Čtvrtek 1. února 2007

Tretí deň rokovania

7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

1. februára 2007 o 9.02 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia, otváram tretí rokovací deň 7. schôdze. Pátram očami v sále, či je tu pán poslanec Vestenický, ktorý by nás mal informovať - áno, je tu - o výsledku včerajšej tajnej voľby.

Ešte predtým, kým ho poprosím, aby nás informoval o výsledku voľby, vás chcem informovať, že o ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci: pán Ľuboš Michel a pán Jozef Halecký. (Hlasy v sále.) Dobre, aj pán Gabura. Nemám ho tu napísaného, ale jasné, aj včera sme ho mali, áno, dobre, ďakujem, pani predsedníčka klubu.

Pán poslanec Vestenický, buďte taký dobrý, informujte nás o výsledku

voľby predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

E. Vestenický, poslanec: Pán predseda, dámy a páni, včera prebehla voľba tajným hlasovaním predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Overovatelia ma poverili oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 142 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

- za pána Stanislava Gilana hlasovalo 0 poslancov, proti hlasovalo 102, zdržalo sa 40,

- za pána Františka Mikloška hlasovalo 62 poslancov, proti hlasovalo 57, zdržalo sa 23,

- za pána Ivana Petranského hlasovalo 80 poslancov, proti hlasovalo 44, hlasovania sa zdržalo 18,

- za pána Jozefa Siváka žiadny nehlasoval, proti hlasovalo 101, hlasovania sa zdržalo 41,

- za pána Pavla Vida nehlasoval žiaden poslanec, proti bolo 101 poslancov, hlasovania sa zdržalo 41,

- za pána Jána Vojteka nehlasoval nikto, proti hlasovalo 102 poslancov, hlasovania sa zdržalo 40.

Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený pán Ivan Petranský.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Takže konštatujeme, že sme zvolili pána Ivana Petranského za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

Ešte predtým, ako pristúpime k prvému čítaniu o návrhu zákona, vrátim sa k pánom poslancom, ktorí sú ospravedlnení. Samozrejme, zabudol som nielen na pána poslanca Gaburu, ale aj na pána poslanca Mečiara, ktorí sú, samozrejme, z rokovania schôdze ospravedlnení.

A teraz už pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

je to tlač 160. Návrh na prerokovanie vo výboroch je pod č. 155.

Poprosím pani poslankyňu Tóthovú. Samozrejme, ako predkladateľka môže aj ona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj v mene pani poslankyne Muškovej, ktorá je spoluautorkou tohto legislatívneho návrhu, uviedla niekoľkými slovami návrh, ktorý máme predkladať.

Ide, v prvom rade by som sa k legislatívnotechnickej otázke vyjadrila, ide o novelu novely. Na Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky predvčerom sme túto otázku prediskutovávali, pretože nie je obvyklé, aby sa robila novela novely. Prevažne sa vyžaduje, aby bola novela základného zákona. Lenže ide o legislatívnu úpravu účinnosti zákona, ktorý bol prijatý v minulom volebnom období a aj v minulom volebnom období príslušnou novelou, ktorú novelizujeme, bola posunutá účinnosť deregulácie nájomného v bytoch. Keďže ide o opätovné predĺženie účinnosti jedného ustanovenia zákona o cenách, v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky túto otázku sme dlho prerokúvali, ja som im vysvetlila úskalia a zložitosť, ktorá by z legislatívnej stránky musela byť uskutočnená, pokiaľ by sa novelizoval základný zákon, a po dlhšej diskusii všetci členovia legislatívnej rady dospeli k záveru a k jednoznačnému uzneseniu, že v tomto prípade je účelnejšie z legislatívnotechnickej stránky novelizovať novelu. To bude aj stanovisko, ktoré príde z Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky.

A teraz dovoľte, aby som sa vyjadrila k obsahu. V podstate ide o veľmi známy problém, ktorý už rezonuje v našej spoločnosti dlhšie a síce otázka regulácie nájomného a jeho ďalšie predĺženie. V podstate ide tu o konflikt dvoch spoločenských záujmov. Záujmov vlastníkov na realizácii svojho vlastníckeho práva, čo je v súlade s ústavou a v záujme značného počtu, odhadom z materiálov, ktoré som dostala, má ísť asi o 60 000 prípadov, čiže takéhoto počtu nájomníkov, ktorí bona fide užívajú byt po dlhšie obdobie a bola im vzatá možnosť, ktorá bola daná všetkým užívateľom bývalých štátnych bytov, ktoré prešli do obecného vlastníctva, a síce právo odkúpiť si byt. Inými slovami povedané, táto skupina užívateľov bytov bola už raz diskriminovaná tým, že sa jej nepriznali práva, ktoré sa priznali všetkým ostatným užívateľom, resp. nájomníkom bytov. Konflikt týchto dvoch spoločenských záujmov treba riešiť veľmi citlivo. Bývalá vládna koalícia, t. j. obdobie vlády Mikuláša Dzurindu, na základe analýzy zistila, že urobenie deregulácie v situácii, keď nie je vytvorený trh s bytmi, by bol silný sociálny zásah do značnej skupiny nájomníkov a z toho dôvodu bola odložená deregulácia nájomného.

Pán poslanec, neusmievajte sa, mám záznamy z výboru pre sociálne veci za minulé vládne obdobie, máme novelu, ktorá jasne preukazuje, že tento parlament sa zhodol na tom, aj záznamy sú, tesnozáznamy, že toto bol základný dôvod.

Vlastníci týchto bytov argumentujú tým, že majú obmedzenú realizáciu vlastníctva. Dovoľte, aby som sa obrátila na znenie ústavy a uviedla, že čl. 20 ústavy ods. 3 jasne hovorí, že vlastníctvo zaväzuje. Čiže nie je to neobmedzené vlastníctvo. A ďalej sa uvádza: "Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom." Opakujem, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Pýtam sa, je nájomný pomer, ktorý je lege artis, chránený zákonom. Je. Je tu všeobecný, tiež tu je aj všeobecný záujem? Hovorím, že áno. Zrejme budú aj opačné názory. Pre tých by som chcela citovať z nálezu Ústavného súdu, kde je práve k tejto otázke stanovisko. Totiž vlastníci hlavne reštituovaných domov sa ohradzujú tým, že v prípade predĺženia regulácie nájomného obrátia sa na Ústavný súd.

Nuž, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prečítam vám v tejto otázke, aké stanovisko vydal vo svojom náleze č. PLUS 26/00 zo 4. 4. 2002 pri riešení návrhu prokurátora na zrušenie povinnosti predať nájomníkom byty. Totiž, generálny prokurátor sa obrátil na Ústavný súd a namietal, že ide o obmedzenie vlastníctva, ak sa vlastníkom neumožní predať byt tomu záujemcovi, ktorému chcú, ale zákon im ukladá povinnosť predať tento byt nájomcovi, ktorý býva za cenu, ktorú stanovila príslušná vyhláška.

A Ústavný súd uviedol, citujem: "Navrhovateľ, t. j. generálny prokurátor, áno, neberie do úvahy špecifickú povahu bývania. Pardon, ešte raz. "Navrhovateľ neberie do úvahy špecifickú povahu bývania, ktoré ako jedna zo základných potrieb má svoju nezastupiteľnú hodnotu. Riešenie bytových potrieb občanov je síce záujmom súkromným, ale aj verejným, a v tomto štádiu prechod na trhové prostredie i bez rizika sociálnych otrasov nemožno ponechať živelnému pôsobeniu trhu. Preto musí byť trh s bytmi aspoň do vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný." Opakujem: "Preto musí byť trh s bytmi aspoň do vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný."

Je vytvorené trhové prostredie? Nie je, vážení. Čiže, názor Ústavného súdu je tu jednoznačne uvedený, že nemôže. Preto musí byť, to je názor Ústavného súdu, trh s bytmi aspoň do vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný.

Tohto sa držíme s pani predkladateľkou poslankyňou Muškovou aj v predkladacej správe. Jednoznačne argumentujeme, že existuje tu verejný záujem na ochrane, resp. regulovanie nájomného. Zastávame stanovisko, že vyhláška, ktorá určuje strop nájomného, je predpis, ktorý možno novelizovať so zdvihnutím, určitým zdvihnutím stropu nájomného, aby aj vlastníci bytov dostali väčší finančný balík na údržbu nehnuteľnosti, ale v súčasnosti v žiadnom prípade nemožno uskutočniť od 1. júla 2007 dereguláciu.

S pani poslankyňou Muškovou navrhujeme odsunutie účinnosti na 3 roky. Niektorí poslanci vyjadrili stanovisko, že by súhlasili s týmto legislatívnym návrhom, ak by táto lehota bola o niečo skrátená.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď bude legislatívny návrh v druhom čítaní, je tu možnosť dať pozmeňujúci návrh na takú lehotu odsunu účinnosti tohto legislatívneho návrhu, na ktorej by sa tento parlament mohol vzájomne zhodnúť.

Máme množstvo listov, ktoré podporujú tento legislatívny návrh. Máme veľa prípadov, kde nájomníci poukazujú na to, že bývalé nájomné zmluvy niektorí vlastníci, ktorí sú už tretí, štvrtí v poradí, nechcú uznávať a trvajú na nových nájomných zmluvách a ďalšie problémy, ktoré sú v praxi.

Ďalej si myslím, že tento parlament môže vyzvať vládu, aby urýchlene prijala kroky na riešenie a vytvorenie takého prostredia, ktoré uľahčí a zmierni dosahy pre tých nájomníkov, ktorí, opakujem, už raz boli diskriminovaní tým, že si nemohli odkúpiť byty a ktorí väčšinou sú sociálne v takej situácii, že by deregulované nájomné neuniesli.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja verím že tento legislatívny návrh nájde u vás odozvu. Verím, že určitý sociálny aspekt hlavne u poslancov vládnej koalície, pretože aj ústava hovorí, že aj trhové hospodárstvo má byť sociálne orientované, to znamená, aj trh s bytmi má mať svoj sociálny aspekt, že nájde plnú podporu.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Spravodajcom gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu je pán poslanec Mikuš. Dávam vám slovo, pán poslanec.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslankýň Národnej rady pani Ľudmily Muškovej a pani profesorky Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 160, aby som vystúpil ako spravodajca národného výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začiatkom schôdze, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Závažnú problematiku, zvanú deregulácia nájomného reštituovaných bytov. Ako už bolo povedané v slove predkladateľky, ide tu naozaj o konflikt dvoch spoločenských záujmov, ktoré treba citlivo riešiť. Na jednej strane sú to vlastnícke práva a ide o majetok, a na druhej strane ide možno o ľudské osudy. Chcem teda, aby sme okrem ľudských dôvodov si ešte uvedomili aj to, čo tu bolo zdôraznené, a to je stanovisko Ústavného súdu, ktoré zdôvodňuje hodnotu bývania ako fenoménu nevyhnutne potrebného pre ďalší rozvoj spoločnosti, pre ďalší rozvoj základnej bunky spoločnosti, a to je rodina. A aby sme si uvedomili aj to, že vlastne neexistuje zatiaľ trh s bytmi. Ja, ako poslanec vnímam teraz to, čo je tu predkladané ako potrebu, aby si silní a úspešní uvedomili aj potreby iných, ktorí nie sú takí úspešní a ani nie materiálne takí silní.

Vnímam vystúpenie pani poslankyne Tóthovej ako morálny apel na všetkých tých, ktorí sedia v tejto snemovni. Preto podporujem to, čo predkladá.

Na druhej strane si uvedomujem, že naozaj treba veľmi citlivo pristupovať k vlastníckym právam a hľadať mechanizmy, ktoré tieto vlastnícke práva zásadným spôsobom neobmedzia.

Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, nik nespochybňuje, že problém regulácie či deregulácie nájomného v ostávajúcich obecných podnikových, a ešte tam bolo v reštituovaných bytoch, je vážny problém. Skúsenosti bývalej vlády môžem zhrnúť do vety: pokus riešiť tento problém posunom nevyšiel. Nestačí. Dávali sme šancu tiež posunom, vytvorením prechodného obdobia, aby sa našlo zodpovedné riešenie tejto témy. Ukázalo sa, že vytvorenie ďalšieho časového priestoru samé osebe neviedlo k posunu riešenia, neviedlo k vyriešeniu daného problému.

Hovoríme pritom o dvoch cieľových skupinách. Na jednej strane, bez diskusie, práva nájomcov bytov a nájomníkov. Vlastníci na jednej strane, na druhej strane tí, ktorí mali podpísané isté typy zmlúv s rôznymi subjektmi, ktoré sa menili, ocitli sa tiež v právnej neistote a podobne. Áno, máme tu 2 cieľové skupiny, ktoré nie vlastnou vinou sa ocitli navzájom vo veľmi problémovej situácii.

Faktom zostáva, že ani jedna z týchto cieľových skupín nie je v polohe ublíženého a toho, ktorý získava, a naopak. Pretože i medzi tými, ktorým sa po dlhých, dlhých rokoch vrátilo ich oprávnené vlastníctvo, zďaleka nie sú len a len takí, ktorí majú dostatočný kapitál alebo môžeme ich zaradiť medzi majetných, ktorí sú schopní bez problémov spravovať toto svoje nové vlastníctvo. Často sú to ľudia, ktorí sú na tom v úvodzovkách "majetkovo a finančne úplne rovnako" ako časť na opačnej strane, teda nájomcov bytov.

Práve preto je ten problém taký citlivý, pretože máme hľadať spravodlivé riešenie pre 2 typy práv. Na jednej strane právo vlastníkov, na druhej strane právo tých, ktorí tieto byty obývajú.

Vychádzajúc z potreby ochrany súkromného vlastníctva, jednoznačne podporujeme dereguláciu nájomného v reštituovaných a obecných bytoch. V opačnom prípade považujeme za povinnosť štátu odškodniť vlastníkov bytových domov, ktorým je vplyvom regulácie zo strany štátu znemožnené vyberať za užívanie ich majetku trhové nájomné. Toto ústavné právo bolo v prípadoch z Českej republiky a Poľska potvrdené aj Európskym súdom pre ľudské práva.

V Čechách, keď už hovorím tento príklad, dochádzalo k postupnej deregulácii cien nájomného na základe vzorca, ktorý zohľadňoval cenový vývoj, infláciu za predchádzajúci rok a veľkosť mesta, resp. obce. Takýmto spôsobom došlo k postupnej úprave cien nájmu smerom k trhovému nájomnému, problém regulácie sa tým však dosiaľ nepodarilo vyriešiť. Iné príklady, ktoré sa zaoberali týmto problémom. Na Novom Zélande, v jednej z najliberálnejších ekonomík sveta, zaviedli systém poukážok na bývanie, na základe ktorých štát nízko príjmovým rodinám hradí určitú časť rozdielu medzi ich príjmom a trhovým nájomným. Obdobný spôsob aplikujú vo Veľkej Británii a v USA. Cieľom je, aby sa rodiny s nízkymi príjmami mohli uplatniť na bytovom trhu, a preto sa poukážky používajú na všetky formy zabezpečenia bývania, nájomné, úhrada hypoték atď., no nemôžu slúžiť na iný účel.

U nás nie je použitie príspevku na bývanie takto špecifikované. Čo navrhujeme, aby sme sa zamysleli a skúsili naozaj ten problém len neodsunúť, ale naozaj vyriešiť. Keďže problém bývania je lokálnym problémom, hovorím o decentralizácii, pričom mestá a obce majú v rukách všetky potrebné nástroje na jeho riešenie, vlastnícke práva k pozemkom, územné plánovanie, prístup k dotáciám a lacným úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania, pri rešpektovaní princípov decentralizácie je zrejmé, že aj regulácia ceny nájmu by mala byť v rukách samosprávy. Tá by mala venovať osobitnú pozornosť riešeniu tejto situácie, a to diferencovane podľa miestnych potrieb a podmienok. Úlohou štátu je vytvoriť pre riešenie na lokálnej úrovni len rámcové podmienky typu ako dotácie na výstavbu sociálnych bytov, úhrada úrokov na hypotéky, bonifikácia stavebného sporenia, či iné formy možného odškodnenia. Treba pripomenúť, že mestá počas ostatných rokov nevenovali dostatočnú pozornosť riešeniu problému bývania, a pokiaľ nebude vytvorený mechanizmus zo strany zákonodarcu, predpokladáme, že ani nebudú hľadať systémové riešenia.

Váš návrh, pani poslankyňa, spolu s pani poslankyňou Muškovou im na to totiž týmto vytvára všetky predpoklady. Osobitne by sa mala venovať pozornosť riešeniu tejto situácii na úrovni miest, ktorých sa to najviac týka. Je to Bratislava, Košice, Banská Bystrica. Tieto mestá by mali mať jasnú bytovú politiku a podľa možnosti by sa mali snažiť ponechať dotknuté nájomné byty v bytovom fonde mesta. Vymedzenie účelu cez územný plán a nedovoliť vlastníkom ich transformáciu na nebytové, prípadne kancelárske priestory. Mestá však vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach nemôžu nariaďovať obmedzenie výkonu vlastníckych práv, pokiaľ na to nie sú splnomocnené zákonom.

Preto navrhujeme, aby sme predloženú novelu posunuli do druhého čítania a aby sme zvážili a doplnili predkladaný návrh o mechanizmy, ktoré zabezpečia naozaj uskutočnenie realizácie daného problému. Preto navrhujeme, aby do druhého čítania v rámci pozmeňujúceho návrhu bola navrhnutá regulácia cien nájmu a isté predĺženie, napríklad maximálne na 3 roky, pričom jej detaily, tejto regulácie, si upravia mestá a obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami.

Do zákona o cenách sa dá v záujme ochrany vlastníkov, lebo toto by ochraňovalo nájomcov, v záujme ochrany vlastníkov zakomponovať aj určité minimálne zvýšenie cien nájmu, napríklad podľa českého modelu alebo istá forma odškodnenia.

Ďakujem vám za pozornosť a som presvedčená, že v ďalších diskusiách medzi prvým a druhým čítaním sa nám podarí nájsť riešenie, ktoré problém nebude len posúvať s otvoreným koncom, ale ho dokáže posunúť k vyriešenému koncu.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne, pán poslanec Gyurovszky. Predpokladám, že faktická poznámka. Nie. Procedurálny návrh? Procedurálny návrh? Poprosím vás potom. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Miššík a pán poslanec Rafaj. Končím možnosť faktických poznámok.

Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som chcela len doplniť a podporiť pani poslankyňu Radičovú, pani poslankyňa spomínala aj rozhodnutia štrasburského súdu. Ja by som si dovolila odcitovať z rozsudkov Hutten-Czapska proti Poľsku, kde pani Hutten--Czapska vyhrala tento spor. Pre ozrejmenie, tá poľská regulácia nájomného neumožňovala ani pokrytie nákladov na údržbu týchto nehnuteľností. V tejto súvislosti štrasburský súd na jednej strane priznáva štátom právo tam, kde je nedostatok bytov, regulovať určitou mierou nájomné, ale v rámci poľského systému, ktorý na jednej strane reguloval tak nájomné, že neumožnil ani pokryť náklady na údržbu a na druhej strane neobsahoval žiadne možnosti kompenzácie tejto straty vlastníkom, konštatoval, a tu si dovolím odcitovať: "Právna úprava má na jednej strane zaistiť ochranu vlastníckeho práva vlastníkov, na druhej strane zachovať sociálne práva nájomcov, často zraniteľných osôb. Ale legitímne záujmy spoločnosti vyžadujú v takýchto situáciách spravodlivé rozloženie sociálneho aj finančného bremena spojeného s transformáciou a reformou bytového hospodárstva v zemi." Toto bremeno nemôže byť, ako to bolo v prejednávanej veci uvalené len na konkrétnu sociálnu skupinu, akokoľvek sú dôležité záujmy druhej skupiny alebo spoločnosti ako celku. Preto podporujem návrh pani poslankyne Radičovej.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja tiež chcem podporiť tie názory pani poslankyne Radičovej, ale snáď ešte na zdôraznenie by som chcel povedať jednu vec. V tomto návrhu zákona sa navrhuje znova odklad o 3 roky výkonu tých vlastníckych práv, ktoré aj v zmysle ústavy patria vlastníkom. Myslím si, že už raz to bolo predložené a znova sa dostávame k trojročnému obdobiu, ktoré, keď skončí, čo nastane. Zopakuje sa tento stav ďalej a ja toto nazývam ako právnu neistotu. Skôr si myslím, že toto je až taký problém, ktorý zasahuje do ústavných práv ľudí, to znamená, či by sme nemali ambíciu to upraviť možno aj ústavným zákonom.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že návrh pani poslankýň na preklenovacie obdobie 3 roky bude podľa mojich informácií a aj snáh poslaneckého klubu SNS skrátený približne na 1 rok, pretože ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pripravuje nový zákon o nájomných vzťahoch v nájomnom bytovom fonde, ktorý v nadväznosti na ďalšie zákony, ako tu bolo povedané, napríklad zákona o cenách, by mal vyriešiť tento problém, a preto, že by nám vznikla od doby účinnosti 1. júla do predpokladanej doby platnosti od 1. 1. 2008 polročná legislatívna diera, tak podporím váš návrh, pani poslankyňa.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? Pani poslankyňa Radičová. Pani navrhovateľka, chvíľočku vás poprosím. Chcete? Nie. Dobre.

Takže teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, pretože pani poslankyňa Radičová bola prihlásená písomne. Ústne pán poslanec Lipšic a pán poslanec Gyurovszky. Končím možnosť ... Ešte? Nech sa páči. Pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Kužma. Končím teraz možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, ako už spomenuli moji predrečníci, ide o mimoriadne vážnu tému, ktorá má viacero aspektov, jednak aspekt právny, a v tomto prípade aj ústavnoprávny, a jednak aspekt vecný. Budem sa im venovať v tomto poradí, a potom by som navrhol aj určité riešenie, lebo dá sa ľahko kritizovať, ťažké je niečo vytvárať, a preto si myslím, že je našou povinnosťou nájsť aj schodné riešenie.

Ten ústavnoprávny aspekt tu už bol pomenovaný. Pani kolegyňa Tóthová síce citovala nález Ústavného súdu, ale v inej veci. Ústavný súd sa zatiaľ reguláciou nájomného nezaoberal, slovenský Ústavný súd. Zaoberal sa ňou český Ústavný súd, dokonca trikrát. Posledné rozhodnutie českého Ústavného súdu pri rovnakej ústavnej úprave a podobnej zákonnej úprave bolo vyhlásené pod spisovou značkou PL ÚS 2/03 a ja by som si z neho dovolil zacitovať. Aby som nebol postihnutý za jazykový zákon, tak sa budem snažiť to nejako rýchlo prekladať z češtiny. Je to zaujímavý nález, znovu zdôrazňujem, že ide o v protiklade položené dve práva, medzi ktorými je potrebné nájsť rovnováhu: "Ústavný súd dospel k záveru, že ochrana nájomcov je súčasťou nášho právneho poriadku na základe medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách. Právo nájomcov na určitú ochranu, ako vyplýva z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Melacher a ostatní proti Rakúsku, korešponduje aj povinnosť prenajímateľov, teda vlastníkov strpieť zavedenie regulácie, ale len za podmienky, keď je daný rozumný, opodstatnený vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovanými cieľmi."

Tento princíp pri českej ústavnej úprave a zákonnej úprave bol porušený, pretože pri riešení disproporcie medzi ochranou nájomníkov a ochranou vlastníctva bola vyhláška, česká vyhláška, postavená príliš jednostranne, keď nebrala do úvahy "proces deštrukcie vlastníckeho práva po februári 1948 v oblasti hospodárenia s bytmi. Daný stav vyžadoval odstránenie diskriminácie vlastníkov bytových domov tak, aby bolo naplnené ich právo na pokojné užívanie majetku v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru, ako i právo zakotvené v čl. 11 ods. 1 listiny, čo sa však nestalo a dotknutej kategórii vlastníkov sú nielen upierané niektoré z podstatných oprávnení tvoriacich obsah ich vlastníckeho práva, ale navyše sú vmanévrovaní do situácie, kde v celom rade prípadov sú nútení dotovať to, čo sa Ústavnému súdu javilo ako vec celospoločenskej povahy a zodpovednosti, teda ako bremeno, ktorého odstránenie nie je v silách len určitej sociálnej skupiny a ktorého závažnosť a povaha vyžaduje skutočne zodpovedný a vyvážený prístup i zo strany štátu a celej spoločnosti".

Ešte jeden citát z tohto rozhodnutia: "Podľa Ústavného súdu je síce možné v transformačnom období vytvoriť pre doterajšie užívacie vzťahy (lebo predtým nešlo o nájomné vzťahy, ale užívacie vzťahy, pred rokom 1989), stav 10-ročnej právnej istoty, ale tieto dôvody v súčasnej dobe strácajú na sile, najmä pokiaľ nejde o samotnú existenciu nájomného vzťahu, ale o reguláciu nájomného. Vlastníctvo nájomných bytov je tiež vlastníctvom, a preto nemôže byť trvalo vyňaté z pravidelného právneho režimu a podriadené režimu zvláštnemu, pokiaľ pre to nie sú závažné dôvody. Skoršie okolnosti boli zreteľa hodné, ale súčasné obmedzenie prenajímateľov nie je možné ďalej udržiavať, a to ani v prípade, ak by bola zvolená zodpovedajúca forma regulácie cestou zákona", lebo tu išlo o podzákonný právny predpis.

To je judikát Ústavného súdu v zásade v rovnakej právnej situácii, pretože listinu máme rovnakú a ochrana vlastníckeho práva je formulovaná identicky. Čiže ústavnoprávne je potrebné to riešiť v rovnováhe, to znamená, môžeme chrániť nájomcov aj reguláciou nájomného, ale nemôže to byť jednostranné v tom, že práva vlastníkov - a vlastníctvo je jedno zo základných práv, ústavných práv - nie sú chránené, takpovediac, vôbec. Proste je potrebné smerovať k nejakému rovnovážnemu a teda spravodlivému stavu.

Myslím, že tento návrh zákona je príliš široký na to, aby dal tieto dve práva do spravodlivej rovnováhy. Je to viditeľné aj z toho, že vo vecnej rovine sa, samozrejme, regulácia týka množstva ľudí, ktorí sú v sociálnej núdzi. Ale nielen. Máme reštituované domy vo veľkých mestách, ktoré vlastnia staršie osoby, ale v ktorých sú nájomcovia mladí ľudia, na ktorých prešiel nájom bytu, dobre zarábajúci mladí ľudia vo veľkých bytoch, a majú regulované nájomné. To asi nie je spravodlivé. To asi nie je rovnovážne. Preto si myslím, že solidárne riešenie by bolo, keby sa to bremeno neprenášalo čisto na vlastníkov, ale riešil ho štát tým, že adresne bude pomáhať práve tým nájomcom, ktorí sú v núdzi. Je ľahké povedať, že my to prenesieme na vlastníkov a oni zaplatia účet. Ale je to riešenie aj spravodlivé? Najmä v situácii, keď v regulovaných bytoch nie sú len ľudia v sociálnej núdzi. Opakujem ešte raz, určite mnohí poznáte prípady, kde ten prechod nájmu spôsobil, že tam žijú mladí ľudia, ktorí dobre zarábajú a majú regulované nájomné. To nie je úplne v poriadku.

Osobitný problém, ktorý by som ja navrhol potom v druhom čítaní riešiť, sú takzvané podnikové byty. A to je vážny problém. A poznáte to viacerí. To sú "tatrovácke" byty v Bánovciach, to je TAZ v Trnave, to je Saratovská ul. v Bratislave. No tak "atómka", dobre. O aké byty išlo? Išlo o byty, ktoré boli privatizované počas pomerne divokej privatizácie v rámci privatizácie štátnych podnikov a noví nadobúdatelia nemali povinnosť tieto byty odpredať nájomcom. A tam, si myslím, že by bolo nespravodlivé, keby sme dnes deregulovali nájomné.

A preto mám návrh potom v druhom čítaní, podľa ktorého by sa regulácia práve mala dotýkať týchto bývalých podnikových bytov. Ten návrh by riešil situáciu stoviek rodín, ktorým bolo znemožnené odkúpiť si byty obhospodarované bývalými štátnymi podnikmi. Prijatím zákona o vlastníctve bytov bolo zakotvené právo nájomcu požiadať o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva za regulovanú cenu, určenú v § 18 zákona o vlastníctve bytov v prípadoch, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu. Ale tieto byty tým, že boli privatizované, nepodliehali režimu tohto zákona. Považujem za správne, aby nájomcovia bytov bývalých štátnych podnikov, z ktorých mnohí museli za pridelenie bytu odpracovať v štátnom podniku predpísaný počet rokov, neboli znevýhodňovaní chybami, ktoré sa vyskytli pri privatizácii štátnych podnikov. A to ide o stovky prípadov a v mnohých prípadoch tam pokračujú súdne konania, to je tiež prípad Bánoviec a to je asi aj prípad Trnavy.

Takže myslím, že ide o vážnu tému a je fajn, že bola na rokovaní parlamentu nastolená. Ale myslím si, že návrh, ktorý bol predložený, nie je úplne komplexný a zasahuje aj skupinu nájomníkov, ktorí takúto pomoc, ale nie od štátu, od vlastníkov bytových domov nepotrebujú. Preto by som privítal, keby sa aj pani kolegyňa Tóthová vyjadrila potom po skončení rozpravy, do akej miery sú navrhovatelia prístupní v druhom čítaní diskusii o rozsahu, nielen o časovej lehote, to sa mi zdá byť možno nie je ten najpodstatnejší problém, ale aj o rozsahu návrhu novely, ale aj prístupní diskusii o tom, aby vláda bola zaviazaná v nejakom čase prísť so systémovým riešením, lebo dohodneme sa zrejme všetci, že toto nie je systémové riešenie.

A parlament by mal v tomto tlačiť vládu k tomu, aby so systémovým riešením prišla, pretože by nebolo dobré, keby sme sa znovu zišli o tri roky a mali rovnaký návrh, ktorý to posunie o ďalšie tri roky. To, si myslím, že už by bol problém. Navyše, tým, že tento návrh zákona pravdepodobne bude predmetom skúmania Ústavného súdu, pretože bude napadnutý, predpokladám, vlastníkmi bytových domov, tak by sme sa mali vyvarovať pred tým, alebo mali by sme sa snažiť dať do zákona ustanovenia, alebo ho formulovať tak, aby jeho ústavnosť alebo riziko jeho napadnutia, úspešného napadnutia na Ústavnom súde bolo minimalizované.

Takže, toľko z mojej strany a ja verím, že táto téma, ktorá je mimoriadne dôležitá, bude diskutovaná najmä z pohľadu odborného v pléne a ja sa veľmi na takúto diskusiu teším. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kahanec. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Z uvedeného, čo predniesol pán poslanec Lipšic, tak isto vyplynulo, ako aj z predchádzajúcich príspevkov, že je to otázka mimoriadne citlivá, nie je jednoduchá a nedá sa riešiť nejakým zjednodušeným, nekomplexným a nesystémovým riešením. Vyplýva z toho, že je potrebné fakt riešiť niektoré veci principiálne. A principiálne riešenie spočíva v tom, ktoré tu už takisto zaznelo aj v iných návrhoch, aby sme pomohli tým, ktorí sú naozaj v núdzi. A že sú tam dve skupiny ľudí, ktorým môže byť ubližované a obidve skupiny by mali dosiahnuť svoju spravodlivosť. Jednak sú to nájomníci v ťažkej sociálnej situácii, ktorí sú v núdzi, a jednak sú to aj vlastníci, ktorým sa upiera právo na vlastníctvo, a sú aj takí, ktorí - tiež to tu bolo spomenuté - nemajú dostatok finančných prostriedkov a sú v podobnej situácii.

Navyše, by sa mali riešiť aj tie byty, ktoré spomínal pán poslanec. Boli to byty podnikové, pre ktoré by mali platiť rovnaké pravidlá napriek tomu, že sa udiali veci, ktoré tu už boli spomenuté. Preto sa pripájam k návrhom, ktoré tu už zazneli aj od pána poslanca Lipšica, aj predtým od pani poslankyne Radičovej, aby sa táto otázka doplnila a doriešila v predloženom návrhu zákona tak, aby to bolo systémové a komplexné riešenie, ktoré by riešilo predovšetkým adresnosť pomoci ľuďom v núdzi, a nie iba paušálne odsunutie deregulovaného nájomného.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Gyurovszky a pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

L. Gyurovszky, poslanec: Vážený predsedajúci, dámy a páni, všetci sa zhodneme, že ide o problém, ktorý je potrebné nejakým spôsobom riešiť a trošku sa vrátim do obdobia, keď vznikla tá novela, ktorú teraz budeme novelizovať. To znamená, že asi pred takými dvomi rokmi, keď sa vláda rozhodla, že zruší dereguláciu v týchto bytoch, konkrétne ide asi o 3 tisíc alebo 6 tisíc bytov v dvoch kategóriách, jednak reštituované byty a podnikové byty, v ostatných bytoch, ktoré boli odpredané, samozrejme, alebo vystavané nanovo, takáto regulácia už neexistuje, to znamená, že situácia nie je až taká hrozivá ako v Českej republike, kde tých bytov je asi 750 tisíc.

U nás ten problém je, samozrejme, menší. Vtedy potom vo výbore pre sociálne veci a bývanie vzniklo riešenie, resp. bolo navrhnuté riešenie, že urobme prechodné obdobie dvoch rokov, počas ktorého obce alebo mestá, kde sa takéto byty nachádzajú, dostanú možnosť vypracovať projekty a podať na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja návrh na výstavbu nájomného bývania, či už sociálneho pre sociálne odkázaných v týchto bytoch, alebo bežného štandardného nájomného bývania.

Niektoré obce a mestá takúto možnosť aj využili, my sme ich uprednostnili v tom čase, avšak niektoré, a musím povedať, že väčšina týchto bytov nebola postavená pre nezáujem obcí. To znamená, že je evidentné a je to dnes možné konštatovať, že tento spôsob riešenia nepriniesol ten efekt, ktorý sa od neho očakával pred dvomi rokmi. To znamená, že ak by došlo len k predĺženiu tohto obdobia, tak je s veľkou pravdepodobnosťou možné povedať, že by sa tento problém nevyriešil ani do troch rokov. Lebo jednoducho niektoré obce tú možnosť, ktorá im bola daná, nevyužili a zrejme ju nevyužijú.

Základná myšlienka bola v tom, že ak sa končí deregulácia, aby tí ľudia mali kde bývať, toto bol zmysel toho dvojročného odkladu, ktorý bol vtedy prijatý. To znamená, že je evidentné, že len touto novelou, ako je navrhnutá, by sa tento problém nevyriešil. A predtým, než budem hovoriť o tom, čo by sme mohli navrhnúť v druhom čítaní, samozrejme, závisí náš postoj od toho, či teda predkladatelia sú prístupní diskusiám o podstatnom rozšírení alebo proste o zmene tejto novely, alebo ak nie, tak, samozrejme, situácia je iná, ale pochopil som to tak, že asi áno.

Ako som povedal, bolo to povedané viacerými, ide o dva druhy bytov, o reštituované byty a o byty v bývalom podnikovom vlastníctve, ktoré boli sprivatizované. Určite, bývanie je vecou, pri ktorej sa štát môže rozhodnúť, že je v jeho verejnom záujme, aby v niektorých častiach toto bolo regulované.

Na druhej strane ústava tiež hovorí o tom, že vlastnícke práva môžu byť obmedzované iba na základe zákona a za primeranú náhradu. To znamená, ak chceme tento stav dlhodobo udržiavať - čím nie som si úplne istý, či chceme tento stav dlhodobo udržiavať - v tom prípade by mal štát, bolo by korektné, ak by aj na základe rozhodnutia súdu pre ľudské práva povedal, že dobre, je naším záujmom, aby v týchto bytoch bývali títo ľudia za túto a túto cenu, ale s prihliadnutím aj na vlastnícke práva je potrebné stanoviť oprávnené náklady plus minimálny zisk, aby jednoducho tie byty neschátrali a, samozrejme, ani budovy neschátrali. To znamená, že toto by bola jedna možnosť, ktorá by riešila tú časť problému, ak sa nepostavia nové byty.

Druhá časť problému však je, že tento stav zrejme nie je možné donekonečna takto udržiavať. Nemôžeme podporovať situáciu, aby na obdobie 15 - 20, možno 30 rokov boli byty, kde je regulované nájomné. Je potrebné, a s týmto riešením zrejme musí prísť ministerstvo výstavby, ak teda obce nie sú ochotné alebo schopné postaviť dostatok náhradných bytov pre týchto ľudí, aby to teda urobil nejakým iným spôsobom možno štát, možno štátom založená organizácia, ale, aby tie byty boli fyzicky postavené. Týmto spôsobom tie byty fyzicky postavené zrejme nebudú. No a práve regulácia nájomného sťažuje vytvorenie plnohodnotného trhu s bytmi.

To znamená, že nemôžeme, ak teda chceme prispieť k tomu, aby bol vytvorený trh s bytmi plnohodnotný, naším cieľom by malo byť reguláciu nájomného, reguláciu nájmu zrušiť alebo obmedziť jej pôsobenie. A to je možné tými dvomi spôsobmi, ako som povedal, jednak rozložením nákladov medzi vlastníkom bytu a štátom, ktorý chce regulovať byty, a jednak vytvorením podmienok na vystavenie dostatku bytov pre tých, ktorí bývajú v týchto bytoch.

Takže postoj Strany maďarskej koalície bude závisieť teraz, samozrejme, od toho, či predkladatelia, predkladateľky pripúšťajú možnosť diskusie o týchto návrhoch v druhom čítaní.

Ďakujem pekne.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP