktorá tu, žiaľ, nie je a včera hovorila, že ona nebude hlasovať za tento zákon preto, lebo nedovolí zmraziť a zabetónovať daný stav, lebo by sa nedal vylepšiť, by som chcel veľmi odkázať a poprosiť tak aj s pokorou, prečítajte si, však je to len jedna strana. Ak si to prečítate, tak tam nájdete, že spôsob určenia príspevku na starobné dôchodkové sporenie ustanovený zákonom ku dňu účinnosti tohto zákona nemožno meniť v neprospech zabezpečenia príjmu sporiteľa v starobe a príjmu pozostalých pre prípad jeho úmrtia. Nemožno meniť v neprospech, ale v prospech je možné. Čo vám teda bráni, kolegyne a kolegovia, v mene ľudu tejto krajiny zahlasovať za ústavný zákon, ak ľuďom všetci chceme dobre? (Potlesk.)

Včera predseda vlády vrcholne cynicky hovoril, že SMER robí politiku pre ľudí, my pre DSS. Nehorázna lož, cynická, chytľavá, ale aj veľmi, veľmi primitívna. Ja takúto rukavicu neprijmem. Osobne sa domnievam, že aj vládna koalícia, ale prosím, zoberte na vedomie, aj opozícia robíme politiku pre ľudí. Nerobíme to pre skrine ani pre (hlas v sále)... alebo pre hmotné veci. Pokoj, pán Číž, pokoj, vy hovoríte omnoho viac a radi vás počúvame. (Smiech v sále.) Veľmi radi vás počúvame.

Takže ešte raz, takže ešte raz. Na rozdiel od cynických výlevov včera ja neupodozrievam SMER, že nechce robiť pre politiku, pre ľudí, ale prosím, rešpektujte, aj my robíme politiku pre ľudí, len sa sporíme, ako to lepšie urobiť. Tu ale domnievam sa, je nad slnko jasnejšie, že sa môžeme zjednotiť v tom, že chceme dobre ľuďom, ktorí poctivo pracujú, odvádzajú zo svojej práce dane, poistné a, samozrejme, máme všetci záujem na tom, aby tieto ich úspory v druhom pilieri boli nedotknuté, aby sa dobre zhodnocovali, a preto sa domnievam o tom, že ústavný zákon nie je o tom, o čom včera hovorila pani poslankyňa Tóthová, že zabetónováva, nie je ani nejakou hrozbou, ale naopak, je veľmi dobrým príkladom na to, aby sme sa zjednotili naozaj v tom najlepšom záujme občanov našej republiky.

Takže, dámy a páni, nie šibrinkovanie so slovami, nadávky na dôchodcovské správcovské spoločnosti, lži a strašenie rozhodnú o tom, kto chce ľuďom dobre a kto chce ľuďom zle. O tom rozhodnú naše konkrétne hlasovania, o tom bude svedčiť naše konkrétne hlasovanie o ústavnom zákone.

A na záver to najdôležitejšie, čo sa mi ešte žiada povedať. Patrím medzi ľudí, ktorí najradšej chodia von. Niežeby bolo tu v snemovni zle, niežeby sa tu tiež nedalo počuť niečo zaujímavé, ale predsa len osobne sa najradšej cítim medzi ľuďmi a verím, že keď sa podelím o jednu skúsenosť s vami, budete mi rozumieť a možno nebudem sám s takouto skúsenosťou.

Moja skúsenosť hovorí, že ľuďom sa dá hocičo vysvetliť, ale jedna vec sa mi roky darí vysvetľovať veľmi, veľmi ťažko, keď sa ma zrobený človek opýta: "Prečo po 40 rokoch poctivej práce mám taký žalostný dôchodok?" Vtedy sa cítim pomerne bezbranný a veľmi ťažko je mi vysvetľovať tomu dobrému človeku, že o tom, aký má dôchodok nerozhodovala ani Mečiarova vláda, ani moje vlády, ale vlády pred 20, 30 rokmi. Tomuto človeku to aj niečo možno povie, ale nič to nerieši. A toto je kľúč, o ktorom sa dnes bavíme. My dnes nesieme zodpovednosť za to, aké budú tie penzie o 15, 20, 25, 30 rokov. A som šokovaný, keď ministerka práce, sociálnych vecí povie, že ju to nezaujíma, čo bude o 20 rokov. Tak buď sme populisti, alebo sme normálni poctiví ľudia, ktorí chceme niesť zodpovednosť za krajinu.

Dámy a páni, o tomto bola dôchodková reforma. O odpovedi na dilemu, že je nás stále menej, žijeme stále dlhšie a kto bude robiť na naše dôchodky? Kto bude robiť na dôchodky našich detí? Čo budeme hovoriť potom budúcim generáciám, čo sme robili, keď ich dôchodky sú opäť mizerné? O tomto je substantívne naša diskusia (potlesk), nie o trápnych výlevoch, ktoré, žiaľ, sme si tu mohli vypočuť napríklad včera na hodine otázok a odpovedí.

A preto cítim aj vnútorne, že jednoducho v parlamente sú niekedy povinné tance, my radi hlasujeme za niektoré ústavné, teda vládne predlohy, podporujeme mnohé veci, ale niekedy v parlamente sa dejú vážne veci, podstatné veci, substantívne, ochrana dôchodkovej reformy medzi takéto patrí. A komu ide o krajinu, komu ide o občanov, za ústavný zákon zahlasuje. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Slafkovský, Senko, Nachtmannová, Jarjabek, Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán kolega, už ste sa neskoro prihlásili.

Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, predovšetkým chcem poďakovať môjmu kolegovi pánovi Dzurindovi za to, že prečítal ten e-mail, ktorý dostal, ktorý pripomenul situáciu, ktorá už má dnes pomaly 60 rokov, ale my nie sme ešte všetci takí starí, aby sme si o týchto veciach nepamätali z rozprávania našich rodičov a je dôležité túto pamäť so sebou niesť.

Ja mu ďakujem veľmi pekne za to, že to ešte raz pripomenul, pretože takéto pokusy o ukradnutie, ako je tu aj tendencia dnes znova zasiahnuť do prostriedkov, ktoré si ľudia nasporili, meniť im systémy, meniť im pravidlá, sme tu už mali niekoľkokrát. Ale na Slovensku nemôžeme ísť takouto cestou ďalej.

My sme si na Slovensku ukradli už raz, a to bolo, raz sme ukradli Čechom v roku 1938, potom sme arizovali, potom sme zoštátňovali a v rámci socialistického systému sme rozkradli všetko, čo sa dalo a dneska znova sa vytvorili nejaké hodnoty a chceme siahať na tieto istoty? Ďakujem veľmi pekne za to, že toto tu bolo dnes pripomenuté. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Sme v chrípkovom stave. Mrzí ma, že z úst bývalého premiéra počúvam takéto, alebo počul som takéto neargumentačné vystúpenie (smiech v sále) a najmä to, že listoval s rokom 1948. Našťastie ja som také básničky nečítal na rozdiel od neho, ja som totižto dostal výpis, pán bývalý premiér, z dôchodkového ústavu, tak to nazvem, a je tam 1,04 zúročenie. Keby som si bol dal finančné prostriedky na účet, tak by som bol mal možno 2, 2,5 alebo 2,8. Takže (smiech a hlasy v sále)...

P. Paška, predseda NR SR: Vážení kolegovia, chcem vás požiadať, aby skutočne sme sa pokúsili udržať normálnu korektnú atmosféru.

J. Senko, poslanec: Vy ste tu narábali so slovami investovania do nebankových subjektov. A myslím si, že táto koalícia nebola pri investovaní do nebankových subjektov. Takže, prosím vás, neporovnávajte neporovnateľné. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Stavať paralelu medzi rok 1948 a súčasnosť je demagógiou najhrubšieho zrna. Vážený pán kolega, nie je to prvýkrát, čo ste sa takto znížili, a keď vám chýbajú argumenty, pomáhate si urážkami a nálepkovaním.

A ešte jednu vec. Svoje vystúpenie ste zakončili tým, ako namiesto toho, aby ste sedeli v sále, chodíte radšej medzi ľudí. Ja som sa zúčastnila na diskusnom sedení face to face na Ekonomickej univerzite. Boli ste vtedy vo funkcii premiéra, a to isté ste tam hovorili, ako chodíte medzi ľudí, dennodenne sa s nimi stretávate. Mladý študent z pléna vám položil otázku, či viete, koľko stojí kilo chleba, kilo cukru, liter mlieka a detské topánočky. Pri chlebe ste sa pomýlili o polovicu, rovnako to bolo pri cukre, pri mlieku. Pri otázke na detské topánočky ste odpovedali o svojich topánočkách, teda použili ste cenu pánskych topánok. Tým som chcela naznačiť, ako skutočne ste sledovali bežný život bežného človeka. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči. Kolegovia, chcem vás požiadať...

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za pozornosť a ďakujem za pozornosť všetkým, čo počúvali pána premiéra (hlasy v sále) bývalého, náročky hovorím premiéra bývalého preto, lebo ja vás chápem, pán premiér bývalý, možno sa vám tie preferencie trošku po tomto prejave pohnú smerom hore. Lebo kvôli ničomu inému ste nevystúpili, kvôli ničomu inému ste včera nezdržovali večer len kvôli tomu, aby ste dnes upútali pozornosť doobeda, lebo ste presvedčený, že upútate viac ako včera večer. Boli to obyčajné politické tančeky, to ste tiež použili vo svojom príhovore, nič iné, nič viac, nič menej.

Povedali ste jednu zaujímavú vetu, že ľuďom sa dá všeličo vysvetliť. Pán premiér, veľká chyba. Keby sa im dalo všeličo vysvetliť, dnes tu nesedíte ako poslanec Národnej rady, ale boli by ste vo vláde po vašom "veľmi úspešnom" osemročnom pôsobení. No a bol by som veľmi rád, a to celkom nakoniec, pán premiér bývalý, keby som bol počul pred takými piatimi, šiestimi rokmi vašu televíznu debatu, na ktorú tak vyzývate pána premiéra, napríklad s pánom Frunim. S pánom Frunim. A bol by som veľmi rád a rád by som videl, ako by ste zdôvodňovali vtedajšie argumenty vtedajšej vašej filozofie, ako to všetko bude vyzerať dnes. A dnes by sme vám mohli patrične protirečiť, že ste nemali pravdu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP