Čtvrtek 14. prosince 2006

Siedmy deň rokovania

6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

14. decembra 2006 o 9.03 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno, vážené kolegyne, kolegovia. Vstúpil dlho očakávaný pán poslanec Cabaj. Takže ešte raz dobré ráno, vitajte, budeme pokračovať siedmym dňom v rokovaní 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Michal Lukša a pán Vladimír Mečiar a z poobedňajšieho rokovania sa písomne ospravedlnil pán poslanec Martin Fedor.

Ešte predtým, ako dám priestor pánovi poslancovi Bauerovi, aby uviedol návrh skupiny poslancov, chcem vás informovať o priebehu rokovania v dnešnom dni. Vzhľadom na to, že máme pred sebou posledné dva návrhy, ktoré budeme prerokúvať v prvom čítaní, a po ich prerokovaní by sme urobili úvody a predstavenia ku všetkým voľbám, ktoré potrebujeme ešte v rámci programu zrealizovať. Potom by sme, tak ako sme sa včera dohodli, predstavili a uviedli návrh uznesenia z vyhlásenia Národnej rady, tak ako to včera navrhla pani poslankyňa Laššáková. Odhlasovali by sme prerokované body zo včerajška a dva body, ktoré prerokujeme dnes, a urobíme, tak ako sme sa dohodli, prvé kolo tajnej voľby vo všetkých štyroch prípadoch. Potom prerušíme, obedňajšia prestávka a poobede o 14.00 hod. budeme pokračovať v programe otázkami a interpeláciami a po nich, tak ako sme sa dohodli, by sme pristúpili k opakovanej, ak bude potrebná, samozrejme, voľbe v jednotlivých typoch volieb. Potom by sme, samozrejme, schôdzu prerušili, pretože program, ktorý sme mali naplánovaný nadnes, bude prerokovaný a budeme pokračovať, tak ako sme sa dohodli, ráno o 9.00 hod. vystúpením pána komisára, európskeho komisára Janka Figeľa, ktorý bude hovoriť o legislatívnom pláne, a potom by sme ukončili poslednú tohtoročnú schôdzu.

Takže, dámy a páni, budeme pokračovať. Dúfam, že je všeobecný súhlas na takéto riešenie. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem vám pekne.

A teraz poprosím pána poslanca Rudolfa Bauera, aby uviedol

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, je to tlač 151.

Návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v mojom rozhodnutí č. 144.

Pán poslanec, nech sa páči.

Pán poslanec, prepáčte, skúste, technici, dačo urobiť s tými mikrofónmi, lebo nepočuť pána poslanca Bauera.

R. Bauer, poslanec: Už to ide. Ďakujem za slovo, prajem vám dobré ráno.

Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda, ctené poslankyne a poslanci, cieľom predkladaného návrhu je zmeniť názov "samosprávny kraj", ako aj názvy orgánov samosprávneho kraja a vrátiť sa k historickému názvu "župa" a z neho odvodených názvov orgánov župy.

Namiesto pojmu "samosprávny kraj" navrhujeme používať názov "župa", namiesto názvu "predseda samosprávneho kraja" navrhujeme "župan", namiesto názvu "zastupiteľstvo samosprávneho kraja" "župné zastupiteľstvo", namiesto názvu "podpredseda samosprávneho kraja" "podžupan" a namiesto názvu "úrad samosprávneho kraja" "župný úrad". Odvodené od toho by boli názvy "poslanec župného zastupiteľstva", "hlavný kontrolór župného zastupiteľstva", "komisia župného zastupiteľstva" v príslušnom gramatickom tvare.

Verejnosprávna terminológia druhej úrovne územnej samosprávy bola určená pri schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 v hlave IV, keď sa pre územnú samosprávu použili termíny "vyšší územný celok", "zastupiteľstvo vyššieho územného celku" a "predseda vyššieho územného celku". Týmto opisným termínom však chýbali názvy, ktoré by sa používali v každodennom živote, a tak pri návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov v roku 2001, o 9 rokov neskôr po prijatí ústavy, sa tento náš zákon nazval zákonom o samosprávnych krajoch s očakávaním, že termíny samosprávny kraj či predseda samosprávneho kraja budú akceptovateľné a ľahšie používateľné. Tieto očakávania sa však nenaplnili. Dôkazom okrem iného je aj katastrofálne nízka účasť v posledných voľbách do orgánov regionálnej samosprávy, približne 18 % v prvom kole a len 11 % v kole druhom.

Nemusím príliš zdôrazňovať, že tu je hneď prvý dôvod predkladaného návrhu - zvýšiť záujem občanov o druhú úroveň územnej samosprávy a vyššou účasťou pri voľbách zabezpečiť vyššiu kvalitu regionálnej demokracie.

Druhým a hlavným dôvodom predkladaného návrhu je samotný pôvod slova "kraj". Slovo kraj je termín pochádzajúci z českých krajín. Pri vzniku územnej samosprávy druhej úrovne v Čechách v roku 2000 a schvaľovaní jej terminológie naši českí kolegovia použili termín kraj. Aj ostatní naši susedia kládli osobitný dôraz na výber takých verejno- a územnosprávnych označení, v ktorých sa prejavuje ich národný pôvod, ich tradície, súvislosť s dejinami. V Rakúsku používajú termín "Lender", v Maďarsku "megyek", v Poľsku "vojvodstvá", na Ukrajine "oblasti". Adekvátnou terminológiou u nás na Slovensku sú "župy".

Slovo župa má jednoznačne staroslovanský pôvod. Podľa profesora Leona Sokolovského, vedúceho katedry archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského nie je vylúčené, že sa už v 9. storočí na našom území mohli nazývať termínom župy vtedajšie oblasti spadajúce pod obrannú, hospodársku a správnu kontrolu strediskových hradísk, ktoré sú známe pod dobovým označením "grady", po latinsky "civitates". Od 11. storočia sa územnosprávne dôvody, na ktoré bolo rozdelené uhorské kráľovstvo, a teda i Slovensko, vyskytujú v prameňoch pod latinským názvom "comitatus". Keďže sa zo včasného stredoveku dokumenty v národných rečiach nezachovali, nevedia historici jednoznačne stanoviť, ako ich vtedy pomenoval pospolitý ľud. Mohli to byť "župy" alebo "španstvá". Slovo "španstvá" má rovnaký pôvod ako slovo "župa", je odvodené od "županstva". Po rozpade kráľovskej správy hradských španstiev, comitatov sa od 13. storočia pre nové samosprávne a neskôr i verejnosprávne inštitúcie ujalo slovenské pomenovanie "stolice", latinsky naďalej "comitatus". V takejto podobe sa okrem niektorých výrazne zriedkavejších významových variantov, napr. "vidiek", udržalo až do obdobia vzniku Česko-slovenskej republiky.

Termín "župa" uviedol do slovenskej odbornej terminológie do spisovného jazyka v roku 1869 jeden z najvýznamnejších slovenských historikov druhej polovice 19. storočia kňaz a tajomník Matice slovenskej František Víťazoslav Sasinek. Odvtedy sa najmä v kruhoch našej národne uvedomelej inteligencie začalo toto slovo šíriť a uplatňovať aj ako synonymum pre vtedy existujúce "stolice". Do oficiálneho úradného, resp. administratívnosprávneho používania sa termín "župa" dostal až v januári 1919. V rámci unifikácie územnosprávnej organizácie i terminológie sa v Česko-slovenskej republike od roku 1949 až do roku 1990 uplatňoval termín "kraje" s výnimkou obdobia 1968 až 1969.

Z tohto krátkeho historického prehľadu vidieť, že najprv pospolitý ľud a po ňom aj inteligencia používali v minulých storočiach termín "župa" a s ním, samozrejme, ďalšie odvodené termíny "župan", "podžupan", "župné zastupiteľstvo" a podobne. Je pravdou, že pre "úrad župného zastupiteľstva" sa používal termín "kancelária župného zastupiteľstva" a termín "župný úrad" sa používal pre druhý stupeň miestnej štátnej správy. Ale v dnešnej dobe je už jednoduchšie používať termín "župný úrad" na označenie úradu druhej úrovne územnej samosprávy. A po avizovanom zrušení krajských úradov by sme ani nemali inú možnosť.

Tretím dôvodom predkladaného návrhu je zhodné stanovisko a väčšinový názor predstaviteľov regionálnej samosprávy v tomto aj v predchádzajúcom volebnom období. Niektorí župani túto terminológiu používali bežne aj v úradnom styku. Po podaní tohto návrhu som v médiách pre označenie samosprávnych krajov už nepočul iný termín ako "župa". Aj prezident Slovenskej republiky pán Gašparovič tu v Národnej rade vo svojom vystúpení minulý týždeň použil iba názov "župani". Takisto predvčerom pán premiér Fico v televízii použil názov "župa", "župani". Zhodný názor dokazuje aj zloženie poslancov predkladateľov tejto novely, kde sú zastúpení všetci poslanci, poslanci zo všetkých parlamentných politických strán, čo tiež nebýva každodennou udalosťou.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými sme viazaní. Problematika návrhu nie je upravená ani v primárnom, ani v sekundárnom práve Európskej únie. Návrh obsahuje niektoré legislatívne úpravy technického charakteru, ktoré reflektujú stav, že platný zákon nepoužíva jednotne zavedené legislatívne skratky. Prijatie tejto novely si vyžiada minimálne náklady z rozpočtov vyšších územných celkov, týkajúce sa napríklad výmeny pečiatok, informačných tabúľ, nových preukazov a podobne. Kvôli dostatku času na samotný schvaľovací proces v Národnej rade Slovenskej republiky a následné kroky navrhujeme účinnosť tejto právnej úpravy až od 1. mája 2007.

Ďakujem za pozornosť. Ďakujem všetkým kolegom poslancom predkladateľom za už prejavenú podporu tohto návrhu a vás všetkých, ctené poslankyne, ctení poslanci, si dovoľujem tiež požiadať o podporu tejto právnej úpravy.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Teraz poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Tibora Cabaja, aby ako predstaviteľ gestorského výboru uviedol za spravodajcu správu.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval so správou, resp. informáciou Výboru Národnej rady pre verejnú správu a rozvoj regiónov. Tento výbor ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, alebo teda používaný názov zákon o samosprávnych krajoch, v znení neskorších predpisov (tlač 151).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. novembra 2006 č. 144 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predložený návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a rozvoj regiónov. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 24. januára a gestorský do 26. januára.

Toľko, pán predseda, informácia z gestorského výboru. Poprosím, keby ste otvorili rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Ako jediný pán poslanec Faič.

Nech sa páči, pán poslanec.

V. Faič, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem v rozprave predniesť procedurálny návrh, aby bol predmetný návrh zákona vrátený navrhovateľom na dopracovanie z dôvodov, ktoré sa pokúsim stručne uviesť, samozrejme, v zmysle § 73 ods. 3 písm. a).

To zdôvodnenie je asi takéto: Súhlasím s pánom predkladateľom, že poslanci alebo parlament prejavil dostatočnú vôľu na prijatie takejto novely z vecného hľadiska. Nazdávam sa, že ani v našom poslaneckom klube a ani v poslaneckých kluboch koalície nie sú výhrady k vecným návrhom, ktoré sú tu uvedené v súvislosti so zmenou názvu vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov. Z dôvodov, ktoré sú v súvislosti s prijatým uznesením vlády, ktorá zaviazala uskutočniť komplexnú analýzu stavu vo verejnej správe, ktorá sa uskutočňuje a bude hotová na prelome rokov a bude prerokovaná, myslím, koncom januára vo vláde, to moje zdôvodnenie spočíva v tom, že bude potrebné širšie posúdiť aj zmeny, ktoré súvisia s výkonom kompetencií, s postavením županov, s inými otázkami. Je to prerokované aj s predsedami vyšších územných celkov a aj s niektorými rezortmi. Napríklad ministerstvo vnútra dostalo úlohu pripraviť a zapracovať do 302-ky aj otázky bytovej politiky, sú tam ďalšie otázky, ktoré bude treba právne upraviť.

Z tohto dôvodu som podal tento môj procedurálny návrh. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Slafkovský a Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predseda, predkladatelia zákona, ja sa chcem v krátkosti vyjadriť k tomu, že myslím si, že takáto novela zákona je namieste, že by bolo potrebné, aby bola prijatá, pretože život ukázal, že je pre verejnosť aj tento názov prijateľný, župan, župa a následné súvislosti, ktoré z toho vyplývajú.

Aj keď som počul jednu reláciu, kde telefonicky ľudia reagovali na to, ako by to vnímali, tak skôr tam prevažovala pozícia ponechať názov predseda atď., ale de facto v praxi pre ľudí, ktorí žijú v tomto prostredí, je názov predseda pomerne málo prijateľný, pretože je podobný mnohým iným predsedom, prezidentom a v prípade zmeny a prechodu na názov župa, župan bude jednoznačné vždy, o kom sa hovorí, v akej súvislosti sa hovorí, a navyše je to pôvodné slovenské a slovanské označenie, ku ktorému sa v pohode môžeme, myslím si, prihlásiť. A minimálne náklady, ktoré to so sebou prinesie, nie sú dôvodom na to, aby sme takýto krok neurobili.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Novotný s faktickou poznámkou.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja tiež vítam túto diskusiu, ktorá je síce veľmi sporá, ale týka sa, myslím si, problému, ktorý sme cítili všetci vo VÚC-kach aj počas kampane pred rokom, aj v styku s občanmi, že v podstate samosprávny kraj a vyšší územný celok, voľne používané synonymá a potom všelijaké komolenie mnohokrát aj od volených zástupcov, keď chceme vysvetliť, že kto je poslancom zastupiteľstva samosprávneho kraja, čo je niekedy problém si zapamätať tú kombináciu tých slov, vyvoláva len problémy. Pretože občania často nevedeli, keď hovoríte o samosprávnom kraji, či teda majú ísť na úrad samosprávneho kraja alebo na krajský úrad, ktoré sú v podstate pre nich skoro totožné, a aký je rozdiel medzi predsedom a prednostom.

Takže si myslím, že v tom sa vieme veľmi rýchlo zhodnúť naprieč politickým spektrom. Preto som bol trošku prekvapený, a vlastne na to reagujem, že bol podaný tento procedurálny návrh, lebo, pán poslanec, nič nám nebráni dneska schváliť a posunúť do druhého čítania túto novelu, schváliť ju aj v druhom, treťom čítaní. To, o čom ste hovorili, je pravda. Naozaj po tých piatich rokoch fungovania samosprávnych krajov sa ukázali mnohé problémy aj s kompetenciami a treba to riešiť. To som rád, že bude vládna novela zákona, ktorá príde do parlamentu, a myslím si, že bude aj veľká diskusia k tomu, lebo naozaj to cítime aj v tých samosprávnych krajoch, že je to problém. Možno aj to bolo dôvodom nízkej účasti, že župan má kompetencie a vykonáva ich tak, že zostáva do určitej miery v anonymite pred občanmi. Občania nevedia, čo je to samosprávny kraj a ktoré sú to kompetencie, ktoré samosprávny kraj rieši, resp. necítia tie kompetencie v každodennom živote.

Ale tento procedurálny návrh, nerozumiem mu, lebo nesúvisí s tým. Dneska vieme vyriešiť názov bez problémov, a keď už budeme riešiť kompetencie, budeme hovoriť o kompetenciách žúp.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Faič, nech sa páči, môžete reagovať. Dve minúty dajte, prosím vás, pánovi poslancovi.

V. Faič, poslanec: Som rád, že moji kolegovia pochopili, že nespochybňujem vecný obsah návrhu, ktorý je predložený. Ten môj procedurálny návrh som zdôvodnil. Ide o to, aby sa proces vrátil do východiskového bodu a aby tie otázky, ktoré som tu načrtol, mohli byť zapracované do novej predlohy. V tom je zmysel, takto by som bol rád, keby som bol pochopený. To znamená, vecný obsah nespochybňujeme, chceme, aby sa neuskutočňovala novela 302-ky každý mesiac, pretože je to nedôstojné v súvislosti s celým legislatívnym procesom, a aby mohli byť uplatnené všetky veci, ktoré som tu načrtol. Z obsahového hľadiska odporúčam, aby sa do východiskového bodu dostala táto novela. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Končím rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.

Nech sa páči, pán poslanec.

R. Bauer, poslanec: Ctené kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že pán poslanec Faič potvrdil, že existuje v tomto parlamente vôľa na schválenie tejto predlohy tejto novely zákona. Myslím si, že postup, ktorý navrhol, má svoje proti, pretože bol som veľakrát pri diskusiách o zmenách v tomto zákone a viem, že nejde ľahko dosiahnuť dohodu. A viem o tom, že mnohé problémy, ktoré sú otvorené a ktoré by mali byť povedzme v nejakej úplnej novele, takže nie je na ne rovnaký názor a môže trvať mesiace a možno aj dlhšie, kým sa dospeje k rovnakému návrhu. Aj v predchádzajúcom období proste tie legislatívne návrhy, ktoré prichádzali z vyšších územných celkov, boli diskutované a vlastne až v poslednom roku sa podarilo ministerstvu vnútra ako predložiť úplnú novelu, ktorá tiež neobsahovala všetky návrhy, ktoré povedzme z regionálnej samosprávy prichádzali.

To isté sa týka, pokiaľ je zámerom povedzme ešte aj bytovú politiku do toho nejako zahrnúť, že neverím, že to pôjde tak rýchlo, že už v januári by povedzme bola tá novela v takej podobe, že by bol všeobecný súhlas na to, aby bola predložená. A okrem toho je rozdiel, že teraz je to poslanecký návrh, čiže keď navrhujete, pán poslanec, vrátiť na dopracovanie alebo proste prepracovanie a potom to bude vládny návrh, je v tom určitý rozdiel. Čiže zdá sa mi, že teraz, keď existuje spoločná vôľa, je možné schváliť túto novelu a potom mať dostatok času, že v budúcom roku v druhej polovici roka bude pripravená dovtedy kompletná alebo proste novela, ktorá bude obsahovať viacero ďalších návrhov na zmenu, že nie je v tom rozpor, že proste takto môžeme pokračovať a nie je to znehodnocovanie legislatívneho procesu.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán spravodajca.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Môžem iba konštatovať, že v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý predložil procedurálny návrh vrátiť predkladateľom na dopracovanie tento návrh. O tom budeme hlasovať ako o prvom. V prípade, že by tento návrh neprešiel, tak potom by sme hlasovali o tom návrhu, ktorý som ja predložil.

Ale dovoľte ešte k rozprave, ktorá prebehla. Nie som presvedčený o tom, že premenovaním názvu firmy dôjde k podstatnému záujmu občanov len preto, že už bude iná tabuľa napísaná na budove. Ak ten záujem nedokázali tieto úrady a vyššie územné celky vytvoriť za päť rokov fungovania, tak zmenením názvu určite sa toto neudeje. Ale to je otázka diskusie, pretože táto diskusia prebieha vo výbore, ktorému mám tú česť predsedať, teda výbor pre verejnú správu a rozvoj regiónov. A navyše, keďže som v tom výbore pôsobil aj v minulom funkčnom období, pamätám si, ako prebiehali diskusie.

Ale nie je to také jednoduché len rýchlo prísť a robiť zmenu zákona č. 302. Ja by som sa nerád dožil niečoho podobného, ako to bolo so zákonom o obecnom zriadení, keď 369-ka má asi 26 pozmeňujúcich noviel, s ktorými jednotliví poslanci individuálne prichádzali, ako čo napadlo, tak sa to menilo a nebola odvaha stále sa pustiť do komplexnej úpravy. Myslím, že tá ambícia jednak ministerstva vnútra, ktoré sme k tomuto zaviazali, ale aj členov výboru pre verejnú správu je práve v tom, že niet sa čo ponáhľať. Máme po voľbách, orgány sú konštituované, môžu fungovať, môžu pracovať, robiť na imidži pre tieto inštitúcie, aby sa medzi občanmi presadili, aby si vytvorili svoju pozíciu. A je na tomto parlamente, aby za toto obdobie pripravil pozmeňujúci návrh tak, aby komplexne celá táto otázka sa riešila aj po skúsenostiach, ktoré máme z existencie posledných piatich rokov.

Tak to bol, tak som to aj chápal, ten návrh, ktorý kolega Faič predložil. Takisto všetci sme z toho istého výboru, takže je to priestor na diskusiu a verím, že do tejto diskusie sa zapoja aj ostatní kolegovia z tohto parlamentu.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz v rokovaní 6. schôdze budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 152).

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 145.

Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa, tak ako odznelo v úvode, navrhuje zmena zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov o poisťovníctve, poskytovateľoch, rozsahu zdravotnej starostlivosti a verejnom obstarávaní, ktoré s týmto zákonom súvisia.

Návrh na zmenu uvedených právnych predpisov vychádza zo súčasného stavu vykonávania verejného zdravotného poistenia zdravotnými poisťovňami a poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktoré pre obe strany predstavujú najmä s ohľadom na charakter vykonávanej činnosti neprimeranú administratívnu záťaž, prípadne sa v priebehu doby účinnosti jednotlivých právnych predpisov ukázali aj niektoré právne normy ako strnulé a ťažko vykonateľné.

K najakútnejším problémom, ktoré v tomto zákone riešime, patrí zaraďovanie poistencov na dispenzarizáciu, odsúhlasovanie neodkladnej starostlivosti, rozhodovanie o pohľadávkach zdravotnej poisťovne v správnom konaní v prvom stupni Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vypracovávanie jednotlivých správ poisťovňami a v neposlednom rade tiež aj nevyhnutnosťou odstrániť niektoré legislatívnotechnické problémy.

Cieľom navrhovaného zákona je dosiahnuť zefektívnenie činnosti zdravotných poisťovní, úradu pre dohľad, ale aj poskytovateľov a vyjsť v ústrety aj poistencovi. Tieto kroky sa navrhujú s cieľom zabezpečiť kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Nebudem rozvíjať všetky tie jednotlivé legislatívne normy, pretože táto novela má pomerne dostatok bodov, ale v prípade, ak v rozprave potom, keď ste si mali možnosť prečítať tento návrh zákona, nebudete niektoré veci, teda dostatočne, nechcem povedať, rozumieť, ale možno vedieť vysvetliť, tak dotknem sa potom aj týchto ďalších vecí.

Skutočne je tu najvážnejší problém nadbytočná administratíva, ktorá sa v niektorých prípadoch rieši na trikrát, pretože vykazujú mnohé veci aj poisťovne, aj poskytovateľ, aj úrad pre dohľad, dochádza niekde skutočne k duplicitným správam. Potom sa tam vychádza v ústrety aj poistencom, ktorí napríklad majú nárok na služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, mať uhradené náklady. Napríklad je to aj dopravná služba, kde poisťovňa uhradí poskytovateľovi aj dopravu dopravným prostriedkom, nielen dopravnou zdravotnou službou, pokiaľ napríklad ide o onkologických pacientov, prípadne niektorých pacientov, ktorí sú v dispenzári.

Poprosím vás o podporu tejto poslaneckej novely, ktorá vystihuje po spoločnej konzultácii s odborníkmi v danej sfére, či sú to zástupcovia poisťovní, poskytovateľov, úradu, ale aj v niektorých prípadoch, ktoré poznám z praxe od pacientov, aby sme tie výhrady, ktoré veľmi dobre pociťujete pri vykonávaní toho verejného zdravotníctva a ktoré pociťujú aj odborné skupiny, boli vyčistené a aby tie výhrady, ktoré tu zaznievali aj v minulom období zo strany práve možno aj pánov poslancov, ktorí sa venovali zdravotníctvu zo strany SMER, kde vyjadrili výhrady voči takejto, možno komplikovanej, administratívnej náročnosti a chcú, aby zdroje z verejného zdravotníctva slúžili pacientovi a skutočne na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Chcem vám poprosiť o podporu, pretože ide skutočne o pomoc a vzájomnú, by som povedala, takú spoluprácu všetkých zložiek fungujúcich v zdravotnom systéme. Verím, že aj taký akýsi prísľub alebo komunikácia na výbore pre zdravotníctvo, keď už bola novela na svete, že by sme mohli tento proces očistenia niektorých legislatívnych nedostatkov tej štvorice zdravotníckych zákonov, teraz vynímam zákon o rýchlej záchrannej službe, aby sme ho spoločnými silami vyčistili. V prípade, že máte možno oveľa viac návrhov na novelizáciu, alebo prípadne, že s niektorými nesúhlasíte, budem veľmi rada, ak sa otvorí proces novelizácie týchto zákonov aj v dlhšom období ako 30 legislatívnych dní, keď by sme mali rokovať v druhom čítaní. A nech sú to aj dva mesiace, ale aby sme už otvorený návrh zákona, ktorým môžeme pomôcť v tom verejnom zdravotnom systéme, aby sme spoločnými silami vykonali.

Ďakujem vám veľmi pekne za podporu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému.

V. Novotný: Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážené dámy a páni, dovoľte mi podať spravodajskú informáciu v prvom čítaní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k predmetnému poslaneckému návrhu pani poslankyne Márie Sabolovej. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom EÚ. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily a nepredpokladajú sa finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z predmetných ustanovení rokovacieho poriadku, po rozprave odporučím uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145 z 20. novembra 2006 a podľa príslušného ustanovenia rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona výbory prerokovali do 24. januára a gestorský výbor do 26. januára.

Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Prvý a posledný pán poslanec Halecký. Nech sa páči. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vo svojom vystúpení chcel by som podporiť návrh pani poslankyne Sabolovej, lebo zdá sa mi, že je logický, technicky správny a čo je dôležité, zvyšuje možnosť a hlavne kvalitu dispenzárnej starostlivosti o pacientov. Vieme veľmi dobre, že v medicíne v budúcnosti dispenzarizácia, prevencia a včasné zisťovanie chorôb, hlavne chorôb, ktoré sú v latentnom štádiu, bude metódou práce s našimi poistencami. A viem zo svojej vlastnej praxe na kardiologickej ambulancii, že pokiaľ ten proces dispenzarizácie je technicky papierovo "náročný", mnohých pacientov, dá sa povedať, že človek svoje evidencie, ale aj starostlivosti o nich vynechá. Takže pokiaľ tento proces zjednodušíme na tej primárnej, ale takisto aj sekundárnej úrovni na vyšších pracoviskách, vždycky to môže prospieť tomu, aby sme zvýšili počty a takisto zvýšili aj čas, ktorý môžeme týmto pacientom venovať.

Preto aj takto si v podstate predstavujem novelizácie zákonov, že tie problémy, ktoré sťažujú prácu na úseku liečebno-preventívnej starostlivosti, budeme postupne eliminovať tak, aby čas, ktorý venuje lekár a venuje zdravotnícky pracovník pacientovi sa postupne zvyšoval.

To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Uzatváram všeobecnú rozpravu. Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť na záver? Nie? Áno.

Nech sa vám páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Nechcem predlžovať diskusiu. Chcem sa poďakovať za tento názor, pretože bol to názor odborníka, ktorý robí priamo s pacientmi, a myslím, že idem mi skutočne len o to, aby sme my ako pacienti nemuseli prechádzať zbytočnou administratívnou náročnosťou a komplikovať vám život odborným pracovníkom v zdravotníctve. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán spravodajca.

V. Novotný, poslanec: Ja tiež len veľmi krátko využijem záverečné slovo spravodajcu, aby som podporil túto poslaneckú novelu. Teším sa na diskusiu v druhom čítaní vo výbore pre zdravotníctvo, ak nám teda plénum umožní, aby sme diskutovali o tejto novele. Chcem uistiť všetkých v pléne, že som si preštudoval tento materiál a naozaj nejde o politický materiál, ale o vecné riešenie problémov. Mnohé vyvstali aplikáciou samotných zákonov a ukázalo sa, že tu a tam treba niečo pridať alebo ubrať. A niektoré sú nové návrhy, ktoré sú naozaj vecné a mohli by byť v prospech predovšetkým pacientov, o ktorých by nám malo ísť.

Takže tiež by som sa chcel prihovoriť parlamentu, aby podporil túto poslaneckú novelu, aby sme ju mohli v pokoji prerokovať v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k prerokovaniu bodov programu, kde je tajné hlasovanie, ktoré vykonáme až po hlasovaniach až o 11.00 hodine. Potom bude nasledovať ešte prerokovanie návrhov uznesení k vyhláseniam Národnej rady Slovenskej republiky.

Teraz pristúpime k rokovaniu o

návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (tlač 155).

Ako tlač 155a máte rozdanú správu výboru pre hospodársku politiku, ku ktorej je pripojený návrh uznesenia Národnej rady.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Ľubomír Vážny.

Pán minister, prosím, keby ste sa ujali slova.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 985 z 29. 11. 2006 predkladám vládny návrh na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na voľbu Mgr. Branislava Máčaja do funkcie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky a odporučila ho zvoliť.

Cieľom predkladaného návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky je zabezpečiť kontinuitu činností tohto úradu ako orgánu štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky ako regulačný orgán zabezpečuje reguláciu trhu elektronických komunikácií, medzinárodné vzťahy v tejto oblasti, spolupracuje s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a ostatnými štátnymi orgánmi súvisiacimi s vecnou kompetenciou úradu.

Na čele úradu je predseda, ktorého na návrh vlády Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Funkčné obdobie predsedu je šesťročné, pričom tá istá osoba môže vykonávať funkciu najviac dve funkčné obdobia po sebe. Doterajší predseda úradu Ing. Milan Luknár bol do funkcie zvolený Národnou radou uznesením č. 1193 na prvé funkčné obdobie dňom 12. decembra 2000, na druhé funkčné obdobie sa jeho zvolenie nenavrhuje.

Význam Telekomunikačného úradu neustále rastie a bez jeho najmä regulačných činností by sa prehlbovala nevyváženosť telekomunikačného prostredia na Slovensku. Som presvedčený, že navrhovaný kandidát pán Máčaj v prípade, že bude zvolený, vnesenie do činnosti Telekomunikačného úradu potrebnú dynamiku a razanciu. Z odbornej stránky je spôsobilý. A tiež vám, panie poslankyne, páni poslanci, chcem záverom zdôrazniť, že je apolitický kandidát, čo je tiež jeden zo základných predpokladov na zabezpečenie nezávislosti úradu.

Záverom si vás dovoľujem požiadať o zvolenie tohto kandidáta. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Návrh prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Teraz žiadam povereného člena výboru pána Pelegriniho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov predložila vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (tlač 155).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 148 z 1. decembra 2006 pridelil tento návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor o predmetnom materiáli rokoval na svojej 9. schôdzi 7. decembra 2006.

Vo svojom uznesení č. 78 výbor konštatoval, že podľa § 7 ods. 7 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa dňom 11. decembra 2006 skončilo Ing. Milanovi Luknárovi funkčné obdobie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť tajným hlasovaním pána Mgr. Branislava Máčaja za predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky tak, ako je uvedené v návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou tejto správy.

Pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne? Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť podania prihlášok. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete ešte niečo dodať? Nie.

Pokračujeme v rokovaní o

návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (tlač 131).

Dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Mamojkovi a žiadam ho, aby podal Národnej rade stanovisko výboru k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.


Souvisejici odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP